Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_73S-30-2021.pdf
PDF · 193.8 KB
Case nature
Area
Subarea
73S/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpený AK Pekár s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021 a č. 100843867/2021 zo dňa 17.05.2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843464/2021 zo dňa 17. mája 2021 z a m i e t a.
II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100843867/2021 zo dňa 17. mája 2021 z a m i e t a.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie vo veci sp. zn. 73S/30/2021 1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100675030/2017 zo dňa 21.04.2017 za zdaňovacie obdobia marec 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012 a november 2012. Protokol spolu s výzvou č. 100676543/2017 zo dňa 21.04.2017 bol žalobcovi doručený dňa 25.04.2017. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomne podaním zo dňa 10.05.2017 a predložil aj čestné prehlásenia týkajúce sa prepravy.
2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100140645/2021 zo dňa 28.01.2021 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) rozdiel v sume nadmerného odpočtu 745,75 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 zo sumy 32 559,67 Eur na sumu 31 813,92 Eur.
3. Žalobca v zdaňovacom období jún 2012 deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa v inom členskom štáte MÁRTON HOLZ KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ KOTLÁTOLT, 1157 BUDAPEST, NYÍRPALOTA ÚT 5. FSZ 2, IČ DPH: HU23767506 (ďalej aj len „MÁRTON HOLZ Kft.“), na základe faktúry č. Z20120097 zo dňa 27.06.2012. Predmetom dodania malo byť stavebné rezivo a prepravcom tovaru
mala byť spoločnosť PIPE TRANSZ Kft., 2255 Szentlorinckáta, Rózsa u. 12, IČ DPH: HU23074242 (ďalej aj len „PIPE TRANSZ Kft.“).
4. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). Dodanie tovaru sa nepotvrdilo u maďarského odberateľa MÁRTON HOLZ Kft. a nepotvrdila sa preprava tovaru k odberateľovi spoločnosťou PIPE TRANSZ Kft. Správca dane uviedol, že boli zistené také skutočnosti, ktoré spochybnili deklarované dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte. Žalobca síce predložil listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak preverovaním sa tvrdenie daňového subjektu deklarované v listinných dôkazoch nepotvrdilo, pretože nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre, ani tá skutočnosť, že maďarský odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako s vlastným. Žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne odovzdanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch, čím nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.
5. Správca dane poukázal na to, že spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. je zmiznutý obchodník, spoločnosť bola predaná, sídlo je fiktívne a terajší konateľ je bezdomovec, bolo zrušené daňové číslo, bývalý konateľ je nekontaktný a spoločnosť nepredložila žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. K preprave tovaru správca dane uviedol, že vozidlo s evidenčným číslom KSU 086 nemá mýtny záznam o pohybe vozidla v smere z Kocihy do Maďarska, pričom uskutočnenie prepravy nepotvrdila ani maďarská daňová správa. Na CMR doklade predloženom žalobcom je ako miesto vykládky uvedené Vác, ďalej pečiatka prepravcu PIPE TRANSZ Kft., pričom na CMR doklade sa nenachádza žiadne potvrdenie prijatia tovaru, teda pečiatka a podpis odberateľa. Správca dane zároveň zdôraznil, že nikto zo spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepozná ho a nevie potvrdiť, kto konkrétne prevzal tovar a kde bola realizovaná vykládka. Objednávky mali byť vykonané cez tretie osoby, pričom žalobca nepredložil žiadne splnomocnenia splnomocňujúce tieto osoby na zastupovanie maďarských spoločností, neboli predložené ani žiadne písomné objednávky a za tovar malo byť zaplatené v hotovosti.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100843464/2021 zo dňa 17.05.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
7. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca považoval za rozhodujúce dôkazy pre uplatnené oslobodenie plnenia od dane len predložené doklady, t. j. faktúry a doklady CMR a výpovede svedkov. Žalobca zároveň v odvolaní nerozporoval skutočnosti zistené na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, ani zistenia správcu dane v elektronickom mýtnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., Bratislava.
8. Podľa žalovaného skutočnosti zistené na ústnych pojednávaniach preukazujú, že žalobca konal na základe pokynov inej osoby (iných osôb), tovar pripravil na základe pokynov kontaktnej osoby alebo vodiča, nedisponoval dokladmi, platil v hotovosti, odberateľa nepoznal, nedisponoval žiadnou obchodnou dokumentáciou.
9. Žalobca všeobecne uviedol, že pred uskutočnením zdaniteľných obchodov si overil, či partneri sú registrovaní pre IČ DPH a či je na nich vyhlásený konkurz alebo sú v likvidácii, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne U.. C. P. zo dňa 25.09.2018. Skutočnosť, že tovar nebol reklamovaný a bol zaplatený, žalobca považoval za istotu, že skončil u maďarského odberateľa. Toto vyjadrenie podľa žalovaného potvrdzovalo, že konateľ (konatelia) žalobcu nevykonával svoju funkciu tak, ako mu to ustanovuje Obchodný zákonník. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 135a Obchodného zákonníka a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.
10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nedisponoval bežnou obchodnou korešpondenciou ako sú obchodné zmluvy, objednávky, bezhotovostné úhrady, zápisy z porád a pod. Nikto zo spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepoznal ho a nevedel potvrdiť, kto konkrétne prevzal tovar a kde bola realizovaná vykládka. Žalobca a aj svedkovia (zamestnanci) vyslovili len domnienky o tom, že tovar skončil u odberateľa, pre ktorého boli vystavené faktúry. Dodávky boli vyfakturované pre maďarského
odberateľa, ktorého určil žalobcovi sprostredkovateľ (bez predloženia splnomocnenia na jednanie za maďarskú spoločnosť) a žalobca komunikoval so šoférmi, faktúry uhrádzal v hotovosti šoférom.
11. Ďalej žalovaný poukázal na obsah výpovedí zamestnancov žalobcu U.. C. P., C. M. (vodič vysokozdvižného vozíka) a V. U. (vodič vysokozdvižného vozíka), ako aj na obsah výpovede konateľa žalobcu U. U. a vyhodnotil, že tieto výpovede sú všeobecné a nekonkrétne s tým, že nepreukazujú, že fakturovaný tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi, ale len to, že tovar bol vyvezený z píly. Svedkovia s maďarským odberateľom nekomunikovali, nepoznali ho a nevedeli uviesť, kto prevzal náklad dreva.
12. Pokiaľ žalobca k odvolaniu doložil čestné prehlásenia, k týmto žalovaný uviedol, že nie sú relevantným dôkazom a že notár overuje len podpis osoby, ktorá čestné vyhlásenie pred ním podpisuje, nie obsah vyhlásenia. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z ústnych pojednávaní vyplynulo, že vodiči nevyložili náklad skôr ako im bolo za tovar a prepravu zaplatené, ale v texte čestných prehlásení je uvedené, že prepravcovia odkúpili tovar od daňového subjektu.
13. Pokiaľ ide o záznamy v mýtnom systéme, tak Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava eviduje záznamy len o pohybe vozidiel, ale nie o predmete prepravovaného nákladu ani o dodávateľovi a odberateľovi. Deklarovaná preprava nebola potvrdená. Pokiaľ bolo poukazované na zmätočnosť rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k informáciám získaným z mýtneho systému, tak aj túto odvolaciu námietku žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú. Uviedol, že na strane 3 napadnutého rozhodnutia je uvedené, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava eviduje v elektronickom mýtnom systéme pohyb motorových vozidiel vymedzených evidenčnými číslami. Na strane 4 napadnutého rozhodnutia je uvedené, že konkrétne dňa 27.06.2012 neexistuje mýtny záznam o pohybe vozidla evidenčné číslo KSU 086 po vymedzených úsekoch ciest SR v smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka.
14. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre. Maďarská osoba - odberateľ síce priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale z dôvodu nekontaktonosti maďarského odberateľa maďarský správca dane nevedel identifikovať odosielateľa, od ktorého maďarský odberateľ priznal nadobudnutie tovaru. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudla práve osoba uvedená na faktúre ako odberateľ a nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu. Podľa žalovaného žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t. j. nepreukázal, že oslobodenie od dane si uplantnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepodložil relevantnými dôkazmi tvrdenia o daní tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a o preprave tohto tovaru zo SR do Maďarska.
Administratívne konanie vo veci sp. zn. 74S/29/2021
15. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu ako u platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2012. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100675030/2017 zo dňa 21.04.2017 za zdaňovacie obdobia marec 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012 a november 2012. Protokol spolu s výzvou č. 100676543/2017 zo dňa 21.04.2017 bol žalobcovi doručený dňa 25.04.2017. Žalobca sa k protokolu z daňovej kontroly vyjadril písomne podaním zo dňa 10.05.2017 a predložil aj čestné prehlásenia týkajúce sa prepravy.
16. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100145429/2021 zo dňa 28.01.2021 určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku rozdiel v sume nadmerného odpočtu 775,35 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012. Správca dane znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy 5 380,97 Eur na sumu 4 605,62 Eur.
17. Žalobca v zdaňovacom období október 2012 deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa v inom členskom štáte MÁRTON HOLZ Kft. na základe faktúry č. Z20120182 zo dňa 09.10.2012. Predmetom dodania malo byť stavebné rezivo a prepravcom tovaru mala byť spoločnosť 19th- WOOD, s.r.o., Biskupická 4, 986 01 Fiľakovo, IČO: 44 908 431 (ďalej aj len „19th- WOOD, s.r.o.“).
18. Správca dane aj v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona zákona o DPH. Dodanie tovaru sa nepotvrdilo u maďarského odberateľa MÁRTON HOLZ Kft. a nepotvrdila sa preprava tovaru k odberateľovi spoločnosťou 19th- WOOD, s.r.o.
19. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“). Dodanie tovaru sa nepotvrdilo u maďarského odberateľa MÁRTON HOLZ Kft. a nepotvrdila sa preprava tovaru k odberateľovi spoločnosťou 19th-WOOD, s.r.o. Správca dane uviedol, že boli zistené také skutočnosti, ktoré spochybnili deklarované dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte. Žalobca síce predložil listinné dôkazy, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené, avšak preverovaním sa tvrdenie daňového subjektu deklarované v listinných dôkazoch nepotvrdilo, pretože nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarskému odberateľovi uvedenému na faktúre, ani tá skutočnosť, že maďarský odberateľ nadobudol právo nakladať s tovarom ako s vlastným. Žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu podstatu veci, t. j. reálne odovzdanie tovaru tak, ako to bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch, čím nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH.
20. K deklarovanému maďarskému odberateľovi správca dane taktiež uviedol, že je zmiznutým obchodníkom, spoločnosť bola predaná, sídlo spoločnosti je fiktívne a terajší konateľ je bezdomovec. Daňové číslo bolo zrušené, bývalý konateľ je nekontaktný a spoločnosť nepredložila žiadne doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Maďarský odberateľ v daňovom priznaní za prvý štvrťrok 2012 priznal intrakomunitárne nadobudnutia, ale maďarská finančná správa nepotvrdila dodanie od žalobcu, nakoľko neboli predložené žiadne doklady. K preprave tovaru spoločnosťou 19th- WOOD, s.r.o. nákladným motorovým vozidlom DAF evidenčné číslo LC 773BY správca dane uviedol, že v účtovníctve prepravu sa nenachádzajú faktúry za prepravu na trase Kociha Miškolc vykonanú 09.10.2012, ani pán M. I. - vodič nákladného vozidla v čestnom prehlásení nepotvrdil vykonanie jazdy pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. Konateľ spoločnosti 19th- WOOD, s.r.o., na jednej strane potvrdil uskutočnenie prepravy pre odberateľa MÁRTON HOLZ Kft., ale na druhej strane uviedol, že tovar bol dodaný do priestorov inej spoločnosti a prevzatý v mene spoločnosti inou osobou, čím spochybnil svoje tvrdenia. Nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval reálne uskutočnenie prepravy v zmysle predložených písomností.
21. Pokiaľ išlo o CMR doklad zo dňa 19.10.2012, správca dane poukázal na to, že ako miesto vykládky je uvedené len Miskolc Maďarsko a na mieste vyhradenom pre odberateľa sa nachádza otlačok pečiatky maďarskej spoločnosti MÁRTON HOLZ Kft. a nečitateľný podpis a pod ním napísané U. G.. Správca dane zároveň zdôraznil, že nikto zo spoločnosti žalobcu nebol nikdy u odberateľa, nepozná ho a nevie potvrdiť, kto konkrétne prevzal tovar a kde bola realizovaná vykládka. Objednávky mali byť vykonané cez tretie osoby, pričom žalobca nepredložil žiadne splnomocnenia splnomocňujúce tieto osoby na zastupovanie maďarských spoločností, neboli predložené ani žiadne písomné objednávky a za tovar malo byť zaplatené v hotovosti.
22. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100843867/2021 zo dňa 17.05.2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
23. Aj v tomto prípade žalovaný uviedol, že žalobca považuje za rozhodujúce dôkazy pre uplatnené oslobodenie plnenia od dane len predložené dôkazy, t. j. faktúry a doklady CMR a výpovede svedkov, pričom nerozporuje skutočnosti zistené z odpovedí na MVI, ani zistenia správcu dane v elektronickom mýtnom systéme Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., Bratislava.
24. Žalovaný uviedol, že skutočnosti zistené na ústnych pojednávaniach preukazujú, že žalobca konal na základe pokynov inej osoby (iných osôb), tovar pripravil na základe pokynov kontaktnej osoby alebo vodiča, nedisponoval dokladmi, platil v hotovosti, odberateľa nepoznal, nedisponoval žiadnou obchodnou dokumentáciou.
25. Žalobca na výzvu správcu dane všeobecne uviedol, že pred uskutočnením zdaniteľných obchodov si overil, či partneri sú registrovaní pre IČ DPH a či je na nich vyhlásený konkurz alebo sú v likvidácii, čo vyplýva aj z výpovede svedkyne U.. C. P.. Skutočnosť, že tovar nebol reklamovaný a bol zaplatený, považoval žalobca za istotu, že tovar skončil u maďarského odberateľa. Podľa správcu dane tieto
skutočnosti potvrdzujú, že konateľ žalobcu nevykonával svoju funkciu tak, ako mu to ustanovuje Obchodný zákonník, pričom v tejto súvislosti taktiež poukázal na ust. § 135a Obchodného zákonníka a na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.
26. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nedisponoval bežnou obchodnou korešpondenciou ako sú obchodné zmluvy, objednávky, bezhotovostné úhrady, zápisy z porád a pod. Nikto zo spoločnosti žalobcu nikdy nebol u odberateľa, nepoznal ho a nevedel uviesť, kto konkrétne prevzal tovar a kde bola realizovaná vykládka. Boli vyslovené len domnienky o tom, že tovar skončil u odberateľa, pre ktorého boli vystavené faktúry. Dodávky boli vyfakturované pre maďarského odberateľa, ktorého žalobcovi určil sprostredkovateľ (bez predloženia splnomocnenia na jednanie za maďarskú spoločnosť) a žalobca komunikoval so šoférmi, faktúry uhrádzal v hotovosti šoférom.
