Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu: AT - log, s.r.o., Železničná 1119/16, 926 01 Sereď, IČO: 46 759 221, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102600890/2018 zo dňa 14.12.2018 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 102600890/2018 zo dňa 14.12.2018, ktorým žalovaný ako odvolací orgán postupom podľa o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (správca dane) č. 319026/2018 zo dňa 05.06.2018 vyrubujúce mu podľa daňového poriadku rozdiel dane v sume 6 934,39 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 na základe neuznania nároku na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr dodávateľa WIKING STAV s.r.o. (dodávky pohonných hmôt) a dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o. (dodávky tovaru - olej, pneumatiky, toner, dodávka služby - servis vozidiel).

2.

Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vo veci ako spôsobenú nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, ako aj nesprávnym právnym posúdením veci. Poukazoval na to, že správca dane preniesol zodpovednosť a povinnosti predávajúceho na daňový subjekt, čo považoval za nezákonné, nakoľko z jeho strany nebola porušená žiadna povinnosť, ktorá by správcu dane oprávňovala vyrubiť mu už raz zaplatenú DPH (ako súčasť kúpnej ceny). Má za to, že všetky ním predložené pokladničné doklady obsahovali povinné údaje vyžadované ustanovením a tiež údaje, ktoré sú obsahom vzoru umiestneného v predajni, v zmysle . V tejto súvislosti zdôraznil, že nemohol mať pochybnosti o pravosti pokladničného dokladu, ktorý obsahoval všetky zákonom ustanovené údaje a za stavu, keď kúpna cena dodaného tovaru zodpovedala jednotkovej cene a množstvu dodaného tovaru. Namietal, že nemôže niesť zodpovednosť za to, ak pokladničné doklady vydané predávajúcim majú odlišné interné číselné kódy, ktorých správnosť si žiaden kupujúci nemôže overiť. Mal za to, že zo strany správcu dane mu bez existencie hmotnoprávneho dôvodu bola vyrubená DPH, ktorá mala byť vyrubená

