Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-17-2022.pdf
PDF · 128.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/17/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Q. A., A.. XX.X.XXXX, W. O.E. XXXX/XX, X. A. Q., právne zastúpenom JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom Stará cesta 6, Spišská Nová Ves proti žalovanej: W.. Q. A., A.. XX.XX.XXXX, W. N.. A. XXXX/ X, X. A. Q., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom Letná 37, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 9 958,18 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie čiastočne, čo do zaplatenia sumy 1 991,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 991,64 Eur od 16.12.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 508,36 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 508,36 Eur od 16.12.2021 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.3.2022 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 9 958,18 Eur s úrokom z omeškania od 16.12.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že v zmysle Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/35/2004 otec žalovanej U. A. mal povinnosť vyplatiť mu ako ustupujúcemu dedičovi v prípade odpredaja dedených nehnuteľností polovicu kúpnej ceny, a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H.. Otec žalovanej namiesto predaja, tieto nehnuteľnosti daroval žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 23.7.2020 a to v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa. Žalovaná následne kúpnou zmluvou zo dňa 25.2.2021 uvedené nehnuteľností predala. Je nereálne, aby previedla nehnuteľností iba za 5 000,- Eur. Hodnota nehnuteľnosti v dedičskom konaní bola v sume 600 000,- SK t.j. 19 916,35 Eur. Domnieva sa, že nehnuteľností boli prevedené v celkovej hodnote 30 000,- Eur, nakoľko manžel terajšej vlastníčky sa v práci preriekol a uviedol túto sumu. Uvedené by bolo problematické preukázať a preto požaduje vyplatenie sumy 9 958,18 Eur t.j. polovicu hodnoty určenej notárom.
2. Na návrh žalobcu súd vydal dňa 14.4.2022 platobný rozkaz sp. zn. 9C/17/2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením.
3. V odpore doručenom súdu dňa 9.5.2022 žalovaná čiastočne uznala nárok žalobcu a to čo do výšky 508,36 Eur. Uviedla, že jej otec neobišiel zákon, pretože ako vlastník mal právo so svojím
vlastníctvom nakladať. Nehnuteľností predala za sumu 5 000,- Eur. Dňa 17.4.2007 U. A. daroval Q. A. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Forman v hodnote 60 000,- Sk t.j. 1 991,64 Eur ako vyporiadanie z dedičského konania po poručiteľovi U. A.. Ďalej uviedla, že nehnuteľnosť sa nachádza v obci H.. V dedičskom konaní v roku 2004 bola cena nehnuteľností stanovená zhodným vyhlásením účastníkov konania. Od dedičského konania ubehlo takmer 17 rokov, nehnuteľností počas tej doby neboli udržiavané. Poukázala tiež na vývoj cien nehnuteľností v obci H. vzhľadom na rastúci počet obyvateľov rómskej národnosti v obci. Kúpna cena bola 5 000,- Eur, z polovice t.j. 2 500,- Eur bola už vyplatená suma 1 991,64 Eur, preto uznáva a je ochotná vyplatiť žalovanému sumu 508,36 Eur.
4. V replike doručenej súdu dňa 23.6.2022 žalobca opätovne uviedol, že nie je pravdou, že žalovaná predala nehnuteľností za 5 000,- Eur. V dedičskom konaní bola určená všeobecná hodnota nehnuteľnosti, preto je jeho právom požadovať polovicu z tejto hodnoty. Pripustil, že mu bolo dané vozidlo v hodnote 60 000,- Sk a preto zobral žalobu v časti 1 991,64 Eur vrátane príslušenstva späť. Skutočnosť, že U. A. a žalovaná sa nestarali o predmetné nehnuteľností je na ich škodu. Boli vlastníkmi nehnuteľnosti a mali si plniť svoje povinnosti. Nič tiež nebránilo tomu, aby nehnuteľností predali v čase, kedy by mohli mať priaznivejšiu cenu.
