Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. X, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Dávid Hoffman, advokát so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanej: J. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X., XXX XX W., právne zastúpenej: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná č. 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 290.000 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -455 zo dňa 28.05.2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok čo do výrokov I. a III.

Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti výroku II. rozsudku.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele X nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. W. obec W., a to rodinného domu so súpisným č. XXXXX na parcele KN-C č. XXXXX/XXX a dvojgaráže so súpisným č. XXXXX na parcele KN-C č. XXXXX/XXX. Druhým výrokom žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Tretím výrokom žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia svojho vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho podielu k pozemkom a rodinnému domu eventuálne zaplatenia bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní aplikoval ust. , a , a .

4. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že stavbu vyššie uvedeného rodinného domu realizovali strany sporu spoločne s tým, že v uvedenej nehnuteľnosti budú bývať spolu s ich spoločnými deťmi. Strany sporu sa rozišli v roku 2015. K uvedenému času už vec vznikla v právnom zmysle slova, teda bolo poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, čo vyplynulo z predložených dokladov. Na výstavbu boli použité finančné prostriedky žalobcu. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že rodinný dom financovala výlučne z vlastných prostriedkov, avšak uvedenú skutočnosť hodnoverne nepreukázala. Vzhľadom na to, že si po návrate zo zahraničia kúpila byt, ako aj na to, v akých zamestnaniach v N. pôsobila a po akú dobu, mal súd za nepravdepodobné, že by dokázala nasporiť také množstvo finančných prostriedkov, ktoré by postačovalo na kúpu pozemku a zároveň výstavbu

rodinného domu v hodnote prevyšujúcej 200.000 eur. Žalovaná bola navyše od októbra 2012, t.j. v čase výstavby, na materskej, resp. rodičovskej dovolenke po dobu troch rokov a v predchádzajúcom období sa taktiež starala o prvé dieťa po dobu troch rokov. Zároveň dohodu so zhotoviteľom stavby (spoločnosťou T. s.r.o.) uzavrel žalobca, z čoho vyplýva, že sa podieľal na samotnej výstavbe. Žalovaná bola uvedená v stavebnom povolení, avšak toto automaticky nedeterminuje to, že stavebník je zároveň aj vlastníkom stavby. Čo sa týka pozemkov, tak súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko v danom prípade išlo o derivatívne nadobudnutie vlastníctva, pričom kúpnu zmluvu uzavrela výlučne žalovaná.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu došlo k dohode o vlastníckom práve k predmetnému rodinnému domu. Žalovaná financovala výstavbu rodinného domu predovšetkým z jej výlučných prostriedkov, čo bolo preukázané tak výpismi z jej bankových účtov, ako aj jednotlivými faktúrami, príjmovými odkladmi a výsluchom žalovanej. Poukázala na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR (NS ČR) , v zmysle ktorého aj v prípade, že sa na výstavbe podieľa viacero stavebníkov, je potrebné brať do úvahy dohodu medzi stavebníkmi, pričom dohoda bola taká, že výlučnou vlastníčkou rodinného domu bude žalovaná. Súd prvej inštancie síce aplikoval uvedeného rozhodnutie NS ČR, avšak ho nesprávne interpretoval na prejednávanú vec. Pri správnom výklade na prejednávaný prípade mal súd dospieť k záveru, že neexistovala žiadna dohoda medzi stranami sporu, ktorá by založila spoluvlastníctvo ani z obsahu žiadnej dohody nebolo zrejmé, že strany sporu chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Strany sporu sa nepodieľali na vzniku stavby vlastnou prácou ani dodaním materiálu, došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Stavebný materiál dodávala stavebná firma, ktorá stavbu realizovala a stavebný materiál uhrádzala žalovaná. Žalobca nikdy nemal úmysel dom postaviť pre seba a vlastniť ho tak ,ako to vyžaduje judikatúra. Na pojednávaní dňa 19.06.2020 v zápisnici na strane 4 žalobca jednoznačne uviedol, že v tom dome nikdy nebýval, ani nemal záujem tam bývať. Žalovaná poukázala ja na rozhodnutia NS ČR sp. zn. a . V tomto prípade za podstatné považovala dve skutočnosti, a to, kto financoval výstavbu rodinného domu, a skutočnosť, že došlo k uzavretiu dohody o určení vlastníckeho práva v prospech žalovanej, pričom podstatná je táto dohoda, ktorá môže byť uzavretá písomne, ale aj ústne, resp. konkludentne. Zo žalobcom predložených daňových priznaní obchodnej spoločnosti R. s.r.o. je zrejmé, že príjmy a výdavky tejto spoločnosti boli takmer rovnaké, teda žalobca nemal príjem, ktorý by mu postačoval na financovanie stavby v sume 290.000 eur. Žalovaná namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu. Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k celku, a ak mu to nevyjde tak len k 1 z celku, pričom takýto petit je nemožný, nesprávny a neurčitý. Alternatívny petit je taký, v ktorom žalobca uvedie niekoľko možných požadovaných plnení s tým, že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení, avšak táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak to vyplýva z hmotnoprávnej úpravy podľa , teda možno záväzok splniť viacerými spôsobmi. Pokiaľ ide o eventuálny petit o zaplatenie sumy 290.000 eur, žalovaná poukázala na nálezy Ústavného súdu SR, vzniesla námietku premlčania vzhľadom na odchod žalobcu zo spoločnej domácnosti v roku 2015, čo vyplýva aj z rozvodového spisu. Keďže žaloba bola podaná v roku 2019, bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mal byť založený spoluvlastnícky vzťah k stavbe rodinného domu, práve naopak výpoveďou žalovanej bolo preukázané, že došlo k založeniu výlučného vlastníctva žalovanej. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Proti výroku III. uvedeného rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so závermi súdu vo výroku, ktorým žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, v akej časti bola tá - ktorá strana úspešná v spore. Poukázal na alternatívny petit, ktorým žiadal určiť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1 k celku, pričom súd určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k rodinnému domu a dvojgaráže. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t.j. o určenie , že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k pozemkom, na ktorom sú postavené stavby. Cena spoluvlastníckych podielov nehnuteľností je vo výške 145.000 eur. Cena pozemkov, na ktorých bol rodinný dom a dvojgaráž postavené, bola v konaní ustálená na sumu 47.000 eur. V uvedenom