27. Ďalej žalovaný poukázal na obsah výpovedí zamestnancov žalobcu U.. C. P., C. M. (vodič vysokozdvižného vozíka) a V. U. (vodič vysokozdvižného vozíka), ako aj na obsah výpovede konateľa žalobcu U. U. a vyhodnotil, že tieto výpovede sú všeobecné a nekonkrétne s tým, že nepreukazujú, že fakturovaný tovar bol dodaný maďarskému odberateľovi, ale len to, že tovar bol vyvezený z píly. Svedkovia s maďarským odberateľom nekomunikovali, nepoznali ho a nevedeli uviesť, kto prevzal náklad dreva.
28. K žalobcom predloženým čestným prehláseniam žalovaný uviedol, že tieto nie sú relevantným dôkazom a že notár overuje len podpis osoby, ktorá čestné vyhlásenie podpisuje, nie obsah vyhlásenia. Žalovaný ďalej uviedol, že spochybňuje text uvedený na čestných prehláseniach, pretože z ústnych pojednávaní vyplynulo, že vodiči nevyložili náklad skôr ako im bolo za tovar a prepravu zaplatené, ale v texte čestných prehlásení je uvedené, že prepravcovia odkúpili tovar od žalobcu. Fotokópie čestných prehlásení podľa žalovaného nemajú žiadnu dôkaznú silu.
29. Žalovaný neuznal odvolacie námietky o zmätočnosti rozhodnutia správcu dane vo vzťahu k informáciám poskytnutým Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Uviedol, že na strane 3 rozhodnutia správcu dane bolo uvedené, že Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Bratislava eviduje v elektronickom mýtnom systéme pohyb motorových vozidiel s vymedzenými evidenčnými číslami a na strane 5 bolo konkrétne uvedené, že dňa 09.10.2012 neexistuje mýtny záznam o pohybe vozidla evidenčné číslo LC-773BY po vymedzených úsekoch ciest SR v smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka.
30. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre. Maďarská osoba - odberateľ síce priznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale z dôvodu nekontaktnosti maďarského odberateľa maďarský správca dane nevedel identifikovať odosielateľa, od ktorého maďarský odberateľ priznal nadobudnutie tovaru. Žalobca nepreukázal, že tovar nadobudla práve osoba uvedená na faktúre ako odberateľ a nepreukázal uskutočnenie prepravy tovaru do iného členského štátu. Podľa žalovaného žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, nepreukázal skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, t. j. nepreukázal, že oslobodenie od dane si uplatnil v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepodložil relevantnými dôkazmi tvrdenia o daní tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a o preprave tohto tovaru zo SR do Maďarska.
Správne žaloby žalobcu - žalobné body
31. Správnymi žalobami, podanými v zákonných lehotách, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane, týkajúcich sa zdaňovacích období jún 2012 a október 2012, a žiadal, aby správny súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
32. Uznesením č.k. 73S/30/2021-73 zo dňa 27.05.2022 správny súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 73S/30/2021 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia jún 2012) a sp. zn. 74S/29/2021 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutia týkajúce sa zdaňovacieho obdobia október 2012) s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spoločnou spisovou značkou 73S/30/2021. Správny súd aplikoval ust. § 65 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a v rámci hospodárnosti konania spojil veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatne
podaných správnych žalôb na spoločné konanie, nakoľko veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania
33. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre riadne zistenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
34. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach konštatuje nepreukázanie intrakomunitárneho dodania tovaru pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft., s čím žalobca nesúhlasí, nakoľko podľa neho preložil všetky doklady, ktoré od neho vyžaduje zákon o DPH a intrakomunitárne dodanie tovaru vyplýva z výpovedí svedkov a ostatných dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.
35. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ za účelom uplatnenia práva na oslobodenie od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH predložil doklady vyžadované v zmysle § 43 ods. 5 tohto zákona, vyčerpal svoje dôkazné bremeno a je na žalovanom a správcovi dane, aby preukázali, že tieto doklady sú falošné, alebo že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom konaní maďarských odberateľov. V tejto súvislosti poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019, konkrétne: „Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi stanovenými v § 43 ods. 5 zákona o DPH nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane. Žalobca (okrem predložených faktúr) predložením CMR
- medzinárodných nákladných listov vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru uvedeného v prepravnom doklade odberateľovi uvedenému v tomto prepravnom doklade - spoločnosti BULLIWOOD Kft., resp. RICSMONT Kft., t.j. o vyvezení tovaru do iného členského štátu, a teda o splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. O splnení podmienok na oslobodenie od platenia DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, teda v zmysle § 43 ods. 5 cit. zákona platí, že ak daňovník svoje dôkazné bremeno vyčerpal, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť CMR) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí prepravu tovaru od žalobcu do iného členského štátu EÚ spochybniť na taký skutkový záver, ako to urobil žalovaný (i správca dane) a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovenej podmienky, alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa, resp. odberateľov.“. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane tak nepostupovali, nakoľko nepreukázali, že doklady predložené žalobcom sú falošné, alebo že sa žalobca zúčastnil na podvodnom obchode, o ktorom vedel, alebo musel vedieť.
36. Žalobca ďalej namietal, že zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by ním predložené doklady v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH boli falošné. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalobca mal alebo mal mať vedomosť o protiprávnom konaní maďarského odberateľa, ktorý v Maďarsku nepriznal daň z nadobudnutého tovaru.
37. Žalovaným zistený skutkový stav je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému odberateľovi potvrdilo nezávisle od seba niekoľko svedkov.
38. Žalobca namietal, že uskutočnenie intrakomunitárneho dodania je zrejmé aj z výpovede účtovníčky žalobcu U.. C. P., zamestnanca C. M. (nakladal drevo na kamión), V. U. (vodiča vysokozdvižného vozíka), či konateľa U. U..
39. Podľa žalobcu uskutočnenie zdaniteľného obchodu je zrejmé aj z údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s.
40. Ďalej žalobca poukazoval na to, že za dodaný tovar bolo vždy odoberateľom zaplatené, čo žalovaný nespochybnil a je otázne, prečo by maďarská spoločnosť platila za dodanie tovaru, keby k jeho dodaniu nedošlo.
41. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nepravdivosti doložených dokladov podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH a ani nepreukázal vedomosť žalobcu o protiprávnom konaní maďarského odberateľa.
42. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutia žalovaného sú zmätočné a vnútorne rozporné, a rovnako aj rozhodnutia správcu dane. Žalovaný spochybnil vykonanie prepravy motorovým vozidlom s EČV KSU 086, pričom na strane 3 rozhodnutia správcu dane sa uvádza, že motorové vozidlá (medzi nimi aj vozidlo s evidenčným číslom KSU 086) majú mýtny záznam a záznam o pohybe po vymedzených úsekoch ciest, a preto sú závery žalovaného o nevykonaní prepravy uvedeným vozidlom zmätočné a nepreskúmateľné.
