Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1. Y. J., nar. XX. X. XXXX, bytom N. X. H. XX, R. L., 2. E. J., nar. X. XX. XXXX, bytom N. X. H. XX, R. L., 3. A. H., nar. XX. X. XXXX, bytom G. XX, R. L., 4. Y. H., nar. XX. X. XXXX, bytom G. XX, R. L., žalobcovia 1, 2, 3 a 4 zastúpení advokátom Mgr. Ľudivítom Pavelom, AK Zbrojničná 6, Košice - Staré mesto, proti žalovanému : UNIQA pojišťovna, a.s., IČO : 492 40 480, Evropská 136/810, Praha, Česká republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA Pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO : 53 812 948, Krasovského 3986/15, Bratislava, o zaplatenie 2.405,36 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6. 10. 2021 č.k. - 132, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovia 1, 2, 3 a 4 m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1, 2, 3 a 4 sumu 2.405,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.405,36 € od 25. 7. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní. Zároveň žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia 1, 2, 3 a 4 uzavreli ako objednávatelia dňa 12.07.2018 zmluvu o obstaraní zájazdu podľa § 741a a nasl. Obč. zák. s cestovnou kanceláriou ALBANIA TRAVEL, s.r.o., IČO: 47 552 271, so sídlom Alžbetina 402/33, 058 01 Poprad. Predmetom zmluvy bol letecký zájazd/Poprad, v termíne 31.07.2018 až 07.08.2018 do Albánska, s ubytovaním FAFA GRAND BLUE, all inclusive, s dohodnutou cenou zájazdu pre 4 osoby vo výške 2.700,88 €|, ktorá bola uhradená v jeden deň 12.07.2018, dvomi platbami v sume 2.000 € a v sume 700,88 €. Cestovná kancelária mala so žalovaným uzavretú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie na dobu určitú od 17.02.2018 do 16.02.2019 č. XXXXXXXXXX, ktorá zaväzovala žalovaného poskytnúť objednávateľovi v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie poistné plnenie v prípade neposkytnutia objednaného a zaplateného zájazdu poistné plnenie vo výške ceny neposkytnutého zájazdu, ktorú objednávateľ zaplatil. Zájazd sa neuskutočnil a žalobcom nebol vrátený preddavok, resp. cena zájazdu z dôvodu, že cestovná kancelária ALBANIA TRAVEL, s.r.o. ako obchodná spoločnosť sa dostala do úpadku. Žalobcovia v stanovenej lehote dňa 25.07.2018 na tlačive žalovaného „Oznámenie škodovej udalosti Úpadok cestovnej kancelárie“ oznámili žalovanému vznik škodovej udalosti. Listom zo dňa 04.02.2019 žalovaný oznámil žalobcom výšku poistného plnenia. Vzhľadom na skutočnosť, že súčet nárokov poistených prevyšoval poistnú sumu dojednanú poistnou zmluvou, poskytla poisťovňa poistné

plnenie v pomernej časti nároku k dojednanej poistnej sume, t.j. každý poistený mal obdržať poistné plnenie v pomernej časti. Z výšky uplatneného nároku žalobcami (uhradenej sume zájazdu) 2.700,88 €, znamenalo pomerné poistné plnenie pre dve osoby sumu 147,76 €, spolu pre 4 osoby 295,52 €, ktorá suma bola žalobcom uhradená poukázaním v oznámení na uvedený účet. Listom z 26.03.2019 požadovali žalobcovia uhradiť aj zvyšok poistného plnenia, na ktoré im ako spotrebiteľom vznikol nárok vo výške 2.553,12 €. K doplateniu uplatneného nároku na poistné plnenie zo strany žalovaného nedošlo. Žalobcovia uplatnili nárok žalobou vo výške 2.405,36 € spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa uplatnenia nároku Oznámením o škodovej udalosti. Žalovaný preukazoval listinnými dôkazmi, že v súvislosti s poistnou udalosťou uhradil náklady prevyšujúce poistnú sumu vo výške 54.132,64 € ako poistné plnenie titulom zabezpečenia dopravy a nevyhnutného ubytovania do doby odchodu klientom cestovnej kancelárie.

2/ V konaní bola sporná otázka výšky uplatneného nároku vzhľadom na dojedanú poistnú sumu podľa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi cestovnou kanceláriou a žalovaným vo výške 32.425 €, ako aj námietka žalovaného k právnemu posúdeniu predmetu sporu podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 18.07.2017 a záväznosti v rámci Slovenského právneho poriadku, vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy v Českej republike. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že otázka limitácie nárokov objednávateľov zájazdu na poistné plnenie z poistenia zájazdu výškou zmluvnej poistnej sumy bola opakovane predmetom riešenia súdmi v Českej republike, pričom v tejto veci rozhodoval napokon Ústavný súd ČR. Uviedol tiež, že tak slovenský a , ktorý ho zrušil a nahradil od 01.01.2019, ako i v Českej republike platný zákon č. 159/1999 Sb., z ktorého vychádzali pri rozhodovaní súdy Českej republiky, mali v relevantných ustanoveniach obdobné znenie.

