Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu SetCar sk, a.s., IČO: 50387189, so sídlom v Sučanoch, Ulica priemyselná č. 10, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho č. 4, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, o zaplatenie 448,80 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -124 zo dňa 08.02.2022, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 448,80 €, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho posúdenia veci, podľa ktorého je žaloba žalobcu dôvodná; súd prvej inštancie argumentoval, že „na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za preukázané, že došlo ku škodovej udalosti dňa 08. 09. 2020, ktorá bola evidovaná u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX tak, že došlo ku škode na vozidle poškodeného; táto škodová udalosť bola spôsobená prevádzkovou motorového vozidla, ktoré bolo poistené u žalovaného; v tejto súvislosti bol poškodený nútený využiť možnosť náhradného vozidla na zabezpečenie svojich potrieb a to tým spôsobom, že uzavrel zmluvu o nájme náhradného vozidla so žalobcom; po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 200445, ktorú si poškodený uplatnil ako náhradu u žalovaného, ktorý ju v celosti neuznal; súd mal teda v konaní tieto skutočnosti za preukázané, pričom tieto neboli ani predmetom sporu; sporným sa stala dĺžka oprávneného nájmu motorového vozidla zo strany poškodeného, resp. výška denného nájmu za toto motorové vozidlo; súd mal preukázané, že poškodený a žalobca uzatvorili zmluvu o nájme č. 432/701 zo dňa 10.09.2020, kedy začal nájom motorového vozidla, ktorý žalobca prenajal poškodenému a tento trval až do dňa 24.09.2020 za sumu 1.122,- € bez DPH, spolu s DPH v sume 1.346,40 €; z tejto sumy priznal žalovaný len náklady v sume 673,20

€, rozdiel ktorý uhradený nebol, predstavoval potom žalovanú sumu 448,80 €; súd vychádza totožne s predchádzajúcou judikatúrou súdov Slovenskej republiky k tomu záveru, že kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je jednak jeho začiatok, teda deň, kedy poškodený prestal mať možnosť užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu škodovej udalosti, či jeho opravy a dňom, kedy mu je doručené oznámenie o tom, že došlo k ukončeniu jej likvidácie poistnej udalosti a sú mu poukázané finančné prostriedky, pokiaľ na ne má nárok; takáto konštrukcia vyplýva z rozsiahlej judikatúry súdov Slovenskej republiky; sám žalobca tvrdil a preukazoval to aj ručne písanou vetou, ktorá sa nachádza na zmluve o nájme osobného motorového vozidla, že dňa 24.09.2020 mu bolo doručené poštou oznámenie o totálnej škode; žalobca tvrdil, že sa jednalo o list zo dňa 17.09.2020, ktorý bol podaný na prepravu dňa 22.09.2020 tak, ako to vyplýva z listinných dôkazov, ktoré predložil v súdnom konaní a súd nimi vykonal dokazovanie; na druhej strane bolo tvrdenie žalovaného o tom, že takéto oznámenie bolo doručené poškodenému skôr a to dňa 18.09.2020, a to elektronickou formou na emailovú adresu osoby, ktorú poškodený uviedol ako adresu pre takúto elektronickú komunikáciu; zo žiadneho listinného dôkazu ani iného dôkazu nevyplýva, že by sa malo jednať o emailovú adresu osoby, ktorú poškodená osoba uviedla ako kontaktnú osobu a ktorá mala za poškodenú spoločnosť so žalovaným komunikovať ohľadne šetrenia predmetnej poistnej udalosti; súd za rozhodujúce považuje pri skúmaní otázky ohľadne doručenia oznámenia elektronickou formou dňa 18.09.2020 poškodenému zo strany žalovaného tú skutočnosť, že z predloženého listinného dôkazu, teda kópie elektronickej komunikácie medzi týmito osobami vyplýva len jedna skutočnosť, že dňa 18.09.2020 o 07:06 hod. bola odoslaná správa na emailovú adresu, ktorú uviedol poškodený v oznámení o dopravnej nehode, v predmete tejto správy je uvedené oznámenie k škodovej udalosti a o tom, že v prílohe má byť zaslané oznámenie k tejto škodovej udalosti, pričom nie je zrejmé, či takáto elektronická správa vôbec obsahovala nejakú prílohu, ktorá mala obsahovať takéto oznámenie; žalovaný nijakým spôsobom nevysvetlil skutočnosť a to ďalšej emailovej správy o tom, že bola v ten istý deň, v tú istú hodinu a minútu nie z celkom jednoznačnej elektronickej adresy zasielaná ďalšia správa, ktorá už takúto prílohu obsahovať mala; súd preto takéto listinné dôkazy nepovažoval za jednoznačné, nie je možné z nich zistiť, ktorá z týchto dvoch elektronických správ bola teda vôbec doručovaná alebo boli doručené obe, preto súd považoval skutočnosť ohľadne skoršieho doručenia oznámenia žalovaného smerom k poškodenému za nepreukázané; v danom prípade sa nejedná o činnosť, s ktorou by žalovaný nemal skúsenosť, preto bolo v jeho záujme aj v iných veciach, aby okolnosť ohľadne riadneho doručenia tak dôležitého dokumentu, ako je oznámenie o skončení šetrenia poistnej udalosti, bola doručená jednoznačne