Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Sa/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobkyne: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX U. U., občan SR, zastúpená zákonným zástupcom: J..E. S., bytom Y. XX, XXX XX U. U., št. občan SR, právne zast.: Advokátska kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., so sídlom Dlhá ulica 2039/6, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 257 032, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC/2021/7503-VAC zo dňa 18. augusta 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/ SSVODPPKPCP/SOC/2021/7503-VAC zo dňa 18.08.2021 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/27168-4 zo dňa 02.03.2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) dňa 08.12.2020 požiadala žalobkyňa o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu (ďalej len „žiadosť“). O podanej žiadosti rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy Rozhodnutím č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/27168-4 zo dňa 02.03.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) tak, že žiadosti podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“) a podľa prílohy č. 4 tohto zákona nevyhovel a peňažný príspevok na osobnú asistenciu žalobkyni nepriznal. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na závery Komplexného posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica č. BB2/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2021/27056 zo dňa 09.02.2021 (ďalej aj „Komplexný posudok prvostupňového orgánu verejnej správy“) vydaného podľa na účely , podľa ktorého miera funkčnej poruchy (ďalej aj „“) žalobkyne je 50 % a považuje sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „ŤZP“). Žalobkyňa je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu, avšak nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V súvislosti so sociálnymi dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia nebola žalobkyni navrhnutá žiadna forma kompenzácie.

Peňažný príspevok na osobnú asistenciu nebol navrhnutý. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na to, že pri posúdení zdravotného stavu a určení miery funkčnej poruchy posudkový lekár vychádzal z novo doloženého psychologického vyšetrenia zo dňa 24.11.2020. Pri predchádzajúcom posúdení boli doložené správy z rehabilitácie v ADELI centre od 29.07.2019 do 10.08.2019, špeciálnopedagogické vyšetrenie zo dňa 22.10.2019 a psychologické vyšetrenie z júla 2017. Z uvedených lekárskych nálezov bolo zistené, že žalobkyňa je od 9. mesiaca v starostlivosti neurológa pre hypotonický syndróm a zaostávanie psychomotorického vývoja. Na MR vyšetrení mozgu je dokumentovaná kortikálna atrofia supratentoriálne a ventrikulomegália. Zaostáva reč, jemná motorika aj chôdza. Prekonala pylonefritídu. Je po opakovaných liečebných pobytoch v Kováčovej. Podľa správy z ADELI centra z roku 2019 šľachové reflexy bicepsov, kolien a Achilových šliach sú živé. Svalový tonus horných končatín je s tendenciou k hypotónii. Svalový tonus na dolných končatinách je dystonický. Na stoličke sedí samostatne, isto. Z ľahu na chrbte si samostatne sadne cez bok, bez pomoci rúk. V polohe na štyroch stojí isto, aj lezie isto, recipročne. Vstávanie zo zeme je isté, postoj samostatný, istý, na jednej nohe nestojí. Chôdza je ataktická, samostatná a istá. Pri chôdzi dochádza k vonkajšej rotácii pravého chodidla. Poskakovanie na dvoch nohách je slabé, poskakovanie na jednej nohe jej chýba. Pri prepustení sa v predmetnej správe konštatuje zlepšenie celkových motorických funkcií, tendencia k normalizácii svalového tonusu horných aj dolných končatín a nárast svalovej sily v svaloch chrbta aj končatín. Zväčšil sa rozsah aktívnych aj pasívnych pohybov v kĺboch dolných končatín, zlepšila sa aj hrubá motorika. Špeciálnopedagogické vyšetrenie z októbra 2019 dokumentuje, že v oblasti komunikácie - v aktívnej slovnej zásobe je mierny progres. Používa už viac dvojslabičných aj trojslabičných slov, dokáže z nich zložiť dvojslovnú vetu. Pasívna slovná zásoba je pomerne bohatá, rozumie jednoduchým otázkam a inštrukciám. V oblasti kognície diferencuje, správne priraďuje a triedi farby a jednoduché geometrické tvary. Dokáže triediť predmety na skupiny podľa spoločných vlastností. V jemnej motorike, grafomotorike a kresbe sú znaky organicity, hrubá motorika je bez výraznejších obmedzení, dokumentovaná je mierna pohybová diskoordinácia. Doporučená je pomoc asistenta učiteľa a starostlivosť školského špeciálneho pedagóga. Psychologické vyšetrenie v novembri 2020 bolo realizované z dôvodu rediagnostiky pri prechode na druhý stupeň základnej školy. Matka neudáva žiadne vzdelávacie ťažkosti. Kontakt bol nadviazaný kvalitne, spolupráca je bezproblémová. Reč - prítomná je symptomatická porucha - povie niektoré slová, niektoré ukáže. Verbálne porozumenie je na lepšej úrovni, vzhľadom k veku je však oslabené. Oslabená je pozornosť, pracovné tempo je na úkor kvality. Je impulzívna, pri práci ale dobre usmerniteľná. Úroveň rozumových schopností je v pásme stredného mentálneho zaostávania, podobne aj verbálne a abstraktno-vizuálne uvažovanie. Symptomaticky je narušená komunikačná schopnosť. Doporučené bolo pokračovať vo vzdelávaní formou individuálneho začlenenia v bežnej základnej škole, podľa variantu B. Aktuálne odborné nálezy - neurologický a logopedický nález, neboli doložené. Podľa lekárskeho posudku u žalobkyne ide o mozgové postihnutie s pohybovým postihnutím, zaostávaním psychomotorického vývoja a oneskorením vývoja reči. Chôdza je možná bez opory a bez pomoci. Pomoc je potrebná len pri niektorých sebaobslužných úkonoch (hygiena, obliekanie), pretrváva ešte deficit v mentálnej oblasti a v oblasti komunikácie. Stav je od posledného posúdenia v roku 2020 prakticky nezmenený.

2. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že šetrením zistil, že žalobkyňa sa pohybuje samostatne, bez opory a nosí ortopedickú obuv. Výdrž chôdze je dostatočná, dokáže prekonať terénne nerovnosti aj schody. Schody prekoná prísuvným spôsobom, s pridŕžaním sa zábradlia. Podľa matky sa v sprievode dokáže prepravovať aj verejnou hromadnou dopravou. Do školy aj zo školy ju však matka vozí osobným motorovým vozidlom. Chodí do 5. ročníka základnej školy. Je zaradená v bežnej triede, má asistenta učiteľa, vzdelávaná je podľa variantu „B“. Vyučovanie prebieha denne, končí cca o 13:00 hod. Školský klub, rovnako ako pri predchádzajúcom posúdení, po vyučovaní nenavštevuje. Do školy ju ráno zavezie matka a na obed pre ňu príde. Žalobkyňa je v základných smeroch orientované primerane. Porozumenie je dobré. Matka uvádza problémy s komunikáciou - je v starostlivosti logopéda pre problémy s výslovnosťou (napr. sykaviek) a tiež s celkovou zrozumiteľnosťou reči. Rozpráva málo, skôr jednoslovne. Oslabená je jemná motorika, má problémy s písaním, nechce kresliť. Podľa matky pozná 2-3 písmenká, aj tie zabúda a je potrebné ich opakovať. Nečíta, problémy jej robí aj počítanie - rozozná len „veľa a „málo“, nevie napr. počítať do desať. Predmety v ruke udrží, aj s nimi manipuluje. Je usmerniteľná, nemá poruchy správania. S rovesníkmi sa kontaktuje. Sama sa naje aj napije, jedlo je potrebné nabrať, pokrájať a predložiť. Sama si umyje ruky aj tvár, pomoc je potrebná pri umytí zubov, strihaní nechtov, umytí vlasov a kúpaní. Pri používaní WC je samostatná, po veľkej potrebe jej pomáhajú s očistou. Nedokáže sa sama kompletne obliecť, treba jej pomáhať - napr. natiahnuť nohavice, zaviazať šnúrky, zapnúť gombíky. Vyzlečie sa sama. Neberie žiadne lieky na

predpis od lekára. Býva s rodičmi a starším bratom. Otec je zamestnaný. Matka je doma. V minulosti (r. 2014-2015) matka poberala peňažný príspevok na opatrovanie dcéry P..

3. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu matka zdôvodnila tým, že hoci nepracuje a je s dcérou už viac rokov doma, osobný asistent by ju odbremenil od sprevádzania dcéry na rôzne aktivity, ktoré má v poobedných hodinách a to by jej umožnilo nájsť si prácu aspoň na pár hodín denne. Do školy by ráno dcéru zaviezli rodičia. Asistent by po vyučovaní - cca o 13: hod. po ňu prišiel do školy, odtiaľ by išli autobusom napr. na plaváreň, príp. na Podháj na maľovanie do ateliéru. Aktuálne chodí maľovať denne. Plávanie trvá hodinu a pol, maľovanie cca hodinu. Aktuálne chodí len na maľovanie, ktoré trvá tri hodiny a pomáha žalobkyni pri rozvoji jemnej motoriky. Z maľovania by išli domov aj s asistentom. Asistent by jej predložil jedlo, pomohol s hygienou (umyť ruky, tvár, učesať). Strihanie nechtov aj kúpanie by zabezpečovala naďalej matka. Vyprázdňovanie žalobkyňa zvládne sama, pri následnej očiste je potrebná pomoc. Asistent by jej v prípade potreby pomohol pri obliekaní a vyzliekaní (napr. keď idú z plavárne), nezvláda zložitejšie obliekanie, ani si uložiť veci. Prípravu jedla zabezpečuje matka, asistent by žalobkyni jedlo len predložil. Lieky momentálne neužíva žiadne. Žalobkyňa potrebuje pomoc pri dorozumievaní - sprostredkovanie komunikácie - vysvetliť jej, kde sa ide, čo sa tam ide robiť, keď niečo od nej chcú, treba jej to vysvetliť, aby pochopila. Matka tiež uviedla, že so žalobkyňou chodia 2-3x mesačne súkromne na masáž, raz týždenne do Centra včasnej intervencie, kde s dieťaťom pracujú. Chodili aj na prístroj Biofitback, kde je stimulovaný mozog dieťaťa. Raz ročne chodia do ADELI centra a na rehabilitáciu do R1 v Sásovej na tri týždne súkromne. Do R1 by so žalobkyňou podľa matky mohol chodiť aj asistent, rovnako aj k logopédovi. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na Následne konštatoval, že podľa Lekárskeho posudku je žalobkyňa schopná aj dlhšej samostatnej chôdze, pričom je odkázaná na sprievod z dôvodu poruchy komunikácie. Pomoc potrebuje len pri niektorých samoobslužných úkonoch (napr. hygiena, obliekanie), v porovnaní s dieťaťom v jej veku. Od posledného posúdenia v roku 2020 sa jej stav nezmenil. Na základe posudzovania odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach samoobsluhy bola zaradená do stupňa odkázanosti č. II. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku podľa až 30 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Osobná asistencia nenahrádza rodičovskú starostlivosť. Na záver uviedol, že u žalobkyne od posledného posúdenia nedošlo k zmene rodinného prostredia, školského prostredia ani k podstatnej zmene aktivít. Sprevádzanie a pomoc pri voľnočasových aktivitách, ako aj ich výber a frekvencia sú vzhľadom na vek dieťaťa plne v kompetencii rodičov a bývajú realizované v poobedných hodinách. Pomoc a prítomnosť inej osoby v domácom prostredí po vyučovaní a počas prázdnin potrebuje žalobkyňa rovnako ako iné dieťa jej veku, podobne ako sprevádzanie na lekárske vyšetrenia a rehabilitácie. Na základe uvedených skutočností nebol žalobkyni komplexným posudkom navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako forma kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru spĺňa podmienky na získanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Uviedla, že má nárok na osobnú asistenciu a potrebuje ju v záujme jej kvality života a podpory jej nezávislosti a učeniu sa samostatnosti. Uviedla, že priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu by žalobkyňa mohla lepšie prekonať dôsledky ŤZP a aspoň sčasti žiť samostatnejší život dvanásťročného dievčaťa tak, ako jej rovesníci bez zdravotného postihnutia a postupne sa učila väčšej nezávislosti a samostatnosti. Uviedla, že inštitút osobnej asistencie slúži i na odľahčenie rodinných príslušníkov od náročnej, nepretržitej a dlhodobej starostlivosti a dopomáha k vedeniu vyváženého a plnohodnotnejšieho života pre všetkých členov rodiny, bez zmeny kvality života osoby so zdravotným znevýhodnením. Uviedla, že pôjde len o pomoc a podporu vo vybraných časoch a podľa aktuálnej potreby, v žiadnom prípade nepôjde o nahradenie rodičovskej starostlivosti. Následne uviedla predstavu, ako by realizácia osobnej asistencie prebiehala. Konštatovala, že nepožaduje žiadne iné úkony mimo zoznamu činností uvedených v prílohe č. 4 vychádzajúc z tohto zákona. Na základe uvedených skutočností žiadala prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušiť a nahradiť ho rozhodnutím, ktorým sa jej prizná peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rozsahu

3 116,5 hodiny na kalendárny rok. K odvolaniu priložila výpočet hodín a činností osobnej asistencie, ktorý odzrkadľoval súčasný stav jej potrieb.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2021/7503- VAC zo dňa 18. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania pred orgánom prvého stupňa a na to, že Komplexným posudkom prvostupňového orgánu verejnej správy mala žalobkyňa stanovenú mieru funkčnej poruchy 50%, preto sa považovala za osobu s ŤZP, pričom sociálne dôsledky jej ŤZP nebolo navrhnuté kompenzovať žiadnym peňažným príspevkom. Ďalej uviedol, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy postupoval nezávisle, pričom postupoval nezávisle na zistení, hodnotení a stanovisku prvostupňového orgánu verejnej správy a posúdil ho samostatne po právnej a skutkovej stránke. Uviedol, že v odvolacom konaní bol vydaný nový Komplexný posudok č. UPS/US5/ SSVODPPKPC1/2021/7666/PD zo dňa 23.07.2021 (ďalej aj „Komplexný posudok žalovaného“), podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV., ods. 3 písm. a/ 3 prílohy č. 3 , v dôsledku čoho sa žalobkyňa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia nebolo navrhnuté kompenzovať žiadnym peňažným príspevkom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podkladom pre vypracovanie Komplexného posudku bol Lekársky posudok zo dňa 14.07.2021 a Posudkový záver zo dňa 19.07.2021, pričom uviedol, že posudkový lekár žalovaného pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal najmä z vyšetrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 23.04.2014, zo psychologického vyšetrenia zo dňa 24.11.2020 a z Prepúšťacej správy z hospitalizácie v ADELI Medical Centre v čase od 29.07.2019 do 10.08.2019. Zhodne s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy opísal zdravotný stav žalobkyne. Následne poukázal na to, že podkladom posudkového záveru bolo preskúmanie spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu verejnej správy a vykonanej posudkovej činnosti žalovaným prostredníctvom telefonického rozhovoru s matkou žalobkyne dňa 18.06.2021, a to z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia COVID - 19, pričom uvedeným sociálnym šetrením žalovaný zistil rovnaké skutočnosti ako sú uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako je uvedené v bodoch 2 a 3 tohto rozsudku. Žalovaný poukázal na ,, , a Na základe predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia u žalobkyne žalovaný konštatoval, že žalobkyňa nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú a ani psychickú schopnosť, preto nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 . Žalobkyňa je schopná vykonávať sebaobslužné úkony primerane svojmu veku, potrebnú pomoc jej poskytujú rodičia. K tvrdeniam zákonnej zástupkyne žalobkyne o potrebe pomoci osobného asistenta žalobkyni pri sprevádzaní do školy a zo školy, do školského zariadenia alebo zo školského zariadenia žalovaný uviedol, že na takúto pomoc možno navrhnúť osobnú asistenciu len v prípade, ak je rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (bod 17 prílohy č. 4 ), čo v tomto prípade podľa žalovaného nebolo preukázané. Konštatoval, že podľa predložených odborných nálezov u žalobkyne nie je dokumentované také postihnutie, pre ktoré by bolo indikované jej zdravotný stav kompenzovať osobnou asistenciou, v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nemá závažne obmedzenú schopnosť vykonávať sebaobslužné úkony, preto v Komplexnom posudku žalovaného žalobkyni nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

Žaloba

6. Správnou žalobou, doručenou správnemu súdu osobne dňa 03.11.2021, t.j. v zákonnej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy a žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho vyhodnotenia posudkových zistení a právneho posúdenia veci, závery v rozhodnutí nie sú dostatočne zdôvodnené, sú vo svojej podstate svojvoľné a v rozpore s ustanoveniami a účelom a Správneho poriadku. V žalobe uviedla, že posúdenie jej odkázanosti ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na úrovni II. stupňa vyjadruje výlučne odkázanosť na

