Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-276-2013.pdf
PDF · 185.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/276/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: H. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, W., zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka, Paulínska 20, Trnava, proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. cesta XXXX/XXX, W., zastúpený: JUDr. Tibor Sanák, advokát, Nám. SNP č. 2, Trnava, o určenie, že záložné právo v prospech žalovaného neexistuje, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.06.2013, doručenou súdu dňa 06.06.2013, domáhala pôvodne určenia, že Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovaným a terajšou I. U. Y., a.s., je neplatná.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že na základe Úverovej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi J. T. a Y. poľnohospodárskou bankou a.s. (teraz I. U. Y. a.s.), ktorej predmetom bolo poskytnutie krátkodobého úveru vo výške XXX.XXX,- Sk s 19,6% úverovou sadzbou, čerpal J. T. predmetný úver. Splácanie úveru bolo dohodnuté v 4 splátkach a úver bol zabezpečený nehnuteľným majetkom tretích osôb, konkrétne pozemkom parc. reg. „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemkom parc. reg. „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a stavbou rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXX, evidovanom Y. katastra W., ktoré boli v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, rodičov žalobkyne, a to J. X. a D. X. J. J. T. a rodičmi žalobkyne bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech banky na nehnuteľnostiach. Keďže J. T. úver nesplácal, boli k ručiteľskej povinnosti vyzvaní bankou rodičia žalobkyne. Aktuálnou spoluvlastníčkou nehnuteľností je žalobkyňa o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/XX k celku. Žalovaný nadobudol záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach v zmysle Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX-XXXXX-XXX. V čase uzavretia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok bola už celá pohľadávka banky zaniknutá, o čom mala byť vystavená zo strany banky kvitancia. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný nadobudol predmetné záložné právo protizákonne a má dôvodné podozrenie, že bol spáchaný trestný čin. Žalobkyňa sa opakovane pokúsila mimosúdne dohodnúť so žalovaným, aby zrušil záložné právo na nehnuteľnostiach, avšak neúspešne. Žalovaný sa žalobkyni neustále aj za prítomnosti manžela a matky žalobkyne „vyhráža“, že
ju spolu s jej dvomi maloletými deťmi, manželom, bratom a matkou „vyhodí“ na ulicu a na nehnuteľnosti vyhlási dražbu. Žalobkyňa má obavy, že žalovaný svoje tvrdenia a vyhrážky naplní, čím by stratila ona aj s celou svojou rodinou „strechu nad hlavou“. Rodičia žalobkyne zriadili záložné právo na nehnuteľnostiach na zabezpečenie úveru poskytnutého pánovi J. T., ktorý úver nesplácal a rodičia žalobkyne sa rozhodli uhrádzať jeho dlh z vlastných prostriedkov, aby zabránili uplatneniu záložného práva v prospech banky. Dlh rodičia splácali približne 7 rokov, čím bola istina splatená a nesplatené ostali úroky. Rodičia žiadali banku o odpustenie uhradenia predmetných úrokov, nakoľko mali podlomené zdravie a boli už v dôchodkovom veku. Na opakovanú žiadosť banka nakoniec udelila rodičom súhlas, že pri doplatení 50.000,- Sk bude považovať celý dlh za uhradený a požiada príslušnú Správu katastra o výmaz záložného práva. Rodičia žalobkyne uhradili v roku 2003 banke požadovaných 50.000,- Sk a banka im na dôkaz splatenia dlhu zaslala o tomto potvrdenie. Zamestnanci banky rodičom žalobkyne „poradili“, aby požiadali o odpustenie úrokov, tejto žiadosti bolo vyhovené. Následne banka postúpila pohľadávku na švagra žalobkyne, t.j. žalovaného. Avšak banka postúpila na žalovaného aj záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve rodičov žalobkyne. Žalovaný rodičom žalobkyne zatajil, že by bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach v jeho prospech. Hneď ako sa matka žalobkyne dozvedela o tejto skutočnosti, opakovane žiadala žalovaného, aby Správu katastra W. požiadal o výmaz predmetného záložného práva. Žalovaný prisľúbil, že nikdy nebude uplatňovať predmetné záložné právo, a že požiada o jeho výmaz, avšak dodnes sa tak nestalo. V súčasnosti sa žalovaný vyjadril, že uplatní záložné právo, takým spôsobom, že trvá na tom, aby sa žalobkyňa s celou svojou rodinou bezodkladne vysťahovala z nehnuteľností, čím žalobkyni bezprostredne hrozí vysťahovanie a znemožnenie uplatnenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa poukázala na to, že hoci bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach, pohľadávku vo výške XXX.XXX,XX Sk postúpila banka na žalovaného z jej neznámych príčin len za 50.000,- Sk aj so záložným právom, čo odporuje akémukoľvek ekonomickému či logickému uvažovaniu. Žalovaný žiada od žalobkyne ako väčšinovej spoluvlastníčky nehnuteľností vyplatenie sumy 33.193,- eura (v čom je podľa vyjadrenia žalovaného zahrnuté aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi žalobkyňou a manželkou žalovaného). Žalobkyňa s uvedenou sumou nesúhlasí a je toho názoru, že žalovaný nemá žiadne morálne ani iné právo na predmetnú sumu a správanie z jeho strany považuje za vydieranie a zastrašovanie. Žalovaný sa vyjadril, že uskutoční kroky k vysťahovaniu žalobkyne aj s jej rodinou „na ulicu“. Žalovaný už aj zaslal v tejto veci žalobkyni prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvu na úhradu sumy 33.193,- eur, s tým ak žalobkyňa (túto pre ňu likvidačnú) sumu uhradí, príde zároveň aj k zániku záložného práva. Žalobkyňa je však presvedčená, že Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky je v zmysle Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Bola preto nútená podať dňa XX.XX.XXXX na žalovaného trestné oznámenie, pričom vo veci nebolo zatiaľ (pozn. súdu: ku dňu spísania žaloby) vydané právoplatné rozhodnutie. Taktiež podala žalobkyňa návrh na predbežné opatrenie dňa XX.XX.XXXX, ktorému Okresný súd Trnava vyhovel uznesením č.k. 18C/355/2013 zo dňa 06.05.2013. Žalovaný doložil do súdneho konania sp.zn. 18C/355/2013 napr. aj jeho list adresovaný I. U. Y. a.s. dňa XX.XX.XXXX, ktorým žiadal o odplatné postúpenie pohľadávky za odplatu vo výške 35.000,- eur. Tento list bol zaslaný na podnet rodičov žalobkyne, ktorí sa už od 14.06.2002 snažili s I. U. Y. a.s. dohodnúť na odpustení útokov a čiastočne istiny, a to opakovane až do XX.XX.XXXX, kedy rodičia žalobkyne navrhli I. U. Y. a.s. uhradenie 35.000,- Sk, čím by mohol byť primárny záväzok splnený a predmetné akcesorické záložné právo by zaniklo. I. Y. a.s. s uvedenou výškou 35.000,- Sk nesúhlasila, avšak navrhla žalovanému, že v prípade, ak uhradia rodičia žalobkyne sumu 50.000,- Sk, celý záväzok zanikne vrátane odpustenia úrokov. Následne poskytli rodičia na základe ústnej dohody žalovanému našetrených 35.000,- Sk plus si požičali (resp. si požičali 15.000,- Sk od žalovaného, ktorému ich následne splácali v mesačných splátkach vrátane navýšenia, čo dokladuje zoznamom úhrad, ktoré matka žalobkyne a manželka žalovaného p. T. Z. evidovali) zvyšnú sumu na doplatenie 50.000,- Sk a takto bola suma požadovaná I. U. Y. a.s. uhradená prostredníctvom žalovaného. Následne banka zaslala rodičom žalobkyne vyjadrenie, že úroky sú v plnej miere odpustené a pohľadávka zaniknutá. Žalobkyňa má za to, že I. U. Y. a.s. neevidovala v čase postúpenia žiadne pohľadávky a postúpila už zaniknutú pohľadávku. Žalovaný o tvrdených skutočnostiach veľmi dobre vedel, nakoľko ako aj z komunikácie s I. U. Y. a.s. je zrejmé, že išlo o spoločný postup rodičov žalobkyne a žalovaného, aby úspešne dosiahli výmaz záložného práva z nehnuteľností v tom čase vo vlastníctve rodičov žalobkyne. Rodičia žalobkyne nemali vedomosť o aktivitách žalovaného, resp. o tom, že zriadil záložné právo v prospech seba, aj keď na to nemal žiadne a už vôbec nie morálne právo. Akonáhle sa toto rodičia žalobkyne dozvedeli, resp. po smrti otca žalobkyne opakovane žiadala matka žalobkyne žalovaného, aby podal na Správu katastra žiadosť o výmaz predmetného záložného práva. Žalovaný sa vyjadril, že tak urobí, avšak nestalo sa tak do dnešného dňa. Žalobkyňa požiadala I. U. Y. a.s. o zaslanie vyjadrenia k zaniknutiu pohľadávky z roku
XXXX, listom zo dňa XX.XX.XXXX potvrdila I. U. Y. a.s., že predmetný úverový vzťah bol ukončený v roku 2003, tak ako tvrdí žalobkyňa, pričom jej tvrdenie dokáže preukázať aj svedecká výpoveď vtedajších zamestnancov I. U. Y. a.s. p. Y. a Z.. O..
