Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-12-2021.pdf
PDF · 105.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcu: Obec Sihelné, so sídlom 029 46 Sihelné 217, IČO: 00 314 862, právne zastúpený: JUDr. Adriana Paneková, advokátka so sídlom Miestneho priemyslu 1140, 029 01 Námestovo, proti žalovanej: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, v konaní o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať byt X-izbový č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX pre obec a k. ú. A., postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 01.02.2021 sa žalobca domáhal vypratania 1-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na II. poschodí bytového domu so súp. č. XXX, postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. A., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Odôvodnil ju tým, že je výlučným vlastníkom špecifikovanej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci a k. ú. A., zapísanej na LV č. XXX, pod A stavba - XX bytová jednotka so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku, parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, zobrazená ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pod B1 v celosti. Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom bola dňa 25.06.2018 uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do užívania 1-izbový byt č. XX, na druhom poschodí bytového domu v obci A.. V zmysle čl. 3 bod 1 zmluvy „nájomný vzťah medzi účastníkmi tejto zmluvy vzniká dňom 21.06.2018 a byt uvedený v čl. 2 ods. 1 tejto zmluvy sa prenajíma na dobu jedného roka do 21.06.2020. V zmysle čl. 5 bod 1 zmluvy „nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, ktorá neprevýši tri roky, pričom žiadateľ má právo na opakované uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve. Vzhľadom na to, že žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, nemá právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, nedošlo k podpísaniu dodatku o predĺžení nájmu, ktorý skončil uplynutím dohodnutej doby - dňa 21.06.2020. Odo dňa 22.6.2020 užíva žalovaná byt bez právneho dôvodu, pretože nemá platnú nájomnú zmluvu. Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu jeho listom zo dňa 14.12.2020, no napriek tomu, že žalovaná výzvu prevzala, do dnešného dňa byt nevypratala. Žalovaná oznámila žalobcovi e-mailom, že predmetný byt nevyprace, pretože došlo k schváleniu jej žiadosti o predĺženie nájomnej zmluvy, uznesením obecného zastupiteľstva Obce A. č. E/XX, konaného dňa 25.9.2020. Žiadosť žalovanej bola síce schválená ale za podmienky uhradenia nedoplatkov, k čomu zo strany žalovanej ale nedošlo. Z toho dôvodu nedošlo k predĺženiu nájomnej zmluvy.
3. V následnej replike danej jeho listom zo dňa 15.06.2021 žalobca poukázal na čl. 4, bod 4 nájomnej zmluvy uzavretej dňa 25.06.2018, v zmysle ktorého platí, že ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre výpočet nájomného prenajímateľa, má právo zmeniť výšku mesačných preddavkov na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, ak je na to dôvod vyplývajúci z počtu obývajúcich osôb, zmeny právnych alebo cenových predpisov alebo zo zmeny rozsahu plnení - služieb poskytovaných s užívaním bytu. Prenajímateľ sa zaväzuje, že oznámi nájomcovi zmenu výšky nájomného a preddavkov písomne pred ich splatnosťou, zmena bude vykonaná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skutočnosti, ktorá zakladá právo prenajímateľa na vykonanie zmeny“. Žalobca túto zmenu navrhol uzavretím dodatku ku zmluve, žalovaná dodatok odmietla podpísať a zvýšenú sumu nájomného neuhradila. Žalovaná má nedoplatok na nájomnom a aj na nákladoch spojených s užívaním bytu, konkrétne na nákladoch spojených s vykurovaním v sume 391,35 eur. Tento nedoplatok žalovaná neuhradila. Žalovaná si neplnila zmluvné povinnosti, preto jej nevzniklo právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Žalovaná si aj napriek tomu podala žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy na jeden rok a táto žiadosť jej bola schválená obecným zastupiteľstvom na jeden rok za podmienky, že si uhradí nedoplatky a uzavrie dodatok k nájomnej zmluve týkajúci sa zvýšenia nájomného. V prípade, že si tieto povinnosti neslní, poslanci navrhli podať návrh na vypratanie bytu. Žalovaná neuhradila nedoplatky na nájomnom ani na vykurovaní a neuzavrela dodatok k nájomnej zmluve týkajúci sa zvýšenia nájomného, byt užíva ďalej bez právneho dôvodu.