Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/53/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Bratislava ‚ Mlynské Nivy 44/a, proti odporcovi: EMEL BRATISLAVA, s.r.o., IČO: 31 390 633, so sídlom Bratislava, Švabinského 21, o zaplatenie 518.177.10 eur s príslušenstvom a odmenou 1.727,26 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č.k. -14 zo dňa 22.06.2012 sa ponecháva v platnosti v celom rozsahu.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaný zmenkového platobného rozkazu, nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. -14 zo dňa 22.6.2012 bol žalovaný zaviazaný, aby žalobcovi zaplatil zmenkovú sumu 518.177,10 eur s úrokom 6 % ročne z nej od XX.XX.XXXX do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1.727,26 eur a náhradu trov konania 31.194 eur.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Uviedol, že tým, že je v návrhu zmenka označená ako zabezpečovacia, má žalobca dôkazné bremeno na preukázanie existencie príčinného vzťahu, pritom žalobca nepreukázal, aký záväzok mala zmenka zabezpečovať. Žalobca mu nikdy neposkytol plnenie, z ktorého by vznikol záväzok vo výške, na ktorú bola zmenka vystavená. V skutočnosti podpísal zmenku na nátlak žalobcu v súvislosti s prevzatím záväzku za spoločnosť Slovglass Poltár s.r.o., ktorého bol v tom čase spoločníkom, žalobca zneužil svoje monopolné postavenie a donútil ho nie len odkúpiť pohľadávky voči Slovglass Poltár s.r.o. za cenu, ktorá nezodpovedala reálnej hodnote a bonite pohľadávky, ale aj vystaviť zmenku. Pre nedostatok slobody a nátlak je zmenka neplatná. Ďalej namietol, že mu žalobca nepredložil zmenku na platenie v deň splatnosti v mieste plnenia. Rozhodnutie o zmenkovom platobnom rozkaze je podľa neho závislé od výsledku konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu Slovglass Poltár s.r.o., v ktorom konaní si ako veriteľ úpadcu uplatnil postúpenú pohľadávku, a od miery uspokojenia jeho pohľadávky v konkurznom konaní.

3. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že predmetom konania je plnenie zo zmenky, a keďže v návrhu nijak nevymedzil kauzálny vzťah, nemá povinnosť kauzálny vzťah preukázať. Za zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaného o podpísaní zmenky pod nátlakom. Spoločnosť Slovglass Poltár, s.r.o., ktorého bol žalovaný spoločník, nezaplatila odplatu za dodávku plynu, žalovaný sa ručiteľským vyhlásením zo XX.XX.XXXX zaviazal zaplatiť mu dlh, ak ho neuhradí dlžník, splnenie ručiteľského záväzku vymáhal od žalovaného v konaní sp. zn. na tomto súde, počas konania bola na návrh žalovaného uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, a

keďže podstatnú časť tvorili pohľadávky, za ktorých zaplatenie sa žalovaný zaručil, vzal návrh späť. Za postúpenie pohľadávky bola dojednaná odplata v nižšej sume, než menovitá hodnota pohľadávky, odplata mala byť zaplatená zmenkou, ktorú žalovanému v čase splatnosti predložil na platenie, a keďže je zmenka s doložkou „bez protestu“, je na žalovanom, aby svoje tvrdenie o nepredložení zmenky preukázal. Výsledok konkurzného konania úpadcu Slovgalss Poltár s.r.o. nepovažoval za relevantný pre toto súdne konanie.

4. Rozsudkom č. k. -49 zo 16.10.2012 súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti, s tým, že námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -73 z 20.3.2014 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za procesné pochybenie označil postup súdu prvého stupňa, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a odňal mu tým možnosť konať pred súdom. Súdu prvého stupňa uložil po výsluchu žalovaného sa opätovne vysporiadať s jeho námietkami, prípadne vykonať dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania a vo veci rozhodnúť.