3/ Súd prvej inštancie argumentoval poukazom na to, že Ústavný súd ČR napr. v náleze sp.zn. zo dňa 16. júla 2015, sp. zn. zo dňa 14.06.2016, tiež sp. zn. z 18.07.2017 konštatoval, že ochrana spotrebiteľa predstavuje jeden z princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej únie a ktorými sa musí Česká republika ako jej členský štát, resp. jej orgány pri svojej činnosti riadiť. Musí ich rešpektovať pri začleňovaní obsahu únijného práva do vnútroštátneho právneho poriadku, alebo naopak sa v dôsledku členstva v Európskej únii určitej úpravy zdržať (tzv. pozitívna a negatívna implementácia), ako to pre ňu vyplýva z čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a najmä z čl. 291 ods. 1 v spojení s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ústavný súd zdôraznil, že z tohto záväzku vyplýva pre súdnu moc povinnosť interpretovať a aplikovať vnútroštátne právo eurokonformným spôsobom, t.j. pri viacerých výkladových variantoch je nutné zvoliť ten, ktorý bude v súlade s právom Európskej únie, v danom prípade najmä v súlade s pravidlami stanovenými v smernici Rady zo dňa 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EHS). To znamená, že pri posudzovaní nároku spotrebiteľa zo zvláštnej právnej úpravy poistenia záruk pre prípad úpadku cestovnej kancelárie nie je možné použiť obmedzenie poistného plnenia vyplývajúce či už z § 28 ods. 1 a 3 zákona č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě, či poistných podmienok poisťovne, lebo súkromnoprávne dojednanie dvoch podnikateľských subjektov nemôže viesť k vylúčeniu alebo obmedzeniu zákonných nárokov spotrebiteľa, ktorý navyše na toto súkromnoprávne dojednanie nemá akýkoľvek vplyv. Dojednanie poisťovne s cestovnou kanceláriou, ktoré obmedzuje práva spotrebiteľa zaručené právom Európskej únie a následne tiež ustanoveniami § 6 až 8 zákona č. 159/1999 Sb., je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi neúčinné, respektíve ho - ako subjekt stojaci mimo nimi uzavretú zmluvu

- nezaväzuje, takže nemôže byť premietnuté do jeho právnej pozície; neposkytnutie plnej náhrady (the refund of all money paid over, die Erstattung aller vom Verbraucher gezahlten Beträge) by preto odporovalo záväzkom Českej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii (, a ods. 1 Českej republiky). V Českej republike následne došlo k novelizácii zákona č. 159/1999 Sb., ktorou bolo jednoznačne a výslovne zákonodarcom vyjadrené, že objednávateľ zájazdu ma na základe poistenia zájazdu právo na uspokojenie svojich nárokov v plnej výške. V náleze sp. zn. zo dňa 14. júna 2016 rovnako Ústavný súd ČR vyslovil, že v tomto zmysle bolo potrebné vykladať zákon č. 159/1999 Sb. aj pred danou novelizáciou. K vyššie uvedeným právnym záverom sa opätovne Ústavný súd ČR prihlásil v náleze sp. zn. zo dňa 18. júla 2017 a možno ich považovať za ustálené.

4/ Súd prvej inštancie ďalej dodal, že Ústavný súd Českej republiky nie je síce najvyššou súdnou autoritou v zmysle článku 2 ods. 2 , napriek tomu môže i judikatúra zahraničných súdov, najmä vo veciach, ktoré neboli prejednávané súdmi v SR alebo sa typovo vyskytujú v slovenských podmienkach len sporadicky, slúžiť ako významný zdroj inšpirácie pre slovenskú súdnu prax. Právne závery súdov

štátov EÚ a osobitne súdov Českej republiky majú o to väčší význam z dôvodu, že právne poriadky členských štátov EÚ sa neustále približujú (aproximujú) a v prípade Českej republiky ide navyše o krajinu, do veľkej miery s rovnakým alebo aspoň veľmi podobným právnym vývojom ako v Slovenskej republike.

5/ Ustanovenia až o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov, účinnom do 31.12.2018, je i v slovenských podmienkach eurokonformné, teda v súlade so smernicou Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb, vykladať v tom zmysle, že objednávateľ zájazdu má na základe povinného poistenia zájazdu v prípade poistnej udalosti právo na plnú náhradu nevráteného preddavku alebo ceny zájazdu, ktorý zaplatil. Poistiteľ a poistník (cestovná kancelária) nemôžu svojou súkromnoprávnou dispozíciou, obmedziť zákonné práva objednávateľa zájazdu. Poistnú zmluvu súd skúma v zásade len v tom rozsahu, či bola platne uzavretá medzi poistiteľom a poistením, a teda či je žalovaná poisťovňa v konaní pasívne vecne legitimovaná. Akékoľvek ďalšie zmluvné ustanovenia, vrátane ustanovení všeobecných obchodných podmienok a prípadných iných častí zmluvnej dokumentácie sú záväzné len inter partes, teda medzi poistiteľom a poistníkom, ktorí zmluvu dojednali, nemôžu nijako zhoršiť právne postavenie žalobcu, ktoré je kogentne determinované Limitácia výšky poistného plnenia ustanoveniami poistnej zmluvy je v tomto prípade irelevantná. Žalobcovia majú titulom poistného plnenia právo na úhradu zaplatenej ceny zájazdu 2.700,88 € v plnej výške, bez ohľadu na poistnú sumu a súhrnnú výšku u žalovaného uplatnených nárokov na poistné plnenie.

