Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Csp-41-2024.pdf
PDF · 136.22 KB
Case nature
Subarea
13Csp/41/2024
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená advokátskou kanceláriou: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie č. 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, proti žalovanému 1/: F. G., a.s., so sídlom H. D. XXX/X, XXX XX F. – I. B., IČO: XX XXX XXX, a žalovanému 2/: C. J., so sídlom K. D. X, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou XXX.F., a.s., IČO: XX XXX XXX, sídlo: M. I. D. X, XXX XX F., zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd: Sa, vložka č. XXX/X, dňa 30.05.2008.
II. Súd u k l a d á žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka, obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou XXX.F., a.s., IČO: XX XXX XXX, sídlo: M. I. D. X, XXX XX F., zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd: Sa, vložka č. XXX/X, dňa 30.05.2008.
III. Súd podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku p o u č u j e strany, že žalovaný 1/ F. G., a.s., so sídlom H. D. XXX/X, XXX XX F. - I. B., IČO: XX XXX XXX, môže podať žalobu vo veci samej ako žalobca: F. G., a.s. so sídlom H. D. XXX/X, XXX XX F. - I. B., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., s predmetom konania týkajúceho sa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2008. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej.
IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/ v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka.
V. Súd žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Humenné dňa 06.06.2024 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere označenou ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalobkyňou a spoločnosťou XXX.F., N.,
IČO: XX XXX XXX, sídlo: M. I. D. X, 811 02 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd: Sa, vložka č. XXX/X, dňa 30.05.2008, a žalovanému 2/ ako zamestnávateľovi žalobkyne: C. s.r.o., sídlo: K. D. X, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou XXX.F., a.s., IČO: XX XXX XXX, sídlo: M. I. X, XXX XX F., zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd: Sa, vložka č. XXX/X, dňa 30.05.2008. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému 1/.
2. Návrh odôvodnila nasledovne tým, že žalobkyňa celkovo zaplatila na spotrebiteľský úver viac ako bolo poskytnuté a zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje za neplatnú, resp. spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka však už nemá k dispozícií prehľad vykonaných platieb a nemá vedomosť, koľko presne k dnešnému dňu uhradila v prospech žalovaného 1/, resp. jeho právnych predchodcov na základe zmluvy. Z tohto dôvodu žalobkyňa ako spotrebiteľka žiada súd, aby zabezpečil od žalovaného 1/ ako tvrdeného veriteľa a teda správcu úveru výpis z úverového účtu, z ktorého bude vyplývať, kedy a akú sumu žalobkyňa od veriteľa čerpala a kedy a akú sumu žalobkyňa na poskytnutý spotrebiteľský úver uhradila. Navyše, spotrebiteľka považuje dlh aj za premlčaný, a teda ak by jediný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu bolo iba samotné premlčanie, prijatie premlčaného dlhu nepredstavuje bezdôvodné obohatenie, a teda súd by napriek návrhu spotrebiteľky na nariadenie neodkladného opatrenia a uplatnenej námietke premlčania nedokázal poskytnúť spotrebiteľke dostatočnú a účinnú ochranu. Súd je povinný vysporiadať sa najprv s otázkou existencie dlhu a až následne s jeho prípadným premlčaním. Žalobkyňa plánuje v tejto veci podať aj žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, kde súd rozhodujúci o takomto nároku spotrebiteľa bude vychádzať primárne z vydaného neodkladného opatrenia a z dôvodov, na ktorom bolo založené. V tomto kontexte, ak súd založí neodkladné opatrenie iba na samotnom premlčaní dlhu, môže poškodiť legitímne záujmy spotrebiteľa. Žalobkyňa chce následne žiadať od veriteľa aj bezdôvodné obohatenie. Medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou XXX.F., a.s., ako pôvodným veriteľom došlo dňa 30.05.2008 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany pôvodného veriteľa v prospech žalobkyne. Listom zo dňa 13.05.2024 žalovaný 1/ predložil dohodu o zrážkach zo mzdy a výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobkyne - žalovanému 2/ - C. s.r.o., a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 9.960,18 Eur (s tým, že pohľadávka je ďalej úročená) na základe priloženej kópie Zmluvy, súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Vo výzve žalovaný 1/ uviedol, že pohľadávka zo zmluvy bola údajne postúpená dňa 15.12.2010 z banky ako postupcu na spoločnosť F. O. C. ako postupníka, následne mala spoločnosť F. O. C. dňa 24.02.2011 pohľadávku postúpiť na spoločnosť P. G. s.r.o., následne mala spoločnosť P. G. s.r.o. pohľadávku dňa 15.12.2014 postúpiť na spoločnosť F. O., s.r.o. a spoločnosť F. O., s.r.o. mala pohľadávku dňa 15.12.2014 postúpiť na žalovaného 1/, a to bez žiadneho dôkazu alebo bez žiadneho bližšieho tvrdenia. V článku 3 bode 5 Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v tomto znení: „Podpisom tejto Zmluvy Zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky banky, vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ Žalobkyňa poukázala na neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, a prehlásila, že všetky platby, ktoré historicky v súvislosti s predmetným úverom vykonala, započítala najprv na istinu a potom na úroky. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobkyňa nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia SD EÚ vo veci C-147/16, C-137/08, EU:C:2010:659, C-472/11, EU:C:2013:88, C-598/15, EU:C:2017:945, C-137/08, EU:C:2010:659, C-472/11, EU:C:2013:88, C-421/14, EU:C:2017:60, C-381/14, atď.). Zo strany žalobkyne ako dlžníka došlo dňa 23.05.2008 k podpísaniu návrhu zmluvy o úvere a to tak, že boli vyplnené body 1 a 2 návrhu zmluvy o úvere. Bod 3 návrhu zmluvy o úvere bol prázdny a nevyplnený, pričom v hlavičke tohto bodu bolo uvedené, že ho vyplní banka. Banka ako pôvodný veriteľ následne dňa 30.05.2008 vyplnila časť 3 zmluvy o úvere a podpísala dokument označený ako zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany P. F., a.s. v prospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalobkyňa v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 23.05.2008 vyplnila iba nasledovné náležitosti: žiadaná max. výška úveru: 100.000,- Sk, min. doba splácania úveru (mesiace): 60, čerpanie úveru: žiadam o zriadenie osobného účtu so všadeplatíkartou, splácanie úveru: prevodom
z účtu a žiadam o poistenie schopnosti splácať úver: A) základný súbor. Zo strany P. F., a. s. následne došlo k vyplneniu bodu 3 zmluvy – Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia a to ku dňu 30.05.2008. Bod 3 zmluvy upravuje okrem iného výšku úrokovej sadzby 24 % p.a., výšku mesačnej splátky 1.515 Sk, výška úveru 50.000,- Sk. Zmluva o úvere vzniká dohodou o podstatných náležitostiach, medzi ktoré sa radí aj dohoda o úrokoch. Žalobkyňa rozporuje, že medzi ňou a P. F. a.s., došlo k platnej písomnej dohode o výške úroku. Návrh zmluvy bol žalobkyňou podpísaný dňa 23.05.2008 vo Vrútkach a bol vyhotovený ako formulár, rozdelený na 3 časti, pričom 1. časť Zmluvné strany obsahuje údaje o dlžníkovi a 2. časť Žiadosť o poskytnutie úveru a žiadosť o vydaní karty. Po podpise bola táto žiadosť odoslaná na posúdenie P. F., ktorá túto žiadosť schválila a do niekoľkých dní doručila podpísanú zmluvu žalobkyni poštou. V čase podpisu návrhu na uzatvorenie Zmluvy vo formulári neboli uvedené informácie v bode 3 s názvom zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, kde je za nadpisom uvedené, že tieto vyplní banka. P. F., a.s. tieto údaje do zmluvy doplnila (dotlačila) až po podpise žiadosti (body 1 a 2 Zmluvy), a následne takto doplnenú zmluvu poslala späť poštou žalobkyni. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že dotlačená tabuľka s náležitosťami spotrebiteľského úveru je v inom písme a inom formáte, ako celý zvyšok zmluvy. Dlžník teda nikdy písomne neprejavil súhlas s náležitosťami uvedenými v bode 3. zmluvy, kde sú uvedené také podstatné náležitosti ako napr. výška úveru, výška mesačnej splátky či úroková sadzba. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,, Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.“ Žalobkyňa nikdy neprejavila písomný súhlas s týmto novým návrhom. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“. Absencia esenciálnej náležitosti zmluvného typu zmluvy o úvere, a to úrokovej sadzby v spojení s neprejavením písomného súhlasu žalobkyne s novým návrhom P. F. zo dňa 30.05.2008 má za následok neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu nezachovania písomnej formy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., resp. priamo neplatnosť zmluvy o úvere z dôvodu neplatnosti pri kontrahovaní. Žalovaný 1/ je z tohto dôvodu povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, nakoľko skutočný dlh – poskytnutá istina bola splatená a žalovaný 1/sa chce na žalobkyni iba bezdôvodne obohatiť. V zmluve nie sú uvedené nižšie uvedené náležitosti, resp. tieto sú uvedené nesprávne: adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) Zákona) – v zmluve nie je táto náležitosť vyjadrená vôbec; výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona) - v zmluve táto náležitosť absentuje úplne; ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 písm. j) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne; priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a ods. 2 (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 písm. k) Zákona) - v Zmluve táto náležitosť absentuje úplne. Vzhľadom na skutočnosť, že Zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva bola uzavretá dňa 30.5.2008, počet splátok 60, teda 5 rokov, splatnosť bola dohodnutá k 26. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti je 26.05.2013. Žalovaný 1 / sa v žiadosti zo dňa 13.05.2024 domáha uspokojenia údajnej neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 9.960,18 Eur po takmer 11 rokoch od termínu konečnej splatnosti úveru. Žalobkyňa uplatnila námietku premlčania z dôvodu, že uplynula všeobecná 3 ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka, § 103 Občianskeho zákonníka). Návrh je legitímny, lebo ak by nebola povinnosť uložená, tak by mohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobkyne a k ujme v jej majetkovej sfére, nakoľko žalobkyňa pri nerešpektovaní uznesenia žalovanými bude musieť sa nároku domáhať exekučne, čo je časovo (a ako uvádzame v argumentácii pri druhom zdôvodnení, že výrok II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje voči zamestnávateľovi žalobkyne aj administratívne) náročné a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, kde by tak mohlo dôjsť k finančnej ujme. Poukázala pritom na uznesenie Krajského súdu v Trnave 11CoCsp/60/2020 – 61 zo dňa 30. októbra 2020, kde súd vyhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Navyše z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že zamestnávateľom je ukladaná povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26CoCsp/58/2020, 11CoCsp/10/2020, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1C/37/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/313/2016).“ Žalobkyňa teda navrhla smerovať neodkladné opatrenie aj voči zamestnávateľovi žalobkyne tak, aby bola naplnená ústavná požiadavka ochrany jej práv.
3. Súd prvej inštancie v danej veci zistil tento skutkový a právny stav: Dňa 30.05.2008 uzavrela žalobkyňa (predtým A. Q. F.) a spoločnosť XXX.F., a. s. (predtým P. F., a.s.) zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (čl. 13), s výškou úveru 1.659,69 Eur (vtedy 50.000,- Sk), s výškou mesačnej splátky 50,28 Eur (1.515,- Sk), so splatnosťou prvej splátky dňa 26.06.2008, s dátumom konečnej splatnosti 26.05.2013 a s celkovými nákladmi 36.118,69 Sk (1.198,92 Eur). V článku III bode 5 Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v tomto znení: „Podpisom tejto Zmluvy Zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ Písomnosťou zo dňa 13.05.2024 „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy.“ oznámila spoločnosť F. G., a.s. zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti C. s.r.o., že žalobkyňa neplatila riadne úver na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou 365.bank, a. s. (predtým P. F., a.s.), a pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný. Spoločnosť F. G., a.s. nadobudla túto pohľadávku zo zmluvy o postúpení pohľadávok a vyzvala zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 9.960,18 Eur (čl. 14). Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
4. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje vzťah medzi stranami, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré súd má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť žaloby, resp. návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (Uznesenie NS SR sp.zn. 2Mcdo 3/2010).
5. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa vychádza len zo stavu, ktorý je v čase rozhodovania o podanom návrhu a nevykonáva sa pojednávanie. Žalobca musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv žalobcu poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie nároku znamená, že súd na základe predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti a nie všetky rozhodujúce skutočnosti. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (viď Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Zároveň pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia žalobca musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva.
6. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Ako už bolo uvedené, navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1107). Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda potrebné aspoň osvedčiť právo, resp. osvedčiť ohrozenie práva. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
7. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na základe doložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že boli splnené vyššie uvedené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila dôvodnosť nároku na jeho nariadenie, t.j. dočasnej úpravy pomerov žalobkyne a žalovaných.