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenej súdu dňa 28.05.2021 a v duplike doručenej súdu dňa 13.07.2021 uviedla, že od 10/2019 do 05/2021 má zaplatené všetky predpísané platby na nájomné podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 15.06.2015, nájomnú zmluvu uzavretú do 21.06.2020, má predĺženú o ďalšie dva roky. Za nezákonný považovala postup žalobcu, ak v dôsledku úveru poskytnutého so Štátneho fondu rozvoja bývania zmenil výšku nájomného a výšku platieb za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu, na o 30 eur, pretože zákon nepozná zmenu týchto platieb z dôvodu rekonštrukcie bytového domu a iné zákonné dôvody (zmena počtu obývaných osôb, zmena cenových predpisov, zmena rozsahu plnenia služieb), nenastali. Za zákonné považovala určenie výšky nájomného podľa plochy užívaného bytu a nie jeho navýšenie o splátku úveru. Žalobca mesačnú splátku úveru 386,65 eur rozdelil na XX nájomníkov bytového domu, hoci podľa zmluvy o úvere uzavretej so Štátnym fondom rozvoja bývania jediným dlžníkom je žalobca - obec a nie jednotliví nájomcovia bytov. Byt nie je súkromným vlastníctvom, jedná sa o obecný nájomný sociálny byt. Celý dodatok k nájomnej zmluve a zvýšenie nájomného je v rozpore so súčasnými právnymi predpismi, tento sa jej snažila doručiť pracovníčka žalobcu, dodatok však odmietla prevziať, pretože je v rozpore so zákonom. Nesúhlasila so spôsobom zmeny vykurovania - z elektrického vykurovania na teplovzdušné, čoho dôsledkom malo dôjsť k zníženiu nákladov na vykurovanie, no spôsobilo to úplný opak. Zvýšili sa náklady na vykurovanie až o 100%, keďže dovtedy platila za vykurovanie preddavky celkom 323 eur, aktuálne má zaplatiť 591 eur. V období roku 2020/2021 vykurovala svoj byt elektrickou energiou, pretože ide pre ňu o lacnejší a efektívnej spôsob vykurovania bytu. V neposlednom rade poukázala na to, že za vykurovacie obdobie 10/2019 až 9/2020 zaplatila na preddavkoch 300 eur a nie 200 eur, čo prestavuje platbu 25 eur mesačne závislej na podlahovej ploche vykurovaného bytu. Vo vzťahu k vykurovaniu tvrdila, že má na obci zábezpeku, a preto jej možný nedoplatok je pokrytý touto zábezpekou, pričom zloženie zábezpeky považuje za jednu z foriem diskriminácie. V neposlednom rade tvrdila, že všetky povinnosti vyplývajúce jej z nájomnej zmluvy má splnené a aj si ich naďalej plní, žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy jej bola schválená, nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a tie, ktoré by mali vyplýva z dodatku k nájomnej zmluvy, ktorý nepodpísala, sú v rozpore s právnymi predpismi. Domnieva sa, že nemá nedoplatky ani na poplatkoch za teplo a teplú vodu (kúrení), keďže platí totožnú sumu, ako to bolo pri elektrickom vykurovaní a ak aj nejaký vznikol, tento je uhradený spomínanou zábezpekou.
5. Na základe vykonaného dokazovania a to všetkými dôkaznými prostriedkami, ktoré navrhli sporové strany, konkrétne výsluchom svedka - M.. Q. Z., výsluchom žalobcu, žalovanej a oboznámením sa obsahom listín, osobitne s nájomnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.06.2018, výpisom z LV č. XXX pre obec a k.ú. A., výpisom z uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 25.9.2020, výzvou na vypratanie bytu zo dňa 14.12.2020 súd zistil, že žaloba je dôvodná.
6. V konaní nebolo sporné to, že dňa 25.06.2018 žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovanej - 1 izbový byt č. XX, na druhom poschodí v dome súp. XXX v obci A.. A ani to, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú od 21.06.2018
do 21.06.2020 teda, že žalovanej skončil nájom bytu uplynutím dohodnutej doby - 21.06.2020, k jeho predĺženiu dodatkom k nájomnej zmluve (opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy) doposiaľ nedošlo.
