Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/28/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX, právne zast.: JUDr. Daniel Janšo, advokát, Horná 2, 97401 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor, C. D. XX, XXX XX E., za účasti ďalších účastníkov: 1a) A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX, XX) H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXXX/XX, XXX XX E., XX) J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX, 2) I. A., bytom B. XXX, 072 23, 3) J. K., bytom C. XXX, XXX XX, 4) Poľovnícke združenie JAVORINA Oreské, Okružná 11, 072 22 Strážske, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 06. apríla 2018 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-MI- PLO/2018/008157/1 zo dňa 06. apríla 2018 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

IV. Ďalším účastníkom p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

V. Ďalším účastníkom p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im kasačný súd uložil.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 27. marca 2018 bola žalovanému doručená žiadosť ďalšieho účastníka 4) o zaevidovanie zmluvy na užívanie Poľovného revíru Javorina Oreské zo dňa 21. marca 2018 uzatvorenej v zmysle a nasl. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) medzi splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov - a to právnym predchodcom ďalších účastníkov 1a) – 1c), a ďalšími účastníkmi 2) a 3) na jednej strane a užívateľom poľovného revíru - ďalším účastníkom 4) na druhej strane (ďalej aj „Zmluva“). Prílohou žiadosti bola notárska zápisnica o priebehu Zhromaždenia vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri

konaného dňa 08. marca 2018, spísaná notárom JUDr. Martinom Seleckým so sídlom v Trebišove, č. N 104/2018, Nz 8927/2018, NcRls 9251/2018 (ďalej aj „Notárska zápisnica“).

2. Opatrením č. OÚ-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 06. apríla 2018 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“) žalovaný podľa Zmluvu zaevidoval.

II.

Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal proti napadnutému opatreniu žalovaného č. OÚ-MI-PLO/2018/008157/1 zo dňa 06. apríla 2018 správnu žalobu podľa a nasl. v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) zo dňa 17. mája 2018, doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd toho istého dňa, pričom navrhol, aby správny súd napadnuté opatrenie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalobca, ako jeden z vlastníkov pozemkov patriacich do Poľovného revíru Oreské v podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého opatrenia najmä z nasledovných dôvodov:

- nebolo náležite zvolané Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané dňa 08. marca 2018, keďže za zvolávateľa Pozemkové spoločenstvo Oreské konali osoby bez oprávnenia na zastupovanie, Pozemkové spoločenstvo Oreské do výmery zastupovaných vlastníkov zarátal aj pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu a zvolávateľ Agro družstvo Staré v nájomných zmluvách uzatvorených s vlastníkmi pozemkov nemá dojednané oprávnenie zastupovať ich alebo zvolať zhromaždenie;

- na zhromaždení a hlasovaní o podpísaní Zmluvy, resp. určení splnomocnencov na podpísanie Zmluvy sa mali zúčastniť aj zosnulí vlastníci poľovných pozemkov a vlastníci pozemkov, ktorých neboli poľovné pozemky, a ktorí teda nemali hlasovacie práva;

- nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov bola určená na základe fiktívnych údajov vyplývajúcich z duplicitného započítania výmer tých istých pozemkov (na základe duplicitných plnomocenstiev), výmer vlastníkov spoločných pozemkov ako aj započítanie výmery pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu;

- Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov viedla neoprávnená osoba;

- žalovaný sa zjavne nezaoberal zistením aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov a z toho vyplývajúceho podielu podstatného pre hlasovanie, preto nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu k priebehu zhromaždenia ako aj k prijatým uzneseniam;

- žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 08. októbra 2013 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 15. januára 2015;

- žalovaný sa tiež nevysporiadal s posúdením splnenia podmienky vyplývajúcej z , keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa poľovného revíru.

5. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01. októbra 2018 a dňa 19. augusta 2019, v ktorých uviedol, že napadnuté opatrenie nie je rozhodnutím, nie je to úkon v správnom konaní, a podľa svojho názoru v predmetnej veci konal podľa zákona, v zmysle svojich právomocí a kompetencií.

