Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Cob-29-2022.pdf
PDF · 104.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: MIKONA s.r.o., so sídlom Trenčianska 452, Púchov 020 01, IČO: 31 570 364, právne zastúpený: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina 010 47, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 6.953,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/71/2021-143 zo dňa 17. decembra 2021, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/71/2021-143 zo dňa 17. decembra 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 09.04.2021 a ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 6.953,94 Eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o doplatku č. 302/2017/D zo dňa 29.12.2016 vyfakturoval žalovanému doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny s právom na podporu faktúrou číslo 1711200160 na sumu 30.709,07 eur. Dňa 25.04.2017 uhradil žalovaný žalobcovi z faktúry č. 1711200160 sumu 23.755,13 eur, k úhrade zvyšnej časti faktúry vo výške 6.953,94 eur do dnešného dňa nedošlo.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Vo vyjadrení zo dňa 16.10.2021 žalovaný vzniesol námietku litispendencie - skôr začatej veci s poukazom na skôr začaté konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/121/2018, v ktorom sa žalobca domáha vrátenia uhradených či započítaných platieb za prístup do distribučnej sústavy (G- komponent), a to vrátenia platby za mesiac 01/2017 a 02/2017. V súvisiacom konaní sa teda jedná o totožné faktúry žalovaného, ktoré sú predmetom posudzovania aj v rámci tohto konania - f. č. 7500063040, f. č. 7500062040, f. č. 7500063039, f. č. 7500062039. Žalovaný ďalej uviedol, že faktúru č. 1711200160, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 6.953,94 eur ako neuhradenej časti fakturovaného doplatku za objem vyrobenej elektriny, vyhotovil žalobca dňa 31.03.2017 a uviedol na nej splatnosť dňa 15.04.2017. Predmetná faktúra bola uhradená v celom rozsahu ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to čiastočnou úhradou vo výške 23.755,13 eur bankovým prevodom vykonaným dňa 25.04.2017 a započítaním vzájomných pohľadávok vo výške 6.953,94 eur. Predmetom započítania boli splatné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu f. č. 7500063039, vystavená 28.02.2017, splatná 20.03.2017 vo výške 1.738,49 eur, f. č. 7500063040, vystavená 05.03.2017, splatná 21.03.2017 vo výške 1.738,49 eur, f. č. 7500062039,
vystavená 28.02.2017, splatná 20.03.2017 vo výške 1.738,49 eur, a f. č. 7500062040, vystavená 05.03.2017, splatná 21.03.2017 vo výške 1.738,49 eur s pohľadávkou žalobcu z faktúry č. 1711200160, splatná 15.04.2017 vo výške 6.953,94 eur.
3. Zo spisového materiálu sp. zn. 19Cb/121/2018 okresný súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 29.12.2017 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 159.956,78 eur s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 159.956,78 eur od 20.12.2017 do zaplatenia a náhrady trovy konania. Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2017 úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy (ďalej len ,,G- komponent") faktúrami špecifikovanými v žalobe. Platba za G- komponent bola zavedená vyhláškou URSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška o cenovej regulácii"). V zmysle § 26 ods. 22 Vyhlášky o cenovej regulácii sa výrobcom elektriny, ktorí odberajú elektrinu z distribučnej sústavy, účtuje platba za prístup do distribučnej sústavy. Jej úhradu pritom žalovaný automaticky požadoval aj od tých výrobcov elektrickej energie, vrátane žalobcu, ktorí s ním nemali zmluvne dohodnutý prístup do regionálnej distribučnej sústavy. Dňa 22.06.2016 Ústavný súd SR rozhodol, že právna úprava platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná. Po účinnosti rozhodnutia žalobca odmietol faktúry za platby G - komponent uhradiť a ako neoprávnené ich vrátil žalovanému. Keďže žalobca so žalovaným nikdy nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, platby za prístup do distribučnej sústavy boli žalovaným fakturované, resp. započítané bez právneho dôvodu. Žalobca sa preto domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného.
