Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-11-2022.pdf
PDF · 83.34 KB
Case nature
Subarea
41CoKR/11/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Miriam Kamenskej, v právnej veci žalobcu BIOMILA spol. s r.o., so sídlom Rudník 428, 906 23 Rudník, IČO: 46 849 513, proti žalovanému Mgr. Robert Antal, ulica Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 46 879 501, zastúpenému advokátom JUDr. Martinom Dianiškom, LL.M., Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 016 071, o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie žaloby pripúšťa, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 31Cbi 9/2020-178 zo dňa 10. mája 2020 v I. a IV. výrokovej vete z r u š u j e a k o n a n i e z a s t a v u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd uznesením č. k. 31Cbi 9/2020-178 zo dňa 10.05.2022 výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Výrokom III. súd návrh žalobcu na zmenu žaloby nepripustil a výrokom IV. súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník súdu prvej inštancie, a to až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 193/2017 dňa 10.10.2017, pričom nejde o pohľadávku novú, resp. o ďalšiu pohľadávku, ktorá by bola do súpisu majetku zapísaná opakovane, ako to uviedol v konaní žalobca. V Obchodnom vestníku č. 104/2020 zo dňa 02.06.2020 správca úpadcu nezverejnil zapísanie žiadnej ďalšej pohľadávky úpadcu vo výške 46.000,- Eur do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by správca do súpisu majetku úpadcu v priebehu konkurzného konania zapísal inú pohľadávku úpadcu v rovnakej výške a ani s totožným právnym dôvodom.
3. Súd ďalej uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k. 62Cbi 24/2017 na strane žalobcu vystupovala spoločnosť žalobcu v tomto konaní a na strane žalovaného žalovaný v tomto konaní. Súd mal za to, že ide o totožné strany sporu ako v tomto konaní. Žalobca sa vo veci č. k. 62Cbi 24/2017 domáhal vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu SAPUCHA s.r.o., konkrétne peňažnej pohľadávky v sume 46.000,- Eur s právnym dôvodom vzniku - neoprávnené používanie ochranných známok úpadcu, v súpisovej hodnote 46.000,- Eur, ktorej doplnenie do súpisu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 193/2017 dňa 10.10.2017 a ku ktorej bola zverejnená poznámka o spornom zápise v Obchodnom vestníku č. 228/2017 dňa 30.11.2017.
4. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi 24/2017-73 zo dňa 06.05.2019 v znení opravného uznesenia č. k. 62Cbi 24/2017-93 zo dňa 20.06.2019, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoKR 24/2019-106 zo dňa 25.09.2019 súd zistil, že v prejednávanej veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Okresný súd dospel k záveru, že záväznosť a nezmeniteľnosť skoršieho rozhodnutia v prebiehajúcom konaní spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť.
5. Súd zároveň doplnil, že skutočnosť, že konkurzný súd žalobcovi uložil povinnosť podať vylučovaciu žalobu proti žalovanému vo vzťahu k peňažnej pohľadávke v sume 46.000.- Eur až uznesením zo dňa 27.05.2020 publikovaným v Obchodnom vestníku č. 104/2020 zo dňa 02.06.2020, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že v rovnakej veci už bolo právoplatne rozhodnuté. Súd mal tiež za to, že žalobca bol oprávnený domáhať sa podaním žaloby na súde vylúčenia predmetnej peňažnej pohľadávky zo súpisu aj skôr, ako mu túto povinnosť uložil konkurzný súd. Musel si však byť vedomý, že výsledok konania č. k. 62Cbi 24/2017 nie je možné zmeniť tak, že podá následne na základe uznesenia konkurzného súdu zo dňa 27.05.2020 ďalšiu žalobu s totožným predmetom konania.
6. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica konštatoval, že právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 62Cbi 24/2017 má za následok takú vadu konania, ktorú nie je možné v priebehu tohto konania odstrániť a len čo súd zistil existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci v konaní, musel konanie zastaviť. Na základe uvedeného súd výrokom I. konanie zastavil.
7. Výrokom II. uznesenia súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 10CbPv 26/2019 z dôvodu, že prípadný výsledok právoplatne skončeného tohto konania nebude, ani nemôže mať vplyv na toto konanie.
8. Výrokom III. uznesenia súd návrh žalobcu na zmenu žaloby nepripustil z dôvodu, že súd mal za preukázané, že výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, nakoľko žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
10. Podaním zo dňa 05.06.2022, doručeným okresnému súdu dňa 08.06.2022 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť s tým, že späťvzatie žaloby robí skôr, ako prvoinštančné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Späťvzatie žaloby odôvodňoval žalobca tým, že žalobu bol povinný podať v zmysle uznesenia súdu 1K 79/2015-1490 zo dňa 27.05.2020, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uznesenia (uznesenie doručené žalobcovi 31.05.2020) na podanie žaloby voči žalovanému správcovi na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty, zapísaného do súpisu všeobecnej podstaty ako peňažná pohľadávka v sume 46.000,- Eur, s právnym dôvodom bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie ochranných známok úpadcu, v súpisovej hodnote 46.000,- Eur, so sporným zápisom dňa 27.11.2017 a dôvodom sporného zápisu - námietka tretej osoby - dlžník o neexistencii pohľadávky.
