Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-55-2022.pdf
PDF · 149.87 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Miroslav Belan - AUTODOPRAVA, 1. Mája 908, 981 01 Hnúšťa, IČO: 35 485 876, v konaní zast. AK Bitalová & Demeterová, s.r.o., so sídlom Žánovská 5183/2A, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 244 798 proti žalovanému COREKTA COMMERCE s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 944 764, v konaní zast. Mgr. Jaroslav Plžik, advokát, Nám. Š. Moyzesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 3.282,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Cb/8/2021-119 zo dňa 15. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného proti druhej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Cb/8/2021-119 zo dňa 15. februára 2022 o d m i e t a .
II. Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6Cb/8/2021-119 zo dňa 15. februára 2022 v prvej výrokovej vete a v tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.625,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.625,99 Eur od 07.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete žalobu žalobcu v zvyšnej časti nad túto priznanú sumu zamietol. V tretej výrokovej vete rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 60 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v podanej žalobe žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.282,48 Eur s príslušenstvom, ako náhrady škody, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle Mazda CX5, ev. č. RS953CC dňa 12.08.2019 a to tak, že syn žalobcu na základe jeho poverenia prišiel do samoobslužnej autoumyvárky vo vlastníctve žalovaného, zobral do ruky kefu, ktorá bola v umyvárke ako príslušná vec na umývanie vozidiel a touto poumýval celé vozidlo. Po opláchnutí vozidla si syn žalobcu všimol, že vozidlo je celé doškriabané a len vtedy zistil, že kefa bola poškodená a že z nej trčal z vnútornej strany šrób. Hneď o tom upovedomil prevádzkara žalovaného pána Vargu, ktorý poškodené vozidlo prehliadol a priznal, že škoda na vozidle vznikla chybou na zariadení žalovaného, teda poškodenou kefou a túto chybu priznal s tým, že vlastnoručne podpísal uznanie chyby v správe o nehode spísanej dňa 12.08.2019. Žalobca následne nahlásil škodovú udalosť v poisťovni Uniqa, a.
s., kde bola riešená z poistenia zodpovednosti za škodu poisteného, teda žalovaného. Keďže žalovaný svoju zodpovednosť za škodu neuznal, škodová udalosť bola uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia. V následnej komunikácii strán sporu žalovaný odmietal, že by práve on spôsobil škodu na vozidle žalobcu a odmietal akúkoľvek zodpovednosť. Pretože žalovaný spôsobil svojou nedbanlivosťou škodu na vozidle žalobcu, žalobca si nárokuje náhradu škody vo výške sumy, ktorú musel zaplatiť spoločnosti AUTOLAKOVŇA LB, s.r.o. za opravu a lakovanie svojho vozidla. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil zákonné povinnosti pre všeobecnú zodpovednosť a ako vlastník autoumyvárky sa o ňu riadne nestaral a riadne nekontroloval stav a funkčnosť jej zariadenia a žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznával. Uviedol, že čistenie a umývanie motorových vozidiel si vykonávajú jednotlivý zákazníci, hoci s použitím na to určených zariadení vo vlastníctve žalovaného, avšak svojpomocne a na vlastnú zodpovednosť. Poškodenie motorového vozidla žalobcu bolo podľa žalovaného spôsobené výlučne konaním žalobcu, ktorý nesprávne a neodborne použil zariadenie žalovaného, pričom škode v rozsahu uplatňovaného nároku žalobca mal a mohol pri zachovaní odbornej starostlivosti zabrániť. Pri tak vážnom poškodení zariadenia, ako ho opisuje žalobca, mohol a mal žalobca zistiť, že dochádza k poškodzovaniu jeho motorového vozidla o to viac, že šlo o poškodenie v rozsahu a spôsobom, že si vyžiadalo úplné a odborné prelakovanie, v dôsledku čoho mal okamžite prestať používať zariadenie žalovaného. S poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť žalobca mal pred použitím zariadenia skontrolovať jeho nezávadnosť a v prípade pochybností sa obrátiť na žalovaného, resp. pri prvom zistení, že dochádza k vzniku škody, vykonať všetko potrebné na to, aby nedochádzalo k jej navyšovaniu. Žalovaný vykonával kontrolu autoumyvárne a jej zariadení každý deň, a to vždy ráno po príchode do prevádzky medzi 8.00 a 9.00 hod. a podvečer pri odchode z prevádzky medzi 18.00 a 19.00 hod. V čase odchodu žalovaného z prevádzky, teda deň pred údajným vznikom škody, boli všetky zariadenia žalovaného v bezchybnom stave. K použitiu zariadenia žalovaného žalobcom došlo v ranných hodinách, a to ešte pred príchodom osoby, ktorá zabezpečovala každodennú prevádzkyschopnosť autoumyvárne. Skutočnosť, že žalovaný v deň udalosti priznal chybu na zariadení, nijakým spôsobom nezakladá zodpovednosť za vzniknutú škodu, resp. zanedbanie akejkoľvek povinnosti žalovaného. Z predmetného zápisu je zrejmé len to, že zariadenie je poškodené, avšak závery, ktoré urobil žalobca a ktorými odôvodňuje zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, sú len domnienkami. Žalovaný spochybňuje aj výšku uplatneného nároku, keď k prelakovaniu došlo o 7 mesiacov neskôr od údajného vzniku škody a nebola preukázaná ani úhrada predloženej faktúry, teda reálny vznik škody v uvádzanom rozsahu. Podľa žalovaného pri zachovaní odbornej a prevenčnej povinnosti by nemohla vzniknúť škoda použitím zariadenia žalovaného na celom motorovom vozidle.
4. Žalobca v ďalšom konaní na súde prvej inštancie poukázal na to, že je povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia, teda v tomto prípade žalovaného, aby prevádzka ako aj všetky zariadenia a prístroje, ktoré sa v nej nachádzajú, boli spôsobilé na riadne užívanie, čo však žalovaný zanedbal. V danom prípade ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť žalovaného, a teda žalovaný, pokiaľ sa chce vyviniť, nesie dôkazné bremeno, že škoda nevznikla činnosťou prevádzky jeho prístroja, t.j. poškodenej kefy.