obchodnej spoločnosti WIKING STAV, s.r.o., a to z dôvodu, že pokladničné doklady, ktoré táto spoločnosť vydala a na základe ktorých si v súlade so zákonom odpočítal DPH, preukazujú vznik daňovej povinnosti tejto obchodnej spoločnosti. Uvádzal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané dodanie motorovej nafty, ako to vyplýva z pokladničných dokladov, ktorých obsah sa v celom rozsahu stotožňoval s údajmi, ktoré boli v registračnej pokladnici dodávateľa. Podľa žalobcu správca dane neprihliadol na to, že bolo predložených cca 1 800 pokladničných dokladov, ktorých údaje boli zhodné s povinnými údajmi v zmysle a o ktorých mal vedomosť podnikateľ prevádzkujúci registračnú pokladnicu. Správca dane „overil“ za celé kontrolované obdobie mesiacov 1-5 a -6 jázd motorových vozidiel a na základe toho prijal záver, že knihy jázd sú nedôveryhodné, čo platí aj v ďalších 1 755 prípadoch. Žalobca mal ďalej za to, že správca dane nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonal ho len v takom rozsahu, resp. len také dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. Za tohto stavu závery správcu dane považoval za svojvoľné, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôrazňoval, že ním predložené pokladničné doklady sú zhodné s údajmi, ktorými disponovala výlučne dodávateľská spoločnosť, z čoho vyplýva, že táto spoločnosť, resp. jej zamestnanec vystavoval doklady, ktorých jediný údaj, a to nepovinný číselný kód, sa nezhodoval s dokladmi predloženými žalobcom. Postup žalovaného považoval žalobca za účelový, o čom podľa neho svedčí tiež skutočnosť, že nesúlad údajov v niekoľkých zanedbateľných prípadoch má byť dôkazom aj v tých prípadoch, kde sa preukázala zhoda medzi údajmi v knihe o prevádzke motorových vozidiel s pokladničným dokladom. V tejto súvislosti zdôrazňoval, že každé dodanie je samostatným dodaním a musí sa posudzovať a preukazovať vždy samostatne. Tvrdil, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ním predložené pokladničné doklady nepreukazovali nárok na odpočet DPH. Podľa jeho názoru v predmetnej veci nie je rozhodujúcou skutočnosťou, akým spôsobom platil žalobca, zásadnou skutkovou a právnou otázkou sú pokladničné doklady, ktoré boli pri dodaní vystavené subjektom, ktorý ako jediný disponoval s cca 5 000 údajmi v registračnej pokladnici, ktoré boli na predložených pokladničných dokladoch. Vzhľadom k tomu, že daň nebola zaplatená, jediný, komu mohla byť za tejto dôkaznej situácie vymeraná, bola spoločnosť WIKING STAV, s.r.o., ktorá je ako platiteľ povinná daň podľa v spojení s zákona o DPH, pretože jej vznikla daňová povinnosť podľa tohto zákona, uhradiť alebo preukázať, že tieto doklady nevystavila, na základe týchto dokladov nedodala žalobcovi tovar. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť Slovnaft, a.s. má evidenciu v poriadku, nie je dôkazom o správnosti konania spoločností WIKING STAV, s.r.o. (táto predložila aj záznamy bez evidenčných čísel), čo len potvrdzuje to, že úprava dokladov a evidencií je možná. Poukázal ďalej na to, že žalovanému ako aj správcovi dane musí byť za tejto dôkaznej situácie zrejmé, že predmetom dodania boli dvojnásobné dodania, a to dodania, ktoré boli uskutočnené na základe pokladničných dokladov, ktoré majú iné evidenčné čísla, ako sú na pokladničných dokladoch predložených žalobcom, aj keď na rozdiel od pokladničných dokladov predložených žalobcom, tie s číslami, ktoré by mali byť zhodné s evidenčnými číslami v pokladni nikto nestotožnil. Za tohto stavu odvodzovať závery od evidencie Slovnaftu, a.s. znamená zakrývať skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, t.j., že okrem nafty vedenej v evidencii Slovnaftu, a.s. bola predmetom dodania aj ďalšia motorová nafta, ktorej dodávanie je preukázané pokladničnými dokladmi predloženými žalobcom. Žalobca predložil listiny vystavené na registračnej pokladnici dodávateľa, za dodaný tovar zaplatil kúpnu cenu, dodanie tovaru a aj vznik daňovej povinnosti potvrdil dodávateľ. Podľa jeho názoru to bola práve obchodná spoločnosť MONUMENT MAGNUS, s.r.o., ktorá si nesplnila daňovú povinnosť, nemala zaregistrovanú daňovú pokladnicu a ktorá bola povinná daň na vstupe uhradiť. Právny záver, že obchodnej spoločnosti MONUMENT MAGNUS, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH, nemá oporu v zákone a táto obchodná spoločnosť bola povinná zaplatiť DPH, pretože v okamihu dodania tovaru žalobcovi jej vznikla daňová povinnosť a v tom istom okamihu vznikol žalobcovi nárok na odpočet.

3.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.

Poukazoval na to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane na základe dokladov vystavených ERP, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to dodávateľom uvedeným na dokladoch vystavených touto pokladnicou. Mal za to, že predložené pokladničné doklady zo strany žalobcu neboli pravé a nebolo preukázané ani dodanie tovaru žalobcovi