5. V duplike doručenej súdu dňa 18.7.2022 žalovaná zdôraznila, že v dedičskom konaní dedičia uzavreli pohodu, na základe ktorej bol U. A. povinný vyplatiť ustupujúceho dediča v polovici z kúpnej ceny, nie v polovici všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovene v dedičskom konaní. Bezpredmetné sú aj tvrdenia žalobcu o tom, že k predaju nehnuteľnosti mali pristúpiť skôr.
6. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Osvedčením o dedičstve sp. zn. 1D/35/2004, 1D not 52/04, prehlásením zo dňa 17.4.2007, kúpnou zmluvou zo dňa 25.2.2021, výpisom z účtu žalovanej, výpismi z listu vlastníctva XXX katastrálne územie H., výzvou na vyplatenie dedičského podielu ustupujúcemu spoludedičovi, odpoveďou na výzvu zo dňa 7.12.2021, a zistil tento nasledovne:
7. Dedičské konanie po právnom predchodcovi strán sporu nebohom U. A., narodenom XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom v H. XX bolo ukončené Osvedčením o dedičstve sp. zn. 1D/35/2004, 1D not 52/04 zo dňa 8.6.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.3004. Dedičmi v I. dedičskej skupine bola manželka poručiteľa B. A., narodená XX.X.XXXX a deti nebohého Q. A., narodený XX.X.XXXX a U. A., narodený XX.X.XXXX. Do dedičstva po nebohom poručiteľovi boli podľa dohody účastníkov dedičského konania zaradené aktíva:
- nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H. a to dom súpisné č. XX s príslušenstvom na parcele č. XXX, parcela č. XXX zastavané plochy a nádvorie o výmere 975 m2, parcela č. XXX trvalý trávny porast o výmere 947 m2, v celku vo všeobecnej cene 600 000,- Sk. Do dedičstva patrili pasíva:
- náklady pohrebu 27 904,50 Sk
- pohľadávka manželky z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 300 000,- Sk. Čistá hodnota dedičstva tak predstavovala sumu 272 095,50 Sk. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H. evidované na liste vlastníctva č. XXX v celku nadobudol dedič U. A., v prípade odpredaja dedeným nehnuteľností s povinnosťou výplaty ustupujúceho dediča Q. A. v 1/2 (v polovici) z kúpnej ceny, v lehote splatnosti do 30 dní odo dňa prevzatia kúpnej ceny.
8. Dňa 17.4.2007 U. A. dal svojmu bratovi Q. A. auto značky Škoda Forman v hodnote 60 000,- Sk ako čiastku z domu súpisné č. XX H. s príslušenstvom na parcele č. XXX zastavané plochy o výmere 975 m2, parcele č. XXX trvalý trávny porast o výmere 947 m2, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie H.. O uvedenom svedčí prehlásenie U. A. podpísané menovaným, ale aj Q. A., ktorého podpis bol osvedčený na notárskom úrade.
9. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie H. zo dňa 23.9.2020, ako výlučná vlastníčka nehnuteľností pozemkov parcela KN C č. XXX trvalý trávny porast o výmere 947 m2, parcela KN C č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 975 m2 a stavby rodinného dom súpisné č. XX postavenom na parcele KN C č. XXX, bola evidovaná W.. Q. A. a to na základe darovacej zmluvy Q.- XXXX/XXXX zo dňa 23.7.2020 - XXX/XXXX.
10. Dňa 25.2.2021 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou W.. Q. A. a kupujúcou D. D., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva XXX katastrálne územie H. a to
- pozemok parcela KN C č. XXX trvalý trávny porast o výmere 947 m2,
- pozemok parcela KN C č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 975 m2 a
- stavba, rodinný dom súpisné č. XX postavený na parcele KN C č. XXX. Uvedené nehnuteľnosti boli predané v celku, za dohodnutú kúpnu cenu 5 000,- Eur. Kúpna cena podľa článku III. kúpnej zmluvy mala byť uhradená kupujúcou na účet predávajúcej uvedený v zmluve a to z vlastných finančných zdrojov do 5 dní po podpise kúpnej zmluvy.
