Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/27/2019

Potvrdené rozhodnutím 19Co/47/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. X, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Dávid Hoffman, advokát so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanej: J. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X., XXX XX W., právne zastúpenej: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná č. 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 290.000 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/27/2019-455 zo dňa 28.05.2021 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok čo do výrokov I. a III. Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti výroku II. rozsudku. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: G. T., N.. XX.XX.XXXX, A. V. B. X, XXX XX W., právne zastúpeného: JUDr. Dávid Hoffman, advokát so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, proti žalovanej: J. C., T.. C., N.. XX.XX.XXXX, A. V. Č.. X, XXX XX W., právne zastúpenej: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná č. 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 290.000,- € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX K..Ú.. W., Y. W., a to rodinného domu so súpisným č. XXXXX na parcele KN-C č. XXXXX/XXX a dvojgaráže so súpisným č. XXXXX na parcele KN-C č. XXXXX/XXX.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 28.06.2019 v spojení s podaním zo dňa 24.09.2020 domáhal voči žalovanej určenia svojho vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k pozemkom a rodinnému domu eventuálne zaplatenia bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou žili spolu v spoločnej domácnosti asi od roku 2005 z tohto spolužitia sa im narodili dve dcéry. V roku 2009 sa žalobca rozhodol postaviť rodinný dom a preto z vlastných úspor a príjmov zakúpil stavebné parcely, ktorých kúpna cena bola cca 50.000 €. Zakúpil aj projekt domu za sumu 2.500,- €. Následne objednal stavebné úpravy pozemku za cca 18.000 €. Potom žalobca objednal zhotoviteľa stavby a tak na základe zmluvy s ním došlo k výstavbe rodinného domu, ktorý je takmer dokončený. Nákup parciel, stavebný materiál, stavebné práce, inžinierske práce, technológie, interiér, zariadenie nakupoval výlučne zo svojich úspor a príjmov žalobca, no keďže podnikal a nechcel, aby riziko z toho plynúce postihlo rodinu, či jeho majetok (napr. bankrot, exekúcie, súdne spory a príp. náhrady z toho plynúce a pod.), tak sa so žalovanou dohodol, že celý spomínaný majetok bude z opatrnosti vedený na jej osobu, hoci táto bola zamestnaná v jeho obchodnej spoločnosti ako ekonómka, pričom mala iba plat, ktorý neumožňoval financovať bez úveru nákupy pozemkov a financovanie stavby. Žalobca žalovanej dôveroval, nakoľko spolu dlhšie žili a mali spoločné deti, a tak kúpne zmluvy pozemkov, stavebné povolenie i kolaudačné rozhodnutie a rozhodnutie mesta o pridelení súpisného čísla boli vydané iba na jej meno. Z toho dôvodu sa do katastra nehnuteľností zapísala iba žalovaná sama ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. Po krátkej dobe žalovaná vzťah postupne ukončovala, čo začalo približne vo februári 2016. Dodal, že medzi ním a žalovanou nešlo o spoločnú činnosť a nebola ani ústne ani písomne uzavretá dohoda o založení prípadného spoluvlastníctva.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.08.2019 navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že žalobca nepreukázal skutočnosť, že rodinný dom postavil zo svojich výlučných prostriedkov. no nepopiera, že žalobca použil peňažné prostriedky na stavbu rodinného domu. Tak stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie je na jej meno, pričom dohoda medzi stranami bola taká, že rodinný dom stavajú spoločne a bude zapísaný na jej meno. Či už súd vyhodnotí vec, tak, že išlo zo strany žalobcu o darované peňažné prostriedky vo forme kúpy materiálu a zaplatenia firiem na výstavbu alebo to vyhodnotí ako dohodu o vlastníctve, záver je vždy taký, že výlučným vlastníkom domu je žalovaná. Pokiaľ ide o eventuálny petit, v danom prípade nejde o skutkovú podstatu podľa , keďže dohoda medzi nimi bola taká, že ide o jej rodinný dom v jej výlučnom vlastníctve. Z dôvodu právnej istoty však žalovaná vzniesla námietku premlčania, nakoľko žaloba bola podaná v júni 2019, pričom zo žaloby je zrejmé, že spolu nežili už od roku 2016 a rodinný dom bol skolaudovaný skôr.