5. Žalovaný ďalej v konaní na súde prvej inštancie uviedol, že syn žalobcu mal byť schopný v plnom rozsahu rozpoznať, či je predmetné zariadenie použiteľné na určený účel, či jeho použitím spôsobuje škodu a či vzniku tejto škody čo i len čiastočne mohol zabrániť, napr. upustením od používania zjavne poškodeného zariadenia. Podľa žalovaného syn žalobcu účelovo klamal s cieľom získať finančné plnenie z poisťovne a k poškodeniu zariadenia muselo dôjsť výlučne v dôsledku neodborného a násilného konania syna žalobcu, čo vylučuje v celom rozsahu zodpovednosť žalovaného. Syn žalobcu už pri prvom kontakte s povrchom motorového vozidla mohol a mal si byť vedomý toho, že jeho konaním dochádza k poškodzovaniu majetku jeho otca a za účelom všeobecnej povinnosti predchádzania vzniku škôd mal s umývaním motorového vozidla okamžite prestať. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade nie je možná striktná aplikácia ustanovenia § 421 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nie je možné objektívne zabezpečiť, aby žalovaný kontroloval všetky svoje zariadenia po každom použití každým zákazníkom, v dôsledku čoho prípad tejto osobitnej zodpovednosti sa na samoobslužnú umyváreň nevzťahuje, a to aj z toho dôvodu, že jej prevádzkovateľ neplní žiadny záväzok voči používateľovi, ktorý si svojpomocne umýva svoje motorové vozidlo.
6. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že výsluchom svedkov, zápismi z poisťovne, aj pripojenou fotodokumentáciou, mal za preukázané, že k poškodeniu vozidla žalobcu došlo v
autoumyvárni prevádzkovanej žalovaným, a to tým, že umývacie zariadenie - turbo kefa bola v čase jej použitia synom žalobcu v nevyhovujúcom stave, bola značne poškodená a pri umývaní auta bol poškriabaný lak v rozsahu, ktorý vyžadoval náklady na opravu v sume vyfakturovanej spoločnosťou AUTOLAKOVŇA LB Banská Bystrica, ktorú sumu žalobca autolakovni aj uhradil. Výška škody je dostatočne preukázaná jednak faktúrou tejto spoločnosti s podrobným rozpisom vykonaných prác, zápisom o nehode zo dňa 12.08.2019, aj zápismi zo škody zo zodpovednosti poisťovne Uniqa zo dňa 15.08.2019 a 11.03.2020 a taktiež dokladom o úhrade faktúry žalobcom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť a v danom prípade použitým prístrojom bola turbo kefa, ktorá bola v čase umývania auta žalobcu značne poškodená. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam žalovaného, že by syn žalobcu zámerne poškodil či už toto umývacie zariadenie a následne aj predmetné vozidlo len za účelom získania poistného plnenia, pretože toto tvrdenie žalovaného je nelogické a nijakým spôsobom v priebehu konania nebolo preukázané. Aj keď bolo vozidlo umývané v autoumyvárni žalovaného s 24-hodinovou prevádzkou, v každom prípade bolo povinnosťou žalovaného kontrolovať všetky zariadenia, či sú bezvadné a keďže tomu tak nebolo, je tu daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu takto vzniknutú žalobcovi.
7. Súd prvej inštancie však vzal do úvahy aj ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka a v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka rozhodol, že čiastočne bola škoda spôsobená aj zavinením žalobcu ako poškodeného, resp. jeho syna, ktorý znáša takto škodu pomerne v rozsahu 20 %, pretože súd prvej inštancie mal za to, že v takomto rozsahu bola škoda spôsobená činnosťou syna žalobcu, ktorý v zmysle svojej prevenčnej povinnosti mal skontrolovať aspoň vizuálne, či je predmetné umývacie zariadenie bezchybné a v poriadku a pri umývaní vozidla mal postupovať opatrnejšie tým skôr, že z predloženej fotodokumentácie vplýva, že turbo kefa bola značne poškodená, zo stredu trčala tryska, ktorá spôsobila to, že po umytí vozidla toto bolo celé doškriabané v rozsahu, ako vyplýva aj zo zápisu o škode bezprostredne po vzniku škodovej udalosti.
8. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že z celkom uplatnenej sumy odpočítal 20 %, ktoré podľa súdu prvej inštancie predstavuje škodu spôsobenú čiastočne aj zavinením poškodeného, a teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi škodu vo výške 2.625,99 Eur, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania priznaným po uplynutí lehoty podľa výzvy žalobcu zo dňa 27.10.2020 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
9. O povinnosti zaplatiť trovy konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému podľa pomeru jeho úspechu vo veci, čo je 60 %.
10. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania a konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky skutočnosti a vznesené pochybnosti uvádzané žalovaným v písomných podaniach a na uskutočnenom pojednávaní. Súdom prvej inštancie uvádzané vyjadrenia strán, resp. svedkov sú zjednodušené a minimálne v prípade žalovaného sú niektoré tvrdenia vytrhnuté z kontextu a nezodpovedajú obsahu jeho prednesov. Dokonca v prípade syna žalobcu súd prvej inštancie nezohľadnil niektoré tvrdenia, ktoré mohli mať významný vplyv na rozhodnutie. Žalovaný sa domnieva, že takéto konanie súdu prvej inštancie mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom je dôvodné sa domnievať, že skutočnosti, na ktoré žalovaný poukazoval, neboli súdom prvej inštancie správne pochopené, v dôsledku čoho sa nimi vôbec nezaoberal a neskúmal ich opodstatnenosť. Súd prvej inštancie striktne aplikoval objektívnu zodpovednosť, čo však vzhľadom na charakter samoobslužnej umyvárne a skutočnosť, že jednotlivé zariadenia sú používané zákazníkmi 24 hodín/7 dní v týždni, nie je správne. Žalovaný sa domáhal, aby súd prvej inštancie skúmal aj to, kedy a kým došlo k poškodeniu zariadenia, ktorým mala byť spôsobená škoda a či poškodenie predmetného zariadenia tak, aby bolo spôsobilé spôsobiť poškrabanie laku motorového vozidla, nebolo spôsobené synom žalobcu až počas jeho používania. Skúmanie
týchto skutočností má podľa žalovaného vplyv na rozsah prípadnej spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorú súd prvej inštancie čiastočne uznal, avšak výlučne s poukazom na skutočnosť, že syn žalobcu mal v zmysle plnenia svojej prevenčnej povinnosti aspoň vizuálne skontrolovať stav použitého umývacieho zariadenia a pri umývaní postupovať opatrnejšie. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou vôbec nevysporiadal, a to napriek tvrdeniu svedka navrhnutého žalobcom, Matúša Belana, že v čase, keď umýval auto, bola kefa pevná a až potom, keď sa zistilo, že auto je doškrabané, keď sa prehliadala kefa, zistil, že sa hýbe. Podľa žalovaného na základe tohto konštatovania je pravdepodobné, že k poškodeniu umývacieho zariadenia, ktorým došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu, došlo na základe konania syna žalobcu a táto skutočnosť mohla mať významný vplyv na spôsob vzniku škody.