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 16.08.2013, kde namietal označenie subjektu uvedeného v petite žaloby a zároveň absenciu ďalších dvoch podielových spoluvlastníčok sporných nehnuteľností. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa s najväčšou pravdepodobnosťou nie je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v zmysle platného práva, pretože podiel 9/12 získala darovacou zmluvou, pričom tento prevod sa uskutočnil bez súhlasu záložného veriteľa, a teda je absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ, s tým, že podiel X/XX vlastní D. X., ktorá by preto mala byť tiež stranou sporu. V súčasnej dobe s odstupom vyše 10 rokov žalobkyňa nemá reálnu šancu preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že v dôsledku toho, že J. T. nesplácal uvedený úver, súdny exekútor Z.. N. S. začal exekúciu upovedomením o začatí exekúcie, a to na základe exekučného titulu na peňažné plnenie, rozsudok Krajského súdu Bratislava, zo dňa 15.06.1998, č.k. 62Cb/53/97, oprávneného R. a.s, U. proti povinnému J. T.-S., S. 7, W., Z.: XX XXXXXX na zaplatenie pohľadávky 321.983,- Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30.06.1998, č.k. 16C/31/97, boli M. T. a J. T. zaviazaní zaplatiť J. X a D. X. sumu 84.500,- Sk bez úroku z omeškania, rozsudok sa stal právoplatný dňom 29.07.1998. Ďalej žalovaný uviedol, že dohodnutú odplatu za postúpenie pohľadávky vo výške 50.000,- Sk zaplatil jednorazovo, a to v deň podpisu zmluvy svojimi peniazmi a zo svojho účtu XXXXXXX/XXXX, o čom pripája príkaz na úhradu zo dňa 27.03.2003 na sumu 50.000,- Sk z účtu 6379250/1200 na účet 6130666/1200. V zmysle čl. III./3.1 Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok ako postupník prebral od postupcu všetky práva postupcu spojené s postúpenou pohľadávkou, t.j. aj záložné právo, pričom žiadosť na výmaz záložného práva v prospech I. a.s. U. podľa § 151md Občianskeho zákonníka podal dňa 01.04.2003 na Správu katastra W. a zároveň podal návrh na zaregistrovanie jeho záložného práva na Y. katastra W. dňa 01.04.2003, poukazujúc na Zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2003. Žalovaný sa do rokovania s I. a.s. dostal z podnetu svokra J. X., ktorý ho upozornil na možnosť predaja pohľadávky zo strany banky a následne, po prejednaní tejto možnosti s manželkou začal jednať s I. a.s, o odkúpení pohľadávky už samostatne. Listom zo dňa XX.XX.XXXX dal prvú písomnú ponuku I. a.s. na sumu 35.000,- Sk, k čomu sa banka vyjadrila, že predmetnú pohľadávku mu postúpi za minimálne 100.000,- Sk a nakoniec sa dohodli na sume 50.000,- Sk, s tým, že I. a.s. ku dňu XX.XX.XXXX presne vyčíslila výšku pohľadávky na sumu 597.296,17 Sk. Následne sa žalovaný snažil priebežne vyhľadať dlžníka J. T. a primäť ho k tomu, aby začal splácať dlžobu, avšak ho nenašiel a podľa jeho informácií ho nemôže nájsť ani exekútor Z.. N. S.. Žalovaný je toho názoru, že mu nie je možné žiadnym spôsobom brániť vo výkone jeho právne perfektného záložného práva k nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že listom zo dňa 06.05.2013 žalobkyňa oznámila T. Z., že súhlasí s jej návrhom na vyplatenie sumy 12.000,- eur za jej spoluvlastnícky podiel, ak sa uzavrie celá záležitosť mimosúdnou cestou. K vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nakoniec nedošlo z viny na strane žalobkyne, nakoľko sa ukázalo, že nemá k dispozícii sumu 12.000,- eur na vyplatenie. Nie je pravda, že v čase uzavretia zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2003 bola celá pohľadávka banky už zaniknutá, neexistuje o tom žiaden doklad, v žiadnom prípade neexistuje žiadna kvitancia zo strany banky, ide o výmysel žalobkyne. Žalobkyňa nemá v rukách žiadne relevantné dôkazy, a preto sa znížila k tomu, že podala na žalovaného trestné oznámenie, aby polícia vykonala šetrenie a zabezpečila nejaké dôkazy, o ktorých sa domnieva, že existujú. Žalobkyňa sa nikdy so žalovaným nesnažila dohodnúť, aby zrušil záložné právo, pravdou je, že prišla za ním a direktívne mu prikázala, aby zrušil záložné právo z dôvodu, že chce založiť nehnuteľnosť za účelom čerpania úveru. Žalovaný sa nikdy žalobkyni nevyhrážal, že ju spolu s dvomi maloletými deťmi, manželom, matkou a bratom vyhodí na ulicu a na nehnuteľnosť vyhlási dražbu. Keby chcel vo veci niečo podniknúť, tak už dávno realizuje výkon záložného práva alebo postúpi svoju pohľadávku tretej osobe. Žalovaný nevie o tom, že by rodičia žalobkyne uhradili v roku 2003 banke 50.000,- Sk a banka im na dôkaz splatenia dlhu zaslala o tom potvrdenie - je to len výmysel zo strany žalobkyne, na ktorom je postavená žaloba, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj trestné oznámenie. Nie je pravda, že rokovanie žalovaného s I. a.s. bolo z podnetu rodičov žalobkyne. Rovnako nie je pravda, že I. a.s. navrhla, že v prípade, ak rodičia žalobkyne uhradia sumu 50.000,- Sk, celý záväzok zanikne, vrátane odpustenia úrokov. Žalovaný nikdy nikomu nesľuboval, že podá žiadosť na Y. katastra W. o výmaz záložného práva. Podľa žalovaného je zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2003 právne perfektná a prešla náročným kontrolným a schvaľovacím procesom I. a.s.. Záverom navrhol žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.
4. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 13C/276/2013-116 bola pripustená zmena žaloby, na základe ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že záložné právo zriadené na pozemku parc. reg. „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. reg. „O. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady a na stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parc. reg. „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXX, evidovaného K. úradom W. pre katastrálne územie W. (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), zapísaného v prospech žalovaného, neexistuje.
5. Zmenenú žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že pokiaľ bola zo strany banky poskytnutá kvitancia (potvrdenie o splatení predmetného dlhu), primárna pohľadávka zanikla a spolu s ňou zaniklo aj záložné právo, čo znamená, že záložné právo v prospech žalovaného neexistuje a pokiaľ sa nepreukáže, že vo veci by bola poskytnutá bankou kvitancia, žalobkyňa je každopádne toho názoru, že jej rodičia boli v čase splatenia istiny banke podvedení, keď sa uvedení do omylu domnievali, že posledná splátka - úhrada sumy vo výške 50.000,- Sk im zabezpečí zánik pohľadávky s príslušenstvom, spolu so zrušením a výmazom záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach. Ak by sa v prebiehajúcom trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Trnave pod sp. zn. K.-XXX/XEK-TT- XXXX preukázalo, že sa stal trestný čin podvodu, je toho názoru, že uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky by bola absolútne neplatná z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (nakoľko by bola uzatvorená v bezprostrednej súvislosti so spáchaním trestného činu). Právnym následkom takejto neplatnosti by bola skutočnosť, že záložné právo v prospech žalovaného nikdy nevzniklo, teda neexistuje. V kontexte uvedených skutočností návrh na zmenu žalobného návrhu v plnej miere reflektuje a absorbuje obidva varianty. Žalobkyňa dala do pozornosti, že ohrozenie svojho vlastníckeho práva cíti bezprostredne práve cez možný výkon záložného práva žalovaného, viac než ohrozenie v dôsledku existencie samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný už viackrát oznamoval žalobkyni výkon záložného práva. To, že výkon záložného práva je v súčasnosti možné realizovať, nasvedčuje aj aktuálne exekučné vymáhanie pohľadávky od primárneho dlžníka pána J. T., ktorému zodpovedá, pokiaľ súd nerozhodne inak, oprávnenie žalovaného realizovať výkon záložného práva na nehnuteľnostiach. Súd sa bude v rámci rozhodovania o neexistencii záložného práva, zaoberať existenciou primárnej pohľadávky, preto žalobkyňa viac nepovažuje za potrebné žalovať popri neexistencii záložného práva i neexistenciu zmluvy o postúpení pohľadávky alebo neexistenciu primárnej pohľadávky. Samotné ohrozenie vlastníctva žalobkyne spočíva totiž v bezprostrednej hrozbe straty vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v dôsledku možného výkonu záložného práva. Meritórne rozhodnutie súdu v súlade so zmeneným žalobným návrhom poskytne príslušnému Okresnému úradu W. priamy podklad smerom k výmazu záložného práva z listu vlastníctva, aj preto považuje žalobkyňa zmenený žalobný návrh za adekvátnejší variant. Ďalej žalobkyňa odkázala na skutkový stav opísaný v podanej žalobe, na ktorom od samého začiatku i naďalej trvá. Vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam spočívajúce v práve nakladať a voľne disponovať s nehnuteľnosťami je existenciou záložného práva žalovaného obmedzené a ohrozené a bez určenia neplatnosti tohto právneho úkonu je právne postavenie žalobkyne neisté. Záverom žalobkyňa uviedla, že pokiaľ primárna pohľadávka zanikla, nebolo čo postúpiť a zaniklo aj záložné právo. Pokiaľ primárna pohľadávka nezanikla, došlo podľa názoru žalobkyne v dôsledku trestného činu k neplatnému postúpeniu pohľadávky na žalovaného, čo by znamenalo, že záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech žalovaného nikdy nevzniklo z dôvodu neplatnosti pre rozpor s dobrými mravmi.
6. Žalovaný sa k zmenenej žalobe vyjadril v podaniach zo dňa 17.10.2013 a 16.12.2013, kde uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný písomný doklad, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval platnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, nepredložila kvitanciu, nepredložila list žalovaného adresovaný záložcom (t.j. aj žalobkyni) a dlžníkovi, ktorým oznamuje žalovaný začatie výkonu záložného práva, pričom do zaslania predmetného listu nie je možné hovoriť o výkone záložného práva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že súd nemôže prejudiciálne ako predbežnú otázku skúmať platnosť/neplatnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, nakoľko I. a.s., resp. jej právny nástupca I. U. Y. a.s. nie je/nie sú účastníkmi predmetného konania. Súd môže ako predbežnú otázku skúmať platnosť/neplatnosť iba tej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, nakoľko v opačnom prípade by sa zasahovalo do práv a oprávnených záujmov tretieho subjektu, ktorý o predmetnom konaní nemá žiadnu vedomosť, čo je neprípustné. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 07.09.1995, sp. zn. 4Obo 271/95. Žalobca mal výhrady aj vo vzťahu k petitu žaloby, keď domáhanie sa, že záložné právo v prospech žalovaného neexistuje, nemá oporu v zákone. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zlé vzťahy medzi žalobkyňou a jeho manželkou na sporné nehnuteľnosti vôbec nechodí po dobu približne 1 a 1/2 roka, so žalobkyňou a jej matkou sa nerozpráva, nijako sa im nevyhráža a doteraz
nepodal návrh na výkon záložného práva postupom v zmysle § 151l ods. l OZ. Pri užívaní podielu 1/12- tina spornej nehnuteľnosti na Y. ul. č. X v W. dochádza k sústavným problémom, nedorozumeniam a konfliktom z viny žalobkyne, D. X. a J. X., a teda skutočné problémy a psychickú traumu pre nich, t.j. pre žalovaného, T. Z. a Z. T. Z. vyvolávajú svojim konaním práve menovaní.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX-XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2003, listom Zaregistrovanie záložného práva zo dňa 01.04.2003, Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX vrátane jej doplnenia, Žiadosťami o výmaz záložného práva zo dňa 14.06.2002 a 28.08.2002, listom zo dňa 21.10.2002, Vyjadrením k exekúcii zo dňa 30.05.2005, poštovými poukazmi na č.l. 25, Čestným vyhlásením na č.l. 26, Úverovou zmluvou číslo: XXXX-XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom z účtu na č.l. 33, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C 31/97-65 zo dňa 30.06.1998, poznámkami a potvrdeniami č.l. 36-63, tabuľkami č.l. 64-73, poznámkami č.l. 78-79, potvrdeniami o oznámení č.l. 124-126, 137, 197, 198, 199, Vyjadrením k žiadosti o odplatné postúpenie pohľadávky zo dňa 02.10.2002, Darovacou zmluvou zo dňa 14.05.2009, fotografiami č.l. 170-195, odpoveďou I. U. Y. zo dňa 15.08.2014, Výberom histórie č.l. 213-216, Žiadosťou o výmaz záložného práva zo dňa 01.04.2003, rozhodnutiami Okresného úradu Trnava