Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, právne zastúpeného Remedium Legal, s. r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti žalovaným: 1. I. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. P. XXXX/X, XXX XX S. Š. - G., právne zastúpenej JUDr. Michalom Kizákom, advokátom, IČO: 52 650 880, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, 2. O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 3.616,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -195 z 8. decembra 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II., IV. a V. výroku.

Priznáva žalobcovi proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 1.860,- eur, uložil žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.376,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3.203,44 eur od 1. júla 2011 do 22. novembra 2017, zo sumy 3.103,44 eur od 23. novembra 2017 do 21. decembra 2017, zo sumy 3.003,44 eur od 22. decembra 2017 do 22. januára 2018, zo sumy 2.903,44 eur od 23. januára 2018 do 21. februára 2018, zo sumy 2.803,44 eur od 22. februára 2018 do 21. marca 2018, zo sumy 2.703,44 eur od 22. marca 2018 do 23. apríla 2018, zo sumy 2.603,44 eur od 24. apríla 2018 do 21. mája 2018, zo sumy 2.503,44 eur od 22. mája 2018 do 21. júna 2018, zo sumy 2.403,44 eur od 22. júna 2018 do 31. augusta 2018, zo sumy 2.383,44 eur od 1. septembra 2018 do 21. septembra 2018, zo sumy 2.303,44 eur od 22. septembra 2018 do 22. októbra 2018, zo sumy 2.223,44 eur od 23. októbra 2018 do 21. novembra 2018, zo sumy 2.143,44 eur od 22. novembra 2018 do 21. decembra 2018, zo sumy 2.063,44 eur od 22. decembra 2018 do 21. januára 2019, zo sumy 1.983,44 eur od 22. januára 2019 do 21. februára 2019, zo sumy 1.903,44 eur od 22. februára 2019 do 19. marca 2019, zo sumy 1.823,44 eur od 20. marca 2019 do 12. apríla 2019, zo sumy 1.743,44 eur od 13. apríla 2019 do 30. apríla 2019, zo sumy 1.663,44 eur od 1. mája 2019 do 31. mája 2019, zo sumy 1.583,44 eur od 1. júna 2019 do 3. júla 2019, zo sumy 1.503,44 eur od 4. júla 2019 do 1. augusta 2019, zo sumy 1.423,44 eur od 2. augusta 2019 do 2. septembra 2019, zo sumy 1.343,44 eur od 3. septembra 2019 do zaplatenia s tým, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhej zo žalovaných, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,98 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a priznal štátu proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že právna predchodkyňa žalobcu A. Z. Z., V.. Z.. sa žalobou doručenou mu 25. júla 2011 domáhala zaplatenia 3.616,25 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Právna predchodkyňa žalobcu žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola 28. júna 2005 s O. G., D.. XX.XX.XXXX a O. G., D.. XX.XX.XXXX a žalovanou v 2. rade uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj „zmluva o stavebnom úvere“), v súlade s ktorou poskytla O. G. a O. G. mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur. O. G. a O. G. sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur a do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa O. G. a O. G. zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 29,04 eur. Žalovaná v 2. rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja O. G. a O. G.. Nakoľko si menovaní neplnili svoje zmluvné povinnosti, boli upozornení na riadne a včasné uhrádzanie splátok. O. G. a O. G. na základe upomienok v poskytnutej lehote nedoplatili dlžné splátky. Žalovaná v 2. rade na upomienky, ktoré jej boli zasielané na vedomie, nereagovala. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti O. G. a O. G. spočívajúcom v omeškaní so splácaním, listom z 11. marca 2011 odstúpila od zmluvy v súlade s článkom VI. a VII. zmluvy o stavebnom úvere a vyzvala O. G. a O. G. na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v sedemdňovej lehote. Žalovanú v 2. rade listom z 11. júna 2011 upovedomila o odstúpení od zmluvy a upozornila, že ak O. G. a O. G. nezaplatia celý dlh v určenej lehote, bude pohľadávka vymáhaná aj voči nej. Zostatok pohľadávky k 30. júnu 2011 pozostával z dlžnej sumy vo výške 3.616,25 eur a úroku z omeškania vo výške 11,99 % p. a. zo sumy istiny 3.519,14 eur od 1. júla 2011 do zaplatenia. 2.2 O žalobe právnej predchodkyne žalobcu rozhodol súd prvej inštancie 15. decembra 2014 platobným rozkazom, ktorý bol zrušený z dôvodu jeho nedoručenia O. G.. O. G. 22. februára 2014 zomrel. Právna predchodkyňa žalobcu podaním z 19. apríla 2017 navrhla pripustenie zmeny účastníka v konaní na strane žalobcu tak, že do konania na jej miesto vstúpi obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, keďže zmluvou o postúpení pohľadávok z 1. apríla 2017 previedla pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní na obchodnú spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o.. Následne súd zistil, že O. G. XX. Z. XXXX zomrela a jej dedičkou je žalovaná v 1. rade. 2.3 Žalovaná v 1. rade podaním z 30. augusta 2021 čiastočne uznala právny nárok žalobcu vo výške 43,04 eur a ohľadom zvyšnej časti právneho nároku žalobcu vo výške 3.573,21 eur s príslušenstvom uviedla, že ju považuje za nedôvodnú, a to z nasledujúcich dôvodov. Zo zmluvy o stavebnom úvere je síce zrejmé, že táto je označená ako zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere, veriteľkou je A. Z. Z., V.. Z.., a že jej účelom je financovanie bývania, avšak v zmysle jednotlivých výkladových pravidiel sa každý právny úkon posudzuje podľa svojho obsahu a nie označenia a dôležitá je skutočná a nie formálne deklarovaná vôľa zmluvných strán (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 31. júla 2012). V naznačenom smere možno konštatovať, že zmluva o stavebnom úvere, obsahom ktorej je na jednej strane povinnosť veriteľa (právnej predchodkyne žalobcu) ako podnikateľa poskytnúť tzv. mimoriadny medziúver vo výške 100.000,- Sk O. G. a O. G. ako fyzickým osobám - nepodnikateľom a na druhej strane povinnosť O. G. a O. G. vrátiť tento úver spolu s príslušenstvom veriteľovi, je zmluvou spotrebiteľskou a poskytnutý úver je svojim charakterom úverom spotrebiteľským, preto je potrené na obsahové náležitosti predmetnej zmluvy aplikovať o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o „spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Inými slovami povedané, právny vzťah medzi právnou predchodkyňou žalobcu na strane jednej a O. G. a O. G. na strane druhej bol vzťahom medzi dodávateľom a spotrebiteľom, tzn. vzťahom spotrebiteľským a úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je úverom spotrebiteľským, preto obsahové náležitosti zmluvy o stavebnom úvere musia spĺňať kritéria ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. O dôvodnosti tejto argumentácie svedčí predovšetkým to, že v zmluve o stavebnom úvere je len formálne prezentovaný účel zmluvy v podobe financovania bývania, avšak v skutočnosti bol úver de facto bezúčelovým, nakoľko nebol použitý na financovanie bývania a jeho konkrétne použitie v praxi právna predchodkyňa žalobcu nijako nezisťovala. Napokon všetky ostatné dojednania úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere vykazujú známky štandardného spotrebiteľského úveru, čo podľa nej jednoznačne svedčí o tom, že úver poskytnutý na podklade zmluvy o stavebnom úvere je svojím charakterom bezpochyby úverom spotrebiteľským. Na podporu svojej argumentácie poukázala na právoplatný rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. z 2. júla 2018, v ktorom Okresný súd Považská Bystrica právne posúdil vzťah medzi