12. Podľa žalovaného domnienku, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky skutočnosti odprezentované žalovaným a zároveň, že odignoroval pri rozhodovaní podstatné okolnosti, ktoré odzneli na pojednávaní dňa 25.01.2022, odôvodňuje aj skutočnosť, že zápisnica z pojednávania nezodpovedá jeho priebehu a informáciám, ktoré na ňom odzneli. V zápisnici nie sú zachytené všetky informácie, ktoré a na základe akých otázok uviedol svedok K., ale ani úplné tvrdenia uvádzané svedkyňou J. J.. Zápisy o priebehu týchto výsluchov sú stručné a podstatné okolnosti nie sú v predmetnej zápisnici uvedené vôbec. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej inštancie nimi pri rozhodovaní nezaoberal a rovnako ako v prípade spomínaného významného tvrdenia syna žalobcu, ich v odôvodnení rozsudku vôbec neuvádza.
13. Žalovaný pre úplnosť veci tiež zdôraznil, že nie je objektívne možné, aby kontroloval všetky svoje zariadenia po každom jednom použití každým jedným zákazníkom, v dôsledku čoho prípad tejto osobitnej absolútnej zodpovednosti nemožno aplikovať na samoobslužnú umyváreň, a to aj z dôvodu, že jej prevádzkovateľ neplní žiadny záväzok voči používateľovi, ktorý si naopak svojpomocne umýva motorové vozidlo. Samoobslužná autoumyváreň je výslovne spojená so zásahom a vplyvom tretej osoby nezávislej od prevádzkovateľa umyvárne a najmä jej činnosťou môže byť spôsobená škoda.
14. Podľa žalovaného s uvedenými skutočnosťami súvisí aj presvedčenie žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozsah poškodenia umývacieho zariadenia je na základe predloženej fotodokumentácie, vyhotovenej po jeho odmontovaní, tak zjavný, že pokiaľ toto aj existovalo už v čase jeho použitia synom žalobcu, tento mohol a mal rozpoznať, že takéto zariadenie nie je použiteľné na určený účel. Na umývanie motorového vozidla takéto zariadenie nemal použiť vôbec, resp. s jeho použitím mal okamžite prestať, čo podľa žalovaného mal súd prvej inštancie zohľadniť vo väčšej miere pri rozhodovaní o rozsahu spoluzodpovednosti. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj tvrdenie syna žalobcu, je súdom prvej inštancie priznaný rozsah spoluzodpovednosti neprimeraný. Rovnako je podľa žalovaného nutné prihliadať na neprimeranosť priznaného rozsahu spoluzodpovednosti aj z dôvodu, k akému poškodeniu motorového vozidla, činnosťou syna žalobcu, došlo. Pokiaľ by sme aj pripustili, že žalovaný nesie objektívnu zodpovednosť, pri uplatňovaní spoločnej zodpovednosti je v zmysle § 438 a nasl. Občianskeho zákonníka účasť syna žalobcu na spôsobení škody v omnoho väčšom rozsahu ako účasť žalovaného. Je zrejmé, že syn žalobcu mohol a mal skontrolovať stav umývacieho zariadenia najneskôr pri prvom kontakte s motorovým vozidlom a následne ho prestať používať, čím by došlo k poškodeniu jedného, maximálne dvoch dielov motorového vozidla a nie všetkých a spôsobená škoda by nebola vo výške, v akej si ju žalobca uplatnil. Podľa žalovaného nepozornosť a ľahkovážnosť syna žalobcu by nemala byť vykladaná v neprospech žalovaného a súd prvej inštancie ju mal zohľadniť aj pri prípadnom určovaní podielu účasti na spôsobení vzniknutej škody a priznaný rozsah spoluzodpovednosti je neprimeraný a nezodpovedá výške škody, ktorá by bola spôsobená v prípade, ak by syn žalobcu postupoval zodpovedne a v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou.
15. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť pri posudzovaní jednotlivých svedeckých výpovedí, a to ako samostatne, tak aj vo vzájomných súvislostiach. Svoje odôvodnenie obmedzil len na určité úseky výpovedí účastníkov konania, navrhnutých svedkov a písomné podania, ktoré mu boli doručené právnym zástupcom žalovaného, vytrhol ich z kontextu a uviedol závery, ktoré z nich nevyplývajú, bez snahy o odstránenie rozporov, na ktoré žalovaný poukazoval, pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s niektorými námietkami a ústnymi prednesmi, ktoré odzneli na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného. V dôsledku uvedených skutkových a procesných nedostatkov považuje žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a arbitrárne.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa žalobcu žalovaný sa po celý čas snaží hodiť celú vinu poškodenia jeho zariadenia na syna žalobcu a chce sa celej zodpovednosti zbaviť. Syn žalobcu síce povedal, že keď umýval vozidlo, tak kefa bola podľa neho pevná a až potom zistil, že sa hýbe, ale toto nie je podstatné pri určení zodpovednosti za škodu na jeho vozidle. Sám povedal na pojednávaní, že zobral umývaciu kefu z vedra, v ktorom bola samá pena, na kefu ani nevidel, automaticky sa spustil program napeňovania, prešiel tou kefou po celom aute a až potom, keď sa opláchlo, videl, že na aute sú čierne ryhy a že kefa toto auto doškriabala, on si nevšimol ani keď kefu držal, že by táto nebola nijako stabilná alebo že by sa nejako krútila alebo hýbala, teda si nevšimol, že niečo nie je v poriadku, ani nepočul zvuk škriabania kefy o auto, lebo tam bol veľký hluk, až potom, keď sa auto doumývalo, hľadal niekoho zodpovedného. Syn žalobcu teda nemohol vedieť, či sa kefa na zariadení žalovaného hýbala už v čase, keď ju vzal do ruky, lebo to neskúmal, lebo ani nemal nejakú zákonnú povinnosť to robiť.