11. Podľa výpisu z účtu žalovanej, kúpna cena 5 000,- Eur bola zaplatená na jej účet platcom P. D. dňa 1.3.2021.
12. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy je ako výlučná vlastníčka vyššie popísaných nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H. uvedená D. D.. Na uvedenom liste vlastníctva je v časti C zapísaná ťarcha a to záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava na základe zmluvy o zriadení záložného práva a zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 7.6.2021 na nehnuteľnosti rodinný dom súpisné č. XX na pozemku registra CKN parcele č. XXX, pozemok registra CKN parcela č. XXX, XXX Q.-XXXX/XXXX zo 7.7.2021.
13. Výzvou na vyplatenie dedičského podielu ustupujúcemu spoludedičovi odoslanou žalovanej dňa 1.12.2021 právnym zástupcom žalobcu, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 15 000,- Eur, v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedenú sumu požadoval titulom dedičského podielu ustupujúceho spoludediča v zmysle osvedčenia o dedičstve 1D/35/2004 1Dnot 52/04 s tým, že nehnuteľnosti boli odpredané kúpnou zmluvou Q.-XXX/XXXX zo dňa 30.3.2021 za kúpnu cenu 30 000,- Eur.
14. V odpovedi na výzvu zo dňa 7.12.2021 žalovaná uviedla, že nehnuteľnosti predala za sumu 5 000,- Eur. Tiež poukázala na to, že v roku 2007 nebohý U. A. dal žalovanému osobné motorové vozidlo v hodnote 60 000,- Eur. Zároveň požiadala o úpravu výšky dedičského podielu žalovaného.
15. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len Civilný sporový poriadok), žalobca môže vziať žalobu späť.
16. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
17. Podľa § 146 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
18. Zo strany žalobcu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu resp. pojednávanie vo veci. V danom prípade ide o konanie majúce charakter konania, v ktorom spôsob usporiadania vzťahu strán sporu nevyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu nebol potrebný súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby. Na základe uvedených skutočností, v súlade s citovanými ustanoveniami, súd konanie čiastočne zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
21. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
22. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
23. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
26. Podanou žalobou na plnenie si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na vyplatenie dedičského podielu po nebohom U. A., zomrelom XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že v dedičskom konaní po nebohom poručiteľovi dedil aktíva dedičstva zákonný dedič U. A.. V konaní tiež bolo nesporné, že predmetné nehnuteľnosti po menovanom U. A. nadobudla žalovaná a to na základe darovacej zmluvy z roku 2020.
27. Predchodca žalovanej U. A. zdedil predmetné nehnuteľností na základe dohody dedičov uzatvorenej v dedičskom konaní po poručiteľovi U. A., s povinnosťou v prípade ich odpredaja vyplatiť ustupujúcemu dedičovi Q. A. polovicu z kúpnej ceny. Z uvedenej dohody dedičov v dedičskom konaní tak v prípade predaja zdedených nehnuteľností vznikol U. A. záväzok plniť ustupujúcemu dedičovi a právo ustupujúceho dediča Q. A. domáhať sa vyplatenia peňažnej hodnoty podľa výšky dedičských podielov. Rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva s poukazom na jeho obsah možno považovať za obdobu dohody resp. zmluvy, ktorá zakladá majetkové práva jej účastníkov a umožňuje im domáhať sa svojich práv resp. nárokov, ak sa stanú splatnými.
28. Poukazujúc na to, že žalovaná nebola priamo účastná dedičského konania po nebohom poručiteľovi U. A., súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalovanej pre toto konanie t.j. tým, či Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/35/2004, 1D not 52/04 zo dňa 8.6.2004 zaväzuje aj žalovanú ako právnu nástupkyňu pôvodného dediča U. A., ktorý v dedičskom konaní uzavrel dohodu dedičov.
29. Otázku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súd povinný skúmať v civilnom sporovom konaní „ex offo“. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na zamietnutie žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 7/2014 zo dňa 27.2.2015).