43. Žalobca ďalej namietal, že argument žalovaného o neexistencii záznamov o prevádzke konkrétneho motorového vozidla v elektronickom mýtnom systéme SR na území SR nedokazuje, že nedošlo k uskutočneniu prepravy, ale len to, že prepravca, resp. vodič neumiestnil do vozidla alebo neuviedol do prevádzky mýtnu palubnú jednotku (viď zákon č. 25/2007 Z. z.), prípadne jazdil po vybraných úsekoch ciest tak, aby ho mýtny systém nezachytil, (viď výpoveď G. N. zo dňa 15.03.2017). Tieto skutočnosti nemôžu byť v žiadnom prípade pričítané na ťarchu žalobcu.
44. Žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď neexistenciu mýtneho záznamu považuje za akýsi superdôkaz a všetky ostatné dôkazy svedčiace v prospech žalobcu považuje za podružné a irelevantné.
45. Vo veci vedenej pod sp. zn. 74S/29/2021 žalobca ešte namietal, že skutkový stav zistený žalovaným je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko dôkazy vykonané počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Podľa žalobcu zmätočné a nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí spôsobuje ich nepreskúmateľnosť a odôvodňuje ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu vo veci sp. zn. 73S/30/2021
46. Vo vyjadrení k správnej žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. 73S/30/2021 žalovaný uviedol, že žalobca abstrahuje od výsledkov medzinárodnej výmeny daňových informácií v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania. Ďalej uviedol, že v danom prípade nebola preukázaná preprava tovaru do Maďarska, elektronický mýtny systém neeviduje žiadny záznam o pohybe nákladného motorového vozidla evidenčné číslo KSU-086 a prípojného vozidla XYB-047 po vymedzených úsekoch ciest SR v smere z Kocihy do Maďarska, hraničný prechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka.
47. Sporné doklady žalovaný vyhodnotil ako nehodnoverné nie ako falošné. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný nevychádzal z toho, že žalobca sa zúčastnil na podvodnom obchode, o ktorom vedel alebo musel vedieť. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení Daňového poriadku a nesplnil ani podmienky oslobodenia od DPH vyplývajúce mu z § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na spornej faktúre a že nebola preukázaná ani preprava do Maďarska.
48. Mýtny záznam je záznam o pohybe vozidla na určitom úseku cesty; nepreukazuje predmet prepravy. Na strane 5 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol aj to, že konateľ T. B. síce potvrdil uskutočnenie prepravy pre maďarského odberateľa, ale celý proces komunikácie a samotnej služby prebehol len v rovine ústnej, bez akéhokoľvek dokumentu. Takáto forma obchodovania je pre účely zákona nepreukázateľná, bez dôkazov; nepreukazuje ani dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, ani uskutočnenie prepravy tovaru maďarskému odberateľovi.
49. Žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH, preto bolo v jeho záujme, aby disponoval relevantnými a hodnovernými dôkazmi, ktorými by nepochybne preukázal, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie od platenia dane uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.
50. Žalobca neuvádza konkrétne ako svedkovia potvrdili intrakomunitárne dodanie tovaru. Na strane 6 a 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný vyhodnotil výpovede svedkov ako všeobecné a nekonkrétne.
51. Najvyšší súd SR v početných rozsudkoch uviedol záver, že formálnu deklaráciu dodania tovarov a služieb dokladmi je nutné preukázať, t. j. predložené doklady musia mať povahu faktu. V danom prípade však žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť.
52. Žalovaný zotrval na závere, že žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane a aj rozhodnutie žalovaného nie je vydané v rozpore so zákonom a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe vo veci sp. zn. 74S/29/2021
53. Vo vyjadrení k správnej žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. 74S/29/2021 žalovaný uviedol, že sporné doklady vyhodnotil ako nehodnoverné, nie ako falošné. Ďalej uviedol, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia nevychádzal z toho, že žalobca sa zúčastnil na podvodnom obchode, o ktorom vedel alebo musel vedieť. Žalovaný konštatoval, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení Daňového poriadku a nesplnil ani podmienky oslobodenia od DPH vyplývajúce z § 43 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru maďarskému odberateľovi uvedenému na sporných faktúrach a že nebola preukázaná ani preprava do Maďarska.
54. Pokiaľ žalobca poukazoval na zmätočnosť a vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia v súvislosti s prepravou, tak žalovaný v súvislosti s prepravou uvádza na strane 3 napadnutého rozhodnutia vozidlo evidenčné číslo LC-773BY, nie vozidlo evidenčné číslo KSU-086, ako uvádza žalobca v žalobe.
55. Žalovaný zotrval na tom, že pohyb hotovostných peňazí z ruky do ruky, cez vodiča na benzínovej pumpe, je jednoznačným dôkazom o netransparentnosti realizovaného obchodu nielen v prípade, keď si jedna strana (daňový subjekt) uplatňuje oslobodenie od dane, ale aj v každom inom prípade.
56. Ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku ukladá správcovi dane hodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom má prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku ukladá správcovi dane pri vedení dokazovania dbať, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Z uvedených zákonných dôvodov žalovaný vyhodnotil v kontexte zistených skutočností deklarované obchody ako netransparentné.
57. Žalobca si uplatnil oslobodenie od DPH, preto bolo v jeho záujme, aby disponoval relevantnými a hodnovernými dôkazmi, ktorými by nepochybne preukázal, že splnil všetky podmienky pre oslobodenie od platenia dane uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH.
58. Žalobca neuvádza konkrétne ako svedkovia potvrdili intrakomunitárne dodanie tovaru. Na strane 6 a 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný vyhodnotil výpovede svedkov ako všeobecné a nekonkrétne.
59. V každom prípade je na ťarchu žalobcu prípadná skutočnosť, že prepravca neumiestnil vo vozidle alebo neuviedol do prevádzky mýtnu palubnú dosku, prípadne jazdil po vybraných úsekoch ciest tak, aby ho mýtny systém nezachytil, a to najmä pre to, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane, ktoré je podmienené dodaním tovaru a prepravením tovaru. Z dikcie žaloby vyznieva, že žalobca mohol a mal vedomosť o praktizovanom spôsobe prepravy konkrétneho prepravcu a konal neobozretne a rizikovo, keď na základe takto vykonanej prepravy si uplatnil oslobodenie od dane.
60. Najvyšší súd SR v početných rozsudkoch uviedol záver, že formálnu deklaráciu dodania tovaru a služieb dokladmi je nutné preukázať t. j. predložené doklady musia mať povahu faktu, v danom prípade však žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť.
61. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia podľa žalovaného neboli vydané v rozpore so zákonom a vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, na základe čoho žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol.
Repliky žalobcu
62. V replikách žalobca uviedol, že v plnej miere zotrváva na podanej správnej žalobe. Uviedol, že preukázal uskutočnenie obchodov jednak doložením požadovaných dokladov v zmysle zákona o DPH, ako aj výpoveďami viacerých svedkov (P., M., U., U.). Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno v otázke uskutočnenia intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskému odberateľovi.
63. Žalovaný poukazuje na to, že ani samotná existencia záznamu z mýtnej brány nepreukazuje dodanie tovaru maďarskému odberateľovi. S uvedenými závermi žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko dodanie tovaru nebolo preukázané len záznamami z mýtnych brán, ale aj inými dôkazmi (napr. svedecké výpovede, účtovné doklady), ktoré spolu vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých vyplýva uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný hodnotí jednotlivé dôkazy len izolovane a nie aj vo vzájomných súvislostiach, teda v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.