6/ Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné pozerať ako na vzťah spotrebiteľský. V zmysle cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch ďalej týmto ustanovením konkretizovaných. Poistným rizikom v poistnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a poistníkom sú prípady uvedené v , v súdenej veci nastala poistná udalosť vychádzajúca z poistného rizika podľa , teda cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku nevrátila objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil. Je nepochybné, že poistná zmluva bola uzavretá medzi žalovaným ako poistiteľom a cestovnou kanceláriou ako poistníkom, avšak nemožno opomenúť, že i keď ide o poistenie založené zmluvou, jej uzavretie predpokladá (a ukladá) zákon, ktorý tiež stanovuje, kto je subjektom majúcim právo na poistné plnenie - je ním objednávateľ zájazdu. Zo zákona tiež vyplýva, že poistený je v tomto prípade majetok objednávateľa zájazdu, nie majetok cestovnej kancelárie. Tento záver potvrdzuje i ustanovenie , podľa ktorého nároky objednávateľa, ktoré mu vznikli k cestovnej kancelárii v dôsledku nesplnenia zmluvy o zájazde v prípadoch uvedených v , prechádzajú na poistiteľa, a to až do výšky poistného plnenia, ktoré poistiteľ poskytol objednávateľovi. Takáto konštrukcia je typická pre poistenie majetku, kedy na poistiteľa prechádzajú nároky poisteného voči subjektu, ktorý spôsobil poistnú udalosť, ktorým je v tomto prípade cestovná kancelária (poistník). Ak by išlo o poistenie cestovnej kancelárie, nemohol by sa poistiteľ po tom, čo poskytol poistné plnenie, domáhať regresu voči cestovnej kancelárií. Objednávateľa zájazdu je v prípade zmluvy o poistení zájazdu potrebné považovať za poisteného, teda osobu, v prospech ktorej je poistenie uzavreté v súlade s Obč. zák. Takáto osoba je od prejavenia súhlasu s poistnou zmluvou (ktorý môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich z poistnej udalosti podľa Obč. zák) nepochybne v záväzkovoprávnom vzťahu s poistiteľom. Uvedené platí napriek tomu, že v prípade tohto druhu poistenia ide o prísne zákonne regulovaný inštitút a zaväzkovoprávny vzťah tu v zásade iba určuje konkrétnu zaviazanú poisťovňu, samotný obsah záväzku (vzájomné práva a povinnosti) sú určené zákonom, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že poistený nemá žiadnu možnosť ovplyvniť obsah poistnej zmluvy. Vzhľadom na postavenie poistiteľa, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie poisťovacích služieb, ide nepochybne o dodávateľa v zmysle Obč. zák.; v prípade poisteného, ktorý pri prejavení súhlasu s poistnou zmluvou nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, ide jednoznačne o spotrebiteľa podľa Obč. zák. Prihliadajúc na uvedené hmotnoprávne postavenie strán sporu je predmetný spor jednoznačne spotrebiteľský v súlade s . Je nepochybné, že hlavný zmluvný vzťah medzi žalobcom a cestovnou kanceláriu je vzťahom spotrebiteľ a dodávateľ. Keďže v rámci tohto hlavného zmluvného vzťahu existuje povinne zmluvný aj vedľajší zmluvný, poistný vzťah, uzatvorený medzi cestovnou kanceláriou a žalovaným, ktorého povinný vznik zákon určuje najmä kvôli ochrane spotrebiteľa a objednávateľa zájazdu ako slabšej strany a na ktorého má najväčší dopad. Preto tie časti poistnej zmluvy a poistných dojednaní z poistenia cestovnej kancelárie

proti úpadku, ktoré majú priamy dopad na objednávateľa zájazdu ako spotrebiteľa, treba posudzovať v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa a ide teda o vzťah spotrebiteľský, uzavrel súd prvej inštancie.

7/ V prípade, ak sa zájazd neuskutoční a cestovná kancelária nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu z dôvodu jej úpadku, táto skutočnosť predstavuje poistnú udalosť v zmysle Obč. zák. v spojení s , na základe ktorej vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie od poistiteľa, s ktorým má cestovná kancelária uzavretú zmluvu o poistení zájazdu. V konaní nebolo sporné to, že sa zájazd neuskutočnil, ani že cestovná kancelária nevrátila objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu. Po právnej stránke súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ust. , , Obč. zák., ďalej o ust. , , , , o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr.

