Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/56/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Chemes, a.s. Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, 040 01, IČO: 505 600 11 proti žalovanej B.. V. O., bytom V. N. XX, K., zastúpená JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária Havlát & Partners, so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -571 zo dňa 15.11.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd v poradí prvým rozsudkom č.k. -382 zo dňa 25.6.2013 žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutočnosti, že vyjadrenie žalovanej nemohlo poškodiť dobrú povesť žalobcu mimo oblasť zamestnanosti v iných oblastiach jeho spoločenskej činnosti. Žalobca je silným subjektom v svojej podnikateľskej sfére. Odvolací súd uznesením č.k. -449 zo dňa 22.10.2013 napadnutý prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že je potrebné náležitým spôsobom zistiť skutkový stav, vyporiadať sa s námietkami strán sporu a vyhodnotiť, či prejav žalovanej mal charakter hodnotiaceho úsudku, alebo skutkového tvrdenia, či a akým spôsobom je možné hodnotiť prejav žalovanej v súvislosti s vykonávaním jej verejnej funkcie a v akom postavení tento prejav predniesla. Ďalej je potrebné vyhodnotiť kolíziu dvoch práv a to práva žalobcu vyplývajúce z ust. a práva žalovanej na prezentovanie informácií a na slobodu prejavu.

2. Prvoinštančný súd následne v poradí druhým rozsudkom č.k. -466 zo dňa 8.4.2014 žalobu zamietol a opäť rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade dochádza k stretu dvoch práv, a to politického práva verejne činnej fyzickej osoby na slobodu prejavu zaručené SR s občianskym právom právnickej osoby na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaná svoje výroky predniesla ako poslankyňa mestského zastupiteľstva na zasadnutí Mestského zastupiteľstva Humenné pri prerokovaní riadne schváleného programu. Nešlo o verejný prejav, ale o prejav k úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že žalovaná mala právo na takýto prejav názoru a dokonca mala povinnosť upozorniť na možné následky v politike zamestnanosti mesta. Vyhodnotil

prejav žalovanej ako hodnotiaci úsudok a ďalej zistil, že aj keď prejav bol v niektorej časti nepresný, nebol príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu a nebol natoľko závažným aktom, ktorý by spôsobil poškodenie dobrého mena žalobcu. Nevybočil zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych krajov, preto žaloba bola zamietnutá. Odvolací súd Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -512 zo dňa 13.1.2015 prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí stanovil úlohy prvoinštančného súdu tak, že je povinnosťou prvoinštančného súdu odstrániť nedostatky vytýkané v pôvodnom odvolacom rozhodnutí -449 vo vzťahu k riadnemu poučeniu strán sporu a k riadnemu odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Následne prvoinštančný súd je povinný sa zaoberať uplatňovanými výrokmi žalobcu a zistiť, či skutočne každý jeden výrok, ktorý označil žalobca, má charakter nepravdivého tvrdenia, resp. či ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalobkyne pred mestským zastupiteľstvom. Pokiaľ prvoinštančný súd zistí, že v prvých piatich výrokoch ide o skutkové tvrdenia, v takom prípade vo vzťahu ku každému jednotlivému výroku zistí, či tieto tvrdenia boli pravdivé, v akom rozsahu neboli pravdivé, resp. skresľujúce skutočnosť a či došlo na základe takto skreslených informácií k zásahu do práva žalobcu na dobrú povesť, resp. jej hospodárske postavenie na trhu. Vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku, ktorý môže vyjadrovať subjektívny názor žalovanej, je potrebné zistiť, na základe akých informácií žalovaná dôvodila tieto tvrdenia, čo bolo primárnym cieľom poskytnutia týchto informácií, či sa tieto informácie v celom rozsahu zakladajú na pravdivých základoch ako celku alebo len určitej časti. Opäť bolo uložené prvoinštančnému súdu vyhodnotiť kolíziu slobody prejavu, ktorú využila žalovaná a právo žalobcu na ochranu dobrej povesti a hospodárskeho postavenia na trhu.

3. V ďalšom konaní prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacieho súdu, žalobu zamietol pod č.k. -517 zo dňa 15.11.2016. Priznal žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Prvoinštančný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že výroky žalovanej je možné rozdeliť na dve časti. A to výroky:

- Žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %,

- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu,

- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,

- Žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý žalobca žiada,

- Žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov, ktoré sa týkajú otázky zamestnanosti, počtu zamestnancov a poskytnuté príspevky. Tieto výroky žalovaná predniesla ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu. Nešlo o verejný prejav, išlo o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena, ak uvedie nepravdivé informácie. Išlo o vyjadrenie žalovanej v rámci plnenia úloh a plnenia poslankyne, na čo mala právo, ako aj povinnosť, pretože bola členkou rôznych inštitúcií a výborov. Žalovaná získala informácie týkajúce sa poskytnutého príspevku priamo z úradu práce, a žalovaná sa aktívne zaujímala o otázku zamestnanosti v okrese Humenné svojou prácou v komisiách na úrade práce. Žalovaná ako verejne činná osoba ako poslankyňa mestského zastupiteľstva mala právo na vyjadrenie svojho názoru, ako aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v politike zamestnanosti mesta. Bola povinná si však fakty overiť aj v prípade použitia štatistických údajov. Pokiaľ nepoznala presné údaje, mala použiť výraz označujúci približný počet zamestnancov. Použila presnú cifru bez overenia jej opodstatnenosti, pričom rozdiel medzi počtom zamestnancov žalobcu ohrozených prepúšťaním a žalovanou zverejneným počtom je značný. Tento výrok žalovanej môže byť považovaný za nepresnosť, môže byť pochopený ako bulvárna správa s negatívnym dopadom na dobré meno žalobcu, ale aj ako údaj burcujúci členov mestského zastupiteľstva k riešeniu problémov zamestnanosti. Prvoinštančný súd považoval tento výrok za prednesený s cieľom riešenia problematiky zamestnanosti v meste, jej vystúpenie sa netýkalo iba žalobcu, ale aj ďalšieho subjektu na území Mesta Humenné, a to nemocnice Humenné. Prvoinštančný súd posudzoval tieto výroky ako hodnotiace úsudky. Žalovaná na ich zverejnenie mala právo, pretože ich predniesla v súvislosti s plnením úloh poslanca na základe ňou zistených skutočností. Presnosť údajov žalovaná nepoprela. Bolo zistené, že vo výroku boli použité nepresné čísla o prípadnom prepúšťaní zamestnancov žalobcu. Tento hodnotiaci úsudok však prvoinštančný súd považoval za oprávnený, a spĺňajúci kritériá vecného, konkrétneho a primeraného úsudku. Naviac žalovaná vystupovala ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, poslankyňa

samosprávneho kraja a poslankyňa mestského zastupiteľstva a žalovaný je subjektom pôsobiacim v citlivej energetickej oblasti. Formou a obsahom bol prejav primeraný, nevybočoval z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa a zlepšenie zamestnanosti v meste. Tieto hodnotiace úsudky neboli príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu, neboli natoľko závažným aktom, aby spôsobili poškodenie dobrého mena žalobcu. Vzhľadom k miestu, času prednesu a k účelu výroku nevybočoval zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych krajov. V tejto časti prvoinštančný súd považoval žalobu za neopodstatnenú. Prvoinštančný súd sa zaoberal aj výrokom, podľa ktorého:

- Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby W. sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie, keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov. Žalobca tvrdil, že ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie. Žalobca nezdôvodnil, v čom vidí nepravdivosť výroku žalovanej a ktoré konkrétne informácie sú nepravdivé, či ide o vyššie teplo, či o to, že išla dole elektrina, či skutočnosť, že majú vysoký chlad a teplo. Prvoinštančný súd považoval tento výrok za hodnotiaci úsudok, kde žalovaná vyjadrila svoj subjektívny názor na podnikanie v priemyselnom parku. Opäť prvoinštančný súd zhodne ako v predchádzajúcich výrokoch uviedol, že tento výrok predniesla žalovaná ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu. Presné znenie bolo uverejnené v zápisnici z tohto mestského zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena, ak uvedie nepravdivé informácie. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, čo na výroku žalovanej uvedenom v tomto odseku je nepravdivé a ako také vyjadrenie žalovanej na zasadnutí mestského zastupiteľstva je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Na strane žalovanej nebolo preukázané, z akých skutočností vychádzala pri prednesení tohto výroku. Uviedla, že pred zasadnutím mestského zastupiteľstva mala informácie priamo od zástupcov týchto spoločností, že spoločnosť Müller potrebuje väčšie priestory, preto sa aj ona angažovala na vybudovaní priemyselného parku a taktiež mala vedomosť, že spoločnosť Titex sa presťahuje do Gutmanova. K tejto výpovedi prvoinštančný súd od konateľa spoločnosti žalobcu zistil, že spoločnosť Müller sa odsťahovala do Gutmanova a spoločnosť Titex ostala v priemyselnom parku, kde dostala samostatnú budovu. Prvoinštančný súd vyvodil záver, že žalovaná vychádzala z pravdivých informácií, pretože spoločnosť Titex síce neodišla, ale ostala v priemyselnom parku, pretože dostala samostatnú budovu, ale odišla spoločnosť Müller. Prvoinštančný súd aj v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Preto prvoinštančný súd ako celok žalobu zamietol, pričom vychádzal z ust. , , aplikoval , 2 SR a SR. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa a . Priznal žalovanej ako úspešnej v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že prvoinštančný súd nesprávne posúdil charakter výrokov žalovanej ako hodnotiace úsudky. Z hľadiska rozlišovania výrokov na skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky išlo jednoznačne o skutkové tvrdenia, pretože nepravdivosť týchto informácií je možné dokázať. V priebehu konania bolo preukázané viacerými dôkazmi, že vyjadrenia žalovanej sú nepravdivé. Prvoinštančný súd nezdôvodnil, aké úvahy ho viedli k záveru, že sa jedná o hodnotiace úsudky. Keďže nepravdivosť skutkového tvrdenia je overiteľná, nie je možné súhlasiť s prvoinštančným súdom, že všetky výroky žalovanej sú považované za hodnotiace úsudky. Pokiaľ sa týka výroku, ktorý prvoinštančný súd označil ako subjektívny názor žalovanej, žalovaná nepreukázala, z akých skutočností vychádzala pri konštatovaní, že podmienky v priemyselnom parku žalobcu nie sú ideálne a že podnikatelia sú nespokojní. Kritika musí byť primeraná a založená na skutkovom základe. Prvoinštančný súd nerozlišoval riadne medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami, naviac keď hodnotiaci úsudok žalovanej nespĺňa vecnosť, pravdivosť, objektívnosť a legitímne sledovaný cieľ. Prvoinštančný súd nevychádzal z dlhodobého a v judikatúre ustáleného akceptovateľného názoru na právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, kedy postačuje, že nepravdivé tvrdenie má difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú povesť právnickej osoby. Ide o zodpovednosť objektívnu a o objektívnu spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti. Nevyžaduje sa reálne vyvolanie negatívnych

