Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/51/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: ČAKO, s.r.o., so sídlom Lipová 14425/1A, Banská Bystrica - Podlavice, IČO: 36 033 243, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, Banská Bystrica, IČO: 47 236 876, proti žalovanému: Sursumcorda s.r.o., so sídlom Staré Grunty 9B, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 50 300 857, právne zastúpenému: IN FORO - AYRUMYAN advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Uhrova 4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 011 344, v spore o zaplatenie sumy 9.522,88,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -134 zo dňa 2. novembra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Rozsudok v napadnutej časti vo výroku III. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II vo zvyšnej časti konanie zastavil a výrokom III. žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 67 %. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 9.097,60 Eur s príslušenstvom, na zaplatenie zmluvnej pokuty a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorý si žalobca uplatnil titulom nájomného, služieb spojených s užívaním predmetu nájmu a spoločných priestorov na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej dňa 30.03.2017 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Súd prvej inštancie výrok o čiastočnom zastavení konania odôvodnil ust. , keď v priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.497,60 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 374,40 Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 374,40 Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 374,40 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 374,40 Eur

od 31.07.2019 do zaplatenia, v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 374,40 Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 374,40 Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 374,40 Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 374,40 Eur od 31.07.2019 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie 7.600,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia, so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia.

1.2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.03.2017, výsluchom konateľa žalobcu, oboznámením písomných vyjadrení strán sporu, oboznámením obsahu faktúr: č. 201925 zo dňa 15.04.2019, splatnej dňa 30.04.2019, č. 201931 zo dňa 15.05.2019, splatnej dňa 30.05.2019, č. 201936 zo dňa 15.06.2019, splatnej dňa 30.06.2019, č. 201925 zo dňa 15.07.2019, splatnej dňa 30.07.2019 a oboznámením výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 29.04.2019. Pri právnom posúdení veci vychádzal z ust. , Obch. zák., z ust. Obč. zák., z ust. , , a o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ďalej z ust. Obch. zák. a Obč. zák.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 30.03.2017 Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov, a to žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú, a to päť rokov (článok 4. ods. 1. zmluvy). Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako nájomca zaslal žalobcovi ako prenajímateľovi list, označený ako „Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 29.04.2019“ v ktorom sa uvádza: „Na základe nášho telefonického rozhovoru zo dňa 23.04.2019 týmto vypovedáme nájomnú zmluvu dohodou k 30.04.2019“. Žalovaný teda v konaní preukazoval skončenie nájmu uvedenou výpoveďou. Žalobca žalovaným tvrdenú ústnu dohodu ohľadne skončenia predmetného nájmu popieral. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalovaný nepreukázal skončenie nájomného vzťahu so žalobcom na základe ním tvrdenej ústnej dohody. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že k takejto dohode medzi stranami sporu vôbec došlo. Žalobca uzatvorenie žalovaným tvrdenej ústnej dohody popieral, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti boli preukázané i výpoveďou konateľa žalobcu, vypočutého na pojednávaní. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ by aj došlo k preukázaniu ústne uzatvorenej dohody o skončení predmetnej nájomnej zmluvy, táto by nebola v súlade s článkom 8. bod 1. písm. b) predmetnej zmluvy, lebo nájom podľa predmetnej zmluvy môže skončiť pred uplynutím doby písomnou dohodou strán, pričom nájom v tomto prípade končí dňom uvedeným v písomnej dohode, a ak taký deň v písomnej dohode nie je, dňom uzavretia písomnej dohody. V takom prípade by totiž absentovala podmienka dohodnutej písomnej formy právneho úkonu.

1.4. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v predmetnej veci bolo potrebné skončenie zmluvného vzťahu medzi stranami posúdiť podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov v spojení s článkom 8 bod 1. zmluvy, ktorý obsahuje dohodu zmluvných strán ohľadne zániku nájomnej zmluvy podľa písm. c), podľa ktorého môže nájomná zmluva zaniknúť pred uplynutím doby písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zo zmluvných strán z dôvodov uvedených v , pričom nájom v tomto prípade končí uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, ktorá začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej strane doručená. Prvoinštančný súd poukázal na to, že zmluva bola dohodnutá na dobu určitú. Vypovedanie zmluvy jednostranne bolo možné podľa dohody strán len z dôvodov uvedených v , ktoré sú upravené v 9 ods. 3 o nájme a podnájme nebytových priestorov pre zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času len v prípade, ak nájomca stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor najal, nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie alebo

prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z § 5 ods. 1. Takéto dôvody výpovede zmluvy však neboli tvrdené. Uvedené však nič nemení na tom, že žalovaný žalobcovi nezaplatil dohodnuté nájomné za mesiac máj až august 2019, kedy preukázateľne nájomný vzťah ešte trval.

