Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-58-2021.pdf
PDF · 127.77 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s. r. o., so sídlom Silvánská 5450, Bratislava, IČO: 47 529 415, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Krištofiaková, so sídlom Zelená 11, Malinovo, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom: JUDr. Felix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 2.032 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 29. júla 2021 č. k. 21Cb/32/2020-77 - voči zvyškovo zamietajúcemu výroku II., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zvyškovo zamietajúcom výroku II. m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.032 eur od 6.10.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.032 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 350 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 517 ods. 1, 2, § 788 ods. 1, § 789 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), § 1 ods. 1, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákona o PZP“ alebo „ZoPZP“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2. Vecne dôvodil, že medzi stranami nebolo sporným, že poškodený uplatnil svoj nárok na poistné plnenie u žalovaného dňa 21.5.2019 a žalovaný v trojmesačnej lehote od jeho uplatnenia oznámením o totálnej škode ku škodovej udalosti č. 9528660390 zo dňa 3.6.2019 vyhlásil škodu na predmetnom vozidle za totálnu škodu - neekonomickú opravu. Zároveň poškodenému žalovaný oznámil, že žalovaný poskytne poistné plnenie len v prípade, ak v čase škodovej udalosti bola príslušná poistná zmluva platná a poistná udalosť bude spĺňať podmienky poistného krytia. Poškodenému bolo tiež oznámené, že v rámci náhrady skutočnej škody bude priznaná aj čiastka na úhradu nákladov spojených so zaobstarávaním iného motorového vozidla, a to vo výške 33 eur na prihlásenie motorového vozidla a 33 eur v prípade zmeny evidenčného čísla vozidla. Dňa 20.9.2019 žalovaný informoval poškodeného že na základe zdokumentovania poškodenia na oboch vozidlách rozsah a charakter poškodenia vozidla,
toto nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody. Následne oznámením o poistnom plnení zo dňa 6.5.2020 žalovaný poškodenému oznámil výšku poistného plnenia, ktorú poškodenému riadne vyplatil. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 6.7.2020 oznámil stanovenie výšky všeobecnej hodnoty vozidla na sumu 5.889 eur a doplatok poistného plnenia určil vo výške 3.273,84 eura.
3. V konaní bolo nesporne preukázané, že dňa 18.5.2019 došlo k stretu vozidiel Toyota Yaris, EČV: BL016UG (vozidlo škodcu) a BMW 3, EČV: BL421FM (vozidlo poškodeného), pričom vlastníkom vozidla poškodeného v tom čase bol E. E., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, T. (poškodený). K poistnej udalosti došlo dňa 21.5.2019 v obci Trebatice na ulici Dráhová - parkovisko. Motorové vozidlo poškodeného spolu s poškodeným bolo odparkované, pričom pri vjazde na cestu, motorové vozidlo škodcu poškodilo ľavú stranu vozidla poškodeného. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, pretože vozidlo škodcu malo v tej dobe uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách u žalovaného, pričom žalovaný poistnú udalosť zaevidoval vo svojom informačnom systéme pod č. 9528660390. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné. Pretože vypočítané náklady na opravu vozidla presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, žalovaný vyhlásil škodu za totálnu - neekonomickú opravu.