veriteľom (A. Z. Z., V..Z..) a dlžníkom (fyzická osoba - nepodnikateľ) ako vzťah spotrebiteľský a poskytnutý úver ako úver spotrebiteľský, nakoľko úver vykazoval znaky spotrebiteľského úveru a v súdnom konaní sa nepreukázalo, aby bol tento úver v praxi skutočne vyplatený za účelom financovania bývania. Podľa jej názoru je nevyhnutné preskúmať, či zmluva o stavebnom úvere spĺňa náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Pri skúmaní jednotlivých náležitostí v zmysle predchádzajúceho odseku možno dospieť k záveru, že zmluva o stavebnom úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, v dôsledku čoho sa úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže sa úver poskytnutý na základe zmluvy o stavebnom úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov, je nevyhnutné zistiť, akú celkovú sumu ona, resp. jej právna predchodkyňa už titulom splácania predmetného úveru žalobcovi, resp. právnej predchodkyni žalobcu k dnešnému dňu uhradila a túto sumu odpočítať od poskytnutého úveru. Z príloh k žalobe vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu poskytla O. G. a O. G. úver vo výške 3.203,21 eur, a že O. G. a O. G. uhradili právnej predchodkyni žalobcu 1.300,17 eur. Okrem tejto sumy uhradila O. G. právnej predchodkyni žalobcu, resp. priamo žalobcovi v období od novembra 2017 do augusta 2019 titulom splácania poskytnutého úveru ešte 1.860,- eur (8 x 100,- eur, 1 x 20,- eur a 13 x 80,- eur). Nemá prístup k účtu O. G., avšak má vedomosť o tom, že táto zo svojho účtu vo vyššie uvedenom období uhradila právnej predchodkyni žalobcu, resp. priamo žalobcovi vyššie uvedené splátky, preto navrhuje, aby súd vyžiadal od právnej predchodkyne žalobcu výpis z účtu za dané obdobie. Pokiaľ sa od poskytnutého úveru vo výške 3.203,21 eur odpočíta celková uhradená suma vo výške 3.160,17 eur (1.300,17 eur + 1.860 eur), je žalobca čiastočne dôvodná v sume 43,04 eur. 2.4 Žalobca v podaní z 11. novembra 2021 uviedol, že 29. júna 2005 uzatvorili jeho právna predchodkyňa, O. G. a O. G. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, pričom podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. V zmysle článku I. zmluvy o stavebnom úvere, v ktorej je špecifikovaný účel úveru a v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia má za to, že žalovaným nebol poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda na zmluvu o stavebnom úvere sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch a námietky žalovanej v 1. rade sú irelevantné a účelové. Z ním predloženej platobnej histórie je zrejmé, že po podaní žaloby nebola vykonaná žiadna úhrada zo strany žalovaných. Keď jeho právna predchodkyňa 1. apríla 2017 postúpila pohľadávku, pohľadávka bola vo výške 6.042,67 eur. Žalovaní po postúpení pohľadávky uhradili 1.860,- eur, a to 22. novembra 2017 - 100,- eur, 21. decembra 2017 - 100,- eur, 22. januára 2018 - 100,- eur, 21. februára 2018 - 100,- eur, 21. marca 2018