5. V ďalšom konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného - jeho konateľa I. G., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a s podstatnými časťami pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. . Súd opätovne rozhodol rozsudkom č.k. -87 zo dňa 13.10.2014 tak, že zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -154 z 06.10.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že sa súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného. Považoval za nedostatočne odôvodnený záver súdu, že žalovaný nesprávne interpretoval obsah návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, z ktorého kontextu je zrejmé, že záväzok vyplýva len zo zmenky a teda podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť len predložením zmenky. Podľa názoru odvolacieho súdu priamo z návrhu nevyplýva, že ide o zmenku platobnú, tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení, keď samotný žalobca v podanom návrhu uvádza, že má žalovaný voči žalobcovi splatný záväzok zabezpečený zmenkou. Odvolací súd vyslovil, že samotný súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že až z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok mal jednoznačne za to, že v danom prípade sa jedná o zmenku platobnú a jej protihodnotou bola pohľadávka, preto považoval odôvodnenie rozhodnutia za predčasné. Za nejasné považoval aj okolnosti uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky. Uložil súdu prvej inštancie skúmať, či konanie žalobcu nebolo v rozpore s dobrými mravmi, teda skúmať okolnosti uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj zmenky a zisťovať osoby zúčastnené na rokovaní, ako aj došetriť skutočnosť, z akého dôvodu žalobca predkladal pánovi G. zmenku ako aj zmluvu o postúpení pohľadávok na podpis v Z., kde žalovaný nemal svojich poradcov, keď k samotnému podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo zo strany žalobcu až dňa XX.XX.XXXX, teda 10 dní po podpise zmluvy zo strany žalovaného. Tiež uložil súdu prvej inštancie zisťovať okolnosti uzavretia právnych úkonov aj v súvislosti s prípadným zneužitím pozície monopolného dodávateľa plynu na trhu.

6. V ďalšom konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: zmenkou, vyhlásením ručiteľa zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. . Žalovaný navrhol vykonať výsluch svedkov A. B. a B. K., na ktorých výsluchu v konečnom dôsledku netrval. Vzhľadom na návrh žalovaného, aby súd vyžiadal reštrukturalizačný plán od správcu spoločnosti Slovglass Poltár, s.r.o., tento súd vyžiadal, pričom správa súdu uviedol, že reštrukturalizácia dlžníka sa pretransformovala na konkurz a reštrukturalizačný plán nebol priebežne plnený.

7. Z prvopisu zmenky, vystavenej v Z. dňa XX.X.XXXX, súd zistil, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi XX.XX.XXXX v I. zmenkovú sumu 518.177,10 eur. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“.

8. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca svoje zmenkové práva preukázal.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával na základe zmluvy č. 1/2009 spoločnosti Slovglass Poltár, s.r.o. ako odberateľovi zemný plyn na odberné miesta Z. a D. G., odberateľ za odobratý plyn neplatil, čím vznikol dlh v celkovej výške 656.433,95 eur.

10. Dňa XX.XX.XXXX vystavil žalovaný ručiteľské vyhlásenie, ktorým sa zaviazal uhradiť žalobcovi najneskôr do XX.XX.XXXX cenu dodávky plynu, účtovanú odberateľovi faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX spolu vo výške 419.451,24 eur, ak dlžník Slovglass Poltár, s.r.o. tento dlh žalobcovi do XX.XX.XXXX neuhradí. V rovnakej lehote sa žalovaný zaviazal namiesto dlžníka zaplatiť žalobcovi 75.619,48 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej XX.XX.XXXX, ak ju dlžník do splatnosti neuhradí.

11. Keďže odberateľ dlh neuhradil a ani žalovaný záväzok z ručiteľského vyhlásenia nesplnil, podal žalobca na tunajšom súde dňa 10.1.2011 návrh, ktorým žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie 495.070,72 eur. Vec sa viedla pod sp. zn. .

12. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 12.1.2011 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka Slovglass Poltár, s.r.o., v reštrukturalizácii si žalobca proti dlžníkovi prihláškou uplatnil pohľadávku za dodávku plynu v celkovej výške 656.433,95 eur. Túto pohľadávku aj s príslušenstvom následne zmluvou z XX.X.XXXX postúpil žalovanému za odplatu 518.177,10 eur a žalovaný sa zaviazal odplatu zaplatiť žalobcovi zmenkou, splatnou XX.XX.XXXX. Zmluvu podpísal žalovaný v Z. dňa XX.X.XXXX a žalobca v I. dňa XX.X.XXXX.

13. V deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky vzal žalobca návrh na zaplatenie 495.070,72 eur späť a konanie bolo 8.12.2011 zastavené.

14. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -147 z 8.12.2011 bol na majetok dlžníka Slovglass Poltár, s.r.o. vyhlásený konkurz. Podľa námietok si žalovaný ako veriteľ úpadcu prihláškou v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá naňho prešla zmluvou o postúpení pohľadávok z XX.X.XXXX.

15. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal príčinný vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky a že mu neposkytol žiadnu protihodnotu, zodpovedajúcu zmenkovej sume. Odvolací súd považoval odôvodnenie pôvodného rozhodnutia tunajšieho súdu v súvislosti s touto námietkou žalovaného za nedostatočné a predčasné. Súd prvej inštancie zdôrazňuje, žalobca sa domáha plnenia zo zmenky a takto skutkový základ návrhu vymedzil, preto dôkaznú povinnosť splnil už predložením prvopisu zmenky. Povinnosť preukázať dôvod zmenky nemá ani v zmysle a vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je povinný preukázať, či za zmenku dal žalovanému protihodnotu.

16. Súd má za to, že nemožno vychádzať len z doslovného znenia návrhu, ale zo všetkých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Žalobca dostatočne jasne a určito identifikoval v žalobe nárok vyplývajúci zo zmenky. Skutočnosť, akú funkciu plnila je možné zistiť až dokazovaním, keď v návrhu na začatie konania nie je žalobca povinný takúto skutočnosť uviesť. Kauzou vystavenia zmenky nemusí byť len zabezpečenie pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ale môže ísť aj o dôvody spoločenské, rodinné, o zmenky z ochoty alebo môže zmenka plniť priamo funkciu platobnú. V konaní vyšlo najavo, že zmenka má funkciu platobnú a protihodnotou boli postúpené pohľadávky. Hoci žalobca v žalobe použil pojem „splatný záväzok zabezpečený vlastnou zmenkou“ z tohto bez ďalšieho nemožno uzavrieť, že zmenka mala zabezpečovaciu funkciu. Žalobca žiadnym spôsobom v návrhu na začatie konanie kauzálny vzťah, ktorý by mal byť zmenkou zabezpečený, nevymedzil. Išlo len o konštatovanie, že má voči žalovanému záväzok zabezpečený zmenkou. Tak ako je formulovaný návrh na začatie konania nemožno z neho vyvodiť, že zmenka skutočne plnila zabezpečovaciu funkciu. Žalobca v konaní preukázal a vymedzil konkrétny kauzálny vzťah, v súvislosti s ktorým bola zmenka vystavená a ktorý kryje. Súd musí prihliadať na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a v tomto smere možno jednoznačne prijať záver, že zmenka neplnila zabezpečovaciu funkciu, ale išlo o zmenku platobnú. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že návrh na začatie konania spĺňa všetky náležitosti a tvrdenia v ňom uvedené zodpovedajú predloženým dôkazom, keď žalobca jednoznačne identifikoval v návrhu zmenku, z ktorej si uplatňuje nárok a následne aj predložením zmenky jej existenciu preukázal, pričom jej hospodársky význam bol v priebehu konania ustálený, keďže jeho vymedzenie už v návrhu na začatie konania procesný predpis žiadnym spôsobom nevyžaduje. Záväzok žalovaného vyplýva len zo zmenky. Podľa bodu 2. 2 zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú účastníci uzavreli XX.X.XXXX, žalovaný sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odplatu 518.177,10 eur za postúpené pohľadávky zmenkou. Zmenka bola teda vystavená ako platobná

a jej protihodnotou bola pohľadávka, ktorú mal žalobca proti dlžníkovi Slovglass Poltár, s.r.o., a ktorú postúpil žalovanému.