8/ Súd dospel k záveru, že žalobcovia v konaní preukázali vznik škodovej udalosti v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie. Žalobcom ako objednávateľom zájazdu, v zmysle zákonných ustanovení ( ) vzniklo právo na poistné plnenie z dôvodu, že dôsledkom úpadku cestovnej kancelárie, cestovná kancelária nevrátila žalobcami zaplatenú cenu zájazdu, ktorý sa neuskutočnil. Práve z dôvodu ochrany objednávateľa zájazdu je poistenie cestovnej kancelárie pre prípad jej úpadku povinné a poistná zmluva uzavretá medzi obstarávateľom zájazdu (cestovnou kanceláriou) a poistiteľom (žalovaným) zaručuje objednávateľovi zájazdu (žalobcovi) poistné plnenie v prípade, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku okrem iného nevráti cenu zájazdu ak sa zájazd neuskutoční. Objednávatelia zájazdu, ktorí boli poškodení práve v dôsledku neuskutočnenia sa už zaplateného zájazdu, majú právo na uspokojenie svojho nároku priamo proti poisťovateľovi (žalovanému). Obmedzenie poistného plnenia vyplývajúce z dojednania žalovaného (poistiteľa) a cestovnej kancelárie ohľadne obmedzenia poistného plnenia, teda práva žalobcu, ako spotrebiteľa, je vo vzťahu k žalobcom neúčinné a žalobcov nezaväzuje. Nie je možné, aby žalobcom, ktorí nemali možnosť ovplyvniť znenie zmluvy a dojednané podmienky, nebol vyplatený nárok v plnej výške. Súd preto žalobe ako dôvodne podanej v celom rozsahu vyhovel. Spolu s istinou podľa Obč. zák. zaviazal žalovaného, ktorý sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, určeného v nariadenia vlády č. vo výške 5 % ročne odo dňa oznámenia škodovej udalosti žalovanému do zaplatenia. 9/ O trovách konania súd rozhodol podľa a žalobcom, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania a právneho zastúpenia (súdny poplatok 72 € zaplatený 11.09.2020 žalobcami v upomínacom konaní) súd rozhodne v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

10/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa buď zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmeny napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd žalobu žalobcov zamietne. Odvolanie oprel žalovaný o odvolací dôvod v zmysle ust. , keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní potvrdil, že medzi žalobcami a cestovnou kanceláriou ALBANIA TRAVEL s.r.o. bola uzatvorená Zmluva o obstaraní zájazdu CK ALBANIA TRAVEL, s.r.o.; cestovná kancelária vyhlásila insolventnosť, v dôsledku čoho žalovaný vyzval poistených na uplatnenie si svojich nárokov. Žalobca žalovanému nahlásil vznik poistnej udalosti tlačivom „oznámenie škodovej udalosti úpadok cestovnej kancelárie“ datovaným 25. 7. 2018. Žalovaný zaregistroval túto poistnú udalosť pod č. XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 4. 2. 2019 „Oznámenie o výške poistného plnenia“ žalovaný oznámil žalobcovi, predmetný zájazd bol poistený pre prípad úpadku poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, ktorá bola dojednaná v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie - 2016 („VPP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V uvedenom liste bolo žalobcovi oznámené, že podľa ust. čl. 7 ods. 6 VPP, upravujúcom rozsah poistného plnenia, platí, že „Ak súčet nárokov všetkých poistených, ktorí poistiteľovi oznámili škodovú udalosť najneskôr do 6 mesiacov od vzniku škodovej udalosti, prevýši poistnú sumu, poistné plnenie poistiteľa sa každému z nich zníži v pomere dojednanej poistnej sumy k súčtom ich uplatnených nárokov na poistné plnenie.“ Žalovaný dodal, že súčet uplatnených nárokov nahlásených poistiteľovi v zákonnej lehote predstavoval sumu 111.267,22 €, pričom poistná suma z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola dojednaná len vo výške 32.425 €. Vzhľadom na skutočnosť, že súčet nárokov