7. V podstate nebolo sporné ani to, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí konanom dňa 25.09.2020, pod č. E/XX na základe žiadosti žalovanej ako (bývalej) nájomníčky predĺžilo nájomnú zmluvu na dva roky za podmienky uhradenia nedoplatkov a podpisu dodatku k nájomnej zmluve a v prípade nesplnenia týchto podmienok, (sa podá) návrh na vysťahovanie (vypratanie).
8. Žalovaná sa bránila tým, že všetky nedoplatky má uhradené, neexistujú žiadne nedoplatky na nájomnom a na službách spojených s užívaním bytu a tie, ktoré sú voči nej vymáhané, sú neoprávnene vyúčtované, poukázala na obecným zastupiteľstvom schválené predĺženie doby nájmu. Žalobca naopak tvrdil, že žalovaná neuhradila nedoplatky na nájomnom a na spotrebe tepla a teplej vody, z ktorého dôvodu jej nevznikol nárok na opakované uzavretie nájomnej zmluvy.
9. Súd zistil, že v článku 5 ods. 1 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že žiadateľ, t.j. nájomca má právo na opakované uzatvorenie nájmu bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve, pričom v ďalšom bode (v bode 2) je konštatované, že nájomnú zmluvu so žiadateľom uzatvára štatutárny zástupca obce na základe uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým bol nájom schválený, t.j. na predĺženie nájomnej zmluvy sa vyžadovalo jeho schválenie obecným zastupiteľstvom, čo sa udialo aj v prejednávanom prípade, za obecným zastupiteľstvom stanovených podmienok (v uznesení č. E/11 zo dňa 25.9.2020). A to nebolo sporné, že obecné zastupiteľstvo žalobcu na svojom zasadnutí konanom dňa 25.09.2020, pod č. E/11 schválilo na základe žiadosti žalovanej ako žiadateľky a (bývalej) nájomníčky predĺženie nájomnej zmluvy na dva roky, ale pod podmienkou uhradenia nedoplatkov a podpisu dodatku k nájomnej zmluve, ktorým sa upravovala výška nájomného o platbu (rozpočítanú splátku úveru, žalobcovi poskytnutého v súvislosti s obnovou bytového domu) s tým, že v prípade nesplnenia týchto podmienok, obecné zastupiteľstvo schválilo návrh na vysťahovanie (vypratanie - pozn. súdu).
10. Podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy na ďalšie nájomné obdobie bolo jednak jeho schválenie obecným zastupiteľstvom (a to sa stalo dňa 25.09.2020, pod č. E/11), ale tento jeho súhlas bol podmienený splnením, dodržaním podmienok nájomnej zmluvy, konkrétne uzavretím dodatku k nájomnej zmluve týkajúceho sa úpravy nájomného a uhradením nedoplatkov. Žalovaná ale namietala správnosť výpočtu nákladov na vykurovanie (spotreby tepla a teplej vody) a aj zvýšenie nájomného o pomernú časť splátky úveru, považujúc tieto predpísané platby za nezákonné a z toho dôvodu nevykazuje žiadne nedoplatky na nájomnom a na službách poskytovaných s užívaním bytu a nie je povinná uzatvoriť dodatok k nájomnej zmluve.
11. Súd zistil, že žalobca náklady na teplo a teplú vodu vo vykurovacom období 2019/2020 (od 01.09.2019 do 31.5.2020) rozpočítal podľa výmery vykurovanej plochy jednotlivých bytov v bytom dome súp. č. XXX v A., konkrétne išlo o rozpočítanie platieb na 14 bytov s výmerou od XX,XX m2 (najmenšia výmera) do XX,XX m2 (najväčšia výmera), u žalovanej majúcej v nájme byt o celkovej výmere XX,XX m2 boli určené náklady na vykurovanie (spotrebu tepla a teplej vody) podľa vykurovanej plochy bytu v sume 346,68 Eur, náklady na vykurovanie spoločných priestorov v sume 19,0773 eur, v súhrne 365,759 eur. Žalovaná zložila preddavok 200 eur, z ktorého dôvodu výška jej nedoplatku je 165,76 eur.