4. Žalobca v replike uviedol, že ak žalovaná tvrdí, že žalobca nepostavil dom zo svojich výlučných prostriedkov, mala také tvrdenie aj preukázať. To, že stavebné a kolaudačné rozhodnutia sú na meno žalobkyne nie je rozhodujúce, nakoľko v prípade stavby rodinného domu ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Okrem toho sama žalovaná dokonca priznáva, že rodinný dom stavali spoločne so žalobcom a teda tvrdí, že dom mal byť minimálne spoločný, aj keď bude písaný na jej meno. Žalovaná výslovne nepoprela, že žalobca použil svoje peňažné prostriedky na stavbu tohto rodinného domu. Žalovaná vynaloženú sumu vo výške 290.000 € vôbec nepoprela, avšak bez akéhokoľvek dôkazu uvádza, že v podstate malo ísť o dar. V žiadnom prípade však nešlo o žiadne darované finančné prostriedky. Čo sa týka tvrdenia žalovanej o premlčaní uvedenej sumy žalobca uviedol, že táto lehota uplynúť nemohla, pretože sporové strany mali vzťah aj v roku 2016 a 2017, len tento vzťah už nebol takej kvality, ako do polovice roku 2016, kedy sa zhoršil. Nakoľko sa situácia neposúvala nijako k lepšiemu, na jeseň roku 2017 už dospel k záveru, resp. pochopil, že zrejme už niet návratu do spoločného vzťahu. Vtedy žalobca žiadal žalovanú vysporiadať predmetný nehnuteľný majetok, čo žalovaná odmietala.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobca predložil k žalobe faktúry z roku 2012 až 2014, z ktorých je zrejmé, že príjmy sú rozsiahle a ďaleko presahujú náklady na výstavbu rodinného domu. Príjmy z faktúr však boli použité na podnikateľské účely a to na kúpu výrobnej haly v roku 2013 za kúpnu cenu vo výške 370.000,- € bez DPH a preto žalobca nemohol mať dostatok finančných prostriedkov na úplné financovanie výstavby. Predmetný rodinný dom bol postavený čiastočne z finančných prostriedkov žalobcu, ale čiastočne aj z finančných prostriedkov žalovanej a preto žalovaná poprela skutkové tvrdenie žalobcu, že výlučne len on investoval do stavby rodinného domu sumu 290.000 €. Žalovaná poukázala na to, že nie je možné presne určiť finančný podiel žalovanej a žalobcu na výstavbe rodinného domu, Nakoľko množstvo materiálu a prác boli financované bez dokladov a preto neexistujú žiadne dôkazy, ktorá zo strán konania ich platila. Pozemok, na ktorom bol postavený rodinný dom bol zakúpený za kúpnu cenu 47.000,- €, ktorú uhradila žalovaná zo svojho bankového účtu tak, že dňa 03.10.2011 zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 30.000,- € dňa 04.10.2011 sumu vo výške 15.000,- € a dňa 29.09.2011 sumu vo výške 2.000,- € ako depozit realitnej kancelárii. Žalovaná poukázala na dohodu o vlastníctve medzi stranami konania, zmysle, ktorej výlučnou vlastníčkou bude len žalovaná. Nič nebránilo stranám konania dohodnúť sa na vzniku podielového spoluvlastníctva s podielom každého z nich vo výške 1 z celku. Pokiaľ ide o eventuálny petit uviedla, že trvá na vznesenej námietke premlčania, nakoľko vzťah medzi stranami sporu sa skončil v mesiaci august 2015 žaloba bola podaná v júni 2019.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pozemok kúpili v roku 2012, kedy sa robili prvé stavebné úpravy. Po roku sa pokračovalo na stavbe. O darovaní z jeho strany nemožno hovoriť, nakoľko v tomto dome chcel bývať so žalovanou a ich spoločnými deťmi, no nakoniec v ňom nikdy nebýval. Realizácia výstavby bola po etapách, pričom financovanie prebiehalo tak, že peniaze vkladal na účet žalovanej, ktorá ich vybrala v hotovosti a vyplatila faktúry.