poistených prevyšuje poistnú sumu dojednanú poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, žalovaný žalobcovi v liste oznámil, že výška poistného plnenia v pomernej časti pre dve osoby je 147,76 €. 11/ Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že v zmysle o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, mal žalovaný predovšetkým povinnosť finančného zabezpečenia dopravy pre klientov úpadcu z miesta pobytu v zahraničí späť do Slovenskej republiky, ktorú povinnosť si poisťovňa splnila v súlade so zákonom. Vychádzajúc z VPP má žalovaný za to, že aj v prípade žalobcov, a teda osôb, ktoré na dohodnutý zájazd ešte nevycestovali, postupovala poisťovňa korektne, v súlade s platnou právnou úpravou a zmluvnými podmienkami poistnej zmluvy. Žalovaný je presvedčený, že svojím proklientskym prístupom konal nad rámec dohodnutých podmienok, keďže poisťovňa uhradila za repatriáciu sumu 54.132,64 € - z toho 48.882,64 € za leteckú prepravu, no rozhodla sa vyhádzať z ceny dopravy, ktorá by sa uhradila v prípade, ak by bola na repatriáciu využitá autobusová doprava. Na základe cenovej ponuky za autobusovú dopravu potom poisťovňa určila cenu autobusovej dopravy vo výške 15.000 €, nakoľko v tomto prípade by boli potrebné 3 väčšie autobusy, pričom cena za jeden predstavuje 5.000 €. V rámci proklientskeho prístupu, nad rámec svojich zákonných a zmluvných povinností, poisťovňa od poistnej sumy (32.425 €) odpočítala dopravu autobusom (15.000 €), ubytovanie klientov (2.730 €) a asistenčné služby (2.520 €). Výsledná suma 12.175 € bola rozdelená medzi poistených. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný je presvedčený, že poistnú udalosť likvidoval správne, nakoľko postupoval v zmysle zákona o zájazdoch a v zmysle všeobecných poistných podmienok a vyplatil pomernú časť poistného plnenia, nakoľko súčet nárokov všetkých poistených ktorí poistiteľovi oznámili škodovú udalosť do 6 mesiacov od vzniku škodovej udalosti, prevýšil poistnú sumu. 12/ Žalovaný v odvolaní výslovne nesúhlasil so závermi súdu, podľa ktorých akékoľvek ďalšie zmluvné ustanovenia, vrátane ustanovení všeobecných obchodných podmienok a prípadných iných častí zmluvnej dokumentácie sú záväzné len inter partes, teda medzi poistiteľom a poistníkom, ktorí zmluvu dojednali, nemôžu ale nijako zhoršiť právne postavenie žalobcu, ktoré je kogentne determinované Prvoinštančný súd tiež uviedol, že limitácia výšky poistného plnenia ustanoveniami poistnej zmluvy je v tomto prípade irelevantná. Žalovaný k uvedeným záverom poukazoval na ust. Obč. zák., podľa ktorého sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu; tiež na ust. Obč. zák., podľa ktorého „poistná zmluva obsahuje najmä výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy...“ Práve určenie poistnej sumy predstavuje jednu z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy; poistná suma vo všeobecnosti určuje výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti a vo väčšine prípadov predstavuje základnú veličinu, od ktorej sa odvíja výška poistného, ktoré je poistník povinný platiť poisťovni za poskytovanú poistnú ochranu. Poistná suma má podobu buď takej výšky plnenia, ktoré poskytne poisťovňa v prípade poistnej udalosti, alebo má podobu maximálnej výšky plnenia (predstavuje horné ohraničenie poistného plnenia zo strany poisťovne v prípade poistnej udalosti). Žalovaný zásadne nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v danom prípade možno rozhodnúť nad rámec poistnej zmluvy, nakoľko má ísť o spotrebiteľský spor a eurokonformný výklad. Samotné poistenie úpadku cestovnej kancelárie v danom čase upravoval Zákon o zájazdoch, ktorý v časti Poistenie zájazdu zakotvil presný postup na výpočet poistnej sumy. Podľa daných zákonných ustanovení žalovaný aj postupoval a určil poistnú sumu. Rozhodnutie súdu, že v danom prípade sa neaplikuje dojednaná poistná suma, predstavuje podľa žalovaného porušenie základných princípov poisťovníctva a právnej istoty poisťovateľa, ktorý pri uzatváraní poistenia nevyhnutne musí kalkulovať s maximálnou poistnou sumou, na základe ktorej určuje poistné, na základe čoho, mimo iné, určuje aj kapitálové rezervy. Rozsudok tak považuje žalovaný za rozporný so zákonom o zájazdoch, v zmysle ktorého určil poistné plnenie a poistnú sumu. Ak by zákonodarca mal záujem upraviť danú úpravu tým spôsobom, ako to interpretuje súd, je zrejmé, že takéto ustanovenie by sa v zákone o zájazdoch nenachádzalo (ustanovenie zákona o spôsobe výpočtu poistnej sumy). Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ zo 16. 1. 2014, Uznesenie C - 430/13 a výklad , z ktorého vyplýva pochybenie Slovenskej republiky, ktorá nezabezpečila riadnu transpozíciu smernice EÚ do nášho právneho poriadku, a to najmä : „Cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu podľa na dostatočnú poistnú sumu vo výške minimálne 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku.“ 13/ Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia tak, že navrhovali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť im trovy odvolacieho konania. Žalovaný vo svojom odvolaní v podstate opakuje tie argumenty, ktoré boli predmetom jeho obrany

