Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Obec Sihelné, so sídlom 029 46 Sihelné 217, IČO: 00 314 862, zastúpeného JUDr. Adrianou Panekovou, advokátkou so sídlom M. O. XXXX, XXX XX G., proti žalovanej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -128 zo dňa 12. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -128 zo dňa 12. októbra 2021 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť vypratať 1-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. A., postavený na pozemku C KN parc. č. 1608/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2 (ďalej aj „sporný byt“, alebo „predmetný byt“) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 01.02.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania sporného bytu špecifikovaného v bode 1. tohto rozhodnutia a náhrady trov konania. Podľa skutkových tvrdení produkovaných v žalobe žalobca je vlastníkom sporného bytu. Dňa 25.06.2018 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomníčkou uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenechal sporný byt žalovanej do užívania na určitý čas do 21.06.2020. Vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce jej z nájomnej zmluvy, nemá právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa podmienok uvedených v čl. 5 nájomnej zmluvy a zo strany žalobcu preto nedošlo k podpísaniu dodatku o predĺžení doby nájmu, ktorý tak skončil uplynutím dohodnutej doby, t. j. dňa 21.06.2020. Odo dňa 22.06.2020 žalovaná užíva sporný byt bez právneho dôvodu, pretože nemá platnú nájomnú zmluvu. Žalovaná aj napriek výzve žalobcu zo dňa 14.12.2020 sporný byt nevypratala. V danej súvislosti žalovaná oznámila žalobcovi, že predmetný byt nevyprace, s odôvodnením, že došlo k schváleniu jej žiadosti o predĺženie nájomnej zmluvy uznesením obecného zastupiteľstva Obce Sihelné č. E/11 konaného dňa 25.09.2020. K označenému uzneseniu obecného zastupiteľstva obce Sihelné žalobca v žalobe uviedol, že toto bolo podmienené úhradou nedoplatkov za užívanie sporného bytu, k čomu však zo strany žalovanej nedošlo. V čl. 4 bod 4 nájomnej zmluvy sú špecifikované skutočnosti, za ktorých môže žalobca vykonať zmenu výšky preddavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, pričom v danom prípade došlo práve k takejto opodstatnenej zmene. Žalovaná však odmietla podpísať