17. Žalovaný tiež namietal, že odplata za postúpené pohľadávky nezodpovedala reálnej cene a bonite pohľadávky, o odkúpenie pohľadávky nemal v skutočnosti záujem a už vôbec nie za takú cenu, žalobca využil svoje monopolné postavenie a donútil ho zmluvu uzavrieť, čím však bol iba zastretý iný (bližšie nekonkretizovaný) právny úkon. Rovnako ho donútil podpísať aj zmenku, ktorá je preto neplatná. Žalobca poprel akýkoľvek nátlak na odporcu pri podpisovaní zmluvy a zmenky. Mal za to, že zo strany žalovaného išlo o účelové tvrdenie, pri jednaniach o splatení záväzku dlžníka Slovglass Poltár, s.r.o. bol žalovaný vždy veľmi ústretový. Nesúhlasil ani s tým, že by zneužil svoje monopolné postavenie, keďže monopolným dodávateľom plynu bol len do roku XXXX, počnúc rokom XXXX už bol jeho rovnocenným partnerom pri dodávkach plynu L. S., a.s., od ktorého mohli žalovaný a Slovglass plyn odoberať.

18. Žalovaný uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky a zmenku on podpísal v Z., rokovania so žalobcom ale dovtedy vždy prebiehali v I., kde mal svojich zástupcov, s ktorými mohol vec konzultovať. V Z. bol v úplne inej veci, tam za ním prišli zástupcovia žalobcu aj s právnikom, priniesli zmluvu o postúpení pohľadávky a zmenku a chceli, aby ich podpísal pred notárom. Spomínali aj súdne konanie, ktoré v tom čase prebiehalo, s tým, že ak podpíše, bude mať pokoj. Ich vyjadrenia chápal tak, že ak nepodpíše, zničia ho cez súdny spor, lebo bude musieť zaplatiť celú žalovanú pohľadávku s príslušenstvom a ďalšími úkonmi, čo bude podstatne viac, než suma uvedená v učiteľskom vyhlásení. Nemal sa s kým poradiť ani konzultovať. Ak by v tom čase vedel, že postúpená pohľadávka bude mať preňho nulovú hodnotu, nikdy by zmluvu ani zmenku nepodpísal. Tvrdil tiež, že aj ručiteľské vyhlásenie podpísal pod nátlakom, inak Slovglassu hrozilo prerušenie dodávky plynu a asi 600 zamestnancov by prišlo o prácu.

19. Platnosť právnych úkonov na zmenke, t.j. aj právny úkon samotného vystavenia zmenky, sa posudzuje podľa všeobecných predpisov. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Právny úkon vystavenia zmenky by nebol urobený slobodne, ak by odporca konal pod nedovoleným nátlakom zo strany navrhovateľa, a to buď pod priamym fyzickým donútením alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky (psychického donútenia). Za bezprávnu vyhrážku sa považuje len také protiprávne pôsobenie na konajúceho, ktoré ovplyvňuje jeho vôľu dôvodnou obavou, že vyhrážka bude splnená. Vyhrážka však nie je bezprávna, ak čin, ktorým druhá strana právneho úkonu hrozí, je oprávnená urobiť, preto ani právny úkon urobený pod tlakom takejto hrozby nespôsobuje jeho neplatnosť.

21. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť skúmať okolnosti uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávok a podpisovania zmenky a zistiť osoby zúčastnené na rokovaní. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný v podaní zo dňa 26.01.2018 tvrdil, že na rokovaní mal byť zúčastnený obchodný zástupca žalobcu p. B. K. a jedna ďalšia osoba, ktorej totožnosť mu nebola známa. Žalobca na pojednávaní dňa 23.04.2018 na žiadosť súdu uviedol, že pi podpise zmluvy bol ešte prítomný právnik A. B.. Žalovaný následne v podaní zo dňa 03.05.2018, že na výsluchu týchto svedkov netrvá, nakoľko nemá na nich žiadne kontaktné údaje a nevie zabezpečiť ich účasť na súdnom pojednávaní. Súd uvádza, že sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Je povinnosťou strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd preto nemôže vykonať iné dôkazy, než strany navrhli, s výnimkou uvedenou v ust. a . V konaní bolo zistené, ktoré osoby sa mali pri uzatváraní predmetných právnych úkonov zúčastniť, tak ako znela požiadavka odvolacieho súdu. Tieto však súd nemohol pre absenciu návrhu na dokazovanie ich výsluchom vypočuť. Pri zisťovaní okolnosti uzatvárania právnych úkonov mohol teda vychádzať len zo skutočností zistených výsluchom žalovaného a skutočností tvrdených žalobcom.

22. Žalovaný za nátlak označil celý súhrn okolností, za ktorých XX.X.XXXX podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky a zmenku. Uviedol, že v deň konania prvej reštrukturalizačnej schôdze veriteľov dlžníka - Slovglass Poltár, s.r.o., na ktorej bol schvaľovaný aj plán, prišiel za ním zástupca žalobcu aj s právnikom s tým, aby ešte pred schôdzou podpísal zmluvu a zmenku a že ak tak spraví, budem mať pokoj, inak ho zničia. Uviedol, že nevedel čo tým mali na mysli, či zničia Slovglass alebo spoločnosť žalovaného,

konkretizované to nebolo. Mal obavu, že bude musieť prepustiť zamestnancov. Tvrdil, že to prišlo ako blesk z jasného neba a nemal možnosť si vec premyslieť ani konzultovať. Uviedol, že predtým telefonoval s bratom a radil sa s ním ako sa má zachovať, ale nemal možnosť poradiť sa s právnikom.

23. Súd zisťoval, na základe akých skutočností nadobudol žalovaný pocit, že takéto následky nastanú bezprostredne po tom, ak by riešenie navrhované žalobcom (postúpenie pohľadávok a podpísanie zmenky) odmietol. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že mal málo času na rozmyslenie, nakoľko sa to malo vyriešiť ešte pred schôdzou veriteľov. Tiež uviedol, že fyzicky mu nikto nebránil sa poradiť s právnikmi, ale nedokázal sa s nimi spojiť a na jeho návrh riešiť vec v I. mu zástupcovia žalobcu uviedli, že sa to musí vyriešiť do začiatku reštrukturalizačnej schôdze.

24. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal, akým spôsobom mala byť jeho vôľa ovplyvnená konaním žalobcu a v čom konkrétne mal spočívať nátlak pri podpísaní predmetných právnych úkonov. Subjektívne vyhodnotenie situácie, že v prípade, ak nepodpíše zmenku a zmluvu o postúpení, automaticky znamená prepustenie jeho zamestnancov, súd vyhodnotil ako nedostatočnú obranu proti uplatnenému nároku. Žalovaný obavu z negatívnych následkov odôvodňoval len tvrdením o tom, že zástupcovia žalobcu na neho naliehali, aby vec riešil týmto spôsobom pred konaním prvej schôdze veriteľov s tým, že inak ho zničia. V prvom rade súd poukazuje na to, že tieto tvrdenia neboli preukázané žiadnymi ďalšími dôkazmi, a preto ostali len v rovine nepodloženého tvrdenia. V druhom rade však treba zdôrazniť aj to, že ak by skutočne zo strany žalobcu, resp. jeho zástupcov došlo k uvedenému konaniu, toto nevykazuje znaky bezprávnej vyhrážky. Súd má za to, že vyjadrenie v tom zmysle, že ak nepodpíše uvedené dokumenty, tak ho žalobca zničí, nedosahuje intenzitu hrozby, ktorá by bola spôsobilá vyvolať obavu aj u rozvážnej osoby. Ak osoba podľahne bezprávnej vyhrážke len z dôvodov na svojej strane (úzkostlivosti), aj keď s prihliadnutím na okolnosti bola vyhrážka nepatrnej intenzity, ide o platný právny úkon. Vyhrážka musí donútiť podrobiť sa vôli donútiteľa aj rozvážneho človeka.