11. Žalobca tvrdí, že v zmysle uvedeného prvoinštančného uznesenia prekážku právoplatne rozhodnutej veci Okresným súdom Banská Bystrica v č. k. 62Cbi 24/2017, pre ktorú musel súd toto konanie zastaviť, nezavinil žalobca. Konanie na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 62Cbi 24/2017 bolo právoplatne skončené dňa 22.10.2019 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 1K 79/2015-1490 zo dňa 27.05.2020, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu v lehote 30 dní od doručenia uznesenia proti žalovanému správcovi v predmetnej veci, bolo žalobcovi doručené 31.05.2020, t.j. po právoplatnom ukončení súdneho konania na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 62Cbi 24/2017.
12. Žalobca teda podal excindenčnú žalobu v tejto právnej veci 16.06.2020 v zmysle súdom uloženej povinnosti. Žalobca teda procesne nezavinil trovy konania, pretože konal len v zmysle súdom uloženej povinnosti.
13. Žalobca žiada v súlade s § 370 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd o pripustenie späťvzatia žaloby, zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zastavenie konania. O trovách konania žiada rozhodnúť podľa § 257 CSP a nepriznať žalovanému náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa z dôvodov vyššie uvedených. Žalobca teda nezavinil zastavenie tohto súdneho konania.
14. Žalovaný sa vyjadril k späťvzatiu žaloby prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 07.07.2022, v ktorom uviedol, že platná právna úprava v § 370 CSP dispozíciu konaním umožňuje aj v štádiu konania, kedy už vo veci rozhodol súd prvej inštancie a oprávnenie vysporiadať sa so späťvzatím žaloby zveruje odvolaciemu súdu. Dispozičné oprávnenie žalobcu vo vzťahu k podanej žalobe je prirodzené v čase konania prvej inštancie, t.j. do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej.
15. Žalovaný ďalej uviedol, že súhlasí so sväťvzatím žaloby, avšak pokiaľ sa jedná o rozhodnutie o náhrade trov súdneho konania, žalovaný poukázal na § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný tvrdí, že žalobca sa zjavne snaží vyhnúť zodpovednosti za ním zavinené zastavenie konania, a teda vyhnúť sa povinnosti nahradiť jeho trovy protistrane, avšak jeho argumentácia nemôže obstáť. Je zrejmé, že zastavenie konania späťvzatím žaloby procesne zavinil žalobca, a teda je tu situácia explicitne upravená v § 256 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného nie sú tu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, ako to prezentuje žalobca. Postup konkurzného súdu, ktorý žalobcovi uložil podať proti žalovanému vylučovaciu žalobu, bol postupom prísne v súlade s právnou úpravou v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Ak v čase, kedy súd žalobcovi uložil vylučovaciu žalobu podať, tento už žalobu mal podanú, potom je zrejmé, že nepodaním ďalšej žaloby nemohol nastať následok, ktorý zákon o konkurze a reštrukturalizácii spája s nepodaním vylučovacej žaloby včas, t.j. v lehote určenej súdom.
16. Žalovaný teda navrhol, aby odvolací súd späťvzatie žaloby žalobcu pripustil, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zatavil s tým, že zároveň prizná žalovanému proti žalobcovi právo na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 % v súlade s § 256 ods. 1 CSP.
17. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
18. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
19. Nakoľko späťvzatie žaloby bolo žalobcom doručené na Okresný súd Banská Bystrica skôr, ako uznesenie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 2 CSP späťvzatie žaloby pripustil, uznesenie vydané okresným súdom v I. a IV. výrokovej vete zrušil a konanie zastavil.
20. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie okresného súdu v II. a III. výrokovej vete nadobudlo právoplatnosť, nakoľko voči uzneseniu o neprerušení konania a zamietnutí návrhu na zmenu žaloby nie je prípustné odvolanie podľa § 357 CSP.
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Procesné zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko dobrovoľne pristúpil k späťvzatiu žaloby po rozhodnutí sporu okresným súdom uznesením, ktorým konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. Žalobca teda procesne zavinil zastavenie konania, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
22. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom žalobcu, že bol povinný na výzvu konkurzného súdu podať žalobu o vylúčenie veci zo súpisu, pokiaľ žalobca pred doručením tejto výzvy takúto žalobu už raz podal a mal vedomosť, že o tejto žalobe už bolo právoplatne súdom rozhodnuté. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. V zmysle ustálenej judikatúry súdov (napr. uzn. NS SR sp.zn. 2MCdo 17/2009, sp.zn. 5Cdo 67/2010) nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby je zásadou pre rozhodnutie o trovách konania zavinenie zastavenia konania, ktoré v danom prípade je na strane žalobcu, a preto odvolací súd aplikoval na trovy konania ust. § 256 ods. 1 CSP.
23. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).