zmenu výšky preddavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, formálne obsiahnutú v dodatku k nájomnej zmluve, a zvýšenú sumu nájomného žalobcovi neuhrádza. V dôsledku toho nedošlo k opätovnému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu a žalovaná sporný byt užíva bez právneho dôvodu. Žalovaná v reakcii na podanú žalobu tvrdila, že má zaplatené všetky predpísané mesačné platby tak, ako boli uvedené v protokole o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.06.2015 a tiež, že nájomnú zmluvu má predĺženú o ďalšie dva roky. Nesúhlasila so zvýšením nájomného o 30,00 Eur mesačne v dôsledku úveru poskytnutého žalobcovi zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Práve preto odmietla prevziať dodatok k nájomnej zmluve. Žalovaná nesúhlasila ani so zmenou vykurovania z elektrického na teplovzdušné, keďže sa jej preddavky zvýšili o 100 %. Žalovaná prezentovala názor, že všetky povinnosti, ktoré jej vyplývajú z nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom dňa 25.06.2018 má splnené a naďalej si ich aj plní, nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a tie, ktoré by mali vyplývať z dodatku k nájomnej zmluve, ktorý ona nepodpísala, sú v rozpore s právnymi predpismi. Navyše žiadosť žalovanej o predĺženie nájomnej zmluvy bola schválená obecným zastupiteľstvom. Zároveň sa žalovaná domnieva, že nemá nedoplatky ani na poplatkoch za dodávky tepla a teplej vody, keďže platí totožnú sumu ako pri elektrickom vykurovaní. Ak by jej aj nejaký nedoplatok na týchto platbách vznikol, tento je uhradený zloženou zábezpekou. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dňa 25.06.2018 uzatvoril so žalovanou ako nájomníčkou nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovanej do užívania 1-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. A., postavený na pozemku C KN parc. č. 1608/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 21.06.2018 do 21.06.2020. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Rovnako bolo nesporné, že obecné zastupiteľstvo Obce Sihelné na svojom zasadnutí konanom dňa 25.09.2020, uznesením pod č. E/11 na základe žiadosti žalovanej predĺžilo nájomnú zmluvu o dva roky za podmienky uhradenia nedoplatkov a podpisu dodatku k nájomnej zmluve, s tým, že v prípade nesplnenia týchto podmienok, podá žalobca návrh na vypratanie bytu. Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 25.06.2018 konajúci súd zistil, že v článku 5 ods. 1 je dohodnuté právo nájomcu (žalovanej) na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve, pričom v bode 2 zmluvy je konštatované, že nájomnú zmluvu so žiadateľom uzatvára štatutárny zástupca obce na základe uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol nájom schválený, t. j. na predĺženie nájomnej zmluvy sa vyžadovalo jeho schválenie obecným zastupiteľstvom, čo sa udialo aj v prejednávanom prípade, za podmienok stanovených obecným zastupiteľstvom. Podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy na ďalšie nájomné obdobie bolo jednak jeho schválenie obecným zastupiteľstvom, ku ktorému došlo uznesením zo dňa 25.09.2020 pod č. E/11, ktorého súhlas bol však podmienený splnením, resp. dodržaním podmienok nájomnej zmluvy, konkrétne uzavretím dodatku k nájomnej zmluve týkajúceho sa úpravy výšky nájomného a uhradením nedoplatkov nájomníčkou. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca náklady na teplo a teplú vodu za vykurovacie obdobie 2019/2020 (od 01.09.2019 do 31.05.2020) rozpočítal podľa výmery vykurovanej plochy jednotlivých bytov v bytom dome súp. č. XXX v A., konkrétne išlo o rozpočítanie platieb na 14 bytov s výmerou od 41,49 m2 (najmenšia výmera) do 53,76 m2 (najväčšia výmera). U žalovanej majúcej v nájme byt o celkovej výmere 44,86 m2 boli určené náklady na vykurovanie (spotrebu tepla a teplej vody) podľa vykurovanej plochy bytu v sume 346,68 Eur, náklady na vykurovanie spoločných priestorov v sume 19,0773 Eur, v súhrne 365,759 Eur. Žalovaná zložila preddavok 200,00 Eur, z ktorého dôvodu výška jej nedoplatku predstavuje sumu 165,76 Eur. Rovnakým spôsobom boli rozúčtované náklady na rozúčtovanie spotreby tepla a teplej vody (vykurovanie bytov a spoločných priestorov) aj u ostatných nájomcov v bytovom dome súp. č. XXX v A., keď najvyššia sumu rozúčtovaných nákladov na spotrebu tepla a teplej vody pri bytoch s najväčšou výmerou (53,76 m2) bola v sume 434,538 Eur a pri bytoch s najmenšou výmerou (41,79 m2) bola v sume 342,03 Eur. Rovnaké náklady na vykurovanie boli určené aj u bytu č. X, majúceho zhodnú celkovú výmeru ako byt žalovanej, t. j. 44,86 m2, pričom náklady na spotrebu tepla a teplej vody v rovnakom vykurovacom období boli určené v sume 365,759 Eur, zhodne ako u žalovanej. Rozpočítanie množstva dodaného tepla za dodávku tepla na vykurovanie podľa podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru bolo podľa názoru prvoinštančného súdu vykonané v súlade s ust. a vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla a zodpovedalo pomeru nákladov na vykurovaný objekt, t. j. celý bytový dom súp. č. XXX A. v pomere k celkovej ploche bytu, vykurovaných nebytových priestorov a spoločných priestorov so zohľadnením spoluvlastníckeho podielu u jednotlivých nájomcov. Skutočnosť, že pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie sa postupovalo