25. Navyše je potrebné uviesť aj to, že neplatným by sa právny úkon nestal v dôsledku akejkoľvek vyhrážky, ale rozhodujúce je, že ide o vyhrážku bezprávnu. Pokiaľ však žalobca bol pre porušenie zmluvných povinností oprávnený prerušiť dlžníkovi dodávku plynu a pre nesplnenie ručiteľského záväzku pokračovať v súdnom spore, nie je možné vyhrážku považovať za bezprávnu. Preto upozornenie na takúto možnosť, aj keď by sa žalovaný pod jej vplyvom rozhodol uzavrieť zmluvu a vystaviť zmenku, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu v zmysle .

26. Bezprávnou vyhrážkou je pôsobenie na psychiku konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania úkonu. Vyhrážka musí byť protiprávna, t. j. jej prostredníctvom sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesmie byť vynucované - vyhrážka nesmie byť právne podložená ani právne vymáhateľná. Napríklad ak zmluvná strana uzavrie zmluvu v znení stanovenom jej budúcim spolukontrahentom z dôvodu vyhrážky, že spolukontrahent vypovie zmluvu, od ktorej je táto osoba závislá. Nie je potrebné, aby bol protiprávny aj samotný cieľ sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky. O prípad vyhrážky nejde v prípade, ak sa vyhráža niečím, čo nie je vôbec dovolené (napr. ublíženie na zdraví) alebo tam, kde sa ňou vynucuje niečo, čo sa vynucovať nesmie (napr. že spolukontrahent v prípade neuzavretia navrhnutej zmluvy oznámi trestný čin, ktorý konajúci skutočne spáchal). Vyhrážkou rovnako nie je ani prípad, ak sa niekto vyhráža tým, čo je táto osoba oprávnená vykonať v súlade s právom za účelom, aby druhú stranu priviedla k určitému konaniu (napr. o bezprávnu vyhrážku nepôjde, ak sa veriteľ vyhráža dlžníkovi, že v prípade, ak nezaplatí, uplatní si svoj nárok súdnou cestou prípadne v exekúcii - v takomto prípade ide o oprávnený nátlak)

27. Ďalej v konaní nebolo preukázané, že by žalobca odmietol žalovanému umožniť, aby pred podpísaním oboch dokumentov vec konzultoval s právnikmi, ani že žalobca striktne trval na okamžitom podpísaní. Hoci žalovaný tvrdil, že musel dokumenty podpísať do prvej schôdze veriteľov, nakoľko žalobca tvrdil, že inak ho zničia, nemožno len takéto strohé konštatovanie považovať za nemožnosť slobodne sa rozhodnúť. Je zrejmé, že žalovaný si bol vedomý záväzkov, za ktoré prevzal ručenie. Musel si byť vedomý aj následkov neuhradenia splatných pohľadávok žalobcu a teda aj toho, že môže dôjsť k obmedzeniu dodávok plynu, čo by zrejme viedlo k likvidácii podniku a prepusteniu zamestnancov. Bolo teda v záujme žalovaného vzniknutú situáciu riešiť tak, aby k takýmto následkom nedošlo. V danom prípade prebiehal spor medzi žalobcom a žalovaným z tiutlu ručiteľského vyhlásenia, ktoré dal žalovaný na zabezpečenie záväzkov spoločnosti Slovglass Poltár, s.r.o. , ktorej bol spoločníkom a konateľom. Je

legitímne konanie žalobcu, ktory sa počas súdneho konania snaží aj formou určitého nátlaku donútiť žalovaného k mimosúdnemu vyriešeniu veci. Samozrejme nesmie ísť o neoprávnený nátlak. Avšak v súvislosti s konštatovaním, že v prípade, ak neprístupi k možnosti urovnania postúpením pohĺadávky a podpisom zmenky, ktorá má platobnú funkciu, dôjde k “zničeniu” žalovaného, nemožno hovoriť o neoprávnenom nátlaku. Navyše ak takúto hrozbu si žalovaný vysvetlil ako zavretie podniku a prepustenie zamestatncov. Pokiaľ bol žalobca pre porušenie zmluvných povinností oprávnený prerušiť dodávku plynu a pre nesplnenie ručiteľského vyhlásenia pokračovať v súdnom spore, nie je možné považovať vyhrážku za bezprávnu. Neuvážené počínanie žalovaného nemožno pripisovať na ťarchu veriteľa.