následkov (vznik ujmy), ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť dobrú povesť právnickej osoby. Nie je povinnosťou súdu zisťovať následky, bolo by to v rozpore s abstraktnosťou a subjektívnym ponímaním kategórie dobrej povesti, bolo by to aj v rozpore s cieľom právnej úpravy ochrany dobrej povesti právnických osôb. Nie je preto nevyhnutné preukazovať, že dobrá povesť skutočne poškodená bola, stačí preukázať, že je daná potencialita ujmy. Žalovaná nepreukázala pravdivosť prednesených skutkových tvrdení a ani skutkový základ hodnotiacich úsudkov. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplývajú tvrdené okolnosti žalovanou na mestskom zastupiteľstve. Naopak, z výsledkov vykonaného dokazovania bolo dostatočným spôsobom preukázané, v čom spočíva objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu, keď vo verejnosti výroky žalovanej vyvolali dojem, že žalobca končí so svojou činnosťou, krachuje, chystá prepúšťanie, budú ohrozené dodávky tepla, odchod investorov, žalobca mal zlé meno v očiach obchodných partnerov. Uvedené potvrdili svedkovia R.. L., R.. O., R.. O. a ďalší. Naviac svedkovia R.. V. Z. a W.. O. N. uviedli, že výroky žalovanej neboli prednesené s úmyslom informovať o stave zamestnanosti, ale s cieľom poškodiť žalobcu. Svedčí o tom skutočnosť, že žalovaná sa na mestskom zastupiteľstve iniciatívne ujala slova, aj keď sa v zmysle schváleného programu mala riešiť úplne iná otázka, než tá, ku ktorej sa žalovaná vyjadrovala. Z vyjadrenia žalovanej bola vyvolaná reakcia a znepokojenie nielen u obchodných partnerov a zamestnancov žalobcu, ale aj v širšom okruhu ľudí s poukazom na zverejnenie v celoštátnej tlači a na internetové diskusie. Prejav žalovanej nebol prednesený len na mestskom zastupiteľstve, ale bol vysielaný aj v Humenskej televízii, vyjadrenia boli publikované v celoštátnej tlači (SME, Hospodárske noviny) a stali sa predmetom internetových diskusií. Žalobca namietal závery prvoinštančného súdu s tým, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je presvedčivé. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že prvoinštančný súd nevyhodnotil dostatočne kolíziu dvoch práv, a to práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti žalobcu. Žalovaná nepravdivo, neprimerane z pozície verejne známej osoby na adresu žalobcu zasiahla do mena obchodnej spoločnosti žalobcu, nešlo o otázku verejného záujmu, bez toho, aby žalobkyňa vyvinula úsilie overiť si uverejnené informácie. Žalovaná overovala už vyjadrené informácie až následne, o čom svedčí tá skutočnosť, že žalovaná si overovala pravdivosť zverejnených informácií na základe žiadosti zo dňa 30.6.2010, po konaní mestského zastupiteľstva a boli jej poskytnuté dňa 2.7.2010. Preto žalobca žiadal, aby odvolací súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

5. Prvoinštančný súd doručil odvolanie žalobcu zástupcovi žalovanej dňa 23.12.2016 s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu v lehote 10 dní. Žalovaná sa k odvolaniu do rozhodnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadrila.

6. Odvolací súd rozsudkom č.k. -609 zo dňa 13.2.2018 prvoinštančný rozsudok č.k. -571 zmenil tak, že žalobe vyhovel, keď zistil naplnenie podmienok na ochranu žalobcu podľa , . Proti tomuto rozsudku podala žalovaná dovolanie, v ktorom namietala nesprávnosť odvolacieho rozsudku, najmä jeho nepreskúmateľnosť. Uznesením č.k. -657 zo dňa 25.9.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Prešove z 13.2.2018 sp. zn. a uznesením č.k. -659 zo dňa 30. januára 2019 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.2.2018 sp. zn. zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolací súd sa bezo zbytku nezhostil povinnosti zistiť skutkový stav veci, vec správne právne posúdiť a svoje rozhodnutie aj zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetliť a zdôvodniť. Odvolací súd neskúmal a nevysvetlil všetko, čo je v prípadoch ochrany dobrej povesti skúmať potrebné, ako aj to, či došlo k zásahu do práv žalobcu, či tento zásah bol v súlade so zákonom a či tento zásah v súlade so zákonom bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. V konaní podľa sa vychádza zo zásady, že dobrú povesť má právnická osoba od svojho vzniku. Dobrú povesť právnickej osoby je nevyhnutné v konkrétnom prípade hodnotiť podľa jeho správania sa v obchodných vzťahoch. Ak si právnická osoba neplní svoje záväzky riadne a včas, nemožno dospieť k záveru, že ide o právnickú osobu, ktorá by požívala dobrú povesť. Samotné zverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa povesti právnickej osoby, zakladá spravidla zásah do dobrej povesti, avšak každé zverejnenie nepravdivých údajov nemusí automaticky znamenať takýto zásah. Ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej

spoločnosti tolerovať nemožno. V tomto svetle si predovšetkým odvolací súd neujasnil, ktoré výroky sú predmetom konania, keď prvoinštančný súd dospel k záveru, že výroky týkajúce sa zamestnanosti, počtu zamestnancov a poskytnuté príspevky, ktoré výroky predniesla žalovaná ako poslankyňa Mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu, pričom prejav vyhodnotil prvoinštančný súd ako neverejný, adresovaný úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou a žalovaná ako verejne činná osoba, poslankyňa mestského zastupiteľstva mala právo na vyjadrenie svojho názoru, ako aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v politike zamestnanosti mesta. Prejav hodnotil ako hodnotiace úsudky, ktoré nezasiahli do osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd prejav žalovanej vyhodnotil ako nepravdivé skutkové tvrdenia a nepravdivé hodnotiace úsudky, pričom nevysvetlil v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré výroky predstavujú skutkové tvrdenia a prečo sú nepravdivé a nevysvetlil, ktoré výroky predstavujú hodnotiace úsudky, prečo sú hodnotiace úsudky nepravdivé a ako túto nepravdivosť úsudku meral (mal preukázané). Odvolací súd nezameral svoje dokazovanie najskôr na okolnosť, či žalobca v materiálnom čase požíval a požíva dobrú povesť, teda či si riadne a včas plní všetky svoje povinnosti a záväzky voči svojim obchodným partnerom, zamestnancom a podobne. Žalovaná ako verejná osoba má povinnosť sa zaujímať o veci verejné, zisťovať, poskytovať a šíriť informácie týkajúce sa záležitostí verejného záujmu, ktorou skutočnosťou sa odvolací súd nezaoberal, nevyhodnotil a nevysvetlil proporcionalitu medzi právom žalobcu na ochranu dobrého mena (článok 8 Dohovoru) a právom na slobodu prejavu žalovanej ako poslankyne a političky (článok 10 Dohovoru). Teda nevykonal test proporcionality a nevysvetlil, v čom spočíva nevyhnutnosť obmedzenia práva na slobodu prejavu žalovanej v demokratickej spoločnosti, ak si plnila svoju povinnosť informovať o veciach verejného záujmu, ako aj vysvetlil, prečo v danom prípade má prednosť právo žalobcu na ochranu dobrej povesti pred právom žalovanej na slobodu prejavu. Dovolací súd uviedol, že subjekt, ktorý sa uchádza o verejné finančné zdroje je povinný strpieť rozumnú primeranú mieru kritiky či nepríjemné otázky a rôzne hodnotenia od odbornej, politickej ako aj bežnej verejnosti. V danom prípade sa prejednávalo poskytnutie peňazí z verejných fondov na výstavbu tzv. hnedého priemyselného parku, ktorú výstavbu mal realizovať žalobca, teda išlo o riešenie vecí verejného záujmu. Dovolací súd vyhodnotil odôvodnenie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné, nedáva odpovede na podstatné a relevantné otázky, na ktoré je potrebné odpoveď dať. Bude preto potrebné ustáliť, o aké výroky žalovanej konkrétne išlo, ustáliť, ktoré z predmetných výrokov sú hodnotiacimi úsudkami a ktoré skutkovými tvrdeniami, ktoré z výrokov predstavovali nepravdivé skutkové tvrdenia a zároveň či a ako zasiahli do práv žalobcu. Následne bude potrebné vyhodnotiť, či zásah bol neoprávnený a či tu existuje príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou zásahu. Až potom bude možné vyhodnotiť, či zásah presiahol prípustnú intenzitu do takej miery, že už hod nie je možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. Následne v konkurencii práva na slobodu prejavu a práva na ochranu dobrej povesti ustáliť, ktoré právo má prednosť a prečo. Bude potrebné doplniť dokazovanie a dostatočne zistiť skutkový stav tak, aby bolo jasné, aké konkrétne výroky na predmetnom rokovaní mestského zastupiteľstva za akých okolností odzneli, v akom kontexte, či bol prejav verejný alebo neverejný, potom vyhodnotiť, ktoré výroky boli hodnotiacimi úsudkami a ktoré skutkovými tvrdeniami, či boli alebo neboli pravdivé, či žalobca je osobou verejne známou alebo nie a či išlo o debatu vo verejnom záujme. Pri výroku o priznaní nemajetkovej ujmy odvolací súd nevysvetlil, prečo nepostačuje ospravedlnenie a odôvodniť výšku priznanej sumy. Podľa keďže bolo rozhodnutie odvolacieho súdu dovolacím súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolaciemu súdu, bol odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu.

7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. opätovne preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v zmysle zásad uvedených v ust. a nasl. a . Vo veci podľa nariadil pojednávanie, pretože bolo potrebné dôkazy vykonané prvoinštančným súdom zopakovať. Pred odvolacím súdom zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Poukázal na vyvrátiteľnú právnu domnienku dobrej povesti žalobcu, kde žalovaná opak nepreukázala. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalovaná a ani jej právny zástupca sa odvolacieho konania nezúčastnili aj napriek riadnemu predvolaniu, svoju neprítomnosť neospravedlnili. Odvolací súd zopakoval dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu v zmysle pokynov dovolacieho súdu. Žalovaná na preukázanie svojich námietok nenavrhla zopakovať žiadne dôkazy.

K prečítaným listinám pred odvolacím súdom, najmä k písomnému prepisu zápisnice z mestského zastupiteľstva, sa žalobca nevyjadril.

