Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-84-2019.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Subarea
36Cb/84/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore žalobcu: IBM Capital Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 298 071, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému (pôvodne žalovaný 2): GRAFOBAL GROUP akciová spoločnosť, so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 35 750 791, právne zast.: AKAIS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 53 864 611, o zaplatenie 2.190.741,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu súdu na ďalšie konanie dňa 13. 08. 2019 v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.190.741,39 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných.
2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 03. 05. 2022, žalobca vzal žalobu o zaplatenie 2.190.741,39 eur s príslušenstvom v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. O náhrade trov konania žiadal rozhodnúť tak, že ju súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná žiadnej zo strán sporu. Žalobca mal za to, že v predmetnej veci ide o výnimočný prípad opodstatňujúci prelomenie zásady úspechu vo veci, ktorou je ovládané rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania, a aplikáciu výnimočného moderačného práva súdu. Podľa žalobcu vzhľadom na špecifické okolnosti danej veci by prísna aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok, zavinenie a náhodu viedla k nežiaducej tvrdosti. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že si uplatnil pohľadávku voči žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi, a to na základe domnelého ručiteľského záväzku žalovaného vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia č. 012014 podpísaného dňa 30.06.2014. Na základe existencie predmetnej ručiteľskej listiny sa žalobca dôvodne domnieval, že žalovaný ako ručiteľ svojím majetkom zabezpečuje záväzok primárneho dlžníka. Žalobca v čase uplatnenia nároku voči žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi nemal žiaden dôvod domnievať sa neplatnosti predmetnej ručiteľskej listiny, keďže táto z predmetnej listiny nevyplývala, t. j. nebola zjavná. Až v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že predmetná ručiteľská listina nebola podpísaná štatutármi žalovaného označenými na predmetnej listine. Vzhľadom na námietku nepravosti podpisov vznesenú zo strany žalovaného, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že v dvoch súvisiacich súdnych konaniach vedených na Okresnom súde Skalica voči spriaznenej osobe dlžníka,
bolo zistené, že žalobcovi bola predložená sfalšovaná ručiteľská listina, si žalobca nechal vypracovať odborný posudok k otázke pravosti podpisov udelených na ručiteľskej listine, pričom z tohto odborného posudku vyplýva záver, že podpisy udelené na predmetnej ručiteľskej listine nie sú podpismi štatutárov žalovaného označených na predmetnej listine. Potrebe zabezpečenia takéhoto odborného posudku v čase pred súdnym uplatnením nároku voči žalovanému pritom nič nenasvedčovalo, žalobca tak v čase pred súdnym uplatnením nároku voči žalovanému objektívne nemohol zistiť, že predmetná ručiteľská listina je sfalšovaná. Žalobca bol sám uvedený do omylu v otázke existencie zabezpečenia záväzkov primárneho dlžníka ručením žalovaného a bol poškodený protiprávnym konaním neznámej osoby, ktorá podpis na predmetnej ručiteľskej listine sfalšovala. Žalobcovi sa javilo ako neprimerane tvrdé, aby žalobca, ktorý je sám hrubo poškodený protiprávnym konaním neznámych osôb, znášal ešte trovy žalovaného, ktorých vzniku žalobca nemohol predísť, keďže nebolo dôvodné predpokladať, že sa predmetná ručiteľská listina ukáže byť sfalšovanou. Žalovaný by tak na úkor žalobcu profitoval, hoc aj neúmyselne, z protiprávneho konania (trestného činu) neznámej osoby. V prípade, ak súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam dospeje k záveru, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo nespravodlivé, žiadame, aby súd uplatnil aspoň čiastočnú moderáciu, a aby žalovanému priznal náhradu maximálne vo výške 50 % trov konania.