1.5. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi nájomné za mesiac máj 2019 (faktúra č. 201925 zo dňa 15.04.2019, splatná dňa 30.04.2019 v sume 2.774,40 Eur, z ktorej uplatnené nájomné predstavuje sumu 2.400,- Eur s DPH); za mesiac jún 2019 (faktúra č. 201931 zo dňa 15.05.2019, splatná dňa 30.05.2019 v sume 2.774,40 Eur, z ktorej uplatnené nájomné predstavuje sumu 2.400,- Eur s DPH), za mesiac júl (faktúra č. 201936 zo dňa 15.06.2019, splatná dňa 30.06.2019 v sume 2.774,40 Eur, ,z ktorej uplatnené nájomné predstavuje sumu 2.400,- Eur s DPH) a za mesiac august 2019 (faktúra č. 201925 zo dňa 15.07.2019, splatná dňa 30.07.2019 v sume 2.774,40 Eur, z ktorej uplatnené nájomné predstavuje sumu 2.400,- Eur s DPH). Nájomné za mesiac máj až august 2019 predstavuje sumu 9.600,- Eur. Zo sumy nájomného si žalobca odpočítal zábezpeku zloženú žalovaným vo výške 2.000,- Eur a uplatnil tak voči žalovanému zaplatenie sumy 7.600,- Eur. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 7.600,- Eur. Nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých nájmov, súd prvej inštancie s poukazom na až 3 žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia. K omeškaniu žalovaného ako dlžníka so zaplatením jednotlivých nájmov došlo deň po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bolo nájomné v súlade so zmluvou vyúčtované.

1.6. K nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia a vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia a k námietke žalovaného o nedôvodnosti takto uplatnenej zmluvnej pokuty s poukazom na rozpor s poctivým obchodným stykom súd prvej inštancie zdôraznil, že miera zodpovednosti v obchodno-záväzkových vzťahoch leží na účastníkoch týchto obchodno- záväzkových vzťahov, ktorí sú podnikateľmi a preto musia byť vo vzájomných vzťahoch obozretní. Zákon umožňuje i ochranu účastníkov takýchto vzťahov s poukazom na poctivé konanie jeho účastníkov, keď v ustanovení § 265 Obch. zák. vyjadruje zásadu, že nepoctivosť nemôže byť v súlade so zákonom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05 % denne, čo predstavuje 18,25 % ročne, sa mu nejavila v rozpore s poctivým obchodným stykom. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinností, pre porušenie ktorých bola zmluvná pokuta dohodnutá (článok 6. ods. 5. zmluvy) tým, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením nájomného. Uplatnenie úroku z omeškania a zároveň i primeranej zmluvnej pokuty žalobcom v súdnom konaní sa v obchodno-záväzkových vzťahoch nevylučuje. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi v súlade s ním uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 400,- Eur od 01.05.2019 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.05.2019 do zaplatenia, vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 01.07.2019 do zaplatenia a vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.400,- Eur od 31.07.2019 do zaplatenia.

1.7. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. a plným úspechom žalovaného v spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. , , keď podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. žalovaný uviedol, že on už v odpore proti platobnému rozkazu namietal skutočnosti uvádzané v žalobe a tvrdil, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou bol riadne ukončený dňa 30.04.2019, pričom tento nájomný vzťah bol ukončený na základe ústnej telefonickej dohody, ktorá viedla následne k jednostrannému vyhotoveniu dokumentu, ktorý bol následne zaslaný priamo žalobcovi emailom. Následne on, žalovaný od počiatku namietal nezákonnosť samotnej podanej žaloby, ale taktiež obchádzanie poctivého obchodného styku žalobcom, a to z dôvodu zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z každej vystavenej faktúry zvlášť. Podľa jeho názoru súd prvej

