Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-40-2022.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/40/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MIKONA s.r.o., so sídlom Trenčianska 452, 020 01 Púchov, IČO: 31 570 364, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, so sídlom T. X, XXX XX D., proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 3.476,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/60/2021-140 zo dňa 28. októbra 2021, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/60/2021-140 zo dňa 28. októbra 2021 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Samostatným výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 12.05.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.476,98 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.476,98 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o doplatku č. 302/2017/D zo dňa 29.12.2016 vyfakturoval žalovanému doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., odovzdávajúce miesto: Trafostanica MIKONA s.r.o., Obec Púchov, faktúrou číslo 1711200238, znejúcou na sumu 30.756,02 Eur, na ktorej uviedol splatnosť dňa 15.05.2017. Dňa 24.05.2017 žalovaný uhradil žalobcovi z faktúry č. 1711200238 sumu 27.279,04 Eur. K zvyšnej časti faktúry vo výške 3.476,98 Eur k úhrade nedošlo, pričom žalovaný dlží žalobcovi túto sumu z titulu neuhradenia uvedenej faktúry. Okresný súd poukázal na ust. § 161 ods. 1, 2, § 156, § 159 CSP a uviedol, že posudzoval splnenie podmienok na konanie.
3. Okresný súd Banská Bystrica na základe návrhu žalobcu vydal dňa 31.05.2021 platobný rozkaz sp. zn. 28Up/553/2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 15.06.2021. Žalovaný v odpore vzniesol námietku litispendencie, a to skôr začatej veci na konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/121/2018. Žalovaný uviedol, že ide o konanie medzi totožnými stranami sporu a v súvisiacom konaní sa žalobca domáha vrátenia uhradených či započítaných platieb za prístup do distribučnej sústavy (G- komponent), a to vrátenia platby za mesiac 03/2017. V súvisiacom konaní sa preto jedná o totožné faktúry žalovaného, ktoré sú predmetom posudzovania aj v rámci tohto konania, a to faktúry č. 7500063041 a č. 7500062041. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.09.2021 uviedol, že
faktúru č. 1711200238, na základe ktorej uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie sumy 3.476,98 Eur ako neuhradenej časti fakturovaného doplatku za objem vyrobenej elektriny, vyhotovil žalobca dňa 30.04.2017 a uviedol na nej splatnosť dňa 15.05.2017. Predmetná faktúra č. 1711200238 bola uhradená v celom rozsahu ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, a to čiastočnou úhradou vo výške 27.279,04 Eur bankovým prevodom vykonaným dňa 24.05.2017 a započítaním vzájomných pohľadávok vo výške 3.476,98 Eur. Predmetom započítania boli splatné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu faktúry č. 7500063041, vystavenej dňa 04.04.2017, splatnej dňa 20.04.2017 vo výške 1.738,49 Eur a faktúry č. 7500062041, vystavenej dňa 04.04.2017, splatnej dňa 20.04.2017 vo výške 1.738,49 Eur s pohľadávkou žalobcu z faktúry č. 1711200238, splatnej dňa 15.05.2017 vo výške 3.476,98 Eur.
4. Okresný súd uviedol, že podľa pripojeného spisu sp.zn. 19Cb/121/2018 bolo zistené, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 29.12.2017 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 159.956,78 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 159.956,78 Eur od 20.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vyúčtoval žalobcovi za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2017 úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy (ďalej aj len „G-komponent“) faktúrami špecifikovanými v žalobe. Platba za G-komponent bola zavedená vyhláškou ÚRSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška o cenovej regulácii“). Podľa § 26 ods. 22 vyhlášky o cenovej regulácií sa výrobcom elektriny, ktorí odberajú elektrinu z distribučnej sústavy účtuje platba za prístup do distribučnej sústavy. Jej úhradu pritom žalovaný automaticky požadoval aj od tých výrobcov elektrickej energie, vrátane žalobcu, ktorí s ním nemali zmluvne dohodnutý prístup do regionálnej distribučnej sústavy. Dňa 22.06.2016 Ústavný súd SR rozhodol, že právna úprava platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná. Po účinnosti rozhodnutia žalobca odmietol faktúry za platby G-komponent uhradiť. Žalovaný však listom zo dňa 31.08.2016 trval na ich úhrade. Žalobca so žalovaným nemal uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, platby za prístup do distribučnej sústavy boli žalovaným fakturované, resp. započítané bez právneho dôvodu. Žalobca sa preto domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného.