17. Podľa žalobcu súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so skutočnosťami, kedy a kým došlo k poškodeniu zariadenia. Veď práve svedeckými výpoveďami bolo jednoznačne preukázané, že k poškodeniu zariadenia muselo dôjsť niekedy v čase medzi tým, kedy bola vykonaná posledná prehliadka zariadenia zo strany zamestnanca autoumyvárne a v čase, kým neprišiel syn žalobcu na autoumyváreň. Zároveň bolo preukázané, že nie syn žalobcu si úmyselne sám poškodil zariadenie a poškodeným zariadením úmyselne doškriabal svoje vozidlo, tak ako sa to snaží žalovaný voči žalobcovi tvrdiť. Tu je podstatné najmä to, že žalovaný sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť tým, že tvrdí, že keďže ide o samoobslužnú autoumyváreň, nezodpovedá za žiadnu škodu. Žalovaný mal zariadenie pravidelne kontrolovať, či nie je poškodené, aby tak zákazníkom nevznikla nejaká škoda na vozidlách. Žalovaný poskytol zákazníkom záväzok vo forme služby, a to umývania si vozidla prostredníctvom zariadenia žalovaného a zákazník mu za tieto služby a záväzok riadne zaplatil. K poškodeniu vozidla žalobcu jednoznačne došlo zanedbaním svojej povinnosti zo strany žalovaného. Keď by žalovaný nemal niesť v tomto prípade žiadnu zodpovednosť na tom, že k doškriabaniu vozidla došlo vplyvom jednoznačne poškodenej kefy, ktorú mal žalovaný zabezpečiť, aby po celý čas bola spôsobilá na riadne používanie, mohol by sa žalovaný zbavovať svojej zodpovednosti vždy tým, že uvedie, veď ide o samoobslužnú umyváreň. To však nie je možné. Žalovaný jednoznačne zanedbal svoju povinnosť, keď nedohliadol na to, aby jeho zariadenie, ktoré slúžilo na umývanie vozidla, bolo neustále v bezchybnom a použiteľnom stave a jednoznačne zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi v tomto prípade vznikla. Nemôže chcieť žalovaný od každého zákazníka, aby si pred každým umývaním riadne prehliadal zariadenie a aby riešili, či zariadenie je v poriadku alebo nie. Veď práve žalovaný má na takéto skutočnosti dohliadať a keďže nebol na to, že ako by mal postupovať syn žalobcu pri narábaní so zariadením žiadnym návodom alebo upozornením zo strany žalovaného upozornený, neriešil či má kefu pred použitím otočiť a pozrieť sa na ňu zospodu, či nie je porušená. Žalovaný nemal nikde na zariadení alebo v priestoroch autoumyvárne uvedený návod na požitie zariadenia a ani nijaké upozornenie na to, či treba pred použitím zariadenia toto riadne prehliadnuť. Túto povinnosť žalovaný zanedbal.
18. Podľa žalobcu, pokiaľ žalovaný ďalej v texte odvolania poukazoval na predloženú fotodokumentáciu, tu už žalovaný sám priznáva svoju spoluzodpovednosť. Žalobca však nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by práve syn žalobcu mal niesť väčšiu mieru spoluzodpovednosti za škodu. Práve žalovaný zanedbal svoju povinnosť, keď nedohliadol nad tým, aby zabezpečil svoju prevádzku, a teda aj zariadenie v bezchybnom stave. Syn žalobcu si nemohol všimnúť, či kefa na zariadení je poškodená, keďže hneď ako zariadenie vzal do ruky, začal si ním umývať vozidlo a nemohol ani počas umývania reálne zistiť, či je kefa z druhej strany poškodená. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že kefa na zariadení bola poškodená. Keby vedel, že k doškriabaniu počas umývania jeho vozidla dochádza, určite by s umývaním hneď prestal, avšak toto nemohol vedieť. Žalovaný by mal zákazníkov vopred nejakým spôsobom informovať, čo by mali vykonať predtým, ako si začnú svoje vozidlo umývať jeho zariadením, aby tak predišiel spôsobeniu škody na vozidlách. Žalovaný nikde nemal uvedený návod na používanie umývacieho zariadenia a nikde nemal ani nijaké upozornenie, že by si mal zákazník riadne prehliadnuť zariadenie predtým, ako si ide vozidlo umyť. Keby tieto skutočnosti mal riadne vysvetlené a informoval by o nich svojich zákazníkov, mohol by sa tak zbaviť sčasti svojej zodpovednosti v obdobných prípadoch. Jednoznačne však takéto upozornenia v deň umývania vozidla synom žalobcu neboli, čo vyplynulo aj z výpovedí svedkov a listinných dôkazov počas konania. Žalobca má za to, že žalovaný svojimi tvrdeniami len zavádza a chce sa svojej zodpovednosti zbaviť.
19. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že kým nedôjde k odkrytiu a uvoľneniu skrutky, ako v tomto prípade, zariadenie sa nehýbe a je pevné, to znamená nie je spôsobilé spôsobiť škodu. Podľa žalovaného argumentácia žalobcu s poukazovaním na údajný hluk a napenenie je neopodstatnená, nakoľko pri používaní predmetného zariadenia dochádza k priamemu kontaktu s čisteným povrchom, a teda aj prenosu jednotlivých vibrácií, o to viac ak sa bavíme o prechode z jedného dielu motorového vozidla na druhý, medzi ktorými je medzera, do ktorej skrutka spôsobujúca poškodenie musela opakovane zapadnúť. Neskúsenosť, nezodpovednosť, neschopnosť vážiť si veci a pravdepodobne aj „lajdáckosť“ syna žalobcu však nemôže byť vykladaná v neprospech žalovaného, a to len z dôvodu, že je vlastníkom použitého zariadenia. Podľa žalovaného z konštatovania žalobcu v odvolaní, že v čase použitia zariadenia, ktoré sa mimochodom v tom čase ešte nehýbalo a k jeho uvoľneniu došlo až činnosťou syna žalobcu, bolo toto zariadenie zapenené, vyplýva nevyvrátiteľná domnienka, že tesne pred použitím zariadenia synom žalobcu, bolo toto zariadenie použité treťou osobou a nevznikol tak žiadny priestor na vykonanie prípadnej kontroly stavu jednotlivých zariadení v predmetnom boxe. Súdom prvej inštancie priznaná spoluzodpovednosť je ako keby z 8 dielov motorového vozidla, zodpovedal syn žalobcu len za poškodenie dvoch z nich, a to aj napriek skutočnosti, že to bol práve on, kto svojou činnosťou používal predmetné zariadenie, ktoré s prihliadnutím na ním uvedené skutočnosti poškodil do takej miery, že bolo spôsobilé spôsobiť akúkoľvek škodu.
20. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný hneď na začiatku svojho vyjadrenia rieši len to, čo sa mu zdá za vhodné a snaží sa úplne prekrútiť tvrdenia žalobcu. Žalobca poukázal na to, že aj z listinných dôkazov je zrejmé, že poškodenie kefy by nemohol sám pritlačením kefy na vozidlo spôsobiť syn žalobcu tak, že by jeho silou došlo práve k odkrytiu skrutky na kefe. Aj laik vidí, že táto kefa musela byť už poškodená pred jej použitím zo strany syna žalobcu. Syn žalobcu nebol zo strany žalovaného upozornený ako má vôbec s daným zariadením narábať a používať ho, keďže nikde nebol uvedený ani návod na používanie zariadenia.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 04.08.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
22. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
23. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 12.08.2019 žalobca a žalovaný, za ktorého konal K. C., spísali Správu o nehode, v ktorej je konštatované, že v autoumyvárni žalovaného bolo uvedeného dňa poškodené osobné motorové vozidlo žalobcu Mazda CX5, a to predná kapota, pravé a zadné dvere na vodičovej strane, kufor, pravé zadné a predné dvere na spolujazdcovej strane, predný nárazník a správca a majiteľ priznávajú chybu na zariadení.
24. Zo zápisu zo škody zo zodpovednosti zo dňa 15.08.2019 poisťovne Uniqa vyplýva, že pri umývaní vozidla v autoumyvárni použil pán D. turbo kefu a nakoľko bola táto zapenená, nemal možnosť zistiť, že je celkom zdratá a zároveň bolo poškodené uchytenie kefy. Príčinou vzniku škody bolo mechanické poškodenie laku pri použití umývacej kefy a zavinenie bolo dané zanedbanou údržbou zariadenia v umyvárni. V čase ohliadky bolo zistené poškriabanie laku vozidla a to prednej kapoty, predného nárazníka, ľavého blatníka, ľavého krytu zrkadla, ľavého stĺpika, ľavých predných dverí, ľavých zadných dverí, zadnej kapoty, zadného nárazníka, pravej bočnice, pravých zadných dverí, pravých predných dverí, krytu pravého zrkadla a pravého predného blatníka.
25. Zo zápisu zo škody zo zodpovednosti zo dňa 11.03.2020 vyplýva, že pri doobhliadke bola zdokumentovaná zabrúsená ľavá zadná bočnica z dôvodu prístreku, vyrezané zadné pravé a zadné ľavé bočné okno a zadné okno na veku kufra. Tieto sklá bolo potrebné demontovať z dôvodu technológie lakovania.
26. Daňovým dokladom - faktúrou č. PF22053 zo dňa 17.03.2020 spoločnosť AUTOLAKOVŇA LB, s.r.o., Banská Bystrica vyfakturovala žalobcovi za opravu a lakovanie motorového vozidla Mazda CX5 po poistnej udalosti sumu vo výške 3.282,48 Eur bez DPH, ktorú žalobca uhradil dňa 23.03.2020.
27. Dňa 30.03.2020 UNIQA poisťovňa, a.s. žalobcovi oznámila, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že podľa vyjadrenia poisteného prišlo ku škode pred príchodom pravidelnej obsluhy a umývacie zariadenie bolo pred vznikom škody v poriadku, toto muselo byť poškodené podľa vyjadrenia poisteného počas noci a zavinenie na vzniku škody poistený odmieta, keďže technológia je v bezchybnom stave. Poistený nemôže zodpovedať za nevhodnú manipuláciu zákazníkov alebo ich nepozornosť a nedbanlivosť. Podľa stanoviska poisteného mala poisťovňa za to, že nebola preukázaná jeho zodpovednosť za vznik škody a poškodenie na kefe bolo zrejmé a žalobca tak mal možnosť použiť inú nepoškodenú kefu.
28. Dňa 07.07.2020 UNIQA poisťovňa, a.s. žalobcovi uviedla, že škodová udalosť bola riešená z poistenia zodpovednosti za škodu ich poisteného - žalovaného, nie z havarijného poistenia motorového vozidla a poistený zodpovednosť za vznik škody v plnej miere opakovane odmietol, preto poisťovňa nemôže konať v rozpore so záujmami a stanoviskom poisteného.
29. Vzhľadom na tvrdenia žalovaného, že žalobca chcel získať poistné plnenie, si súd prvej inštancie vyžiadal stanovisko ČSOB Poisťovne a z jej oznámenia zo dňa 10.09 2020 vyplýva, že na základe predložených dokladov ku škodovej udalosti žalobcu neboli naplnené podmienky kvalifikovania nahlásenej škodovej udalosti ako poistnej udalosti, s ktorou je spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a vykonaným šetrením bolo zistené, že sa nejedná o poistnú udalosť v zmysle všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel, a preto škodovú udalosť táto poisťovňa ukončuje bez poskytnutia poistného plnenia.