4. K prekážke litispendencie okresný súd uviedol, že táto prekážka patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky konania, pričom jej existencia patrí medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania. Totožnosť sporu je daná vtedy, ak sú v konkrétnom sporovom konaní vo vzťahu ku skôr začatému konaniu kumulatívne splnené dve kritériá: totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu sporu. Totožnosť sporových strán znamená, že strany v konaniach sú tie isté subjekty, pričom je irelevantné, či vystupujú na strane žalobcu alebo žalovaného. Pri určení totožnosti predmetu sporu je potrebné skúmať, či je žalobou uplatnený nárok v obidvoch konaniach odvodzovaný z rovnakého skutkového základu. Prekážka skôr začatého súdneho konania vedie k zastaveniu konania podľa ustanovenia § 159 CSP, a to o návrhu, ktorý bol podaný neskôr.
5. Okresný súd mal preukázané, že v konaní sp. zn. 19Cb/121/2018 sa žalobca domáha peňažného plnenia vymedzeného právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 159.956,78 eur s príslušenstvom, a to vrátane platby za mesiac 01/2017 a 02/2017 (f. č. 7500063039, f. č. 7500063040, f. č. 7500062039, f. č. 7500062040), ktorej plnenie sa malo uskutočniť na základe jednostranného započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v konaní Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 10Cb/71/2021. Napriek tomu, že v súvisiacom konaní žalobca vymedzil právny titul uplatneného nároku jednotne ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v časti žalovaným započítaných platieb vznik tohto nároku žalobca zakladá na neplatnom započítaní pohľadávok, z čoho je zrejmé, že rozporuje zánik pohľadávky žalobcu započítaním, a preto požaduje jej úhradu. Keďže súd nie je v konaní viazaný právnym posúdením vykonaným procesnou stranou a rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti nároku a jeho právne posúdenie je vymedzenie skutkového stavu, ktorý súd následne podraďuje pod hypotézu príslušnej právnej normy, možno konštatovať, že tak v konaní 10Cb/71/2021 ako aj v súvisiacom skôr začatom konaní 19Cb/121/2018 je posudzovaná existencia pohľadávky žalobcu ako nárok na doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny s právom na podporu vyúčtovanej žalobcom f. č. 1711200160 v zostatku neuhradenej istiny 6.953,94 eur s prísl. Jedná sa teda v časti o identický predmet konania, keďže v obidvoch konaniach sa bude ako prejudiciálna otázka posudzovať existencia pohľadávky žalobcu, resp. platnosť započítania platieb za prístup do distribučnej sústavy vykonaného žalovaným, čím malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu iným spôsobom ako jej úhradou žalovaným ako dlžníkom.
6. S ohľadom na uvedené vyhodnotil okresný súd námietku litispendencie uplatnenú žalovaným v rámci vyjadrenia zo dňa 16.10.2021 ako dôvodnú, keďže v posudzovaných právnych veciach ide o totožnosť procesných strán a (čiastočnú) totožnosť predmetu konania. V prípade, ak by v súvisiacom konaní bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, žalobca by dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní a jej opätovným priznaním v konaní 10Cb/71/2021 by okresný súd priznal
pohľadávku žalobcu duplicitne, čo je právnym poriadkom vylúčené. Konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/121/2018 tak tvorí prekážku začatého konania pre konanie v prejednávanej veci (sp. zn. 10Cb/71/2021, táto žaloba bola podaná neskôr), a preto okresný súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o zastavení konania. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nakoľko vytvoril preukážku litispendencie konania. Z uvedeného dôvodu žalovanému svedčí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 09.04.2021 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 6.953,94 eur s úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 6.953,94 eur od 16.04.2017 do zaplatenia, a to z dôvodu neuhradenia faktúry číslo 1711200160, znejúcej na sumu 30.709,07 eur, z ktorej žalovaný uhradil 23.755,13 eur a k úhrade zvyšnej časti 6.953,94 eur z jeho strany nedošlo. V konaní sp. zn. 19Cb/121/2018 sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 159.995,78 eur z dôvodu, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2017 úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy (ďalej len ,,G- komponent“). Po rozhodnutí Ústavného súdu SR, že právna úprava platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná, odmietol žalobca faktúry za platby G - komponent uhradiť. Keďže žalobca so žalovaným nikdy nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, platby za prístup do distribučnej sústavy boli žalovaným fakturované, resp. započítané bez právneho dôvodu. Žalobca sa preto domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Okresný súd vyhodnotil námietku litispendencie ako dôvodnú, keďže v posudzovaných právnych veciach ide o totožnosť procesných strán a (čiastočnú) totožnosť predmetu konania.
