Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoZm/27/2015

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256 proti odporcovi: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., Švabinského 21, Bratislava, IČO: 31 390 633, zast.: Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Mlynské nivy 73/a, Bratislava, o zaplatenie 518.177,10 eur s príslušenstvom a odmenou 1.727,26 eur zo zmenky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm 53/2012-87 zo dňa 13.10.2014 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 53/2012-87 zo dňa 13.10.2014 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 91/2012-14 zo dňa 22.6.2012 ponechal v platnosti v celom rozsahu. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 3Zm 91/2012-14, ktorý súd prvého stupňa vydal dňa 22.6.2012 bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 518.177,10 eur s úrokom 6% ročne z nej od 16.10.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1.727,26 eur a náhradu trov konania 31.194,- eur. Odporca podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že tým, že je v návrhu zmenka označená ako zabezpečovacia má navrhovateľ dôkazné bremeno na preukázanie existencie príčinného vzťahu, pritom navrhovateľ nepreukázal aký záväzok mala zmenka zabezpečovať. Navrhovateľ mu nikdy neposkytol plnenie, z ktorého by vznikol záväzok vo výške, na ktorú bola zmenka vystavená. V skutočnosti podpisoval zmenku na nátlak navrhovateľa v súvislosti s prevzatím záväzku za spoločnosť Slovglass Poltár s.r.o., ktorého bol v tom čase spoločníkom, navrhovateľ zneužil svoje monopolné postavenie a donútil ho nielen odkúpiť pohľadávky voči Slovglass Poltár s.r.o. za cenu, ktorá nezodpovedala reálnej hodnote a bonite pohľadávky, ale aj vystaviť zmenku. Pre nedostatok slobody a nátlak je podľa názoru odporcu zmenka neplatná. Ďalej namietol, že mu navrhovateľ nepredložil zmenku na platenie v deň splatnosti v mieste plnenia. Rozhodnutie o zmenkovom platobnom rozkaze je podľa jeho názoru závislé od výsledku konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu Slovglass Poltár s.r.o., v ktorom konaní si ako veriteľ úpadcu uplatnil postúpenú pohľadávku, a od miery uspokojenia jeho pohľadávky v konkurznom konaní.

Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti uviedol, že predmetom konania je plnenie zo zmenky a keďže v návrhu nijak nevymedzil kauzálny vzťah, podľa jeho názoru nemá povinnosť kauzálny vzťah preukázať. Za zavádzajúce považoval tvrdenie odporcu o podpísaní zmenky pod nátlakom. Spoločnosť Slovglass Poltár s.r.o., ktorého bol odporca spoločník, nezaplatila odplatu za dodávku plynu, odporca sa ručiteľským vyhlásením zo dňa 16.12.2010 zaviazal zaplatiť mu dlh, ak ho neuhradí dlžník, splnenie ručiteľského záväzku vymáhal od odporcu v konaní spis. zn. 29Cb 128/2011 na tomto súde, počas konania bola na návrh odporcu uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok

a keďže podstatnú časť tvorili pohľadávky, za ktorých zaplatenie sa odporca zaručil, vzal návrh späť. Za postúpenie pohľadávky bola dojednaná odplata v nižšej sume, než menovitá hodnota pohľadávky, odplata mala byť zaplatená zmenkou, ktorú odporcovi v čase splatnosti predložil na platenie, a keďže je zmenka s doložkou bez protestu, je na odporcovi, aby svoje tvrdenie o nepredložení zmenky preukázal.

Rozsudkom č.k. 1CbZm 53/12-49 zo dňa 16.10.2012 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti s tým, že námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1CoZm 54/2012-73 z 20.3.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za procesné pochybenie označil postup súdu prvého stupňa, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu a odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Súdu prvého stupňa uložil odvolací súd po výsluchu odporcu sa opätovne vysporiadať s jeho námietkami, prípadne vykonať dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a vo veci rozhodnúť.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom odporcu jeho konateľa I. G., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise a s podstatnými časťami pripojeného spisu spis. zn. 29Cb 128/2011. Vykonať iné dôkazy ako uviedol súd prvého stupňa, účastníci nenavrhli.

Z prvopisu zmenky vystavenej v Poltári dňa 12.8.2011 súd zistil, že sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 15.10.2011 v Bratislave zmenkovú sumu 518.177,10 eur. Zmenka bola vystavená s doložkou bez protestu. Podľa názoru súdu prvého stupňa zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ust. čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. Predložením prvopisu zmenky navrhovateľ svoje zmenkové práva preukázal.