28. Súd podotýka, že súdne konanie vedené žalobcom proti žalovanému ako ručiteľovi bolo zastavené pre späťvzatie návrhu z dôvodu, že bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávky a zmenka. Išlo teda o mimosúdnu dohodu medzi stranami, pričom takýto postup súd považuje za štandardný. Súd poukazuje aj na to, že žalovaný už v B. XXXX podpísal ručiteľské vyhlásenie, teda si bol vedomý záväzkov spoločnosti Slovglass Poltár, s.r.o. a k podpísaniu zmenky a zmluvy o postúpení pohľadávok došlo až v auguste XXXX. Teda žalovaný mal dostatok času vzniknutú situáciu riešiť a jeho tvrdenie, že riešenie navrhované žalobcom prišlo ako „blesk z jasného neba“ v tomto kontexte stráca na význame a vážnosti. Súd takéto tvrdenie považuje za účelové a konanie žalovaného, resp. jeho konateľa za nezodpovedné, keď v zásade neuviedol, akým iným spôsobom chcel splatné pohľadávky žalobcu uspokojiť. Pritom tieto už boli v tom čase aj predmetom súdneho konania, v dôsledku čoho bolo na mieste očakávať aktivitu zo strany žalovaného vec vyriešiť. Žalovaný bol však pasívny a len prijal navrhované riešenie žalobcu s cieľom odvrátiť negatívne následky neplnenia svojich povinností a následne začal takéto konanie žalobcu označovať za nátlakové a v rozpore s dobrými mravmi. Súd takejto obrane nemohol priznať ochranu.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bolo tiež skúmať, či nedošlo k zneužitu monopolného postavenia žalobcu ako dodávateľa plynu na trhu, V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. o ochrane hospodárskej súťaže. Zneužitím dominantného postavenia je najmä: a) priame alebo nepriame uplatňovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných podmienok, b) obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov, c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži, alebo d) viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy.

30. Súd má za to, že konanie žalobcu nenaplnilo žiadne z uvedených konaní, ktorých výpočet je síce demonštratívny, ale ktoré naznačujú, aké konanie možno za zneužitie dominantného postavenia považovať. Ak žalobca ako dodávateľ plynu má v úmysle podniknúť právne kroky, ktoré mu zákon priznáva v situácii, keď si odberateľ neplní svoje povinnosti, nemôže ísť o zneužitie dominantného postavenia dodávateľa, aj keby dôsledky týchto právnych krokov znamenali ukončenie činnosti odberateľa odkázaného na odber plynu od tohto dodávateľa. Takéto konanie nemožno považovať ani za rozporné s dobrými mravmi. Ak odberateľ neplniaci si svoje povinnosti spočívajúce v úhrade poskytovaných služieb od dodávateľa, trvá na ich dodaní odvolávaním sa na princípy dobrých mravov a kritikou konania, ku ktorému je dodávateľ oprávnený, teda ak žalovaný poukazoval na obmedzenie dodávky plynu v čase vianočných sviatkov, nemožno žalobcovi takéto konanie vytknúť aj keby viedlo k vzniku škody, nakoľko išlo o oprávnené konanie žalobcu. Žalovaný ako podnikateľ má skúsenosti s dojednávaním a uzatváraním zmlúv. Neuvážené konanie konateľa nie je možné pripočítať na ťarchu žalobcu.