- 100,- eur, 23. apríla 2018 - 100,- eur, 21. mája 2018 - 100,- eur, 21. júna 2018 - 100,- eur, 31. augusta 2018 - 20,- eur, 21. septembra 2018 - 80,- eur, 22. októbra 2018 - 80,- eur, 21. novembra 2018 - 80,- eur, 21. decembra 2018 - 80,- eur, 21. januára 2019 - 80,- eur, 21. februára 2019 - 80,- eur, 19. marca 2019 - 80,- eur, 12. apríla 2019 - 80,- eur, 30. apríla 2019 - 80,- eur, 31. mája 2019 - 80,- eur, 3. júla 2019

- 80,- eur, 1. augusta 2019 - 80,- eur, 2. septembra 2019 - 80,- eur. V tomto dôsledku žalobca zobral žalobu v časti uplatnenej istiny vo výške 1.860,- eur spolu s úrokom z omeškania späť a navrhol, aby mu súd priznal sumu vo výške 1.756,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,90 % ročne zo sumy 3.519,14 eur od 1. júla 2011 do 22. novembra 2017, zo sumy 3.419,14 eur od 23. novembra 2017 do 21. decembra 2017, zo sumy 3.319,14 eur od 22. decembra 2017 do 22. januára 2018, zo sumy 3.219,14 eur od 23. januára 2018 do 21. februára 2018, zo sumy 3.119,14 eur od 22. februára 2018 do 21. marca 2018, zo sumy 3.019,14 eur od 22. marca 2018 do 23. apríla 2018, zo sumy 2.919,14 eur od 24. apríla 2018 do 21. mája 2018, zo sumy 2.819,14 eur od 22. mája 2018 do 21. júna 2018, zo sumy 2.719,14 eur od 22. júna 2018 do 31. augusta 2018, zo sumy 2.699,14 eur od 1. septembra 2018 do 21. septembra 2018, zo sumy 2.619,14 eur od 22. septembra 2018 do 22. októbra 2018, zo sumy 2.539,14 eur od 23. októbra 2018 do 21. novembra 2018, zo sumy 2.459,14 eur od 22. novembra 2018 do 21. decembra 2018, zo sumy 2.379,14 eur od 22. decembra 2018 do 21. januára 2019, zo sumy 2.299,14 eur od 22. januára 2019 do 21. februára 2019, zo sumy 2.219,14 eur od 22. februára 2019 do 19. marca 2019, zo sumy 2.139,14 eur od 20. marca 2019 do 12. apríla 2019, zo sumy 2.059,14 eur od 13. apríla 2019 do 30. apríla 2019, zo sumy 1.979,14 eur od 1. mája 2019 do 31. mája 2019, zo sumy 1.899,14 eur od 1. júna 2019 do 3. júla 2019, zo sumy 1.819,14 eur od 4. júla 2019 do 1. augusta 2019, zo sumy 1.739,14 eur od 2. augusta 2019 do 2. septembra 2019, zo sumy 1.659,14 eur od 3. septembra 2019 do zaplatenia. 2.5 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanými ako fyzickými osobami bola 28. júna 2005 uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX, v súlade s ktorou právna predchodkyňa žalobcu poskytla O. G. a O. G. mimoriadny medziúver vo výške 3.319,39 eur, ktorý sa O. G. a O. G. zaviazali do