7. Ďalší účastník 2) sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. júna 2019, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a dôvodné a vydané po dôslednom zistení stavu veci.

8. Ďalší účastník 3) sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. júna 2019, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a dôvodné a vydané po dôslednom zistení stavu veci.

9. Ďalší účastník 4) sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 14. júna 2019, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a dôvodné a vydané po dôslednom zistení stavu veci.

III.

Rozsudok správneho súdu

10. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -157 zo dňa 17. decembra 2020 správnu žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

11. Podľa názoru Krajského súdu v Košiciach z vyplýva právomoc žalovaného zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru, ak ju uzatvorila fyzická či právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti je pritom aj notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. Evidenčná povaha opatrenia vyžaduje, aby žalovaný pri evidovaní zmluvy skúmal len zákonom vymedzené formálne skutočnosti. Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza podľa Krajského súdu v Košiciach z oddelenia súkromnoprávnej roviny (reprezentovanej zmluvou) a verejnoprávnej roviny (jej evidencia). Správny orgán v rámci verejnoprávneho postupu nevykonáva dokazovanie, len skúma formálne skutočnosti vymedzené v , teda preveruje notársku zápisnicu iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií. Písomná zmluva, prijatá na zhromaždení vlastníkov, je však súkromnoprávnym aktom, ktorý môže byť preskúmavaný len súdom, nie správnym orgánom. Zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu, zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania majú výlučne jeho účastníci. Ide výlučne o súkromnoprávny vzťah, čo znamená, že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantne rozhodlo a či zmluva o užívaní poľovného revíru je platne uzavretá, bude o ňom rozhodovať jedine súd v civilnom sporovom konaní.

12. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že žalovaný preto nebol povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na evidenciu predloženej Zmluvy skúmať splnenie zákonných podmienok podľa a a nebol ani oprávnený preskúmavať obsah notárskej zápisnice. Rovnako tieto otázky nemôžu byť predmetom prieskumu správneho súdu v správnom súdnictve.

IV.

Argumentácia účastníkov a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v kasačnom konaní

13. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa a , pričom poukázal na skutočnosť, že neupravuje, že v prípade sporu ohľadom uskutočnenia zhromaždenia vlastníkov má o týchto otázkach rozhodovať súd v civilnom sporovom konaní. Práve naopak, s odkazom na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. -742, -182 a Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. -591 žalobca uviedol, že civilné súdy zamietajú žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov (o určenie neplatnosti uznesení a rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov, o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru) na základe toho, že v právnej úprave absentuje zákonný odkaz, resp. zákonná možnosť, vyžadovaná v zmysle a v platnom a účinnom znení, aby žalobu bolo možné podať, aj keď to nevyžaduje naliehavý právny záujem. Zamietnutie žaloby aj v správnom súdnictve za takéhoto stavu spôsobuje denegatio iustitiae.

14. S odkazom na rozhodovaciu činnosť správnych súdov a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. žalobca uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zákonnosť priebehu a rozhodnutí prijatých na zhromaždení vlastníkov a až po posúdení ich zákonného priebehu zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidovať. Zdôraznil, že namietal nedostatočné preukázanie, že na zhromaždení vlastníkov bol potrebnou väčšinou hlasov určený užívateľ revíru. Naopak, žalovaný bol výslovne upozornený na nezákonnosť priebehu a hlasovania na zhromaždení vlastníkov a aj napriek tomu Zmluvu zaevidoval. Žalovaný je pritom držiteľom katastrálneho operátu a teda mohol porovnať údaje o vlastníctve poľovných pozemkov

uvedených v listine prítomných na zhromaždení vlastníkov so skutočným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.