4. Z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že tento všeobecnú hodnotu vozidla tvrdenú žalobcom vo výške 7.921 eur nepoprel účinne, keď neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a teda súd prvej inštancie považoval tvrdenie žalobcu o všeobecnej hodnote motorového vozidla v čase vzniku poistnej udalosti vo výške 7.921 eur za nesporné. Zároveň však žalobca súdu predložil znalecký posudok č. 56/2020 vypracovaný znalcom Ing. Marcelom Jancom, z ktorého mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota vozidla poškodeného predstavovala ku dňu 18.5.2019 čiastku 7.921 eur. Žalovaný síce vo vyjadrení uviedol, že poistné plnenie bolo stanovené posudkom, avšak tento znalecký posudok súdu nepredložil a ani nežiadal súd o vykonanie takéhoto dôkazu, resp. jeho zabezpečenie. Na základe uvedeného potom súd uzavrel, že postup žalovaného, ktorý pri určení výšky poistného plnenia vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla, ku ktorej pripočítal náklady na obstaranie vozidla a odpočítal hodnotu predajných zvyškov vozidla, bol správny, pochybil však pri správnom určení všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú určil na 2.615,16 eura, resp. 5.889 eur, pričom správne mal žalovaný vychádzať zo všeobecnej hodnoty vozidla 7.921 eur, ktorá bola v priebehu konania znaleckým posudkom predloženým žalobcom jednoznačne preukázaná. Za skutočnú škodu, a teda nárok poškodeného na poistné plnenie, súd považoval cenu obvyklú, ktorú mala vec pred poškodením 18.5.2019, t.j. 7.921 eur s pripočítaním sumy 33 eur ako nákladov na zaobstaranie vozidla, po odpočítaní sumy 800 eur ako hodnoty predajných zvyškov vozidla. Celkové poistné plnenie, na ktoré vznikol poškodenému nárok, tak súd vyčíslil vo výške 7.154 eur a keďže žalovaným bolo doposiaľ vyplatených 5.122 eur, rozdiel predstavoval sumu 2.032 eur, teda istinu poistného plnenia (skutočnej škody) doposiaľ žalovaným žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) nevyplatenej.
5. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky mal súd za preukázané, že zmluvné strany, poškodený ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili zmluvu, ktorej predmetnom bol odplatný prevod všetkých práv a nárokov postupcu voči dlžníkovi - žalovanému vyplývajúcich zo škodovej/poistnej udalosti č. 9528660390 zo dňa 18.5.2019 na základe poistnej zmluvy/návrhu poistnej zmluvy č. 6601655499, teda právo uplatnené žalobcom v tomto konaní prešlo z poškodeného na žalobcu vrátane príslušenstva, a tento mal aktívnu legitimáciu v konaní.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak poisťovateľ uzná nárok poškodeného na peňažné plnenie čo i len čiastočne, je z hľadiska určenia času plnenia takto uznaného nároku rozhodujúci okamih, keď poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa plniť a v prípade, že by poisťovateľ neplnil, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ uplynutím tejto lehoty. Ak však poisťovateľ odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo znížiť poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (a následným vznikom právneho nároku poškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak by si poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 ZoPZP, vznikol by poškodenému nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po tom, čo veriteľ o plnenie požiadal.
7. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, ktoré priznanie úroku z omeškania v obdobných prípadoch voči poisťovateľovi vylučuje („do omeškania by sa poisťovňa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.“) s tým, že obdobné závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 26.2.2019.
8. Pretože ZoPZP čas splnenia záväzku jednoznačne stanovuje, neobstál podľa súdu prvej inštancie argument žalobcu o povinnosti poskytovateľa plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Bolo nesporným, že právny predchodca žalobcu si uplatnil nárok na poistné plnenie listom z 21.5.2019 a žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti listom z 3.6.2019 oznámil výšku plnenia, ako aj dôvody nepriznania uplatnených nárokov.
9. Sporným medzi stranami zostal aj uplatnený nárok žalobcu na úrok z omeškania zo sumy istiny, t.j. vo výške 5 % ročne zo sumy 2.032 eur od 6.10.2019 do zaplatenia. Peňažné sankcie úrokov z omeškania upravené v § 11 ods. 8 ZoPZP, sú viazané na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) ZoPZP a ich účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Je pritom irelevantné ako mala prípadne mohla poisťovňa predmetnú poistnú udalosť vybaviť.
10. Zo skutkových zistení bolo preto podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP nevznikla, pretože žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil a v lehote troch mesiacov poškodenému riadne oznámil spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti, z ktorého dôvodu žalobu vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania ako nedôvodnú vo výroku II. rozsudku zamietol.
11. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 350 eur, ktoré jeho právnemu predchodcovi vznikli uhradením nákladov na zaobstaranie znaleckého posudku zameraného na stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla EČV: BL 421FM vo výške 350 eur, ktoré súd považoval za príslušenstvo žalobcom uplatnenej pohľadávky - istiny v predmetnom konaní v zmysle § 122 ods. 3 OZ, pričom tieto náklady boli právnym predchodcom žalobcu účelne vynaložené, keďže boli nevyhnutné k jednoznačnému preukázaniu všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla. Na základe uvedeného súd žalobe aj v časti uplatnenej sumy 350 eur ako nákladov spojených s uplatním pohľadávky vyhovel.
12. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobcu.
13. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúceho výroku II. podal včas odvolanie žalobca, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich z požadovaných úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.032 eur od 6.10.2019 do zaplatenia dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože k uplatneniu nároku na náhradu škody došlo postupcom dňa 21.5.2019, k ukončeniu likvidácie došlo dňa 20.9.2019 listom z 20.9.2019, t.j. po uplynutí 3 mesačnej zákonnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ukončil šetrenie o mesiac neskôr ako určuje zákon o PZP a dostal sa do omeškania, pričom túto skutočnosť ani žalovaný nerozporoval. Žalobca mal za to, že súd nesprávne právne posúdil tento nárok, pretože bral do úvahy uplatnenie nároku na náhradu škody z 21.5.2019 a oznámenie o totálnej škode z 3.6.2019, čo však nie je ukončenie likvidácie tejto škodovej udalosti. K ukončeniu likvidácie došlo až listom z 20.9.2019, ktorý zároveň žalobca priložil k odvolaniu. Preto závery súdu považoval za nesprávne.
14. V súvislosti s poukazom súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 14/2017 z 22.11.2018 a z neho vychádzajúceho rozhodnutia sp. zn. 1Cdo 212/2017, žalobca uviedol, že sa jedná o rozhodnutia v konkrétnej veci a nemožno ich považovať za výsledok ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP, keďže neboli publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Uviedol tiež, že tieto rozhodnutia budú podrobené prieskumu Ústavným súdom SR.
15. Ďalej uviedol, že žalobca si neuplatňoval nárok na príslušenstvo iba podľa zákona o PZP, ale aj v zmysle OZ, a to po uplynutí 15 dňovej lehoty po skončení šetrenia zo strany žalovaného zo dňa 20.9.2019, t.j. 6.10.2019. Pre zákon o PZP ako lex specialis upravujúci určitú oblasť poistenia vo vzťahu k OZ, platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami OZ ako lex generalis. Pri otázke posúdenia splatnosti poistného plnenia sa teda nemalo aplikovať ust. § 797 ods. 3 OZ, ale pri existencii špeciálneho ustanovenia týkajúceho sa splatnosti poistného v rámci zákona o PZP, sa malo aplikovať ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, z ktorého vyplýva splatnosť poistného plnenia do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. V prvej možnosti je reflektované skončenie prešetrovania poistnej udalosti a stanovená povinnosť výplaty poistného plnenia v určenej lehote od jeho skončenia. V prípade druhej možnosti je otázne, kto je zaviazaným subjektom v súdnom rozhodnutí. Pokiaľ poškodený využil možnosť priameho uplatnenia nároku podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP a nárok voči poisťovni uplatnil v súdnom konaní, potom je osobitné ustanovenie o splatnosti poistného plnenia obsolentné, keďže právo poškodeného na poskytnutie poistného plnenia je dané inštitútom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (§ 232 CSP), a to márnym uplynutím lehoty na plnenie. Rovnako by v takom prípade nedávala zmysel ani požiadavka doručenia právoplatného súdneho rozhodnutia poisťovni, pretože lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia strane sporu. Preto mal žalobca za to, že poisťovňa je povinná poskytnúť poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v prípade, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca.
16. Žalobca navyše poukázal i na dôvodovú správu k zákonu o PZP, ktorá uvádza, že splatnosť poistného plnenia zákon viaže na 15 dní po skončení šetrenia potrebného na zistenie výšky povinnosti poistiteľa nahradiť škodu a rovnaká lehota platí, ak o nároku poškodeného rozhoduje súd bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poistiteľa alebo poisteného. Preto mal žalobca za to, že možno hovoriť o nedostatočnej precíznosti zákonodarcu pri stanovení lehoty na plnenie zo strany poisťovne v prípade, ak bol škodca a nie poisťovňa v rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody, pretože ak bolo zámerom zákonodarcu zladiť lehotu ktorá je daná na plnenie škodcovi súdnym rozhodnutím, s lehotou, ktorú má na plnenie poisťovateľ, potom bol tento zámer zmarený práve stanovením začiatku plynutia lehoty až na moment doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. V tomto ohľade zároveň požiadavka na výplatu poistného plnenia v lehote určenej súdnym rozhodnutím vyznieva zbytočne.