inštancie nedostatočným spôsobom venoval pozornosť hodnoteniu samotnej telefonickej ústnej dohody o skončení nájomného vzťahu medzi ním a žalobcom, ako aj hodnoteniu, že on a žalobca si skutočne založili obchodnú zvyklosť, na základe ktorej dochádzalo k výmene obchodných informácií výlučne ústnou formou, a teda aj samotné ukončenie nájomného vzťahu bolo možné realizovať v inej ako písomnej forme. Taktiež prvoinštančný súd nevenoval pozornosť skutočnosti, na základe ktorej sa žalobca už v čase podanej žaloby mal záujem obohatiť na jeho úkor, keď žalobou uplatnil sumu výške 9.600,00 EUR, čím zjavne a účelovo nezapočítal čiastku vo výške 2.000,00 EUR ako kauciu, ktorá mu bola ponechaná ako určitá forma „odškodnenia“ skoršieho ukončenia nájomného vzťahu. Aj táto skutočnosť mala byť spravodlivo v konaní posúdená súdom prvej inštancie, lebo spochybňuje tvrdenia žalobcu o neexistencii dohody o ukončení nájomného vzťahu a prenechanie kaucie vo výške 2.000,00 EUR ako určitého gesta a „odškodnenia“ za skoršie ukončenie nájomného vzťahu. Až z ďalšieho konania pred prvoinštančným súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca si uplatňoval nárok, ktorý nemal oporu v zmluvnej ani zákonnej rovine. Žalovaný zotrval na názore, že žalobcom uplatnený nárok odporuje poctivému obchodnému styku, a to nielen v rovine samotnej uplatňovanej istiny, ale aj duplicitného postihu omeškania uplatnením nielen úroku z omeškania, ale aj zmluvnej pokuty, a to na rovnakom skutkovom základe, z rovnakej čiastky a z rovnakého obdobia. Žalovaný zdôraznil, že z konania nevyplynulo a ani sám konateľ žalobcu dostatočným spôsobom nespochybnil skutočnosti, ktoré konateľka žalovaného uviedla v dokumente nazvanom „Výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 29.04.2019“ s textom: Na základe nášho telefonického rozhovoru zo dňa 23.04.2019 týmto vypovedáme nájomnú zmluvu dohodou k 30.04.2019. Žalovaný sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu o neprípustnosti založenia si odlišnej obchodnej praxe, a to najmä s dôrazom na možnosti ukončenia nájomného vzťahu. Poukázal na to, že v logickej následnosti svojich argumentov preukázal dostatočným spôsobom založenie novej obchodnej praxe, v dôsledku ktorej bola uzatvorená dohoda o skončení nájomného vzťahu medzi ním a žalobcom k 30.04.2019. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný ďalej poukázal na znenie a uviedol, že podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za riadne a presvedčivé v zmysle citovaného ustanovenia, nakoľko obsahuje výlučne opísaný žalobný návrh žalobcu, vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe ako aj opísaný priebeh konania uvedením argumentácií oboch sporových strán, avšak bez náležitej a presvedčivej argumentácie súdu prvej inštancie ako i náležitého posúdenia veci, či už skutkovo alebo právne. V dôsledku uvedeného postupu boli podľa jeho názoru porušené práva na spravodlivý súdny proces, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú dôvody, ktoré súd prvej inštancie viedli k priznaniu nároku žalobcu takmer v plnom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. januára 2013. Podľa názoru žalovaného konaním prvoinštančného súdu došlo k porušeniu jedného zo základných princípov uvedeného v , a to porušeniu princípu právnej istoty, na základe ktorého môže každý očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa názoru žalovaného hodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie tak, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno v zmysle ust. považovať za presvedčivé a dostatočne odôvodnené. Priznanie žalobou uplatneného nároku takmer v plnom rozsahu predstavuje výrazný zásah do jeho práv. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.03.2022 k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného ohľadne vzniku nájomného vzťahu a možnosti jeho ukončenia žalobca poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a na znenie čl. 8. bod 1. písm. b) Nájomnej zmluvy, podľa ktorého sa vyžadovalo, aby dohoda zmluvných strán o skončení nájomného vzťahu bola uskutočnená v písomnej forme. Ďalej poukázal na znenie čl. 11. bod 5. Nájomnej zmluvy prvá veta, podľa ktorého v prípade akejkoľvek zmeny adresy určenej na doručovanie písomností na základe tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou sa príslušná strana zaviazala o zmene adresy písomne informovať druhú stranu a v zmysle čl. 11. bod 7. Nájomnej zmluvy, každá zmena tejto zmluvy si vyžadovala písomnú formu a musela byt' riadne podpísaná oboma stranami, inak by bola neplatná. Žalobca opakovane namietol žalovaným tvrdenú, údajne medzi zmluvnými stranami založenú obchodnú zvyklosť, na základe ktorej malo dochádzať k výmene obchodných informácií, pričom aj s ohľadom na uzatvorenú Nájomnú zmluvu je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá len písomná forma. Poukázal na znenie ods. 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný nepreukázal skončenie nájomného vzťahu so žalobcom na základe ním tvrdenej ústnej