31. Pokiaľ ide o požiadavku odvolacieho súdu, aby súd prvej inštancie zisťoval, prečo zo strany žalobcu došlo k podpisu zmluvy v I., a to až 10 dní po podpise zo strany žalovaného, v tejto súvislosti žalobca objasnil, že je bežnou praxou dať podpísať zmluvné dokumenty v prvom kroku obchodnému partnerovi a následne osobám konajúcim v mene žalobcu. V tomto prípade bola zmluva podpísaná členmi predstavenstva žalobcu, pričom tento proces si vyžaduje istý čas vzhľadom na interné predpisy. Súd toto vyhodnotil ako štandardný postup, ktorý nevykazuje znaky nekalosti konania, resp. konania v rozpore s dobrými mravmi. Žiaden právny predpis nevyžaduje podpísanie zmluvy v rovnakom čase a na rovnakom mieste oboma účastníkmi právneho vzťahu. Skutočnosť, že zástupcovia žalobcu v Z. dojednali určitý právny úkon, ktorého schválenie podlieha súhlasu a podpisu členov predstavenstva,

nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi, ale práve naopak ide o pomerne štandardný kontraktačný proces.

32. Žalovaný opakovane poukazoval na nevýhodnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, na nízku bonitu postúpenej pohľadávky. Uviedol, že ak by v tom čase vedel, že postúpená pohľadávka bude mať preňho nulovú hodnotu, nikdy by zmluvu ani zmenku nepodpísal. V čase podpísania zmluvy už ale žalovaný vedel, že bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, čo vyplýva z bodu 1.2 zmluvy o postúpení pohľadávky, musel si preto byť vedomý, že vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky je obmedzená.

33. Skutočnosť, že postupované pohľadávky v čase postúpenia nemali hodnotu zodpovedajúcu dojednanej odplate a teda aj zmenkovej sume, nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Dojednanie odplaty je na autonómnej vôli zmluvných strán. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola uzatváraná, keďže žalobca viedol proti žalovanému súdny spor, pričom žalovaný nikdy nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy za dodávky plynu, je celkom prirodzené, že mimosúdna dohoda pre žalovaného neobsahuje rovnocenné podmienky, ktoré by hypoteticky obsahovala v prípade bežnej obchodnej transakcie. Nevýhodná pozícia žalovaného bola daná jeho postavením ako žalovaného v súdnom spore, kde vystupoval ako ručiteľ, v tom čase nepochybného záväzku dlžníka, za ktorého prevzal ručenie. Je preto prirodzené, že dojednanie odplaty nezodpovedalo skutočnej hodnote postupovaných pohľadávok.

34. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku nepredloženia zmenky na platenie. V zmysle čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona bol žalobca povinný predložiť zmenku odporcovi v deň splatnosti alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Zmenka je vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá síce nezbavila žalobcu povinnosti včas zmenku predložiť a dať potrebné správy, ale preukázať, že lehoty neboli dodržané, musí v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona žalovaný. Žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky je v zmysle čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky, a keďže zmeškaním lehoty na predloženie zmenky majiteľ nestráca práva proti príjemcovi cudzej zmenky (čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona), nestratil by ich ani proti žalovanému ako vystaviteľovi vlastnej zmenky, ani ak by sa odporcovi podarilo preukázať, že mu žalobca zmenku včas na platenie nepredložil.

35. Žalovaný si pohľadávku voči Slovglass Poltár, s.r.o. uplatnil v konkurznom konaní. Napriek tomu, že sa za postúpenie tejto pohľadávky zaviazal zaplatiť žalobcovi odplatu žalovanou zmenkou, nie je výsledok konkurzného konania, ani miera uspokojenia pohľadávky v konkurze, právne významná pre toto súdne konanie. Oba nároky sú samostatné a vzájomne nepodmienené. Povinnosť žalovaného zaplatiť odplatu za postúpenie pohľadávok nebola v zmluve o postúpení pohľadávky viazaná na mieru vymožiteľnosti pohľadávky od dlžníka a žalobca sa žalovanému ako postupníkovi ani písomne nezaviazal, že bude za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky ručiť do výšky prijatej odplaty ( ).

36. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach celkom alebo sčasti zanikla, súd preto ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.

37. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa . V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nevznikli žalobcovi žiadne trovy, preto súd rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.