5. K prekážke súdneho konania, a to k litispendencii okresný súd uviedol, že táto patrí medzi tzv. negatívne procesné podmienky, pričom jej existencia patrí medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania, ktorá vedie k zastaveniu skôr začatého konania. Totožnosť sporu je daná vtedy, ak sú v konkrétnom sporovom konaní vo vzťahu ku skôr začatému konaniu kumulatívne splnené dve kritériá, a to totožnosť sporových strán a totožnosť predmetu sporu. Totožnosť sporových strán znamená, že strany v konaniach sú tie isté subjekty, pričom je irelevantné, či vystupujú na strane žalobcu alebo žalovaného. Pri určení totožnosti predmetu sporu je potrebné skúmať, či je žalobou uplatnený nárok v obidvoch konaniach odvodzovaný z rovnakého skutkového základu. Prekážka skôr začatého súdneho konania vedie k zastaveniu konania podľa ust. § 159 CSP, a to o návrhu, ktorý bol podaný neskôr.
6. Okresný súd podľa pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 19Cb/121/2018 mal za zistené, že žalobca sa domáha peňažného plnenia vymedzeného právnym titulom vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 159.956,78 Eur s príslušenstvom, a to vrátane platby za mesiac 03/2017 (faktúra č. 7500063041 a faktúra č. 7500062041), ktorej plnenie sa malo uskutočniť na základe jednostranného započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha v konaní Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 10Cb/60/2021. Napriek tomu, že v súvisiacom konaní žalobca vymedzil právny titul tohto nároku ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v časti žalovaným započítaných platieb vznik tohto nároku zakladá na neplatnom započítaní pohľadávok, z čoho bolo zrejmé, že rozporuje zánik pohľadávky žalobcu započítaním, a preto požaduje jej úhradu.
7. Keďže súd nie je viazaný právnym posúdením vykonaným procesnou stranou a rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti nároku a jeho právne posúdenie je vymedzenie skutkového stavu, ktoré okresný súd následne podriaďuje pod hypotézu príslušnej právnej normy, bolo možné konštatovať, že tak v konaní sp. zn. 10Cb/60/2021 ako aj v súvisiacom sporovom konaní už skôr začatom pod sp. zn. 19Cb/121/2018 je posudzovaná existencia pohľadávky žalobcu ako nárok na doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny s právom na podporu vyúčtovanej žalobcom faktúrou č. 1711200238 v zostatku neuhradenej istiny 3.476,98 Eur s príslušenstvom. Podľa názoru okresného súdu sa jedná v časti o konania s identickým predmetom konania, pretože v obidvoch
konaniach sa bude riešiť ako prejudiciálna otázka posudzovania existencie pohľadávky žalobcu, resp. platnosť započítania platieb za prístup do distribučnej sústavy vykonaného žalovaným, čím malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu iným spôsobom ako jej úhradou žalovaným ako dlžníkom.
8. Okresný súd vyhodnotil námietku litispendencie uplatnenú žalovaným v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu za dôvodnú, keďže v posudzovaných právnych veciach ide o totožnosť procesných strán a (čiastočnú) totožnosť predmetu konania. Pokiaľ by v súvisiacom konaní bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, žalobca by dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní a jej opätovným priznaním v konaní pod sp. zn. 10Cb/60/2021 by okresný súd priznal pohľadávku žalobcu duplicitne, čo je právnym poriadkom vylúčené.
