Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-112-2022.pdf
PDF · 134.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/112/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 24/3911, IČO: 50 496 166, zastúpeného splnomocneným zástupcom ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 3911/24, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, ul. Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 758,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/12/2022-49 zo dňa 26. apríla 2022, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III. a IV. potvrdzuje.
Vo výroku II. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4C/12/2022-49 zo dňa 26.04.2022 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 758,41 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 758,41 eur od 11.07.2021 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). O výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (výrok IV.). 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd dňa 07.01.2022 sa žalobca domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 758,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 758,41 eur od 10.07.2021 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.04.2021 došlo v Liptovskom Trnovci k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Volkswagen Amarok, EČV: CA336DK, ktorého držiteľ v čase dopravnej nehody bola spoločnosť GEOVRTY s.r.o., so sídlom Čierne č. 917, IČO: 44 388 551. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: LM876CA, v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. 9530769547. Poškodený nechal poškodené vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 25/2021 zo dňa 14.04.2021. Na základe tejto zmluvy prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Volkswagen Touareg EČV: ZA429IZ za nájomné vo výške 91,67 eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25,- eur bez DPH. V zmysle Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 25/2021 bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenému dňa 14.04.2021. Nájom náhradného vozidla trval od 14.04.2021 do 05.05.2021 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise až do doručenia oznámenia o totálnej škode žalovaným, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým vozidlom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlá a nájom motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0452021 zo dňa 05.05.2021, splatnú 05.05.2021 na sumu 2.041,74 eur bez DPH za dobu užívania náhradného vozidla od 14.04.2021 do 05.05.2021, t.j. 22 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený dňa 05.05.2021 odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla vo výške 2.041,74 eur bez DPH spolu s jej príslušenstvom a s právami s ňou spojenými na žalobcu. Započítaním pohľadávky na poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému, vyplývajúcou z faktúry č. 0452021 v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.05.2021, vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 2.041,74 eur bez DPH, ktoré postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalovaný listom zo dňa 25.06.2021 oznámil žalobcovi, že dňa 24.06.2021 ukončil šetrenie poistnej udalosti a že poistné plnenie predstavuje suma 1.283,33 eur. Žalovaný uviedol, že zapožičanie náhradného vozidla bolo priznané od 14.04.2021 do oznámenia totálnej škody dňa 27.04.2021, t.j. 14 dní. Z výpočtu výšky plnenia vyplývalo, že poistné plnenie bolo okrem toho znížené aj o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Dňa 28.06.2021 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla poškodeným vo výške 1.283,33 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným za dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, bol žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zaplatenie sumy 758,41 eur, predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vo výške 2.041,74 eur a poskytnutým poistným plnením vo výške 1.283,33 eur. Dojednané nájomné vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla predstavovalo skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu. Žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, a to ku dňu 10.07.2021, nakoľko bol povinný poskytnúť poistné plnenie žalobcovi do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t.j. po 24.06.2021. 3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Namietal vecnú aktívnu legitimáciu odvodzujúcu od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 05.05.2021 medzi žalobcom a poškodeným. V tejto súvislosti poukazoval na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nakoľko právny predchodca žalobcu (poškodený) ako postupca pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 2.041,74 eur nikdy nemal. Taktiež aj z dôvodu, že nebolo zrejmé kto v mene postupníka a postupcu uvedenú zmluvu podpísal. Tiež považoval nárok žalobcu na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla nad rámec priznaných 14 dní za nedôvodný pretože mu mailom zo dňa 27.04.2021 oznámil, že škoda na motorovom vozidle bola posúdená ako totálna škoda a tak nebol dôvod nechať si prenajaté vozidlo. Žalobca v replike argumentáciu žalovaného vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie považoval za nedôvodnú s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Čiastočne uhradené poistné plnenie žalovaným predstavuje plnenie nároku žalobcu súvisiacu s prenájmom náhradného vozidla, preto popretie jeho aktívnej vecnej legitimácie takýmto konaním žalovaného stratilo vecno- právny základ. Z podkladov predložených k žalobe vyplývalo, že zmluva o nájme a zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná osobami oprávnenými konať v mene oboch spoločností, teda jeho ako i poškodeného. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla bolo podľa žalobcu rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo, za dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Oznámenie o totálnej škode mailom zo dňa 27.04.2021 nie je možné akceptovať ako dátum relevantného oznámenia o totálnej škode, keďže nejde o riadne a hodnoverné oznámenie tak dôležitej skutočnosti, akou je totálna škoda. Nešlo o elektronický dokument opatrený kvalifikovaným elektronickým podpisom, ale iba o automaticky vygenerovanú správu, obsahom ktorej mala byť kópia dokumentu bez akejkoľvek autorizácie alebo podpisu oprávnenej osoby. Poukázal najmä na čestné prehlásenie poškodeného, z ktorej vyplýva, že tento sa o skutočnosti, že škoda na vozidle bola vyhodnotená ako totálna škoda, dozvedel až z oznámenia, ktoré mu bolo doručené dňa 05.05.2021. Poplatok vo výške 25,- eur za pristavenie a prevzatie vozidla bolo paušalizované ako jednorazový poplatok. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca poukazujúc na výpis z jeho obchodného registra ohľadom konania v jeho mene nemá právnu legitimitu uplatňovať svoj nárok v
tomto súdnom konaní. Taktiež, že on nemá povinnosť doručovať elektronické podania kvalifikované elektronickým podpisom. Navyše z logiky veci vyplýva, že nejde o vzťah medzi subjektami verejného práva, resp. vzťah subjektov verejného práva a súkromného práva, ale vzťah dvoch súkromných subjektov. Okrem toho oznámenie o totálnej škode bolo riadne doručené elektronicky prostredníctvom mailu a žiadna povinnosť doručiť tento dokument inak a opatriť ho kvalifikovaným elektronickým podpisom nie je. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín. Následne citoval ust. § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7, 8 zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona č. 381/2001 Z. z.“), § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) a § 3 nariadenia vlády SR č. 84/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa neho sa podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia sumy 758,41 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného predstavujúcou nájomné za nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok vyplývajúci z poistenej udalosti poškodený postúpil žalobcovi. Uplatnená suma predstavovala rozdiel medzi nákladmi spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 2.450,09 eur a plnením poskytnutým žalovaným vo výške 1.283,33 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k vzniku škodovej udalosti. Sporné bolo, či zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi poškodeným a žalobcom je platná, t.j. či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v danom spore. Rovnako zo strany žalovaného bola v rámci procesnej obrany namietaná účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných prostriedkov za prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 28.04.2021 do 05.05.2021. 5. Súd nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého si poškodený môže uplatniť nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, pričom nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky. Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu mal za to, že táto je daná a bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.05.2021. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného motorového vozidla, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa 08.04.2021 na motorovom vozidle zn. Volkswagen Amarok EČV: CA336DK. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške 2.041,74 eur bez DPH voči žalovanému za dojednanú odplatu vo výške 2.041,74 eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 0452021. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou, a to z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného za odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade sa teda jednalo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a bola daná jeho aktívna vecná legitimácie v predmetnom spore. O tom, že zmluvu o postúpení pohľadávky pôvodne žalovaný akceptoval, svedčí aj oznámenie o poistnom plnení, kedy poistné plnenie vo výške 1.283,33 eur vyplatil žalobcovi, nie postupcovi. Poškodený, ktorý postúpil pohľadávku na žalobcu, bol veriteľom voči žalovanému, pretože mal voči nemu pohľadávku z titulu poistnej udalosti. Teda predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý žalovaný aj čiastočne plnil, čím potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. 6. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že zmluva o nájme náhradného motorového vozidla a zmluva o postúpení pohľadávky sú neplatné právne úkony, pretože nie je zrejmé, kto v mene zmluvných strán predmetné zmluvy podpísal, z obsahu oboch zmlúv bolo zistené, že tieto obsahujú podpis prenajímateľa, resp. postupníka a podpis nájomcu, resp. postupcu. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že konatelia konajú za spoločnosť každý samostatne. Podľa názoru súdu nebolo pri podpise povinnosť uvádzať, ktorá osoba daný úkon vykonala, či podpísala, postačovalo, že úkon vykonal konateľ, prípadne osoba poverená alebo splnomocnená podľa § 13 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Naviac, vychádzajúc z preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti a nie neplatnosti (pozri nález Ústavného súdu SR