Súd prvého stupňa ustálil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ dodával na základe zmluvy č. 1/2009 spoločnosti Slovglass Poltár, s.r.o. ako odberateľovi zemný plyn na odberné miesta Poltár a Katarínska Huta, odberateľ za odobratý plyn neplatil, čím vznikol dlh v celkovej výške 656.433,95 eur.

Dňa 16.12.2010 vystavil odporca ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal uhradiť navrhovateľovi najneskôr do 28.12.2010 cenu dodávky plynu, účtovanú odberateľovi faktúrami č. 7411815443, 7412673353, 7411819733, 7411822337, 7411827469 a 7413673161 spolu vo výške 419.451,24 eur, ak dlžník Slovglass Poltár, s.r.o. tento dlh navrhovateľovi do 23.12.2010 neuhradí. V rovnakej lehote sa odporca zaviazal namiesto dlžníka zaplatiť navrhovateľovi 75.619,48 eur na základe faktúry č. 7411832289, splatnej 20.12.2010, ak ju dlžník do splatnosti neuhradí.

Keďže odberateľ dlh neuhradil a ani odporca záväzok z ručiteľského vyhlásenia nesplnil, podal navrhovateľ na tunajšom súde dňa 10.1.2011 návrh, ktorým žiadal odporcu zaviazať na zaplatenie 495.070,72 eur. Vec sa viedla pod sp. zn. 29Cb 128/2011.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R 14/2010 z 12.1.2011 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Slovglass Poltár, s.r.o., v reštrukturalizácii si navrhovateľ proti dlžníkovi prihláškou uplatnil pohľadávku za dodávku plynu v celkovej výške 656.433,95 eur. Túto pohľadávku aj s príslušenstvom následne zmluvou z 22.8.2011 postúpil odporcovi za odplatu 518.177,10 eur a odporca sa zaviazal odplatu zaplatiť navrhovateľovi zmenkou, splatnou 15.10.2011. (Zmluvu podpísal odporca v Poltári dňa 12.8.2011 a navrhovateľ v Bratislave dňa 22.8.2011).

V deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky vzal navrhovateľ návrh na zaplatenie 495.070,72 eur späť a konanie 29Cb 128/2011 bolo 8.12.2011 zastavené.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K 61/2011-147 z 8.12.2011 bol na majetok dlžníka Slovglass Poltár, s.r.o. vyhlásený konkurz. Podľa námietok si odporca ako veriteľ úpadcu prihláškou v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá naňho prešla zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.8.2011.

Odporca namietol, že navrhovateľ nepreukázal príčinný vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky a že mu neposkytol žiadnu protihodnotu, zodpovedajúcu zmenkovej sume. V tomto súdnom konaní sa navrhovateľ domáha plnenia zo zmenky, len takto skutkový základ návrhu vymedzil, preto dôkaznú

povinnosť splnil už predložením prvopisu zmenky. Povinnosť preukázať dôvod zmenky nemá ani v zmysle § 495 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je povinný preukázať, či za zmenku poskytol odporcovi protihodnotu.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ v návrhu zmenku neoznačil za zabezpečovaciu a hoci uviedol, že z dôvodu nezaplatenia zmenky mal odporca voči nemu splatný záväzok v celkovej výške 518.177,10 eur zabezpečený vlastnou zmenkou, z kontextu je zrejmé, že záväzok odporcu vyplýva len zo zmenky. Ani podľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú účastníci uzavreli 22.8.2011 zmenka neplnila zabezpečovaciu funkciu, keď odporca sa v bode 2.2 zmluvy zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odplatu 518.177,10 eur za postúpené pohľadávky zmenkou. Súd prvého stupňa ustálil, že zmenka bola vystavená ako platobná.

Odporca ďalej namietol, že odplata za postúpené pohľadávky nezodpovedala reálnej cene a bonite pohľadávky a o odkúpenie pohľadávky nemal v skutočnosti záujem a už vôbec nie za takú cenu, a navrhovateľ využil svoje monopolné postavenie a donútil ho zmluvu uzavrieť, čím však bol iba zastretý iný, bližšie nekonkretizovaný právny úkon. Rovnako ho donútil podpísať aj zmenku, ktorá je preto neplatná. Navrhovateľ poprel akýkoľvek nátlak na odporcu pri podpisovaní zmluvy a zmenky. Navrhovateľ uviedol, že odporca pri jednaniach o splateniach záväzku dlžníka Slovglass Poltár s.r.o. bol vždy ústretový, aktívny, prejavoval snahu vec riešiť, navrhol uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a inicioval vystavenie zmenky. Zjavne však ako uviedol súd prvého stupňa odporca tak konal len za účelom oddialiť ukončenie dodávky plynu dlžníkovi. Navrhovateľ nesúhlasil ani s tým, že by zneužil svoje monopolné postavenie. Keďže monopolným dodávateľom plynu bol len do roku 2007.