15. Vo vzťahu k notárskej zápisnici poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 21. marca 2018 a zdôraznil, že notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov osvedčuje priebeh zhromaždenia. Notár teda zaznamenáva do notárskej zápisnice presný opis deja, ktorého bol svedkom a jeho úlohou nie je hodnotiť skutočnosti, ktoré sa pred ním udiali, ani konštatovať, či priebeh deja bol v súlade so zákonom. Notár teda nemôže overovať samotný obsah zhromaždenia a v žiadnom prípade nie je oprávnený do deja zhromaždenia zasiahnuť a ani garantovať vyššiu právnu silu alebo vyšší stupeň hodnovernosti údajov, dokumentov, vyhlásení či stanovísk zvolávateľov zhromaždenia či jeho účastníkov.

16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili ďalší účastníci 1a), 2a), 3a) a 2), ktorí akcentovali zákonnosť a správnosť napádaného rozsudku správneho súdu a žiadali kasačnú sťažnosť zamietnuť.

17. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že v rámci evidencie Zmluvy správny orgán nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v . Správny orgán preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v . Zodpovednosť za priebeh zhromaždenia vlastníkov a za hlasovanie na ňom nesú podľa neho výlučne jeho účastníci. Na evidovanie Zmluvy pritom nie je potrebné rozhodnutie správneho orgánu.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcu rozsudkom sp. zn. zo dňa 31. mája 2023, tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -157 zo dňa 17. decembra 2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd v odôvovnení uviedol, že hoci zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v , je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa a nasl. podpísali subjekt podľa na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa , a súčasne absenciu skutočností podľa .

19. Kasačný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa ( v spojení s ), a teda, či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru ( ), či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané ( ), či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (, a ) a či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania ( ).

20. V súvislosti s otázkou posúdenia splnenia podmienok pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru z pohľadu úlohy notárskej zápisnice kasačný súd uviedol, že notárska zápisnica zo zhromaždenia vlastníkov vyhotovená podľa predstavuje nepochybne jeden z podstatných podkladov pre vykonanie evidenčného úkonu príslušným správnym orgánom, avšak nezbavuje príslušný orgán povinnosti zistiť splnenie podmienok evidencie podľa a zároveň poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 02. júla 2020 (bod 29).

21. Pokiaľ bol skutkový stav žalovaným náležite zistený, v miere potrebnej pre vecné posúdenie námietok žalobcu, je úlohou správneho súdu posúdiť, či úsudok žalovaného (o tom, že prekážky zaevidovania Zmluvy nie sú dané) vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Ak by administratívny spis neumožňoval identifikovať dôvody, pre ktoré sú podľa názoru žalovaného

argumenty žalobcu nedôvodné (najmä z dôvodu, že administratívny spis neobsahuje žiadnu listinu identifikujúcu úvahu žalovaného), musí správny súd vychádzať z toho, že žalovaný považoval podmienky zaevidovania zmluvy podľa a za splnené, čo sa prejavilo vydaním opatrenia o zaevidovaní Zmluvy. Preto v takom prípade musí správny súd autonómne preskúmať, v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe, či boli namietané prekážky pre zaevidovanie Zmluvy skutočne dané, a teda či opatrenie žalovaného o zaevidovaní Zmluvy nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

22. Podľa o správnom konaní v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

23. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

24. Podľa § 3 ods. 5, prvá veta Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

25. Podľa , vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).

26. Podľa , na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.

27. Podľa , zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

28. Podľa , zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

29. Podľa , prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

30. Podľa , na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

31. Podľa , zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

32. Podľa , o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa .

33. Podľa , vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

34. Podľa , užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou: a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa , c) fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území SR, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (), alebo zvernice (), právnickej osobe registrovanej na území SR, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

35. Podľa , zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

36. Podľa , zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa poverených podpisom zmluvy, údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 37. Podľa , evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.

38. Podľa , okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa .

VI.

Právne posúdenie veci správnym súdom po rozhodnutí o kasačnej sťažnosti

39. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, konanie je vedené pod sp. zn. . Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S a následne po zrušení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky bola vec zapísaná pod sp. zn. .