7. Žalovaná na pojednávaní dňa 19.06.2020 uviedla, že nepopiera, že by sa žalobca finančne spolupodieľal na výstavbe rodinného domu, no dohoda bola taká, že po výstavbe tento dom bude patriť do jej výlučného vlastníctva. Žalovaná na pojednávaní dňa 28.05.2021, že výstavba bola platená z finančných prostriedkov žalovanej, ktorá ich preposielala na účet žalobcu, ktorý ich následne vybral v hotovosti a uhrádzal nimi stavebný materiál a jednotlivé práce. Žalovaná na výstavbu rodinného domu prispela celkovo sumou okolo 250.000 €.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami (list vlastníctva na č.l. 27, určenie trhovej hodnoty nehnuteľnosti na č.l. 28, zjednodušený projekt s rozpočtom na č.l. 29, osvedčenie o živnostenskom oprávnení žalobcu a výpisy zo živnostenského registra na č.l. 32-47, doklady o príjmoch žalobcu na č.l. 48-124, výpisy z bankového účtu žalobcu a žalovanej na č.l. 146-159, spis stavebného úradu, zn. B.-A.-B. P. B.- K. na č.l. 165-198, doklady o investíciách - platbách žalobcu a vyúčtovanie prác a materiálu na č.l. 220-298, rozsudok OS Prešov na č.l. 299, zmluva o kúpe nehnuteľnosti na č.l. 305-310, rozhodnutie o povolení vkladu na č.l. 311-312, výpisy z bankového účtu žalovanej na č.l. 325-328, doklady o výdavkoch žalovanej na č.l. 338-357, pracovná zmluva na č.l. 384-389, zápočtový list na č.l. 392, mzdové listy na č.l. 393-400, evidenčný list dôchodkového poistenia na č.l. 402, daňové priznania na č.l. 403-435, výpisy z účtu žalobcu) ako aj výsluchom žalovanej, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Z výpisu z LV č. XXXX, K.. Ú.. W., súd zistil, že žalovaná je vlastníčkou parcely KN-C č. XXXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 587 m2, parcely KN-C č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, parcely KN-C č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, parcely KN-C č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2, ako aj rodinného domu so súpisným č. XXXXX postavenom na parcele KN-C č. XXXXX/XXX, a dvojgaráže so súpisným č. XXXXX postavenom na parcele KN-C č. XXXXX/XXX.

XX. Zo stanoviska spoločnosti Avlas s.r.o. so sídlom v Prešove súd zistil, že trhová cena obdobných nehnuteľností, vrátane pozemkov sa pohybuje v rozmedzí od 260.000 € do 300.000 €.

11. Z výpisov zo živnostenského registra súd zistil že žalovanému vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 18.09.1992.

12. Z predložených faktúr súd zistil, že žalobca vyfaktúroval odberateľom v roku 2012 sumu vo výške cca 230.000 €, v roku 2013 mal tržbu vo výške cca 150.000 € a v roku 2014 mal obrat vo výške okolo 160.000 €.

13. Zo stavebného povolenia, č. A.-B., vydaného Mestom W. dňa 18.09.2012 súd zistil, že žalovanej bola povolená výstavba dvojpodlažného nepodpivničeného rodinného domu na parcele číslo XXXXX/ XX, XXXXX/XX, K.. Ú.. W..

14. Z kolaudačného rozhodnutia č. B.-K. vydaného Mestom W. dňa 20.12.2016 súd zistil, že žalovanej bolo povolené užívanie stavieb: rodinného domu umiestneného na pozemku parcela č. KN-C XXXXX/ XXX, K.. Ú.. W., a dvojgaráže umiestnenej na pozemku parcela číslo KN-C XXXXX/XXX, K.. Ú.. W..

15. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.12.2019, č. k. -212, súd zistil že medzi stranami konania bola schválená rodičovská dohoda o úprave styku otca s maloletými deťmi. Z uvedeného rozsudku taktiež vyplýva, že rodičia sa rozišli v roku 2015.

16. Zo Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 17.05.2013, ktorej vklad do katastra bol povolený dňa 03.06.2013, súd zistil, že na základe tejto zmluvy došlo k prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, K.. Ú.. W., na žalobcu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 370.000,- €.

17. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou LED-SOLAR, s.r.o., ako zamestnávateľom a J. C., ako zamestnancom súd zistil, že žalovanej vznikol pracovný pomer na pozícii ekonómky od 01.08.2009, pričom jej základná mesačná mzda činila 669,11 €. So žalovanou bol pracovný pomer skončený okamžite dňa 29.01.2016.

