Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-27-2022.pdf
PDF · 93.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/27/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti povinnej: Ž. Y., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX V., pre vymoženie pohľadávky vo výške 283,81 eur (8.550,- Sk) s prísl. a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom Ing. Q.. K. V., so sídlom Z. Ú. V. XX, XXX XX K. pod spisovou značkou EX 81/04, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. 2Er/50/2004-38 zo dňa 13.12.2021 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom J.. Q.. K. V. pod sp. zn. EX 81/04 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom IN.. Q.. K. V. pod sp. zn. EX 81/04 sa z a s t a v u j e.“.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 22 ods. 2, § 23, § 31 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku.
3. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica spísaná notárom Q.. Y. Ď., Notársky úrad so sídlom v W., ul. X. B. XXXX/X, č. N 4096/2003, NZ 96911/2003 zo dňa 25.10.2003. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. XXXXXXX, ktorú povinný v právnom postavení dlžníka uzatvoril s oprávneným v právnom postavení veriteľa. Z tejto zmluvy o úvere okrem iného vyplýva, že povinný v časti zmluvy označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnil advokáta V.. C. K., advokátska kancelária Za K. X, XXX XX A. X, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j aby v jeho mene uznal záväzok z vyššie uvedenej zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie uvedeného notára s tým, že V.. C. K. ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v zmluve o úvere, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 splnomocnil V.. A. Ž., aby v mene povinného požiadal o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. V.. A. Ž. dlh povinného uznal v celom rozsahu čo do základu aj do výšky, zároveň za povinného vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 23.07.2003 do zaplatenia splatí do 03.11.2003. Napokon V.. A. Ž. za povinného
vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu do 03.11.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. C. K. ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným, bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že aj pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinného. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si povinný nevyberal slobodne, ale určil mu ho vopred oprávnený. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na rozpor záujmov povinného a "ním zvoleného zástupcu" s poukazom na ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Súd prvej inštancie teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatoval, že notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka - súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, nakoľko splnomocnenie, ktoré udelil povinný Mgr. C. K. je neplatným právnym úkonom, z čoho teda vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Navyše splnomocnený zástupca V.. K.Í. konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok v mene povinného, ale určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného. Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie.
4. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený proti obom výrokom, ktorými súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
5. Oprávnený namietal, že súd prvej inštancie tiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený mal za to, že v prípade udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré bolo udelené advokátovi V.. C. K.. Navyše, povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, no neurobil tak. Udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať, a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť V.. C. K.. Oprávnený sa rovnako nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil Mgr. C. K. svojím zastupovaním. Pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené V.. C. K. je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádzal, že udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo
dojednané jasne, určito a zrozumiteľne. Dlžník (Povinný) splnomocnil V.. C.P. K., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec V.. C. K. konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Oprávnený má za to, že konanie V.. C. K. (uznanie záväzku) nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré je v rozpore so záujmami zastúpeného (Povinného).
6. Ako bolo uvedené vyššie povinný dlhodobo ignoroval výzvy oprávneného a neplnil si svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy (neuhradil ani jedinú splátku) v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a jeho záväzky voči oprávnenému sa rozšírili (došlo k zvýšeniu pohľadávky Oprávneného). V prípade, ak by k uznaniu záväzku nedošlo a tento stav by trval ešte dlhšie, v dôsledku plynúcich úrokov z omeškania by sa pohľadávka oprávneného zvýšila ešte viac. Z uvedeného vyplýva, že splnomocnenec V.. C. K. konal v záujme dlžníka (Povinného). Oprávnený v tejto súvislosti poukázal aj na jednu zo zásad záväzkového práva, ktorou je zásada „favor contractus“ - teória zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a povinnému úver poskytol. Oprávnený má za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku čoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože týmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda, ďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany oprávneného v exekučnom konaní, a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní. Oprávnený tiež uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, súdna exekútorka o udelenie poverenia, ktoré jej bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:
10. V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.
11. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
12. Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
13. Notárska zápisnica N6701/2005, NZ62410/2005 z 11.12.2005 (č. l. 5, 6) bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu (porov. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009).
14. Na margo odvolacích námietok odvolací súd poznamenáva, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval V.. C. K. vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
15. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
16. Súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
17. Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (napr. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.
19. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.