zo dňa 01.04.2014, zo dňa 02.04.2014, zo dňa 11.07.2014, Zápisnicou o predbežnom vyšetrení zo dňa 20.04.2005, potvrdením o výbere č.l. 267, Upovedomením o začatí konania o oprave chyby zo dňa 24.11.2014, Rozhodnutím Okresného úradu W. číslo: X 113/2014 zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o úhrade pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX, Protokolom o odovzdaní a prevzatí dokumentácie postúpenej úverovej pohľadávky zo dňa 27.03.2003, dodatkami k úverovej zmluve č.l. 292-295, Živnostenským listom č.l. 296, Výpisom z katastra nehnuteľností zo dňa 30.09.2002, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 62Cb 53/97-46 zo dňa 15.06.1998, Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 05.11.1998, Zmluvou č. Ex XXX/XX o vykonaní exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX, Upovedomením o začatí exekúcie č. EX XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, Oznámením R. a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, správou exekútora zo dňa 27.06.2002, Žiadosťou o zaslanie plnomocenstva zo dňa 17.05.2005, Žiadosťou o doplnenie chýbajúcich údajov na zápis do KN zo dňa 14.05.2003, Rozhodnutím Okresného úradu Trnava zn. OU-TT-K zo dňa XX.XX.XXXX, Rozhodnutím Okresného úradu Trnava č. X XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Znaleckým posudkom č. XX/XXXX, zmenou žaloby zo dňa 14.10.2013, vyjadreniami strán, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18C/355/2013, obsahom vyšetrovacieho spisu ORPZ v W., odbor kriminálnej polície č. K.-XXX/OEK-TT-XXXX, výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedkov: D. H., D. X., J. Y., Z.. Z. O., H.. S. F., M. T., J. T., G. F., pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi Y. a.s. (teraz I. U. Y. a.s.) ako veriteľom a J. T. ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Úverová zmluva číslo: XXXX-XXXXX-XXX (č.l. 27), na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 500.000,- Sk s 19,6% ročnou úrokovou sadzbou za účelom jeho použitia na nákup zásob, ktorý úver s príslušenstvom sa dlžník zaviazal vrátiť do 15.09.1994 v 4 splátkach. Za účelom zabezpečenia uvedeného úveru bola medzi bankou a manželmi J. a D. X. (rodičmi žalobkyne), uzavretá M. o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX-XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 7), na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach ktoré boli v tom čase v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov X.. Dlžník J. T. svoj dlh riadne nesplácal, pričom aby nedošlo k realizácii záložného práva banky, splácali úver za dlžníka manželia X.. Na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči J. T. vo výške 597.296,17 Sk na žalovaného za odplatu 50.000,- Sk. Na základe podania žalovaného zo dňa 01.04.2003, doručeného Správe katastra Trnava dňa 07.04.2003 (č.l. 14), došlo k zápisu zmeny záložného veriteľa predmetných nehnuteľností na žalovaného.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX. pre k.ú. W. (č.l. 141) v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor číslo: X XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 278) vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele XX/XX (X/XX + X/ XX), D. H. rod. X. v podiele X/XX a T. Z. v podiele X/XX, pričom na nehnuteľnostiach viazne ako ťarcha záložné právo v prospech žalovaného podľa Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2003, zabezpečených Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX-XXXXX-XXX právoplatnou dňa XX.X.XXXX - V XXXX/XX-XXX/XX, Z XXX/XX.
10. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18C/355/2013-79 zo dňa 06.05.2013 bolo nariadenie (v tom čase) predbežné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
zriadeného na pozemku reg. „. s parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na pozemku reg. „. s parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku záhrady a na stavbe rodinného domu so súp. č. XXXX postavenom na pozemku reg. „. s parc. č. XXXX/X . o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v k.ú W., všetko zapísané na LV č. XXX evidovaného Y. katastra W., a to až do právoplatného skončenia vo veci samej, a zároveň bolo žalobkyni uložené, aby v lehote 30 dní podala na súd návrh na začatie konania vo veci samej. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/265/2013-130 zo dňa 10.07.2013.
11. Z listiny Zmluva o úhrade pohľadávky zo dňa 18.12.2003 (č.l. 287), ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a J. T. ako dlžníkom, vyplýva, že táto obsahuje podpisy iba pri záložcovi - J. a D. X. a pri zástupcovi záložcu - žalobkyni. V uvedenej listine sa uvádza, že I., a.s. uzavrela so žalobcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení peňažnej pohľadávky voči J. T. za odplatu, pričom výška pohľadávky ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala čiastku 547.296,17 Sk, ktorá pohľadávka je zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX-XXXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX. Uvedenou zmluvou sa mal dlžník J. T. zaviazať, že do dohodnutého termínu uhradí veriteľovi - žalobcovi dlžnú sumu 350.000 Sk a veriteľ - žalobca sa mal zaviazať, že po obdržaní sumy 350.000 Sk vráti list vlastníctva J. a D. X.. Pri veriteľovi a dlžníkovi nie je listina podpísaná.
12. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom J.. J. X., vyplýva záver, že pri analýze sporných podpisov pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu podpisov. V okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po pretlačených, obkreslených ťahoch, resp. po ich mechanickom odstraňovaní (napr. gumovaní). To znamená, že sporné podpisy sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Na základe predloženého porovnávacieho materiálu a zistených rozdielnych znakov nie je možné uznať sporné podpisy za pravé podpisy J. X. a D. X.. Sporný podpis H. F. je pravým podpisom H. F.. Znalec v znaleckom posudku tiež uvádza, že pri sporných podpisoch J. X. (č.l. 405) a D. X. (č.l. 414) na základe predloženého porovnávacieho materiálu a zistených zhodných a rozdielnych znakov nie je možné stanoviť jednoznačný záver znaleckého skúmania.
13. Z Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2009 (č.l. 167) súd zistil, že ňou darkyňa D. X. darovala žalobkyni spoluvlastnícky podiel X/XX na predmetných nehnuteľnostiach. V článku III. obdarovaná vyhlasuje, že jej je známa existencia záložného práva v prospech žalovaného.
14. Z odpovede I. U. Y. zo dňa 15.08.2014 (č.l. 212) vyplýva, že výška pohľadávky vyčíslená v Zmluve postúpení pohľadávky je správna, nakoľko korešponduje s účtovnou evidenciou pohľadávky v bankovom systéme, výška istiny bola 192.982,48 Sk a výška úrokov 404.313,69 Sk.
15. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (2)
16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
18. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 879e ods. 1 OZ (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2003), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.