8. Predmetom uplatneného nároku žalobcu je ochrana dobrej povesti právnickej osoby z dôvodu, že žalovaná na Mestskom zastupiteľstve v Humennom dňa 23.6.2010 uviedla na adresu žalobcu nepravdivé skutkové tvrdenia, a to:

- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %,

- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,

- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,

- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,

- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 zamestnancov. Žalobca ďalej tvrdil, že na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 žalobkyňa predniesla hodnotiaci úsudok, ktorý má nepravdivý a subjektívny charakter, a to: „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby Müller sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú najlepšie podmienky na podnikanie..., keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov“. Žalobca v žalobe tvrdil, že skutkové tvrdenia sú nepravdivé, pretože v čase zverejnenia nepravdivých informácií bol z uvedeného dôvodu poberaný príspevok z úradu práce na 138 zamestnancov žalobcu v režime 60 %, ktorý režim bol v minulosti využívaný aj zo strany niektorých iných veľkých spoločností pôsobiacich v priemyselnom parku Chemes. V žiadnom prípade však nešlo o 470 zamestnancov pracujúcich v tomto režime a spoločnosť Chemes, a.s. Humenné nikdy neuvažovala o prepúšťaní 470 zamestnancov. Ďalej žalovaná v hodnotiacom úsudku uviedla subjektívne a nepravdivé hodnotenia. Hodnotila podmienky v priemyselnom parku ako nedostatočné a nie ideálne na príjem investorov, čo spôsobilo a je spôsobilé odradiť potencionálnych investorov, ale aj existujúcich zmluvných partnerov žalobcu od pôsobenia v priemyselnom parku Chemes. Žalovaná podľa žalobcu sa mala dopustiť zásahu do práva na dobrú povesť právnickej osoby podľa , . Žalobca žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná na úhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 200.000 eur. V priebehu konania žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 195.000 eur a žiadal priznať nemajetkovú ujmu v rozsahu 5.000 eur. Prvoinštančný súd v rozsahu späťvzatia konanie zastavil. V priebehu konania žalobca rozšíril uplatnený nárok tak, že žiadal, aby bola uložená žalovanej povinnosť zabezpečiť na jej náklady uverejnenie ospravedlnenia v miestnom periodiku s názvom Humenský korzár. Pre prípad, že svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplní, bola povinná strpieť uverejnenie tohto ospravedlnenia. Okrem toho žalobca žiadal, aby žalovanej bola uložená povinnosť sa ospravedlniť na najbližšom mestskom zastupiteľstve.

9. Z obsahu prvoinštančného konania a skutkových okolností zistených prvoinštančným súdom bolo zistené, že skutočne sa dňa 23.6.2010 konalo Mestské zastupiteľstvo mesta Humenné, na ktorom po schválení programu vystúpila žalovaná a ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky jej bolo poskytnuté ešte pred samotným rokovaním mestského zastupiteľstva slovo. V tom čase žalovaná vykonávala funkciu aj radového poslanca mestského zastupiteľstva, aj poslanca vyššieho územného celku. Na mestskom zastupiteľstve sa však zúčastňovala ako poslankyňa mestského zastupiteľstva a svoje vystúpenie pred rokovaním mestského zastupiteľstva realizovala z titulu funkcie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Prvoinštančný súd zistil, že skutočne uvedené výroky boli prednesené pred mestským zastupiteľstvom. Je nesporné, že na mestskom zastupiteľstve sa zástupca žalobcu nezúčastnil. Ako bolo preukázané i pred odvolacím súdom, žalovaná svoj prejav predniesla pred poslancami mestského zastupiteľstva, po schválení programu rokovania a voľbe návrhovej komisie, predtým, než sa pristúpilo k prerokovaniu jednotlivých bodov programu. Žalobca v žalobe uviedol presne označené výroky, ktoré mali zasiahnúť do jeho dobrého mena. Zo zápisnice mestského zastupiteľstva však vyplýva, že tieto výroky neboli vyslovené žalovanou samostatne, bez ďalšieho. Boli vyslovené v jednej súvislej myšlienke a doplnené vetami vyslovenými žalovanou „Čiže ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes nemôže porušovať zákon, tak zahlásil, že chce 470 ľudí prepustiť, ak štát zaplatí 60 % za dva mesiace.“ A ďalej „To sú návrhy, ktoré sme chceli podať a veríme, že to, čo som možno povedala pesimisticky, že 470 ľudí požiadal Chemes na 60 %, možno nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že je

optimistická situácia, budem veľmi rada, ak v októbri prídu aj Chemes aj nemocnica, aby sme vedeli, čo sa v daných firmách deje.“ Tento prejav bol zameraný na udržanie zamestnanosti v Humennom, najmä u žalobcu ako veľkého zamestnávateľa, s dôrazom na rozvoj tzv. Hnedého priemyselného parku, v ktorom žalobca pôsobil a zároveň aj na poskytnutie peňazí na rozvoj priemyselného parku z verejných fondov. Prejav nebol určený širokej verejnosti, jeho cieľom, ako to uviedla žalovaná pred prvoinštančným súdom, bolo na túto tému vyvolať diskusiu. O obsahu prejavov z mestského zastupiteľstva informovali miestne médiá, ktoré, ako to vyplýva zo zápisnice, boli prítomné na zasadnutí. Následne dňa 1.7.2010 zvolal R.. W., prezident spoločnosti Priemyselný park Chemes tlačovú besedu odvysielanú v Humenskej televízii, kde vyjadrenia žalovanej dementoval. Ako to vyplýva z predložených listín, následne tento konflikt vo vzájomných informáciách bol prezentovaný aj v celoštátnych periodikách (napr. SME, Hospodárske noviny, Trend). Z obsahu prepisu záznamu vyjadrenia žalovanej na Mestskom zastupiteľstve Mesta Humenné vyplýva, že skutočne odzneli v súvislostiach tak, ako to zistil odvolací súd len výroky žalovanej zažalované ako skutkové tvrdenia, a to:

- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %,

- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,

- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,

- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,

- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 zamestnancov. Zo záznamu nevyplýva, že by výrok, ktorý žalobca tvrdí, že má charakter hodnotiaceho úsudku odznel v tvare: „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby Müller sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú najlepšie podmienky na podnikanie..., keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov.“ V priebehu konania boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili prednesenie týchto výrokov na mestskom zastupiteľstve a uviedli, že tieto výroky mohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, pretože žalobca v tom čase mal pozíciu najväčšieho zamestnávateľa v regióne. Podľa svedka R.. V. Z. dokonca žalovaná chcela svojim vystúpením dokázať nedôveryhodnosť jedného z partnerov projektu tzv. Hnedého priemyselného parku a podľa svedka W.. O. N., ktorý v tom čase vykonával funkciu primátora Mesta Humenné, mohlo toto vystúpenie a tieto informácie poškodiť dobré meno žalobcu. Tieto informácie, ktoré odzneli na Mestskom zastupiteľstve v Humennom, boli zverejnené aj v Humenskom korzári a v denníku SME, pričom sám zástupca žalobcu následne požiadal Humenskú televíziu o možnosť vystúpenia s cieľom vyjadriť sa k tvrdeniam, ktoré odzneli zo strany žalovanej na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca k 23.6.2010 nezamestnával 470 ľudí, a v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa, ktorými bolo považované nedostatočné využitie výrobných kapacít, časť jeho pracovníkov pracovala za mzdu vo výške 60 % priemerného mesačného zárobku, avšak spolupracoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom a požiadal o podporu a poskytnutie finančného príspevku na udržanie zamestnanosti spolu pre zamestnancov na obdobie od 1.6.2010 do 31.8.2010. Podľa konateľa žalobcu, ktorý bol vypočutý pred prvoinštančným súdom, spoločnosť v čase 23.6.2010 zamestnávala 350 zamestnancov a nie 470 zamestnancov, v tom čase ohlásila spoločnosť, že 160 zamestnancov prejde na 3 mesiace na mzdu vo výške 60 %. Poprel, že by akýmkoľvek spôsobom boli uvažovali o prepúšťaní zamestnancov. Zníženie činnosti zamestnancov na 60 % bolo z dôvodu, že išlo letné obdobie a zamestnanci nemuseli vykonávať svoju činnosť na plný úväzok.

10. Žalovaná pred prvoinštančným súdom potvrdila, že uvedené výroky na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 uviedla, avšak pred mestským zastupiteľstvom si tieto informácie zisťovala u riaditeľa úradu práce. Uviedla, že 29.9.2009 žalobca nahlásil hromadné prepúšťanie, skoro 100 zamestnancov, pričom v tom čase mal žalobca 423 zamestnancov. Uviedla, že informácie na mestskom zastupiteľstve uviedla z dôvodu, že už v minulosti ju oslovovali odborové organizácie a nikto nevedel, že čo sa deje, pretože už pred tým bolo prepustených 350 ľudí. Snažila sa na túto tému vyvolať diskusiu.

11. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaná po zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 23.6.2010 sa žiadosťou, ktorú podala na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom dňa 30.6.2010 informovala, či spoločnosť Chemes, a.s. Humenné požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o poskytnutie príspevku na udržanie zamestnanosti, kedy bola žiadosť úradu doručená, či bola dohoda so zamestnávateľom uzatvorená, kedy a na koľkých zamestnancov úrad poskytuje príspevok. Informácia bola sprístupnená žalovanej elektronickou formou dňa 2.7.2010.

12. Podľa pri neoprávnenom použití názoru právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré sa môže považovať aj v peniazoch. Podľa ods. 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

13. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu, bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu, alebo aj priamemu porušeniu dobrej povesti právnickej osoby. Zodpovednosť konajúceho subjektu (žalovanej) je objektívna bez ohľadu na zavinenie. Žalobca sa domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa . Podmienkou ochrany je, že právnická osoba požívala v čase zásahu „dobrú povesť“, teda všeobecne panujúci názor na činnosť žalobcu vytvorený osobami, ktoré so žalobcom prišli do kontaktu pri jeho správaní vo vzťahoch, ktorý tvorí predmet jeho činnosti. V súlade so všeobecne uznávanou prezumpciou poctivosti konania subjektov práva sa predpokladá, že právnická osoba (žalobca) má dobrú povesť do tej doby, kým nie je vykonaný úspešne dôkaz opaku. Dobrú povesť má právnická osoba od svojho vzniku po celú dobu trvania jej existencie. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že právnická osoba nemá dobrú povesť zaťažuje osobu, ktorá do povesti právnickej osoby zasiahla (žalovaná). Na základe uvedeného preto platí prezumpcia dobrého mena právnickej osoby do tej doby, dokiaľ nie je vykonaný úspešne dôkaz opaku, ktorý zaťažuje žalovanú. V priebehu prvoinštančného konania žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že žalobca ako právnická osoba kritérium dobrej povesti nepožíva. Ani v priebehu odvolacieho konania tieto okolnosti neboli tvrdené a ani preukázané, preto odvolací súd bol povinný vychádzať zo zákonnej prezumpcie poctivosti žalobcu a konštatovať splnenie prvého predpokladu pre skúmanie uplatneného nároku.