12. Rovnakým spôsobom boli rozúčtované náklady na rozúčtovanie spotreby tepla a teplej vody (vykurovanie bytov a spoločných priestorov) aj u ostatných nájomcov v bytovom dome XXX v A., keď najvyššia sumu rozúčtovaných nákladov na spotrebu tepla a teplej vody pri bytoch s najväčšou výmerou (XX,XX m2) bola v sume 434,538 eur a pri bytoch s najmenšou výmerou (XX,XX m2) bola v sume 342,03 eur. Rovnaké náklady na vykurovanie boli určené aj u bytu č. 6, majúceho zhodnú celkovú výmeru ako byt žalovanej - XX,XX m2, pričom náklady na spotrebu tepla a teplej vody v rovnakom vykurovacom období od 1.9.2019 do 31.5.2020 (t.j. prvom vykurovacom období) boli určené v sume 365,759 eur, čiže zhodne ako žalovanej.
13. Z uvedeného je zrejmé, že rozpočítavanie množstva dodaného tepla za dodávku tepla na vykurovanie podľa podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru bolo rozúčtované v súlade s ust. § 5 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 240/2016 Z. z. ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania
množstva tepla - ďalej len „vyhláška č. 240/2016 Z.z.. Teda rozpočítanie nákladov zodpovedalo danému pomeru a to nákladmi na vykurovaný objekt - bytový dom súp. č. XXX A. v pomere k celkovej ploche bytu, vykurovaných nebytových priestorov a spoločných priestorov so zohľadnením spoluvlastníckeho podielu u jednotlivých nájomcov a aplikáciou týchto pravidiel bolo to, že tieto náklady boli u bytov s rovnakou výmerou v m2 totožné (zhodné) ako napríklad byt žalovanej a byt č. 6, majúce výmeru XX,XX m2 a rovnaký podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku.
14. Skutočnosť, že pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie sa postupovalo vyššie uvedeným spôsobom potvrdila aj svedkyňa M.. Q. Z. vypovedajúc, že v danom prípade sa jedná o bytový dom so 14 bytovými jednotkami, ide o byty na úrovni X-izbového bytu s malými rozdielmi vo výmerách jednotlivých bytov, kde logicky je aj minimálny rozdiel vo výške určeného nájomného. Menovaná svedkyňa zhodne potvrdila, že merače boli namontované až v 10/2019, preto za obdobie 09-10/2019 boli náklady na teplo a teplú vodu rozúčtované podľa vykurovanej plochy bytu a až následne, podľa stavu zisteného na merači tepla (termostatickom merači - pozn. súdu). Žalovaná mala vyššiu spotrebu tepla a preto logicky musela platiť viac. Vyššiu spotrebu tepla zaznamenali aj byty nachádzajúce sa na prízemí, byt žalovanej sa nachádza na najvyššom poschodí. Táto svedkyňa tiež potvrdila, že na základe vybavenia podnetu a aj vzhľadom na to, že obec nemala uzavretú zmluvu s regulovaným subjektom oprávneným na výpočet regulovaného nájomného (podľa namontovaných pomerných rozdeľovačov tepla a určených meradiel), obec musela pristúpiť k rozúčtovaniu nákladov na dodávku tepla a teplej vody podľa pomeru daného k celkovej ploche bytu a spoločných priestorov. Odôvodnila aj to, že k spätnému prepočítaniu spotreby tepla a teplej vody na podlahovú plochu bytu za druhé vykurovacie obdobie (od 09/2020 do 05/2021), keď vychádzali zo stavu meračov namontovaných v jednotlivých bytoch, nedošlo z dôvodu, že bol podaný podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, je nutné vyčkať na závery tohto orgánu a od jeho záverov záväzne postupovať pri spätnom prepočítaní spotreby tepla a teplej vody podľa podlahovej plochy bytu (v ďalšom vykurovacom období - 2020/2021) .
15. Odhliadnuc ale od spätného prepočítania spotreby dodávky tepla a teplej vody vo vykurovacom období 2020/2021, žalobca už v prvom vykurovacom období, t.j. od 01.09.2019 do 31.05.2020, vykazoval nedoplatok 165,76 eur na úhradách spojených s dodávkou tepla a teplej vody, vychádzajúci z podlahovej plochy vykurovaného bytu. A tento nedoplatok žalovaná doposiaľ neuhradila, nesplnila jednu z podmienok na uzavretie nájomnej zmluvy na ďalšie nájomné obdobie.