vyššie uvedeným spôsobom potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa M.. Q. Z.. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca už v prvom vykurovacom období, t. j. od 01.09.2019 do 31.05.2020, vykazoval u žalovanej nedoplatok 165,76 Eur na úhradách spojených s dodávkou tepla a teplej vody, vychádzajúci z podlahovej plochy sporného bytu č. XX, ktorý jej bol prenajatý. Tento nedoplatok žalovaná žalobcovi doposiaľ neuhradila. 4. Neuhradením nedoplatku za vykurovacie obdobie od 01.09.2019 do 31.05.2020 žalovaná nesplnila podmienku pre uzavretie nájomnej zmluvy na ďalšie nájomné obdobie. Rovnako nebola pre nesúhlas žalovanej splnená ani ďalšia podmienka, a to uzavretie dodatku k pôvodnej nájomnej zmluve zohľadňujúc zvýšenie nájmu o rozúčtovanú splátku úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V tejto súvislosti okresný súd dospel k záveru, že zmenu rozhodujúcich skutočností pre výpočet nájomného (a aj preddavkov na úhradu poplatkov za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu) nielenže predpokladala nájomná zmluva v článku 4 ods. 4, ale uvedená možnosť vyplýva aj z ust. z 23. apríla 2008 č. 01/ R/2008 o regulácii cien nájmu bytov. Žalobca deklaroval, že v súvislosti s obnovou bytového domu súp. č. XXX, v ktorom sa nachádza aj sporný byt č. XX užívaný žalovanou, získal úver vo výške 88.290,00 Eur od Štátneho fondu rozvoja bývania na základe Zmluvy o úvere č. uzavretej dňa 18.01.2019. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý žalobcovi na účel obnovy bytovej budovy - zateplenie bytového domu a výmeny spoločných rozvodov plynu, elektriny, kanalizácie vody tepla a vzduchotechniky v bytovom dome. Výška mesačnej splátky bola stanovená sumou 386,65 Eur s lehotou splatnosti na 20 rokov a úver je zabezpečený zriadením záložného práva na byty v bytovom dome súp. č. XXX. Je teda zrejmé, že úver poskytnutý žalobcovi bol použitý na zlepšenie podmienok bývania v nájomných bytoch a na zlepšenie služieb spojených s užívaním bytu a tieto skutočnosti sa odzrkadlili i v platbe spojenej s bytom, t. j. vo výške nájomného. V zmysle článku 4 bod 4 nájomnej zmluvy nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky nájomného a nájomca (žalobca) bol oprávnený zvýšiť dosiaľ určené nájomné o pomernú časť splátky úveru. Obranu žalovanej spočívajúcu v tom, že platí nájomné ako pri 4-izbovom byte okresný súd považoval za irelevantnú, pretože v konaní nebolo preukázané, že by sa v bytovom dome súp. č. XXX nachádzali aj takéto byty. Ak sa aj 4-izbové byty nachádzali v inom bytovom dome alebo inej obci, nevyhnutne sa musia na ne vzťahovať iné podmienky, pretože sa musí zohľadniť nielen celková podlahová plocha bytov, ale aj ich počet, veľkosť spoluvlastníckeho podielu, skutočnosť, či sa v nich (ne)nachádzajú nebytové priestory alebo spoločné priestory a v neposlednom rade aj spôsob dodania tepla a teplej vody, teda spôsob vykurovania, resp. iné skutočnosti rozhodné pre určenie výšky nájomného a výšky úhrady za služby spojené s užívaním bytu. 5. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade pre nesplnenie podmienok zo strany žalovanej nedošlo k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie. Právny dôvod na užívanie sporného bytu žalovanej tak zanikol uplynutím dojednanej doby nájmu, t. j. dňom 21.06.2020. Od 22.06.2020 žalovaná preto užíva sporný byt bez právneho dôvodu. Aj keď žalovaná na svoju obranu v spore uvádzala, že uznesením obecného zastupiteľstva jej bol predĺžený nájom bytu na ďalšie nájomné obdobie, toto sa nezavŕšilo uzavretím zmluvy. Predĺženie doby nájmu bolo totiž viazané na splnenie konkrétnych podmienok zo strany žalovanej, a to na úhradu nedoplatkov za sporný byt a uzavretie dodatku k nájomnej zmluve, k čomu však nedošlo. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, keď uložil žalovanej povinnosť sporný byt vypratať. 6. Záverom okresný súd uviedol, že žalovaná zo zákona nemá nárok na akúkoľvek bytovú náhradu vyplývajúcu z ust. , pričom na prejednávaný prípad sa nevzťahuje ani úprava o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Súd nezistil, že by žalovaná bola sociálne odkázaná alebo inak znevýhodnená osoba, vo vzťahu ktorej by sa mala riešiť nejaká bytová náhrada a nezistil ani nutnosť pre aplikáciu ust. , t. j. akýmkoľvek spôsobom riešiť bytové potreby žalovanej na úkor a v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu v súvislosti s realizáciou jeho vlastníckeho práva. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s tak, že žalobcovi ako úspešnej sporovej strane priznal nárok na ich náhradu voči žalovanej.

8. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd rozhodne, že žalovaná nie je povinná sa zo sporného bytu vysťahovať.

9. Odvolateľka nesúhlasila s tým, že žalobca od nej požaduje doplatiť nedoplatok na nájomnom. Prezentovala názor, že starosta obce ako štatutárny orgán koná v rozpore so zákonom a zneužíva právomoc verejného činiteľa. Pred uzavretím úverovej zmluvy so Štátnym fondom rozvoja bývania žalobca s nájomcami bytu nerokoval. Ako dlžník je v úverovej zmluve uvedený žalobca, meno žalovanej v danej zmluve nefiguruje. Nie je preto zrejmé, prečo by mala žalovaná splácať obecný úver. Žalovaná písomne komunikovala so Štátnym fondom rozvoja bývania, ktorý jej oznámil, že povinnosť splácať úver prináleží žalobcovi. Mená nájomcov bytového domu súp. č. XXX v zmluve nefigurujú. Aj Ministerstvo financií SR, v zmysle v korešpodencii so žalovanou uviedlo, že platná legislatíva nepozná navyšovanie platieb za nájom z dôvodu splácania úveru obecným úradom. S týmito zisteniami žalovaná konfrontovala starostu obce i pracovníčku zodpovednú za výpočet výšky nájmu za byt, ktorí však nereagovali. Odvolateľka poukázala na stav, keď súčasná navýšená platba nájomného za jej byt činí okolo 90,00 Eur. Žalobca pritom vlastní a prenajíma aj iné nájomné byty, napr. 3- izbové, kde je rovnaká výška nájmu. Odvolateľka sa vyjadrila aj k rekonštrukcii vykurovacieho systému v bytovom dome súp. č. XXX. Tvrdila, že nový systém teplovzdušného vykurovania je neefektívny, a preto žalovaná aj po vykonanej rekonštrukcii stále vykuruje elektrickou energiou, keďže jej nové vykurovanie nevyhovuje. V rámci tohto konania žiadala žalovaná preskúmať, či určená výška nájmu pre 1-izbový byt a spôsob rozpočítavania tepla iba na základe podlahovej plochy bytu je v súlade so zákonom.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Podľa názoru žalobcu žalovaná vo svojom opravnom prostriedku riadne nešpecifikovala odvolací dôvod v zmysle . K argumentácii žalovanej o tom, že žalobca požaduje doplatiť nedoplatok na nájomnom, žalobca poukázal na predmet tohto sporu, ktorým je vypratanie bytu, a nie povinnosť doplatenia nájomného. Ďalej žalobca poukázal na to, že mal právo zmeniť výšku nájomného za byt v súlade s článkom 4 bod 4 nájomnej zmluvy a tiež, že v danom prípade došlo k zmene skutočností, ktoré viedli prenajímateľa k zmene výšky nájomného (úver vo výške 88.290,00 Eur na účel obnovy bytovej budovy). Pokiaľ ide o výšku nákladov za vykurovanie za sporný byt, žalobca uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že prvotné vyúčtovanie žalobca vykonal podľa skutočnej spotreby na základe meračov tepla. Žalovaná však tento spôsob výpočtu napadla pred oprávnenými ištitúciami, ktoré po vykonaní kontroly nariadili žalobcovi prepočítať výšku nákladov na vykurovanie nie podľa skutočnej spotreby, ale podľa pomeru podlahovej plochy. Aj napriek následnému prepočítaniu týchto nákladov podľa pomeru podlahovej plochy žalovaná svoj nedoplatok za dodávku tepla neuhradila a paradoxne v odvolaní žalobcovi teraz vytýka, že pri svojom výpočte nebral do úvahy merače tepla na radiátoroch, hoci takýto výpočet spotreby podľa meračov tepla v minulosti sama spochybnila a nesúhlasila s ním. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 25.09.2020 pod č. E/11 bolo síce schválené predĺženie nájomného vzťahu žalovanej k spornému bytu na dva roky, avšak za podmienky uhradenia nedoplatkov a podpisu dodatku nájomnej zmluvy a ak nebudú splnené tieto podmienky, podať návrh na vysťahovanie. V posudzovanom prípade tieto podmienky neboli splnené. Nájomný vzťah žalovanej k spornému bytu zanikol uplynutím doby nájmu a k opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. Žalovaná teda užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, a preto je povinná ho vypratať.

