Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29CbVO-1-2019.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Subarea
29CbVO/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Obec Gemerská Poloma, Nám. SNP 211, 049 22 Gemerská Poloma, Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., IČO: 35 951 087, Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, 2/ ČECH, s.r.o., IČO: 36 488 712, K.Surdoku 9, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žalovanému 1/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalovanému 2/ voči žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 05.04.2019 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáhal vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09.04.2018 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim, z dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá postupom v rozpore so ZVO.
2. Pred prejednaním veci v jej merite žalobca doručil dňa 25.04.2022 súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu. Svoj procesný postup odôvodnil tým, že podľa § 180 ZVO v znení účinnom do 30.03.2022 ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Dôvodnosť podania žaloby podľa žalobcu vyplýva z jeho rozhodnutia č. k. XXXX - XXXX/XXXX. zo dňa 18. 03. 2019, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím predsedu úradu č. k. XXXX - P/XXXX zo dňa 14. 06. 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 07. 2019, ktorými bolo deklarované porušenie ZVO pri uzatvorení napadnutej zmluvy. Žalobca poukázal na § 180 v znení zák. č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní s účinnosťou od 31.03.2022 podľa ktorého je povinnosťou úradu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody, podať návrh na určenie jej neplatnosti v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. V nadväznosti na túto zmenu novela v prechodných ustanoveniach, konkrétne v § 187h ods. 13, upravila povinnosť úradu, cit.: „Ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť.“ Zo skutočností deklarovaných žalovaným 1/ na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22.02.2022 vyplýva, že predmet Zmluvy - nehnuteľnosť bola skolaudovaná dňa 28. 02. 2018
na základe rozhodnutí príslušného stavebného úradu - obec W. č. spisu XXXX/XX/XXX zo dňa 28. 02. 2018 a č. spisu XXXX/XX/XX2 zo dňa 28. 02. 2018, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28. 02. 2018 a uvedená do užívania ako nájomný bytový dom pozostávajúci zo siedmych bytových jednotiek (bytov). Za účelom kúpy nájomného bytu v bytovom dome, v rodinnom dome alebo polyfunkčnom dome uzatvoril žalovaný 1/ so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu o úvere č. XXX/XXX/XXXX. zo dňa 06. 07. 2016, úver je žalovaným 1/ doposiaľ splácaný. Okrem uvedeného úveru bola žalovanému 1/ Zmluvou č. XXXX-PRB/XXXX. zo dňa 20. 07. 2016 uzatvorenou medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poskytnutá dotácia za účelom obstarania nájomných bytov a na základe Zmluvy č. XXXX-PRB/XXXX. zo dňa 20. 07. 2016 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky poskytnutá dotácia na účel obstarania technickej vybavenosti domu. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. vyplýva, že vlastníkom bytového domu pozostávajúceho zo siedmich bytových jednotiek (bytov) je žalovaný 1/, možno konštatovať, že prevodom vlastníckeho práva k predmetu zmluvy zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ došlo k splneniu účelu zákazky, ktorým bola výstavba bytového domu. Na základe týchto skutočností je založená povinnosť žalobcu podľa § 187h ods. 13 ZVO zobrať späť dôvodne a ex lege podaný návrh na určenie neplatnosti Zmluvy.
3. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovaným späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaných k späťvzatiu žaloby, keďže ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
7. Žalobca v späťvzatí žaloby súčasne navrhol, aby o trovách konania súd rozhodol tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania neprizná s poukazom na § 257 CSP. Žalobca poukázal na právnu úpravu, a to, že tak ako bolo jeho povinnosťou podať návrh na určenie neplatnosti, rovnako k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu zmeny právnej úpravy, ktorá mu takúto povinnosť stanovila v § 187h ods. 13 v kontexte § 180 ods. 1 ZVO v znení účinnom od 31.03.2022, preto podľa žalobcu nemožno konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania. Späťvzatie žaloby nie je výsledkom postupu žalobcu, ale zákonodarcu, ktorý mu túto povinnosť stanovil priamo do novely zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca podaním návrhu na určenie neplatnosti zmluvy nesledoval osobné záujmy či nadobudnutie osobného prospechu, plnil svoju zákonnú povinnosť a sledoval zabezpečenie ochrany hospodárskej súťaže ako verejného záujmu. Z uvedených dôvodov bez ohľadu na výsledok súdneho konania by práve nepriznanie trov stranám sporu bolo možné považovať za primerané, spravodlivé a účelné.