preukázateľným spôsobom; súd teda uvádza, že v danom prípade škoda spočíva v tom, že poškodený musel vynaložiť vyššie náklady na požičanie osobného motorového vozidla voči nákladom, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré však v tomto období nemohol využívať v dôsledku poškodenia, ktoré vzniklo na základe dopravnej nehody, pričom takúto škodu je potrebné považovať za skutočnú škodu v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, pretože bez porušenia pravidiel cestnej premávky by nedošlo k takejto škode, k takémuto poškodeniu; keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k dopravnej nehode a teda by neboli nutné náklady, ktoré spočívali v nájme náhradného motorového vozidla; súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že čo sa týka výšky dennej sadzby nájomného, nie je možné túto paušalizovať tak, ako to predkladal žalovaný, pričom logicky a aj právne správnym voči otázke posudzovania výšky nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla je ten názor, že v prípade, že je poškodené vozidlo nižšej kategórie, ako vozidlo požičané, musí byť aj sadzba prenajatého vozidla znížená; sadzba denného nájomného potom závisí od kategórie poškodeného vozidla, keď v danom prípade žalobca požičal motorové vozidlo poškodenému z inej kategórie vozidiel, ako bolo poškodené vozidlo, avšak v danom prípade musel ho požičať za cenu nižšiu s bežnou cenou sadzieb prenajatých vozidiel v kategórii zhodnej s poškodeným vozidlom, a to za situácie, kedy žalobca nemal k dispozícii vozidlo totožnej kategórie; z uvedeného dôvodu potom súd konštatuje, že žalobný nárok žalobcu je oprávnený a takémuto potom súd vyhovel a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 448,80 € v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia; súd nevyhovel návrhu žalovaného na ďalšie dokazovanie, a to výsluchom svedkov, kedy podľa názoru súdu títo by nemohli prispieť k preukázaniu tvrdených skutočností, pretože jeden svedok bol štatutárny zástupca strany sporu v konaní, ktorá svoje skutkové tvrdenia vyjadrila v priebehu konania a teda nemohol byť vypočutý v procesnom postavení svedka a druhá osoba, ktorá bola označená s návrhom na jeho výsluch bola osoba, ktorá zrejme komunikovala so žalovaným, keďže jej takáto elektronická adresa bola poskytnutá poškodeným, avšak poškodený jednoznačným spôsobom poprel doručenie akékoľvek oznámenia elektronickou formou; z tohto dôvodu potom súd návrhu na ďalšie dokazovanie v zmysle zásad hospodárnosti a rýchlosti konania nevyhovel, pretože takéto dokazovanie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a nebolo

spôsobilé preukázať iný skutkový stav“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia v spojení s , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 22.03.2022 (č.l. 135-138 spisu v spojení s č.l. 140-143 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); v odvolaní konkrétne namietal, že: (1) súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď nepovažoval za preukázané odoslanie oznámenia o totálnej škode poškodenému dňa 18.09.2020 na adresu elektronickej pošty označenú poškodeným v oznámení o dopravnej nehode; nie je ani zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že poškodenému boli odoslané dve rôzne správy v rovnakom čase; v tomto smere poukázal na to, že zaslanie správy elektronickej pošty je možné spravidla preukázať dvomi spôsobmi, t.j. predložením predmetnej správy v tlačenej podobe alebo jej preposlanie v elektronickej podobe, pričom v prejednávanom spore využil obidva spôsoby a predložil totožnú správu elektronickej pošty v jeho tlačenej podobe a následne aj preposlal elektronickú podobu správy elektronickej pošty do elektronickej podateľne súdu a to práve z dôvodu, že žalobca spochybnil predložený dôkaz (vytlačenú správu elektronickej pošty), keď namietal, že z tohto dôkazu nie je možné zistiť, čo presne obsahovala pripojená príloha; žalovaný zdôraznil, že svoj postup už vysvetlil v písomnom podaní zo dňa 31.01.2022; na základe uvedeného vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal predložený dôkaz (t.j. správu elektronickej pošty v elektronickej podobe) možným a účelným spôsobom, t.j. prečítaním v elektronickej podobe a otvorením jeho prílohy, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; zotrval na názore, že preukázal doručenie oznámenia o totálnej škode poškodenému dňa 18.09.2020, pričom samotný poškodený si v potvrdení o hlásení poistnej udalosti ako aj v ďalšom tlačive pre elektronickú formu komunikácie zvolil adresu elektronickej pošty a@b.c, pričom poverená osoba z tejto adresy so žalovaným v zastúpení poškodeného komunikovala a predkladala požadované doklady, rovnako žalovaný s týmto zvoleným zástupcom ohľadne predmetnej škodovej udalosti komunikoval ako s poškodeným, preto skutočnosť, že si túto