3. Súd vytvoril žalovanému procesný priestor, aby sa vyjadril k späťvzatiu žaloby vrátane prípadného uplatnenia moderačného práva. Žalovaný sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2022 k uvedenému vyjadril nasledovne. Žalovaný so späťvzatím žaloby v celom rozsahu súhlasil, avšak uplatnil si voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný zásadným spôsobom nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa možnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, nesúhlasil ani s návrhom na použitie moderačného práva súdom, nakoľko v danom prípade je absolútne nesporné, že nie sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Pripomenul, že žalobca si súdnou cestou uplatnil voči žalovanému svoje nároky, napriek skutočnosti, že bol zo strany žalovaného pred podaním žaloby opakovane informovaný, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 30.06.2014, z ktorého si uplatňuje žalobca svoje nároky žalovaný neeviduje a neeviduje ani žiadne iné vyhlásenie, ktorým by mal prevziať akúkoľvek zodpovednosť za splnenie záväzkov primárneho dlžníka, pričom žiadne takéto vyhlásenie nebolo zo strany štatutárnych zástupcov nikdy podpísané. Žalobca bol niekoľkokrát pred podaním žaloby nielen písomne, ale aj osobne na vzájomnom stretnutí zástupcov oboch strán sporu informovaný, že žalovaný neeviduje akékoľvek priame alebo ručiteľské záväzky voči žalobcovi a neeviduje existenciu ručiteľského vyhlásenia. V kontexte vyššie uvedených skutočností, je preto preukázateľne nepravdivé tvrdenie žalobcu, že v čase uplatnenia nároku voči žalovanému ako sekundárnemu dlžníkovi nemal žiaden dôvod domnievať sa o neplatnosti ručiteľskej listiny, a že až v priebehu súdneho konania vyšlo najavo, že predmetná ručiteľská listina nebola podpísaná štatutármi žalovaného. Žalovaný považoval návrh na uplatnenie moderačného práva zo strany žalobcu za návrh tendenčný, v predmetnom spore absolútne neopodstatnený a nelegitímny. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedené znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (vidˇ rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07, či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie,
nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Žalovaný mal za to, že si v konaní od podania návrhu zo strany žalobcu dôsledne a efektívne uplatňoval svoje práva, riadne plnil svoje procesné povinnosti za účelom ochrany svojich práv pred súdom, aktívne sa podieľal na navrhovaní dôkazov, a tiež opakovane rokoval na viacerých úrovniach vedenia spoločnosti s právnymi zástupcami a audítormi (žalovaný poukazuje na jeho zákonnú povinnosť vytvárať finančné rezervy v účtovníctve). Od začiatku súdneho konania sa žalovaný bránil identickou právnou argumentáciou, t.j. že ručiteľské prehlásenie je neplatné, nakoľko podpisy na ručiteľskom prehlásení nie sú podpismi štatutárnych zástupcov žalovaného a skutočné podpisy uvedených osôb sú úplne odlišné od podpisov, ktoré sú na ručiteľskom prehlásení. Táto skutočnosť bola neskôr aj potvrdená znaleckým posudkom predloženým žalobcom. Zo znaleckého posudku vyplýva, že podpisy na ručiteľskom prehlásení nie sú pravé. Uvedené ručiteľské prehlásenie bolo žalobcovi predložené zo strany primárneho dlžníka a nie od žalovaného, z čoho vyplýva, že samotný žalovaný neuviedol do omylu žalobcu, ale bola to iná osoba. Žalovaný tak nemal absolútne žiadny podiel na vzniku sporu. Žalovaný ďalej uviedol, že spoločnosť žalobcu je nadnárodná spoločnosť s miliardovými výnosmi (len v Slovenskej republike ide o spoločnosť so stámiliónovými ročnými tržbami) a má k dispozícií dostatok personálnych aj materiálnych kapacít na posúdenie oprávnenosti žalovaných nárokov a zváženie dˇalšieho postupu. V danom prípade preto logicky nebolo možné argumentovať ani tým, že by priznaním náhrady trov konania žalovanému mohlo byť výrazným spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu. Žalovaný považoval za nesporné, že nie sú v danom prípade splnené žiadne (a to ani len čiastočne) dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu) ani iné výnimočné okolnosti, ktorých kumulatívne splnenie zákon požaduje pre možnosť prelomenia zásady úspechu v spore. Ku späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania sa žalovaného ako protistrany v súdnom konaní (napr. uznanie nároku žalobcu, úhrada dlhu po podaní žaloby), ale v dôsledku aktívneho použitia prostriedkov procesnej obrany, kedy žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu a navrhnutými dôkazmi aj preukázal svoje tvrdenia. Z toho vyplýva, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. V kontexte uvedeného žalovaný žiadal konajúci súd, aby konanie zastavil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
4. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Keďže žalobca zobral žalobu späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (otvorenie pojednávania), súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení konanie zastavil bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas žalovaného.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia možno konštatovať, že predpokladom pre rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Použitie predmetného ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Preto jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Túto normu, nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (zavinenie a úspech vo veci). Napriek tomu, že
dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, či 3 MCdo 46/2012). Predmetné ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.07.2017).