8. Žalobca uviedol, že predmet konania nie je totožný, keďže žalobca v konaní spisová značka 10Cb/71/2021 žiada zaplatenie dlžnej sumy z titulu neuhradenia ním vystavenej faktúry a v skôr začatom konaní spisová značka 19Cb/121/2018 sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Žalobca pritom v konaní argumentoval tiež tým, že žalovaný urobil úkon započítania pred splatnosťou pohľadávky žalobcu, a preto je takýto úkon neplatný a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi trvá. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného zo zhodného skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z totožných skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na tých istých skutkových okolnostiach a tom istom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Aj z uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3393/2007 vyplýva, že totožný predmet konania z hľadiska posudzovania podľa § 83 OSP je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom (údajom o tom, čoho sa žalobca domáha) vyplýva zo zhodných skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (t.j. z toho istého skutku). Keďže ako okresný súd v uznesení uvádza, nie je viazaný právnym odôvodnením uplatneného nároku, nie je možné s určitosťou povedať, že ide o litispendenciu.
9. Žalobca s ohľadom na uvedené skutočnosti, princíp právnej istoty, rovnosť strán v spore a prebiehajúce konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky, mal za to, že sú dané tiež zákonné dôvody na prerušenie konania podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Žalobca žiadal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 352/2020.
10. Na doručené odvolanie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.
11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Krajský súd zároveň podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 164 CSP návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
12. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
14. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
15. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp.zn. Rv 5352/2020. Vo vzťahu k tomuto návrhu žalobcu krajský súd uvádza, že má zo svojej úradnej činnosti vedomosť o tom, že vo veci vedenej pôvodne pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. Rv 5352/2020, bolo medzičasom ústavným súdom rozhodnuté uznesením č.k. III. ÚS 167/2022-250 zo dňa 24. marca 2022. Týmto uznesením ústavný súd podané ústavné sťažnosti odmietol. Aktuálne preto možno konštatovať, že súdne konanie, do právoplatného skončenia ktorého žiadal žalobca konanie prerušiť, bolo medzičasom uvedeným uznesením ústavného súdu skončené. Nie sú tak dané podmienky podľa § 164 CSP, podľa ktorého možno konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Keďže žalobcom uvádzané konanie bolo rozhodnutím ústavného súdu skončené, nie sú dané podmienky na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Krajský súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
16. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 17. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“). 18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 19. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 20. Podľa Čl. 7 ods. 1 CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. 21. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 11.1.2022 (č.l. 151 spisu). Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd prekážku litispendencie vyhodnotil nesprávne, pretože v konaniach, na ktoré okresný súd poukázal, nie je podľa žalobcu totožný predmet konania. Žalobca uviedol, že v konaní pod sp.zn. 10Cb/71/2021 žiada zaplatenie dlžnej sumy z titulu neuhradenia ním vystavenej faktúry a v konaní sp.zn. 19Cb/121/2018 sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Žalobca zároveň v tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej totožnosť predmetu konania predstavuje totožnosť nároku uplatneného zo zhodného skutkového základu, či skutkového deja, teda v prípade, ak ten istý nárok vymedzený žalobným petitom vyplýva z totožných skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený.
22. Krajský súd po prejednaní veci a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje, že okresný súd v rámci skúmania splnenia procesných podmienok postupoval vecne správne, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
23. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že procesné podmienky možno rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 606 s.). Medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka rozhodnutej veci (§ 230 CSP) a prekážka litispendencie (§ 159 CSP). V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu prekážky litispendencie (§ 159 CSP). V zhode s okresným
súdom odvolací súd uvádza, že prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 159 CSP vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má: rovnakých účastníkov (strany sporu), rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 77/2009). Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2009).