z 01.04.2015 sp. zn. I.ÚS 640/2014), nie je možné, aby medzi zmluvnými stranami nesporný úkon, na základe ktorého si vzájomne plnili a ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo zákonom, namietala tretia osoba (žalovaný). Dospel preto k záveru, že obe zmluvy sú platné právne úkony. 7. Podľa súdu bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie kedy si bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. 8. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že po dobu opravy nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia svojej podnikateľskej činnosti. Mal tak preukázané, že poškodená spoločnosť si prenajala náhradné motorové vozidlo na nevyhnutnú dobu 22 dní počas opravy jej vlastného motorového vozidla, ktoré bolo poškodené pri poistnej udalosti. Podľa súdu ide o účelne vynaložené náklady. Výška zmluvného nájomného bola dojednaná v zmluve o nájme č. 25/2021 zo dňa 14.04.2021 a taktiež nebola zo strany žalovaného rozporovaná. Rovnako za opodstatnený výdavok súd považoval poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur, účtovaný prenajímateľovi vozidla, pretože sa jedná o poplatok, ktorý súvisí s prenájmom vozidla a ktorý bol riadne dojednaný v zmluve o nájme. 9. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri danej poistnej udalosti bola žalovaným akceptovaná a priznaná doba za požičanie náhradného motorového vozidla od 14.04.2021 do 27.04.2021, t.j. len za obdobie 14 dní, teda odo dňa, kedy žalovaný mal mailom oznámiť poškodenému, že sa jedná o škodu totálnu, teda kedy mu mal zaslať oznámenie o totálnej škode a kedy sa podľa žalovaného mal poškodený dozvedieť o spôsobe vybavenia poistnej udalosti. Podľa súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že takýto e-mail bol poškodenému skutočne doručený. Preto vychádzal z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 05.05.2021, ktorý prehlásil, že mal zapožičané náhradné vozidlo v trvaní 22 dní až do doručenia oznámenia o totálnej škode poisťovňou. Pokiaľ teda žalovaný uvádzal skoršie doručenie oznámenia o totálnej škode poškodenému, svoje skutkové tvrdenia nepreukázal. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že celková doba nájmu zodpovedá dobe, po ktorú bolo motorové vozidlo poškodeného skutočne v oprave a táto doba bola jednoznačne preukázaná v dĺžke 22 dní. 10. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná. Zároveň priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 11.07.2021 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2021 poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j. do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 25.06.2021. Nárok žalobcu bol preto splatný dňom 10.07.2021 a odo dňa 11.07.2021 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažnej pohľadávky. Výška úroku z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom. Pokiaľ sa teda podanou žalobou žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania od skoršieho dňa, t.j. od 10.07.2021, súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 11. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „C. s. p.“ tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci (čo sa týka istiny uplatňovaného nároku), plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p. 12. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku I. a III. odvolávajúc sa na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C. s. p. 13. Žalovaný zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj zmluvy o nájme. Nestotožnil sa so záverom súdu, podľa ktorého je žalobca aktívne vecne legitimovaný aj z dôvodu, že on plnil žalobcovi časť poistného plnenia. Poskytol plnenie žalobcovi vo výške 1.283,33 eur predstavujúcej primerané náklady na prenájom motorového vozidla. Zostávajúca časť sumy 758,41 eur predstavovala neprimerané náklady na nájom náhradného vozidla. Právny predchodca žalobcu (poškodený) ako postupca pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 2.041,74 eur nikdy nemal. Z uvedeného dôvodu tak postupovaná pohľadávka vo výške 758,41 eur v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky voči nemu nikdy neexistovala, čo bez ďalšieho zakladá neplatnosť tejto zmluvy. Podľa neho sa súd žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho námietke, podľa ktorej zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom aj dôvodu, že nie je zrejmé, kto v mene žalobcu uvedenú zmluvu podpísal.
14. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu, podľa ktorého je primeraná dĺžka doby v trvaní 22 dní a ani s tým, že nepreukázal, že e-mail zo dňa 27.04.2021 bol žalobcovi skutočne doručený. Žalobca v žiadnom prípade nerozporoval doručenie mailu zo dňa 27.04.2021. Vo svojom podaní zo dňa 07.03.2022 iba spochybňoval, že tento mail mal byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný mail adresoval poškodenému na e-mailovej adrese, ktorá bola uvedená v ohlásení poškodeného o škodovej udalosti. Žalovaný mal za to, že tento dôkaz by mal ozrejmiť skutočnosť, že až v odvolacom konaní došlo k spochybneniu, či bol e-mail zo dňa 27.04.2021 doručený. Ako dôkaz pripojil ohlásenie škodovej udalosti. Škodu na poškodenom motorovom vozidle žalobcu on zlikvidoval ako totálnu škodu, nebol ďalší dôvod nechať si prenajaté vozidlo nad rámec 14 dní. Skutočne účelné náklady sú iba náklady, ktoré predstavujú rozdiel medzi nákladmi, ktoré by mal žalobca na prevádzku svojho motorového vozidla a nákladmi za prenájom motorového vozidla. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na R 7/1992, v ktorom sa uvádza, že je z hľadiska rozsahu náhrady škody potrebné zvažovať, či a v akom rozsahu bolo vypožičanie vozidla na úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu skutočne nutným dôsledkom danej poistnej udalosti. Mal za to, že súd prvej inštancie riadne neskúmal, za akým účelom žalobca využíval predmetné náhradné motorové vozidlo. V predmetnej veci nebolo preukázané, že vypožičanie náhradného motorového vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu bolo skutočne nutným dôsledkom danej škodovej udalosti. 15. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. 16. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 20.06.2022 uviedol, že žalovaný podľa jeho názoru v odvolaní neuviedol nijaké relevantné skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého stupňa. Odvolanie je len prejavom nesúhlasu žalovaného s rozsudkom, postoj žalovaného však nemá vecné, ani právne opodstatnenie. Napadnuté rozhodnutie považoval preto za vecne správne. Mal za to, že súd sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania a plne sa stotožnil s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Zároveň žiadal žalovaného zaplatiť mu trovy odvolacieho konania, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 17. V časti označenej „K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu“ uviedol, že v danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahradzujúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. To znamená, že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plnenie s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Argumentáciu žalovaného nemožno považovať za správnu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. V tejto súvislosti poukázal na označené súdne rozhodnutia krajských súdov. V zmysle predmetných rozhodnutí mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. Tým je preukázaný samotný vznik jeho práva v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. K účinkom platného postúpenia pohľadávky preto jednoznačne došlo momentom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.05.2021 s poukazom na čo mohol on túto uplatniť v súdnom konaní, pričom práve započítanie bolo nutné považovať za moment jej vzniku. Vzhľadom na uvedené považoval právnu argumentáciu žalovaného ohľadom neexistencie škody, platného postúpenia žalovanej pohľadávky a s tým súvisiaceho jeho nedostatku aktívnej legitimácie v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Rozhodnutie súdu je z jeho pohľadu plne súladné s povahou a charakterom inštitútu započítania pohľadávok, jeho zmyslom a podstatou, ktorou je práve dohoda účastníkov tohto právneho úkonu. 18. V časti označenej „K nesprávnym skutkovým zisteniam, k výške uplatneného nároku“ žalobca uviedol, že názor žalovaného, podľa ktorého náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po zistení a oznámení tzv. totálnej škody na vozidle nie je možné považovať za nutné a účelné, je v rozpore s deklarovaným