17. Samotná otázka splatnosti poistného plnenia má však vplyv na nárok osoby s právom na výplatu poistného plnenia, na úroky z omeškania. Pokiaľ nesplní poisťovňa svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, čo znamená právo osoby na poistné plnenie na úroky z omeškania. Tento nárok je daný na základe § 517 ods. 2 OZ, pretože nie je žiadny dôvod vyčleniť poistnoprávny vzťah z okruhu záväzkových vzťahov. Nárok na úroky z omeškania vzniká preto osobe s právom na poistné plnenie prvým dňom po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia zo strany poisťovne, a tak bol zo strany žalobcu aj uplatnený. Sankcia vyplývajúca z § 11 ods. 8 zákona o PZP však na rozhodovaný spor nedopadá. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že plniť nebude, prípadne bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť peňažný nárok v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrovania škodovej udalosti nesplnil.
18. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutého výroku II. zmeniť a žalobe vyhovieť (§ 388 CSP).
20. Vzhľadom na to, že vyhovujúci výrok I. nebol napadnutý odvolaním, je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.032 eur od 6.10.2019 do zaplatenia ako nedôvodnú zamietol dôvodiac, že povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania nevznikla, pretože peňažné sankcie (úroky z omeškania) upravené v § 11 ods. 8 ZoPZP sú viazané na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/ ZoPZP, pričom žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil a v lehote troch mesiacov poškodenému riadne oznámil spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
22. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia pojednávania vzhľadom k tomu, že nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti založený. Keďže ide len o prejednanie právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom. Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. Podstatná časť odvolacej argumentácie žalobcu sa týkala nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, pretože žalobca mal za to, že sankcia vyplývajúca z § 11 ods. 8 zákona o PZP na rozhodovaný spor nedopadá, pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že plniť nebude, prípadne bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť peňažný nárok v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrovania škodovej udalosti, nesplnil.
24. Podľa § 11 ods. 6 ZoPZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
25. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
26. Podľa § 11 ods. 8 ZoPZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)
27. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci konštatoval, že peňažné sankcie v podobe úrokov z omeškania upravené v § 11 ods. 8 ZoPZP, sú viazané na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) ZoPZP a ich účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Je pritom irelevantné ako mala, prípadne mohla poisťovňa predmetnú poistnú udalosť vybaviť. Vychádzal pritom z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 a sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 26.2.2019.
30. V súvislosti s vyššie zmieneným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné rozhodnutie bolo zrušené nálezom Ústavného SR zo 14.10.2021 sp. zn. III. ÚS 309/2020. K vzťahu poškodeného a poisťovateľa tu ústavný súd uviedol, že tento má samostatný hmotnoprávny základ, a preto medzi poškodeným a žalovanou poisťovňou vznikom škody poškodenému spôsobenej motorovým vozidlom, ktoré bolo poistené u žalovanej poisťovne, vznikol priamy právny vzťah, ktorého obsahom bola povinnosť žalovanej poisťovne nahradiť poškodenému škodu. Vzťah poškodeného a žalovanej poisťovne však nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale vzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 až 8 ZoPZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky § 563 OZ. Podľa týchto ustanovení žalovaná poisťovňa bola povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému sťažovateľovi výšku poistného plnenia, ak bol rozsah tejto povinnosti preukázaný, alebo mu poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré bolo plnenie odmietnuté alebo znížené. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
31. Ústavný súd uzavrel, že výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Túto okolnosť dovolací súd nijako nezohľadnil a právnu úpravu ani nemal ambíciu vyložiť vo svetle príslušného eurokonformného výkladu (čo je jeho povinnosťou bez ohľadu na to, že sa toho dovolateľ prípadne výslovne nedomáhal). Takýto postup je neakceptovateľný, pretože všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal).
32. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výkladom podaným Ústavným súdom SR vo vyššie uvedenom náleze. Preto má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď žalobcovi nepriznal i ním uplatnené príslušenstvo pohľadávky, keďže trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP (§ 11 ods. 6, 7 ZoPZP)
nepredstavuje liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Ak sa teda v prejednávanej veci vykonaným dokazovaním zistilo, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie na základe žalobcom riadne uplatnenej a ním preukázanej škody (čo do rozsahu a výšky), a to v lehote podľa § 11 ods. 6, 7 ZoPZP, je povinný odo dňa nasledujúceho po uplynutí uvedenej lehoty (t.j. 3 mesiace + 15 dní) zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške.
33. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu i v časti vyhodnotenia dátumu ukončenia likvidácie poistnej udalosti zo strany žalovaného, ako rozhodujúceho okamihu pre začatie plynutia lehoty v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP, keď medzi stranami nebolo sporné, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 20.9.2019. Žalobca túto skutočnosť tvrdil v žalobe, pričom žalovaný ju nepoprel. Súd prvej inštancie mal preto vychádzať z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu, keďže o ňom neboli dôvodné pochybnosti, a preto ani nebolo potrebné o tejto skutočnosti vykonávať dokazovanie. Napriek tomu súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo dňa 3.6.2019, avšak listom z tohto dňa žalovaný oznámil len toľko, že žalovaný vyhlásil škodu na motorovom vozidle poškodeného za totálnu škodu a bude ďalej posudzovať škodovú udalosť. Tento list preto nebolo možné vyhodnotiť ako skončenie prešetrovania poistnej udalosti tak ako to urobil súd prvej inštancie.
34. K vyššie uvedenému odvolací súd dodáva, že ust. 186 ods. 2 CSP oprávňuje súd, aby si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Súd teda nemusí vykonať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, a ktoré môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie. Pri prevzatí zhodných skutkových tvrdení strán je súd limitovaný, a to tým, že súd nemôže vziať za preukázané také zhodné tvrdenia strán, pri ktorých existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Uvedená koncepcia má zabrániť vytvoreniu fiktívnych skutočností a urobiť ich základom rozhodnutia. Ak má súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti zhodných tvrdení strán, vykoná ohľadom nich dokazovanie. Ďalším limitom, ktorý má posilniť procesnú zodpovednosť strán a viesť ich k tvrdeniu pravdivých skutočností je norma, podľa ktorej súd neprihliada na zmeny zhodných skutkových tvrdení. Pokiaľ teda strany budú tvrdiť v konaní zhodne niečo iné, súd na to neprihliadne a bude vychádzať z pôvodne tvrdých zhodných skutočností.
35. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 214/2014 súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo stavu, ktorý zodpovedá a/ dokázaným tvrdeniam účastníkov konania, b/ skutočnostiam, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd o ich pravdivosti nemá dôvodné pochybnosti, c/ skutočnostiam, ktoré nie je nutné dokazovať a skutočnostiam vyplývajúcim z právnych alebo skutkových domnienok a d/ právnym fikciám.
36. Žalobca v odvolacom konaní predložil i list žalovaného z 20.09.2019 o ukončení šetrenia poistnej udalosti, teda sa jedná o novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP). V tejto súvislosti sa však nebolo potrebné zaoberať sa otázkou (ne)prípustnosti tejto novoty v odvolacom konaní, keďže ako už odvolací súd uviedol vyššie, dátum skončenia prešetrenia poistnej udalosti nebol medzi stranami sporný a zároveň o tejto skutočnosti neboli dôvodné pochybnosti, preto bolo potrebné z tohto nesporného skutkového tvrdenia vychádzať, keď navyše list žalovaného z 3.6.2019 nie je možné považovať za skončenie prešetrovania poistnej udalosti. Z tohto dôvodu potom žalovaný zároveň nesplnil v zákonnej lehote ani svoju nepeňažnú povinnosť ustanovenú v § 11 ods. 6 ZoPZP, čo zároveň založilo povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania žalobcovi i v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP.
37. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobcu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.032 eur od 6.10.2019 do zaplatenia (t.j. v časti, ktorá zostala predmetom konania) vyhovel.
38. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1, 2 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v prvoinštančom a odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).