Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_32Ek-406-2021.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Subarea
32Ek/406/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, trvale bytom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinným X/: J. F., nar. XX.XX.XXXX, X/: E. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja povinní trvale bytom Y. XX, XXX XX Y., o vymoženie 3 931,34 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaromír Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, pod sp. zn. 120EX 739/21, o návrhoch povinných 1/ a 2/ na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinných 1/ a 2/ voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/406/2021 dňa 23.11.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinných 1/ a 2/ z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.11.2021 uznesenie, ktorým návrhy povinných 1/ a 2/ (ďalej i len „povinní“) na zastavenie exekúcie zamietol. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že povinní sa totožnými návrhmi domáhali zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania vymáhanej pohľadávky. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil a uviedol, že zo strany povinných nedošlo k úhrade dlžnej sumy a pohľadávku nemožno považovať za premlčanú. Za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/, § 61k ods. 1, ods. 2 , ods. 5, § 61l ods. 3 a 4, § 61o zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vyhodnotil vyšší súdny úradník návrhy povinných ako nedôvodné. K tvrdeniam povinných, že pohľadávka bola premlčaná už pred vydaním exekučného titulu uviedol, že sa týkajú pôvodného konania a mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti platobnému rozkazu, o ktorom boli povinní riadne poučení. Súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. Povinní mali teda uvedené skutočnosti namietať v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené.
2/ Za nedôvodnú považoval i námietku premlčania práva priznaného exekučným titulom. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinných vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinných vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.02.2013. Keďže návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 25.01.2021 je zrejmé, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, nakoľko tento bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Povinní tak vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto vyšší súdny úradník ich návrhy na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhmi povinných na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinní si nárok na ich náhradu neuplatnili.
3/ Proti rozhodnutiu podali povinní sťažnosť. Uviedli, že sú presvedčení o tom, že sú v práve a rozhodnutím súdu malo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Voči platobnému rozkazu bola podaná námietka a do dnešného dňa zo súdu nedostali odpoveď a preto im ani nie je zrejmé, prečo sa už rozhoduje v exekúcii, keď na okresnom súde ešte prebieha konanie o tejto kauze. Spoločnosť EOS si dala žiadosť kvôli úrokom, tie sa jej zdajú malé. Istina je stále vo výške 2000 Eur a oprávnený ju udáva v sume dvakrát takej. Preto žiadali súd, aby si vyžiadal pravdivé čísla o úvere. Podotkli, že oprávnený 8 rokov nič nerobil. Na záver uviedli, že nerozumejú tomu, prečo je povinný 1/ uvádzaný na prvom mieste, keď povinná 2/ žije a po celý čas jej manžela nekontaktovali. Upozornili, že pohľadávka je premlčaná a pohľadávku neuznávajú, preto je i exekúcia neprípustná.
4/ Oprávnený sa plne stotožnil s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/406/2021 z 23.11.2021 a bol toho názoru, že povinní neuviedli skutočnosti a ani nepredložili dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10/ Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
11/ Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinných nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinnými v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
13/ Vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a že k premlčaniu vymáhanej pohľadávky (priznanej exekučným titulom) nedošlo, teda povinní sa premlčania nedovolali. Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Žilina, č.k. 27RO/404/2012-30 zo dňa 21.04.2013, právoplatný a vykonateľný dňa 23.02.2013. Návrh na vykonanie exekúcie bol exekučnému súdu doručený dňa 25.01.2021, čím sa v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie. Právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa podľa citovaného ustanovenia premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu (08.03.2014) začala v zmysle § 110 ods. 1 OZ plynúť 10 ročná premlčacia doba. Konanie o výkon rozhodnutia (vydaného či už v súdnom alebo rozhodcovskom konaní) priznávajúceho určité právo musí byť začaté v desaťročnej lehote počítanej odo dňa, kedy lehota prvýkrát začala plynúť a v určitých prípadoch v desaťročnej lehote predĺženej o ďalšie tri mesiace od vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenie NS ČR z 26.05.2014, sp. zn. 20Cdo 1290/2003). Oprávnený sa v rámci plynutia 10- ročnej premlčacej doby domáhal núteného splnenia povinnosti povinným formou exekúcie. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 25.01.2021 nastali právne dôsledky uvedené v § 112 OZ, t.j. došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby práva priznaného súdnym rozhodnutím, t.j. k jej spočívaniu. Možno tak konštatovať, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie ešte pred uplynutím 10- ročnej premlčacej doby, ktorá podaním návrhu na vykonanie exekúcie zároveň prestala plynúť. Právo oprávneného tak nemožno považovať za premlčané, námietkou premlčania vznesenou povinnými sa premlčania úspešne nedovolali.
14/ Na tvrdenia povinných, že voči platobnému rozkazu bola podaná námietka (o čom však sami žiaden dôkaz nepredložili), na ktorú podľa ich tvrdení nedostali odpoveď a s tým súvisiacu požiadavku, aby si súd vyžiadal pravdivé čísla o úvere, ktoré však povinní neuviedli už v návrhu na zastavenie exekúcie, nemohol súd v sťažnostnom konaní prihliadať. Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania (§ 61k ods. 2), podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu
neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie odkladal v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy. Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Námietka neprípustnosti exekúcie z dôvodu, že voči platobnému rozkazu bola podaná námietka, nebola súčasťou návrhu na zastavenie exekúcie, preto ju treba považovať za „novotu“. Na taký nový dôvod obrany povinných vznesený až v rámci sťažnosti, preto nebolo možné v sťažnostnom konaní prihliadnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené nemohli mať uvedené tvrdenia povinných so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku, ktoré mohli použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, za následok vyhovenie sťažnosti v zmysle § 250 ods. 2 CSP. Len pre úplnosť veci sudca dodáva, že predmetom tohto exekučného konania nie je celý nárok priznaný platobným rozkazom Okresného súdu Žilina, č.k. 27RO/404/2012-30 zo dňa 21.04.2013. Okresný súd Banská Bystrica totiž uznesením sp. zn. 32Ek/406/2021 zo dňa 01.04.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím 32Ek/406/2021 zo dňa 29.07.2021, návrh oprávneného v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2411,05 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia zamietol. Úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 411,05 Eur od 21.09.2011 do zaplatenia teda nie sú predmetom tohto exekučného konania (nevymáhajú sa v tejto exekúcii). Už len na záver k žiadosti o vysvetlenie prečo je povinný 1/ uvádzaný na prvom mieste, súd uvádza, že v exekučnom konaní je irelevantné poradie povinných pri ich spoločnej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, ktorá zanikne plnením ktoréhokoľvek z nich v rozsahu tohto plnenia. Inak povedané, nič by sa v exekučnom konaní nezmenilo na postavení povinných, ak by si označené poradie vymenili.
15/ Vzhľadom k tomu, že sťažnosť povinných neobsahovala relevantné dôvody pre zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, sudca ju posúdil ako nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).