Odporca uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky a zmenku podpísal v Poltári, rokovania ale prebiehali v Bratislave, kde mal svojich zástupcov, s ktorými mohol vec konzultovať. V Poltári bol úplne v inej veci, tam za ním prišli zástupcovia navrhovateľa aj s právnikom, priniesli zmluvu o postúpení pohľadávky a zmenku a chceli, aby ich podpísal pred notárom. Spomínali aj súdne konanie, ktoré v tom čase prebiehalo s tým, že ak podpíše bude mať pokoj. Ich vyjadrenia chápal tak, že ak nepodpíše, zničia ho cez súdny spor, lebo bude musieť zaplatiť celú žalovanú pohľadávku s príslušenstvom aj ďalšími úkonmi, čo bude podstatne viac než suma v ručiteľskom vyhlásení. Nemal sa s kým poradiť ani konzultovať. Ak by v tom čase vedel, že postúpená pohľadávka bude mať preňho nulovú hodnotu, nikdy by zmluvu ani zmenku nepodpísal. Tvrdil, že ručiteľské vyhlásenie podpísal pod nátlakom, inak Slovglassu hrozilo prerušenie dodávky plynu a asi 600 zamestnancov by prišlo o prácu.

Súd prvého stupňa ustálil, že pokiaľ navrhovateľ bol pre porušenie zmluvných povinností oprávnený prerušiť dlžníkovi dodávku plynu a pre nesplnenie ručiteľského záväzku pokračovať v súdnom spore, nie je možné vyhrážku považovať za bezprávnu. Podľa navrhovateľa iniciatíva vyriešiť dlh za dodávky plynu postúpením pohľadávky vyšla od odporcu a samotnému podpisu oboch dokumentov predchádzalo niekoľko rokovaní. Odporca poukázal na to, že rokovania prebiehali v Bratislave, ale k samotnému podpisu došlo v Poltári, kde bol v inej záležitosti. Navrhovateľ mu predložil už pripravenú zmluvu a vyplnenú zmenku, ktorých obsah nemal možnosť konzultovať so svojimi poradcami. Netvrdil však, že mu navrhovateľ odmietol umožniť, aby pred podpísaním oboch dokumentov vec konzultoval s právnikmi, ani že navrhovateľ striktne trval na okamžitom podpísaní. Odporca ako podnikateľ má dlhoročné skúsenosti aj s dojednávaním a uzatváraním zmlúv a preto i prípadné neuvážené konanie odporcu nemožno pričítať podľa názoru súdu prvého stupňa na ťarchu navrhovateľa.

Odporca opakovane poukazoval na nevýhodnosť zmluvy o postúpení a na nízku bonitu postúpenej pohľadávky a uviedol, že ak by v tom čase vedel, že postúpená pohľadávka bude mať preňho nulovú hodnotu nikdy by zmluvu a ani zmenku nepodpísal. V čase podpísania zmluvy, už ale odporca vedel, že bola povolená reštrukturalizácia dlžníka ako uviedol súd prvého stupňa, čo vyplýva z bodu 1.2 zmluvy o postúpení pohľadávky, musel si byť preto vedomý, že vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky je obmedzená.

Za nedôvodnú považoval súd aj námietku nepredloženia zmenky na platenie. Podľa názoru súdu prvého stupňa zmenka je vystavená s doložkou bez protestu, ktorá síce nezbavila navrhovateľa povinnosť včas zmenku predložiť a dať potrebné správy, ale preukázať, že lehoty neboli dodržané, musí v zmysle čl. I § 46 ods. 2 zmenkového zákona odporca.

Odporca si pohľadávku voči Slovglass Poltár s.r.o. uplatnil v konkurznom konaní. Napriek tomu, že sa za postúpenie tejto pohľadávky zaviazal zaplatiť navrhovateľ odplatu žalovanou zmenkou, nie je výsledok konkurzného konania, ani miera uspokojenia pohľadávky v konkurze právne významná pre toto súdne konanie. Z týchto dôvodov rozhodol súd prvého stupňa tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) a f) O.s.p. s tým, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne vec právne posúdil a nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odporca v konaní namietal platnosť zmenky z dôvodu jej uzavretia pod nátlakom, ktorý spočíval v bezprávnej vyhrážke zničením odporcu prostredníctvom súdneho konania, ktoré viedol navrhovateľ voči odporcovi na základe ručiteľského záväzku. K tomuto malo dôjsť tým, že osoby vystupujúce v mene navrhovateľa uviedli konateľovi odporcu pánovi I. G., že v prípade podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj zmenky bude mať pokoj. So záverom súdu prvého stupňa, že uvedenú vyhrážku nemožno považovať za bezprávnu, odporca nesúhlasí. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a má za to, že bezprávnosť vyhrážky môže spočívať i v tom, že je vyhrážané niečím, čo je hroziaci síce oprávnený previesť, ale čím nie je oprávnený hroziť za tým účelom, aby pohol iného k určitému právnemu úkonu. Pritom nie je treba, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky bol sám protiprávny. Musí ísť o takú vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudil dôvodný strach (rozsudok Najvyššieho súdu ČR 21Cdo 4573/2008 zo dňa 24.9.2009).