osobu pre účely komunikácie zvolil poškodený nemôže ísť na ťarchu žalovaného; (2) súd prvej inštancie pochybil tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy s nedostatočným odôvodnením, nakoľko výsluch svedka X.. C. A., ktorý bol konateľom poškodeného (teda nie strany v spore ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie), pričom tento sa mohol vyjadriť najmä k osobe W. V., ktorého poveril na komunikáciu so žalovaným, súčasne výpoveď samotného W. V. ako svedka bola spôsobilá objasniť namietané skutočnosti ohľadne vedomosti poškodeného o závere žalovaného o totálnej škode na vozidle; (3) uplatnená suma prenájmu náhradného vozidla je neprimerane vysoká, čo preukázal cenníkmi prenájmov iných spoločností ako aj faktúrami, cenníkom a všeobecnými obchodnými podmienkami samotného žalobcu; poukázal na to, že žalobca faktúrou č. XXXXXX fakturoval za prenájom vozidla zn. C. J., E.: D. XXX N. sumu 74,80 € denne za celkovú dobu 15 dní v období od 10.09.2020 do 24.09.2020; presne za to isté motorové vozidlo však žalobca v porovnateľnom období (od 24.06.2020 do 30.06.2020) účtoval sumu 58,- € denne, pritom išlo o kratšiu dobu prenájmu (7 dní), keď všeobecne spoločnosti poskytujúce prenájom motorových vozidiel zvýhodňujú práve časovo dlhší prenájom; žalobca sa v konaní bránil tvrdením, že v obidvoch prípadoch išlo o poškodené vozidlo rôznej kategórie, s ktorým tvrdením sa súd prvej inštancie uspokojil napriek tomu, že žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. nepredložil dôkaz, aké vozidlo bolo v uvedenom prípade poškodené ani dôkaz, že nemal k dispozícii primerané vozidlo a musel prenajať práve C. J.; žalovaný preto vyjadril názor, že svoje tvrdenie žalobca nepreukázal, hoci ho zaťažovalo dôkazné bremeno a súd prvej inštancie pochybil, keď tvrdenia žalobcu vzal za základ svojho rozhodnutia; povinnosťou súdu bolo pritom skúmať, či náklady

na prenájom náhradného vozidla boli vynaložené správne a účelne a či boli zodpovedajúce vozidlu poškodeného; žalovaný pritom predloženými cenníkmi iných autopožičovní v danom regióne preukázal, že žalobcom účtovaná cena prenájmu v danom mieste a čase bola neprimerane vysoká a žalobca nepreukázal opak, preto súd prvej inštancie pochybil, keď sa stotožnil s nepreukázanými tvrdeniami žalobcu; (4) za nesprávne právne posúdenie veci považuje aj záver súdu prvej inštancie, že „kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je jednak jeho začiatok, teda deň, kedy poškodený prestal mať možnosť užívať svoje motorové vozidlo z dôvodu škodovej udalosti či jeho opravy a dňom, kedy mu je doručené oznámenie o tom, že došlo k ukončeniu jej likvidácie poistnej udalosti a sú mu poukázané finančné prostriedky, pokiaľ na ne má nárok“; zdôraznil, že v danom prípade išlo o totálnu škodu na vozidle poškodeného, preto v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. vyjadril názor, že „hľadisko účelnosti vylučuje, aby v situácii keď je objektívne zrejmé, že vozidlo je natoľko poškodené, že opravované nebude, boli naďalej za účelné považované náklady na nájom náhradného vozidla až do doby, keď je poškodenému poskytnutá náhrada za zničené vozidlo (...); akonáhle je objektívne zrejmé, že oprava je nehospodárna a nebude vykonaná, možno zásadne náklady nájmu náhradného vozidla považovať za účelné len do doby, kedy je isté, že oprava vykonaná nebude; nájomné za vozidlo po dobu dlhšiu už nemožno považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody“; súčasne Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo dňa 15.11.2019 uviedol, že „podľa názoru súdu prvej inštancie, poisťovňa bola povinná nahradiť poškodenému náhradu nákladov za vypožičanie náhradného vozidla za obdobie do oznámenia poisťovne poškodenému o informácii, že oprava poškodeného vozidla by bola neekonomická; nájomné za náhradné vozidlo už totiž nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody; pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo; už dňom, kedy bolo oznámené poisťovňou poškodenému, (teda nie až dňom vyplatenia poistného plnenia poškodenému), že oprava vozidla je neekonomická a poškodené vozidlo nedoporučuje opravovať, je objektívne zrejmé, že oprava vozidla by bola nehospodárna a išlo o tzv. totálnu škodu; prvoinštančný súd skonštatoval, že nešlo o dočasné neužívanie poškodeného vozidla; z dôvodu, že poškodený cestou žalobcu, ktorý bol jeho splnomocneným zástupcom, mal od 26.02.2015 vedomosť o tom, že oprava poškodeného vozidla by bola nehospodárna, poškodenému, a teda ani žalobcovi nevznikol nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla po dni 26.02.2015, teda za obdobie ďalších troch dní, za ktoré si tento nárok uplatňoval, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol“; rovnaký názor zastáva aj Národná banka Slovenska, ktorá vo vzťahu k nároku na požičanie