30. Pri posúdení toho, či základ nároku žalobcu na náhradu jeho dedičského zákonnému podielu voči žalovanej je daný, súd vychádzal z obsahu právoplatného rozhodnutia v dedičskom konaní, z ktorého je zrejme, že žalobca ako zákonný dedič mal záujem dediť po nebohom, dedičstvo neodmietol. Súd prihliadal aj na spravodlivé vysporiadanie dedičov s tým, že jediným aktívom po nebohom poručiteľovi, ktorý bol otcom žalobcu, boli len predmetné nehnuteľností, ktorých sa dohoda dedičov týkala, pričom je zrejme, že sa jednalo o rodičovský dom žalobcu. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa 26.11.2003, v zmysle ktorého dedičské rozhodnutie, podľa ktorého preberajúci dedičstva - poľnohospodárskych pozemkov, sa stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade poskytnutia náhrady za ne z akéhokoľvek titulu vyplatí 1/2 náhrady druhej dedičke, treba považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov a ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými.
31. Vzhľadom na uvedené dohoda dedičov uvedená v Osvedčení o dedičstve sp. zn. 1D/35/2004, 1D not 52/04 zo dňa 8.6.2004 a z ktorej vyplývajú práva a povinnosti pre účastníkov tejto dohody, t.j. pre dedičov poručiteľa U. A., zaväzovala nielen účastníkov dedičského konania, ale zaväzuje aj ich právnych nástupcov. Tým mal súd preukázanú pasívnu legitimáciu žalovanej po preberateľovi nehnuteľností, ktorý sa zaviazal, že ak tieto v budúcnosti predá, vyplatí ustupujúcemu dedičovi polovicu z kúpnej ceny.
32. K tvrdeniam žalobcu o tom, že predchodca žalovanej obišiel zákon v snahe ukrátiť ho ako veriteľa súd uvádza, že ako vlastník nehnuteľností mal predchodca žalovanej v zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka právo nakladať s nehnuteľnosťami bez akýchkoľvek obmedzení. Z vlastníckeho práva vyplýva vlastníkovi právo predmet vlastníctva užívať, brať z neho úžitky, disponovať s ním. Žalovaný mal právo sám ako vlastník sa rozhodnúť, či nehnuteľnosť predá, ak áno kedy, komu a za akú cenu resp. nehnuteľností scudzí iným spôsobom. Tým, že daroval zdedené nehnuteľností žalovanej ako svojej dcére žiadnym spôsobom nepoškodil žalobcu, ktorému právo na vyplatenie hodnoty z predaja predmetných nehnuteľností týmto nezaniklo, ale prešlo na žalovanú. K predaju predmetných nehnuteľností zo strany predchodcu žalovanej nedošlo a teda nenastala ani splatnosť výplaty predchodcu žalovanej žalobcovi za tieto pozemky. Darovanie nehnuteľností predchodcom žalovanej ako ich vlastníkom nemožno považovať za protiprávne, a ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ by aj bolo možné uvedené konštatovať zo strany predchodcu žalovanej, uvedené by mohlo spôsobiť neplatnosť zmluvy, čo ale nie je predmetom tohto konania.
33. Žalovaná pred súdom čiastočne uznala nárok žalobcu, a to čo do zaplatenia sumy 508,36 Eur. Zo strany žalobcu však nedošlo k návrhu na rozhodnutie v tejto časti rozsudkom pre uznanie v zmysle ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu.
34. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že nehnuteľností nadobudnuté v dedičskom konaní po nebohom U. A., žalovaná predala. Podľa listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie H., nehnuteľnosti boli žalovanou predané na základe kúpnej zmluvy Q.-XXX/XXXX z 30.3.2021. Podľa predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2021 žalovaná predala nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 5 000,- Eur, ktorá mala byť vyplatená na účet predávajúcej do 5 dní po podpise kúpnej zmluvy.