pridelenia cieľovej sumy splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35 eur spolu s úrokmi mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne a do nasporenia 40% cieľovej sumy sa zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné vklady vo výške 16,60 eur. Od pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa O. G. a O. G. zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 29,04 eur. Právna predchodkyňa žalobcu listom z 11. marca 2011 označeným ako odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom VI. a článkom VII. zmluvy o stavebnom úvere a s článkom XIX. ods. 2 a ods. 3 Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 a zároveň O. G., O. G. a žalovanú v 2. rade požiadala o okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov z dôvodu, že si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zmluvy o stavebnom úvere. O. G. a O. G. vo veriteľkou poskytnutej lehote dlžné splátky nedoplatili. Žalovaná v 2. rade na výzvu veriteľky nereagovala. K 30. júnu 2011 pozostával zostatok pohľadávky z dlžnej sumy vo výške 3.616,25 eur a úroku z omeškania vo výške 11,99 % ročne zo sumy 3.519,14 eur od 1. júla 2011 do zaplatenia. V priebehu konania súd zistil, že O. G. počas konania zomrel, preto uznesením, č. k. -48 z 12. mája 2016 konanie voči nemu zastavil. Žalobca nadobudol pohľadávku od svojej právnej predchodkyne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 20/2017 z 1. apríla 2017. Súd uznesením, č. k. -72 z 2. októbra 2020 pripustil zmenu na strane žalobcu, a to tak, že do konania na miesto doterajšej žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. vstúpila obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o.. Súd uznesením, č. k. -120 z 8. júna 2021 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou O. G., a to s I. Š., D.. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX S. Š. - G., ako so žalovanou v 2. rade (teraz žalovaná v 1. rade). Podľa výpisu z účtu medziúveru O. G. a O. G. uhradili do 11. marca 2011 sumu 1.300,17 eur. V čase odstúpenia od zmluvy (11. marec 2011) bola dlžná suma vo výške 3.502,97 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.203,44 eur, úrokov vo výške 132,61 eur a poplatkov vo výške 166,92 eur. K 30. júnu 2011 (ku dňu účinnosti odstúpenia) bola pohľadávka vo výške 3.616,25 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.502,97 eur, úrokov medzi zaslaním odstúpenia a účinkami odstúpenia od zmluvy vo výške 16,17 eur a zmluvného úroku z úveru vo výške 97,11 eur (26,59 eur + 35,84 eur + 34,68 eur). Žalovaná v 1. rade podaním z 30. augusta 2021 čiastočne uznala nárok žalobcu v sume 43,04 eur. Podľa výpisu z účtu klienta banky O. G., ktorý poskytla H. N., V.. Z.. na dopyt súdu, v období november 2017 až august 2019 boli z účtu O. G. v prospech žalobcu vykonané platby v celkovej výške 1.860,- eur (8 x 80,- eur + 1 x 20,- eur + 13 x 80,- eur), a to 21. novembra 2017, 20. decembra 2017, 19. januára 2018, 20. februára 2018, 20. marca 2018, 20. apríla 2018, 18. mája 2018 a 20. júna 2018 v sume vo výške 100,- eur, 30. augusta 2018 v sume 20,- eur a 20. septembra 2018, 19. októbra 2018, 20. novembra 2018, 20. decembra 2018, 18. januára 2019, 20. februára 2019, 18. marca 2019, 11. apríla 2019, 29. apríla 2019, 30. mája 2019, 2. júla 2019, 31. júla 2019 a 30. augusta 2019 v sume vo výške 80,- eur. Banka vyúčtovala za poskytnutie týchto informácii sumu vo výške 16,80 eur. Žalobca vzal podaním z 11. novembra 2021 žalobu v časti istiny vo výške 1.860,- eur spolu s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Podľa článku V. ods. 2. zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a „Sadzobníka poplatkov“ veriteľovi. Podľa článku VII. ods. 7. prvá veta zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane. Podľa článku VII. ods. 8. zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 po odstúpení od tejto zmluvy má veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere 3% p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % p. a. úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Podľa článku VII. ods. 10. zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatok zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII. tejto zmluvy. 2.6 Súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť, t. j. v časti o zaplatenie 1.860,- eur s príslušenstvom. 