14. Ďalším predpokladom odôvodňujúcim uplatnenie nároku podľa je existencia konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby. Prvoinštančný súd všetky namietané výroky žalovanej posúdil ako hodnotiace úsudky, aj keď žalobca ich rozdelil na nepravdivé skutkové tvrdenia a posledný z nich ako hodnotiaci úsudok. Pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu a aj v súlade s názorom dovolacieho súdu je potrebné najskôr vyhodnotiť, či namietané výroky majú charakter hodnotiacich úsudkov alebo (ne)pravdivých skutkových tvrdení. Hodnotiaci úsudok je subjektívny postoj autora výrokov, ktorý nie je overiteľný. Aj napriek tomu takýto názor musí byť založený na pravdivých podkladoch, pretože nie je možné pri hodnotiacom úsudku vykonať dôkaz pravdy. Skutkové tvrdenie je založené na zistiteľnej skutočnosti, preto je možné preukázať jeho pravdivosť. Pravdivá informácia nezasahuje do povesti právnickej osoby, pokiaľ nie je podaná skresľujúcim a difamujúcim spôsobom. V každom prípade je potrebné vystúpenie žalovanej posudzovať ako celok, čo nakoniec uviedol aj zástupca žalobcu pred odvolacím súdom, nie len vybrané vety, resp. časti viet bez toho, aby nebol zistený aj motív či cieľ takéhoto vyjadrenia. Odvolací súd už v tomto rozhodnutí skonštatoval, že namietaný výrok, ktorý žalobca v žalobe označil ako hodnotiaci úsudok „Podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad. A rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby Müller sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gumanova, pretože nemajú najlepšie podmienky na podnikanie..., keď išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov.“ v žalovanom znení neodznel. Čiastočne jednotlivé sekvencie tohto výroku sú obsahom prejavu žalovanej v rôznych prednesených súvislostiach, preto pre spornú existenciu tejto časti uplatneného nároku odvolací súd nepovažuje dôvodné tomuto výroku sa ďalej venovať a žalobcovi aj poskytnúť ochranu. Žalobca tvrdené porušenie práva nepreukázal, pretože výrok tak, ako ho označil žalobca samostatne neodznel.

15. Ostatné výroky, ktoré mali zasiahnúť do práva žalobcu na dobrú povesť právnickej osoby, a to:

- Navrhovateľ požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2 mesiace v režime 65 %,

- O príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov navrhovateľa,

- U všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,

- Navrhovateľ nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý navrhovateľ žiada,

- Navrhovateľ má v úmysle prepustiť 470 zamestnancov, neboli vyslovené žalovanou samostatne tak, ako sú žalované, boli vyslovené vo vzájomných súvislostiach a v súvislosti s tým, že žalovaná žiadala, aby tieto okolnosti zástupca žalobcu na ďalšom mestskom zastupiteľstve vysvetlil. Ide teda o hypotézu, ktorej pravdivosť navrhuje na ďalšom zasadnutí overiť. Uvedené namietané výroky boli prednesené žalovanou v znení „... keď dnes požiadal 470 ľudí na 65 %, aby úrad práce zaplatil finančné prostriedky na dva mesiace Chemesu pre všetkých zamestnancov. Že tam hrozí riziko výpovede. Čiže ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes nemôže porušovať zákon, tak nahlásil, že 470 ľudí chce prepustiť, ak štát nezaplatí 60 % za dva mesiace...“. Žalovaná vo vystúpení uviedla, že : „Prosila by som, aby Chemes, a.s., bola pozvaná na budúce mestské zastupiteľstvo, aby nám povedala, aké má plány, čo chystá...“ a ukončila to vetou:“ To sú také návrhy, ktoré by sme chceli podať a veríme, že to, čo som možno povedala pesimisticky, že 470 ľudí požiadal Chemes na 60 %, možno to nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že je optimistická situácia, budem veľmi rada, ak v októbri prídu aj Chemes aj nemocnica, aby sme vedeli, čo sa v daných firmách deje.“. Pri posudzovaní jednotlivých výrokov žalovanej, ako ich zažaloval žalobca, a po preukázaní reálne odznenej myšlienky žalovanou, vrátane výzvy na overenie týchto informácií prednesené niekoľkokrát žalovanou, je možné stotožniť sa so závermi prvoinštančného súdu o tom, že v tejto časti uplatneného nároku žalobcom sa nejedná o zásah do jeho práv skutkovými tvrdeniami, ale hodnotiacimi úsudkami, pričom čerpala z ústnych informácií riaditeľa úradu práce. Podklady pre prezentovanie hodnotiaceho úsudku nemala žalovaná správne, pretože, ako vyplýva z dokazovania, žalobca nezamestnával 470 ľudí, všetci neboli na režime práce 60 %, ale len 138. Žalovaná správnosť svojich informácií, ktoré následne vo forme hodnotiaceho úsudku predniesla pred poslancami mestského zastupiteľstva nepreukázala. Uvedené výroky ako hodnotiace úsudky subjektívneho charakteru boli spôsobilé zasiahnúť do práv žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Boli prednesené žalovanou na Mestskom zastupiteľstve v Humennom dňa 23.6.2010. Žalovaná v tom čase uvedený prejav vykonala ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, čo nakoniec vyplýva priamo z písomného záznamu tohto prejavu a výpovede bývalého primátora, svedka W.. N.. Na mestské zastupiteľstvo sa žalovaná dostavila ako poslankyňa mestského zastupiteľstva v Humennom a popritom pôsobila aj ako poslankyňa vyššieho územného celku a NS SR. Mala preto postavenie verejnej osoby, ktorá sa zaujíma o veci verejné, ktorá diskutuje a nastoľuje na diskusiu témy verejného záujmu. V danom prípade išlo o otázku nezamestnanosti, čerpanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov a výstavba a fungovanie priemyselného parku, kde jeho prevádzku zabezpečoval žalobca. Žalovaná preto diskutovala a prezentovala svoj názor na riešenie vecí verejného záujmu, ktorý záujem spočíval v zisťovaní, ako sa naloží s verejnými prostriedkami, teda s financiami úradu práce a financiami na výstavbu hnedého priemyselného parku. Pri svojom prejave vyjadrovala sa k nastoleným témam na základe subjektívnych kritérií. Vzhľadom na závažnosť témy a územia ktorého sa týkala, ktoré bolo predmetom vyjadrenia žalovanej, bolo Mestské zastupiteľstvo v Humennom adekvátnym fórom na diskutovanie a prezentovanie názorov žalovanej a odvolací súd pripúšťa, na rozdiel od prvoinštančného súdu, že týmto prejavom mohlo dôjsť k zásahu do práva žalobcu podľa už len tým, že informovala zveličene a nepresne. Primárnym cieľom prejavu však nebolo poškodiť dobré meno žalobcu, ale poukázať na rastúcu nezamestnanosť, navrhnúť jej riešenie aj v súvislosti s výstavbou hnedého priemyselného parku.