náhradného vozidla zaujala svoj postoj v odpovedi a poskytnutí informácií zo dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného uvádza, že „výška nároku na náhradu nákladov za požičanie náhradného vozidla je závislá od dĺžky požičania náhradného vozidla, pričom Národná banka Slovenska zastáva právny názor, že poškodený má nárok na požičanie náhradného vozidla odo dňa poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom na objednanie nevyhnutne potrebných náhradných dielov“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.04.2022 (č.l. 152-153 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený; tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, považuje za neopodstatnené; súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal uplatnený nárok žalobcu za preukázaný; právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku v otázke doručenia oznámenia o totálnej škode na vozidle poškodenému považuje za zrozumiteľné a správne; svoj myšlienkový postup ohľadne danosti nároku žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zdôvodnil; vyjadril názor, že ručne písaná veta, ktorá sa nachádza na zmluve o nájme osobného motorového vozidla preukazuje, že dňa 24.09.2020 bolo poškodenému poštou doručené oznámenie o totálnej škode; jednalo sa pritom o list zo dňa 17.09.2020, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.09.2020; žalovaný v danom smere preukázal, že dňa 18.09.2020 zaslal na adresu elektronickej pošty V.@B..sk správu, prílohou ktorej malo byť všeobecné oznámenie zo dňa 17.09.2020, ktoré je v sídle žalovaného vystavované ako

predtlač a z ktorého vôbec nevyplýva všeobecná hodnota vozidla a hodnota predajných zvyškov; týmto dňom preto nebolo poškodenému riadnym spôsobom oznámené, že ide o neekonomickú opravu; aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR vyplýva, že poškodený má nárok na preplatenie nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla do doby, kedy je objektívne zrejmé (isté), že oprava vykonávaná nebude; táto skutočnosť v danom prípade jednoznačne vyplýva až z oznámenia zo dňa 25.09.2020, ktoré bolo poškodenému doručované prostredníctvom elektronickej pošty dňa 25.09.2020; v danom prípade boli teda poškodenému zaslané elektronickou formou dve oznámenia o totálnej škode; súd tak dospel k správnemu zhodnoteniu skutkového stavu, keď konštatoval, že v danom prípade sa nejedná o činnosť, s ktorou by žalovaný nemal skúsenosť, preto bolo v jeho záujme, aby okolnosť ohľadne riadneho doručenia tak dôležitého dokumentu, ako je oznámenie o skončení šetrenia poistnej udalosti, bola jednoznačne preukázaná; súd predložené správy nepovažoval za jednoznačné, a preto skutočnosť ohľadne skoršieho doručenia oznámenia žalovaného smerom k poškodenému vyhodnotil ako nepreukázanú; v každom prípade dňa 18.09.2020 poisťovňa na základe šetrenia poistnej udalosti ešte neučinila záver o tom, či vôbec pristúpi k poistnému plneniu a v akej výške; poškodený bol aj naďalej v stave, kedy nemal vedomosť o tom, kto mu poskytne náhradu škody a už vôbec nemohol pristúpiť k zaobstaraniu si nového vozidla, keďže nedisponoval informáciou, koľko finančných prostriedkov bude mať k dispozícii na kúpu iného vozidla; žalovaný len oznámil poškodenému, že vyhodnotil opravu ako neekonomickú; až oznámenie o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti je úkonom, ktorým poistiteľ oznamuje skončenie šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, od ktorého momentu nastáva aj splatnosť poistného plnenia; doručenie takéhoto oznámenia o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti s vysvetlením do dispozície poškodeného je momentom, od ktorého má poškodený objektívnu vedomosť, že sa jedná o ekonomicky neúčelnú opravu; pokiaľ ide o výšku dennej sadzby nájomného, nie je možné túto paušalizovať tak, ako to tvrdil žalovaný, pričom logicky a aj právne správnym voči otázke posudzovania výšky nákladov na vypožičanie osobného motorového vozidla je ten názor, že v prípade, že je poškodené vozidlo nižšej kategórie ako vozidlo požičané, musí byť aj sadzba prenajatého vozidla znížená; sadzba denného nájomného totiž závisí od kategórie poškodeného vozidla; v prejednávanej veci bola preukázateľne fakturovaná denná sadzba, ktorá korešpondovala s predloženým cenníkom žalobcu; je zrejmé, že podľa cenníka je za prenájom motorového vozidla zn. C. J. v rozsahu nad 10 dní účtovaná sadzba 89,76 € s DPH denne, čo presne zodpovedá sadzbe uvedenej na faktúre č. XXXXXX zo dňa 24.09.2020; žalovaným predložená faktúra č. XXXXXX vystavená dňa 30.06.2020 bola vystavená v úplne inej veci a vôbec sa netýka prejednávaného prípadu, teda nie je povinnosťou žalobcu preukazovať skutočnosti nijako nesúvisiace s predmetom sporu a tiež nie je povinnosťou súdu akceptovať takýto dôkaz; žalobca aj napriek tomu vysvetlil, prečo