30. Svedok K. D. uviedol, že dňa 12.08.2019 odviedol na samoobslužnú autoumyváreň vo vlastníctve žalovaného v Rimavskej Sobote osobné motorové vozidlo svojho otca a kefou, ktorá bola v autoumyvárni, poumýval celé vozidlo a po opláchnutí vozidla si všimol, že vozidlo je celé doškriabané. Svedok si len potom všimol, že kefa je poškodená, celá zodratá a trčí z nej šrób. Svedok do autoumyvárne prišiel v popoludňajších hodinách okolo 14.00 h a keďže kefa bola napenená, vôbec si nevšimol, že táto je poškodená, ani nepočul zvuk škriabania kefy o auto, lebo tam bol veľký hluk. Potom keď zistil poškodenie auta, hľadal nejakého zodpovedného pracovníka, našiel tam pána K. C., ktorý telefonicky zavolal pána A. - majiteľa firmy, ktorý mu do telefónu uviedol, že keď je kefa poškodená a došlo ku škode na aute, celá vec sa vyrieši cez poisťovňu. Potom sa urobil zápis s pánom C.. Svedok v autoumyvárni nebol nikým poučený ako má používať umývacie zariadenie, ani sa tam nenachádzali nejaké inštrukcie ohľadne používania umývacieho zariadenia.
31. Svedkyňa J. J. uviedla, že s K.om D.om bola uvedeného dňa na autoumyvárni, po celý čas sedela v aute, ktoré priateľ K. D. umýval a aj ona si len po vystúpení z auta všimla, že toto je celé doškriabané. Následne našli zodpovedného pracovníka pána C., ktorý poškodenú kefu odmontoval a pán A. telefonicky priznal chybu a tvrdil, že poisťovňa uhradí škodu. Aj ona videla, že kefa je poškodená, boli z nej vypadané štetiny, povolený šrób a je si istá, že auto pred umývaním nebolo vôbec poškodené, avšak po umývaní boli poškodené viaceré časti auta.
32. Svedok K. C. uviedol, že si pamätá prípad, keď prišiel na autoumyváreň syn žalobcu, bolo to v raňajších hodinách, umývacou kefou umyl bielu Mazdu a po dokončení umývania prišiel za ním, že auto je poškodené, kefa je zlomená, avšak podľa jeho názoru si toto syn žalobcu mal a musel všimnúť, že auto umýva poškodenou kefou, on nevie z akého dôvodu si to tento nevšimol. Svedok chodieva do práce okolo 08.00 h, je tam celý deň a zariadenia autoumyvárne zvykne kontrolovať ráno aj večer, je to však nonstop prevádzka, takže ku poškodeniu kefy mohlo dôjsť aj v noci. Táto autoumyváreň je v prevádzke 10 rokov a doteraz sa nikdy nič také nestalo, pričom je pravdou, že v prevádzke nebol vyvesený žiadny návod na používanie zariadenia. Po zistení poškodenia auta bol spísaný záznam a svedok sa domnieval, že škoda bude uhradená buď z havarijnej poistky žalobcu alebo zo strany ich poisťovne. Svedok videl, že celé auto je doškriabané, celá kapota, dvere, boky auta.
33. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
34. Podľa 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
35. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o právach alebo povinnostiach strany sporu. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný tiež preskúmať, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. Pretože podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a obsah rozhodnutia vyslovený v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vydaný v neprospech žalovaného ako odvolateľa, keďže týmto výrokom došlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby, odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného proti druhej výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
36. Následne odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil inú vadu konania a nezistil ani vady procesných podmienok.
37. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody.
38. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neskúmal a nevysporiadal sa s otázkou, kedy a kým došlo k poškodeniu zariadenia, ktorým mala byť spôsobená škoda a či poškodenie predmetného zariadenia tak, aby bolo spôsobilé spôsobiť poškrabanie laku motorového vozidla žalobcu, nebolo spôsobené synom žalobcu až počas jeho používania, a to aj v kontexte svedeckej výpovede syna žalobcu.
39. Odvolací súd predovšetkým udáva, že súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok právne kvalifikoval pod ustanovenie § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda ako škodu spôsobenú povahou veci použitej pri plnení záväzku. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, t. j. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný v odvolaní neuplatnil. Odvolací súd je pritom podľa § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pre úplnosť veci však odvolací súd udáva, že súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok bol náhradou škody podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci, sa považujú aj situácie, keď škoda vznikla následkom vady veci, jej nefunkčnosťou, či v dôsledku jej nevhodnej alebo nedostatočnej činnosti (obdobne Najvyšší súd ČR sp. zn. 25Cdo/1240/2009).
40. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v prípade zodpovednosti podľa § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o zodpovednosť objektívnu, bez ohľadu na zavinenie a keďže podľa § 421a ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka tejto zodpovednosti sa zodpovedný subjekt nemôže zbaviť, ide o objektívnu zodpovednosť absolútnu. Neobstojí preto odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie striktne aplikoval objektívnu zodpovednosť, ale postup a výklad súdu prvej inštancie zodpovedal zákonnej dikcii ustanovenia § 421a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že šlo o samoobslužnú autoumyváreň používanú zákazníkmi 24 hodín denne a 7 dní v týždni, keďže právna úprava neumožňuje zbavenie sa tejto zodpovednosti, čo znamená, že do úvahy neprichádza žiaden liberačný dôvod a právne irelevantné by v tomto kontexte boli aj jednostranné vyhlásenia žalovaného alebo dohody o tom, že zodpovednosť je vylúčená alebo obmedzená. Charakter zodpovednosti, t.j. či ide o zodpovednosť objektívnu alebo nie, nezávisí od konkrétnej škodovej udalosti, ale tento je vždy daný právnou, t.j. zákonnou definíciou toho ktorého zodpovednostného nároku na náhradu škody. Pri škode podľa § 421a Občianskeho zákonníka zákonodarca výslovne a jednoznačne upravil, že tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť, a teda výslovne a jednoznačne upravil, že ide o zodpovednosť objektívnu, dokonca absolútne objektívnu zodpovednosť, pričom o zodpovednosť tohto druhu ide vždy, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej
veci použitej pri plnení záväzku, resp. služby. Žalovaný plní záväzok voči používateľovi veci tým, že mu poskytne veci, ktoré používateľ na samoobslužné umývanie motorového vozidla použije a v súdenej veci škoda bola spôsobená turbokefou žalovaného použitou žalobcom, konkrétne synom žalobcu, na samoobslužné umytie motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Pretože pri náhrade škody spôsobenej povahou veci použitej pri plnení záväzku právna úprava neumožňuje zbavenie sa tejto zodpovednosti, odvolací súd vyhodnocuje ako správny postup a záver súdu prvej inštancie, že tu bola daná objektívna zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi na jeho motorovom vozidle použitím turbokefy v autoumyvárni žalovaného a že bolo povinnosťou žalovaného kontrolovať svoje veci (zariadenia), či sú bezvadné a spôsobilé na určený účel použitia.