35. Po nebohom U. A., podľa dohody v dedičskom konaní, nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. XXX (teraz č. XXX) katastrálne územie H., nadobudol U. A. a povinnosťou v prípade ich predaja vyplatiť ustupujúcemu spoludedičovi Q. A. polovicu z kúpnej ceny.
36. V konaní bolo preukázané, že dedič, ktorý nehnuteľností nadobudol U. A. odovzdal žalobcovi motorové vozidlo značky Škoda Forman v hodnote 1 991,64 ako čiastku z výplaty nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H..
37. V konaní bola spornou suma, z ktorej žalovaná má plniť žalobcovi titulom jeho dedičského podielu po nebohom U. A.. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve je nízka a že v skutočnosti žalovaná nehnuteľnosť predala za sumu 30 000,- Eur. Podľa tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, uvedené by bolo zrejme problematické preukázať a preto si uplatnil nárok na vyplatenie sumy vo výške 9 958,18 Eur t.j. vo výške polovice hodnoty nehnuteľností určenej dohodou dedičov v dedičskom konaní po nebohom.
38. Súd sa preto zaoberal tým, z akej hodnoty v prípade predaja zdedených nehnuteľností mal byť žalobcovi zaplatený jeho dedičský podiel t.j. či v prípade predaja má byť ustupujúcemu dedičovi vyplatená suma vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty dedičstva v čase jeho prejednania alebo z ceny, ktorú žalovaná preukázateľne získala predajom zdedených nehnuteľnosti alebo všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti v čase ich predaja. V tomto smere má súd za to, že dohoda dedičov je jednoznačná a teda žalobcovi má byť vyplatená hodnota polovice kúpnej ceny získanej predajom dedených nehnuteľností.
39. Na uvedenú dohodu o vyporiadaní dedičstva sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonov § 34 a násl. Občianskeho zákonníka, vrátane citovaného ustanovenia § 35. V zmysle tohto ustanovenia je vždy rozhodné jeho jazykové vyjadrenie t.j. to, čo bolo navonok konajúcim vyjadrené. Zároveň je potrebné vziať do úvahy skutočnú vôľu toho, kto ju vyjadril. Ak však skutočná vôľa je v rozpore s tým, čo bolo vyjadrené, prednosť má jazykové vyjadrenie.
40. Z rozhodnutia v dedičskom konaní po nebohom U. A. jednoznačne vyplýva, že dedičia sa dohodli, že predchodca žalovanej v prípade odpredaja zdedených nehnuteľnosti je povinný vyplatiť ustupujúcemu dedičovi polovicu z kúpnej ceny. Účastníci tejto dohody teda počítali s možnosťou predaja nehnuteľností a od tejto skutočnosti odvodzovali svoje práva. Z gramatického výkladu predmetnej dohody vyplýva, že základom pre stanovenie výšky výplaty ustupujúcemu dedičovi je výška kúpnej ceny resp. náhrady, ktorú nadobúdateľ nehnuteľností získa v budúcnosti. Z obsahu záväzku predchodcu žalovanej nie je možné vyvodiť záver, že sa dohodou zaviazal v prípade predaja nehnuteľností zaplatiť žalobcovi jeho dedičský podiel zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností určenej v dedičskom konaní. Pokiaľ by totiž mal platiť takýto výklad obsahu záväzku, ten by bol vyjadrený v dohode jednoznačne konkrétnou sumou, keďže v čase prejednania dedičstva bola všeobecná cena nehnuteľnosti známa resp. dohodnutá dedičmi a teda dedičom nič nebránilo, aby záväzok bol v dedičskom rozhodnutí určený konkrétnou sumou. Nie je možné ani konštatovať, že obsahom dohody dedičov v dedičskom konaní bolo vyplatenie dedičského podielu zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v čase ich predaja. Dohoda neobsahuje ani takéto určenie resp. označenie výšky náhrady za dedičský podiel žalobcu a preto takýto výklad by bol v rozpore s gramatickým výkladom predmetnej dohody, pričom v prípade rozporu výkladu má prednosť jazykové vyjadrenie dohody.