9. Okresný súd konštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/121/2018 tvorí prekážku začatého konania pre konanie v prejednávanej veci (vedené pod sp. zn. 10Cb/60/2021, ktorá žaloba bola podaná neskôr), preto konanie zastavil, ak v skôr začatom konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb/121/2018 súd pokračuje.
10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP. Okresný súd mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pretože vytvoril preukážku litispendencie konania a žalovanému tak svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
11. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne, a to v podaní zo dňa 23.11.2021. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. h) tohto zákonného ustanovenia rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol vydať uznesenie, ktorým sa preruší konanie do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 352/2020 a súčasne, aby bolo uznesenie okresného súdu zrušené.
12. Žalobca uviedol, že svojou žalobou sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 3.476,98 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3.476,98 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia, a to z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1711200238, ktorá znie na sumu 30.756,02 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 27.279,04 Eur a k úhrade zvyšnej časti 3.476,98 Eur zo strany žalovaného nedošlo. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že podľa Zmluvy o doplatku č. 302/2017/D zo dňa 29.12.2016 vyfakturoval žalovanému doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., odovzdávajúce miesto: Trafostanica MIKONA s.r.o., Obec Púchov, faktúrou číslo 1711200238, ktorá znie na sumu 30.756,02 Eur, na ktorej bola uvedená splatnosť dňa 15.05.2017. Dňa 24.05.2017 uhradil žalovaný žalobcovi z tejto faktúry sumu 27.279,04 Eur a k úhrade zvyšku faktúry vo výške 3.476,98 Eur do dnešného dňa nedošlo. Z tohto dôvodu žalobca podal žalobu voči žalovanému o zaplatenie 3.476,98 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že podľa pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/121/2018 bolo zistené, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 159.995,78 Eur s úrokom z omeškania 9,00 % ročne z tejto sumy od 20.12.2017 do zaplatenia a náhrady trovy konania, ktorú žalobu odôvodnil tým, žalovaný vyúčtoval žalobcovi za obdobie od 01.01.2014 do 30.11.2017 úhradu platby za prístup do distribučnej sústavy (ďalej len ,,G-komponent“) faktúrami, ktoré špecifikoval žalobca v žalobe. Platba za G-komponent bola zavedená vyhláškou URSO č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,vyhláška o cenovej regulácii“). Žalovaný požadoval úhradu tejto platby aj od tých výrobcov elektrickej energie, vrátane žalobcu, ktorí nemali zmluvne dohodnutý prístup do regionálnej distribučnej sústavy. Dňa 22.06.2016 Ústavný súd SR rozhodol, že právna úprava platby za prístup do distribučnej sústavy je neústavná. Po účinnosti rozhodnutia žalobca odmietol faktúry za platby G-komponent uhradiť a žiadal ich ako neoprávnene zaplatené vrátiť. Pokiaľ žalobca so žalovaným nemal uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy, platby za prístup do distribučnej sústavy boli žalovaným fakturované, resp. započítané bez právneho dôvodu, preto sa žalobca v samostatnom konaní domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného.