pristúpil v inom súdnom spore k zníženiu dennej sadzby za prenájom vozidla zn. C. J.; uvedené však neznamená, že pri každom ďalšom prenájme musí byť cenníková sadzba za kategóriu SUV automaticky znížená; v tejto veci dôvody na zníženie sadzby neexistovali (bolo prenajaté vozidlo rovnakej kategórie), preto cenníková sadzba nemohla byť znížená; napokon iba táto skutočnosť nemôže viesť k záveru o neprimeranosti účtovanej sadzby; k navrhovaným výsluchom sa žalobca v priebehu konania už vyjadril a poukázal na nadbytočnosť a nehospodárnosť týchto návrhov s prihliadnutím na výšku žalovanej istiny a skutočnosti, ktoré sa mali týmito návrhmi svedeckých výpovedí preukazovať; aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 15.11.2019, na ktoré poukázal žalovaný, uvádza, že náklady za prenájom vozidla je možné považovať za účelné len do doby, kedy bolo isté a objektívne zrejmé, že oprava nebude vykonaná; isté, že oprava nebude vykonaná pritom mohlo byť iba z vyčíslenia škody; nemožno akýkoľvek list považovať za oznámenie o totálnej škode, z ktorého by bolo zrejmé, že oprava nebude vykonaná; predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR totiž bližšie nekonkretizuje, čo všetko musí oznámenie poisťovne obsahovať; všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 16.05.2022 (č.l. 160-161 spisu) k vyjadreniu žalobcu uviedol, že si žalobca protirečí, keď na jednej strane spochybňuje doručené oznámenie o totálnej škode zo dňa 18.09.2020, že v ňom absentuje údaj o všeobecnej hodnote vozidla a hodnote predajných zvyškov, na druhej strane však sám uznáva, že judikatúra najvyššieho súdu nekonkretizuje, čo všetko musí oznámenie poisťovne obsahovať; podľa rozhodovacej praxe najvyššieho súdu má poškodený nárok na preplatenie nákladov na prenájom náhradného vozidla do doby, kedy je objektívne zrejmé, že oprava vykonaná nebude; poukázal na skutočnosť, že v liste zo dňa 18.09.2020 je výslovne uvedené, že opravu poškodeného vozidla považuje za neekonomickú a škodu na vozidle za totálnu škodu; vyjadril názor, že z uvedeného oznámenia je dostatočne zrejmé, že opravu vozidla poškodeného považuje za neekonomickú a hradiť bude iba poistné plnenie podľa výpočtu pri totálnej škode na

vozidle; právny predchodca žalobcu mal preto podľa jeho názoru dostatočnú vedomosť, že žalovaný opravu poškodeného vozidla nenahradí; doručenie oznámenia o totálnej škode poškodenému dňa 18.09.2020 prostredníctvom elektronickej pošty bolo podľa jeho názoru preukázané; zopakoval, že samotný poškodený si zvolil adresu elektronickej pošty pre účely komunikácie so žalovaným pri šetrení poistnej udalosti; zdôraznil, že vo vyjadrení zo dňa 30.08.2021 ozrejmil, vo vzťahu k akým skutočnostiam majú byť vypočutí navrhnutí svedkovia, t.j. najmä ohľadom sporného dátumu doručenia oznámenia o totálnej škode, pričom práve navrhnutí svedkovia boli spôsobilí odstrániť rozpory v tvrdeniach strán; zdôraznil, že svedecká výpoveď je samostatným dôkazným prostriedkom, ktorú nemožno nahradiť inými písomnými dôkazmi; zotrval na názore v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení pokiaľ (1) spochybňoval dôveryhodnosť cenníkov predložených žalovaným, čo nepodložil žiadnym dôkazom napriek tomu, že išlo o cenníky riadne fungujúcich subjektov podnikajúcich v oblasti prenájmu motorových vozidiel, (2) tvrdil, že jeho právny predchodca si nemohol kúpiť iné motorové vozidlo do skončenia šetrenia jeho poistnej udalosti, ktoré tvrdenie ničím nepreukázal (k tomuto sa tiež mohol vyjadriť navrhovaný svedok X.. A.), (3) tvrdil, že dennú sadzbu prenájmu v prípade faktúry zo dňa 30.06.2020 mimoriadne znížil z dôvodu, že prenajaté vozidlo bolo vyššej kategórie ako poškodené vozidlo, čo nepodložil absolútne žiadnym dôkazom a (4) tvrdil, že sadzba denného nájomného závisela od kategórie poškodeného vozidla, čo opätovne nepodložil žiadnym dôkazom, naopak z uvedeného sa javí, že pokiaľ žalobca chce, je schopný za totožné vozidlo účtovať aj dennú sadzbu nižšiu o takmer 17,- €; naopak žalovaný vyjadril názor, že všetky svoje tvrdenia podložil dôkazmi, a to (1) tvrdenie, že poškodený mal už dňa 18.09.2021 vedomosť o tom, že škoda na jeho vozidle bude posudzovaná ako totálna škoda, čo preukázal komunikáciou prostredníctvom elektronickej pošty; (2) tvrdenie, že žalobcom účtovaná cena prenájmu je neprimeraná, čo preukázal faktúrou žalobcu a cenníkmi troch iných spoločností z daného obdobia a regiónu; (3) tvrdenie o rozdielnych cenách nájmu účtovaných žalobcom za totožné vozidlo a (4) tvrdenie, že poškodený si mohol kúpiť iné vozidlo pred poskytnutím poistného plnenia, čo preukázal označením verejne dostupnej internetovej stránky obsahujúcej výsledky hospodárenia a majetkové pomery právneho predchodcu žalobcu; na základe uvedeného zotrval na podanom odvolaní a svojej odvolacej argumentácii.