41. Žalovaná predajom predmetných nehnuteľností získala kúpnu cenu vo výške 5 000,-Eur. Uvedenú kúpnu cenu mal súd preukázanú podľa žalobcom predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 25.2.2021. Žalobca poprel, aby sa predmetná nehnuteľnosť nachádzala v lokalite označenej žalovanou a to, aby z uvedeného dôvodu mala nižšiu trhovú hodnotu. Tiež poukázal na to, že jej predchodca, ako aj žalovaná sa mali o nehnuteľností riadne starať. V súvislosti s týmito tvrdeniami žalobcu súd opäť poukazuje na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka. Je vecou vlastníka kedy a za akú cenu nehnuteľností, ku ktorým má vlastnícke právo, predá. Zo žiadneho právneho predpisu, ani z dohody dedičov nevyplýva, aby žalovaná mala povinnosť predať nehnuteľnosti za ich všeobecnú hodnotu a ani to, aby žalobca mal právnu možnosť ovplyvniť vlastníka nehnuteľnosti pri dohode o kúpnej cene scudzovaných nehnuteľností.
42. Poukazujúc na uvedené súd vychádzal pri rozhodovaní o výške hodnoty dedičského podielu žalobcu z preukázanej ceny náhrady, ktorú žalovaná získala predajom nehnuteľností. Žalovaná mala vyplatiť za predané nehnuteľnosti žalobcovi sumu rovnajúcu sa polovici kúpnej ceny t.j. sumu 2 500,- Eur. Žalobcovi bola uhradená časť tejto sumy vo výške 1 991,64 Eur predchodcom žalovanej zohľadnením hodnoty motorového vozidla, ktoré dostal, čo medzi stranami nebolo sporné a v ktorej výške bolo v dôsledku späťvzatia žaloby konanie čiastočne zastavené. Z uvedených dôvodov bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 508,36 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že z dohody dedičov o vysporiadaní dedičstva po nebohom U.A. A. nemožno interpretovať, že v prípade budúceho odpredaja nehnuteľností špecifikovaných v dohode dedičov, by mala byť náhrada ustupujúcemu dedičovi vyplatená z inej sumy než zo skutočne poskytnutého plnenia titulom dohodnutej a zaplatenej kúpnej ceny za odpredané nehnuteľností.
43. Na pojednávaní konanom dňa 28.7.2022 právny zástupca žalobcu navrhol doplniť dokazovanie vo veci vyžiadaním záložnej a kúpnej zmluvy, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H., vykonaním znaleckého dokazovania na určenie trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností alternatívne vyžiadať zo Slovenskej sporiteľne, a.s., znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre poskytnutie úveru a uzavretie záložnej zmluvy zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie H. a výsluchom manželky žalobcu X. A..
44. Súd tieto návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania zamietol a s poukazom na § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na tieto návrhy na doplnenie dokazovania vo veci neprihliadal.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/50/2020 zo dňa 31.5.2021, koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.
45. V danej veci žalobca bol poučený súdom o sudcovskej i zákonnej koncentrácii konania. V zmysle zásady koncentrácie konania, strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Hoci je žalobca od začatia konania zastúpený advokátom, napriek ustanoveniu § 160 ods. 3 písm. b) Civilného sporového poriadku, mu bolo dňa 29.5.2022 (pred podaním repliky) doručené okrem iného aj poučenie podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku. V zmysle uvedených ustanovení bol poučený žalobca aj v uznesení sp. zn. 9C/17/2022-37 zo dňa 16.5.2022, ktorým bol vyzvaný na podanie vyjadrenia k odporu podanému zo strany žalovanej. Prostriedky procesného útoku t.j. návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré boli uplatnené právnym zástupcom žalobcu až na pojednávaní konanom dňa 28.7.2022, mal žalobca možnosť uviesť a predložiť už v podanej žalobe, prípadne vo vyjadrení k odporu žalovanej t.j. v podanej replike. V konaní neboli zistené ani tvrdené dôvody, ktoré by žalobcovi v tomto postupe bránili a preto súd tieto prostriedky procesného útoku nepovažoval za uplatnené včas. O včasnom uplatnení prostriedkoch procesného útoku by bolo možné uvažovať vtedy, ak by ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. V danom prípade takáto situácia nenastala. Keďže vykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov by si vyžadovalo nariadenie nového pojednávania, podľa ustanovenia § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadol. Súd tiež poukazuje na článok 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu a článok 10, podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
46. Súd tiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019, z ktorého vyplýva, že strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia, prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.