18. Podľa mzdových listov bol príjem žalovanej za rok 2009 vo výške 2.670,01 €, za rok 2010 vo výške 6.471,80 €, za rok 2011 vo výške 5.564,74 €, za rok 2012 vo výške 4.147,19,- €, za rok 2016 vo výške 332,70 €.

19. Z výpisov z účtov žalovanej vedených v ČSOB a.s. súd zistil, že k 31.12.2012 mala zostatok na jednom účte vo výške 87.550,81 € a na druhom účte 14.300,- €. Ku koncu roka 2012 mala na jednom účte vedenom v Tatra banke a.s. Zostatok necelých 40.000 €. Ku dňu 12.03.2012 mala žalovaná termínovanom vkladovom účte Poštovej banky a.s. zostatok vo výške 13.700 € a na ďalšom termínovanom vklade sumu 10.163,81 €. V Slovenskej sporiteľni a. s. bol konečný stav na termínovanom

vklade žalovanej k 12.06.2013 vo výške 31.000 € po zaokrúhlení. Z vkladnej knižky žalovanej vyplýva, že táto previedla žalobcovi sumu v celkovej výške 61.381,47 €.

20. Z výpisu z účtu žalobcu predloženého žalovanou súd zistil, že za obdobie 09/2010- 12/2011 žalovaná previedla so svojho účtu na účet žalobcu sumu v celkovej výške 23.150,- €.

21. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že v roku 2004 sa vrátila z N., kde vykonávala rôzne práce ako napr. opatrovanie detí, starostlivosť o domácnosť, či práce v reštauračných službách. V tom istom roku si kúpila dvojizbový byt. Pozemok na, ktorom stojí dom kúpila v roku 2011, následne bola oslovená firma za účelom výstavby rodinného domu, ktorá začala v roku 2012, kedy sa robili výkopové a zemné práce a tiež základová doska, pričom stavebnú firmu žalovaná vyplatila zo svojho účtu. Žalovaná uviedla, že peniaze zháňala ona a následne prevádzala na účet žalobcu. Žaloba jej účet peniaze nevkladal. Žalobca chcel, aby na stavbe pôsobila iná firma, a keď sa k výstavbe veľmi nemal, naliehala na neho, v dôsledku čoho vznikali nedorozumenia a hádky. Na to sa žalobca s ňou rozišiel a odsťahoval sa, pričom sa sms správou jej oznámil, že v tom dome nebude bývať. Po odchode z domácnosti ho žiadala, aby svoj sľub splnil a dokončil postavenie domu, načo jej povedal, že svoj sľub dodrží, a preto sa vo výstavbe pokračovalo. Žalobca sa s ňou definitívne rozišiel vo februári 2015. Do domu sa nasťahovala v lete roku 2018. Žalovaná tiež uviedla, že s ich spoločnými deťmi bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke po dobu dokopy šiestich rokov. Pred výstavbou domu počítala s tým, že v dome budú všetci spolu žiť. Žalobca bol tiež stotožnený s tým, že v tomto dome budú spolu bývať. Dohoda o tom, komu bude patriť dom vznikla po tom, čo žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti niekedy v roku 2013. Žalovaná neskôr na ďalšom pojednávaní uviedla, že dohoda vznikla v roku 2015 a zo svojich prostriedkov investovala sumu cez 220.000 €. Žalobca riešil hrubé práce, veci ohľadom podláh, dverí, kuchyne, kúpeľne ona.

22. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

23. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa a , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

25. Podľa a , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

26. Medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníctva patrí vytvorenie novej veci, ktoré sa vzťahuje sa veci hnuteľné a z nehnuteľností v zásade na stavby. Pri nadobúdaní vlastníctva k novovytvorenej veci treba za vlastníka považovať toho kto ju vytvoril. Pri postavení novej stavby sa predpokladá, že vlastníkom je stavebník, teda ten kto vec stavia na základe stavebných predpisov, pričom stavebník sa aj zapíše do katastra nehnuteľností za vlastníka, ak sa nepreukáže niečo iné.

27. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , zo dňa 05.11.2002 vlastníctvo k novovytvorenej veci nadobúda originálne ten, kto vec vytvoril. Pokiaľ ide o stavbu, nadobúda k nej vlastníctvo stavebník, teda ten kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodné, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo pokiaľ je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je potrebné, aby sa účastníci vopred dohodli na veľkosti spoluvlastníckych podielov (R 16/1983). Pokiaľ stavbu vykonáva viacero osôb, ktoré ohľadom vlastníctva k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetci všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak tomu bude predovšetkým pokiaľ viacero osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za účelom ich spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou a dodaním materiálu. Samotná skutočnosť, že sa stavebníci dohodli len na spoločnom užívaní, bez toho aby sa dohodli o

vlastníctve, ešte nevylučuje vznik ich spoluvlastníctva. Dohoda uzatvorená po vzniku stavby ako veci v právnom zmysle slova nemá právne účinky.

28. Druh a družka žijúci v dlhotrvajúcom vzťahu nadobúdajú majetok každý do výlučného - individuálneho vlastníctva alebo do podielového spoluvlastníctva (viď uznesenie NS ČR sp. zn. z 11.03.2015).

29. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , zo dňa 21.10.2004 vyplýva, že vlastníkom stavby môže byť nielen osoba odlišná od vlastníka pozemku, ale môže byť ňou tiež osoba odlišná od tej, ktorá vystupovala ako stavebník stavebnom konaní. Nie je vylúčené, aby osoba, ktorá financuje stavbu z vlastných prostriedkov sa stala vlastníkom stavby napriek tomu, že stavebné povolenie bolo udelené na meno inej osoby.

30. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , zo dňa 24.05.2017. podieľanie sa na výstavbe môže mať viacero podôb, najmä prácou, dodaním materiálu a iným financovaním stavby, či vytvorením priestoru, aby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe venovať (napr. varenie a starostlivosť o ďalšie rodinné záležitosti).

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami vznikla ústna dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva k novovytvorenej stavbe, no keďže z dokazovania nevyplynula dohoda o výške ich spoluvlastníckych podielov, tieto sú preto rovnaké ( ).

32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že stavbu rodinného domu realizovali strany konania spoločne, čo vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalovanej zo dňa 12.08.2019, s tým, že v uvedenej nehnuteľnosti budú bývať spolu s ich spoločnými deťmi. Strany konania sa definitívne rozišli až vo 2015, čo vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02.12.2019, č.k. -212. K uvedenému času už vec vznikla v právnom zmysle slova, teda bolo poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, čo vyplýva z predložených dokladov (napr. faktúra č. FV1-55/2015 spoločnosti HESTA spol. s r.o. okrem iného aj za montáž okien). Po tom, čo sa stavba stala vecou v právnom slova zmysle, nemožno už platne uzavrieť dohodu o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Žalovaná taktiež nepoprela, že žalobca použil svoje peňažné prostriedky na výstavbu, avšak žalovaný nepreukázal, že výstavbu realizoval výlučne zo svojich prostriedkov. Žalovaná v priebehu konania zmenila svoju procesnú obranu tvrdiac, že rodinný dom financovala výlučne z vlastných prostriedkov, avšak podľa názoru súdu uvedenú skutočnosť hodnoverne nepreukázala. Vzhľadom na to, že si po návrate zo zahraničia kúpila byt, ako aj po zohľadnení toho v akých zamestnaniach v Nemecku pôsobila a po akú dobu, sa súdu javí vysoko nepravdepodobné, že by dokázala nasporiť také množstvo finančných prostriedkov, ktoré by postačovalo na kúpu pozemku a zároveň výstavbu rodinného domu v hodnote prevyšujúcej 200.000 €. Navyše žalovaná bola od októbra 2012, t.j. v čase výstavby, na materskej, resp. rodičovskej dovolenke po dobu troch rokov a v predchádzajúcom období sa taktiež starala o prvé dieťa po dobu troch rokov. Žalovaná v konaní spochybňovala výšku disponibilného príjmu žalobcu, teda že podľa daňových priznaní nemal dostatočný zisk, resp. že peniaze minul na podnikateľské aktivity, no sama neuniesla dôkazné bremeno ohľadom výšky vlastných zdrojov. Výpisy so zostatkami z účtov predložených žalovanou nepreukazujú zdroj týchto zostatkov a teda samy o sebe nevyvracajú tvrdenie žalobcu o tom, že svoje finančné prostriedky vkladal na účet žalovanej a následne vyberal v hotovosti.