40. Správny súd v ďalšom konaní po vrátení veci opakovane preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia a administratívneho konania žalovaného v intenciách záväzného právneho názoru ( ) vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na zrušil z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

41. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) a rozsudok vyhlásil dňa 13. júna 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 03. júna 2024).

42. Úvodom správny súd uvádza, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa , ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v Správneho poriadku (obdobne konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. -39 zo dňa 8. marca 2017).

43. „V zmysle uvedeného je orgán verejnej správy pri akejkoľvek činnosti povinný, bez ohľadu na to, či procesne ide o správne alebo iné konanie, resp. činnosť upravenú iným procesným predpisom, postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu zakotveného v a 3 . Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa orgánu verejnej správy rozhodovať o tom, od koho bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho nie. A teda pri porušení základných pravidiel správneho konania ( správneho poriadku) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania - okrem iného aj požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci ( správneho poriadku) je túto skutočnosť možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia (opatrenia) správnym súdom“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. ).

44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru aplikujúc zásadu spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku) na konanie žalovaného možno teda konštatovať, že „činnosť správneho orgánu disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa , v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa , pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru podľa , či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa až d/ , a či táto zmluva obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( ) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru ( ) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa . V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ( ), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v . Je teda úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. marca 2019). Uvedený právny názor je konštantne prezentovaný aj v neskoršej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, napríklad v rozsudku sp. zn. zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. zo dňa 26. septembra 2023, sp. zn. zo dňa 27. októbra 2023 a i. K obdobnému právnemu názoru možno dospieť tiež v rozsudkoch Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. zo dňa 30. marca 2022, a i.

45. Podstata žalobných námietok žalobcu spočívala v tom, že neboli splnené podmienky pre zaevidovanie Zmluvy, pretože nebola dosiahnutá potrebná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov a to jednak pri zvolávaní Zhromaždenia, ako ani pri samotnom hlasovaní a prijímaní uznesení na Zhromaždení. V súvislosti so zvolaním Zhromaždenia žalobca tvrdil, že zástupcovia Zvolávateľa Pozemkové spoločenstvo Oreské neboli oprávnení konať v jeho mene, a do ním zastupovanej výmery boli započítané aj poľovné pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, a Zvolávateľ Agro družstvo Staré v nájomných zmluvách uzatvorených s vlastníkmi poľovných pozemkov nemal dojednané oprávnenie zastupovať ich alebo zvolať zhromaždenie. V súvislosti s určením počtu hlasov, ktorými disponovali splnomocnení zástupcovia na Zhromaždení žalobca namietal, že „boli do výmery poľovnej plochy revíru zahrnuté aj nepoľovné pozemky a konkrétne vinice a ostatné plochy“, ďalej tiež poukázal na skutočnosť, že „sú zastúpení aj vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sú zosnulí“ a niektoré pozemky boli pre účely určenia splnomocnených zástupcov započítané duplicitne. Žalovaný sa tak podľa názoru žalobcu nedostatočne zaoberal okolnosťami týkajúcimi sa uzatvorenia Zmluvy.

46. Správny súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu vzhliadol ako dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci. V zmysle (aj vyššie citovanej) rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít pritom prevláda ustálený právny názor, že jeho úloha pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru nespočívala len v čisto evidenčnom úkone, ale bolo jeho povinnosťou skúmať, či boli splnené podmienky aj v samotnom procese uzatvárania Zmluvy a to, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, či sa tak stalo postupom podľa ( v spojení s ), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru ( ), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané ( ), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (, a ) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania ( ) (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vydaný v tejto veci, sp. zn. zo dňa 31. mája 2023).