v konaní pred súdom prvej inštancie. opakovane uvádza, že suma uplatnených nárokov, ktoré boli nahlásené poistiteľovi, prevyšuje poistnú sumu dojednanú poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, avšak k tomuto opakovanému tvrdeniu počas konanie žalovaný nepredložil žiadny dôkaz. Súd prvej inštancie dospel podľa žalobcov k správnemu záveru o tom, že v konaní majú postavenie spotrebiteľov, v rámci právneho vzťahu, založeného Zmluvou o obstaraní zájazdu uzatvorenou medzi žalobcami a CK ALBANIA TRAVEL, s.r.o., z ktorého dôvodu patrí žalobcom zvýšená ochrana ako spotrebiteľom a je potrebné na nich hľadieť ako na stanu so slabším postavením. Na uzatvorenie poistnej zmluvy žalobcovia nemali žiadny vplyv. Úprava VPP, ktorá porušuje základné práva spotrebiteľa a zhoršuje jeho pozíciu je v hrubom rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, čo potvrdzuje aj Nález Ústavného súdu Českej republiky - ÚS 3092/16 zo dňa 18. 7. 2016, ktorý uvádza, že „při posuzování nároku spotřebitele zo zvláštní právní úpravy pojištění záruk pro případ úpradku cestovní kanceláře nelze použít omezení pojistného plnění vyplývajícího ať již z § 28 ods. 1 a 3 zákona č. 37/2004 Sb., o pojistné smlouvě, či pojistných podmínek pojišťovny, neboť soukromnoprávní ujednání dvou podnikatelských subjektú nemúže vést k vyloučení nebo omezení zákonných nároku spotřebitele, ktorý navíc na toto soukromnoprávní ujednání nemá jakýkoliv vliv. Ústavní soud uzavřel, že ujednání pojišťovny s cestovní kanceláří, ktoré omezuje práva spotřebitele zaručená práve Evropské unie a následně také ustanoveními zákona § 6 až 8 zákona č. 159/1999 Sb., je tak ve vztahu ke spotřebiteli neúčinné, respektive jej - jako subjekt stojící mimo jimi uzavřenou smlouvu - nezavazuje, takže nemúže být promítnuto do jeho právní pozice; neposkytnutí plné náhrady by proto odporovalo závazkúm České republiky plynoucích z jejího členství v Evropské unii.“ Vychádzajúc z uvedeného nálezu takýto spôsob krátenia poistného plnenia je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a bol zo strany žalovaného nesprávne aplikovaný ako základ pre určenie znížených nárokov žalobcov ako spotrebiteľov. Súd prvej inštancie správne posúdil charakter Zmluvy o obstaraní zájazdu ako spotrebiteľskej zmluvy a uplatnil princíp ochrany spotrebiteľa pri aplikácii poistnej zmluvy, ktorá značne znevýhodnila postavenie žalobcov vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne dôvody a zároveň nepredkladá žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali vylúčenie použitia eurokonformného výkladu, ale výlučne sa obmedzuje na konštatovanie, aké rôzne typy poistných zmlúv je možné využiť v právnom poriadku SR. 14/ Žalobcovia zároveň poukazovali na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne na rozsudok SDEÚ sp. zn. : C - 430/13 zo dňa 16. 1. 2014, v ktorom SDEÚ skonštatoval, že „vnútroštátna právna úprava správne ustanovuje povinnosti čl. 7 Smernice (Rady 90/314/EEC) zo dňa 13. 6. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb len vtedy, pokiaľ bez ohľadu na svoje podrobné podmienky vedie k tomu, že spotrebiteľovi v prípade platobnej neschopnosti organizátora cesty skutočne zaručuje vrátenie všetkých zaplatených prostriedkov a jeho návrat.“ Podľa názoru žalobcov právny poriadok nemožno vnímať a aplikovať len v rovine právnych noriem prijatých na území SR, ale je potrebné vychádzať aj z právne záväzných aktov prijatých na úrovni Európskej únie a rešpektovať jednotlivé zásady a princípy, na ktorých je budované Európske spoločenstvo a ktorými je Slovenská republika ako jeho člen viazaná, a teda rešpektovať aj ich výklad európskymi orgánmi. Žalovaný v odvolaní neodkázal na konkrétnu časť Uznesenia SDEÚ, iba stroho odkázal na text uznesenia. Žalobcovia majú za to, že uznesenie SDEÚ potvrdzuje tvrdenia žalobcov, nie žalovaného, nakoľko spomínaným uznesením odpovedal SDEÚ na prejudiciálnu otázku nasledovne : „Článok 7 Smernice Rady 90/314/EHS z 13. 6. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu predpisu, ktorého presné pravidlá neposkytujú spotrebiteľovi efektívne zabezpečenie refundácie všetkých finančných prostriedkov, ktoré zaplatil a jeho vrátenia do vlasti v prípade platobnej neschopnosti organizátora zájazdu. je v právomoci vnútroštátneho súdu určiť, či k tomu došlo v prípade vnútroštátneho predpisu v konaní, o ktorom rozhoduje.“ Žalobcovia tak trvali na tom, že konaním žalovaného došlo pri posudzovaní a vyhodnotení poistnej udalosti k porušeniu práva žalobcov ako spotrebiteľov. Žalobcom poskytol žalovaný plnenie výlučne podľa poistnej zmluvy, na tvorbe obsahu ktorej sa žalobcovia žiadnym spôsobom nepodieľali. Žalovaný opakovane uvádza, že boli splnené všetky podmienky pre krátenie poistného plnenia, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal; zároveň popiera základné zásady ako sú ochrana spotrebiteľa alebo povinnosť eurokonformného výkladu, ktoré sú elementárnymi súčasťami aplikácie právnych predpisov pri rozhodovaní v civilnom procese. 15/ Ďalšie vyjadrenia strany sporu súdu nedoručili. 16/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17/ Podľa Obč. zák., zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

18/ Podľa , o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov - cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku a) neposkytne objednávateľovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do miesta plánovaného skončenia zájazdu alebo do Slovenskej republiky, ak je táto doprava súčasťou zájazdu, b) nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil, c) nevráti objednávateľovi rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu v prípade, ak zájazd bol poskytnutý sčasti.

19/ Podľa , na poistenie zájazdu sa vzťahujú primerane ustanovenia a osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak.

20/ Podľa , cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu podľa na dostatočnú poistnú sumu vo výške minimálne 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Ak tieto tržby majú byť nižšie než v predchádzajúcom roku, cestovná kancelária je povinná dohodnúť povinné zmluvné poistenie na poistnú sumu vo výške minimálne 25 % týchto tržieb v predchádzajúcom roku.