Odporca uvádza ďalej v odvolaní, že navrhovateľ bol síce oprávnený prerušiť dodávky plynu spoločnosti Slovglass Poltár s.r.o., Poltár a pokračovať v súdnom konaní voči odporcovi, avšak nútením odporcu uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávok spoločnosti Slovglass a zmenky, hrozbou zničenia odporcu sa dopustil bezprávneho vyhrážania sa. K podpísaniu zmenky odporcom prišlo teda na základe nátlaku zo strany navrhovateľa, odporca bol nútený podpísať zmenku v súvislosti s prevzatím záväzkov za spoločnosť Slovglass. Odporca bol v tom čase spoločníkom spoločnosti Slovglass a práve táto spoločnosť mala voči navrhovateľovi záväzky. Navrhovateľ zneužil svoju pozíciu majoritného dodávateľa plynu na trhu a donútil odporcu, aby od navrhovateľa odkúpil pohľadávky voči spoločnosti Slovglass. V rámci tohto obchodu bol odporca nútený podpísať aj zmenku. Ako spoločník nemal žiadnu právnu povinnosť niesť zodpovednosť za záväzky spoločnosti, ktorej je spoločníkom alebo odkupovať pohľadávky navrhovateľa voči uvedenej spoločnosti. Nešlo o reálne odkúpenie pohľadávok navrhovateľa voči spoločnosti Slovglass, keďže cena za postúpenie pohľadávok nezodpovedá reálnej hodnote a bonite postúpených pohľadávok. Navrhovateľ vedomý si svojho postavenia odporcu donútil fakticky prevziať záväzky spoločnosti Slovglass. O odkúpenie týchto pohľadávok odporca nemal záujem a už vôbec nie za cenu vo výške nominálnej hodnoty pohľadávok. Zdôrazňuje, že ak by I. G. podpisoval zmenku a zmluvu o postúpení pohľadávok v Bratislave, kde má odporca sídlo aj svojich právnych zástupcov, a rokovania by sa uskutočnili v Bratislave, kde by mohol danú záležitosť konzultovať, k podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávok a zmenky by nikdy neprišlo. Súd vyjadrenie pána I. G. vyhodnotil nesprávne, pokiaľ dospel k záveru, že rokovania ohľadom podpísania zmenky ako i zmluvy o postúpení pohľadávok prebiehali v Bratislave. Odporca nemal možnosť si zmluvu o postúpení pohľadávok skontrolovať a to najmä v súvislosti so záverom súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že odporca mal vedomosť v čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávok o reštrukturalizácii, čo malo vyplývať aj so samotného textu zmluvy o postúpení pohľadávok (bod 1.2 zmluvy). S týmto záverom odporca nesúhlasí, keď uvádza, že k podpisovaniu prišlo v Poltári, kde sa konateľ odporcu nachádzal ohľadom iných obchodných záležitostí a kde pod nátlakom zmluvu o postúpení pohľadávok a zmenku podpísal. Odporca v deň podpisovania zmluvy o postúpení pohľadávok nemal vedomosť o povolení reštrukturalizácie.

Odporca ďalej zdôrazňuje, že namietal už v samotných námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu, že navrhovateľ nepreukázal, aký právny vzťah medzi účastníkmi zabezpečuje predmetná zmenka. Navrhovateľ totiž nepreukázal platné uzatvorenie právneho vzťahu, z ktorého by mali vzniknúť záväzky zabezpečené predmetnou zmenkou. S uvedenou námietkou sa súd prvého stupňa vysporiadal tak, že podľa jeho názoru navrhovateľ iba nesprávne interpretuje obsah návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľ síce uvádza existenciu záväzku zabezpečenou zmenkou,