pomoc a dohľad inej fyzickej osoby, ktorá nevyplýva z jej veku (12 rokov), a teda ako súčasť bežnej rodičovskej starostlivosti by ju nebolo dôvodné kompenzovať peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale ktorá vyplýva z ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne, a teda ide o sociálny dôsledok jej ťažkého zdravotného postihnutia. Žalobkyňa preto považuje závery prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného, že nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 4 za účelové, nelogické a priamo odporujúce vlastným zisteniam a posudkovým záverom týchto orgánov verejnej správy. Poukázala na dôvody žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu uvedené v odvolaní, pričom zdôraznila, že nie je odkázaná na pomoc a dohľad inej osoby na úrovni dvanásťročného zdravého dievčaťa, ale potrebuje pomoc a dohľad, ktoré značne prevyšujú rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku. Ďalej poukázala na a a o správnom konaní (ďalej len „“) a na , a . Podľa žalobkyne prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný nepostupovali zákonným spôsobom, a to tým, že napriek objektívnym zisteniam o odkázanosti na pomoc a dohľad inej fyzickej osoby žalobkyne jej svojvoľne odmietli poskytnúť adekvátnu pomoc a bez zákonnej opory preniesli povinnosť kompenzácie sociálnych dôsledkov na blízke osoby; pri posúdení odkázanosti na peňažný príspevok na osobnú asistenciu ju diskriminovali z dôvodu veku; závery rozhodnutí neopreli o posudkové zistenia, v odôvodnení záverov chýba logická nadväznosť na posudkovou a sociálnou činnosťou zistené skutočnosti a predmetné rozhodnutia ignorujú účel . Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný ju nevyzvali na predloženie žiadnych lekárskych či iných správ, ktoré by bližšie dokumentovali skutočné dôsledky zdravotného postihnutia žalobkyne, či skutočnú potrebu pomoci. Následne uviedla, že nezákonným postupom správnych orgánov došlo aj k zásahu do základných práv žalobkyne, ktoré jej garantuje SR a tiež Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na zákonný postup orgánov verejnej správy, právo rodičov starajúcich sa o deti na pomoc štátu, právo na rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa a ďalších práv dieťaťa, právo na špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím a právo na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.01.2021 poukázal na priebeh administratívneho konania, na podklady, z ktorých vychádzalo prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy i druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a poukázal na zistenia vyplývajúce z obsahu Komplexného posudku žalovaného zo dňa 23.07.2021, ktorého podkladom bol Lekársky posudok zo dňa 14.07.2021 a Posudkový záver zo dňa 19.07.2021, poukázal na obsah uvedený v podkladoch tak, ako je uvedené aj v odôvodnení tohto rozsudku. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia u žalobkyne dospel žalovaný k záveru, že u žalobkyne nie je dokumentované také postihnutie, pre ktoré by bolo indikované jej zdravotný stav kompenzovať osobnou asistenciou, v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia nemá závažne obmedzenú schopnosť vykonávať sebaobslužné úkony, preto jej v Komplexnom posudku žalovaného nebol peňažný príspevok na osobnú asistenciu navrhnutý. Žalovaný poukázal na ustanovenia (, , , , , ). Následne sa žalovaný vyjadril k námietkam žalobkyne uplatneným v žalobe. K námietke, že závery prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného sú účelové, nelogické a priamo odporujúce vlastným zisteniam a posudkovým záverom týchto orgánov verejnej správy a že žalobkyňa nie je odkázaná na pomoc a dohľad inej osoby na úrovni dvanásťročného zdravého dieťaťa, ale potrebuje pomoc a dohľad, ktoré značne prevyšujú rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku a nie je možné to brať ako súčasť bežnej rodičovskej starostlivosti, žalovaný uviedol, že v konaní o odvolaní žalobkyne vo veci peňažného príspevku na osobnú asistenciu žalovaný vykonal lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť nezávisle na stanovisku prvostupňového správneho orgánu a vydal Komplexný posudok pod číslom UPS/US5/SSVODPPKPC1/2021/ 7666/PD zo dňa 23.07.2021, v ktorom je konštatované, že žalobkyňa nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú a ani psychickú schopnosť, preto nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 . Zopakoval jeho obsah tak, ako je uvedený v rozhodnutí žalovaného so záverom, že u žalobkyne nie je dokumentované také postihnutie, pre ktoré by bolo indikované jej zdravotný stav kompenzovať osobnou asistenciou. Uviedol, že posudková lekárka žalovaného vypracovala dňa 10.01.2022 Vyjadrenie k predmetnej žalobe, v ktorom uviedla, že trvá na závere uvedenom v Lekárskom posudku zo dňa 08.06.2021, vychádzajúc z objektívnych lekárskych

nálezov. Žalovaný ďalej poukázal na , pričom uviedol, že Komplexný posudok na účely kompenzácie sa podľa vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa . Posudkový záver je výsledkom sociálnej posudkovej činnosti, ktorej súčasťou je okrem iného aj posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ( ). Posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Za rodinu na účely posudzovania rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje jej manžel alebo manželka, rodičia a deti. V súlade s uvedenými ustanoveniami je v Komplexnom posudku žalovaného uvedené, že žalobkyňa má zníženú orientačnú schopnosť a potrebuje pomoc a dohľad inej osoby pri zabezpečení orientácie v spoločenskom prostredí, pri sprevádzaní do školy a do zdravotníckych zariadení a potrebnú pomoc jej zabezpečujú rodičia, čo je vo väčšine rodín prirodzené. Rovnako potrebnú pomoc maloletej žalobkyni poskytujú rodičia aj pri kontakte so spoločenským prostredím a pri sprístupňovaní informácií v oblasti komunikácie. Preto v oblasti mobility a orientácie ani v oblasti komunikácie nebolo potrebné navrhnúť žiadnu formu kompenzácie. Závery Komplexného posudku, ako aj rozhodnutia sú podľa žalovaného jasné, logické a súladné so skutkovými zisteniami. Pomoc, ktorú rodičia poskytujú svojmu neplnoletému dieťaťu v závislosti od jeho potrieb, nemožno považovať za „prenesenie povinnosti kompenzácie sociálnych dôsledkov na blízke osoby“. U maloletej žalobkyne neboli zistené také sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by nebola schopná s pomocou rodičov zvládnuť, potreba „pomoci a dohľadu značne prevyšujúcich rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku“ nebola u nej objektívne preukázaná. K námietke, že napriek objektívnym zisteniam o odkázanosti na pomoc a dohľad inej fyzickej osoby maloletej žalobkyne jej svojvoľne odmietli poskytnúť adekvátnu pomoc a bez zákonnej opory preniesli povinnosť kompenzácie sociálnych dôsledkov na blízke osoby, pri posúdení odkázanosti na peňažný príspevok na osobnú asistenciu žalobkyňu diskriminovali z dôvodu veku, závery rozhodnutia neopreli o posudkové zistenia a v odôvodnení záverov chýba logická nadväznosť na posudkovou a sociálnou činnosťou zistené skutočnosti ako aj k námietke, že prvostupňový orgán verejnej správy, ani odvolací orgán verejnej správy nevyzvali žalobkyňu na predloženie žiadnych lekárskych, či iných správ, ktoré by bližšie dokumentovali skutočné dôsledky zdravotného postihnutia maloletej žalobkyne, či skutočnú potrebu pomoci a neprejavili žiadnu snahu pomôcť žalobkyni vzhľadom na dlhodobé dôsledky jej kombinovaného ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný uviedol, že podľa podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. Komplexný posudok žalovaného, ktorý bol podkladom preskúmavaného rozhodnutia, bol vypracovaný v súlade s na základe lekárskeho posudku vypracovaného podľa a na základe posudkového záveru vypracovaného podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Orgány verejnej správy, ktoré rozhodujú o nárokoch fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na peňažné príspevky na kompenzáciu, sú povinné skúmať, či pre nárok na konkrétny peňažný príspevok sú splnené podmienky ustanovené zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Pri tomto skúmaní postupujú príslušné orgány prísne individuálne. O peňažných príspevkoch na kompenzáciu rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v odvolacom konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v správnom konaní, ktoré má veľmi jasné pravidlá. Orgán verejnej správy v tomto konaní rozhoduje na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti v súlade s ustanoveniami a . V prípade žalobkyne bola lekárska posudková činnosť vykonaná v súlade so zákonom, pričom posudkový lekár žalovaného vychádzal z odborných nálezov predložených samotnou žalobkyňou. Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti bolo konštatovanie, že rozhodujúcim ochorením u žalobkyne je mentálne postihnutie a bola jej určená miera funkčnej poruchy 50 %. V stanovenom percente je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie žalobkyne. Výsledkom komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a sociálnych dôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia bolo konštatovanie, že žalobkyňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu. Žalovaný poukázal na to, že v súlade s ust. a je dôkazné bremeno na žalobkyni - žiadateľke, zastúpenej zákonným zástupcom, ktorá je sama zodpovedná za to, aké dôkazy o svojich tvrdeniach (t.j. aj odborné lekárske nálezy) orgánu verejnej správy predloží. Podľa druhej vety citovaného ustanovenia súčasťou žiadosti je aj aktuálny lekársky nález alebo odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore podľa , ak sa nepostupuje podľa a . Žalovaný tiež uviedol, že podľa fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať

skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, že zákonná zástupkyňa žalobkyne disponovala odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré by preukazovali jej tvrdenia, mala povinnosť ich predložiť príslušnému orgánu verejnej správy. Konajúci orgán verejnej správy nemá vedomosť o tom, akých odborných lekárov posudzovaná fyzická osoba navštevuje a v akých časových intervaloch. Uviedol, že účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy orgánu verejnej správy predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania, pričom podľa žalovaného takéto závery možno nájsť vo viacerých rozhodnutiach súdov. Ďalej žalovaný konštatoval, že peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú svojím charakterom dávky fakultatívne, teda nárok na ne nevzniká automaticky pri splnení podmienok. Ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy orgánu verejnej správy, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať, a to na základe prísne individuálneho posúdenia. Uviedol, že subjektívna predstava účastníka konania o jeho nárokoch, vyplývajúcich zo Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam, orgán verejnej správy nemá povinnosť takejto žiadosti vyhovieť a negatívne rozhodnutie správneho orgánu nemožno považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovuje žiadosti účastníka konania. Žalovaný konštatoval, že aj v prípade žalobkyne žalovaný vykonal dôslednú lekársku posudkovú činnosť a sociálnu posudkovú činnosť v súlade so zákonom a získané dôkazy objektívne vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach. K námietke, že nezákonným postupom prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovaného došlo aj k zásahu do základných práv žalobkyne, ktoré jej garantuje SR a tiež Dohovor o právach dieťaťa a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím žalovaný uviedol, že podľa článku 2 ods. 2 štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 7 ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Zákonná zástupkyňa žalobkyne nekonkretizuje, aké konkrétne práva jej dcéry, garantované uvedenými Dohovormi, boli rozhodnutím žalovaného porušené. Žalovaný konštatoval, že medzinárodné dohovory uvedené v článku 7 , akým je aj Dohovor OSN o právach osôb s ťažkým zdravotným postihnutím a Dohovor o právach dieťaťa majú prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi, avšak väčšinou upravujú práva dotknutých osôb všeobecne. Žiadne konkrétne právo, napr. na peňažné plnenie, však z týchto Dohovorov nevyplýva a pre žalovaného z Dohovorov nevyplýva žiadna povinnosť priznať žalobkyni peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Podľa žalovaného konkretizáciu práv osôb so zdravotným postihnutím možno hľadať vo viacerých zákonoch. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (vrátane peňažného príspevku na opatrovanie) pre Slovenskú republiku upravuje a znenie tohto zákona týkajúce sa podmienok poskytnutia peňažného príspevku na osobnú asistenciu neodporujú uvedeným Dohovorom. Z tohto vyplýva, že orgány verejnej správy, ktoré rozhodujú o nárokoch fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na peňažné príspevky na kompenzáciu, sú povinné skúmať, či pre nárok na konkrétny peňažný príspevok sú splnené podmienky ustanovené Zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Pri tomto skúmaní postupujú príslušné orgány prísne individuálne, čo bolo podľa žalovaného dodržané aj v prípade žalobkyne. Poukázal pritom na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -22 zo dňa 11.11.2015. Na záver žalovaný konštatoval, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky podstatné náležitosti, žalovaný v rámci odvolacieho konania pred vydaním rozhodnutia zistil presne a úplne skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti. Predmetné rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené, teda k porušeniu jej práva na riadne a dôkladné odôvodnenie rozhodnutia nedošlo. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a subjektívne práva žalovanej neboli týmto rozhodnutím porušené. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a náhradu trov konania žalobkyni nepriznal.

Replika žalobkyne

8. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa vyjadrenie zo dňa 11. februára 2022, v ktorom uviedla, že sa nezmenene a bez výhrad pridržiava všetkých skutkových a právnych tvrdení, ktoré sú uvedené v podanej žalobe zo dňa 01.11.2021, ako aj v odvolaní žalobkyne voči rozhodnutiu prvostupňového

orgánu verejnej správy zo dňa 17.03.2021. Podľa žalobkyne vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.01.2022 neobsahuje vôbec žiadne nové argumenty ani inú právnu kvalifikáciu, ktorá by nebola uvedená už v napadnutých rozhodnutiach a nezákonnosť ktorých by sa v podanej žalobe nedovolávala a ktoré by takto aj nedefinovala. Ako základnú chybu a protizákonnosť napadnutých rozhodnutí považuje predovšetkým (ale nie len) porušenie ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Správny orgán sa totiž aj vo svojich odôvodneniach, ako aj vo vypracovaných tzv. komplexných posudkoch odvoláva na tú skutočnosť, že riadne a úplne zisťoval skutkový stav potrebný pre rozhodnutie v danej veci, ale hneď vzápätí uvádza, že tento zisťoval len v rozsahu a na základe dôkazov predložených žalobkyňou, ako aj to, že dôkazné bremeno spočíva resp. spočívalo na žalobkyni. Podľa žalobkyne sa však žalovaný v tejto súvislosti žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne ohľadne jej zdravotného stavu a čiastkovými závermi z predložených lekárskych správ. Žalovaný teda podľa žalobkyne nevykonal vo veci vôbec žiadne konkrétne lekárske vyšetrenia žalobkyne a všetky svoje posudky a správy dal vyhotoviť len na základe záverov z predchádzajúcich vyšetrení. Uviedla, že žalovaný a ani lekári, resp. odborní poradcovia žalovaného nemajú ani len potuchy, ako vyzerá žalobkyňa, ako sa správa, žije, učí sa, navštevuje krúžky atď. Toto je základná chyba, ktorú žalobkyňa vidí v postupe orgánov verejnej správy, keďže nezistili objektívne, správne a úplne skutkový stav veci. Preto mohli dôjsť k takému priam nelogickému záveru, že žalobkyňu prirovnali k jej rovesníkom s tým, že v podstate nemá žiadne iné potreby a že je s nimi úplne rovnocenná, hoci ide o osobu, ktorej bola určená miera funkčnej poruchy 50%.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

10. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti . K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v , pričom medzi tieto výnimky patria aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa , v zmysle ktorého pri právnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie len v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby. Vydané rozhodnutia považoval za nezákonné, pretože orgány verejnej správy nezistili objektívne a spoľahlivo skutkový stav veci a následne nevyhodnotili riadne a správne dôkazy, čo podľa neho spôsobilo, že zistený skutkový stav nekorešponduje s realitou a z toho následne vyplývajú aj nesprávne skutkové a právne závery orgánov verejnej správy, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie príspevku na osobnú asistenciu. Na podporu tvrdenia, že maloletá žalobkyňa je odkázaná na pomoc dospelej osoby, právny zástupca žalobkyne predložil na pojednávaní Správu z Ortopedickej ambulancie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica z 19.07.2022 a Správu z Ambulancie klinickej psychológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica z 09.05.2022. Ďalej právny zástupca žalobkyne namietal, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali so skutočnosťami uvedenými žalobkyňou (prostredníctvom zákonnej zástupkyne) pri podaní žiadosti a s jej tvrdením, že žalobkyňa potrebuje osobnú asistenciu pri ňou konkrétne označených úkonoch. Namietal tiež, že orgány verejnej správy vychádzali z neaktuálnej Prepúšťacej správy z ADELI a poukázal na to, že orgány verejnej správy mali aj bez predloženia lekárskych správ žalobkyňou povinnosť zistiť skutočný stav riadne a úplne podľa § 3 a § 46 Správneho poriadku, a to bez ohľadu na situáciu v súvislosti s Covidom. Právny zástupca žalobkyne napokon namietal, že orgány verejnej správy sa nevysporiadali s námietkami žalobkyne napr. vo vzťahu k jej tvrdeniu, že maloletá žalobkyňa potrebuje pomôcť pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Tvrdil, že postupom orgánov verejnej správy bol zmarený účel zákona stanovený v , a vyjadril nesúhlas so záverom, že maloletá žalobkyňa potrebuje pomoc rovnakú ako dieťa v jej

veku. Tvrdil, že neboli dodržané ustanovenia § 15 ods. 1, § 22 a § 14 ods. 3 citovaného zákona. Navrhol rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

12. Zákonná zástupkyňa maloletej žalobkyne na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so záverom žalovaného, že nie je žiadny rozdiel medzi jej dcérou (žalobkyňou) so zdravotným postihnutím a zdravým dieťaťom v jej veku, pretože takýto záver nezodpovedá ani zisteniam samotného orgánu verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. V prípade, ak by maloletej žalobkyni bola priznaná osobná asistencia, táto by splnila svoj účel, pretože by mohla byť socializovaná, získala by svoje vlastné skúsenosti a nebola by odkázaná len na svoju matku alebo iných rodinných príslušníkov. Ďalej uviedla, že maloletá žalobkyňa okrem toho, že navštevuje školu, chodí plávať, chodí na maľovanie, na masáže a cvičiť do Sásovej, osobná asistencia by podľa zákonnej zástupkyne žalobkyne podporila jej rozhodovanie o vykonávaní týchto aktivít. Tiež uviedla, že maloletá žalobkyňa chodí na logopédiu, pred tým chodili aj k iným lekárom, napr. k neurológovi, avšak nebola jej už doporučená žiadna medikamentózna liečba, bolo odporúčané maloletú žalobkyňu stimulovať. K okolnostiam podania žiadosti zákonná zástupkyňa žalobkyne uviedla, že vypísala žiadosť na formulári a bola vyzvaná na predloženie lekárskych vyšetrení a posledných lekárskych správ. Uviedla, že žiadne iné lekárske vyšetrenia než tie, ktoré sú v administratívnom spise, pri podaní žiadosti nemala k dispozícií. K posúdeniu zdravotného postihnutia maloletej žalobkyne, ktoré vyplýva z Lekárskeho posudku, kde bola stanovená miera funkčnej poruchy vo výške 50%, zákonná zástupkyňa žalobkyne uviedla, že toto nenamieta, zdravotný stav maloletej žalobkyne a jej zdravotné postihnutie bolo už posudzované pri žiadosti o vystavenie preukazu ŤZP, zdravotné postihnutie má žalobkyňa od mala. Žiadala, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil, pretože podľa nej maloletá žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie príspevku na osobnú asistenciu.

13. Zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiavala písomného stanoviska uvedeného vo vyjadrení k žalobe, kde bol podrobne opísaný jednak priebeh konania a jednak bol uvedený poukaz na právne predpisy, ktoré boli aplikované, pričom vyslovila názor, že rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Ďalej poukázala na to, že podmienky pre priznanie osobnej asistencie sú upravené v v až 23, pričom základným predpokladom je to, aby fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím bola odkázaná na osobnú asistenciu. Podmienky odkázanosti sú upravené v citovaného zákona a to v tom prípade, ak je táto osoba odkázaná na osobnú asistenciu pri činnostiach uvedených v prílohe k tomuto zákonu a zároveň sa musí dosiahnuť aj účel osobnej asistencie. Ďalej zástupkyňa žalovaného poukázala na citovaného zákona, v zmysle ktorého pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. Tvrdila, že bez toho, aby bol v Komplexnom posudku navrhnutý kompenzačný príspevok, orgán verejnej správy vzhľadom na to, že Komplexný posudok je podkladom rozhodnutia a je pre orgán verejnej správy záväzný, nie je možné priznať požadovaný príspevok žalobkyni, pričom sa neprihliada na skutočnosti, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti. K námietke, že neboli vykonané všetky vyšetrenia maloletej, zástupkyňa žalovaného poukázala na skutočnosť, že predmetom posudkovej činnosti nie je vyšetrenie a diagnostika danej osoby, ale posúdenie podmienok, ktoré sú ustanovené v zákone. V tejto súvislosti poukázala na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR č. k. z 25. 05. 2022. Pokiaľ teda bolo namietané, že nebolo vykonané osobné stretnutie posudkového lekára so žalobkyňou, toto osobné stretnutie nebolo potrebné a navyše posudkový lekár nebol povinný takto postupovať a zákonná zástupkyňa žalobkyne takýto postup ani nežiadala. Skutočnosť, že maloletá žalobkyňa nebola osobne vyšetrená posudkovým lekárom, nemá teda vplyv na kvalitu posudkovej činnosti. Zároveň zástupkyňa žalovaného poukázala na Nariadenia vlády č. 102/2020 o niektorých opatreniach v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením Covid-19, v zmysle ktorého sa lekárska posudková činnosť vykonáva bez prítomnosti posudzovanej osoby. K námietke, že neboli posudzované aktuálne lekárske správy zástupkyňa žalovaného uviedla, že nebolo relevantné posudzovať aktuálny stav, keďže táto funkčná porucha sa u maloletej žalobkyne prejavuje dlhodobo a ide o dlhodobý stav. Zdôraznila aj skutočnosť, že podľa je účastník konania povinný predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Orgány verejnej správy nemajú vedomosť o tom, akých odborných lekárov maloletá žalobkyňa navštevuje, a preto posudzuje rozhodné skutočnosti len zo žalobkyňou v administratívnom konaní predložených lekárskych nálezov. Vo vzťahu k novým nálezom predloženým právnym zástupcom žalobkyne na

pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že k týmto správny súd nemôže prihliadať a tieto nemôžu mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutia orgánov verejnej správy považuje za zákonné, riadne odôvodnené, vychádzajúce zo skutočností, ktoré boli uvedené v Komplexnom posudku, kde boli zohľadnené aj vyjadrenia zákonnej zástupkyne maloletej žalobkyne. Posudkový lekár konštatoval na základe vykonaného šetrenia, že maloletá žalobkyňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu. Týmto záverom bol orgán verejnej správy viazaný a keďže nebol kompenzačný príspevok požadovaný žiadosťou maloletej žalobkyne posudkovým lekárom navrhnutý, nemohol byť ani priznaný. K prednesu splnomocneného zástupcu žalobkyne na pojednávaní zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie je pravdivé, že sa orgány verejnej správy nevysporiadali so skutočnosťami, na ktoré poukázal právny zástupca žalobkyne, pretože v rozhodnutí je uvedené, že žalobkyňa je schopná vykonávať sebaobslužné úkony primerane svojmu veku, potrebnú pomoc jej poskytujú rodičia. V rozhodnutí je zároveň uvedené, že pokiaľ bolo poukázané na to, že maloletá žalobkyňa potrebuje pomoc osobného asistenta pri sprevádzaní do a zo školy, do alebo zo školského zariadenia, na takúto pomoc je možné navrhnúť osobnú asistenciu len v prípade, ak je rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Z uvedených dôvodov nebolo žalobkyni možné navrhnúť peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že rozhodnutia považuje za zákonné, nedošlo k porušeniu zákona ani medzinárodného Dohovoru, bolo rozhodnuté na základe vlastného posúdenia zdravotného stavu maloletej žalobkyne, pričom boli zobraté do úvahy všetky skutočnosti, rozhodnutia boli riadne odôvodnené a nepriznanie príspevku na osobnú asistenciu nie je prekážkou na socializáciu maloletej žalobkyne. Navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.

14. Podľa , (1) Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len ""), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací ") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , , , (1) sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. 1a) Za sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

16. Podľa , , , , (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely , na účely , na účely parkovacieho , na účely posudzovania

fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke9aa) fyzickej osoby. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

17. Podľa , , (1) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu. 9a) (2) Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosti o domácnosť alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku. (3) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v .

18. Podľa peňažné príspevky na sú a) peňažný príspevok na osobnú asistenciu,

19. Podľa , (1) Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. (2) Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

20. Podľa ,, (1) Rozsah osobnej asistencie sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. (2) Počet hodín osobnej asistencie sa určuje na obdobie kalendárneho roka a je najviac 7 300 hodín ročne, ak tento zákon neustanovuje inak. (3) Do rozsahu hodín osobnej asistencie sa nezapočítavajú hodiny osobnej asistencie, počas ktorých sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb alebo týždenná pobytová sociálna služba. Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba, možno poskytnúť osobnú asistenciu na jej sprevádzanie do školy, ak škola je mimo priestorov zariadenia sociálnych služieb. 1a) Ak sú pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím vykonávané opatrenia alebo jej je poskytovaná starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,33) možno do rozsahu hodín osobnej asistencie započítať len hodiny osobnej asistencie pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

21. Podľa , (1) Na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia , , , až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach , na konanie o a na konanie o parkovacom .

22. Podľa ,,, (1) Konanie o priznanie peňažného príspevku na , konanie o a konanie o parkovacom sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. 51) Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku na , o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na , o zastavení výplaty peňažného príspevku na a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na , konanie o odňatí a vrátení a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na , o a o parkovacom v prvom stupni. (2) Ak fyzická osoba vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže sama podať žiadosť uvedenú v odseku 1 alebo oznámiť alebo preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na , na jeho výšku alebo výplatu, oznámiť alebo preukázať skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytnutým jednorazovým peňažným príspevkom na , môže v jej mene a s jej súhlasom a na základe potvrdenia lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria o zdravotnom stave fyzickej osoby, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, podať žiadosť alebo oznámiť alebo preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na , na jeho výšku alebo výplatu, oznámiť alebo preukázať skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytnutým jednorazovým peňažným príspevkom na aj iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony. V konaní o a v konaní o parkovacom koná v mene maloletého dieťaťa, ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu, 51a) toto zariadenie. V konaní o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu podľa koná v mene maloletého dieťaťa zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (4) Súčasťou žiadosti o priznanie a) peňažného príspevku na , alebo parkovacieho je aj aktuálny lekársky nález alebo odborný lekársky nález lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore podľa , ak sa nepostupuje podľa alebo ods. 8, peňažného príspevku na je aj 1. uvedenie druhu peňažného príspevku na , o ktorý žiada, vrátane uvedenia dôvodu, pre ktorý o tento druh žiada, 2. potvrdenie o príjme fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie peňažného príspevku na , a o príjme fyzických osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú s jej príjmom, za predchádzajúci kalendárny rok pred podaním žiadosti; to neplatí, ak ide o žiadosť o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, 3. potvrdenie o príjme fyzickej osoby zo zamestnania za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť, ak ide o žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, 4. vyhlásenie o majetku podľa ; to neplatí, ak toto vyhlásenie už bolo pred podaním žiadosti predložené príslušnému orgánu. (5) Na výzvu príslušného orgánu je fyzická osoba povinná predložiť aj iné doklady, ktoré sú podkladom na rozhodnutie.

23. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

27. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

28. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach,

29. Podľa , (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba.

30. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Podľa , (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

32. Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu na základe podanej správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo. Správny súd v preskúmavanom prípade posudzoval najmä otázku, či orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní postupovali zákonným spôsobom tak, aby bola zachovaná podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (žalobkyne) do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených zákonom.