2.7 Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytnutia stavebného medziúveru, ktorý sa mal podľa zmluvy o stavebnom úvere spravovať , , o stavebnom sporení (ďalej len „“) a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení. Súd tento záväzkový vzťah posúdil ako obchodnoprávny a nie ako záväzkový vzťah titulom spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere, sa tento zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere podľa § 7 ods. 3 zákona o stavebnom sporení obsahuje všetky náležitosti, ktoré toto ustanovenie zákona predpokladá. 2.8 Súd sa zaoberal aj tvrdením žalovanej v 1. rade, že predmetná zmluva o stavebnom úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd túto argumentáciu žalovanej v 1. rade nepovažoval za relevantnú, nakoľko, ako už bolo uvedené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahuje na zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005, preto nemožno aplikovať uvedené ustanovenie o bezúročnosti úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmluve je výslovne uvedené, že tento vzťah sa riadi aj , ako aj na skutočnosť, že dlžníci ako jedna zo strán tejto zmluvy neboli podnikateľmi, je zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 zmluvou spotrebiteľskou v zmysle a nasl. , pretože sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (aj pred 1. aprílom 2015, t. j. do výslovnej úpravy tejto otázky doplnením tretej vety v ustanovení Občianskeho sa mali na spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa inak spravovali treťou časťou , použiť ustanovenia spotrebiteľského práva, teda ustanovenia upravujúce tieto vzťahy). Súd zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 tak právne posúdil aj podľa a nasl. a skúmal, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 2.9 V zmluve o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX z 28. júna 2005 bola dohodnutá výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru 6,99 % a výška úrokovej sadzby stavebného úveru 4,70 %. Tieto dojednania súd nepovažoval za neprijateľné zmluvné podmienky a úroky nepovažoval za úžernícke. Takúto výšku úroku možno považovať za primeranú a v dobe dojednania za obvyklú a uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek podľa údajov zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska, kde je v júni 2005 deklarovaná priemerná výška úrokovej sadzby čerpaných úverov vo výške 6,96 % ročne. Súd tak nepovažoval takúto úrokovú sadzbu za úžernícku a považoval toto dojednanie o výške úrokov za platné. 2.10 Avšak pokiaľ žalovaná v 1. rade namietala poplatky, ktorými jej právnych predchodcov zaťažila právna predchodkyňa žalobcu, súd zistil, že právnym predchodcom žalovanej v 1. rade bol účtovaný poplatok za spracovanie úveru vo výške 99,58 eur, poplatky za vedenie účtu medziúveru spolu vo výške 109,02 eur, poplatok za vystavenie biankozmenky vo výške 16,60 eur a poplatky za upomienky vo výške 57,90 eur. Súd dojednanie o poplatku za spracovanie úveru vo výške 99,58 eur vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže právni predchodcovia žalovanej v 1. rade ako protihodnotu za túto sumu nedostali žiadne protiplnenie. Poplatok za spracovanie úveru vo výške 99,58 eur je poplatkom, ktorý nie je vyvážený žiadnym ekvivalentom plnenia právnej predchodkyne žalobcu voči právnym predchodcom žalovanej v 1. rade, preto toto dojednanie je neplatné. Dojednanie o poplatkoch za vedenie účtu medziúveru v celkovej sume 109,02 eur (13,28 eur + 11,95 eur + 12,95 eur + 14,94 eur + 14,90 eur + 16,- eur + 25,- eur) do zosplatnenia úveru, súd považoval takisto za neprijateľné zmluvné podmienky vzhľadom k tomu, že vedenie účtu medziúveru bolo v záujme žalobcu a nie v záujme žalovaných, preto takéto dojednanie možno považovať za neprijateľnú podmienku a žalobcovi táto suma nepatrí, rovnako ako poplatky za upomienky v celkovej sume 57,90 eur (16,60 eur + 16,50 eur + 24,80 eur), pretože tieto poplatky v zmluve o stavebnom úvere špecifikované neboli, ako aj nebolo preukázane zasielanie týchto upomienok. V tomto smere nepostačuje len zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku V. bod 2. zmluvy o stavebnom úvere, v zmysle ktorého sa dlžník zaväzuje uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a „Sadzobníka poplatkov“ veriteľovi. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa, spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 31. januára 2019). Toto zmluvné dojednanie preto súd považoval za neurčité, ktoré zaväzuje dlžníkov ako spotrebiteľov na plnenie, ktorého výšku v čase uzatvorenia zmluvy nepoznajú, preto považoval takéto dojednanie za neprijateľnú podmienku podľa a v znení účinnom