ale z kontextu je zrejmé, že záväzok vyplýva len zo zmenky a podľa názoru súdu prvého stupňa si navrhovateľ splnil dôkaznú povinnosť už predložením zmenky. S týmto názorom súdu o nesprávnej interpretácii obsahu návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, čo do tvrdenia kauzy nemožno súhlasiť. Samotný navrhovateľ vo svojom návrhu výslovne uvádza, že odporca má voči navrhovateľovi splatný záväzok v celkovej výške 518.177,10 eur zabezpečený vlastnou zmenkou. Je teda zrejmé, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania plní zabezpečovaciu, vedľajšiu akcesorickú funkciu, ide teda o tzv. zabezpečovaciu zmenku, ktorá predpokladá existenciu hlavného zabezpečovaného záväzku. Na zabezpečovaciu funkciu zmenky poukázal navrhovateľ aj vo svojom vyjadrení k námietkam zo dňa 20.7.2012, kde uvádza, že odporca sa zaviazal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.8.2011 zaplatiť zmenkou, ktorá je predmetom konania. Z navrhovateľom predloženej zmluvy jednoznačne vyplýva, že zmenka, ktorou mal odporca zaplatiť za postúpenie pohľadávok má platobnú a nie zabezpečovaciu funkciu. Navrhovateľ potom v priebehu konania nepreukázal existenciu zabezpečovaného záväzku a neobstojí ani tvrdenie súdu a nesprávnej interpretácii obsahu návrhu. K dôkaznému bremenu v prípade zabezpečovanej zmenky uviedol Najvyšší súd SR nasledovný právny názor:

„Ak existenciu kauzálneho vzťahu tvrdí žalobca, musí znášať aj dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia. Pre rozhodnutie súdu však napokon nebude rozhodujúca úvaha o tom, koho zaťažuje dôkazné bremeno, ale výsledky dokazovania, ktoré súd vyhodnotí podľa ust. § 132 O.s.p.“ Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 12.1.2015 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že vyjadrenie odporcu považuje za účelové a nepravdivé. Podľa názoru navrhovateľa nie je pravdou tvrdenie odporcu, že k podpísaniu zmenky došlo na základe nátlaku alebo vyhrážok zo strany zástupcov navrhovateľa. Odporca ničím nepodložil svoje tvrdenia a neuviedol v čom mal spočívať nátlak na odporcu zo strany zástupcov navrhovateľa, nepreukázal ako by mohlo dôjsť k zničeniu odporcu prostredníctvom súdneho konania. Zdôraznil, že odporca dobrovoľne ešte v roku 2010 podpísal vyhlásenie ručiteľa zo dňa 16.12.2010, ktorým sa zaviazal za navrhovateľovho dlžníka spoločnosť Slovglass Poltár uhradiť navrhovateľovi pohľadávky špecifikované vo vyhlásení a podpísal zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 21.8.2011, na základe ktorej odporca ako postupník prijal postúpené pohľadávky v rozsahu a za podmienok uvedených v tejto zmluve. Zdôraznil, že odporca vyhlásil, že uzatvára zmluvu slobodne a vážne, na znak čoho ju podpísal. Uvádza, že odporca opakovane prejavil svoju slobodnú vôľu dobrovoľne zaplatiť pohľadávky za spoločnosť Slovglass Poltár, hoci ako sám prehlasuje ako spoločník tejto spoločnosti nemal povinnosť preberať záväzky. Podpísanie zmenky podľa názoru navrhovateľa bolo prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ zneužil svoju pozíciu majoritného dodávateľa plynu na trhu a donútil odporcu od navrhovateľa odkúpiť pohľadávky voči spoločnosti Slovglass Poltár je nepravdivé, v čase podpisu zmluvy navrhovateľ nemal dominantné postavenie na trhu s plynom. Boli vydané desiatky povolení na predaj plynu iným podnikateľským subjektom, pričom najmenej traja dodávatelia boli porovnateľný s navrhovateľom ako dodávateľom plynu. K námietke odporcu, že navrhovateľ nepreukázal právny vzťah medzi účastníkmi konania zdôrazňuje a poukazuje na abstraktný charakter zmenky, kedy navrhovateľ nie je povinný preukazovať poskytnutie protihodnoty odporcovi predložením prvopisu zmenky si navrhovateľ splnil dôkaznú povinnosť v konaní, v ktorom sa domáha plnenia zo zmenky. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu, aby odvolanie odporcu zamietol a rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

K vyjadreniu navrhovateľa sa písomne dňa 9.9.2016 vyjadril odporca, ktorý uvádza nasledovné. Názor navrhovateľa, že predložením prvopisu zmenky uniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného navrhovateľom je v súvislosti s jeho tvrdením o existencii pohľadávky zabezpečenej zmenkou nesprávny. Súdy vo svojej rozhodovacej praxi opakovane pripustili uplatnenie kauzálnych námietok v konaní o zaplatenie zmenky, najmä nie však výlučne v prípadoch, ak kauzálny vzťah tvrdil navrhovateľ. Navrhovateľ v samotnom návrhu uvádza, že odporca má voči navrhovateľovi splatný záväzok v celkovej výške 518.177,10 eur zabezpečený vlastnou zmenkou. Je teda zrejmé, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania podľa vlastného tvrdenia navrhovateľa plní zabezpečovaciu funkciu a ide teda o zabezpečovaciu zmenku. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1 M Obdo V 9/2007 publikované Zo súdnej praxe, pod číslom 18/2010.