12. Žalovaná vo svojej odvolacej replike uviedla, že dôvody pre vysťahovanie zo sporného bytu považuje za diskriminačné. Zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej v tomto spore v štádiu prvoinštančného i odvolacieho konania. V stručnosti poukázala aj na svoje rodinné, zdravotné a majetkové pomery. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že nemá schválené predĺženie nájomnej zmluvy, keďže nesplnenú podmienku doplatenia nedoplatkov za byt považuje za diskriminačnú a fiktívnu, ktorá je podľa jej názoru v rozpore so zákonom.

13. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania súdu neboli produkované.

14. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

16. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že žalovaná sa vo svojom odvolaní nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozhodnutí.

17. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej formulovanú v jej opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). Prípadná ďalšia argumentácia uvedená vo vyjadreniach strán sporu nie je pre rozhodovanie odvolacieho súdu relevantná ( ).

19. Žalobca si žalobou v tomto spore uplatnil voči žalovanej svoj zákonný nárok na ochranu vlastníckeho práva, keď sa domáhal vypratania bytu vo svojom vlastníctve, ktorý podľa jeho tvrdenia žalovaná užíva bez právneho dôvodu.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako prenajímateľ dňa 25.06.2018 uzatvoril so žalovanou ako nájomníčkou nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovanej do užívania 1-izbový byt č. 14, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. A., postavený na pozemku C KN parc. č. 1608/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 292 m2. Nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 21.06.2018 do 21.06.2020. Z článku 7 bod 1 uvedenej nájomnej zmluvy výslovne vyplýva, že ak nebola doba nájmu predĺžená, nájom zaniká. V spore preukázanou a zároveň medzi stranami nespornou je aj tá skutočnosť, že uznesením Obecného zastupiteľstva Obce Sihelné č. E/11 zo dňa 25.09.2020, (vydaným po skončení doby nájmu podľa pôvodnej nájomnej zmluvy zo

dňa 25.06.2018), bola schválená žiadosť žalovanej o predĺženie nájomnej zmluvy na ďalšie dva roky za podmienky uhradenia vyčíslených nedoplatkov a podpisu dodatku nájomnej zmluvy. Zároveň bolo v prejednávanom prípade jednoznačne preukázané, že nájom bytu podľa pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 25.06.2018 zanikol uplynutím času. K opakovanému uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nedošlo, aj napriek schváleniu žiadosti žalovanej uznesením obecného zastupiteľstva, a to pre nesplnenie odkladacích podmienok zo strany žalovanej individuálne určených práve v predmetnom uznesení.