64. Žalovaný vo vyjadrení poukazuje na to, že účtovné doklady vzťahujúce sa na predmetný obchod nevyhodnotil ako falošné, ale ako nehodnoverné, čím sa zrejme snaží vylúčiť možnosť aplikácie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019. Táto argumentácia ale neobstojí, nakoľko v uvedenej veci išlo o skutkovo obdobné (do značnej miery totožné) prípady. Okrem toho pojem „nehodnoverný“ a „falošný“ sú synonymá. Žalovaný tvrdí, že účtovné doklady predložené žalobcom neodrážajú realitu (teda, že intrakomunitárne dodanie tovaru neprebehlo), je preto bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na závere, že doklady sú falošné. Pokiaľ však tvrdí, že doklady sú falošné, musí túto skutočnosť preukázať (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/48/2019 zo dňa 12.12.2019).
65. Žalovaný a správca dane nepreukázali ani to, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom vedel alebo musel vedieť, resp. že by neprijal opatrenia za účelom preverenia maďarských odberateľov.
66. Žalovaný nepriznaním nároku na oslobodenie od DPH postupoval v rozpore s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, najmä Súdneho dvora EÚ.
67. Vo veci vedenej pod sp. zn. 74S/29/2021 žalobca ešte v replike uviedol, že žalovaný ani vo vyjadrení k správnej žalobe nespochybnil, že za tovar bolo maďarským odberateľom zaplatené. Poukazuje však na údajnú netransparentnosť hotovostných platieb a aj touto skutočnosťou odôvodňuje nepriznanie oslobodenia od DPH. Tieto závery sú však nesprávne a zmätočné. Daňové orgány sa pri zisťovaní skutkového stavu mali zamerať na to, či takýto dôkaz (aspoň nepriamo) preukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Pokiaľ by tak učinili, nemohli by dospieť k zisteniam, v zmysle ktorých nebolo inatrakomunitárne dodanie tovaru preukázané, keďže uvedená skutočnosť minimálne nepriamo dodanie tovaru potvrdzuje. Tieto pochybenia zakladajú dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) a g) SSP.
68. Žalovaný poukazoval na to, že za prípadné porušovanie právnych predpisov zo strany dopravcov ( nezapnutie mýtnych jednotiek, resp. ich neumiestnenie vo vozidle) má niesť zodpovednosť žalobca. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mal zodpovedať za konanie tretích osôb, ktoré nemohol predvídať ani ovplyvniť. Žalovaný sa pri svojej argumentácii nezameriava na podstatu veci, keďže žalobca v podanej správnej žalobe logicky poukázal na to, že neexistencia záznamov z mýtnych brán nepreukazuje nedodanie tovaru, vzhľadom na spomínanú možnosť znefunkčnenia mýtnych jednotiek. Preto aj závery žalovaného, ktoré sa opierajú práve o neexistenciu záznamov z mýtnych brán, sú pochybné a neúplné, a to aj vzhľadom k tomu, že z množstva dôkazov (vyššie spomínané svedecké výpovede, ako aj účtovné doklady) je zrejmé, že k dodaniu tovaru reálne došlo.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
69. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 20.07.2022. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pred správnym súdom vyjadril v zhode s obsahom písomných prednesov.
70. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu z dôvodov správnych žalôb (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
71. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
72. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
73. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
74. Podľa § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH; (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
75. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
76. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
77. Podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku; (5) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. (6) Správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
78. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
79. Žalobca v úvode správnych žalôb všeobecne namietal, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Ide o všeobecné vymedzenie dôvodov nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí bez konkrétnej právnej a skutkovej argumentácie. Správny súd nie je oprávnený pri
tomto type správnych žalôb (všeobecná správna žaloba) všeobecne prednesené dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať, ani za žalobcu dôvody nezákonnosti vyhľadávať. Takto predneseným žalobným námietkam preto pre ich všeobecnú a nekonkrétnu povahu nemožno priznať relevanciu.
80. Žalobca ďalej všeobecne uviedol, že nesúhlasí so záverom rozhodnutí, že nepreukázal intrakomunitárne dodanie tovaru pre spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft., nakoľko predložil všetky doklady, ktoré od neho vyžaduje zákon o DPH a intrakomunitárne dodanie vyplýva aj z výpovedí svedkov a ostatných dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní. Takto formulovaná žalobná námietka je len všeobecným vyjadrením nesúhlasu so závermi preskúmavaných rozhodnutí. Z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové zistenia vyvodili daňové orgány z vykonaných dôkazov, ako vyhodnotili vykonané dôkazy a na základe akých úvah dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu. Tieto závery žalobca takto prednesenou žalobnou námietkou konkrétne nerozporuje, pretože žalobná námietka neobsahuje skutkovú a právnu argumentáciu, v ktorej by žalobca konkrétne namietal nesprávnosť a nezákonnosť záverov daňových orgánov (aké dôkazy boli nesprávne vyhodnotené, z akého dôkazu vyplýva iné zistenie ako vyvodili daňové orgány, ktorý z dôkazov a prečo bol nesprávne vyhodnotený a pod.).
81. Z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ DPH (v tomto prípade žalobca) je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu nadobúdateľovi/odberateľovi, ktorým je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. Za týmto účelom je platiteľ DPH povinný predložiť faktúry a aj doklady o tom, že tovar bol odoslaný alebo dodaný do iného členského štátu. Daňové orgány sú oprávnené aj povinné overiť splnenie podmienok pre oslobodené dodanie, čo aj v tejto veci uskutočnili. Daňové orgány preverili dodanie tovaru maďarskému odberateľovi žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií a maďarskou daňovou správou bolo oznámené, že maďarský daňovník MÁRTON HOLZ Kft., je nekontaktný, nedostavil sa pred správcu dane, maďarský správca dane nemal k dispozícii žiadnu dokumentáciu, spoločnosť už bola v procese likvidácie. Spoločnosť v daňovom priznaní za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012 priznala intrakomunitárne nadobudnutia, ale nepredložila žiadne doklady, teda nebolo potvrdené, že by mohlo ísť o nadobudnutie tovaru od žalobcu. Bola preverená preprava u spoločnosti 19th- WOOOD, s.r.o. a u spoločnosti PIPE-TRANSZ Kft., pričom spoločnosť 19th-WOOD, s.r.o. nemala faktúry ani iné doklady k deklarovaným prepravám, spoločnosť PIPE-TRANSZ Kft. bola nekontaktná, maďarská daňová správa nepotvrdila uskutočnenie prepravy touto spoločnosťou. Z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., daňové orgány zistili, že v dňoch, ktoré mali zodpovedať dodaniu tovaru deklarovanému odberateľovi podľa vystavených faktúr, nebol zaznamenaný pohyb vozidiel na trasách deklarovaných v CMR dokladoch. CMR doklady neboli úplné - v kolónke identifikujúcej miesto, kde mal byť tovar dodaný, je uvedené len : Vác (zdaňovacie obdobie jún 2012) a Miskolc, Maďarsko (zdaňovacie obdobie október 2012), bez konkrétnej adresy, na ktorej mal byť tovar vyložený. CMR doklady tak neobsahovali všetky požadované náležitosti, navyše na CMR doklade preukazujúcom dodanie tovaru v mesiaci jún 2012 nie je ani potvrdenie prijatia tovaru odberateľom (CMR je bez podpisu, príp. pečiatky). Nepreukázala sa ani spojitosť všeobecne uvedených miest dodania tovaru s deklarovaným odberateľom. Žalobca nebol v priamom kontakte s deklarovaným odberateľom, nikoho zo spoločnosti deklarovaného odberateľa nepoznal, s nikým za túto spoločnosť nejednal, spoľahol sa na osobu T. B. (konateľ 19th-WOOD, s.r.o.), ktorý ale nemal splnomocnenie za spoločnosť deklarovaného dodávateľa konať, dokonca konateľ žalobcu U. U. vypovedal, že si mysleli, že tovar vozia pre spoločnosť, ktorú má pán B. v Maďarsku. Deklarovaný odberateľ nezasielal objednávky priamo žalobcovi, nerobil ani úhrady priamo žalobcovi, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru. Žalobca predkladal čestné vyhlásenia, ktoré sú v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní nepoužiteľnými dôkazmi (viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/40/2011) a ich obsah sa ani nepreukázal (napr. vodič I. M. neuviedol dni, v ktorých mala byť preprava vykonaná a pod.). Z uvedených dôvodov, najmä pre neúplnosť CMR dokladov, považuje preto správny súd prejednávanú vec za vec odlišnú od veci, na ktorú poukazuje žalobca (sp. zn. 23S/48/2019). V prejednávanej veci daňové orgány spochybnili doklady predložené žalobcom relevantným spôsobom. Podstatné pre spochybnenie žalobcom deklarovaného dodania tovaru pritom je, že ani doklady o preprave - CMR nie sú vypísané úplne, teda neobsahujú všetky požadované náležitosti a preprava deklarovaná na CMR dokladoch sa nepotvrdila ani preverením v elektronickom mýtnom systéme.