Následne na základe námietok odporcu predložil navrhovateľ aj zmluvu o postúpení pohľadávok voči spoločnosti Slovglass Poltár s.r.o., Poltár. Odplata za postúpenie pohľadávok mala byť podľa uvedenej

zmluvy uhradená zmenkou. Z navrhovateľom predloženej zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že zmenka ktorou mal odporca zaplatiť za postúpenie pohľadávok má platobnú a nie zabezpečovaciu funkciu. Navrhovateľ potom v priebehu konania nepreukázal tvrdenú existenciu zabezpečovaného záväzku, ani nepreukázal zabezpečovaciu funkciu zmenky, ktorú tvrdil. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v zmysle citovanej judikatúry zaťažovalo, v otázke ním tvrdeného kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa má predložená zmenka viazať. Odporca nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť by nemala spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade navrhovateľa. K prísnej formálnosti zmenkových vzťahov sa kriticky vyjadril vo svojom náleze aj Ústavný súd Českej republiky dňa 31.8.2015 spis. zn. II. ÚS 1287/14.

V zmysle uvedeného bolo potom povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa aj okolnosťami zabezpečovaného záväzku, najmä otázkou skutočnej hodnoty plnenia poskytnutého navrhovateľom, ktorá tvorí iba zlomok zmenkovej sumy. Odporca opätovne uvádza vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok, že nešlo o reálne odkúpenie pohľadávok navrhovateľa voči spoločnosti Slovglass, keďže cena za postúpenie pohľadávok ako aj zmenková suma nezodpovedali reálnej hodnote a bonite postúpených pohľadávok. Voči spoločnosti Slovglass bola v tom čase povolená reštrukturalizácia, kedy miera uspokojenia veriteľov sa v reštrukturalizačných konaniach pohybuje okolo 10% a menej z pôvodnej výšky pohľadávky. Toho si bol samozrejme vedomý aj navrhovateľ a preto využil svoje postavenie a odporcu donútil fakticky prevziať záväzky spoločnosti Slovglass voči navrhovateľovi a to formou odkúpenia pohľadávok. Odporca o odkúpenie žiadnych pohľadávok voči spoločnosti Slovglass nemal v skutočnosti záujem a už vôbec nie za cenu vo výške nominálnej hodnoty pohľadávok, nakoľko tieto boli už v tom čase bezcenné. Z dôvodu navrhovateľom tvrdenej zabezpečovacej funkcie zmenky vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok bolo potom povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa aj samotným zabezpečeným záväzkom. Súd prvého stupňa mal zohľadniť tú skutočnosť, že postupované pohľadávky boli už v čase postúpenia bezcenné. Namieta, že súd prvého stupňa sa kauzálnymi námietkami odporcu odmietol zaoberať a zotrval na prísnej formálnosti posudzovania zmenkových vzťahov. Súd prvého stupňa v nadväznosti na vyššie uvedené nesprávne posúdil otázku, či preukázanie kauzálneho vzťahu tvrdeného navrhovateľom má vplyv na posúdenie oprávnenosti uplatňovaného zmenkového nároku. V dôsledku toho súd prvého stupňa nezohľadnil, že navrhovateľ ako kauzálny vzťah zmenky pôvodne tvrdil, že zmenka mala zabezpečovaciu funkciu, avšak z ním následne predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva, že zmenka mala mať platobnú funkciu, pričom existencia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, na ktorej mal byť kauzálny vzťah založený, bola odporcom v konaní spochybnená. Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno v otázke kauzálneho vzťahu zmenky.

Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvého stupňa sa viedlo a odvolanie odporcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., pričom aj po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) dňom 1.7.2016 je potrebné podľa § 471 ods. 2 postupovať v tomto konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., keďže konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami odporcu prednesenými v rámci prvostupňového konania.