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít (viď. napr. Nález Ústavného súdu SR spis. zn. I. ÚS 387/2019-60 z 02.04.2020, rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike, sťažnosť č. 9815/10), umožnil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vyjadriť sa k návrhu žalobcu na rozhodnutie o trovách a k prípadnej aplikácii § 257 CSP.
12. Žalovaný 1/ v podaní zo dňa 25.05.2022 uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP na posudzovanú vec a žiada, aby súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Zákonodarcom prijatú novelu ZVO, podľa ktorej má prísť v určitých prípadoch k späťvzatiu žaloby nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, táto situácia nebola vyvolá žalovaným a nemal možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť na rozdiel od žalobcu, ktorý síce uvádza, že bol povinný žalobu podať, avšak opomína, že v žalobe poukazuje na údajnú nezákonnosť iných zmluvných vzťahov, pri ktorých napriek svojej povinnosti tak neurobil a žalobou sa snaží konvalidovať doterajšiu nečinnosť. Nepriznaním nároku na náhradu trov konania by prišlo k hrubému zásahu do práv žalovaných, ktorých nemožno sankcionovať za hrubú nedbanlivosť žalobcu (ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné) a za zmenu právnej úpravy vzťahujúcu sa na prejednávanú vec.
13. Žalovaný 2/ vo vyjadrení doručenom 01.06.2022 k návrhu na rozhodnutie o trovách konania a k prípadnej aplikácií § 257 CSP uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní trovy nevznikli.
14. Súd prvej inštancie na úvod odôvodnenia svojho rozhodnutia o trovách konania uvádza, že v sporových konaniach vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda tzv. zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Ustanovenie § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Zmyslom zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, ku ktorému súd nedospel z dôvodu späťvzatia žaloby. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
15. Žalobca ako dominus litis („pán sporu“) disponuje žalobou, je oprávnený na podanej žalobe zotrvať, navrhovať jej zmenu, prípadne ju vziať čiastočne alebo celkom späť. Procesný postup žalobcu v súvislosti s disponovaním so žalobou má následne vplyv na rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní podľa § 255 CSP, prípadne podľa zásady za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovaným späť, primárne procesne platí, že zavinil zastavenie konania. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože v prípade zastavenia sa neposudzuje dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej. Rozhodnutie súdu o zastavení konania je charakterom procesným rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, nie rozhodnutím meritórnym (vec súd meritórne neposudzuje). Pri rozhodovaní o trovách konania v prípade zastavenia konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Konštatovanie žalobcu o tom, že žaloba bola podaná dôvodne, by bolo pre rozhodovanie o trovách relevantné len v prípade, ak by bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovaných. Teda napr. v prípade žalôb na plnenie, ak by prišlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti, ktorej sa žalobca podanou žalobou domáha, po podaní žaloby. V prejednávanej veci však takýto záver nie je možné prijať, nakoľko vec nebola prejednaná meritórne, zo správania žalovaných nevyplýva, že žalobu považovali za dôvodnú, naopak, žiadali ju zamietnuť. Nie je možné konštatovať súdom, že žalobca dôvodne podal žalobu len z dôvodu existencie jeho vlastného rozhodnutia v správnom konaní, naviac ak sa žalovaný 1/ (ako vyplýva z obsahu spisu) domáha preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutí žalobou na správnom súde.
16. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania protistrane pre dôvody hodné osobitného zreteľa súd poznamenáva, že ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Ustanovenia § 257 CSP zakladá moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky aplikácie právnych noriem, upravujúcich náhradu trov konania vychádzajúcich zo zásady úspechu vo veci alebo zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie, ak okolnosti posudzovanej veci alebo
okolnosti na strane účastníkov konania sú natoľko výnimočné, že na nich je potrebné brať zreteľ pri rozhodovaní o povinnosti strany nahradiť trovy konania protistrany. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Výklad dôvodov osobitného zreteľa zákon nešpecifikuje, ponecháva ho na súdnu prax. Ustanovenie § 257 CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne a musí sa vykladať reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z uvedených dôvodov preto ustálená judikatúra vyžaduje riadne vysvetlenie myšlienkového postupu súdu v odôvodnení rozhodnutia o nepriznaní náhrady trov konania. Strane sporu, ktorá mala vo veci úspech (aj analogicky ktorá nezavinila zastavenie konania), nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia § 257 CSP len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (viď. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 638/2016). Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strany. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že použitie § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu spravodlivosti pre strany sporu.
17. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy na základe ustanovenia § 180 ZVO účinného do 30. 03. 2022. V súdenej veci išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pričom vnútroštátna úprava rozšírila nad rámec požiadaviek revíznych smerníc (Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS) okruh aktívne legitimovaných subjektov na podanie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy v § 180 o Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie (§ 31 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy) a zároveň v ustanovení § 180 ZVO upravila špecifické podmienky pre podanie žaloby. Žalobca podľa § 180 ZVO účinného do 30. 03. 2022 bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom (teda v rozpore so ZVO), uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy možnosti úradu podať takúto žalobu (zák. č. 25/2006 Z. z.), išlo o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, viazanú na podmienku zistenia rozporu postupu pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone dohľadu a lehotu jedného roka od uzatvorenia zmluvy.
18. Dňa 31. 03. 2022 novelou ZVO (zák. č. 395/2021 Z. z.) bola upravená aj súdna ochrana vo verejnom obstarávaní tak, že v prípade súdnych konaní začatých na návrh úradu podaného do 30. marca 2022, podľa § 180 sa použijú ustanovenia § 180 ods. 2 a § 181 ods. 7 a 10 v znení účinnom od 31. marca 2022 (prechodné ustanovenie § 187h ods. 14 veta prvá ZVO), a ak úrad podal podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 návrh podľa § 180 a vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, úrad vezme návrh späť (§ 187h ods. 13 ZVO). Nové znenie ustanovenia § 180 ods. 1 ZVO upravilo tiež ďalšiu podmienky pre podanie žaloby úradom, ktorá musí byť splnená súčasne, a to, že predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, cit.: „Ak úrad pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom uzavrie alebo zmení zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu a zároveň predmet zmluvy nie je v celom rozsahu splnený, v lehote jedného roka odo dňa uzavretia alebo zmeny zmluvy podá návrh na určenie jej neplatnosti súdom“.
Nepriznaním nároku na náhradu trov konania by prišlo k hrubému zásahu do práv žalovaných, ktorých nemožno sankcionovať za hrubú nedbanlivosť žalobcu (ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné) a za zmenu právnej úpravy vzťahujúcu sa na prejednávanú vec.