21. Súd prvej inštancie správne uzavrel že žalovaná na základe popísaného stavu užíva sporný byt vo vlastníctve žalobcu od 22.06.2020, t. j. odo dňa nasledujúceho po skončení doby nájmu dohodnutej v rámci nájomnej zmluvy zo dňa 25.06.2018, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Na základe toho konajúci súd poskytol žalobcovi ako vlastníkovi dotknutého bytu relevantnú ochranu jeho vlastníckeho práva s prihliadnutím na žalobný petit tým spôsobom, že žalovanej, ktorá sporný byt doposiaľ užíva, nariadil tento byt vypratať. Na uvedenom závere nič nemení ani okolnosť, že po zániku nájmu, t. j. odo dňa 22.06.2020 žalovaná platila žalobcovi v súvislosti s užívaním predmetného bytu platby spojené s jeho užívaním. Žalovaná si totiž prisvojila úžitkovú hodnotu veci (bytu), ktorá jej nepatrila. Žalovaná tak získavala bezdôvodné obohatenie tým, že užívala cudziu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, ktoré je/bola povinná žalobcovi ako vlastníkovi veci vydať. 22. V podstate celá odvolacia argumentácia žalovanej je založená na jej subjektívnych tvrdeniach týkajúcich sa nesprávneho výpočtu nájomného zohľadňujúc prepočítané platby za energie, nemožnosti platenia splátok úveru za žalobcu a nevyužívania zrekonštruovaného teplovzdušného kúrenia. Až v rámci odvolacej repliky žalovaná vo všeobecnej rodine uviedla vo vzťahu k absencii predĺženia nájmu dotknutého bytu, že nájom má predĺžený o ďalšie dva roky a podmienky určené obecným zastupiteľstvom pri schválení jej žiadosti neakceptuje pre ich údajný rozpor so zákonom. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná vo svojom opravnom prostriedku relevantným spôsobom nereaguje na podstatu rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanom spore, ktorou je absencia právneho dôvodu/titulu, ktorý by ju oprávňoval naďalej sporný byt užívať. Okrem toho, že žalovaná subjektívne neakceptuje odkladacie podmienky schválenej žiadosti o predĺženie nájmu, (ktoré tvrdenie samo o sebe nezakladá existenciu pokračovania nájomného vzťahu sporových strán), na podstatné skutkové zistenie súdu o absencii právneho dôvodu zakladajúceho jej právo užívať sporný byt nijakým spôsobom nereagovala. Z dôvodu hospodárnosti konania sa preto už odvolací súd ďalšou odvolacou argumentáciou žalovanej prezentovanou v jej opravnom prostriedku nezaoberal. Z rovnakých dôvodov by akékoľvek ďalšie dokazovanie v prejednávanom spore bolo nadbytočné.

23. Žiada sa dodať, že skutkové tvrdenia produkované žalovanou v rámci odvolacieho konania sa zhodujú s jej argumentáciou prezentovanou v prvoinštančnom konaní, s ktorou sa okresný súd dôsledne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom na jeho správne závery odkazuje odvolací súd v zmysle a v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

24. Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej v merite veci ako nedôvodné. Zároveň pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku I., t. j. vo veci samej podľa ako vecne správny potvrdil.

25. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neprodukovala žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonným ustanoveniam uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v spojení s a tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá v tomto štádiu konania úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím súdny úradník ( ).

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).