47. V administratívnom spise, ktorý žalovaný vo veci predložil, sa však nenachádzajú žiadne listiny (a to ani ako príloha Notárskej zápisnice), ktoré by umožňovali správnemu orgánu preskúmať, či boli splnené podmienky pre dosiahnutie zákonom požadovanej väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov jednak pre účely zvolania Zhromaždenia ( ), jeho uznášaniaschopnosti ( ) ako aj pre účely rozhodovania na Zhromaždení ( ) a to aké pozemky tvoria Poľovný revír Javorina Oreské, ktorý je predmetom Zmluvy, aká je štruktúra vlastníckych práv fyzických a právnických osôb k poľovným pozemkom tvoriacim Poľovný revír Javorina Oreské, a kto, v akom rozsahu a na základe akého splnomocňovacieho úkonu bol oprávnený konať za vlastníka poľovného pozemku. Inak povedané, z obsahu administratívneho spisu nie je možné zistiť, ako žalovaný dospel k istote, že Zvolávateľom naozaj prislúchalo oprávnenie na zastupovanie najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov potrebnej na zvolanie Zhromaždenia, ani ako mohol mať za preukázané, že Zhromaždenia sa zúčastnila nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov (či už ich priamou účasťou, alebo prostredníctvom splnomocnencov), potrebná na konštatovanie jeho uznášaniaschopnosti a následné prijímanie rozhodnutí, vrátane rozhodnutia postúpiť užívanie poľovného revíru Javorina Oreské a tiež určenia osôb splnomocnených za vlastníkov poľovných pozemkov Zmluvu uzatvoriť tak, ako to vyplýva z Notárskej zápisnice. Pre správny súd z toho vyplýva, že žalovaný sa v procese Zmluvy spoľahol výlučne na informácie uvedené v Notárskej zápisnici spísanej notárom JUDr. Seleckým, ktorá však nepodáva svedectvo o splnení zákonných predpokladov nevyhnutných k zaevidovaniu Zmluvy.

48. Správny súd vo vzťahu k úlohe, ktorú plní notárska zápisnica dodáva, že táto osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov avšak nie jeho materiálnu stránku a preto nemôže suplovať prieskumnú činnosť orgánu verejnej správy, či boli splnené zákonné podmienky na zaevidovanie zmluvy. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. zo dňa 28. marca 2019 vyslovil, že „v zmysle je súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v notárskej zápisnici podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať

svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru.“ Obdobne a teda že notárska zápisnica nie je dôkazom, z ktorého by orgán verejnej správy bol povinný pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru vychádzať, konštatoval aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021 (bod 37).

49. K námietke žalobcu týkajúcej sa neoprávnenosti osoby L. M. viesť Zhromaždenie správny súd uvádza, že síce v ani v inom svojom ustanovení neupravuje úplne detailne priebeh zhromaždenia (vrátane osôb podieľajúcich sa na konaní zhromaždenia), avšak je možné analogicky vyvodiť záver, že nakoľko sa jedná o zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, účasť na zhromaždení je podmienená vlastníctvom poľovného pozemku v príslušnom poľovnom revíri, prípadne udelením splnomocnenia takýmto vlastníkom. Správny súd však vzhľadom na absenciu akejkoľvek listiny upravujúcej postavenie L. M. nemá možnosť splnenie podmienok na jeho strane posúdiť, len konštatovať, že aj v tejto súvislosti bol zo strany žalovaného skutkový stav veci zistený nedostatočne pre riadne posúdenie veci.

50. Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam, z dôvodu pochybenia žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu (, ), správny súd zrušil vo výroku tohto rozsudku označené opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný riadiac sa právnym názorom správneho súdu, po spoľahlivom zistení stavu veci alebo inak vychádzajúc z podkladov tvoriacich administratívny spis opätovne rozhodne. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.

52. O trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že v kasačnom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v kasačnom konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred kasačným súdom.

53. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní neúspešný ( ).

54. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov kasačného konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im kasačný súd uložil voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný ( v spojení s ).

55. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

56. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).