8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s listinami predloženými žalobkyňou za osvedčené, že žalobkyňa ako dlžník uzavrela so spoločnosťou P. F., a.s., Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s výškou úveru 1.659,69 Eur (vtedy 50.000,- Sk), s výškou mesačnej splátky 50,28 Eur (1.515,- Sk), so splatnosťou prvej splátky dňa 26.06.2008 a s dátumom konečnej splatnosti 26.05.2013, s úrokovou sadzbou 24% p.a., s RPMN 26,82 % a s nákladmi 36.118,69 Sk 1.198,92 Eur). Zmluvné strany pritom priamo do Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2008 zakomponovali ustanovenie čl. III bod 5, podľa ktorého za účelom zabezpečenia pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP „Uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“. Z listín predložených žalobkyňou súd považuje za preukázané, že žalovaný 1/ už zaslal zamestnávateľovi žalobkyne - žalovanému 2/, výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to na uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ vo výške 9.960,18 Eur s príslušenstvom zo zmluvy o úvere, pričom súčasne mu predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú medzi zamestnancom (žalobkyňou) a P. F., a.s., ako súčasť Zmluvy o úvere XXXXXXXXXX zo dňa 30.05.2008. Súd zároveň konštatuje, že má osvedčené, že v zmysle výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 13.05.2024 sa žalovaný 1/ domáha vykonávania týchto zrážok zo mzdy žalobkyne.
9. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že zo strany zamestnávateľa žalobkyne začne vykonávanie zrážok zo mzdy proti vôli žalobkyne, a súčasne žalovaný 1/ vo výzve zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 13.05.2024 špecifikoval dlžnú sumu na 9.960,18 Eur (pričom výška takto špecifikovanej pohľadávky nemá byť konečná, keďže je naďalej úročená). Súd poukazuje najmä na to, že vymáhaná suma
(9.960,18 Eur) očividne nezodpovedá poskytnutému úveru, ktorého výška s nákladmi predstavovala sumu 86.118,69 Sk (2.858,61 Eur). Súd má za to, že je na mieste, aby pri zmluve o úvere vzhľadom na žalovaným 1/ uplatňovanú výšku celkovej sumy dlhu neodkladným opatrením zamedzil zrážkam zo mzdy žalobkyne. V danom prípade totiž nie je možné formuláciu dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutú len v rámci ustanovení zmluvy o úvere považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne žalobkyňa nemala ako spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy (obsiahnutú v predloženej zmluve o úvere) tak súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a teda na jej základe nemôže dochádzať k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia taktiež bral do úvahy spochybnenie aktívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ zo strany žalobkyne v otázke akéhokoľvek uplatňovania nárokov zo zmluvy o úvere vrátane zrážok zo mzdy žalobkyne. Vzhľadom na jednoznačné postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky a celkové okolnosti veci, súd vyslovuje záver, že nárok z predmetnej zmluvy by mal byť pred nútenou úhradou podrobený súdnemu prieskumu, a to s poukazom tak na výšku dlžnej sumy špecifikovanej žalovaným 1/ vo výzve na vykonávanie zrážok, ako aj s poukazom na možné premlčanie pohľadávky žalovaného 1/ (domnelého právneho nástupcu veriteľa) zo zmluvy o úvere, posúdenie platnosti, resp. existencie dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj posúdenie platnosti viacerých postúpení pohľadávky z bankového subjektu až na žalovaného 1/ a samotnej existencie nároku žalovaného 1/ voči žalobkyni postupom predpokladaným zákonom, a teda súd má za to, že je na mieste, aby pri tejto zmluve neodkladným opatrením zamedzil ďalším zrážkam zo mzdy do prípadného rozhodnutia vo veci samej (v ktorom konaní by došlo k preskúmaniu oprávnenosti uplatňovania nároku žalovaného 1/), v prípade ak bude žaloba žalovaným 1/ vo veci samej podaná. Aj keby existovala platná dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a predchodcom žalovaného 1/ (k čomu súd nedospel), tak vzhľadom na skutočnosť, že nárok zo zmluvy o úvere by mal vzhľadom na všetky vyššie spomenuté pochybnosti o nároku žalovaného 1/ (v ním uplatňovanej výške) byť podrobený súdnemu prieskumu, nie je vhodné, aby bolo pokračované v zrážkach zo mzdy žalobkyne. Súd uvádza, že ak existuje závažná pochybnosť o existencii nároku a dôvodnosti výšky požadovanej sumy žalovaným 1/, tak vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by malo za následok (aktuálne alebo do budúcna) vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov medzi stranami. Uvedená situácia si vyžaduje momentálne riešenie práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia a podľa názoru súdu je preto vhodné nateraz situáciu stabilizovať práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré zabráni žalovanému 1/ vykonávať zrážky zo mzdy.