13. Pokiaľ okresný súd konanie zastavil z titulu prekážky litispendencie, tak žalobca uviedol, že predmet konania nie je totožný, pretože žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/60/2021 žiada
zaplatenie dlžnej sumy z titulu neuhradenia ním vystavenej faktúry a v skôr začatom konaní pod sp. zn. 19Cb/121/2018 sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Žalobca poukázal na svoje podanie, a to súhlas s pokračovaním v konaní. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu SR je zrejmé, že totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného zo zhodného skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z totožných skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na tých istých skutkových okolnostiach a tom istom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne, s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 3393/2007 vyplýva, že totožný predmet konania z hľadiska posudzovania podľa § 83 OSP je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva zo zhodných skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pokiaľ, ako uviedol okresný súd, v napadnutom uznesení nie je viazaný právnym odôvodnením uplatneného nároku, tak nie je možné s určitosťou povedať, že ide o litispendenciu, a preto žalobca navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť. Vzhľadom k princípu právnej istoty, rovnosti strán v spore a prebiehajúce konanie na Ústavnom súde SR podľa žalobcu sú dané aj zákonné dôvody na prerušenie konania podľa ust. § 164 CSP.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10.01.2022 (č.l. 163 spisu). Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s uznesením okresného súdu. Uviedol, že na Okresnom súde Žilina je pod sp. zn. 19Cb/121/2018 vedené sporové konanie medzi totožnými stranami. V tomto konaní sa žalobca domáha vrátenia uhradených, resp. započítaných platieb za prístup do distribučnej sústavy (G-komponent), a to vrátane platby za mesiac 03/2017 - faktúra č. 7500063041 vo výške 1.738,49 Eur a faktúra č. 7500062041 vo 1.738,49 Eur, ktorých plnenie sa malo uskutočniť na základe jednostranného započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha aj v tomto konaní. V súvisiacom konaní podľa žalovaného ide o totožné faktúry žalovaného, ktoré sú predmetom posudzovania aj v rámci tohto konania - a to faktúry č. 7500063041 a č. 7500062041. Podľa žalovaného je zrejmé, že totožne ako v konaní o tejto žalobe, tak aj v súvisiacom konaní je pre rozhodnutie vo veci podstatná otázka oprávnenosti účtovania platby za prístup do distribučnej sústavy zo strany žalovaného. V obidvoch konaniach je posudzovaná otázka existencie pohľadávky žalobcu ako nároku na doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny s právom na podporu vyúčtovanej žalobcom faktúrou č. 171120023 v časti istiny 3.476,98 Eur, resp. platnosť započítania platieb za prístup do distribučnej sústavy vykonaného žalovaným, čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu. Žalovaný uviedol, že je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že ak by okresný súd vyhovel návrhu žalobcu v súvisiacom konaní, bol by žalovaný v zmysle žalobného návrhu povinný vrátiť žalobcovi okrem iných aj platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac marec 2017 vo výške 3.476,98 Eur s príslušenstvom. Rovnako, ak by okresný súd vyhovel žalobe žalobcu aj v tomto konaní, bol by žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.476,98,- Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje práve fakturovanú sumu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac marec 2017 na základe faktúr č. 7500063041 vo výške 1.738,49 Eur a č. 7500062041 vo výške 1.738,49 Eur, ktoré žalobca dobrovoľne neuhradil, a preto žalovaný uskutočnil započítanie voči faktúre žalobcu č. 1711200238 v časti 3.476,98 Eur. V prípade vyhovenia obidvom žalobám by žalovaný bol nútený vrátiť žalobcovi 2x tú istú sumu - platbu za prístup do distribučnej sústavy za mesiac marec 2017 dvakrát. Pre totožnosť sporu je podľa žalovaného dôležité posúdiť to, či nárok v obidvoch konaniach je odvodzovaný z rovnakého skutkového základu. Žalovaný mal za to, že sú splnené podmienky totožnosti sporových strán, totožnosti predmetu sporu pre postup podľa ust. § 159 CSP. Navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, s priznaním trov odvolacieho konania.
15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 26.01.2022 (č.l. 168 spisu). Žalobca zdôraznil to, že predmetom tejto žaloby nie je vrátenie platby za prístup do distribučnej sústavy vo výške 3.476,98 Eur ako uvádza žalovaný. Predmetom žaloby je úhrada faktúry č. 1711200238, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému doplatok za objem elektriny vyrobenej v zariadení na výrobu elektriny s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z., znejúcej na sumu 30.756,02 Eur, z ktorej ako správne žalovaný uvádza, neuhradil žalobcovi sumu 3.476,98 Eur. Žalobca zotrval na podanom odvolaní.