podľa predložených dokladov, a preto nevznikla žalobcovmu dodávateľovi v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť (daň z týchto obchodov ani nebola dodávateľom odvedená) a žalobca preto nemal právo na odpočítanie dane podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH. Tvrdil, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal vierohodnosť predložených pokladničných dokladov. Vzhľadom k tomu, že neboli predložené pravé doklady, neexistujú faktúry od platiteľa vyhotovené podľa § 71 zákona o DPH. Pokiaľ ide o žalobcom predložené pokladničné doklady uhradené platobnou kartou, tieto obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločností SLOVNAFT, a.s., nezrovnalosti sa vyskytli v kontrolných kódoch v prípadoch pokladničných dokladov uhradených v hotovosti. Podľa názoru žalovaného sa žalobca týmto spôsobom (realizácia úhrad v hotovosti) sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade. Uviedol, že predmetom plnenia dodávateľov nemalo byť len dodanie tovaru, ale aj dodanie služieb , konkrétne v septembri 2015 servis vozidiel, pričom k dodaniu týchto služieb sa žalobca ako ani ďalšie zúčastnené osoby žiadnym spôsobom nevyjadrili. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o prijatí tovaru a služby od dodávateľa, pričom sa obmedzil len na navrhnutie vypočutia svedka - konateľa dodávateľa, ktorý sa vyjadril len vo všeobecnej rovine, ktorá je zrejmá len z predložených dokladov z ERP (elektronickej registračnej pokladnice ), pričom ani kontrolné záznamy z ERP nepredložil. Ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dodávateľ MONUMENT MAGNUS, s.r.o. pri svojej podnikateľskej činnosti používal pokladnicu ERP, ktorá nebola aktivovaná a servisovaná v zmysle platných právnych predpisov. V rámci miestneho zisťovania na prevádzke servisnej organizácie VAROS TRADE, s.r.o., ktorú dodávateľ označil ako servisnú organizáciu, zistil, že táto organizácia ERP s DKP č. 1002023550386003 neaktivovala a ani neservisovala. Mal za to, že zo strany žalobcu predložené zjednodušené faktúry sú nedôveryhodné, nakoľko sa na registrovanej adrese ERP s týmto DKP nachádzala predajňa obuvi, avšak žalobca deklaroval nadobudnutie iného druhu tovaru. Naviac z predloženej zmluvy o nájme nebytových priestoroch uzatvorenou medzi MLYNY, a.s. a dodávateľom ako prenajímateľom vyplýva, že predmet nájmu bude nájomca užívať výhradne za účelom prevádzkovania predajne obuvi - spoločenských a extravagantných topánok a módnych doplnkov, v súlade s registrovaným predmetom činnosti nájomcu. Taktiež zdôraznil, že predmetom konania nebolo preverovanie dodržiavania ustanovení zákona o ERP, ale uplatnenie nároku žalobcu na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Poukázal tiež na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom o DPH stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane, pretože žalobcom predložené doklady nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti odpočítania dane. Okrem toho nebolo preukázané, že by sa deklarované zdaniteľné obchody uskutočnili v zmysle predložených pokladničných dokladov, keď tovar a služby neboli dodané tak ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi.

5.

V súvislosti s deklarovaným nadobudnutím pohonných hmôt na základe zjednodušených faktúr vyhotovených dodávateľom obchodnou spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. žalovaný uviedol, že bolo zistené, že kontrolné kódy na žalobcom predložených faktúrach sú rozdielne ako kontrolné kódy na kontrolných záznamoch predložených servisnou organizáciou Datapac, s.r.o. a spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodujú. Ďalej poukázal na to, že údaje zapísané v knihe jázd sa vo viacerých prípadoch nezhodujú s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., t.j. neboli zohľadnené reálne jazdy vozidiel, pretože knihy jázd predložené žalobcom ako dôkaz k nadobudnutiu pohonných hmôt, sú vytvorené externou spoločnosťou. V tejto súvislosti poukázal na to, že časové údaje uvádzané žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel v súvislosti so vznikom daňovej povinnosti (používanie motorových vozidiel na podnikateľské účely od určitého dátumu) nekorešpondujú s knihou jázd jednotlivých vozidiel, pretože tieto vozidlá už boli žalobcom používané skôr, resp. podľa detailného výpisu mýtnych transakcií niektoré motorové vozidlá neprešli žiadnou mýtnou bránou, pričom v knihe jázd sú záznamy o tom, že tieto vozidlá jazdili. Poukázal tiež na to, že žalobca neuviedol ani príkladmo konkrétne jazdy vykonané konkrétnymi vozidlami zaznamenané v knihách jázd, ktoré by boli v súlade s údajmi zaslanými Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. . Mal za to, že žalobcom predložené pokladničné doklady neboli pravé (ich pravosť nebola spochybnená zovšeobecnením 4-5 prípadov na základe nezrovnalostí v knihe jázd), z ktorých by vyplývalo, že si