33. Zároveň je potrebné poukázať na to, že strany konania nestavali rodinný dom svojpomocne, ale došlo k uzavretiu zmluvy o zhotovení veci na zákazku. Aj keď otázku vlastníckeho práva pri zmluve o dielo výslovne neupravuje, vyplýva z jeho obsahu, že vlastníkom zhotovovanej stavby je objednávateľ a to od počiatku výstavby. Pokiaľ je objednávateľom viacej osôb, a stávajú sa spoluvlastníkmi stavby, pokiaľ nebolo dojednané niečo iné. V predmetnej veci nebolo sporné, že dohodu so zhotoviteľom stavby (spoločnosťou RODEL s.r.o.) uzavrel žalobca, z čoho vyplýva, že sa podieľaj na samotnej výstavbe. Žalovaná, ktorá uvedenú skutočnosť nespochybňovala, mu to umožnila tým, že sa starala o domácnosť a deti.

34. Je síce pravdou, že žalovaná figurovala v stavebnom povolení, no stavebné konanie je správnym konaním, v ktorom stavebný úrad rozhoduje o stavebnom povolení na stavbu, na zmenu stavby a

udržiavacích prác na stavbe, avšak ktoré automaticky nedeterminuje to, že stavebník je zároveň aj vlastníkom stavby. Žalobca v konaní aj odôvodnil, prečo bolo stavebné povolenie vydané na žalovanú. Existenciu dohody o podielovom spoluvlastníctve medzi stranami konania nepriamo preukazuje aj skutočnosť, že stavba bola financovaná z účtu žalovanej z dôvodu obáv žalobcu o exekúciu a konkurz na jeho majetok. V čase vydania stavebného povolenia totiž podnikal ako živnostník.

35. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že medzi stranami nevznikla žiadna a teda ani ústna dohoda o spoluvlastníctve, tak k uvedenej stavbe by aj tak vzniklo ich spoluvlastnícke právo, keďže v konaní sa preukázalo, že sa na výstavbe podieľal aj žalobca, čo preukázal okrem iného predloženým vyúčtovaním zhotoviteľa stavby, ako aj pokladničnými dokladmi.

36. Čo sa týka pozemkov, tak súd žalobu v tejto časti zamietol, nakoľko v danom prípade nešlo o originálne nadobudnutie vlastníctva, ale derivatívne, pričom kúpnu zmluvu uzavrela výlučne žalovaná. Podľa názoru súdu v tomto prípade nie je rozhodné z akých prostriedkov bola nehnuteľnosť zakúpená. Aj keby žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky na kúpu pozemku pod rodinným domom, uvedená skutočnosť nemôže založiť jeho vlastnícke, respektíve spoluvlastnícke právo k pozemku. Ak by súd pripustil opak, v konečnom dôsledku by to znamenalo, že ktokoľvek, kto poskytol tretej osobe peňažné prostriedky (či už darom, pôžičkou alebo úverom), aby nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti prevodom, by sa mohol následne súdnou cestou úspešne domáhať vydania rozhodnutia o jeho spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti len z tohto titulu (viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 25.11.2015).

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

38. Súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, nakoľko uvedení svedkovia by síce mohli zodpovedať na otázky ohľadom toho kto zabezpečoval záležitosti týkajúce sa výstavby rodinného domu, no na ich základe by nebolo možné určiť komu patrili prostriedky, za ktoré sa rodinný dom postavil. V konaní pritom bolo nesporné, že pri výstavbe bol žalobca aktívny. Z dôvodu hospodárnosti konania súd zamietol návrh na do doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, nakoľko by bolo nutné pojednávanie odročiť, pričom žalobca sa pred súdom vo veci osobne vyjadril dňa 19.06.2020.

39. O trovách konania súd rozhodol súd rozhodol podľa a , tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca bol úspešný iba sčasti. Žalobca sa pôvodne domáhal určenia jeho výlučného vlastníckeho práva k domu a k pozemkom, pričom súd mu priznal spoluvlastnícke právo v rozsahu 1 k stavbe. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.