21. Podľa § 151a ods. 1 OZ (v znení účinnom do 31.12.2002), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.
22. Podľa § 151b ods. 1, 2, 4 OZ (v znení účinnom do 31.12.2002), záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. (1) Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie bolo každému zjavné. (4)
23. Podľa § 151g OZ (v znení účinnom do 31.12.2002), záložné právo zanikne, ak zanikne zabezpečená pohľadávka alebo záloh alebo ak záložca zloží záložnému veriteľovi cenu založenej veci; záložné právo tiež zanikne, ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, alebo uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené. Vzdanie sa záložného práva veriteľom sa musí stať formou notárskej zápisnice.
24. Podľa § 151g ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.01.2003), ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 151h ods. 1 až 4 OZ (v znení účinnom od 01.01.2003), pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (1) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu. (2) Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak. (3) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri. (4)
26. Podľa § 151md ods. 1 OZ, záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
27. Podľa § 151md ods. 2 OZ, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
28. Podľa § 151md ods. 3 OZ, záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.
29. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. (2)
30. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
34. Podľa § 569 ods. 1 OZ, veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
35. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
36. Podľa § 35 ods. 1 a 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (1) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (2)
37. Nakoľko žaloba podaná žalobkyňou je žalobou určovacou, súd najskôr skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení neexistencie záložného práva v prospech žalovaného, keď tento nevyplýva z osobitného predpisu, a preto je potrebné ho preukazovať (§ 137 písm. c) CSP). Podľa ustálenej judikatúry, naliehavý právny záujem o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, je daný najmä tam, kde by bolo bez tohto určenia ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia
jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem na určení je daný teda vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Určovacia žaloba je tak spravidla prípustná v prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, o ktorých sa vedie príslušná evidencia, pretože rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť predpokladom na zapísanie zmeny v evidovaných údajoch. Existujúci stav v evidencii tiarch k predmetným nehnuteľnostiam je ohrozením právneho postavenia žalobkyne a nemožno ho odstrániť inými prostriedkami, keďže dobrovoľný výmaz záložného práva žalovaným je vzhľadom na jeho postoj v súčasnosti vylúčený. Súd dospel k záveru, že iným spôsobom ako určovacou žalobou by žalobkyňa nemala možnosť domôcť sa výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností a jej právo byť podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nezaťažených záložným právom by bolo ohrozené. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak daný možným ohrozením vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, keďže sa ocitla v postavení záložného dlžníka, voči ktorému môžu byť uplatnené postihové práva záložného veriteľa a k náprave rozporu medzi zápisom v katastri nehnuteľností a skutočným stavom veci vedie práve spôsob uplatnený žalobkyňou, teda určenie neexistencie záložného práva. Nie je pritom rozhodujúce časové hľadisko, ako uvádza žalovaný, a síce niekoľkoročný odstup od postúpenia pohľadávky, keďže naliehavosť určenia nie je daná časom, ale spôsobom rozhodovania, keď iba požadovaným určením (že záložné právo v prospech žalovaného neexistuje) by mohlo dôjsť k zmene v zápise v katastri nehnuteľností.
38. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že okruh žalobcov nie je úplný, pretože žalobkyňa je len jednou z viacerých podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností, súd má za to, že v prejednávanej veci nie je nevyhnutné, aby v konaní na strane žalobcu vystupovali všetci podieloví spoluvlastníci, keďže aj len jeden zo spoluvlastníkov by mal mať možnosť domáhať sa daného určenia, nadôvažok, keď vlastní žalobkyňa vlastní väčšinový podiel na nehnuteľnostiach (10/12). Súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo 69/2006, podľa ktorého „z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb). Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu
- § 137 ods. 1 OZ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom).“
39. Súd zároveň poukazuje aj na odôvodnenie Krajského súdu v Trnave v uznesení č.k. 24Co/265/2013-130 zo dňa 10.07.2013, ktorým potvrdil uznesenie o predbežnom opatrení tunajšieho súdu č.k. 18C/355/2013-79 zo dňa 06.05.2013, kde súd druhej inštancie uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani námietka odvolateľa o neúplnom okruhu účastníkov. Navrhovateľka je spoluvlastníčka väčšinového podielu na nehnuteľnosti a niet dôvodu nepripustiť návrh čo i len jedného spoluvlastníka na ochranu vlastníctva nehnuteľnosti, ako je tomu v danom prípade ( analog. pr. R 57/1973).“
40. Žalovaný tiež poukazoval na odsek 2. článku II. zmluvy o zriadení záložného práva, podľa ktorého sa záložca zaväzuje, že počas trvania záložného práva, založený majetok bez súhlasu banky nescudzí alebo nedaruje. Uvádzal, že žalobkyňa s najväčšou pravdepodobnosťou nie je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, pretože podiel 9/12 získala darovacou zmluvou, pričom tento prevod sa uskutočnil bez súhlasu záložného veriteľa, a teda je absolútne neplatný v zmysle § 39 OZ. S uvedeným nie je možné súhlasiť, nakoľko prípadné porušenie uvedeného článku je porušením len záväzkovo- právneho vzťahu medzi záložným veriteľom a záložcom, nespôsobuje neplatnosť prevodu, ani nemá povahu vecného obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťami.
41. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd uznal naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej určovacej žalobe po pripustení zmeny petitu žaloby, ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v prejednávanej veci.
42. Záložné právo upravené v § 151 a nasl. OZ má v prvom rade funkciu zabezpečovaciu, zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa od okamihu svojho vzniku, vedie dlžníka k tomu, aby svoju pohľadávku
záložného veriteľa dobrovoľne splnil a záložnému veriteľovi poskytol istotu, že svoju pohľadávku bude môcť uspokojiť zo zálohu, ak nebude včas splnená. Záložné právo je právom subsidiárnym a akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje skutočnosť, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka dlžníka nebola dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vznikne len vtedy, ak vznikne tiež pohľadávka, k zabezpečeniu ktorej má slúžiť a že dochádza k jeho zániku, ak zanikne zabezpečená pohľadávka.
43. Záložné právo k nehnuteľnostiam v prejednávanej veci by okrem zániku v prípade zaniknutia zabezpečenej pohľadávky mohlo zaniknúť aj zánikom nehnuteľností (resp. rodinného domu), vzdaním sa záložného práva zo strany záložného veriteľa, prevedením zálohu, ak by bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Iné spôsoby zániku záložného práva upravené v ustanovení § 151md ods. 1 OZ neprichádzajú do úvahy, nakoľko záložné právo nebolo v zmluve časovo obmedzené, nevzniklo odovzdaním veci, záložcovia nepodnikali, v zmluve nebolo určené, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, v zmluve nebol dohodnutý iný spôsob zániku záložného práva, ani nevyplýva z osobitného predpisu.
44. Žalobkyňa sa domáhala požadovaného určenia neexistencie záložné práva s alternatívnym odôvodnením, a síce, že buď primárna pohľadávka zanikla, čím zaniklo aj záložné právo alebo nedošlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného z dôvodu neplatnosti postúpenia pre rozpor s dobrými mravmi. V záverečnej reči zánik záložného práva odvodzovala od listiny, ktorou mal žalovaný žiadať výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností.