24. Krajský súd zo spisového materiálu konštatuje, že predmetom konania vedeného pred okresným súdom pod sp.zn. 10Cb/71/2021 je zaplatenie neuhradeného zostatku faktúry vystavenej žalobcom pod č. 1711200160 vo výške 6.953,94 Eur. Žalovaný sa v konaní bráni námietkou, že voči tejto pohľadávke žalobcu podľa uvedenej faktúry uplatnil Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 20.04.2017 (č.l. 29 spisu) na započítanie svoje pohľadávky podľa faktúr č. 7500063039, č. 7500063040, č. 7500062039 a č. 7500062040. V konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/121/2018 žalobca podľa fotokópie žaloby založenej na č.l. 142 spisu uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 159.956,78 Eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť tým, že mu žalobca uhrádzal vystavené faktúry za G-komponent, ktorý podľa názoru žalobcu žalovanému nepatrí, resp. žalovaný faktúry vystavené titulom uplatnenia nároku na G-komponent započítal jednostranným zápočtom voči žalobcovi. Krajský súd uvádza, že zo samotnej žaloby a jej príloh je zrejmé, že súčasťou žalobcom uplatnenej sumy 159.956,78 Eur je aj suma 6.953,94 Eur, vo vzťahu ku ktorej malo na strane žalovaného podľa žalobcu vzniknúť bezdôvodné obohatenie započítaním pohľadávok žalovaného voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 1711200160 jednostranným zápočtom zo dňa 20.04.2017.
25. Z uvedeného tak možno konštatovať, že v obidvoch konaniach žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 6.953,94 Eur s príslušenstvom. Čo do skutkového vymedzenia uplatneného nároku v obidvoch prípadoch žalobca tento nárok odvodzuje od skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok, ktoré je podľa žalobcu neplatným právnym úkonom. V konaní pod sp.zn. 10Cb/71/2021 žalobca z dôvodu ním tvrdeného neplatného započítania uplatňuje nárok na zaplatenie uvedenej sumy titulom doplatku ním vystavenej faktúry a v konaní pod sp.zn. 19Cb/121/2019 uplatňuje nárok v tejto časti 6.953,94 Eur rovnako z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti jednostranného započítania, na základe čoho voči žalovanému odvodzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru krajského súdu tak v obidvoch prípadoch ide o totožnú právnu vec s identickými stranami sporu a s identickým predmetom konania, ktorý je vymedzený rovnakými skutkovými okolnosťami, na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému, a síce z dôvodu tvrdeného neplatného započítania vzájomných pohľadávok uskutočneného žalovaným. Ako vyplýva aj zo žalobcom v odvolaní uvádzanej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, pre totožnosť skutku je rozhodujúce, aby sa jednalo o nárok vyplývajúci zo zhodného skutkového základu uplatnený vo vzťahu medzi tými istými sporovými stranami. Vecne správne tak okresný súd konštatoval, že v obidvoch konaniach sa jedná o totožný nárok žalobcu, ktorý bol vymedzený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca zakladá na neplatnom započítaní pohľadávok. V konaní pritom súd nie je viazaný právnym posúdením nároku tak, ako toto posúdenie vykonala strana sporu, keď úlohou súdu je vykonať právne posúdenie vymedzeného skutkového stavu a jeho podradenie pod hypotézu príslušnej právnej normy. Vecne správne okresný súd uviedol, že sa jedná o identický predmet konania, keďže v obidvoch konaniach by bolo potrebné ako prejudiciálnu otázku posudzovať existenciu pohľadávok žalobcu v kontexte posúdenia otázky ne/platnosti započítania platby za prístup do distribučnej sústavy vykonaného žalovaným. V prípade úspechu v obidvoch týchto konaniach by žalobca obdržal sumu 6.953,94 Eur duplicitne. V kontexte posudzovania existencie prekážky litispendencie nie je významné to, ako je po právnej stránke posúdený skutkový dej, ktorý je predmetom jednotlivých konaní, a preto bez ohľadu na žalobcom uskutočnené právne posúdenie nárokov uplatnených v uvedených konaniach je namieste konštatovať, že sa jedná o totožný predmet sporu uplatnený v súdnom konaní vo vzťahu medzi tými istými sporovými stranami. Okresný súd tak čo do zaplatenia sumy 6.953,94 Eur správne konštatoval, že tento nárok je predmetom tak konania vedeného pod sp.zn. 10Cb/71/2021, ako aj predmetom skôr začatého konania vedeného pod sp.zn. 19Cb/121/2018, kde je úhrada tejto sumy zahrnutá v celkovej požadovanej sume 159.956,78 Eur. S ohľadom na zistenú prekážku litispendencie bolo preto nevyhnutné okresným súdom zastaviť neskôr začaté konanie. Krajský súd tak pristúpil k
potvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Podľa obsahu spisového materiálu však na strane žalovaného žiadne trovy spojené s týmto odvolacím konaním nevznikli, a preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.