V súvislosti s námietkami odvolateľa je potrebné uviesť, že v zmysle zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb. nevyhnutným predpokladom ochrany platiaceho dlžníka je, aby ten kto od neho požaduje platenie zmenkovej istiny, bol formálne legitimovaný. Formálna legitimácia toho, kto má zmenku, znamená prezumpciu jeho zmenečných práv. Na druhej strane je však potrebné dodržiavať tzv. všeobecné podmienky zmenkového súdneho konania a to jednak na strane súdu a na strane druhej na strane účastníkov konania. Medzi všeobecné podmienky konania na strane účastníkov je okrem iného i kvalifikovaný návrh na začatie konania (§ 79 O.s.p.). Predtým ako súd prvého stupňa pristúpi k rozhodovaniu v merite veci podľa § 175 O.s.p. je povinný skúmať hmotnoprávne podmienky návrhu na

vydanie zmenkového platobného rozkazu. Týmito podmienkami je skúmanie esenciálnych náležitostí zmenky, ďalej skúmanie listiny ako takej (najmä zjavné poškodenie, iné závažné nedostatky), ako i skúmanie, či skutočnosti tvrdené v návrhu zodpovedajú predloženým dôkazom, t.j. overenie totožnosti tvrdení s dôkazmi. Jednou z hlavných výhod zmenky je tá, že veriteľ pri jej súdnom vymáhaní nemusí preukazovať ako, kedy, či za akých podmienok jeho pohľadávka vznikla. Zmenkovému veriteľovi stačí ak súdu vedľa návrhu, (ktorý musí byť perfektný) na vydanie zmenkového platobného rozkazu predloží originál zmenky. Ak teda uplatní zmenkový veriteľ svoju zmenkovú pohľadávku na súde, má osoba podpísaná na zmenke dve možnosti a to zaplatiť alebo nezaplatiť. Dlžník, ktorý odmietne zaplatiť zmenkový dlh, môže právne spochybňovať existenciu svojho záväzku alebo oprávnenosť uplatnenej zmenkovej pohľadávky. Jedinou právne relevantnou obranou osoby podpísanej na zmenke, voči ktorej je uplatnená zmenková pohľadávka sú námietky. Námietky sú právny nástroj obrany osoby podpísanej na zmenke proti postupu zmenkového veriteľa, ktorý žiada súdnou cestou zaplatenie zmenkového dlhu. Súdne vymáhanie zaplatenia zmeniek sa okrem vyššie uvedeného vyznačuje aj veľmi krátkymi lehotami a dôsledným uplatňovaním koncentračnej zásady. V odôvodnených námietkach, ktoré musí odporca podať do troch dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade zmenkového konania sa jedná o prísne formálne konanie s veľmi krátkymi lehotami, tak ako je už vyššie uvedené a preto sa vyžaduje dôslednosť nielen na strane povinného, teda dlžníka, ktorý vo veľmi krátkej lehote musí namietať všetko, čo mieni proti zmenkovému platobnému rozkazu, mieni namietať, nakoľko na ďalšie námietky v zmysle koncentračnej zásady sa v ďalšom konaní už nebude prihliadať. Na druhej strane teda vystáva povinnosť oprávneného v prípade podania návrhu uviesť do návrhu všetky rozhodné skutočnosti, ktoré sa viažu k danému návrhu.

Odporca namietal, že z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal aký právny vzťah medzi účastníkmi zabezpečuje predmetná zmenka. Podľa jeho názoru navrhovateľ totiž nepreukázal platné uzatvorenie právneho vzťahu, z ktorého by mali vzniknúť záväzky zabezpečené predmetnou zmenkou, keď samotný navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, „že vzhľadom k tomu, že na zmenku ku dňu podania tohto návrhu, nebolo platené a do dnešného dňa odporca navrhovateľovi nič neuhradil je zrejmé, že odporca má voči navrhovateľovi splatný záväzok v celkovej výške 518.177,10 eur zabezpečený vlastnou zmenkou“. Súd prvého stupňa sa s predmetnou námietkou vysporiadal tak, že podľa jeho názoru navrhovateľ iba nesprávne interpretoval obsah návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom navrhovateľ síce uviedol existenciu záväzku zabezpečeného zmenkou, ale z kontextu je zrejmé, že záväzok vyplýva len zo zmenky a teda podľa názoru prvostupňového súdu navrhovateľ si splnil svoju dôkaznú povinnosť už len predložením zmenky.

Takéto odôvodnenie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd za nedostatočné a to práve pre hore uvedené skutočnosti súvisiace s uplatnením práva zo zmenky súdnou cestou a náležitosti návrhu. Priamo z návrhu totiž nevyplýva, že v danom prípade sa jedná o zmenku platobnú, tak ako v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol súd prvého stupňa, keď samotný navrhovateľ v podanom návrhu uvádza, že má odporca voči navrhovateľovi splatný záväzok zabezpečený vlastnou zmenkou. Samotný súd prvého stupňa v tejto súvislosti uviedol, že až z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok mal jednoznačne za to, že v danom prípade sa podľa jeho názoru jedná o zmenku platobnú a jej protihodnotou bola pohľadávka, ktorú mal navrhovateľ proti dlžníkovi Slovglass Poltár s.r.o., a ktorú postúpil odporcovi. Berúc do úvahy hore uvedené, preto považuje odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa k tejto námietke odporcu za nedostatočné a záver súdu za predčasný.