žalobca oprávnene odpočítal DPH. Okrem toho poukázal na to, že pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené platobnou kartou obsahovali rovnaké kontrolné kódy ako sú uvedené na kontrolných záznamoch servisnej organizácie a spoločnosti SLOVNAFT, a.s., a rozdielne v kontrolných kódoch boli pokladničné doklady predložené žalobcom uhradené v hotovosti. Uvádzal, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom žalovaný predložené účtovné doklady zo strany žalobcu považoval za nevierohodné, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazovali vznik uplatneného nároku na odpočítanie dane.

6.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.02.2020 žalobe vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci, s tým, že dôvody zrušenia rozhodnutia sa nevzťahujú na nepriznanie odpočtu vo výške 704, 43 eur z plnení deklarovaného dodávateľa MONUMENT MAGNUS, s.r.o., v súvislosti s ktorým sa súd stotožnil so závermi správneho orgánu.

7.

V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že v danom prípade si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. a dodávateľom - spoločnosťou MONUMENT MAGNUS, s.r.o., keď žalobca deklaroval nadobudnutie pohonných hmôt dodaných spoločnosťou WIKING STAV, s.r.o. z prevádzok čerpacích staníc ČS Slovnaft Dolná Streda a ČS Slovnaft Sereď používajúcich elektronické registračné pokladnice. Z pokladničných dokladov ERP ako aj zapožičaných elektronických žurnálov zaznamenaných na CD nosiči správca dane zistil, že údaje na pokladničných dokladoch sa zhodujú s údajmi uvedenými v elektronických žurnáloch, avšak bolo zistené, že rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane ako aj žalovaný mal za to, že neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane žalobcom z preverovaných pokladničných dokladov, resp. faktúr.

8.

Podľa záverov súdu formulácia dôvodných pochybností správcom dane a ich oznámenie daňovému subjektu postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré sleduje ako dôsledok prenos dôkazného bremena na daňový subjekt, musí splniť nielen podmienku preukázateľného spochybnenia (obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. decembra 2009 ) ale je podmienené aj vyslovením hodnotiacich úsudkov, ktorými pomenuje svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií od správcu dane vedel, aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. Dôvodnosť pochybností, že listinné dôkazy predložené žalobcom svedčiace v jeho prospech nie sú vierohodné, resp. že správca dane má pochybnosť o tom, či dôkazy zodpovedajú realite, sa presúva na správcu dane (viď rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 31. marca 2011).

9.

V danom prípade jednotlivé zdaniteľné plnenia spoločnosti WIKING STAV s.r.o., resp. účtovné prípady boli zdokumentované príjmovými ako aj výdavkovými pokladničnými dokladmi, pričom na týchto pokladničných dokladoch neboli zistené odchýlky, na základe ktorých by bolo možné prijať jednoznačný záver, že predložené zjednodušené daňové doklady nie sú dôkazom o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu. Z protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že povinné údaje na pokladničných dokladoch, ktoré predložil žalobca, sú identické s údajmi, ktoré majú kontrolné záznamy, zhodným nie je nepovinný údaj - číselný kód na pokladničných dokladoch so záznamom v evidencii, resp. registračnej pokladnice. Vykonaným dokazovaním teda bola zistená zhodnosť povinných údajov na dokladoch predložených žalobcom s údajmi na dokladoch predložených spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. ako aj servisnou organizáciou Datapac, s.r.o.

10.