41. Napriek tomu, že právna úprava neumožňuje zbavenie sa zodpovednosti za škodu spôsobenú povahou veci použitej pri plnení záväzku, nemožno vylúčiť spoluzavinenie zo strany poškodeného. K základným princípom civilného sporového konania však patrí aj povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako to upravuje čl. 8 CSP, t.j. každý má v konaní tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Civilné sporové konanie sa totiž dôsledne riadi zásadou formálnej pravdy, čo znamená, že súd je v konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Nebol to preto súd prvej inštancie, ktorý mal „skúmať“ kedy a akým spôsobom došlo k poškodeniu turbokefy, tak ako to v odvolaní uvádzal žalovaný, ale bol to žalovaný ako strana sporu, ktorý ak mal za to, že k poškodeniu turbokefy došlo počas používania (umývania vozidla) synom žalobcu, mal uviesť konkrétne tvrdenia a podoprieť ich konkrétnymi dôkazmi, ktorými by takéto skutočnosti boli preukázané. Všeobecne totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017). Súd prvej inštancie preto o uplatnenom nároku a z toho plynúcej obrany žalovaného mohol rozhodnúť len v rozsahu splnenia povinnosti tvrdenia žalovaného a z toho vyplývajúceho rozsahu unesenia dôkazného bremena žalovaného.
42. Žalovaný síce v konaní na súde prvej inštancie tvrdil, že syn žalobcu nesprávne a neodborne turbokefu použil, avšak v čom konkrétne nesprávne a neodborné použitie spočívalo, žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neuviedol. V konaní pritom nebolo sporné, že v autoumyvárni žalovaného nebol žiadny návod alebo informácie, či pokyny, v rozpore s ktorými by prípadne bol konal alebo postupoval syn žalobcu pred samotným použitím turbokefy a následne pri umývaní motorového vozidla, teda pri použití turbokefy žalovaného. Odvolací súd preto nesúhlasí so žalovaným, že z konštatovania svedka, syna žalobcu K.a D.a, že: "..v čase, keď umýval auto, bola kefa pevná a až potom, keď sa zistilo, že auto je doškriabané, keď sa prehliadla kefa, zistil, že sa hýbe.." je pravdepodobné, že k poškodeniu umývacieho zariadenia, t.j. turbokefy, došlo na základe konania syna žalobcu. Tvrdenie strany v civilnom sporovom konaní nemá byť len „pravdepodobné“, ale má byť preukázané a vyjadrenie svedka o tom, že po umytí auta zistil, že kefa sa hýbe, nie je preukázaním, že kefu poškodil syn žalobcu pri jej používaní a najmä že ju poškodil v rozsahu spôsobilom spôsobiť škodu na vozidle žalobcu. Konajúci súd sám tvrdenia a ani dôkazy nevyhľadáva, ale bolo na žalovanom, aby uviedol konkrétne tvrdenia, ako nesprávne a neodborne postupoval syn žalobcu pri umývaní motorového vozidla a pri použití kefy a aby tieto tvrdenia podporil dôkazmi, keď podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom sú nielen výsluch strany, výsluch svedka, listina, ale aj odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie.
43. Pretože žalovaný neuviedol v konaní na súde prvej inštancie také konkrétne tvrdenia a nepodoprel ich takými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by preukazovali spoluzodpovednosť žalobcu konaním syna žalobcu pri používaní turbokefy žalovaného pri umývaní motorového vozidla, odvolací súd vyhodnocuje ako správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní vzal do úvahy len všeobecnú prevenčnú povinnosť zakotvenú v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka a z toho odvodil spoluzavinenie žalobcu v rozsahu 20%.
44. Odvolací súd nesúhlasí so žalovaným, ktorý sa snaží prevenčnú povinnosť preniesť len na žalobcu, resp. syna žalobcu. Bol to totiž prioritne žalovaný, ktorý rámci prevenčnej povinnosti mal sa starať o to, aby zariadenia a veci v jeho samoobslužnej autoumyvárni pri umývaní áut nespôsobovali škodu, a teda aby boli v stave spôsobilom na riadne použitie. Žalovaný nemôže svoju zodpovednosť prenášať na žalobcu ako zákazníka, o to viac za situácie, keď ako už bolo uvedené, nebolo sporným, že v rozhodnom období v autoumyvárni žalovaného nebol žiadny návod na použitie turbokefy alebo pokyny
akým spôsobom má turbokefa pri umývaní vozidla fungovať, kedy spôsob fungovania kefy zodpovedá jej správnemu chodu a v akých prípadoch a situáciách by mal zákazník od použitia turbokefy upustiť alebo v používaní prestať. Rovnako nemal ani pokyny o tom, že by zákazník osobitne aspoň vizuálne pred použitím mal skontrolovať stav turbokefy a nebol ani oznam alebo informácie o tom, z akých situácií a z akého stavu turbokefy by mal zákazník vyvodiť, že nie je vhodná na použitie. Neobstojí preto konštatovanie žalovaného, že pokiaľ nedôjde k odkrytiu a uvoľneniu skrutky, kefa sa nehýbe a je pevná a rovnako neobstojí ani konštatovanie žalovaného, že pri použití kefy dochádza k priamemu kontaktu s čisteným povrchom, a teda aj prenosu jednotlivých vibrácií a pri prechode z jedného dielu motorového vozidla na druhý, medzi ktorými je medzera, skrutka spôsobujúca poškodenie musela opakovane zapadnúť.