do 31. decembra 2007. Taktiež poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že bola vystavená biankozmenka. 2.11 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Právna predchodkyňa žalobcu poskytla O. G. a O. G. stavebný úver v zmysle uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere, avšak O. G., O. G. a žalovaná v 2. rade porušili podmienky zmluvy o stavebnom sporení a peňažné prostriedky právnej predchodkyni žalobcu, resp. žalobcovi neuhradili. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalovanej v 1. rade uhradili po podaní žaloby 1.860,- eur, preto žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. Spornou ostala suma 1.756,25 eur. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že jej právni predchodcovia uhradili ešte právnej predchodkyni žalobcu sumu vo výške 1.300,17 eur, čo vyplývalo zo žalobcom predloženého výpisu z účtu medziúveru. V čase odstúpenia od zmluvy (11. marec 2011) bola dlžná suma vo výške 3.502,97 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.203,44 eur, úrokov vo výške 132,61 eur a poplatkov vo výške 166,92 eur. V čase podania žaloby bola dlžná suma vo výške 3.616,25 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.502,97 eur, úrokov medzi odstúpením a účinkami odstúpenia od úverovej zmluvy vo výške 16,17 eur (tzv. kapitalizovaný úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti) a zmluvného úroku za úver spolu vo výške 97,11 eur. Žalovaní síce uhradili postupne sumu 1.300,17 eur, avšak tá bola započítaná prevažne na zmluvné úroky za úver a táto uhradená suma bola už zohľadnená pri podaní žaloby. 2.12 Súd sa ďalej zaoberal aj nárokom žalobcu na zmluvný úrok za úver po vyhlásení predčasnej splatnosti, a to spolu vo výške 97,11 eur. Veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Táto odplata patrí veriteľovi len za čas, kedy dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. Len čo je užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. S poukazom na judikatúru súdov, v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v zmysle ktorej patria veriteľovi len úroky z úveru do dňa jeho splatnosti a po splatnosti úveru mu patria len úroky z omeškania, kde úroky ako príslušenstvo pohľadávky možno priznať len z istiny úveru, nie z poplatkov či už vyčíslených úrokov, ktoré samé o sebe predstavujú príslušenstvo pohľadávky, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na zaplatenie zmluvného úroku za úver po vyhlásení predčasnej splatnosti, a to vo výške 97,11 eur. 2.13 Pokiaľ sa teda žalobca domáhal zaplatenia 3.616,25 eur, od tejto sumy súd odpočítal 1860,- eur, ohľadom ktorej konanie zastavil, ako aj poplatky za vedenie účtu medziúveru vo výške 109,02 eur, poplatok za spracovanie úveru vo výške 99,58 eur, poplatok za zmenku v sume 16,60 eur a poplatky za upomienky v celkovej výške 57,90 eur, ako aj zmluvný úrok za úver po vyhlásení predčasnej splatnosti vo výške 97,11 eur a priznal žalobcovi 1.376,04 eur. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 6,99 % ročne a sankčných úrokov vo výške 5 % ročne odo dňa predčasného zosplatnenia medziúveru, t. j. spolu vo výške 11,99 %, a to podľa článku VII. bod 8. a 10. zmluvy o stavebnom úvere. Predmetná zmluvná podmienka ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť zmluvné úroky za obdobie nasledujúce po tom, ako bol úver vyhlásený bankou za okamžite splatný, popri úrokoch z omeškania upravených vnútroštátnym právnymi predpismi. Banka tak ukladá spotrebiteľovi dodatočnú povinnosť, ktorá nie je ustanovená vo vnútroštátnych predpisoch. Takáto kumulácia úrokov výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v porovnaní so zákonnými ustanoveniami, pretože po jednostrannom vyhlásení úveru okamžite splatným by si veriteľ zachoval všetky svoje práva vyplývajúce zo zmluvy popri úrokoch z omeškania a iných sankciách. Súd je názoru, že v danom prípade vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zanikla zmluva o stavebnom úvere, týmto okamihom sa zastavila zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa platiť dohodnuté zmluvné úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine iba tie úroky, ktoré boli splatné ku dňu predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd poukazuje na ustálený právny názor, že tieto úroky predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Žalobca nepreukázal dohodnutie úroku po zosplatnení úveru s právnymi predchodcami žalovanej v 1. rade ako spotrebiteľmi, teda bolo potrebné dospieť k záveru, že s nimi neboli platne dojednané úroky z úveru v prípade zosplatnenia úveru, a preto súd priznal žalobcovi iba zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.203,44 eur od 1. júla 2011 tak, ako je uvedené vo výroku, keďže právni predchodcovia žalovanej v 1. rade postupne po