45. Pokiaľ ide o zánik záložného práva zánikom zabezpečenej pohľadávky, vychádza sa zo základnej podmienky trvania záložného práva ako práva akcesorickej povahy, ktorou je existencia hlavného záväzku, z ktorého pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom vyplýva. V konaní zánik pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy uzavretej medzi bankou ako veriteľom a J. T. ako dlžníkom nebol preukázaný, keď z odpovede I. U. Y. zo dňa 15.08.2014 (č.l. 212) vyplýva, že výška pohľadávky v čase postúpenia bola vyčíslená v Zmluve o postúpení pohľadávok správne, pričom korešponduje s účtovnou evidenciou pohľadávky v bankovom systéme. Nebolo preukázané ani, že by došlo k zániku pohľadávky po jej postúpení na žalovaného. V konaní nebola predložená kvitancia, t.j. písomné potvrdenie o tom, že dlh bol splnený, a to ani zo strany banky, ani zo strany žalovaného. Za dôkaz o zániku pohľadávky nie je pritom možné považovať listinný dôkaz, ktorým mal žalovaný žiadať o výmaz záložného práva (č.l. 221), pretože v listine sa nič o zániku pohľadávky neuvádza. Rovnako zo svedeckých výpovedí žiadnym spôsobom nevyplýva, že pohľadávka zabezpečená záložným právom zanikla, či už splnením alebo iným spôsobom. Pokiaľ ide o Zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo dňa 20.04.2005 (č.l. 264) spísanú v dedičskom konaní sp.zn. XXD/XXX/XXXX po poručiteľovi J. X., kde sa manželka žalovaného vyjadrila, že poručiteľ k danému dňu nemal žiadne dlhy, uvedené vyjadrenie nie je dôkazom o zániku pohľadávky z Úverovej zmluvy číslo: XXXX-XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko J. X. nebol dlžníkom z tejto zmluvy.
46. Pokiaľ ide o listinu na č.l. 221 (Žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX), súd má za to, že žalovaný podpísanie tejto listiny nepoprel, práve naopak, vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 91) uviedol, že podal žiadosť o výmaz záložného práva v prospech I. a.s. U. dňa XX.XX.XXXX na Y. katastra W. a zároveň podal návrh na zaregistrovanie jeho záložného práva na Y. katastra W. dňa XX.XX.XXXX, poukazujúc na M. o odplatnom postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Žiadosť o výmaz záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX však nie je možné považovať ani za právny úkon vzdania sa záložného práva zo strany záložného veriteľa v zmysle § X51md ods. 1 písm. c) OZ, nakoľko tu chýba jednoznačný prejav vôle žalovaného vzdať sa tohto práva, keď v listine sa iba konštatuje zánik záložného práva, a to iba so všeobecným odkazom na § 151md OZ bez uvedenia odseku a písmena. K zániku záložného práva pritom môže dôjsť z viacerých dôvodov, ktoré sú uvedené v § 151md ods. 1 písm. a) - i) OZ. Na zánik práva v zmysle § 151md ods. 1 písm. c) OZ je pritom potrebný jednoznačný a určitý prejav vôle záložného veriteľa, že sa záložného práva vzdáva, čo však z uvedenej listiny ani za použitia výkladu nie je zrejmé. Nebolo ani preukázané, že by prílohou žiadosti, ktorá by mohla byť žiadosťou o vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností, bolo vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na úpravu zániku záložného práva vzdaním sa záložného práva účinnú do 31.12.2002, keď podľa vtedy účinného ustanovenia § 151g OZ muselo mať vzdanie sa záložného práva
formu dokonca notárskej zápisnice. Hoci s účinnosťou od 01.01.2003 už forma notárskej zápisnice nie je potrebná, súd má za to, že sa vyžaduje minimálne jednoznačné vyslovenie vzdania sa záložného práva. Okrem toho je podľa názoru súdu potrebné posudzovať uvedenú listinu na č.l. 221 v kontexte listiny na č.l. 14 (Zaregistrovanie záložného práva zo dňa 01.04.2003), ktorá bola podaná na Správu katastra W. dňa XX.XX.XXXX, a z ktorej vyplýva vôľa žalovaného byť zapísaný ako nový záložný veriteľ. Žalobkyni sa ani výsluchom navrhnutých svedkov - pracovníčok Okresného úradu v W., nepodarilo preukázať jej tvrdenie, že došlo k manipulovaniu so spisom na katastri nehnuteľností, a že došlo k tvrdenej zámene listín. Ak potom popri sebe existujú dve listiny, obe datované dňom XX.XX.XXXX, z ktorých žiadosť o zaregistrovanie nového záložného veriteľa preukázateľne (viď podacia pečiatka a výpovede pracovníčok katastra) bola podaná do katastra dňa 07.04.2003, je potrebné vychádzať z prejavu vôle v nej uvedenej, ktorým je zmena záložného veriteľa. Výpoveďou pracovníčky katastra H.. S. F. bolo zároveň preukázané, že je bežné, že sa zápis záznamu vykoná až po dlhšom čase, pretože tieto nemajú prioritu, prioritu majú vklady.
47. Žalobkyňa neexistenciu záložného práva odôvodňovala alternatívne tým, že nedošlo k platnému postúpeniu zabezpečenej pohľadávky, čím nedošlo ani k platnému prechodu záložného práva na žalovaného, a preto záložné právo v jeho prospech neexistuje.
48. Žalovaný v konaní namietal, že nie je možné riešiť ani ako otázku predbežnú platnosť resp. neplatnosť zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávok, nakoľko stranou v spore nie je aj banka. S týmto sa súd nestotožňuje, nakoľko pri posudzovaní platnosti zmluvy ako otázky prejudiciálnej, riešenie tejto otázky nie je poňaté do výroku rozsudku, a teda ani v prípade dospenia k záveru o neplatnosti postúpenia by nedošlo by k rozhodnutiu majúcemu právne následky pre subjekt, ktorý nie je stranou sporu. Prípadné prejudiciálne určenie neplatnosti právneho úkonu by nemalo právnu záväznosť, nakoľko dôvody rozsudku nie sú právne záväzné a vykonateľné. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 21 Cdo 679/2001, v ktorom súd vyslovil názor, že „ak súd posudzuje (ne)platnosť právneho úkonu ako otázku predbežnú, rieši ju bez zreteľa na to, kto je účastníkom tohto konania, i keby účastníkom konania nebol žiaden z účastníkov tohto právneho úkonu. S riešením (ne)platnosti právneho úkonu ako otázky predbežnej ale zákon nespája žiadne právne následky pre účastníkov tohto právneho úkonu.“. Obdobne dôvodí aj rozsudok NS ČR sp.zn. 21 Cdo 2770/2004 z 23.06.2005, podľa ktorého „ak ide v konaní o určenie platnosti nebo neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastňujú (na strane žalobcu alebo žalovaného) všetci účastníci napádaného právneho úkonu (zmluvy), poprípade ich právni nástupcovia. Naopak, ak rieši súd platnosť právneho úkonu (zmluvy) ako otázku predbežnú, môže si záver o tom urobiť aj v prípade, že účastníkom konania nie je žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu (porov. 21 Cdo 679/2001).“
49. Pokiaľ ide o naplnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 7 ZoB (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), súd má za to, že tieto boli naplnené, pretože za písomnú výzvu banky je možné považovať aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 62Cb/53/97-46 zo dňa 15.06.1998 (299), ktorý bol dlžníkovi doručený (viď právoplatnosť rozsudku dňa 10.08.1998), pričom následne bol dlžník v omeškaní dlhšie ako 90 dní.