82. Daňové orgány konkrétne a podrobne vyhodnotili informácie poskytnuté maďarskou daňovou správou o deklarovanom odberateľovi, ako aj čestné vyhlásenia a vyjadrenia, ktoré žalobca v konaní predložil, a žalobca voči týmto záverom daňových orgánov, na základe ktorých dospeli k tomu, že neboli splnené podmienky pre oslobodené dodanie tovaru, nič konkrétne nenamieta, teda neuvádza konkrétne žalobné námietky so skutkovou a právnou argumentáciou, prečo by tieto závery nemohli obstáť.
83. Správca dane preveril žalobcom deklarované dodanie tovaru, vykonal dôkazy, uviedol aké skutočnosti/zistenia vyvodil z vykonaného dokazovania, vyhodnotil ich jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a uviedol k akým skutkovým zisteniam dospel - prečo sú spochybnené žalobcom deklarované dodania tovaru na faktúrach a CMR dokladoch. Závery preskúmavaných rozhodnutí považuje správny súd v medziach žalobných bodov prednesených v správnych žalobách za logické, preskúmateľné a správne. Daňové orgány spochybnili žalobcom predložené dôkazy, preto sa dôkazná povinnosť presunula na žalobcu. Žalobca opäť predložil dôkazy - čestné vyhlásenia a návrhy na vykonanie výsluchov svedkov. Následne správca dane vykonal a vyhodnotil aj tieto dôkazy so záverom, že ani týmto dôkazmi žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodené dodanie a nevyvrátil pochybnosti správcu dane. Daňové orgány nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca vedel alebo mal vedieť o podvodnom konaní svojho odberateľa alebo že došlo k zneužitiu práva, preto dôkazné bremeno daňové orgány nezaťažovalo.
84. Žalobca ďalej namietal, že dodanie tovaru bolo preukázané výpoveďami svedkov. Žalobca uviedol, že uskutočnenie intrakomunitárneho dodania je zrejme z výpovede U.. C. P., C. M., V. U. a U. U.. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že daňové orgány tieto výpovede podrobne vyhodnotili a uviedli, prečo ani výpoveďami týchto svedkov nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru do Maďarska deklarovanému maďarskému odberateľovi. Žalobca vyhodnotenie týchto výpovedí daňovými orgánmi nenapáda konkrétnymi námietkami - neuvádza, prečo by vyhodnotenie výpovedí týchto svedkov uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach nemalo obstáť.
85. U.. C. P. bola vypočutá ako administratívna pracovníčka žalobcu a uviedla, že vystavovala faktúry, zastupovala konateľa U. U. v čase jeho neprítomnosti pri zadávaní pokynov zamestnancom a aj pri nakladaní tovaru, zahraniční odberatelia mali mať zástupcov, nakoľko v spoločnosti žalobcu nevedeli po maďarsky, nevedela, či zástupcovia mali splnomocnenie, nevedela ani konkrétne uviesť odberateľov, uviedla, že kamióny s tovarom opustili pílu a za tovar bolo zaplatené.
86. V. U. bol vypočutý ako zamestnanec žalobcu - vodič vysokozdvižného vozíka. Uviedol, že tovar bol nakladaný na kamióny, ktoré sa vracali z Maďarska najviac poobede a večer do 18:00 hod., od pána Maďara dostal papier, kde bolo napísané - vodič kamiónu, tovar, ktorý mal byť naložený a niekedy aj pre koho je tovar určený. Uviedol, že v roku 2012 chodil najviac T. od L., iných prepravcov uviesť nevedel, nič mu nehovoril názov spoločnosti 19th-WOOD, s.r.o., nevedel sa ani vyjadriť, či chodili maďarskí prepravcovia, nevedel uviesť názvy odberateľských spoločností, ktorým mal byť tovar dodávaný v roku 2012, nevedel komu a kde mal byť nakladaný tovar dodaný.
87. C. M. bol vypočutý ako zamestnanec žalobcu - vodič vysokozdvižného vozíka, nakladanie hotových výrobkov na kamióny a vyvážanie hotových výrobkov z výroby. Uviedol, že prišiel kamión, vedúci mu dal papier, kde bolo napísané čo má byť naložené, ale nebol to dodací list, len papier s uvedením druhu tovaru. Dodací list vypisoval vedúci aj skontroloval, čo bolo nakladané, nakladalo sa do 18:00 hod. Vodiči povedali kde idú - Budapešť, Nyregyiháza, vodič boli väčšinou M., T. od L., ALKAT. Nespomenul si konkrétne, či chodili aj kamióny z maďarských spoločností, pričom nevylúčil, že chodiť mohli. Jeho povinnosťou bolo len naložiť kamión, ale nikdy nebol pri výkladke tovaru.
88. Z obsahu uvedených výpovedí zamestnancov žalobcu je zrejmé, že títo neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru v mesiaci jún 2012 a október 2012, ich výpovede boli nekonkrétne, keď len všeobecne popísali ako prebieha nakladanie tovaru v spoločnosti žalobcu, ale nič konkrétne neuviedli ani o deklarovanom odberateľovi a ani o prepravných spoločnostiach, nevedeli kde a komu mal byť v týchto zdaňovacích obdobiach tovar dodaný, nikdy sa nezúčastňovali vykladania tovaru. Nie je preto zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že výpoveďami týchto svedkov bolo preukázané deklarované dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa MÁRTON HOLZ Kft.