zosplatnení úveru ešte nejaké čiastky uhradili. Ako už bolo vyššie uvedené a v súlade s judikovaným právnym názorom, úroky ako príslušenstvo pohľadávky možno priznať len z istiny úveru, t. j. zo sumy 3.203,44 eur, nie z poplatkov či už vyčíslených úrokov, ktoré samé o sebe predstavujú príslušenstvo pohľadávky. 2.14 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa , , , , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere, , , o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere, , zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere, v znení účinnom od 1. januára 2008, v znení účinnom do 31. marca 2015, v znení účinnom od 1. apríla 2015, , , , v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere, , , v znení účinnom od 1. januára 2008, , (ďalej len „“). Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi v súladu s ustanovením , , prvá veta, , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 2.15 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa (ďalej aj „“) a v spojení s ustanovením , a priznal úspešnému žalobcovi (úspech v rozsahu 89,49 %) proti neúspešným žalovaným (úspech v rozsahu 10,51 %) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,98 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 2.16 V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vykonaním dokazovania dopytom na banku, ktoré neboli preddavkovo hradené zo strany žalovanej v 1. rade, ktorá tento dôkaz navrhla. Trovy dôkazu boli vyúčtované vo výške 16,80 eur a sú hradené štátom. neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo trovy konania štátu a ich náhradu preto súd musí vychádzať zo základných princípov tohto zákona a o trovách štátu rozhodol podľa a na ich zaplatenie zaviazal žalovanú v 1. rade, ktorá vykonanie tohto dôkazu navrhla, a ktorá zároveň nemala v konaní úspech, pričom súd v zmysle ustanovenia o ich výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o povinnosti žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi 1.376,04 eur s príslušenstvom a výrokov o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade. Namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že sa nestotožňuje s prísne formálnym právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie o tom, že právny predchodca žalobcu a jej právna predchodkyňa uzatvorili zmluvu „o stavebnom úvere“, a preto na ich právny vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ak by súd prvej inštancie uznal dôvodnosť tejto jej argumentácie, tak by bolo na mieste zamietnutie žaloby žalobcu v časti prevyšujúcej sumu 43,04 eur, pretože zmluva o úvere v prejednávanej veci neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia, v dôsledku čoho by sa úver poskytnutý na základe tejto zmluvy mal považovať za bezúročný a bez poplatkov (od poskytnutého úveru vo výške 3.203,21 eur by sa odpočítala celková uhradená suma vo výške 3.160,17 eur (1.300,17 eur + 1.860,- eur) a výslednou by bola suma vo výške 43,04 eur). Okrem toho poukázala na skutočnosť, že v prvoinštančnom konaní ostalo bez povšimnutia súdu prvej inštancie to, že žalobca si ani po dvoch výzvach zo strany súdu (na pojednávaní konanom 18. októbra 2021 a na pojednávaní konanom 15. novembra 2021) nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdenia a preukazovania svojich tvrdení a žalovanú sumu bližšie neozrejmil. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol vo veci tak, že žalovanú sumu mal za náležite preukázanú. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania mala za to, že ak by súd prvej inštancie zohľadnil konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci, dospel by k záveru, že v danom prípade je vo vzťahu k nej na mieste aplikácia ustanovenia . Dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadla v tom, že do konania bola pribratá uznesením, č. k. -120 z 8. júna 2021 ako právna nástupníčka svojej matky z dôvodu, že po jej smrti sa so svojimi dvoma súrodencami dohodla, že prevezme na seba ako dedička spoluvlastnícke podiely na poľnohospodárskych pozemkoch a lesných pozemkoch. Avšak v dedičskom konaní nepadla ani zmienka o dlhu jej matky voči právnej predchodkyni žalobcu. Ak by bola čo i len tušila, že jej matka mala pozdĺžnosti voči právnej predchodkyni žalobcu, resp. žalobcovi, tak by dedičstvo v žiadnom prípade neprijala a odmietla by dediť. Tak sa ocitla v situácii, že „formálne“ zdedila majetok v hodnote približne 4.000,- eur, ale v praxi nezdedila nič, pretože sa jedná len o rôzne