16. Žalovaná ako verejná osoba v spornom momente realizovala svoje právo na slobodu prejavu žalovanej ako poslankyne a političky (článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach). Právo žalobcu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby vyplýva z článku 8 tohto Dohovoru. Vzhľadom na možný zásah do práv žalobcu na ochranu dobrého mena a práva žalovanej na slobodu prejavu a aj s poukazom na právny názor dovolacieho súdu, odvolací súd vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky kto, o kom, čo, kde, kedy a ako o žalobcovi hovoril.

Kto zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu vykonal: Žalovaná ako pôvodca zásahu v čase zásahu bola verejnou osobou, bola povinná sa zaoberať vecami verejnými a poskytovať a šíriť informácie ako poslankyňa 3 zastupiteľských zborov (národná rada, vyšší územný celok, mesto) O kom žalovaná diskutovala Žalovaná diskutovala o žalobcovi, o súkromnom podnikateľskom subjekte, ktorý získal finančné prostriedky z verejných zdrojov a sú poskytované aj verejné zdroje na výstavbu hnedého priemyselného parku, ktorú mal realizovať žalobca. Tým, že má k dispozícii verejné financie, vstupuje žalobca do verejnej sféry a záujmu, v dôsledku čoho tu bude vždy verejný záujem v rámci verejnej diskusie zisťovať použitie verejných financií a kontrolovať ich využitie. Čo bolo predmetom diskusie Predmetom diskusie bolo využitie verejných peňazí, nezamestnanosť a výstavba hnedého priemyselného parku žalobcom, kde predmetom diskusie bolo uistenie, či sa s verejnými prostriedkami naloží efektívne a zodpovedne. Kde bola diskusia vedená Diskusiu žalovaná viedla na mestskom zastupiteľstve, teda na mieste príslušnom na zaoberanie sa diskutovanou témou, pred mestskými poslancami v danom regióne. Nešlo o spoločnosť, ktorá by nemohla o danej téme viesť debatu, prípadne aj zasiahnuť konštruktívne do jej riešenia. Kedy bola vedená debata Debata bola vedená dňa 23.6.2010, kedy žalobca využíval aktívne nástroje zachovania zamestnanosti po vykurovacej sezóne, kedy časť zamestnancov nemohlo pracovať na plný úväzok, keď stúpala nezamestnanosť a riešenie tohto problému mesto videlo v prilákaní investorov do priemyselného parku a tvorbe pracovných miest. Ako boli informácie formulované Žalovaná formulovala informácie ako hodnotiace úsudky, kedy zrejme pre nedostatok podkladových informácií pre vytváranie úsudkov a v záujme zaujať a burcovať svojich poslucháčov svoje názory predniesla zveličujúco a nie presne. Na základe uvedeného odvolací súd pri strete dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu zohľadnil všetky okolnosti danej veci. Sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednou z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca a vzťahuje sa aj na právo vyslovovať svoje názory na obchodnú spoločnosť

- žalobcu, ktorý požíva výhodu verejných zdrojov a tým vstupuje do verejnej sféry, kde je povinný strpieť rozumnú a primeranú mieru kritiky, či nepríjemné otázky a rôzne hodnotenia odbornej, politickej či bežnej verejnosti. Na základe uvedeného testu odvolací súd nezistil, že by zásah žalovanej do dobrej povesti žalobcu ako právnickej osoby bol neoprávnený.

17. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a prvoinštančný rozsudok podľa , potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol podľa , a a , . V odvolacom aj dovolacom konaní bola žalovaná v plnom rozsahu úspešná. Preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v týchto dvoch štádiách konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.