89. Pokiaľ ide o výpoveď konateľa žalobcu U. U., predovšetkým je potrebné uviesť, že ide o osobu priamo zainteresovanú na deklarovanom dodaní tovaru, preto nejde o svedeckú výpoveď v pravom slova zmysle. U. U. uviedol, že odberateľov zabezpečil T. B. (konateľ 19th-WOOD, s.r.o.), predstavil ho K. Y., ktorý tiež obchoduje s drevom, v Drevovýrobe si mysleli, že tovar potrebuje T. B. pre svoju firmu v Maďarsku, tovar bol zaplatený v hotovosti, reklamácie zo strany deklarovaných odberateľov neboli, len drobné rozdiely, v čase uskutočnenia obchodov nebolo žiadne podozrenie, že odberateľ nemá sklad alebo sa mu tovar nedovezie, v roku 2012 bola bežná prax, že obchodníci sami chodili po pílach a našli si dodávateľov. Ani z uvedenej výpovede konateľa žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti o konkrétnom deklarovanom dodaní tovaru v zdaňovacom období jún 2012 a október 2012, ktoré by dosvedčovali deklarované dodanie tovaru. Žalobca nebol v priamom kontakte s deklarovaným odberateľom, nepredložil zmluvy ani akúkoľvek inú formu komunikácie, nepredložil objednávky ani doklady o úhradách za tovar, nepotvrdila sa deklarovaná preprava, samotný konateľ žalobcu uviedol, že si mysleli, že tovar bol dodávaný pri firmu pána B. v Maďarsku, čo potvrdzuje, že žiadne konkrétne informácie o deklarovanom odberateľovi nemal a nebol s ním v priamom kontakte. Závery preskúmavaných rozhodnutí v rozsahu žalobcom prednesených žalobných námietok preto správny súd považuje za správne.
90. T. B. - konateľ spoločnosti 19th- WOOD, s.r.o., ktorá mala realizovať prepravu v mesiaci október 2012, nevedel uviesť meno konateľa spoločnosti MARTÓN HOLZ Kft., ale podľa jeho vyjadrenia táto spoločnosť mala mať rovnakého účtovníka ako spoločnosť RANKASZ-FA Kft. Maďarské spoločnosti mali objednávať e-mailom, telefonicky, cez vodičov, tovar mal preberať vodič I. M., nakládka mala byť v Kocihe a vykládka v Maďarsku. Autá mali ísť cez Kráľ alebo Šiatorskú Bukovinku. Vykládka mala byť v Miškolci ako je uvedené na CMR, mali to byť predajné miesta alebo sklady, kde sa rezivo predávalo. Vodič mal dostáť peniaze v hotovosti za tovar a prepravu. Spoločnosť 19th- WOOD, s.r.o. nemala faktúry k deklarovanej preprave, ktorú mala vykonávať. Z obsahu výpovede osoby T. B. je preto zrejmé, že neviedol žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru, uviedol ako miesto vykladania tovaru Miškolc a vôbec nespomenul mesto Vác, kde mal byť tiež tovar vykladaný.
91. K čestným prehláseniam osoby T. B. správca dane uviedol, že v týchto čestných vyhláseniach bolo uvedené, že tovar bol odkúpený od spoločnosti žalobcu a na ústnom pojednávaní T. B. vyhlásenie zmenil tak, že tovar nekúpil, len vykonal prepravu. Ďalej vyhodnotil, že tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že prehlásenie nenapísal sám T. B., ale len podpísal pripravené vyhlásenie pre žalobcu, pretože keby mal poznatky o deklarovanom obchode, takáto chyba by v osobnom vyjadrení nenastala. Daňové orgány nepovažovali výpoveď osoby T. B. za irelevantnú z toho dôvodu, že nepredložil žiadnu dokumentáciu. Jeho výpoveď aj čestné vyhlásenie vyhodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s inými zistenými skutočnosťami a žalobca toto vyhodnotenie - argumentáciu daňových orgánov nenapáda žiadnymi konkrétnymi žalobnými námietkami. Žalobca neuvádza konkrétne námietky, prečo nemôžu obstáť závery daňových orgánov o tom, že ani výpoveďou osoby T. B. nebolo preukázané dodanie tovaru a prečo by mala byť výpoveď tejto osoby nesprávne vyhodnotená.
92. Žalobca ďalej uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov je zrejmé aj z údajov poskytnutých Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. Takto formulovaná žalobná námietka je bez skutkovej a právnej argumentácie, ktorou by žalobca namietal vyhodnotenie odpovedí z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Daňové orgány uviedli, že z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. vyplýva, že sa nepotvrdila preprava vozidlom s evidenčným číslom LC 773BY a KSU 086 na úsekoch ciest cez hraničný priechod Kráľ alebo Šiatorská Bukovinka, konkrétne vozidlá s uvedenými evidenčnými číslami nemajú mýtny záznam po vymedzených úsekoch ciest v dotknutých obdobiach. Zo žalobnej námietky nie je zrejmé, prečo by vyhodnotenie odpovedí od Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. - vyvodenie skutkových zistení z odpovede (konkrétne z predloženého CD nosiča so záznamami) a ich vyhodnotenie vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru nemalo obstáť.
93. Pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny za tovar, táto sama o sebe nepreukazuje reálne dodanie tovaru. V prejednávanej veci podľa výpovedí zainteresovaných osôb mali byť platby za tovar realizované prostredníctvom vodičov prepravnej spoločnosti v hotovosti a neboli predložené žiadne dôkazy o úhradách. Ide len o výpovede viacerých osôb o tom, že platby za tovar mali v hotovosti prevziať vodiči prepravnej spoločnosti a odovzdať ich žalobcovi. Realizovaný spôsob úhrady bol zo strany daňových orgánov vyhodnotený a žalobca voči tomuto vyhodnoteniu neuvádza žiadne konkrétne žalobné námietky, len poukazuje na to, že za tovar bolo zaplatené a je podľa neho otázne, prečo by
maďarská spoločnosť zaplatila, ak by k dodaniu tovaru nedošlo. Úhrada za tovar ale nebola preukázaná žiadnymi listinnými dôkazmi, len všeobecnými a nekonkrétnymi výpoveďami zainteresovaných osôb.
94. Aj keď z údajov dostupných maďarskému správcovi dane vyplynulo, že spoločnosť MÁRTON HOLZ Kft. priznala intrakomunitárne dodanie tovaru za 1., 2. a 3. štvrťrok 2012, táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje deklarované dodanie tovaru žalobcom v zdaňovacom období jún 2012, nakoľko zo strany deklarovaného maďarského odberateľa neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že išlo o dodanie tovaru žalobcovi. Tieto skutočnosti, týkajúce sa deklarovaného odberateľa, by sami o sebe nestačili na spochybnenie žalobcom deklarovaného dodania tovaru, avšak deklarované dodanie tovaru nebolo daňovými orgánmi spochybnené len na základe týchto skutočností, oznámených maďarskou daňovou správou.
95. Žalobca namietal, že žalovaný mal spochybniť ním predložené dôkazy. Podľa správneho súdu k ich spochybneniu zo strany žalovaného aj správcu dane došlo, toto spochybnenie bolo výsledkom relevantne vykonaného dokazovania a spochybnenie žalobcom predložených dôkazov malo za následok, že dôkazné bremeno sa presunulo opätovne na žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, pretože relevantné pochybnosti správcu dane, vyvodené z vykonaného dokazovania, nevyvrátil. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na podvode alebo zneužití práva ale na tom, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie dane, preto dôkazné bremeno nezaťažovalo daňové orgány ale prioritne žalobcu ako daňový subjekt.
96. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt a dokazovanie zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre nárok na odpočítanie dane sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali daňovým subjektom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.02.2016).
97. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/93/2014 zo dňa 23.11.2016).
98. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, keďže pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/36/2016 zo dňa 13.06.2018).
99. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane nie sú ani zmätočné a vnútorne rozporné vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa prepravy. Správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že Národná diaľničná spoločnosť a.s. v odpovediach oznámila, že v elektronickom mýtnom systéme sú zaznamenané motorové vozidlá - majú mýtny záznam (tie motorové vozidlá, ktorých pohyb žiadal správca dane preveriť) a záznam o pohybe týchto vozidiel po vymedzených úsekoch ciest bol uvedený na predloženom CD nosiči. Správca dane teda reprodukoval odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., keď uviedol, že v elektronickom mýtnom systéme sú zaznamenané motorové vozidlá, ktorými bola deklarovaná preprava na CMR pre odberateľov do Maďarska. Z toho vyplýva, že Národná diaľničná spoločnosť a.s. uviedla, že motorové vozidlá s evidenčnými číslami, ktoré na identifikáciu uviedol správca dane, mali mýtny záznam v období roka 2012 a Národná diaľničná spoločnosť a.s. predložila CD nosič s konkrétnymi záznamami, z ktorého správca dane zistil, že záznamy v dňoch, kedy bolo deklarované dodanie tovaru, na CD nosiči neboli uvedené. Z toho správca dane a aj žalovaný vyvodili, že pri tých
deklarovaných dodaniach tovaru, pri ktorých daňové orgány neuznali preukázanie splnenia podmienok pre oslobodené dodanie, nebola preprava preukázaná, teda že v konkrétne dotknuté dni na CD nosiči neboli uvedené mýtne záznamy. Tieto závery daňových orgánov žalobca nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami, neuvádza prečo by vyvodenie skutkových zistení z tohto dôkazu nemalo obstáť (napríklad, že vyvodené skutkové zistenie nie je pravdivé, lebo mýtny záznam na CD nosiči je v deň deklarovaného dodania tovaru uvedený a pod.).
100. Navyše je potrebné uviesť, že žalobca prednáša rovnakú žalobnú námietku, týkajúcu sa prepravy vozidlom s evidenčným číslom KSU 086 v oboch správnych žalobách a opomína skutočnosť, že v zdaňovacom období jún 2012 mala prepravu vykonať spoločnosť PIPE-TRANSZ Kft. motorovým vozidlom s evidenčným číslom KSU 086, ale v zdaňovacom období október 2012 mala byť preprava vykonaná spoločnosťou 19th-WOOD, s.r.o. motorovým vozidlom s evidenčným číslom LC 773BY. Žalobca preto v správnej žalobe týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia október 2012 nesprávne uvádza skutočnosti týkajúce sa prepravy motorovým vozidlom s evidenčným číslom KSU 086, ktoré v preskúmavaných rozhodnutiach ani nie sú uvedené.
101. Žalobca poukazoval na to, že ak aj neexistuje záznam o prevádzke konkrétneho motorového vozidla v elektronickom mýtnom systéme na území SR, tak to nedokazuje, že nedošlo k uskutočneniu prepravy, ale je to len to, že prepravca, resp. vodič neumiestnil vo vozidle palubnú jednotku alebo neuviedol do prevádzky túto mýtnu palubnú jednotku. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď G. N. zo dňa 15.03.2017 a to, že vodič mohol jazdiť po vybraných úsekoch ciest tak, aby ho mýtny systém nezachytil. Tieto žalobné námietky sú len nepodloženými hypotézami a nie sú ničím preukázané. Správca dane deklarovanú prepravu spochybnil jednak tým, že CMR doklady neboli úplne vypísané (nebola uvedená konkrétna adresa pri mieste dodania/vyloženia tovaru ale len názov mesta, na jednom CMR doklade nebolo ani potvrdenie prevzatia tovaru) a deklarovaná preprava sa nepotvrdila ani výpismi z elektronického mýtneho systému. Tieto zistené skutočnosti relevantným spôsobom deklarovanú prepravu a tým aj deklarované dodanie tovaru spochybnili a žalobca toto spochybnenie správcu dane neprelomil žiadnymi ďalšími dôkazmi. Osoba G. N. navyše nebola zainteresovaná ako prepravca pri preverovaných deklarovaných plneniach v zdaňovacích obdobiach jún 2012 a október 2012.
102. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že výpis z mýtneho záznamu považujú daňové orgány za akýsi super dôkaz a ostatné dôkazy, svedčiace v prospech žalobcu, považovali za podružné a irelevantné. Žalobca deklaroval dodanie tovaru do Maďarska, na preukázanie prepravy predložil CMR doklady, ktoré neobsahovali všetky požadované náležitosti. Za účelom preverenia deklarovanej prepravy správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o predloženie výpisu z mýtnych záznamov, ktoré by deklarovanú prepravu potvrdzovali. Tým, že z mýtnych záznamov na predloženom CD nosiči správca dane nezistil konkrétny záznam v dňoch, ktoré sa viazali na deklarované dodanie tovaru (preukazované predloženými faktúrami), spochybnil deklarovanú prepravu a aj deklarované dodanie tovaru. Žalobca neuvádza, ktoré „všetky ostatné dôkazy“ mali svedčiť v jeho prospech a ktorými dôkazmi by aj takéto spochybnenie deklarovanej prepravy správcom dane bolo vyvrátené, resp. akým dôkazom by žalobca jednoznačne deklarovanú prepravu preukázal.
103. Žalobca ďalej všeobecne uviedol, že skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko dôkazy vykonané počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vytvárajú ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú splnenie podmienok na oslobodenie dodania tovaru od DPH v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Takáto námietka je všeobecná a nekonkrétna. Žalobca nevytýka daňovým orgánom konkrétne vady vo vyhodnotení dôkazov jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti, na základe ktorých potom dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie dodania od dane. Naopak, z vykonaných a vyhodnotených dôkazov nevyplýva, že by žalobca preukázal, že tovar dodal do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň. Žalobca deklarovaného odberateľa nepoznal, nepredložil zmluvy ani objednávky na tovar, nepredložil doklady o úhradách, spoľahol sa na inú osobu a myslel si, že tovar je dodávaný pre jej spoločnosť v Maďarsku, nepreukázal jednoznačne, že obchody dohodol cez splnomocneného sprostredkovateľa, CMR doklady neboli úplne vypísané (nemali všetky náležitosti), deklarovaná preprava bola spochybnená výpismi z elektronického mýtneho systému, zamestnanci žalobcu neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti o deklarovanom dodaní tovaru, deklarovaný odberateľ bol nekontaktný a nespolupracoval s maďarským správcom dane.
104. V súvislosti s predložením a vyhodnotením CMR dokladov správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/7/2015 zo dňa 26.01.2017, v zmysle záverov ktorého nestačí len predloženie faktúry a prepravného dokladu, ale je potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách s tým, že daňové orgány sú oprávnené a zároveň povinné preverovať vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto predkladaných dôkazoch. Ďalej zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že ak vzniknú pochybnosti o prepravných dokladoch (napr. z dôvodu ich neúplného vypísania alebo uvedenia rozporných údajov), správca dane je oprávnený nepovažovať tieto dôkazy za relevantný dôkaz o deklarovanom dodaní tovaru a o uskutočnenej preprave a pristúpiť k overovaniu dodania tovaru cestou podporných dôkazov, napríklad predložením objednávok, mailovej komunikácie a podobne.
105. Správny súd v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb nezistil, že by rozhodnutia boli zmätočné alebo nedostatočne odôvodnené, čo vyplýva aj z prechádzajúcich bodov tohto rozhodnutia, preto vyhodnotil aj poslednú žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
106. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom neúspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
107. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.