Podľa obsahu spisového materiálu správca dane, s argumentáciou ktorého sa žalovaný ako odvolací orgán stotožnil, posúdil žalobcom predložené pokladničné doklady ako nedôveryhodné , nakoľko podľa

neho nie je možné, aby rovnaký pokladničný doklad mal iný kontrolný kód v kontrolnom zázname a iný kontrolný kód na vytlačenom pokladničnom doklade. Z tohto dôvodu pokladničné doklady nepovažoval za faktúry vystavené v zmysle § 71 zákona o DPH a označil ich za falošné. Súčasne správca dane považoval za preukázané, že k deklarovanému nadobudnutiu pohonných hmôt daňovým subjektom nedošlo, pričom vychádzal zo svojich zistení týkajúcich sa nezrovnalostí záznamov v knihe jázd žalobcu a poznatkov o reálnom pohybe vozidiel, ktoré čerpal z údajov poskytnutých mu Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s.

11.

Argumentáciu správnych orgánov zistenými nezrovnalosťami v záznamoch o pohybe vozidiel, pri činnosti ktorých mali byť pohonné hmoty zakupované (čerpané), považoval súd za zjavne nedôvodnú, nakoľko žiadna zo sporných jázd vozidiel sa netýkala zdaňovacieho obdobia september 2015, za ktoré bol žalovaným potvrdeným rozhodnutím správcu dane rozdiel dane žalobcovi určený. Nemôže byť sporným, že hoci zistené nezrovnalosti nevrhajú na činnosť žalobcu „ dobré svetlo“, nemožno ich zovšeobecňovať do takej miery, aby boli dôvodnou pochybnosťou a prekážkou priznania odpočtu dane aj za obdobia, v ktorých nezrovnalosti zistené neboli.

12.

Podľa záverov súdu potom odhliadnuc od stručného konštatovania správcu dane o vyhodnotení pokladničných dokladov z ERP ako dodatočne vyhotovených z dôvodu ich nepoškodenosti a uhladenosti, ktoré pre nedostatok objasnenia úvah správneho orgánu v tomto smere je nepreskúmateľným a ktorým sa žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia ani nezaoberal, je jediným relevantným dôvodom vzniku pochybností správcu dane nezrovnalosť v kontrolných kódoch pokladničných dokladov. Pokiaľ v tejto súvislosti správne orgány pokladničné doklady označili za falošné alebo nepravé, neozrejmili dôsledne, čo a na základe akých dôkazov a úvah tým mali na mysli, či podľa ich názoru doklady neboli vystavené deklarovaným dodávateľom WIKING STAV s.r.o. alebo „iba“ neboli vystavené na deklarovanej elektronickej registračnej pokladnici, alebo niečo iné (?), a akú to má priamu súvislosť s uplatneným nárokom na odpočet dane, či to popiera dodanie pohonných hmôt deklarovaným dodávateľom žalobcovi alebo naplnenie inej konkrétnej podmienky priznania odpočtu dane. Konštatovanie, že predložené pokladničné doklady preto nemožno považovať za faktúry vystavené v zmysle § 71 zákona o DPH v tomto smere nič neobjasňuje (z dôvodu, že neboli vystavené dodávateľom ?, neobsahujú niektorú zo zákonom stanovených náležitostí ?, iné ?).

13.