2.4 Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 07.06.2022 (č.l. 164 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.05.2022 opätovne uvádza iba svoje subjektívne, nepodložené a účelové tvrdenia, preto zotrváva na riadne preukázanej skutočnosti, že poškodený nemal a ani nemohol mať už dňa 18.09.2020 vedomosť o výške vzniknutej škody, teda nemohol byť objektívne ustálený záver o tom, že sa jedná o totálnu škodu; predmetné oznámenie poisťovateľa zo dňa 17.09.2020 neobsahuje informácie potrebné pre konštatovanie, že sa jedná o totálnu škodu, pretože vyčíslenie výšky škody (všeobecnej hodnoty vozidla a použiteľných zvyškov) je kľúčovou náležitosťou rozhodnutia o totálnej škode; ak žalovaný argumentuje tým, že už dňa 18.09.2020 bolo objektívne zrejmé, že oprava vozidla je nehospodárna, tak vôbec nie je jasné, prečo už v tento deň neukončil žalovaný šetrenie poistnej udalosti a poškodenému neoznámil výšku poistného plnenia, resp. všeobecnú hodnotu poškodeného vozidla a predajných zvyškov; nehospodárnosť opravy totiž rozhodne nevyplýva iba z tvrdenia žalovaného bez akéhokoľvek vyčíslenia; skutočnosť, že poisťovateľ škodcu v určitý moment šetrenia poistnej udalosti „považuje“ opravu za nehospodárnu, je pre posúdenie uplatneného nároku irelevantné; podstatné je to, kedy bolo objektívne zrejmé, že sa jedná o neekonomickú opravu; až oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti je úkonom, ktorým poistiteľ oznamuje skončenie šetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť, od ktorého momentu nastáva aj splatnosť poistného plnenia; doručenie takéhoto oznámenia o ukončení vyšetrovania škodovej udalosti do dispozície poškodeného je momentom, od ktorého má poškodený objektívnu vedomosť, že sa jedná o ekonomicky neúčelnú opravu; dňa 18.09.2020 poisťovňa na základe šetrenia poistnej udalosti ešte neučinila konečný záver o tom, či pristúpi k poistnému plneniu a v akej výške; poškodený bol aj naďalej v stave, kedy nemal vedomosť o tom, či a v akej výške mu poisťovateľ poskytne náhradu škody a už vôbec nemohol pristúpiť k zaobstaraniu si nového vozidla, keďže nedisponoval ani len predbežnou informáciou, koľko finančných prostriedkov bude mať k dispozícii na kúpu iného vozidla; pokiaľ ide o navrhované výsluchy svedkov, tieto po celý čas považoval za nehospodárne a nadbytočné s prihliadnutím na výšku žalovanej istiny a na skutočnosti, ktoré sa mali týmito svedeckými výpoveďami údajne preukázať; žalovaný sa navyše ani len nezúčastnil pojednávania, kde mali byť títo svedkovia vypočutí; uvedené tvrdenia preto považuje len za účelovú obranu žalovaného, ktorý v danom smere jednoducho neprodukoval hodnoverné dôkazy, ktorými by spochybnil uplatnený nárok žalobcu.

2.5 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.06.2022 (č.l. 172 spisu) uviedol, že pre účely trvania nájmu náhradného vozidla poškodený absolútne nepotreboval mať vedomosť o výške všeobecnej hodnoty vozidla a použiteľných zvyškov, ani nebolo rozhodujúce ukončenie šetrenia predmetnej poistnej udalosti; pre posúdenie účelnosti ďalšieho prenájmu náhradného motorového vozidla bolo rozhodujúce stanovisko, že v prípade poškodeného vozidla sa z hľadiska poisťovne jedná o neekonomickú opravu; tvrdenie žalobcu, že poškodený bol v stave, kedy nemohol pristúpiť k zaobstaraniu si nového vozidla, pretože nemal vedomosť o výške poistného plnenia, predstavuje len špekuláciu, pretože poškodený nebol v konaní vypočutý, k uvedenému sa vôbec nevyjadril, preto žalobca prezentuje iba svoje domnienky, keď v tejto súvislosti zdôraznil, že poškodený je osobou odlišnou od žalobcu; poškodený je právnickou osobou a podnikateľským subjektom, ktorého majetkové pomery umožňovali zaobstarať si nové motorové vozidlo, navyše v dnešnej dobe si väčšina podnikateľských subjektov nákup vozidiel financuje (má možnosť financovať) prostredníctvom leasingu; nemá vedomosť, že na prvé pojednávanie dňa 08.02.2022 boli predvolaní navrhnutí svedkovia, pričom mohli byť vypočutí aj v jeho neprítomnosti; na základe uvedeného žalovaný zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3.1 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4.3.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku (okrem ustálenia okamihu, do ktorého má poškodený nárok na náhradné vozidlo) súdu prvej inštancie a v zmysle na tieto v tomto rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil (okrem ustálenia okamihu, do ktorého má poškodený nárok na náhradné vozidlo); z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.3.3 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na vyhovenie žalobe žalobcu; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( ); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo v tomto rozsahu potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( ); zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.09.2020, na základe ktorej došlo k postúpeniu spornej pohľadávky proti žalovanému z poškodeného na žalobcu; poškodenému vznikla dňa 08.09.2020 na jeho motorovom vozidle zn. D. XXXd xA. E.: D. XXX Z.koda spôsobená protiprávnym konaním vinníka dopravnej nehody, ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola predmetom poistenia u žalovaného; poškodený si z dôvodu opravy motorového vozidla od žalobcu z dôvodu zabezpečenia

podnikateľskej činnosti v rámci Slovenskej republiky na základe zmluvy o prenájme vozidla č. 432/701 zo dňa 10.09.2020 prenajal náhradné vozidlo zn. C. J., E.: D. XXX N. v období od 10.09.2020 do 24.09.2020 (15 dní) za nájomné v sume 74,80 € denne bez DPH, pričom po skončení nájmu žalobca faktúrou č. XXXXXX zo dňa 24.09.2020 vyúčtoval poškodenému sumu 1.122,- € bez DPH; poškodený po skončení nájmu vyhlásil, že oznámenie o totálnej škode mu bolo doručené dňa 24.09.2020 prostredníctvom pošty; žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti akceptoval za prenájom náhradného vozidla sumu 673,20 € bez DPH za 9 dní prenájmu od 10.09.2020 do oznámenia o totálnej škode dňa 18.09.2020; zostávajúca suma 448,80 € zostala predmetom sporu v prejednávanom spore.