16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 1.2.2022 (č.l. 172 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. Krajský súd zároveň podľa ust. § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 164 CSP návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 18. Podľa ust. § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
20. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
21. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného žiadal vydať rozhodnutie, ktorým by súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp.zn. Rvp/352/2020. Vo vzťahu k tomuto návrhu žalobcu krajský súd uvádza, že má zo svojej úradnej činnosti vedomosť o tom, že vo veci vedenej pôvodne pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. Rvp/352/2020, bolo medzičasom ústavným súdom rozhodnuté uznesením č.k. III. ÚS 167/2022-250 zo dňa 24. marca 2022. Týmto uznesením ústavný súd podané ústavné sťažnosti odmietol. Aktuálne preto možno konštatovať, že súdne konanie, do právoplatného skončenia ktorého žiadal žalobca konanie prerušiť, bolo medzičasom uvedeným uznesením ústavného súdu skončené. Nie sú tak dané podmienky podľa § 164 CSP, podľa ktorého možno konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Keďže žalobcom uvádzané konanie bolo rozhodnutím ústavného súdu skončené, nie sú dané podmienky na prerušenie konania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Krajský súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.
22. Podľa ust. § 379 CSP v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. 23. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“). 24. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 25. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 26. Podľa Čl. 7 ods. 1 CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. 27. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 23.11.2021 (č.l. 148 - 150 spisu). Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd prekážku litispendencie vyhodnotil nesprávne, pretože v konaniach, na ktoré okresný súd poukázal, nie je podľa žalobcu totožný predmet konania. Žalobca uviedol, že v konaní pod sp.zn. 10Cb/60/2021 žiada zaplatenie dlžnej sumy z titulu neuhradenia ním vystavenej faktúry a v konaní sp.zn. 19Cb/121/2018 sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného. Žalobca zároveň v tomto smere poukázal na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, podľa ktorej totožnosť predmetu konania predstavuje totožnosť nároku uplatneného zo zhodného skutkového základu, či skutkového deja, teda v prípade, ak ten istý nárok vymedzený žalobným petitom vyplýva z totožných skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený.
28. Krajský súd po prejednaní veci a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatuje, že okresný súd v rámci skúmania splnenia procesných podmienok postupoval vecne správne, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
29. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že procesné podmienky možno rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky (Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 606 s.). Medzi negatívne procesné podmienky patrí prekážka rozhodnutej veci (§ 230 CSP) a prekážka litispendencie (§ 159 CSP). V danej veci súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu prekážky litispendencie (§ 159 CSP). V zhode s okresným súdom odvolací súd uvádza, že prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Vyššie citované zákonné ustanovenie § 159 CSP vyjadruje prekážku súdneho konania (litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má: rovnakých účastníkov (strany sporu), rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 77/2009). Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie existencie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania (Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2009).
30. Krajský súd zo spisového materiálu konštatuje, že predmetom konania vedeného pred okresným súdom pod sp.zn. 10Cb/60/2021 je zaplatenie neuhradeného zostatku faktúry vystavenej žalobcom pod č. 1711200238 vo výške 3.476,98 Eur. Žalovaný sa v konaní bráni námietkou, že voči tejto pohľadávke žalobcu podľa uvedenej faktúry uplatnil Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 17.5.2017 (č.l. 30, 31 spisu) na započítanie svoje pohľadávky podľa faktúr č. 7500063041, č. 7500062041. V konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/121/2018 žalobca podľa fotokópie žaloby založenej na č.l. 93 - 97 spisu uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 159.956,78 Eur titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré malo na strane žalovaného vzniknúť tým, že mu žalobca uhrádzal vystavené faktúry za G-komponent, ktorý podľa názoru žalobcu žalovanému nepatrí, resp. žalovaný faktúry vystavené titulom uplatnenia nároku na G-komponent započítal jednostranným zápočtom voči žalobcovi. Krajský súd uvádza, že zo samotnej žaloby a jej príloh je zrejmé, že súčasťou žalobcom uplatnenej sumy 159.956,78 Eur je aj suma 3.476,98 Eur, vo vzťahu ku ktorej malo na strane žalovaného podľa žalobcu vzniknúť bezdôvodné obohatenie započítaním pohľadávok žalovaného voči pohľadávke žalobcu z faktúry č. 1711200238 jednostranným zápočtom zo dňa 17.5.2017.