účelom poistenia, pretože by u tej skupiny poistených, ktorým vznikla na automobile totálna škoda, viedol k vzniku poisťovňou nepreplácaných nákladov na ďalší prenájom, t.j. k popretiu nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia poškodeným, ktorých náklady sú neporovnateľne vyššie oproti nákladom poškodených, ktorých motorové vozidlo je opraviteľné a v dôsledku dopravnej nehody nie sú nútení vynakladať ďalšie finančné prostriedky na kúpu nového automobilu. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú procesnú obranu v odvolaní ohľadom doručenia, resp. nedoručenia e-mailu zo dňa 27.04.2021, táto je podľa názoru žalobcu nedôvodná a bez významu k uplatnenému nároku. V zmysle § 151 C. s. p. je totiž popretie skutkových tvrdení protistrany účinné len vtedy, pokiaľ strana sama uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach a na ich preukázanie navrhne dôkazy. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že oznámenie o totálnej škode bolo poškodenému doručené do jeho dispozičnej sféry dňa 27.04.2021 a nie 05.05.2021, ako vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, zaťažovalo práve žalovaného. Automaticky vygenerovanú správu z elektronického systému žalovaného zaslanú e-mailom preto nemožno hodnotiť ako relevantné oznámenie totálnej škody. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej dĺžky trvania nájmu, čo ale neurobil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Vzhľadom k uvedenému to bol práve žalovaný, ktorý adekvátne nereagoval na jeho procesnú obranu. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky zámer o nesprávnosti týchto skutkových zistení. 19. Zároveň námietku žalovaného v závere odvolania o tom, že súd neskúmal za akým účelom bolo využívané prenajaté náhradné vozidlo, považoval žalobca za nezmyselnú. Takéto skúmanie zo strany súdu by bolo neprimeraným a neúnosným zaťažovaním samotného poškodeného. Prenájom náhradného vozidla je vyjadrením potreby vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon podnikania, prepravu za účelom pracovných stretnutí alebo iných súvisiacich činností.
20. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval.
21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 C. s. p.), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 C. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
22. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej (ne)správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 758,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 758,41 eur od 11.07.2021 do zaplatenia z titulu náhrady nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody za náhradné motorové vozidlo.
23. Odvolací súd oboznámiac sa s obsahom spisu konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C. s. p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav posúdil v súlade s hmotným právom. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ust. § 220 C. s. p.
24. V zmysle ust. § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd je pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.), na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby boli v odvolaní uplatnené. V konaní pred súdom prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ust. § 380 ods. 2 C. s. p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. To znamená, že odvolací súd napadnuté rozhodnutie preskúmaval len z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom. 25. Žalovaný v odvolaní zotrval na námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj zmluvy o nájme.
26. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu o aktívnej legitimácii žalobcu v prejednávanej veci a odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné. Táto legitimácia vyplýva nielen zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že poškodený úhradu nájomného považoval za škodu, na zaplatenie ktorej mu vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanému v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z. a ktorú si mohol voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatniť priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo-právny vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom (žalovaným), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéto plnenia. Tento nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Prípady, kedy pohľadávka nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ust. § 525 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie. Z vykonaného dokazovania bolo tiež preukázané, že poškodený uhradil nájomné žalobcovi titulom zmluvy o prenájme dopravného prostriedku č. 25/2021 zo dňa 14.04.2021 formou započítania (čo je aj jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítajú. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve žalovaný nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
27. Podľa žalovaného v odvolaní sa súd žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho námietke, podľa ktorej zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom aj dôvodu, že nie je zrejmé, kto v mene žalobcu uvedenú zmluvu podpísal.