V súvislosti s nezrovnalosťou v kontrolných kódoch pokladničných dokladov ako jediným relevantným dôvodom pochybností správcu dane podľa súdu nebolo možné opomenúť, že túto skutočnosť žalovaný vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci č. 100225915/2018 zo dňa 25.01.2018, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.10.2017, označil za nie dostatočný dôvod pre neuznanie odpočítania od dane. V následných zisteniach správcu dane vo veci súd nezistil dôvod pre ústup od uvádzaného právneho názoru žalovaného nakoľko preukázaná nebola žiadna okolnosť odôvodňujúca záver o zodpovednosti žalobcu za obsahové nedostatky pokladničných dokladov (v nepovinných údajoch). V zmysle ustálenej súdnej praxe i právnej teórie by takýto záver s následkom nepriznania nároku na odpočítanie dane mohlo privodiť iba preukázanie nekalého zámeru, podvodného konania žalobcu, či jeho účasť na podvodnom konaní inej osoby, resp. jeho vedomosť o takomto konaní či skutočnosť, že pri dodržaní všetkých rozumných opatrení pri výkone podnikateľskej činnosti, ktoré od neho možno vzhľadom na okolnosti prípadu vyžadovať, o takomto konaní iných osôb vedieť mohol a mal. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje vo veci rozhodujúci správny orgán.

14.

Tento rozsudok v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného správneho orgánu zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.04.2022.

15.

Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo súdnych registrov bolo zistené, že kasačné konanie za účasti rovnakých účastníkov konania, o rovnakom predmete kasačnej sťažnosti toho istého sťažovateľa, kedy správnou žalobou toho istého žalobcu boli napadnuté rozhodnutia toho istého

žalovaného, kedy rovnako došlo k spochybneniu reálneho dodania zdaniteľného plnenia tými istými dodávateľmi žalobcu (WIKING STAV s.r.o. a MONUMENT MAGNUS, s.r.o.), bolo vedené na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. (rozsudok zo dňa 16.02.2022). V uvedenej veci kasačný súd rozsudkom rozhodol tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, ktorý tak isto zrušil rozhodnutia OVS. S týmto rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sa kasačný súd stotožňuje a nižšie ho cituje (pre prehľadnosť je citovaný text šikmým písmom a číslovaný v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi a vybrané časti textu sú zvýraznené tučným písmom. Zároveň citované právne úvahy dopĺňa (text v hranatých zátvorkách rovným písmom).

16.

„K namietanému rozloženiu dôkazného bremena a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu Najvyšší správny súd uvádza, že postup žalovaného aj správcu dane bol plne v súlade s ustálenou judikatúrou.[...]

17.

Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný uviesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

18.

Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie len materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19.

Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaj odrážajú skutočnosť.

20.

Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonným podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predložene dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.

21.

Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR č.k. -44, podľa ktorého zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.

22.

Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

23.

V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba či tovar dodaná osobou, deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je povinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie DPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.

24.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplynulo, že správca dane vykonal v priebehu daňovej kontroly nielen formálnu kontrolu dokladov, ale zisťoval aj reálnosť zdaniteľných obchodov.

25.

S poukazom na § 4 písm. a) bod 8 zákona o ERP sa do fiškálnej pamäte nezameniteľne a neodstrániteľne zaznamenáva kontrolný kód na účely overenia pravosti kontrolného záznamu. Z vykonaného dokazovania správcom dane nepochybne vyplynulo, že kontrolné kódy na žalobcom predložených pokladničných dokladoch uhradených v hotovosti boli rozdielne ako kontrolné kódy predložené servisnou organizáciou Datapac s.r.o a SLOVNAFT a.s., u ktorých sa kontrolné kódy zhodovali. Z uvedeného jednoznačne plynie záver, že žalobcom predložené doklady nesplnili zákonné kritérium o dostatočnej preukázateľnosti oprávnenia na odpočítanie dane a objektívne bola spochybnená ich vierohodnosť.

26.

Nakoľko je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bolo povinnosťou žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočítanie dane preukázať reálnosť deklarovaného nadobudnutia pohonných hmôt zo zjednodušených faktúr vyhotovených spoločnosťou WIKING STAV s.r.o., na prevádzkach čerpacích staníc ČS SLOVNAFT DOLNÁ STREDA z elektronickej registračnej pokladnice. Hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane neznamená len mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako faktov.

27.