16. Pokiaľ ide o druhú podmienku - uzavretie dodatku k (pôvodnej) nájomnej zmluve danú obecným zastupiteľstvom, dôsledkom uzavretia ktorého je zvýšenie nájmu o rozúčtovanú splátku úveru poskytnutého zo Štátneho fondu rozvoja bývania, táto rovnako nebola splnená. Zhodným tvrdením žalobcu a žalovanej a napokon aj výpoveďou svedkyne - M.. Q. Z. mal súd preukázané, že žalovaná dodatok odmietla nielen podpísať, ale aj osobne prevziať, považujúc ho za nezákonný a teda za nezákonný považovala aj postup obce pri rozúčtovaní splátky úveru, odzrkadliac ju vo zvýšenom nájomnom.
17. Zmenu rozhodujúcich skutočností pre výpočet nájomného (a aj preddavkov na úhradu poplatkov za poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu) nielenže predpokladala nájomná zmluva v článku 4 ods. 4, ale predpokladá ju aj ust. 696 Občianskeho zákonníka s odkazom na opatrenie MF SR č. 29/2008 Z. z. z 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov. Žalobca deklaroval, že v súvislosti s obnovou bytového domu sp. č. XXX, v ktorom sa nachádzal nájomný byt žalovanej, získal úver vo výške 88 290 eur od veriteľa - Štátneho fondu rozvoja bývania na základe Zmluvy o úvere č. 507/689/2018 uzavretej dňa 18.01.2019. Z obsahu zmluvy vyplýva, že úver bol poskytnutý pre účely obnovy bytovej budovy - zateplenie bytového domu a výmeny spoločných rozvodov plynu, elektriny, kanalizácie vody tepla a vzduchotechniky v bytovom dome, pričom ako názov stavby je uvedené „14 bj A. - stavebné úpravy, miesto stavby A. XXX. Výška mesačnej splátky bola stanovená sumou 386,65 eur s lehotou splatnosti na 20 rokov. Z úverovej zmluvy, jej článku VII vyplýva, že úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na byty v bytovom dome XXX. Je teda zrejmé, že úver poskytnutý žalobcovi bol použitý na zlepšenie podmienok bývania v nájomných bytoch a na zlepšenie služieb spojených s užívaním bytu, nevyhnutne sa potom tieto skutočnosti museli odzrkadliť v platbe spojenej s bytom, t.j. vo výške nájomného. Nastala zmena skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky nájomného predpokladaná v článku 4 bod 4 nájomnej zmluvy v dôsledku toho, že došlo k obnove bytového domu - jeho zatepleniu a k rekonštrukcii rozvodov a v konečnom dôsledku k zlepšeniu, resp. inému spôsobu poskytnutia služieb zo strany žalobcu ako prenajímateľa. Tento bol oprávnený zvýšiť dosiaľ určené nájomné (o pomernú
časť splátky úveru) pre nájomnou zmluvou predpokladanú zmenu rozhodujúcich skutočností pre určenie výšky (výpočet) nájomného.
18. Pokiaľ aj žalovaná namietala nesprávnosť výpočtu výšky nájomného (skôr určeného) súd z evidenčného listu vystaveného pre výpočet úhrady za užívanie bytu zistil, že mesačné základné nájomné bolo určené v sume 51,15 eur, za spoločné priestory 1,66 eur a toto je v súlade s Opatrením MF SR č. 01/R/2008 z 23.04.2008 o regulácií cien nájmu bytov v znení opatrenia z 25.09.2008 č. 02/R/2008 a Opatrenia č. 01/R/2011 z 01.12.2011.
19. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
20. Podľa § 686 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. (2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
21. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
22. Ako súd vyššie konštatoval, žalovanej zanikol právny dôvod pre užívanie predmetného bytu uplynutím dojednanej doby nájmu, t.j. dňom 21.06.2020 a od 22.06.2021 užíva tento byt bez právneho dôvodu. A hoci žalovaná tvrdila, že uznesením obecného zastupiteľstva jej bol predĺžený nájom bytu na ďalšie nájomné obdobie, toto sa nezavŕšilo uzavretím zmluvy, pretože predĺženie doby nájmu bolo viazané na splnenie podmienok (úhradu nedoplatkov a uzavretie dodatku k nájomnej zmluve), ktoré žalovaná nesplnila a doposiaľ nedoplatok v sume 165,76 eur (za spotrebu dodaného tepla a teplej vody v prvom vykurovacom období), neuhradila. Napokon nesplnila ani ďalšiu podmienku - neuzavrela dodatok k nájomnej zmluve vyhotovený pre zmenu skutočností rozhodujúcich pre výpočet nájomného ako to predpokladalo znenie článku 4 ods. 4 zaniknutej nájomnej zmluvy a aj ust. § 696 ods. 1 OZ, potom jej nevzniklo právo na opakované uzavretie nájomnej zmluvy s odkazom na článok 5 ods. 1, žalobca po uplynutí doby nájmu k opätovnému predĺženiu nájmu nepristúpil. Preto súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vypratať predmetný byt.