28. Odvolací súd mal za to, že s uvedenou námietkou sa okresný súd vysporiadal v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a tento záver si osvojuje.
29. Ďalšia námietka žalovaného sa týkala nestotožnenia so záverom súdu, podľa ktorého je primeraná dĺžka doby nájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 22 dní a ani s tým, že nepreukázal, že e- mail zo dňa 27.04.2021 bol žalobcovi skutočne doručený. Za nedôvodné považoval trvanie nájmu nad rámec ním stanoveného rozsahu 14 dní.
30. Aj podľa odvolacieho súdu žalobca nepreukázal doručenie e-mailu zo dňa 27.04.2021 ohľadom oznámenia o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo 9569642295 poškodenému na emailovú adresu: W.Y.@G.W. <Q. Teda iného označenia ako je označenie poškodeného. Až v odvolaní listinne preukázal, že mail adresoval poškodenému na e-mailovú adresu, ktorá bola uvedená v ohlásení poškodeného o škodovej udalosti. V tomto smere išlo o nový dôkaz (novotu) v odvolacom konaní v zmysle § 366 C. s. p., na prihliadnutie ktorého neboli splnené podmienky, vyplývajúce z tohto zákonného ustanovenia.
31. K poukazovaniu žalovaného aj na to, že škodu na poškodenom motorovom vozidle žalobcu on zlikvidoval ako totálnu škodu, nebol ďalší dôvod nechať si prenajaté vozidlo nad rámec 14 dní odvolací súd uvádza, že nebolo možné žiadať od poškodeného, aby ihneď odovzdal náhradné vozidlo žalobcovi. O to viac, že poškodený bol právnickou osobou (jednoosobou spoločnosťou s ručením obmedzeným) využívajúcou vozidlo v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Hodnoverným dôkazom o trvaní nájmu do 05.05.2022 bolo preto čestné prehlásenie poškodeného, ktoré žalovaný v konaní nespochybňoval.
32. V závere odvolania žalovaný vytýkal súdu, že neskúmal za akým účelom žalobca (správne poškodený - poznámka odvolacieho súdu) využíval predmetné náhradné motorové vozidlo. V predmetnej veci nebolo preukázané, že vypožičanie náhradného motorového vozidla za úplatu s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu bolo skutočne nutným dôsledkom danej škodovej udalosti.
33. K tomuto odvolaciemu dôvodu je nevyhnutné primárne zo strany odvolacieho súdu uviesť, že táto námietka žalovaného odznela až v rámci podaného odvolania. Podľa postupu okresného súdu tento uznesením č. k. 4C/12/2020-30 zo dňa 17.03.2020 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy a bol aj poučený o zákonnej a sudcovej koncentrácii konania podľa § 153, § 154 C. s. p. Uznesenie mu bolo doručené dňa 17.03.2022. Žalovaný podľa podania zo dňa 25.04.2022 (č.l. 44 spisu) súhlasil s priebehom pojednávania dňa 26.04.2022 aj bez jeho účasti poukazujúc na jeho doterajšie písomné a ústne vyjadrenia vo veci. Na základe zisteného vo vzťahu k uvedenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že v tomto smere išlo o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 C. s. p., na prihliadnutie ktorej neboli splnené podmienky, vyplývajúce z toho zákonného ustanovenia, z ktorého dôvodu na predmetný odvolací argument neprihliadol.
34. Vzhľadom na uvedené námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a neumožňujú ani záver o vadách konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku III. o trovách konania a s ním súvisiacim výrokom IV., založeného na zásade úspechu žalobcu v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Vo výroku II. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.
35. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúc z ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca. Preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).