19. Súd sa nestotožňuje s posúdením procesnej situácie žalovaným 1/, že podľa ktorého prijatá novela ZVO, podľa ktorej má prísť v určitých prípadoch k späťvzatiu žaloby, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. I keď je možné súhlasiť s tým, že táto situácia nebola vyvolá žalovaným 1/ a nemal možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť, súdu nie je zrejmé, ako ju mal možnosť ovplyvniť žalobca, ktorý nie je zákonodarným orgánom (v tomto smere nie je významné, že sa na procese tvorbe normy podieľal). Pokiaľ žalovaný 1/ argumentuje tým, že žalobca v žalobe poukazuje na údajnú nezákonnosť iných zmluvných vzťahov, pri ktorých napriek svojej povinnosti tak neurobil a žalobou sa snaží konvalidovať doterajšiu nečinnosť, tieto okolnosti by podľa názoru súdu mohli byť predmetom posudzovania len vo veci samej, t. j. ak by súd žalobu meritórne prejednal. V tomto štádiu konania súd nemôže posudzovať argumentáciu žalovaného 1/ týkajúcu sa merita veci, a to ani v prípade, že v zásade vychádza z jeho rozhodovacej činnosti v iných analogických veciach a že by sa s ňou čo i len predbežne stotožnil i v tejto veci, nakoľko späťvzatím žaloby zanikla jeho legitimita na vyjadrenie názoru na túto prejednávanú vec, ktorá mu patrí len ak vec prejedná a meritórne rozhodne, nie v prípade procesného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
20. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako ústredného orgánu štátnej správy pre verejné obstarávanie a orgánu dohľadu, ktorý je s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR oprávnený a povinný konať iba na základe ústavy, v jej medziach, ale súčasne v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a zákon účinný do 30. 03. 2022 mu ukladal povinnosť žalobu za splnenia konkrétnych podmienok podať (zistenie porušenia ZVO pri výkone dohľadu a dodržanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby); a následne mu zákon č. 395/2021 Z. z. uložil v § 187h ods. 13 ZVO povinnosť v prípade návrhov podaných podľa § 180 ZVO do 30. 03. 2022 zobrať späť žalobu v prípade, ak vzhľadom na povahu zmluvného plnenia prevažuje všeobecný záujem na pokračovaní v plnení zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody alebo podaný návrh neplní svoj účel, pričom právny dôvod procesného postupu - splnenie napadnutej zmluvy v celom rozsahu - nie je sporný a vyplýva zo spisu, žalobca zobral žalobu späť zo zákonných dôvodov, keďže takáto žaloba neplní svoj účel (ochrana a obnovenie súťaže na danú zakázku), ktoré je potrebné kvalifikovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností pre nepriznanie náhrady trov konania.
21. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje ani argumentáciou žalovaného 1/, že nepriznaním nároku na náhradu trov konania by prišlo k hrubému zásahu do práv žalovaných, ktorých nemožno sankcionovať za hrubú nedbanlivosť žalobcu (ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné) a za zmenu právnej úpravy vzťahujúcu sa na prejednávanú vec. Nález Ústavného súdu SR, o ktorý sa v tomto smer argumentačne opiera v konaní sp. zn. I. ÚS 387/2019 nijako neodporuje vzniknutej procesnej situácii. Argumentácia žalovaného 1/ o hrubej nedbanlivosti žalobcu, ktorý sa mal domáhať údajnej neplatnosti už skôr, čo už vzhľadom na zákonné lehoty nie je možné, by mohla predmetom skúmania vec samej a v tomto štádiu konania sa súd posudzovaním dôvodnosti žaloby vo vzťahu k v nej opísaným zmluvným vzťahom nemôže meritórne zaoberať.
22. Z uvedených dôvodov súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 1/ rozhodol aplikujúc § 257 CSP tak, že žalovanému 1/ dôvodov hodných osobitného zreteľa (vysvetlených v bodoch 17 až 21 odôvodnenia) náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
23. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/ súd rovnako rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, avšak z iného právneho dôvodu. Súd môže priznať v civilnom sporovom konaní len taký nárok, ktorý si strana sporu uplatní a vyplýva zo spisu. Žalovaný 2/ výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňuje, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 2/ rozhodol tak, ako je uvedené v treťom výroku tohto rozhodnutia. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. 2. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). V tomto procesnom vzťahu preto neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa upravené ustanovením § 257 CSP, nakoľko takýto postup by bol nadbytočný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. a), m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).