spore sa v žiadnom prípade nemôže jednať o zhruba rovnaký úspech obidvoch strán v konaní a z toho vyplývajúci III. výrok o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán. Žalobca mal v konaní väčší úspech ako žalovaná. Žalobca bol úspešný v časti 83,79 % a žalovaná v časti 16,21 %, žalobca bol v spore úspešný na 67,58 %. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Podaním doručeným súdu dňa 03.08.2021 podal žalobca proti výroku II. a III. tohto rozsudku ďalšie odvolanie.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. považuje za vecne správne.

10. V ďalšom vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručeného súdu 03.08.2021 žalovaná navrhla, aby odvolací súd toto odvolanie odmietol ako oneskorene podané.

11. Žalobca v replike uviedol, že výstavbou stavieb došlo k ich vzniku vytvorením, a teda k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva na stavebníkov, t.j. na strany sporu. S ohľadom na ust. , teda ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si pri vytvorení a vzniku stavieb neurčili hodnotu spoluvlastníckych podielov, je aplikáciou ust. založená ich výška spoluvlastníckych podielov v pomere X:X . k celku ako pre žalobcu, tak aj pre žalovanú. Žalovaná sa v konaní odvolávala na dohodu, ktorú však nepredložila. Poukázal na ust. , podľa ktorého písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti. Žalobca staval rodinný dom spoločne so žalovanou, v ktorom chceli bývať a až v priebehu výstavby došlo k rozhodnutiu, že žalobca nebude nehnuteľnosti užívať vzhľadom na skutočnosť, že žalobca opustil ich spoločnú domácnosť. Námietky žalovanej, ktorými tvrdila, že žalobca nemal dostatok finančných prostriedkov na výstavbu nehnuteľnosti, považuje za účelové, nakoľko sama žalovaná v konaní niekoľkokrát potvrdila, že nehnuteľnosti spoločne stavali a hradili ich každý zo svojich finančných prostriedkov. Ani žalovaná nepreukázala, že by mala dostatok finančných prostriedkov na realizáciu stavby rodinného domu a dvojgaráže. K námietke premlčania vznesenej žalovanou poukázal na ust. prvá veta , podľa ktorého sa premlčujú všetky práva s výnimkou vlastníckeho práva. Zároveň uviedol, že netrvá na podanom odvolaní doručenom súdu dňa 03.08.2021, a teda trvá len na podanom odvolaní proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie.