Odvolací súd ďalej považoval za nejasné okolnosti uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky a podpisovania zmenky. Odporca v priebehu konania ako následne i v odvolacom konaní namietal, že k podpísaniu zmenky odporcom došlo na základe nátlaku zo strany navrhovateľa a odporca bol nútený zmenku podpísať v súvislosti s prevzatím záväzku za spoločnosť Slovglass Poltár s.r.o., ktorého bol v tom čase spoločníkom a práve táto spoločnosť mala záväzky voči navrhovateľovi. Zdôraznil, že navrhovateľ zneužil svoju pozíciu monopolného dodávateľa plynu na trhu a donútil odporcu, aby od navrhovateľa odkúpil pohľadávky, čím využil svoje postavenie a odporcu donútil fakticky prevziať záväzky spoločnosti Slovglass voči navrhovateľovi a to formou odkúpenia pohľadávok, čím však bol iba zastretý právny úkon, keď odporca nemal o odkúpenie žiadnych pohľadávok voči spoločnosti Slovglass v skutočnosti záujem a už vôbec nie za cenu v požadovanej výške.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Ak teda boli okolnosti pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. podpisovania zmenky sporné, čo nepochybne vyplynulo z doposiaľ vykonaného dokazovania, súd prvého stupňa mal tieto rozpornosti došetriť vykonaním ďalšieho dokazovania. Zo strany súdu prvého stupňa bolo v tejto súvislosti nedostatočne vyhodnotené a došetrené najmä samotné tvrdenie navrhovateľa, ktorý sám v priebehu prvostupňového konania uviedol, že „odporca tak zjavne konal za účelom oddialiť ukončenie dodávky plynu dlžníkovi“, čo môže naznačovať určitý nátlak zo strany navrhovateľa voči odporcovi, v súvislosti s podpísaním zmenky a v súvislosti s prevzatím záväzku za spoločnosť Slovglass Poltár. Odporca v priebehu prvostupňového konania poukazoval na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Pre oblasť obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je stanovené pravidlo zakazujúce zneužitie práva, ktoré je okrem iného vyjadrené aj v tom, že sa právna ochrana neposkytuje takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Práve nevyváženosť postavenia účastníkov záväzkového vzťahu, na ktorý odporca poukazuje je možné považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom. O takýto rozpor ide totiž vždy ak účastník právneho vzťahu pri presadzovaní svojich záujmov zneužíva svoje práva na úkor druhého účastníka, ak výkon jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu druhej strany s cieľom dostať ju do nepriaznivej situácie. Úlohou súdu prvého stupňa, preto bude v súvislosti s hore uvedeným skúmať, či konanie navrhovateľa v danom prípade nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s porušením ust. § 39 Občianskeho zákonníka je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Inštitút dobrých mravov má pôsobiť ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu zjavne v nerovnováhe. Súd prvého stupňa sa s námietkou odporcu, ktorý namietal v priebehu prvostupňového konania ako i na pojednávaní dňa 13.10.2014, že postup navrhovateľa pri jednotlivých právnych úkonoch bol v rozpore s dobrými mravmi v napadnutom rozsudku nezaoberal a túto nevyhodnotil.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom skúmať okolnosti uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj zmenky a to v súvislosti i s vyjadrením I. G., ktorý vo svojej výpovedi pred súdom prvého stupňa zdôraznil, že v prípade podpisu zmenky sa nejedná o bežnú záležitosť, pričom rokovania sa mali realizovať v Bratislave, kde mal svojich zástupcov a mohol s nimi konzultovať a teda v ďalšom súd prvého stupňa bude zisťovať osoby zúčastnené na danom rokovaní, prípadne rokovaniach, ako došetrí i skutočnosť z akého dôvodu navrhovateľ predkladal pánovi G. zmenku ako i zmluvu o postúpení pohľadávok na podpis v Poltári, kde ako uvádza odporca nemal svojich poradcov a právnikov, keď k samotnému podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo zo strany navrhovateľa až dňa 22.8.2011, teda 10 dní po podpise predmetnej zmluvy zo strany odporcu. Tiež úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom zisťovať okolnosti uzavretia predmetných právnych úkonov, ktorých absolútnu neplatnosť namietal odporca v priebehu prvostupňového konania i v súvislosti s prípadným zneužitím pozície monopolného dodávateľa plynu na trhu, ktorú námietku súd prvého stupňa tiež dostatočným spôsobom neodôvodnil v napadnutom rozhodnutí a preto i z tohto pohľadu je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu a nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v hore naznačenom smere, vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.