10. K vyššie uvedenému súd dodáva, že dohody o zrážkach zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, keďže takto by sa dlžník (spotrebiteľ) ponechal napospas veriteľovi a jeho predstave o výške dlhu bez ohľadu na reálny stav (aj bez možnosti súdnej kontroly danosti náležitostí zmluvy majúcej vplyv na výšku skutočného nároku), čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom. V tomto prípade napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobkyni ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky z jej mzdy (a to na úhradu pohľadávok, ktoré mali podľa zmluvy konečnú splatnosť ešte v rokoch 2013, v prospech subjektu, ktorého oprávnenie uplatňovať si nároky zo zmluvy o úvere je spochybnené) a dlžník (žalobkyňa) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho konania siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje, a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené spoločne s vyššie uvedeným súd považoval za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný 1/ (domnelý právny nástupca veriteľa) môže žiadať aj z tejto formulárovej zmluvy zaviazať spotrebiteľa na sporné plnenie v súdnom konaní. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Súčasne však ponechal žalovanému 1/ naďalej zachovanú zákonnú možnosť domôcť sa úhrady pohľadávky, ktorú má voči žalobkyni, avšak až po jej súdnom prieskume, bez rizika nezákonného zásahu do majetkovej sféry žalobkyne.
11. Súd má zároveň za preukázané, že uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, a teda navrhované neodkladné opatrenie bude mať trvalý charakter, pričom však nebude vytvorený nenávratný stav (žalovaný 1/ má možnosť podať žalobu o zaplatenie dlhu na súde), že právne účinky navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, a teda, že v prejednávanej veci sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Súd dodáva, že neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozenia práva, ochranu ktorého žalobkyňa žiada. Výrok neodkladného opatrenia má preto zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobkyne.
12. Nenariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému 1/ (domnelému právnemu nástupcovi veriteľa) vykonávať právo z dohody o zrážkach zo mzdy, by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, teda že by sa na základe takejto dohody poukázali žalovanému 1/ finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje. Žalobkyňa preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalovaný 1/ požiadal zamestnávateľa žalobkyne – žalovaného 2/ o vykonanie zrážok z jej mzdy, pričom však existencia dlhu žalobkyne voči žalovanému 1/, výška dlhu, ako i jeho nútená vymožiteľnosť a samotné oprávnenie žalovaného 1/ v časti uplatňovania zrážok zo mzdy žalobkyne boli žalobkyňou spochybnené a namietané. Zamestnávateľ by tak vykonával zrážky zo mzdy na základe nejudikovaného titulu a žalobkyňa nemá iné prostriedky ako tento nežiaduci a nezákonný proces zastaviť, než požiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia, a z uvedeného dôvodu súd jej návrhu vyhovel v celom rozsahu.
13. Súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej a podľa § 336 ods. 1 CSP a vo výroku uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keď vydaním neodkladného opatrenia bola dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi stranami a žalovaný 1/ môže (podľa vlastného uváženia) podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie z titulu neuhradených splátok úverov, o čom ho súd podľa § 337 ods. 1 CSP vo výroku III. tohto rozhodnutia aj poučil.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP je zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Z uvedeného výkladu vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia možno prihliadať i na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009). Účelom ustanovenia uvedeného v § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolútneho práva. Jeho aplikácia je možná za splnenia zákonných podmienok. Do úvahy prichádza z dôvodu sociálnych aspektov, kedy sa zohľadňujú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán v konaní a prípadne iné okolnosti. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP) a aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy vtedy, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov, ale súd dôjde k názoru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (viď rozhodnutia ÚS SR č. k. II. ÚS 563/2011-18 a NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257 CSP len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989). Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ale len voči žalovanému 1/. Čo sa týka nároku žalobkyne na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 2/, súd v danom prípade aplikoval ustanovenia § 257 CSP, pričom v prípade žalovaného 2/ konštatuje dôvody hodné osobitného zreteľa v procesnej situácii a postavení žalovaného 2/, ktorý je zamestnávateľom žalobkyne, a teda len vykonávateľom zrážok zo mzdy žalobkyne, nie ich pôvodcom, ktorým je žalovaný 1/, ako už súd popísal vyššie v rámci tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu by bolo preto nespravodlivé zaviazať žalovaného 2/ na náhradu trov vo vzťahu k žalobkyni. O samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Podľa § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.