31. Z uvedeného tak možno konštatovať, že v obidvoch konaniach žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3.476,98 Eur s príslušenstvom. Čo do skutkového vymedzenia uplatneného nároku v obidvoch prípadoch žalobca tento nárok odvodzuje od skutočnosti, že zo strany žalovaného došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok, ktoré je podľa žalobcu neplatným právnym úkonom. V konaní pod sp.zn. 10Cb/60/2021 žalobca z dôvodu ním tvrdeného neplatného započítania uplatňuje nárok na zaplatenie uvedenej sumy titulom doplatku ním vystavenej faktúry a v konaní pod sp.zn. 19Cb/121/2018 uplatňuje nárok v tejto časti 3.476,98 Eur rovnako z dôvodu ním tvrdenej neplatnosti jednostranného započítania, na základe čoho voči žalovanému odvodzuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru krajského súdu tak v obidvoch prípadoch ide o totožnú právnu vec s identickými stranami sporu a s identickým predmetom konania, ktorý je vymedzený rovnakými skutkovými okolnosťami, na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému, a síce z dôvodu tvrdeného neplatného započítania vzájomných pohľadávok uskutočneného žalovaným. Ako vyplýva aj zo žalobcom v odvolaní uvádzanej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, pre totožnosť skutku je rozhodujúce, aby sa jednalo o nárok vyplývajúci zo zhodného skutkového základu uplatnený vo vzťahu medzi tými istými sporovými stranami. Vecne správne tak okresný súd konštatoval, že v obidvoch konaniach sa jedná o totožný nárok žalobcu, ktorý bol vymedzený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca zakladá na neplatnom započítaní pohľadávok. V konaní pritom súd nie je viazaný právnym posúdením nároku tak, ako toto posúdenie vykonala strana sporu, keď úlohou súdu je vykonať právne posúdenie vymedzeného skutkového stavu a jeho podradenie pod hypotézu príslušnej právnej normy. Vecne správne okresný súd uviedol, že sa jedná o identický predmet konania, keďže v obidvoch konaniach by bolo potrebné ako prejudiciálnu otázku posudzovať existenciu pohľadávok žalobcu v kontexte posúdenia otázky ne/platnosti započítania platby za prístup do distribučnej sústavy vykonaného žalovaným. V prípade úspechu v obidvoch týchto konaniach by žalobca obdržal sumu 3.476,98 Eur duplicitne. V kontexte posudzovania existencie prekážky litispendencie nie je významné to, ako je po právnej stránke posúdený skutkový dej, ktorý je predmetom jednotlivých konaní, a preto
bez ohľadu na žalobcom uskutočnené právne posúdenie nárokov uplatnených v uvedených konaniach je namieste konštatovať, že sa jedná o totožný predmet sporu uplatnený v súdnom konaní vo vzťahu medzi tými istými sporovými stranami. Okresný súd tak čo do zaplatenia sumy 3.476,98 Eur správne konštatoval, že tento nárok je predmetom tak konania vedeného pod sp.zn. 10Cb/60/2021, ako aj predmetom skôr začatého konania vedeného pod sp.zn. 19Cb/121/2018, kde je úhrada tejto sumy zahrnutá v celkovej požadovanej sume 159.956,78 Eur. S ohľadom na zistenú prekážku litispendencie bolo preto nevyhnutné okresným súdom zastaviť neskôr začaté konanie. Krajský súd tak pristúpil k potvrdeniu odvolaním napadnutého uznesenia okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
32. Krajský súd z dôvodu princípu právnej istoty poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/29/2022 zo dňa 27.07.2022, keď bolo rozhodnuté rovnako v súvislosti s vyhodnotením prekážky litispendencie.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.