dohody. Žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že k takejto dohode medzi stranami sporu vôbec došlo. Žalobca uzatvorenie žalovaným tvrdenej ústnej dohody popieral, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti boli preukázané i výpoveďou konateľa žalobcu, vypočutého na pojednávaní. Žalobca pre úplnosť dodal, že pokiaľ by mal žalovaný záujem na konštruktívnom vedení sporu, mal svoje tvrdenia, a teda okolnosti nájomného vzťahu ako aj jeho skončenie preukázať napríklad aj formou výpovede svojho štatutárneho zástupcu na nariadených pojednávaniach preukázať. Žalovaný však podaným odvolaním pokračuje vo svojej nekonštruktívnej a nehospodárnej procesnej obrane. Žalobca zdôraznil, že on aj čiastočným späťvzatím žaloby zo dňa 28.06.2021 deklaroval svoj záujem na hospodárnom vedení sporu v snahe vyhnúť sa jeho ďalšiemu predlžovaniu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného ohľadne zloženej zábezpeky vo výške 2.000,- Eur, a podľa ktorých on v čase podanej žaloby mal záujem obohatiť sa na úkor žalovaného, žalobca tieto tvrdenia poprel a označil ich za nepravdivé. Pokiaľ ide o tvrdenia o údajnom obchádzaní poctivého obchodného styku žalobcom z dôvodu uplatnenia zmluvnej pokuty, žalobca odkázal na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Aj s ohľadom na uvedené zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % v prostredí obchodného práva rozhodne nemožno považovať za obchádzanie poctivého obchodného styku. Taktiež aj s námietkou žalovaného ohľadne dôvodnosti a primeranosti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty sa súd prvej inštancie vysporiadal a to v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, ani nemusí akceptovať všetky jeho návrhy. Súd je však povinný na procesné úkony účastníkov reagovať primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom, v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky, alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. zo dňa 24.03.2015 s odkazom na uznesenie ÚS SR ). Žalobca v závere svojho vyjadrenia uviedol, že rozhodne nepopiera právo žalovaného na podanie riadnych opravných prostriedkov a tiež nerozporuje jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, avšak aj s ohľadom na podané odvolanie je ale zrejmé, že súd prvej inštancie reagoval na všetky sporné otázky v danom konaní týkajúce sa ukončenia nájomného vzťahu a nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty (najmä body 37, 38 a 39 napadnutého rozhodnutia) a bezpochyby na tieto zodpovedal zrozumiteľným, ústavne akceptovateľným spôsobom. Napadnutý rozsudok má podľa žalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní a je vecne správny.

4. Ďalšie písomné podania strán sporu neboli súdu doručené.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaných odvolaní a ich dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalobcu i žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, teda uplatnil odvolacie dôvody podľa a .

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Po preskúmaní veci v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zistil, že odvolanie žalovaného, čo sa týka veci samej, nie je opodstatnené, a dôvodné je len pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

14. Za aplikácie posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo veci samej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, čo sa týka merita veci, nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa až 4 .

16. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní, boli v zásade totožné s námietkami, ktoré uplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa prvoinštančný súd zaoberal, správne a vyčerpávajúco sa s nimi vysporiadal a nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vec samu. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o vec samu a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o merite veci a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

18. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval existenciou telefonickej ústnej dohody o skončení nájomného vzťahu a poukazoval v tejto súvislosti na obchodnú zvyklosť, ktorá si podľa jeho tvrdenia strany medzi sebou zaviedli a na jej základe dochádzalo k výmene obchodných informácií výlučne ústnou formou, pričom podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dôsledne s týmito skutočnosťami nevysporiadal, odvolací súd k tomu uvádza, že prvoinštančný súd sa s okolnosťami skončenia nájomného vzťahu na základe žalovaným tvrdenej ústnej dohody náležite vysporiadal v odseku 37.

odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s jeho právnym záverom, podľa ktorého v zmysle čl. 8. bod 1. písm. b) Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.3.2017 nájom mohol skončiť pred uplynutím doby len na základe písomnej dohody strán, teda pre platnosť takého úkonu sa podľa zmluvy vyžadovala písomná forma. Súd prvej inštancie správne tiež akcentoval, že v zmysle čl. 11. bod 7. predmetnej nájomnej zmluvy každá zmena zmluvy si vyžadovala písomnú formu a musela byť riadne podpísaná oboma stranami, a to pod následkom neplatnosti. Tvrdenia žalovaného o možnosti meniť, či rušiť predmetnú nájomnú zmluvu ústnou formou sú teda aj podľa názoru odvolacieho súdu v priamom rozpore s dojednaniami obsiahnutými v predmetnej nájomnej zmluve.

19. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca mal už v čase podanej žaloby záujem obohatiť sa na jeho úkor, keď zažaloval sumu vo výške 9.600,- Eur, pričom zjavne účelovo nezapočítal čiastku 2.000,- Eur ponechanú mu žalovaným ako kauciu práve pre prípad skoršieho ukončenia nájomného vzťahu ako určitá forma „odškodnenia“, odvolací súd uvádza, že suma zodpovedajúca výške zloženej zábezpeky bola odpočítaná zo sumy nevyplateného nájomného, v dôsledku čoho si žalobca proti žalovanému uplatnil (po čiastočnom späťvzatí žaloby) nárok na zaplatenie 7.600,- Eur tak, ako to vyplýva z odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

20. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní argumentoval tým, že žalobca si uplatňoval nárok, ktorý nemal oporu v zmluvnej ani v zákonnej rovine, že tento nárok odporuje poctivému obchodnému styku, a že ide o duplicitnú sankciu, nakoľko žalobca si nárokoval aj zmluvnú pokutu aj úroky z omeškania, odvolací súd k tomu uvádza, že nárok žalobcu na zaplatenie prisúdenej istiny vo výške 7.600 Eur predstavuje neuhradené dohodnuté nájomné za mesiac máj až august 2019 tak, ako to vyplýva z ods. 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku po odpočítaní žalovaným zloženej zábezpeky vo výške 2.000 Eur. Ako správne ustálil prvoinštančný súd, ide o nárok vyplývajúci z platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobcom uplatnený nárok nemá oporu v zmluve, či v zákone. V žalovaným namietanej duplicite sankcií za omeškanie s plnením jeho dlhu odvolací súd uvádza, že vzhľadom na charakter oboch nárokov (zmluvnej pokuty ako samostatného majetkového práva a úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky) ich súbežné uplatnenie zákon nevylučuje. Oba nároky je v prípade omeškania so splnením peňažného záväzku možné uplatniť súčasne, pričom zmluvná pokuta 0,05 % denne (teda 18,25 % ročne) podľa názoru odvolacieho súdu rozhodne nepredstavuje neprimeranú výšku, ktorú by bolo potrebné obmedziť využitím moderačného oprávnenia v zmysle § 301 Obch. zák.

21. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo veci samej je správny, vychádzajúci z riadne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v merite veci odôvodnil v súlade s požiadavkami a odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje ( ). Preto potvrdil napadnutý rozsudok v napadnutej časti vo výroku I. ako vecne správny podľa .

22. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v časti výroku III. o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 67 % odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť ako nepreskúmateľný a vecne nesprávny podľa , .

23. Z výroku III. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67 %, pričom ale v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nakoľko žalobca bol v spore plne úspešný patrí mu náhrada trov konania v plnej výške v zmysle . Z uvedeného je zrejmé, že výrok napadnutého rozhodnutia a odôvodnenie vo vzťahu k trovám konania si vzájomne odporujú. Nie je zrejmé, akými úvahami sa prvoinštančný súd riadil pri ustálení pomeru úspechu žalobcu, keďže výrok III. o náhrade trov konania odôvodnil celkom zrejme nesprávnym zákonným ustanovením.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti vo výroku III. ako nepreskúmateľný a vecne nesprávny podľa , a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

25. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie jasne a presvedčivo odôvodniť. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa .

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).