33. Podmienky priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu upravuje o peňažných príspevkoch na ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jedná sa o fakultatívnu dávku, ktorú orgán verejnej správy môže, ale nie je povinný priznať, t.j. nie je na ňu právny nárok. Správny súd pri preskúmavaní

rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy vo veci žiadosti o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu posudzuje len to, či správna úvaha orgánu verejnej správy nevybočila z medzí zákona. Samotná správna úvaha (správne uváženie) musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v preskúmavanom prípade znamená zadováženie si dostatočných pokladov pre posúdenie zdravotného postihnutia a odkázanosti žalobkyne na požadovanú z hľadiska splnenia zákonom stanovených kritérií na jej priznanie, pričom rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, okrem iného musí byť náležite odôvodnené. definuje osobnú asistenciu, ako nástroj sociálnej pomoci určený pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú schopné samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť.

34. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či žalovaný vo vzťahu k žalobkyni postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na jej ťažkého zdravotného postihnutia vo forme peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Žalobkyňa v žalobe namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného (i prvostupňového orgánu verejnej správy) z dôvodu porušenia ustanovení §, 46 a 47 Správneho poriadku, pričom namietala, že orgány verejnej správy nezistili objektívne a spoľahlivo skutkový stav veci, následne nevyhodnotili riadne a správne dôkazy, vyvodili nesprávne, skutkové a právne závery o tom, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie príspevku na osobnú asistenciu, pri rozhodovaní orgány verejnej správy vychádzali z neaktuálnej správy (Prepúšťacia správa z ADELI), rozhodnutia neobsahujú dostatok dôvodov a orgány verejnej správy sa nevysporiadali s námietkami a skutočnosťami uvedenými žalobkyňou pri podaní žiadosti, ani s námietkami uvedenými v odvolaní.

35. Podľa platnej právnej úpravy () fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 ( ). Osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4, pričom osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je v zmysle aktivizácia, podpora sociálneho začlenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu je jedným z kompenzačných prostriedkov vymedzených v , pričom podkladom pre rozhodnutie o tomto peňažnom príspevku je komplexný posudok vypracovaný podľa , ktorý je vypracovaný na základe lekárskeho posudku podľa a na základe posudkového záveru podľa . Z administratívneho spisu a z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy vyplýva, že podkladom prvostupňového rozhodnutia bol Komplexný posudok prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 09.02. 2021, ktorý vychádzal z Lekárskeho posudku zo dňa 21.01.2021, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50%, vychádzajúc z psychologického vyšetrenia z 24.11.2020, pričom zdravotné postihnutie bolo určené podľa prílohy č. 3 : ľahká mentálna retardácia, dolné pásmo podľa kapitoly časť IV., bod 3 písm. a)3 . Ide o mozgové postihnutie s postihnutím pohybovým, zaostávaním psychomotorického vývoja a oneskorením vývoja reči. Stav je od posledného posúdenia v 4/2020 prakticky nezmenený. V Lekárskom posudku sú uvedené závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa . Podkladom predmetného Komplexného posudku zo dňa 09.02.2021 bol aj Posudkový záver (bez datovania), z ktorého okrem iného vyplýva, že pri posudzovaní zdravotného stavu a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia boli posúdené všetky oblasti a bolo konštatované, že v oblasti mobility a orientácie žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, je odkázaná na sprievod, nebola navrhnutá, v oblasti komunikácie nebola navrhnutá , v oblasti zvýšených výdavkov nebola navrhnutá a v oblasti sebaobsluhy bol stanovený stupeň odkázanosti II., nebola navrhnutá. Z posudkového záveru vyplýva, že neboli navrhnuté. Z predmetného Komplexného posudku vyhotoveného v konaní pred prvostupňovým orgánom verejnej správy dňa 09.02.2021 vyplýva, že miera funkčnej poruchy maloletej žalobkyne je 50% podľa prílohy č. 3, časť IV.,

bod 3 písm. a)3 k , a preto sa v zmysle považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Následne sú v Komplexnom posudku uvedené sociálne dôsledky vyplývajúce z ťažkého zdravotného postihnutia maloletej P. S. v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie, v oblasti zvýšených výdavkov a v oblasti sebaobsluhy nasledovne: V oblasti mobility a orientácie má čiastočne zníženú orientačnú schopnosť v dôsledku narušenia duševných funkcii, pohybuje sa bez ortopedickej pomôcky, zdravotné postihnutie vyžaduje sprievod, je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom a vystupovať z neho a prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, neboli navrhnuté s tým, že maloletá P. S. je odkázaná na pomoc inej osoby pri zabezpečovaní orientácie - pri sprevádzaní do školy a do zdravotníckych zariadení, uvedené zabezpečujú rodičia, neboli navrhnuté. V oblasti komunikácie má čiastočne narušenú schopnosť komunikácie v dôsledku poškodenia psychických funkcií, pomoc pri kontakte so spoločenským prostredím a sprístupňovanie informácií zabezpečujú rodičia, neboli navrhnuté. V oblasti zvýšených výdavkov v súčasnej dobe bez sociálnych dôsledkov, neboli navrhnuté. V oblasti sebaobsluhy má čiastočne obmedzenú schopnosť zabezpečovať si úkony sebaobsluhy, stupeň odkázanosti je II., pomoc pri niektorých úkonoch osobne hygieny, celkového kúpeľa, obliekania a vyzliekania má zabezpečovanú rodičmi, neboli navrhnuté. Zároveň bolo konštatované, že P. S. je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V Komplexnom posudku sa ďalej konštatuje, že v súčasnej dobe sa nenavrhuje žiadna forma . Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že Komplexným posudkom, ktorý bol doslovne odcitovaný v odôvodnení rozhodnutia, nebol navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako forma ŤZP mal. P. S. s tým, že podľa Lekárskeho posudku u mal. P. S. ide o mozgové postihnutie s pohybovým postihnutím, zaostávaním psycho-motorického vývoja a oneskorením vývoja reči. Chôdza je možná bez opory a bez pomoci, pomoc je potrebná len pri niektorých sebaobslužných úkonoch (hygiena, obliekanie), pretrváva ešte deficit v mentálnej oblasti a v oblasti komunikácie. Stav je od posledného posúdenia v r. 2020 praktický nezmenený. Šetrením bolo zistené, že mal. žalobkyňa sa pohybuje samostatne, bez opory, výdrž chôdze je dostatočná, dokáže prekonať terénne nerovnosti aj schody, podľa matky sa v sprievode dokáže prepravovať aj verejnou hromadnou dopravou, do školy aj zo školy ju vozí matka osobným motorovým vozidlom, školský klub po vyučovaní nenavštevuje. V základných smeroch je orientovaná primerane, porozumenie je dobré, matka uvádza problémy s komunikáciou - je v starostlivosti logopéda pre problémy s výslovnosťou a tiež s celkovou zrozumiteľnosťou reči. Oslabená je jemná motorika. Je usmerniteľná, nemá poruchy správania, s rovesníkmi sa kontaktuje. Naje a napije sa sama, jedlo je potrebné nabrať, pokrájať a predložiť. Sama si umyje ruky aj tvár, pomoc je potrebná pri umytí zubov, strihaní nechtov, umytí vlasov a kúpaní. Pri používaní vecí je samostatná, po veľkej potrebe jej pomáhajú s očistou. Nedokáže sa sama kompletne obliecť, treba jej pomáhať. Neberie žiadne lieky na predpis od lekára. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na výsledky sociálnej posudkovej činnosti a následne poukázal na a s tým, že podľa Lekárskeho posudku je mal. žalobkyňa schopná aj dlhšej samostatnej chôdze, je odkázaná na sprievod z dôvodu poruchy komunikácie, pomoc potrebuje len pri niektorých sebaobslužných úkonoch (napr. hygiena, obliekanie), v porovnaní s dieťaťom jej veku. Od posledného posúdenia v r. 2020 sa jej stav nezmenil a na základe posudzovania odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach sebaobsluhy bola zaradená do stupňa odkázanosti č. II. Citujúc text Komplexného posudku (t.j. bez uvedenia vlastnej úvahy, len všeobecne a bez uvedenia konkrétnych skutočností týkajúcich sa maloletej žalobkyne) prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, o domácnosť, alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku podľa až o rodine a ďalších osobitných predpisov. Osobná asistencia nenahrádza rodičovskú starostlivosť. U mal. žalobkyne od posledného posúdenia nedošlo k zmene rodinného prostredia, školského prostredia ani k podstatnej zmene aktivít. Sprevádzanie a pomoc pri voľnočasových aktivitách, ako aj ich výber a frekvencia je vzhľadom na vek dieťaťa plne v kompetencii rodičov a bývajú realizované v poobedných hodinách. Pomoc a prítomnosť inej osoby v domácom prostredí po vyučovaní aj počas prázdnin potrebuje maloletá rovnako ako iné dieťa jej veku, podobne ako sprevádzanie na lekárske vyšetrenia a rehabilitácie. Prvostupňový orgán verejnej správy následne konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností nebol peňažný príspevok na osobnú asistenciu Komplexným posudkom

navrhnutý ako forma ŤZP maloletej, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

36. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy podala žalobkyňa (prostredníctvom zákonnej zástupkyne) odvolanie, v ktorom namietala nepriznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, žiadala o znovuposúdenie nároku na príspevok, poukázala na účel osobnej asistencie v zmysle a tvrdila, že spĺňa podmienky na priznanie príspevku na osobnú asistenciu, ktorý by jednoznačne dosiahol zákonom stanovený účel. Zákonná zástupkyňa žalobkyne v odvolaní uviedla, že aj napriek zdravotnému postihnutiu maloletej, táto navštevuje základnú školu, je zaradená do bežnej triedy, má asistenta učiteľa, popoludní má krúžky - maľovanie, plávanie, 2x do mesiaca chodieva na masáž, 1x týždenne do Centra včasnej intervencie, chodí k logopédovi a na rehabilitácie 1x týždenne a 1x ročne do Piešťan do ADELI centra, 2x ročne chodieva do R1 centra v Sásovej v Banskej Bystrici na špecializované cvičenia, 2x do mesiaca chodí na Biofitback, ktoré slúži na rozvoj mozgovej činnosti a pozornosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zákonná zástupkyňa žalobkyne vyslovila názor, že nárok na osobnú asistenciu maloletá má a nutne ju potrebuje v záujme jej kvality života a podpory jej nezávislosti a učeniu sa samostatnosti, v záujme jej ďalšieho napredovania a rozvíjania sa. Priznaním osobnej asistencie by podľa nej nebola nahradená rodičovská starostlivosť, mohla by však lepšie prekonať dôsledky ŤZP a sčasti žiť samostatnejší život dvanásťročného dievčaťa tak, ako jej rovesníci bez zdravotného postihnutia, postupne sa učiac väčšej nezávislosti a samostatnosti. Je v záujme maloletej, aby postupne získavala sociálne zručnosti, maximálne sa rozvíjala a zvykala si aj na podporu od iných ľudí - od osobných asistentiek, postupe sa učila byť menej závislá najmä na matke s tým, že by sa jednalo len o pomoc a podporu vo vybraných časoch a podľa aktuálnej potreby. V odvolaní zákonná zástupkyňa mal. žalobkyne popísala rozsah a realizáciu osobnej asistencie, pričom sa jedná o činnosti uvedené v prílohe č. 4 cit. zákona, osobnú asistenciu na iné úkony mimo tohto zoznamu žalobkyňa nepožadovala. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil s odôvodnením tak, ako je uvedené v bode 5 tohto rozsudku, pričom podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol Komplexný posudok žalovaného zo dňa 23.07.2021, podľa ktorého miera funkčnej poruchy mal. žalobkyne je 50 % pre ochorenie zaradené do skupiny IV., ods. 3 písm. a)3 prílohy č. 3 , a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom sociálne dôsledky vyplývajúce z ŤZP mal. žalobkyne boli vyhodnotené nasledovne: v oblasti mobility a orientácie

- čiastočne znížená orientačná schopnosť v dôsledku narušenia duševných funkcii, pohybuje sa v sprievode inej osoby, je schopná premiestniť sa k vozidlám verejnej hromadnej dopravy osôb, nastupovať do nich, udržať sa v nich počas jazdy, vystupovať z nich, nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania, ani ťažkú poruchu zvieračov, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sa nenavrhuje a potrebuje pomoc a dohľad inej osoby pri: zabezpečení orientácie v spoločenskom prostredí, pri sprevádzaní do školy a do zdravotníckych zariadení, potrebnú pomoc jej zabezpečujú rodičia, sa nenavrhuje. V oblasti komunikácie - čiastočne narušená schopnosť komunikácie v dôsledku narušenia duševných funkcií a potrebuje pomoc a dohľad inej osoby pri: kontakte so spoločenským prostredím a sprístupňovaním informácií, potrebnú pomoc jej zabezpečujú rodičia, sa nenavrhuje. V oblasti zvýšených výdavkov: nemá sociálne dôsledky ŤZP, sa nenavrhuje. V oblasti sebaobsluhy: čiastočne obmedzená schopnosť sebaobsluhy v dôsledku narušenia duševných funkcií, bol určený II. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby s počtom bodov 90 podľa prílohy č. 3 k , teda nespĺňa podmienky uvedené v V Komplexnom posudku sa konštatuje, že mal. P. S. nemá sociálne dôsledky vyplývajúce z ŤZP, ktoré by bolo možné kompenzovať v zmysle Zákona o peňažných príspevkoch na , peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhuje. Maloletá je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Z odôvodnenia predmetného Komplexného posudku vyplýva, že podkladom pre jeho vypracovanie bol Lekársky posudok zo dňa 14.07.2021 a Posudkový záver zo dňa 19.07.2021, pričom bolo poukázané na zistenia vyplývajúce z uvedených podkladov (ktoré sú zhodné, ako závery posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy) a zároveň sa v odôvodnení Komplexného posudku konštatuje, že podkladom Posudkového záveru žalovaného bolo preskúmanie spisovej dokumentácie prvostupňového správneho orgánu a vykonanie sociálnej posudkovej činnosti ústredím prostredníctvom telefonického rozhovoru s matkou mal. P. S. p. J.. E. S. dňa 18.06.2021 a to z dôvodu zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19. Následne sú

uvedené zistenia vyplývajúce zo sociálneho šetrenia. V odôvodnení Komplexného posudku sú ďalej citované ustanovenia , konkrétne a a a , následne sa v Komplexnom posudku konštatuje, že vychádzajúc z predložených odborných nálezov a šetrenia sociálnych dôsledkov ŤZP u mal. P. S. možno konštatovať, že aj napriek uvádzaným ťažkostiam posudzovaná nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú a ani psychickú schopnosť, preto nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 Zákona o peňažných príspevkoch na . Podľa predložených odborných nálezov u mal. P. S. nie je dokumentované také postihnutie, pre ktoré by bolo indikované jej zdravotný stav kompenzovať osobnou asistenciou, a preto sa peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhuje. V rámci odvolacieho konania bola preskúmaná tá časť komplexného posudku, ktorá bola predmetom odvolania o peňažnom príspevku na osobnú asistenciu. Podkladom pre vydanie Komplexného posudku bolo preskúmanie sociálnych dôsledkov mal. P. S. vyplývajúcich z ŤZP v oblasti sebaobsluhy. Týmto Komplexným posudkom nie je dotknutá oblasť mobility a orientácie, oblasť komunikácie a oblasť zvýšených výdavkov, a preto vo výrokovej časti sú tieto uvedené podľa Komplexného posudku prvostupňového správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že toto odôvodnenie v podstate obsahuje doslovnú citáciu odôvodnenia Komplexného posudku žalovaného zo dňa 23.07.2021, ktoré tvorilo podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie podkladov samotným orgánom verejnej správy - žalovaným a nie je z neho ani zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Námietku žalobkyne, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade s a Správneho poriadku, preto správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.

37. Z ust. a 47 Správneho poriadku, ktorého ustanovenia sa vzťahujú na konanie na veci v zmysle , s výnimkami uvedenými v vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z ust. Správneho poriadku vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadil. Požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj z SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnom konania. Podľa konštantnej judikatúry ESĽP (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Rozsudok z 21.01.1999) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že „... na každý relevantný argument účastníka verejnej správy musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verenej správy reagovať minimálnym spôsobom, to znamená musí stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný.“ Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v Nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých Ústavný súd okrem iného konštatoval, že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov, ako aj orgánov verenej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu preskúmateľnosti rozhodnutia“. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledovnú definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „... odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciou o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, to

znamená, že priemernému adresátovi je daná možnosti z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov), a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem a tipovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti“. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodenie nie je dostatočné, a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol predmetom príslušnému administratívneho konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za to, že odôvodnenie tak napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

38. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené citácie príslušných ustanovení a aplikovaného hmotnoprávneho predpisu, v tomto prípade , /v prípade prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy konkrétne ust. , (nesprávne duplicitne označenom ako ods.1), v prípade rozhodnutia žalovaného ust. , a , / a citácia Komplexného posudku (v prípade prvostupňového rozhodnutia), rovnako. v prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného prevzatie textu Komplexného posudku, vrátane jeho celého odôvodnenia (pričom komplexný posudok je síce podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale jedná sa len o jeden z podkladov, resp. dôkazov, ktorý musí orgán verejnej správy vyhodnotiť a to v kontexte s ostatnými žalobkyňou predloženými dôkazmi v administratívnom konaní), bez uvedenia skutočností a úvah, ktorými sa žalovaný orgán verejnej správy (resp. prvostupňový orgán verejnej správy) riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, a bez uvedenia, ako sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami účastníka konania (žalobkyne), ktoré uviedla v opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, nespĺňa zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych), musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Komplexného posudku), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia. Vychádzajúc z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy mal správny súd za preukázané, že z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správny nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej orgán verejnej správy prijal svoje závery a tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, keďže v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a na obsah Komplexného posudku prvostupňového orgánu verejnej správy s konštatovaním, že v tomto Komplexnom posudku nebolo žalobkyni navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky jej ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na osobnú asistenciu, nakoľko nespĺňala zákonom stanovené podmienky a následne poukazuje žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na Komplexný posudok vyhotovený v odvolacom konaní (Komplexný posudok z 23.07.2021), v zmysle ktorého rovnako nebolo sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu Tak, ako bolo vyššie uvedené, pokiaľ žalovaný následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje len na obsah Komplexného posudku zo dňa 23.07.2021 a prakticky cituje celé jeho odôvodnenie, bez toho, aby z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplývala akákoľvek úvaha druhostupňového orgánu verejnej správy (žalovaného), takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nespĺňa zákonom stanovené náležitosti na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobkyne. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia uviedol, že „rozhodnutie obsahuje všetky podstatné náležitosti, v odôvodnení uviedol žalovaný všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov“, pričom poukázal na to, že podkladom napadnutého rozhodnutia bol

Komplexný posudok vypracovaný v súlade s dňa 23.07.2021 a tento bol vypracovaný na základe Lekárskeho posudku podľa a na základe Posudkového záveru podľa , pričom sociálne dôsledky ŤZP žalobkyne nebolo navrhnuté kompenzovať žiadnym peňažným príspevkom. Ďalej poukázal na to, že v Komplexnom posudku je konštatované, že mal. žalobkyňa nemá závažne obmedzenú pohybovú, zmyslovú ani psychickú schopnosť, a preto nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a podľa predložených odborných nálezov u mal. žalobkyne nie je dokumentované také postihnutie, pre ktoré by bolo indikované jej zdravotný stav kompenzovať osobnou asistenciou. Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že súčasťou posudkovej činnosti je aj posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ŤZP, ktoré podľa cit. zákona zahŕňa najmä hodnotenie schopností a rozsahu pomoci, ktorú tejto fyzickej osobe s ŤZP poskytuje rodina, za ktorú sa považujú o.i. rodičia. Ďalej žalovaný uviedol, že maloletá má zníženú orientačnú schopnosť a potrebuje pomoc a dohľad inej osoby pri zabezpečení orientácie v spoločenskom prostredí, pri sprevádzaní do školy a do zdravotníckych zariadení a potrebnú pomoc jej zabezpečujú rodičia, čo je vo väčšine rodín prirodzené. Rovnako potrebnú pomoc poskytujú mal. žalobkyni rodičia aj pri kontakte so spoločenským prostredím a pri sprístupňovaní informácií v oblasti komunikácie. Podľa žalovaného z uvedených dôvodov v oblasti mobility a orientácie, ani v oblasti komunikácie nebolo potrebné navrhnúť žiadnu formu . Žalovaný vo vyjadrení konštatoval aj to, že u mal. žalobkyni neboli zistené také sociálne dôsledky ŤZP, ktoré by nebola schopná s pomocou rodičov zvládnuť, „potreba pomoci a dohľadu značne prevyšujúcich rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku nebola u nej objektívne preukázaná“. Správny súd k tomu uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného absentujú úvahy, ktorými sa žalovaný riadil pri vyhodnotení podkladov napadnutého rozhodnutia (Komplexný posudok vyhotovený v odvolacom konaní), ani konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospel žalovaný k záveru, že „maloletá je schopná vykonávať sebaobslužné úkony primerane svojmu veku a potrebnú pomoc jej poskytujú rodičia“, ani vyššie uvedené úvahy, ktoré žalovaný uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe, keď konštatoval, že „potreba pomoci a dohľadu značne prevyšujúcich rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku nebola u žalobkyne objektívne preukázaná“. Navyše správny súd zdôrazňuje, že nepostačuje, ak by žalovaný uviedol úvahy, ktorými sa riadil pri vyhodnotení podkladov napadnutého rozhodnutia až vo vyjadrení k žalobe, pretože nepostačuje, ak by dôvody, na ktorých je (resp. bolo) rozhodnutie žalovaného založené, boli uvedené vo vyjadrení k žalobe, keďže tieto úvahy z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplývajú a žalobkyňa tak nemala možnosť oboznámiť sa s týmito úvahami žalovaného, ktorá skutočnosť jej znemožňovala účelné bránenie svojich práv prostredníctvom správnej žaloby (odhliadnuc od skutočnosti, že správny súd je v prípadoch žalôb v sociálnych veciach, kde žalobcom je fyzická osoba, oprávnený preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného aj z iných dôvodov, než uvedených v žalobe). Rovnako by nepostačovalo, ak by žalovaný uviedol dôvody, pre ktoré nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu až na pojednávaní. Napokon žalovaný ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ani vo vyjadrení k žalobe a ani na pojednávaní neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplýval jeho záver, že „nebola objektívne preukázaná potreba pomoci a dohľadu značne prevyšujúcich rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku“, napríklad uvedením konkrétnych úkonov, pri ktorých mal. žalobkyňa pomoc a dohľad, (ktorý jej podľa žalovaného poskytujú rodičia) potrebuje, a následne porovnaním týchto úkonov s dieťaťom v obdobnom veku bez zdravotného postihnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmá ani úvaha, či by priznaním peňažného príspevku na osobnú asistenciu bol u mal. žalobkyne naplnený účel osobnej asistencie v zmysle Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje ani vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní. Správny súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo odôvodňuje postup podľa .

39. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že spĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a že potrebuje pomoc a dohľad, ktoré značne prevyšujú rozsah bežnej rodičovskej starostlivosti o dieťa v obdobnom veku, t.j. v podstate namietala nesprávne právne posúdenie veci, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) je nezákonné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti, považoval posúdenie otázky namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci za predčasné. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

40. Žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu s argumentáciou, že tento bol vyhodnotený na základe neaktuálneho podkladu rozhodnutia (Prepúšťacej správy z rehabilitačnej liečby mal. žalobkyne v ADELI od 29.07.2019 do 10.08.2019). Správny súd k námietke uvádza, že posudkový lekár pri vyhotovení Lekárskeho posudku, ktorý bol podkladom pre vypracovanie Komplexného posudku, ktorý tvoril následne podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne nevychádzal iba z tejto Prepúšťacej správy (t.j. z neaktuálneho lekárskeho nálezu), ale vychádzal zo všetkých žalobkyňou v administratívnom konaní predložených lekárskych správ, t.j. v čase podania žiadosti (08.12.2020) z aktuálneho psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 24.11.2020 MUDr. M. H.. Žalobkyňa napokon ani nešpecifikovala, aký by mala mať táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonná zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žiadne iné lekárske správy, než tie, ktoré predložila k žiadosti (na základe výzvy prvostupňového orgánu verejnej správy) v čase podania žiadosti, ani v čase vypracovania Komplexného posudku, nemala k dispozícii a ani nenamietala posúdenie zdravotného stavu mal. žalobkyne a stanovenie miery funkčnej poruchy vo výške 50 %. Táto námietka preto nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

41. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nebol jej zdravotný stav osobne vyšetrený posudkovým lekárom (v dôsledku čoho nebol podľa nej objektívne a úplne zistený skutkový stav veci), správny súd uvádza, že pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár príslušného orgánu vychádza z aktuálnych nálezov ( ), pričom v zmysle cit. zákona môže posudkový lekár vychádzať aj z lekárskych nálezov starších ako 6 mesiacov (ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie). Posudkový lekár môže, t.j. nemá povinnosť, predvolať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu v prípade, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, alebo ak je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby ( ). Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu má podľa posudkový lekár v prípade, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ktorá skutočnosť v konaní nebola ani tvrdená a ani nebola preukázaná. Navyše podľa Nariadenia vlády SR č. 102/2020 o niektorých opatreniach v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v čase krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby pri výkone lekárskej posudkovej činnosti vykonáva bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. Uvedená námietka preto nebola spôsobilá privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

42. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podporu svojho tvrdenia, že mal. žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie príspevku na osobnú asistenciu predložil lekársku správu z vyšetrenia mal. žalobkyne v Ambulancii klinickej psychológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica zo dňa 09.05.2022 a z Ortopedickej ambulancie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica zo dňa 19.07.2022. Správny súd k týmto lekárskym správam, ktoré boli vyhotovené po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (i po podaní správnej žaloby) a ktoré orgány verejnej správy nemohli mať k dispozícii, vzhľadom na ust. nemohol prihliadnuť, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušil podľa a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie ( ). Úlohou orgánu verejnej správy v ďalšom konaní bude nanovo posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu, aj so zohľadnením prípadných žalobkyňou novo predložených lekárskych správ a nálezov objektivizujúcich aktuálny zdravotný stav žalobkyne a sociálne dôsledky jej zdravotného postihnutia, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonom

stanoveným spôsobom odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti stanovené v § 46 a § 47 Správneho poriadku.

44. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).