50. Súd nemal v konaní za preukázaný žiaden z dôvodov, pre ktoré by postúpenie pohľadávky na žalovaného malo byť neplatné. Žalobkyňa po tom, čo bolo trestné stíhanie zastavené, neuviedla konkrétne dôvody, pre ktoré je uvedený právny úkon postúpenia pohľadávky v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi, jej argumentácia sa neopiera o žiadny rozumný výklad ustanovenia § 39 OZ, z ktorého by vyplývalo, prečo je uvedené postúpenie pohľadávky v rozpore so zákonom, obchádza ho, alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
51. Z vyšetrovacieho spisu K.Z v Trnave, odbor X. polície č. ORP-XXX/K.-TT-XXXX Ko vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa ORPZ W., K. OEK W., sp.zn. ORP-XXX/OEK-TT-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo trestné stíhanie pre pokus podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona zastavené, pričom uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry W. sp.zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bola sťažnosť žalobkyne ako poškodenej proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá. Z uvedeného je zrejmé, že z dôvodu zastavenia trestného stíhania už neprichádza do úvahy žalobkyňou tvrdená neplatnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu, že by žalovaný spáchal trestný čin podvodu, a preto by postúpenie bolo neplatné v zmysle § 39 OZ, či už pre rozpor so zákonom alebo s dobrými mravmi.
52. Bez významu je skutočnosť, kto uhradil sumu odplaty za postúpenie vo výške 50.000,- Sk, nakoľko súd má za to, že manželia X. s postúpením pohľadávky na žalovaného súhlasili, pričom prípadné finančné nároky je potrebné uplatniť si žalobou na plnenie. Rovnako pre posúdenie veci nie je podstatné, za akú odplatu banka postúpila pohľadávku na žalovaného a v akej výške sa domáha žalovaný ako veriteľ plnenia od dlžníka J. T..
53. Hoci žalobkyňa v žalobe tvrdila, že banka postúpila na žalovaného aj záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve rodičov žalobkyne, čo mal žalovaný rodičom žalobkyne zatajiť, uvedené nemôže byť dôvodom neplatnosti postúpenia pohľadávky. V zmysle ustanovenia § 151c ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky, záložné právo prechádza pri prevode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. Ak by aj rodičia žalobkyne uvedené v čase postúpenia pohľadávky nevedeli, platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, to znamená, že nemožno ospravedlniť ich omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačného ustanovenia § 151c ods. 3 OZ. Navyše, súd poukazuje na svedeckú výpoveď Z.. Z. O., ktorý uviedol, že sa s manželmi X. bavil o tom, čo môže banka spraviť, pričom im uviedol, že banka môže odpísať pohľadávku na základe žiadosti, čo sa nestalo alebo môže to priamo predať buď na dražbe alebo priamo, keď niekto zaplatí, alebo môže postúpiť pohľadávku tretej osobe, pričom na túto prechádzajú všetky práva z úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, tento nastúpi miesto banky a môže vystupovať ako banka. Z uvedeného vyplýva, že minimálne svedok o prechode práv zo záložnej zmluvy na tretiu osobu manželom X. povedal.
54. Súd tiež poukazuje na rozpory v tvrdeniach žalobkyne, keď na jednej strane tvrdila, že nemalo vôbec dôjsť k postúpeniu pohľadávky (viď č.l. 108 - „rodičia boli v čase splatenia istiny banke podvedení, keď sa uvedení do omylu domnievali, že posledná splátka - úhrada sumy vo výške 50.000,- Sk im zabezpečí zánik pohľadávky s príslušenstvom, spolu so zrušením a výmazom záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach“), potom uvádzala, že manželia Klátikoví o postúpení pohľadávky na žalovaného vedeli (viď vyšetrovací spis - sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania zo dňa 26.02.2014 - „pohľadávka mala byť postúpená, avšak záložné právo malo byť vymazané“).
55. Súd mal však z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia X., ako aj žalobkyňa minimálne dňa XX.XX.XXXX vedeli o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči dlžníkovi J. T., že táto pohľadávka nezanikla, ale existuje minimálne vo výške 547.296,17 Sk, a že pohľadávka je zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX-XXXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX. Uvedené vyplýva z listiny označenej ako Zmluva o úhrade pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 287), podpísanej pri mene žalobkyne a jej rodičov. Žalovaná spočiatku popierala, že by mohlo ísť o jej podpis, avšak znaleckým skúmaním bolo preukázané, že ide o pravý podpis žalobkyne. Následne žalobkyňa uvádzala spôsob, akým sa mal jej podpis dostať na uvedenú listinu (skúšaním podpisov na čisté papiere), pričom k uvedenému bolo vykonané dokazovanie výsluchmi svedkov. Súd však neuveril tvrdeniam žalobkyne, akým spôsobom sa dostal jej podpis na Zmluvu o úhrade pohľadávky, nakoľko má za to, že nie je možné, aby len náhodným podpisovaním sa na čisté papiere došlo k umiestneniu podpisu žalobkyne presne na určené miesto. Svedecké výpovede dcér žalobkyne súd považoval za nevierohodné, keď samé uviedli, že sa o predmete výsluchu rozprávali, hoci popreli pokyny v zmysle toho, čo majú hovoriť. Podrobne a s dôrazom na rovnaké detaily, bez toho, aby boli na to dopytované (nepokrčenie papierov, poukazovanie na schopnosti napodobňovať písmo) opisovali situáciu spred niekoľkých rokov, na ktorú si žalobkyňa sama ani nespomenula. Okrem toho nie je súdu zrejmé, aký dôvod by mal žalovaný pre koncipovanie uvedeného dokumentu a zabezpečenia podpisu práve žalobkyne na uvedenom dokumente, navyše v roku 2010, keď vzťahy medzi stranami sporu boli dobré. Pokiaľ ide o podpisy J. a D. X., súd poukazuje na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku, že na základe predloženého porovnávacieho materiálu a zistených zhodných a rozdielnych znakov nie je možné stanoviť jednoznačný záver znaleckého skúmania (viď č.l. 405 a 414), z čoho má súd za to, že nie je vylúčené, že ide o pravé podpisy manželov X., avšak pre nedostatok porovnávacieho materiálu to nie je možné konštatovať.