21/ Podľa , cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením poistenia zájazdu a kedykoľvek počas trvania poistenia zájazdu umožniť poistiteľovi na jeho žiadosť prístup ku všetkým dokladom, ktoré súvisia s poistením zájazdu, a podať k nim vysvetlenie.

22/ Podľa , nároky objednávateľa, ktoré mu vznikli k cestovnej kancelárii v dôsledku nesplnenia zmluvy o zájazde v prípadoch uvedených v , prechádzajú na poistiteľa, a to až do výšky poistného plnenia, ktoré poistiteľ poskytol objednávateľovi.

23/ Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a teda náležite zistil skutkový stav v zmysle , vec tiež posúdil správne po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, na akých dôvodoch založil svoje rozhodnutie, v súlade s ust. . 24/ V konaní nebolo sporné, že žalobcovia boli objednávateľmi zájazdu, ktorý mala zabezpečiť Cestovná kancelária ALBANIA TRAVEL, s.r.o. Žalobcovia uhradili plnú cenu zájazdu vo výške 2.700,88 €. Sporná nebola ani skutočnosť, že cestovná kancelária ALBANIA TRAVEL, s.r.o., IČO : 47 552 271, so sídlom Poprad, Alžbetina 402/33, dňa 24. 7. 2018 vyhlásila insolventnosť, z ktorého dôvodu žalobcovia na nimi zakúpený letecký zájazd ani nevycestovali; samotný zájazd sa mal uskutočniť v dňoch od 31. 7. 2018 do 7. 8. 2018. Súčasťou uhradenej ceny zájazdu bolo aj poistenie proti úpadku cestovnej kancelárie. Samotná cestovná kancelária mala pre prípad úpadku uzatvorenú so žalovaným zmluvu o poistení zájazdu na dobu určitú od 17. 2. 2018 do 16. 2. 2019 č. XXXXXXXXXX. Žalobcovia v stanovenej lehote dňa 25. 7. 2018 oznámili žalovanému vznik škodovej udalosti; žalovaný listom zo dňa 4. 2. 2019 oznámil žalobcom výšku poistného plnenia - vzhľadom na skutočnosť, že súčet nárokov poistených prevyšuje poistnú sumu dojednanú poistnou zmluvou, poisťovňa poskytla poistné plnenie v pomernej časti nároku k dojednanej poistnej zmluve, teda každý poistený obdržal poistné plnenie len v pomernej časti. V prípade žalobcov to znamenalo, že z výšky uplatneného nároku (uhradenej sumy zájazdu) 2.700,88 € predstavovalo pomerné poistné plnenie pre dve osoby sumu 147,76 €, potom pre 4 osoby spolu 295,52 €, ktorá suma aj bola žalobcom zo strany žalovaného poukázaná. Žalobcovia listom zo dňa 26. 3. 2019 požadovali doplatenie zvyšku poistného plnenia v sume 2.553,12 €. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v súvislosti s poistnou udalosťou uhradil náklady prevyšujúce poistnú sumu vo výške 54.132,64 € (spočívajúce v poistnom plnení titulom zabezpečenia dopravy a nevyhnutného ubytovania do doby odchodu klientom cestovnej kancelárie). Medzi žalovaným a cestovnou kanceláriou bola uzatvorená už spomínaná poistná zmluva č. XXXXXXXXXX na dojednanú poistnú sumu 32.425 €. Sporná nebola ani povaha zmluvy o obstaraní zájazdu uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným ako spotrebiteľskej, kde žalobcovia majú postavenie spotrebiteľov. 25/ V konaní tak bola sporná otázka výšky uplatňovaného nároku vzhľadom na dojednanú poistnú sumu podľa poistnej zmluvy uzatvorenej medzi cestovnou kanceláriou a žalovaným (poisťovňou),