23. Súd zároveň dodáva, že dokazovaním bolo preukázané, že nájomné určené evidenčným listom bolo určené v súlade s Opatrením MF SR č. 01/R/2008 v znení neskorších opatrení a tiež to, že zvýšenie nájomného, ktoré predpokladalo uzavretie dodatku č. 1 k nájomnej zmluve súviselo so zlepšením poskytovaných služieb, t.j. so zmenou podmienok, čo dôvodne s odkazom na čl. 4 ods. 4 nájomnej zmluvy vyžadovalo zmenu výšky nájomného. V danom prípade išlo o rozúčtovanie splátky úveru vo výške 386,65 eur do nájomného podľa celkovej plochy bytov jednotlivých nájomcov bytového domu súp. č. XXX v A.. Žalovaná k uzavretiu dodatku nepristúpila a nájomné (zvýšené) neuhradila. Nesplnila ďalšiu podmienku danú obecným zastupiteľstvom pre uzavretie nájomnej zmluvy za ďalšie nájomné obdobie. Obrana žalovanej spočívajúca v tom, že platí nájomné ako pri 4-izbovom byte bola irelevantná, pretože súd nezistil, že v bytovom dome sa nachádzali aj X-izbové byty a ak sa tieto nachádzali v inom bytovom dome alebo inej obci, nevyhnutne sa musia na ne vzťahovať iné podmienky, pretože sa musí zohľadniť nielen celková podlahová plocha bytov, ale aj ich počet, veľkosť spoluvlastníckeho podielu, skutočnosť, či sa v nich (ne) nachádzajú nebytové priestory alebo spoločné priestory a v neposlednom rade aj spôsob dodania tepla a teplej vody, teda spôsob vykurovania, resp. iné skutočnosti rozhodné pre určenie výšky nájomného a výšky úhrady za služby spojené s užívaním bytu.
24. Nájom bytu žalovanej skončil, k predĺženiu nájomnej zmluvy nedošlo, žalovaná byt užívaná bez právneho dôvodu, potom je povinná ho vypratať.
25. V prípade zániku nájmu dojednaného na určitý čas nájomcovi zásadne neprináleží akákoľvek forma bytovej náhrady, ako to vyplýva z § 712a ods. 9 OZ, pričom na prejednávaný prípad sa nevťahuje ani
osobitný zákon, ktorým je zákon č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami, upravujúci právny režim k služobným bytom alebo bytom osobitného určenia.
26. Žalovaná zo zákona nemá nárok na akúkoľvek bytovú náhradu a už pri uzatváraní nájomnej zmluvy si musela byť vedomá, že jej právo užívať predmetný byt je závislé od dojednanej doby nájmu, po uplynutí ktorej má zásadne povinnosť ho vypratať. Preto súd povinnosť žalovanej vypratať predmetný byt neviazal na zabezpečenie akejkoľvek bytovej náhrady, na ktorú žalovaná zo zákona nemá nárok. Súd nezistil, že by žalovaná bola sociálne odkázaná alebo inak znevýhodnená osoba, vo vzťahu ktorej by sa mala riešiť nejaká bytová náhrada a nezistil ani nutnosť pre aplikáciu ust. § 3 ods. 1 OZ, t.j. akýmkoľvek spôsobom riešiť bytové potreby žalovanej na úkor a v rozpore s oprávnenými záujmami žalobcu v súvislosti s realizáciou jeho vlastníckeho práva.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a z dôvodov podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, keďže bol so svojou žalobou plne úspešný.
28. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník - § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul, možno vykonať exekúciu podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.