45. Ak sám žalovaný má za to, že rozsah poškodenia turbokefy na základe žalobcom predloženej dokumentácie bol tak zjavný, že pokiaľ toto poškodenie aj existovalo už v čase jej použitia synom žalobcu, tento mal a mohol rozpoznať, že takéto zariadenie nie je použiteľné na určený účel, o to viac je zvýraznené zanedbanie povinnosti žalovaného. Žalovaný od žalobcu, resp. syna žalobcu vyžadoval plnenie prevenčnej povinnosti, avšak bol to prioritne sám žalovaný, ktorý svoju povinnosť zanedbal, keďže skutočne na základe žalobcom predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že rozsah poškodenia turbokefy bol zjavne výrazný, a teda možno dôvodne predpokladať, že pri jednom umytí motorového vozidla, t. j. pri použití synom žalobcu, k takémuto výraznému poškodeniu turbokefy dôjsť nemohlo. Žalovaný sa k svojim povinnostiam vyjadruje len v tom zmysle, že samoobslužná autoumyváreň je špecifická v tom, že funguje 24 hodín denne a 7 dní v týždni a konanie syna žalobcu vyhodnocuje ako nepozornosť a ľahkovážnosť, a to napriek tomu, že v autoumyvárni žalovaného neboli žiadne informácie, pokyny alebo návod o tom, ako by mal zákazník pri používaní turbokefy postupovať a z akého „správania“ kefy pri umývaní by mal vyvodiť, že kefa správne nefunguje a že je potrebné upustiť od jej používania, t.j. umývania auta.
46. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil všetky skutočnosti a pochybnosti uvádzané žalovaným písomne a aj ústne, okrem už vyššie uvedeného, žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne tvrdenia a argumenty žalovaného súd prvej inštancie nezohľadnil, resp. ako uviedol žalovaný v odvolaní vytrhol z kontextu, nesprávne pochopil, nezaoberal sa s nimi a neskúmal ich. Účelom odvolacieho konania pritom nie je, aby odvolací súd opakovane vyhodnocoval tvrdenia a argumenty strán uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, a to v kontexte odvolateľom uvedených a obsahovo vymedzených odvolacích dôvodov. Pretože podľa zákonného imperatívu § 373 ods. 1 in fine CSP na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva, nebolo zákonnou povinnosťou súdu prvej inštancie, ale ani súdu odvolacieho, aby žalovaného vyzval na doplnenie obsahového vymedzenia ním uvedených odvolacích dôvodov, ale bolo na žalovanom ako odvolateľovi, aby v odvolaní, resp. do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) obsahovo vymedzil odvolanie uvedením konkrétnych tvrdení a konkrétnych argumentov žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil, vytrhol z kontextu, nesprávne pochopil, nezaoberal sa s nimi alebo ich neskúmal. Odvolací súd podporne poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu z 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“.
47. Taktiež pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že nevenoval dostatočnú pozornosť pri posudzovaní jednotlivých svedeckých výpovedí, a to ako samostatne, tak aj vo vzájomných súvislostiach, opäť šlo o všeobecné tvrdenie žalovaného, ktoré nebolo spôsobilé na to, aby odvolací súd mohol posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy, keď opäť bolo na žalovanom, ako odvolateľovi, aby v odvolaní, resp. do uplynutia lehoty na podanie odvolania, obsahovo vymedzil odvolanie uvedením konkrétnych tvrdení a konkrétnych argumentov, v čom posúdenie výpovedí svedkov súdom prvej inštancie nebolo nesprávne.
48. K námietke žalovaného v odvolaní, že zápisnica z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 25.01.2022 nezodpovedá jeho priebehu a informáciám, ktoré na ňom odzneli, odvolací súd udáva, že o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie, sa podľa § 98 ods. 1 CSP vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, ktorý sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený a podľa § 99 ods. 1 CSP, ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch aj zápisnica, v ktorej sa opíše priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Na rozdiel od záznamu z procesných úkonov vyhotoveného technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku, ktorého vyhotovenie je obligatórne a v ktorom je zvukom zaznamenaný celý procesný úkon, vyhotovenie zápisnice o procesnom úkone, t.j. aj vyhotovenie zápisnice o pojednávaní, je fakultatívne a v zápisnici je v zásade uvedený len podstatný obsah prednesov strán a výpovedí svedkov. Zo zvukového záznamu vyhotoveného z pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 25.01.2022 pritom odvolací súd nezistil, že by žalovaný alebo jeho právny zástupca mali proti sudkyňou diktovanému zneniu zápisnice také námietky, ktorým by súd prvej inštancie nevyhovel alebo že by žiadali, aby vyjadrenia a odpovede strán, právnych zástupcov a svedkov sa zapísali, t.j. sudkyňou nadiktovali doslovne, prípadne uvedením jednotlivých otázok a odpovedí k nim alebo že by žiadali, aby si strany, právni zástupcovia alebo svedkovia svoje vyjadrenia (výpovede) a odpovede do zápisnice diktovali sami.
49. Žalovaný odvolaním napadol aj v závislý výrok o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie správne rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný však v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody, z ktorých by vyplývalo, akým spôsobom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pochybil. Odvolací súd je podľa § 380 ods.1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a ak žalovaný neuviedol žiaden odvolací dôvod, pre ktorý by mal odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vyhodnotiť iným spôsobom, odvolací súd sa ním nemal na akom podklade zaoberať, pričom ako už odvolací súd uviedol v zmysle zákonnej dikcie § 373 ods. 1 in fine CSP na doplnenie odvolacích dôvodov súd odvolateľa nevyzýva.
50. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, je vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie v prvej výrokovej vete a v tretej výrokovej vete potvrdil.
51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).