56. Zo svedeckej výpovede D. H. dňa 07.10.2013 (č.l. 103 - „otec mi povedal, že stále vyvoláva R., teda odporcovi, aby už išiel na ten kataster, a aby mu priniesol všetky papiere o zrušení záložného práva. Ale na to, že mu povedal odporca, že otec to nechápe, lebo že keby to zrušil, tak by už nemohol od osoby menom T. vymáhať peniaze.“) vyplýva, že J. X. vedel, že záložné právo existuje, nie je vymazané a uspokojil sa s vysvetlením žalovaného, z akého dôvodu. Súd ďalej poukazuje na Darovaciu
zmluvu zo dňa 14.05.2009 (č.l. 167), ktorú podpísali D. X. ako darkyňa a žalobkyňa ako obdarovaná, ktorej text nie je rozsiahly, a v ktorej sa dostatočne veľkým písmom uvádza, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo v prospech žalovaného, pričom zmluvné strany v zmluve vyhlasujú, že si zmluvu riadne prečítali. Nie je uveriteľné, aby ani jedna zo zmluvných strán nevenovala žiadnu pozornosť textu zmluvy najmú v kontexte tvrdeného úsilia manželov Klátikových o výmaz záložného práva. Tiež je nepochopiteľné, prečo, ak sa manželia X. snažili o výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, neoverili si vyžiadaním výpisu z listu vlastníctva, či k jeho výmazu skutočne došlo, pričom nielenže tak neurobili po postúpení pohľadávky na žalovaného, ale neurobili tak ani neskôr. Nebolo ani preukázané, že by sa manželia X. od postúpenia pohľadávky na žalovaného domáhali výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam z dôvodu prípadnej ústnej dohody so žalovaným. Okrem toho súd poukazuje na zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 16), kde žalobkyňa vyšetrovateľovi uviedla, že žalovaný celých X rokov po otcovej smrti sľuboval, že záložné právo zruší, z čoho rovnako vyplýva, že žalobkyňa o záložnom práve žalovaného vedela oveľa skôr ako priznáva.
57. Zo všetkého vyššie uvedeného potom nie je možné vyvodiť iný záver ako ten, že manželia X. (a rovnako žalobkyňa) boli uzrozumení s tým, že po postúpení pohľadávky na žalovaného bude ako záložný veriteľ v katastri nehnuteľností zapísaný žalovaný, túto skutočnosť tolerovali, pričom vzhľadom na dobré vzťahy medzi príbuznými (viď rodinné fotografie) nehrozila realizácia záložného práva zo strany žalovaného. Hrozba výkonu záložného práva žalovaným nastala až v súvislosti s riešením otázky zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Hoci súd má za to, že výkon záložného práva zo strany žalovaného by bolo možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (ako rozvádza nižšie), uvedené nemá a nemôže mať vplyv na samotnú existenciu tohto práva.
58. Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie súd nemôže konštatovať iné ako to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že došlo k zániku pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečovalo, ani že postúpenie pohľadávky na žalovaného bolo neplatné, ani že došlo k zániku záložného práva. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak žalobkyňa tvrdila, že pohľadávka zabezpečená záložným právom žalovaného zanikla, alebo že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zabezpečenej záložným právom na žalovaného, alebo že záložné právo zaniklo, bolo jej povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého „Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.
59. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú vo výroku I. rozsudku zamietol.
60. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
62. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
63. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
64. V prejednávanej veci mal súd za to, že boli zistené také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré v zmysle § 257 CSP odôvodňujú výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešným, pričom s poukazom na znenie ustanovenia § 145 OSP v znení
účinnom do 30.06.2016 („účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia“), sa uvedené vzťahuje aj na trovy konania o predbežnom opatrení sp.zn. 18C/355/2013.
65. Za jeden z takýchto dôvodov súd považuje skutočnosť, že hoci konanie začalo 06.06.2013, žalovaný až po vykonaní výsluchov viacerých svedkov predložil dňa 14.01.2015 ako dôkaz svojich tvrdení Zmluvu o úhrade pohľadávky (č.l. 287). Žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že by mu nejaká prekážka bránila uvedený dôkaz predložiť už skôr, pričom v prípade včasného predloženia uvedeného dôkazu by odpadla potreba vykonávať výsluchy svedkov a konanie by sa skrátilo. Súd pritom poukazuje na znenie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP (v znení účinnom do 30.06.2016), v zmysle ktorého mal súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril (s výnimkou, ak nemohla tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť). Hoci nový Civilný sporový poriadok už nekonkretizuje, na čo má súd pri postupe podľa § 257CSP prihliadať, súd má za to, že tým ponecháva ešte väčší priestor pre posúdenie súdom, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa, a teda nevylučuje ani posúdenie práve situácie upravenej pôvodne v ustanovení § 150 ods. 1 OSP ako dôvodu pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane.
66. Okrem toho má súd za to, že dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj správanie sa žalovaného v súvislosti s možnou realizáciou záložného práva, ktorou hrozí žalobkyni a jej rodine. V konaní mal súd za preukázané, že pohľadávka voči J. T. bola postúpená z banky na žalovaného, pričom s týmto záložcovia (manželia X. súhlasili a boli tiež uzrozumení s tým, že žalovaný sa stane záložným veriteľom. Je však nepochybné, že k postúpeniu pohľadávky na žalovaného by bez pričinenia záložcov vôbec neprišlo, keďže žalovaný by sa nemal ako dozvedieť o možnosti postúpenia pohľadávky na jeho osobu
- o tomto sa dozvedel ako príbuzný záložcov, s ktorými bol v tom čase v dobrom vzťahu. Ak sa potom z tohto titulu stal zo zákona aj záložným veriteľom, a využíva existenciu záložného práva na zaistenie lepšej vyjednávacej pozície svojej manželky pri vyporiadavaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, uvedené konanie žalovaného súd považuje za nemorálne, a preto má za to, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nemôže mať žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, hoci žaloba bola zamietnutá. Y. poukazuje na to, že na jednej strane, žalovaný spolu s manželkou - sestrou žalobkyne, má záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom k výplate vyrovnacieho podielu by mala byť povinná žalobkyňa, avšak na druhej strane nie je ochotný zabezpečiť výmaz záložného práva na nehnuteľnostiach viaznuceho, ktoré bráni žalobkyni vziať si na vyplatenie vyrovnacieho podielu úver, pričom záložným veriteľom sa stal zo zákona len z dôvodu nadobudnutia pohľadávky zabezpečenej záložným právom.
XX. O nároku na náhradu trov konania súd potom rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. X, § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa vo výroku II. rozsudku nepriznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
68. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo vlastniť majetok.
69. Podľa Čl.3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
70. Podľa Čl.4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
71. V konaní vznikli trovy štátu, a to z dôvodu znaleckého dokazovania znalcom J. vykonaného v záujme žalobkyne. Znalcovi bola na základe uznesenia č.k. 13C/276/2013-473 zo dňa 18.04.2016 priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 1.295,74 eura, ktorá mu bola poukázaná v sume
200,- eur z preddavku zloženého žalobkyňou a v sume 1.095,74 eura z finančných prostriedkov štátu. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní vznikli štátu trovy z dôvodu, že znalečné bolo potrebné vyplatiť aj zo štátneho rozpočtu, nakoľko nebolo v plnom rozsahu kryté preddavkom. V konaní tiež vznikli trovy štátu priznaným a vyplateným svedočným vo výške 52,20 eura a 55,84 eura, ktoré svedočné bolo vyplatené z finančných prostriedkov štátu, pričom išlo o svedkov navrhnutých žalobkyňou.
72. Trovy štátu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP účinné do 30.06.2016, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analogia legis) v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko bola v konaní neúspešná a zároveň trovy štátu boli vynaložené na znalecké dokazovanie, ktorého závery boli v jej neprospech, ako aj na svedočné svedkov, ktorých navrhla vypočuť. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.