Ani preverenie materiálneho plnenia nepreukázalo, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili žalobcom deklarovaným spôsobom. Podľa detailného výpisu mýtnych transakcií motorové vozidlo s evidenčným číslom A. XXX B. vykonalo jazdy do septembra 2015, za mesiac október až december 2015 nejazdilo, neprešlo žiadnou mýtnou bránou, pričom žalobca v knihe jázd deklaruje, že počas celého roka vykonávalo jazdy. [Správne orgány zistili okrem tohto rozporu aj ďalšie početné rozpory, a to v podanom daňovom priznaní k dani z motorového vozidla za rok 2015, knihách jázd nezohľadňujúcich reálne jazdy vozidiel a výpisoch z mýtnych systémov, ktoré hodnotené vo vzájomných súvislostiach relevantne spochybňujú reálnosť materiálneho plnenia uskutočneného dodávateľom 1 i v posudzovanom období].

28.

Kasačný súd konštatoval, že je možné stotožniť sa s názorom sťažovateľa, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre odpočítanie dane ustanovené zákonom o DPH, a preto nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Trnave o nutnosti skúmať podvodné konania v intenciách právneho názoru vysloveného krajským súdom.

29.

Krajský súd [správne má byť kasačný súd] uzatvára, že pri rozhodovaní o priznaní, či nepriznaní možnosti odpočítania DPH sa uplatňujú ustanovenia zákona o DPH (§ 49 a nasl.), pri ktorých nevyžaduje preukázanie podvodného konania, teda sa nevyžaduje preukázanie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu na úseku daní. Pre priznanie nadmerného odpočtu DPH je teda potrebné preukázať splnenie podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o DPH, pričom kumulatívne preukázanie podvodného alebo zákon obchádzajúceho konania u daňového subjektu je pre tieto účely irelevantné. Kasačný súd uzavrel, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s Daňovým poriadkom a preskúmavané rozhodnutie je zákonné.“

30.

Kasačný súd poukazoval na závery rozsudku 1 zo dňa 16.02.2022, s tým, že vo vzťahu k bodu 16 rozsudku krajského súdu, v ktorom krajský súd vytkol sťažovateľovi nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v otázke vyhodnotenia pokladničných dokladov z ERP ako nevierohodných a nespĺňajúcich požiadavky § 71 zákona o DPH, sa kasačný súd stotožňuje so sťažovateľom. Zo záverov správnych orgánov jednoznačne vyplýva, že doklady z ERP – zjednodušené faktúry, vzhľadom na rozpor v kontrolnom zázname nie sú vierohodné (pričom vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa) a nie je možné považovať ich za faktúry vystavené v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) zákona o DPH. Následne pokiaľ platiteľ nemá faktúru vyhotovenú podľa tohto ustanovenia, nemôže si uplatniť právo na odpočet v zmysle § 51 zákona o DPH.

31.

Kasačný súd považoval rozhodnutia správnych orgánov za zákonné, založené na dostatočne zistenom skutkovom stave i správnom právnom posúdení, ako aj za náležite odôvodnené. Preto považoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú.

32.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnili (žalobca s ďalším písomným stanoviskom k veci, na ktoré súd podľa neprihliadal) a nepožiadali o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, opätovne sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

33.

V ďalšom konaní bol súd podľa viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu a konštatoval nielen dostatočnosť skutkových zistení, z ktorých vo veci rozhodujúce správne orgány vychádzali, ale aj správnosť ich vyhodnotenia dôkaznej situácie, právneho posúdenia veci a obsahových náležitostí preskúmavaného rozhodnutia.

34.

Podľa zistenia súdu tak boli zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe zásadný význam, pričom závery, z ktorých právne stanoviská súdu vychádzajú, boli kasačným súdom podrobnejšie ozrejmené v obsahu jeho rozhodnutia zo dňa 14.04.2022.

35.

Vychádzajúc zo záverov kasačného súdu, ktoré súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia a ktoré preto nepovažuje za dôvodné na tomto mieste opakovať, nezistil súd v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu a jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov žiadne žalobcom namietané pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia.

36.

Súd preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

37.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

38.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.