4.3.4 V prejednávanom spore je zrejmé, že medzi stranami zostalo ťažiskovo sporné (1) ustálenie okamihu, do ktorého má poškodený nárok na náhradné vozidlo a (2) primeranosť výšky účtovaného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal z názoru, že poškodený má nárok na náhradu nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla v období od poškodenia jeho motorového vozidla do vyplatenia poistného plnenia; z tohto hľadiska samotné oznámenie, že poškodenie motorového vozidla poškodeného bude poisťovňa považovať za totálnu škodu je bez ďalšieho bez právneho významu; ohľadne tohto záveru neexistuje v Slovenskej republike ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít ( základných princípov ); odvolací súd preto v tomto smere vychádza z názoru, že nie je dôvod, pre ktorý by sa poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené len čiastočne (a opravuje sa), mal nachádzať v lepšom postavení ako ten, ktorého vozidlo bolo zničené totálne; obidvaja poškodení sa nachádzajú v rovnakej životnej situácii, t.j. z dôvodu dopravnej nehody nemôžu užívať vlastné vozidlo, preto používajú vozidlo cudzie, resp. náhradné; dá sa povedať, že poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené len čiastočne, prestúpi z náhradného vozidla do vozidla opraveného, ??zatiaľ čo poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené totálne, vystúpi po rozhodnutí poisťovne o totálnej škode z náhradného vozidla a bude čakať, kým mu poisťovňa zašle poistné plnenie, aby si mohol kúpiť nové vozidlo; z časového hľadiska pritom nie je vylúčené, aby oprava vozidla trvala dlhšie, než kúpa nového vozidla (porovnaj napríklad nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 24.07.2018; sp. zn. zo dňa 22.01.2019 alebo sp. zn. zo dňa 14.01.2021); argumentácia žalovaného o zániku nároku na náhradné vozidlo v okamihu oznámenia o totálnej škode vedie k absurdnej situácii, keď je rozsah nárokov poškodeného nepriamo úmerný rozsahu škody, ktorá mu vznikla; je nepochybné, že poškodený, ktorého vozidlo je odporúčané na opravu a teda utrpel menšiu, ako tzv. totálnu škodu, má právo na náhradu nákladov na náhradné vozidlo počas opravy poškodeného vozidla; poškodený, ktorý utrpel škodu väčšieho rozsahu, by pritom podľa žalobcu právo na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov na náhradné vozidlo, mať nemal; čím väčšia škoda, tým menší rozsah práva na jej náhradu; uvedený záver tak zasahuje do rovnosti obsahu vlastníckeho práva (ktorého súčasťou je okrem práva vec držať aj právo túto vec užívať), keď sú majetkové práva poškodených, ktorí na svojom vozidle utrpeli menšiu ako tzv. totálnu škodu chránené vo väčšom rozsahu ako práva vlastníkov druhovo totožnej veci v druhovo totožnej právnej situácii, navyše bez akejkoľvek opory v relevantnej zákonnej úprave; z hľadiska prejednávaného sporu je zrejmé, že nájom náhradného vozidla v prípade poškodeného skončil skôr, než bolo poškodenému vyplatené poistné plnenie zo strany žalovaného; pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má po postúpení pohľadávky poškodeného nárok na náhradu nájomného za 15 dní nájmu náhradného vozidla (v období od 10.09.2020 do 24.09.2020), odvolací súd považuje tento záver za správny; na základe uvedeného nebolo ani podľa odvolacieho súdu potrebné vykonať navrhnuté dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov (konateľ poškodeného Ing. C. A. a W. V.), pretože títo mali byť podľa žalovaného vypočutí k okamihu doručenia oznámenia o totálnej škode poškodenému dňa 18.09.2020, ktoré je pre účely rozhodnutia v prejednávanom spore bez právneho významu.