a to vzhľadom na skutočnosť, že uplatnené nároky klientov cestovnej kancelárie z poistnej zmluvy dojednanú poistnú sumu vo výške 32.425 € prevyšovali, z ktorého dôvodu žalovaný prikročil k poistnému plneniu len v pomernej časti. V percentuálnom vyjadrení predstavuje poistné plnenie poskytnuté doposiaľ žalobcom (vo výške spolu 295,52 €) z nimi uhradenej ceny zájazdu (vo výške spolu 2.700,88 €) celkom (iba) 10,94 %. 26/ Ako už na to poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, otázka limitácie nárokov objednávateľov zájazdu na poistné plnenie z poistenia zájazdu výškou zmluvnej poistnej sumy bola už opakovane predmetom riešenia súdmi v Českej republike, napr. nálezmi sp. zn. zo dňa 16. 7. 2015, tiež zo dňa 14. 6. 2016, alebo sp. zn. zo dňa 18. 7. 2017. Spomínané nálezy Ústavného súdu Českej republiky sú založené na závere, že ochrana spotrebiteľa je jedným z princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej únie a ktorým sa Česká republika ako jej členský štát musí pri svojej činnosti riadiť. Z tohto záväzku vyplýva pre súdnu moc povinnosť interpretovať a aplikovať vnútroštátne právo eurokonformným spôsobom, t.j. pri viacerých výkladových variantoch zvoliť ten, ktorý bude v súlade s právom Európskej únie, v danom prípade teda v súlade s pravidlami obsiahnutými v smernici Rady zo dňa 13. 6. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (90/314/EHS). Pri posudzovaní nároku spotrebiteľa zo zvláštnej právnej úpravy poistenia záruk pre prípad úpadku cestovnej kancelárie to znamená nemožnosť použitia obmedzenia poistného plnenia (v poistnej zmluve či poistných podmienok poisťovne), nakoľko súkromnoprávne dojednania dvoch podnikateľských subjektov nemôže viesť k vylúčeniu alebo obmedzeniu zákonných nárokov spotrebiteľa, ktorý navyše na toto súkromnoprávne dojednanie nemá žiadny vplyv. Dojednanie poisťovne s cestovnou kanceláriou, ktoré obmedzuje práva spotrebiteľa zaručené právom Európskej únie je tak vo vzťahu k spotrebiteľovi neúčinné, respektíve ho - ako subjekt stojaci mimo nimi uzavretú zmluvu - nezaväzuje, takže nemôže byť ani premietnuté do jeho právnej pozície; neposkytnutie plnej náhrady by preto odporovalo záväzkom Českej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii. Uvedený základný princíp - ochrana spotrebiteľa založená na interpretácii a aplikácii vnútroštátneho práva eurokonformným spôsobom (t.j. v súlade s právom Európskej únie) - je nutné uplatňovať rovnako v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky v prejednávanom prípade. 27/ Eurokonformný výklad ust. až 11 (t.j. výklad súladný so smernicou Rady č. 90/314/EHS zo dňa 13. 6. 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ) je taký, že objednávateľ zájazdu má na základe povinného poistenia zájazdu v prípade poistnej udalosti právo na plnú náhradu nevráteného preddavku alebo ceny zájazdu, ktorý zaplatil. Poistiteľ a poistník (cestovná kancelária) nemôžu zmluvou o svojich vzájomných právach a povinnostiach obmedziť zákonné práva objednávateľa zájazdu, a tým zhoršiť postavenie žalobcov, určované Žalovaný sa v konaní bránil poukazom na ust. , podľa ktorého si splnil povinnosť a dohodol poistenie zájazdu podľa cit. zák. dostatočnou poistnou sumou vo výške minimálne 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov. Práve prejednávaný prípad je ale demonštráciou toho, že poistná suma medzi cestovnou kanceláriou ALBANIA TRAVEL, s.r.o. a žalovanou poisťovňou (tvrdených 32.425 €) v dostatočnej výške uzatvorená nebola, nakoľko zjavne nestačila na pokrytie a splnenie všetkých záväzkov, ktoré vznikli cestovnej kancelárii voči jej klientom v dôsledku jej insolventnosti a ktoré následne na základe uzatvorenej poistnej zmluvy prešli na poisťovňu. Citované ustanovenie navyše neukladá zmluvným stranám poistnej zmluvy (cestovnej kancelárii a poisťovni) stanoviť výšku poistnej ceny maximálne vo výške 25 % ročných plánovaných tržieb z predaja zájazdov, ale túto uvádza len ako minimálnu; uvedené ustanovenie ukladá stranám poistnej zmluvy poistnú sumu dohodnúť prioritne v dostatočnej výške - v zmysle dostatočnej na pokrytie možných záväzkov plynúcich z prípadného úpadku cestovnej kancelárie. Pokiaľ sa poisťovňa s cestovnou kanceláriou dohodla v poistnej zmluve na výške poistnej sumy, ktorá sa neskôr ukáže ako nedostatočne vysoká na pokrytie všetkých záväzkov voči objednávateľom, ktorí si uplatnili svoje nároky zo zmlúv o obstaraní zájazdu, nemôže ísť tento nedostatok na úkor klientov cestovnej kancelárie, tým, že obdržia len čiastočné plnenie, ktoré im nebude kompenzovať tie plnenia, ktoré oni ako klienti (a spotrebitelia) poskytli cestovnej kancelárii pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu. Podľa odvolacieho súdu je teda správny záver súdu prvej inštancie, že objednávateľ zájazdu má v prípade splnenia podmienok podľa nárok na plnú náhradu ním poskytnutého plnenia (či už preddavku alebo celej ceny zájazdu); len takýto výklad možno považovať za eurokonformný. Súd prvej inštancie tak správne priznal žalobcom titulom poistného plnenia právo na zaplatenie aj zvyšku nimi uhradenej ceny zájazdu, t.j. sumy 2.405,36 €, spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5 % odo dňa oznámenia škodovej udalosti žalovanému. 28/ Súd prvej inštancie vykonal všetky pre rozhodnutie veci relevantné dôkazy, s ich hodnotením sa v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne vysporiadal, vysvetlil, na akých záveroch založil

svoje rozhodnutie. Skutočnosť, že sa žalovaný s právnymi závermi súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od znení pre vec relevantných príslušných ustanovení právnych predpisov, ani nepoprel ich účel a význam. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (porovnaj , , , , ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). 29/ Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ), vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol. 30/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalobcovia 1, 2, 3 a 4 mali v odvolacom konaní plný úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).