Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-250-2018.pdf
PDF · 102.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/250/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Y. súd Komárno pred sudkyňou JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: V. R., N.. XX.X.XXXX, D. N. Y. XXX, o zaplatenie 2.202,01 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.12.2018 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.202,01 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný a právny predchodca žalobcu dňa 16.09.2015 uzavreli zmluvu o pôžičke č. 7156066, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60.tich mesačných splátkach v sume 57,70 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.462,- €. Do dnešného dňa neuhradil. žalovaný zo zmluvy žiadnu sumu. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 30.12.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.02.2016 - „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.202,01 €. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „pokuta“ v sume 285,53 €, si v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.
2. Spoločnosť VÚB, a.s. je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s., čo preukazuje výpis z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/B. V zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s., ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sú aj všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar.
3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 6.2.2019 sp.zn. 15Csp/250/2018-51, v ktorom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 2.202,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.202,01 € od 5.3.2016 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že spoločnosť Intrum nie je oprávnená vstupovať do konania, nakoľko nevstúpila do konania, ako tretia strana a zároveň namietal premlčanie pohľadávky, nakoľko posledná splátka bola uhradená dňa 20.1.2016.
4. Dňa 3.4.2019 doručil žalobca súdu návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 bola predmetná pohľadávka prevedená zo spoločnosti VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava. Súd rozhodol o pripustení zmeny strany sporu na strane žalobcu uznesením zo dňa 8.4.2019, právoplatným 30.4.2019 sp. zn. 15Csp/250/2018-83.
5. Rozsudkom zo dňa 05.08.2020 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.201,01 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 05.03.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a),b),d) a § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 a § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol, v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tvrdením, že pohľadávku nepoprel, čo je v rozpore s podaným odporom, v ktorom pohľadávku žalobcu poprel. Uviedol tiež, že zmluva nebola uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a v tomto smere si súd sám odporuje. Zmluvy nemajú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, na čo v odpore proti platobnému rozkazu upozornil. Zotrval na námietke premlčania práva veriteľa.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd správne posúdil úver, ako nepremlčaný s tým, že pohľadávka bola uplatnená v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby. Rovnako sa stotožnil s posúdením zmluvy o pôžičke, ktorá obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil.
8. Krajský súd v Nitre v uznesení zo dňa 30.10.2020 sp. zn. 12CoCsp/41/2020-200, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote strana, v neprospech, ktorej bolo rozhodnutie vydané, prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec súdu prvej inštancie vrátiť na ďalšie konanie.
9. Prvostupňový súd nariadil pojednávanie dňa 27.07.2022, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu a svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť podaním doručeným súdu dňa 21.7.2022 s tým, že súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý ma doručenie predvolania vykázané dňom 14.6.2022, a ktorý súdu dňa 26.7.2022 osobne do podateľne súdu doručil ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu dlhodobého nepriaznivého stavu, keďže utrpel pracovný úraz, od 14.12.2021 je práceneschopný a nie je schopný dostaviť sa na pojednávanie. K ospravedlneniu predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 14.12.2021. Vzhľadom na to, že žalovaný opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z rovnakých dôvodov, pričom sa odvolával na práceneschopnosť pretrvávajúcu odo dňa
14.12.2021 a žiadal o odročenie pojednávania, avšak súdu napriek výzve zo dňa 30.5.2022, aby v lehote 10 dní doručil aktuálne potvrdenie o tom, že nie je schopný dostaviť sa na pojednávanie, súdu žiadne potvrdenie nedoručil a vzhľadom na to, že ani k podaniu doručenému súdu osobne dňa 26.7.2022 nepriložil žiadne potvrdenie o aktuálnom zdravotnom stave, súd na žiadosť o odročenie pojednávania, aj s poukazom na § 183 ods. 3 CSP, neprihliadol. Žiadna zo sporových strán nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis, a to notárska zápisnica, prehľad splátok a úhrad, zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky, doručenka, predžalobná upomienka, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, platobný rozkaz, odpor, uznesenie Okresného súdu Komárno, sťažnosť proti uzneseniu, uznesenie Krajského súdu v Nitre a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
10. Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 16.09.2015 k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 7156066, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60.tich mesačných splátkach v sume 57,70 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.462,- €. Podľa prehľadu splátok a úhrad, ktoré žalobca priložil, ako prílohu k žalobe (č.l.18) žalovaný v prospech právneho predchodcu nevykonal úradu žiadnej predpísanej splátky. Žalovaný ďalej splátky nesplácal riadne a včas a po štyroch vykonaných splátkach, ktoré boli tiež vykonané s omeškaním, úver prestal splácať úplne, čím porušil svoju povinnosť v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Žalobca ho dňa 30.12.2015 listom
- predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.02.2016 - „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.202,01 €. Žalobca na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (č.l.71 súdneho spisu) postúpil pohľadávku žalovaného právnemu nástupcovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Následne žalobca dňa 27.12.2018 doručil Okresnému súdu Komárno žalobu, v ktorej sa domáhal zaplatenia pohľadávky žalobcu.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej„ Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k podpisu zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v rozhodnom čase zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b. je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa
16. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
17. Podľa § 46 ods. 1, 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.
18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
27. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
28. Súd sa pred tým, ako by sa začal zaoberať vecou samou, zaoberal skúmaním právomoci súdu na konanie a skúmaním aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu.
29. Právomoc súdu v sporovom konaní je upravená v § 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
30. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu, alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo214/2011).
31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 16.09.2015 k uzavretiu zmluvy o pôžičke č. 7156066, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60.tich mesačných splátkach v sume 57,70 €, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.462,- €. Podľa prehľadu splátok a úhrad, ktoré žalobca priložil, ako prílohu k žalobe (č.l.18) žalovaný v prospech právneho predchodcu nevykonal úradu žiadnej predpísanej splátky. Žalovaný ďalej splátky nesplácal riadne a včas a po štyroch vykonaných splátkach, ktoré boli tiež vykonané s omeškaním, úver prestal splácať úplne, čím porušil svoju povinnosť v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve. Žalobca ho dňa 30.12.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok, ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.02.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 28.02.2016 - „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 2.202,01 €. Žalobca na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 (č.l.71 súdneho spisu) postúpil pohľadávku žalovaného právnemu nástupcovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.. Následne žalobca dňa 27.12.2018 doručil Okresnému súdu Komárno žalobu, v ktorej sa domáhal zaplatenia pohľadávky žalobcu, ktorú už však v čase podania žaloby nevlastnil a ktorá bola postúpená na právneho nástupcu Intrum Justitia, s.r.o. Žalobcovi v čase podania žaloby, však nesvedčala aktívna vecná legitimácia, nakoľko nebol už veriteľom pohľadávky žalovaného žalobca, ale jeho právny nástupca a žalobu teda nepodal, ako aktívne vecne legitimovaný, súd z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
32. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva, že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie, je vylúčené, aby sa súd súčasne zaoberal žalobou vo veci samej. Preskúmanie vecnej legitimácie (či už aktívnej alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní súd žalobu zamietol a ďalej sa nezaoberal žalobou vo veci samej.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 k § 262 CSP a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní, vzhľadom na úplný úspech žalovanej v spore v konaní na súde prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.