4.3.5 Okrem toho (len z hľadiska odvolacej argumentácie a bez vplyvu na vyššie uvedený záver) aj odvolací súd považuje oznámenie o totálnej škode zo dňa 17.09.2020 za doručené dňom 24.09.2020 podľa vyjadrenia poškodeného, pretože žalovaný nepreukázal opak; oznámenie o totálnej škode je potrebné považovať za jednostranný právny úkon poisťovne, ktorý je potrebné vyhotoviť písomne a doručiť do dispozičnej sféry poškodeného ( ); na doručenie oznámenia o totálnej škode preto nemôže slúžiť adresa elektronickej pošty uvedená tlačive o uplatnení škody zo dňa 09.09.2020, ktorá môže slúžiť len na účely flexibilnejšej komunikácie s poškodeným v rámci prešetrovania poistnej udalosti, nie však na účely doručovania písomností poškodenému.

4.3.6 Z hľadiska spornej otázky primeranosti výšky účtovaného nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla nebolo medzi stranami nebolo sporné, že náhrada nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla je súčasťou nároku na náhradu škody poškodeného; ujma spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na nájom náhradného motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia, je skutočnou škodou, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov; skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na nájom náhradného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému motorovému vozidlu; aj pri porovnateľnom náhradnom vozidle platí, že rozsah náhrady je obmedzený hľadiskom účelnosti; výšku náhrady škody, za ktorú škodca zodpovedá, je potrebné stanoviť s ohľadom na obvyklé ceny nájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase; výška náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale výškou sumy vynaloženej účelne; podľa odvolacieho súdu platí, že účelnosť vynaloženého nákladu je vecou vnútorného vzťahu medzi potrebou a prostriedkami, akými sa uspokojuje; účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby; pri poistnej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo; náklad teda prestáva byť účelne vynaloženým v okamihu, keď zaniká potreba, ktorá sa týmito nákladmi uspokojuje, resp. keď poškodený prijatím poistného plnenia získa inú mužnosť, ako túto potrebu realizovať; táto potreba teda celkom zjavne nezaniká samotným oznámením o totálnej škode zo strany poisťovne, naopak trvá naďalej; rovnako tak pojmovo platí, že náhradným je vozidlo, ktorého využívaním poškodený nahrádza využívanie svojho vozidla, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené a nie je spôsobilé na premávku; oznámením o totálnej škode zo strany poisťovne neprestáva byť náhradné vozidlo účelne využívanou náhradou za poškodené vozidlo; účelne využívaným je náhradné vozidlo až do okamihu, kedy je zákonom ustanoveným spôsobom ustálený spôsob a rozsah likvidácie poistnej udalosti a poškodený prijatím poistného plnenia získa inú možnosť realizovať potrebu, ktorú pred poistnou udalosťou realizoval využívaním poškodeného vozidla; ak by poškodený využíval náhradné vozidlo, (1) ktorého prenájom je neúmerne nákladný voči potrebe, ktorú jeho využívaním realizuje, (2) alebo v čase, keď mohol využívať vlastné vozidlo, (3) alebo v čase, keď už disponoval poistným plnením, nešlo by o účelne vynaložený náklad a teda o škodu na strane poškodeného, na náhradu ktorej by mal nárok; z hľadiska prejednávaného sporu si však poškodený (1) prenajal auto porovnateľnej kategórie (triedy) ako poškodené vozidlo, (2) využíval ho rovnako ako svoje vozidlo, t.j. na svoju podnikateľskú činnosť a (3) využíval ho výlučne v čase, keď poisťovňa vykonávala prešetrovanie poistnej udalosti; je pojmovo nemožné, aby sa takýto náklad stal neúčelným v dôsledku samotného oznámenia o totálnej škode zo strany poisťovne; fakturovanú sumu 74,80 € denne bez DPH za náhradné motorové vozidlo zn. C. J. nepovažuje ani odvolací súd podľa výsledkov vykonaného dokazovania za neprimeranú; uvedená suma nájomného vyplýva z predloženého cenníka žalobcu; cenníky iných spoločnosti predložené žalovaným neobsahujú cenu nájmu za vozidlo zn. C. J.; skutočnosť, že v prípade nižšieho nájomného v sume 58,- € denne za totožné vozidlo za 7 dní v júni 2020 išlo o nižšiu kategóriu poškodeného vozidla vyplýva zo skutočnosti, že suma denného nájomného je v rozpore s cenníkom žalobcu; nebolo ani preukázané, že poškodený mal možnosť zaobstarať si nové motorové vozidlo po oznámení o totálnej škode ešte pred vyplatením poistného plnenia, pretože len samotný poukaz na internetovú stránku o výnosoch a majetku poškodeného v roku 2020 nie je dostatočný pre záver, že poškodený mal dostatok voľných finančných prostriedkov na kúpu nového porovnateľného vozidla; súčasne tvrdenie, že (aj) na tento účel mal byť vypočutý konateľ poškodeného ako svedok začal žalovaný produkovať až v odvolacom konaní (t.j. oneskorene), pretože v podaní zo dňa 30.08.2021 navrhol konateľa poškodeného vypočuť len ohľadne okamihu doručenia oznámenia o totálnej škode; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne dôvodnosti žaloby považuje odvolací súd za vecne správne, súčasne aj odvolací súd dospel k záveru, že pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné vykonať navrhnuté dokazovanie (body 4.3.2 a 4.3.6 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ( ), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.