12. Žalovaná v duplike uviedla, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu dohody o vlastníckom práve k predmetnému rodinnému domu. Opätovne poukázala na rozhodnutia NS ČR, pričom zopakovala argumentáciu uvedenú v jej odvolaní.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 17.06.2022 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. ).

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ust. , preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, a na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím námietkam uvádza nasledovné.

16. Žalovaná vo svojom odvolaní poukazovala na dohodu, ktorú mala uzavrieť so žalobcom, podľa ktorej mal byť predmetný rodinný dom výlučne v jej vlastníctve, nakoľko žalobca uviedol, že nemá záujem v tomto dome bývať. K tomu odvolací súd uvádza, že už súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca a žalovaná sa rozišli v roku 2015, t.j. v čase kedy už bolo poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, teda stavba sa stala vecou v právnom zmysle je len logické, že v tom čase žalobca nechcel v dome bývať so žalovanou. To však nevylučuje skutočnosť, že na začiatku stavby strany sporu žili spolu a dom stavali pre seba a ich spoločné deti (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 05.11.2002).

17. Rovnako z dokazovania vyplynul odlišný záver, ako tvrdí žalovaná, že iba ona stavala dom. Žalobca sa aktívne podieľal na výstavbe predmetných nehnuteľností, čo bolo preukázané, napr. aj dohodou so zhotoviteľom stavby, spoločnosťou T. s.r.o. Navyše keďže k odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti so žalovanou a ich spoločnými deťmi došlo až počas výstavby, nie je možné uveriť tvrdeniu žalovanej, že predmetné nehnuteľnosti mali byť výlučným vlastníctvom žalovanej, a že žalovaný nikdy nemienil bývať v predmetnom rodinnom dome.

18. Žalovaná v konaní nepreukázala ani skutočnosť, že by bola výstavba nehnuteľností financovaná výlučne z jej finančných prostriedkov vzhľadom na skutočnosť, že počas výstavby sa starala o ich spoločné maloleté deti, pričom jej príjem nedosahoval takú výšku, z ktorej by bola objektívne sama schopná financovať výstavbu rodinného domu v hodnote viac ako 200.000 eur.

19. Odvolacia námietka smerujúca proti eventuálnemu petitu je nedôvodná z dôvodu, že súd nerozhodol podľa tohto petitu, teda žalovanej neuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 290.000 eur, ale rozhodol tak, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených v žalobe, s výnimkou pozemkov, ktoré nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná.

20. Vo vzťahu k alternatívnemu petitu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zmenu žaloby umožňuje v ust. §-143, pričom podmienkami sú: aby výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, pričom konanie o zmenenej žalobe nebude vecne alebo kauzálne príslušný iný súd, čo v tomto prípade splnené bolo.

21. K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že žalovaná nevzniesla žiadne ďalšie námietky, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

22. Žalobca podal odvolanie smerujúce proti výroku III., t.j. výroku o trovách konania, ktorým žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobcu určil ako podielového spoluvlastníka rodinného domu a dvojgaráže, ktoré boli predmetom žaloby v podiele 1, považuje odvolací súd za správne aj rozhodnutie o trovách konania, vo vzťahu k uvedenému, vzhľadom na rovnaký úspech, resp. neúspech strán v konaní. Žalobca bol neúspešný aj čo sa týka určenia jeho vlastníctva k pozemkom, na ktorých je rodinný dom a dvojgaráž postavené. Preto ani odvolanie žalobcu nepovažuje odvolací súd za dôvodné, nakoľko nie je možné sa stotožniť s argumentáciou žalobcu.

23. Odvolací súd ešte dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. , III.ÚS/209/04, I.ÚS/117/05, III.ÚS/191/2013). Rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 17.04.2016).

24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení . Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu či už právneho posúdenia veci alebo zmenu rozhodnutia v napadnutom rozsahu ako takú.

25. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej, t.j. vo výroku I. o určení, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom tam uvedených nehnuteľností a čo do výroku III. o trovách konania, považujúc tieto výroky za vecne správny, postupom podľa , potvrdil.

26. Podľa , , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

27. Keďže odvolanie žalobcu, ktoré podal proti výroku II. následne vzal späť, bolo odvolacie konanie proti uvedenému výroku zastavené.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. a . Keďže odvolania ani žalovanej, ani žalobcu neboli dôvodné, teda v odvolacom konaní úspešní neboli, náhradu trov odvolacieho konania im odvolací súd nepriznal.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).