12. Súd sa v predmetnej právnej veci dôkladne zaoberal argumentmi žalobcu včítane listinných dôkazov, ktoré žalobca v súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania doložil do súdneho spisu, ako aj súčasne vytvoril žalovanému procesný priestor vyjadriť sa k prípadnej možnosti uplatnenia moderačného práva, pričom prvostupňový súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné kumulatívne podmienky na to, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 CSP, a to ani čiastočne (pozri vyššie).
13. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade došlo k splneniu podmienok pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania použitím ustanovenia § 257 CSP z dôvodu, že v predmetnej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a teda ide o výnimočný prípad opodstatňujúci prelomenie zásady úspechu vo veci, nakoľko si žalobca uplatnil pohľadávku voči žalovanému (ako sekundárnemu dlžníkovi), a to na základe domnelého ručiteľského záväzku žalovaného vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia č. 012014 podpísaného dňa 30.06.2014, o ktorom sa dôvodne domnieval, že žalovaný ako ručiteľ svojím majetkom zabezpečuje záväzok primárneho dlžníka. Žalobca sa v čase uplatnenia nároku voči žalovanému nemal žiaden dôvod domnievať o neplatnosti predmetnej ručiteľskej listiny, nakoľko táto z predmetnej listiny nevyplývala, t. j. nebola zjavná. V súvislosti s uvedeným mal súd za preukázané, že dané predmetné tvrdenie neobstojí s poukazom na to, že si žalobca súdnou cestou uplatnil voči žalovanému svoje nároky, a to aj napriek skutočnosti, že bol zo strany žalovaného pred podaním žaloby informovaný, že ručiteľské vyhlásenie zo dňa 30.06.2014 neeviduje a neeviduje ani žiadne iné vyhlásenie, ktorým by mal prevziať akúkoľvek zodpovednosť za splnenie záväzkov primárneho dlžníka (pozri dôkaz č.l. 459). Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalovaný sa od začiatku súdneho konania bránil identickou právnou argumentáciou, a to že ručiteľské prehlásenie je neplatné, nakoľko podpisy na ručiteľskom prehlásení nie sú podpismi štatutárnych zástupcov žalovaného.
14. Súd je toho názoru, že žalobca disponuje dostatkom personálnych kapacít na posúdenie oprávnenosti nárokov voči žalovanému, ba dokonca sa žalobca dal zastúpiť kvalifikovanou osobou (právnym zástupcom), ktorému musela byť zrejmá, už pri prevzatí právneho zastupovania (s poukazom na vyjadrenia žalovaného), spornosť predmetnej ručiteľskej listiny a jej podpisov, a napriek tomu sa rozhodol podať žalobu o zaplatenie 2.190.741,39 eur s príslušenstvom bez akéhokoľvek overenia predmetnej skutočnosti, a tým prijal riziko možného neúspechu v spore, včítane uloženia povinnosti náhrady trov konania. Taktiež nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobca je nadnárodnou spoločnosťou, pre ktorú priznanie náhrady trov konania v prospech žalovaného, žiadnym výrazným spôsobom nezasiahne do majetkovej sféry.
15. Späťvzatie žaloby (aj v časti) je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukázal súdu skutočnosť, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ba naopak k späťvzatiu došlo v dôsledku aktívneho použitia prostriedkov procesnej obrany (popretie skutkových tvrdení žalobcu), ako aj preukázaním skutkových tvrdení zo strany žalovaného.
16. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a skutkových okolností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. a II. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie bude predložené
na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy strany podávajúcej odvolanie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. -Exekučný poriadok).