47. Okrem už uvedeného súd uvádza, že v konaní nebol ani dôvod na vykonanie dôkazov prednesených právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 28.7.2022 a preto tieto návrhy boli súdom zamietnuté.
48. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znalcom z odboru nehnuteľnosti na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti vrátane návrhu na vyžiadanie znaleckého posudku zo Slovenskej sporiteľne, a.s. z dôvodu, že pre určenie výšky hodnoty dedičského podielu žalobcu nebola smerodajná všeobecná hodnota nehnuteľností. Tak, ako už bolo uvedené, toto nevyplýva z dohody dedičov ani z právneho predpisu a tiež je vecou zmluvných strán, na akej kúpnej cene sa dohodnú. Zistenie všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností, či už v čase ich predaja alebo v súčasnosti je tak bez relevantnej súvislosti s predmetom tohto konania.
49. Dôvodom na zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne X. A. bola skutočnosť, že žalobca nekonkretizoval k akým skutkovým tvrdeniam resp. na preukázanie ktorých skutkových tvrdení má byť výsluch menovanej vykonaný. Bez uvedeného súd nemôže posúdiť a vyhodnotiť dôvodnosť vykonania takéhoto dôkazu.
50. Žalobca navrhol tiež vyžiadanie kúpnej a záložnej zmluvy, ktoré sa týkajú predmetných nehnuteľností z katastrálneho odboru Okresného úradu. Aj v tomto prípade nebol dôvod na vykonanie tohto dôkazu a to z dôvodu, že žalobca si podanou žalobou uplatnil od žalovanej vyplatenie dedičského podielu podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľností dohodnutej dedičmi v dedičskom konaní, a nie podľa dohodnutej kúpnej ceny. Žalobca už v podanej žalobe je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré odôvodňujú ním uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Súd nemá povinnosť (opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu) iniciatívne zisťovať a vykonávať dokazovanie bez návrhu na preukázanie tvrdení ktorejkoľvek zo strán civilného procesu.
51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
53. Úroky z omeškania boli priznané žalobcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol priznaný od 16.12.2021 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie na základe predžalobnej výzvy žalobcu adresovanej žalovanej z priznanej istiny. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z..
54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
57. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
58. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných ustanovení. V prípade zastavenia trovy je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením § 256 Civilného sporového poriadku, sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. V danom prípade žalobca vzal čiastočne späť žalobu z dôvodu, že v tejto časti mu bolo poskytnuté plnenie za jeho dedičský podiel ešte predchodcom žalovanej. Vzhľadom k tomu je potrebné konštatovať, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku zavinenia žalovanej, ale žalobcu. Žalobca mal úspech v konaní len čiastočný a preto pri rozhodovaní o trovách vychádzal súd aj z ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
61. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 9 958,18 Eur. Úspech mal čo do zaplatenia sumy vo výške 508,36 Eur, ktorá predstavuje 5 % žalovanej istiny. Neúspech žalobcu možno konštatovať čo do zaplatenia sumy 9 449,82 Eur s tým, že sa jedná o sumu 1 991,64 Eur, v časti ktorej zastavenie konania zavinil žalobca a sumu 7 458,18 Eur, v časti ktorej bola žaloba zamietnutá. Suma 9 449,82 Eur predstavuje 95 % zo žalovanej istiny. V konaní tak bola úspešnejšia žalovaná, ktorej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu jej úspechu t.j. 90 % (95 % mínus 5 %) s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.