spoluvlastnícke podiely k poľnohospodárskym pozemkom a lesným pozemkom, o ktorých ani len nevie, kde presne sa nachádzajú. Keďže sa však formálne považuje za dedičku po svojej matke, bez svojho zavinenia sa ocitla v tomto súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností žalovaná v 1. rade navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamieta v časti prevyšujúcej sumu 43,04 eur.

4. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. -228 z 10. marca 2022 vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom doručenia napadnutého rozsudku podpredsedovi Okresného súdu Prešov.

5. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s posúdením úveru ako úveru podľa zákona o stavebnom sporení a taktiež sa plne stotožňuje s názorom súdu, že úver nemôže byť posúdený ako úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o stavebnom úvere, sa tento zákon nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, čo nie je možné považovať za formalistický výklad. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej v 1. rade, že nepreukázal výšku uplatnenej sumy, keďže podaním z 12. novembra 2021 predložil podrobnú platobnú históriu, z ktorej je zrejmá výška uplatnenej sumy. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle vyššie uvedeného.

6. Po opätovnom predložení spisu súdom prvej inštancie Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovanou v 1. rade a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V

nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Podľa článku I. bod 2. zmluvy o stavebnom úvere účelom tohto mimoriadneho medziúveru, ako aj stavebného úveru, je: a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, b) výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, c) modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, g) prestavba nebytových priestorov na byt, h) úhrada podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu, i) úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách a) až h). Dlžník je dohodnutým účelom viazaný, t. j. mimoriadny medziúver, prípadne stavebný úver môže použiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Dlžník sa zároveň zaväzuje použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru na stavebný účel, na realizáciu ktorého sa mimoriadny medziúver, resp. stavebný úver poskytuje.

11. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

12. Za týchto okolností odvolací súd konštatuje, že rozumie úvahám žalovanej v 1. rade, pre ktorú by bolo výhodnejšie posúdenie úveru poskytnutého jej právnym predchodcom na základe zmluvy o stavebnom úvere ako úveru spotrebiteľského, avšak vzhľadom na Základných princípov , v zmysle ktorého súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona, nemôže v súlade s jej úvahami aj rozhodnúť.

13. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalovanej v 1. rade, že súd prvej inštancie mal žalovanú sumu náležite preukázanú, aj keď ju žalobca bližšie neozrejmil, pretože žalobca, rovnako ako jeho právna predchodkyňa svojimi podaniami doručenými súdu v priebehu konania nielenže súdu ním uplatňovanú sumu dostatočne preukázal, ale súd prvej inštancie sa so všetkými súčasťami žalobcom, resp. jeho právnou predchodkyňou uplatnenej sumy v odôvodnení napadnutého rozsudku aj dôkladne vysporiadal.

14. Vo vzťahu k zohľadneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania spočívajúcich v právnom nástupníctve žalovanej v 1. rade a v hodnote ňou nadobudnutého dedičstva odvolací súd zdôrazňuje, že pokračovanie v konaní s dedičom strany sporu nie je v súdnej praxi ničím výnimočným a že podľa dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. V tomto dôsledku skutočnosť, že žalovaná v 1. rade dedičstvom nadobudla majetok, ktorý nepresahuje hodnotu dlhov poručiteľky, nemožno kvalifikovať ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej v 1. rade za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v 1. rade v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).