Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/994/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava, Mlynské nivy č. 44/a, IČO: 35 815 256, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej K. M., bytom D., G. O. č. XXXX/X, o zaplatenie sumy 131,87 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. októbra 2015, č.k. 3C/101/2014-80, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 131,87 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 76,23 eur od 13.01.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 36,04 eur od 17.03.2012 do zaplatenia zo sumy 19,6 eur od 17.03.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň vyslovil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume 104,45 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 131,87 eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania za mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 14.09.2003 zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť. Na základe tejto zmluvy vznikol občianskoprávny vzťah, pričom z tohto záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi poskytnúť žalovanej dodávku plynu za podmienok stanovených v zmluve a v obchodných podmienkach, čo aj urobila. Žalobca vyúčtoval žalobcovi cenu za poskytnutie dodávky plynu za obdobie od 25.02.2011 do 18.08.2011 a 19.08.2011 do 16.12.2011. Zároveň vystavil faktúru na sumu 76,23 eur splatnú 02.01.2012 a faktúru na sumu 256,04 eur, splatnú dňa 16.03.2012 a faktúru na sumu 19,60 eur, splatnú 16.03.2012. Žalovaná zaplatila len časť dlžnej sumy vo výške 220,- eur a zvyšnú sumu vo výške 131,87 eur za poskytnuté služby nezaplatila. Z výpovede žalovanej vyplýva, že bola toho názoru, že ak správca prevzal od nej kľúče od bytu tak, že za ňu prevzal aj všetky jej záväzky. V nehnuteľnosti bol dodaný a spotrebovaný plyn, bol to jej byt, ktorý bol predaný v dražbe dňa 20.12.2011. Žalovaná podnikala v oblasti sprostredkovateľskej činnosti. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 09.02.2011 bolo začaté konkurzné konanie a uznesením zo dňa 17.02.2011 súd vyhlásil na majetok konkurz a ustanovil správcu. Dňa 03.08.2012 podala návrh na oddĺženie, ktoré Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 23.08.2013 povolil a určil jej ako dlžníčke 3-ročné skúšobné obdobie. Je pravdou, že plyn neodhlásila potom, čo byt prestala užívať. Byt prestala užívať začiatkom februára 2011 a následne podala návrh na vyhlásenie konkurzu. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dňa 31.01.2011 už v byte nebývala. Plyn bol pravdepodobne odhlásený až, keď byt užívali iní ľudia a tí uzavreli so žalobcom zmluvu o dodávke plynu.

3. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 51 OZ, § 488, § 491 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 14.09.2003 zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť s tým, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 23.08.2011 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz. Uznesením zo dňa 31.03.2013 Okresný súd Nitra zrušil konkurz a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.02.2013. Súd mal za preukázané, že žalobca vystavil faktúry za dodávky plynu za obdobie od 25.02.2011 do 18.08.2011 a za čas od 19.08.2011 do 16.12.2011, teda v čase, kedy bol byt vo vlastníctve žalovanej. Pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu a možno ju kvalifikovať ako pohľadávku proti podstate, keďže vznikla až po vyhlásení konkurzu a súvisí so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a týkajúca sa majetku v konkurze. Žalobca si však svoju pohľadávku v konaní neuplatnil a preto jeho pohľadávka nemôže byť uspokojená počas oddĺženia. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií neobsahuje ustanovenie, ktoré by veriteľovi bránilo po skončení konkurzu uplatniť si neprihlásenú pohľadávku voči dlžníkovi. Preto vychádzajúc z vykonaného dokazovania uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131,87 eur spolu s úrokom z omeškania.

4. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 87,95 eur za tri úkony právnej služby po 16,60 eur a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd, vyjadrenie k odporu + režijný paušál 7,41 eur za úkon urobený v roku 2011 a dva režijné paušály 8,04 eur za úkony vykonané v roku 2014 zvýšené o DPH v sume 14,66 eur. Trovy konania takto predstavujú spolu 104,45 eur.

5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. Uviedla, že napadnutým rozsudkom bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 131,87 eur vrátane príslušenstva. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu a ďalej bolo preukázané, že na ňu bol v konaní vyhlásený konkurz, ktorý bol dňa 25.02.2013 zrušený. V súčasnej dobe sa voči nej vedie konanie o oddĺženie. Súd mal tiež za preukázané, že pohľadávka žalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu a možno ju kvalifikovať ako pohľadávku proti podstate. Tiež bolo preukázané, že žalobca si svoju pohľadávku v konkurze neuplatnil. Poukázala na § 44 Zákona o konkurze, § 47 Zákona o konkurze s tým, že povinnosťou žalobcu bolo prihlásiť si svoju pohľadávku v rámci konkurzného konania u správcu podľa § 87 ods. 7 Zákona o konkurze. Z tohto ustanovenia tiež vyplýva akým spôsobom sa uspokojujú pohľadávky proti podstate. Výhradne len správca uspokojuje pohľadávku proti podstate a to priebežne, ak nemôže uspokojiť ich pomerne podľa § 87 ods. 4 Zákona o konkurze. V každom prípade bolo povinnosťou žalobcu uplatniť si svoj návrh v konkurznom konaní. Poukázala na § 171 ods. 2 Zákona o konkurze, z ktorého vyplýva, že pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia sa po oddlžení stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Konanie žalobcu je v rozpore s týmito ustanoveniami. Tým, že si neuplatnil svoje právo prihlásiť pohľadávku v rámci konkurzného konania a spravil tak po vyhlásení konkurzu, dochádza k obchádzaniu zákona. Jej majetok, z ktorého by sa eventuálne mala uspokojiť pohľadávka žalobcu bol správcom speňažený a táto pohľadávka mala byť uspokojená z majetku, ktorý síce vlastnila, ale oprávnenie konať s jej majetkom prešlo po vyhlásení konkurzu na správcu. Žiadala preto návrh zamietnuť.

6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu. Žalobca si je vedomý, že predmetnú pohľadávku bolo možné v konaní uplatniť u správcu ako pohľadávku proti podstate, avšak skutočnosť, že tak žalobca neurobil neznamená, že pohľadávka a nárok s tým spojení zanikli. Žalobca ako veriteľ pohľadávky proti podstate si túto môže aj naďalej uplatňovať voči dlžníkovi, fyzickej osobe, ktorá zrušením konkurzu nezaniká tak, ako právnická osoba. Žalobca má preto za to, že ohľadom predmetnej pohľadávky nemožno vychádzať z ust. § 171 ods. 2 Zákona o konkurze, pretože zastáva názor, že aj potom, čo súd po 3-ročnom skúšobnom období rozhodne o oddlžení, nestanú sa nevymáhateľnými všetky pohľadávky. Pohľadávky, ktoré do konkurzu veritelia neprihlásili, hoci vznikli pred vyhlásením konkurzu a teda bolo potrebné ich uplatniť ich v konkurze prihláškou, si po jeho ukončení môžu vymáhať znovu. Predmetné ustanovenie teda sa nemôže už vôbec vzťahovať na pohľadávky proti podstate, ktoré sa v konkurze uspokojujú v plnom rozsahu z majetku úpadcu na rozdiel od pohľadávok uplatnených prihláškou, ktoré sa uspokojujú pomerne a teda vo vzťahu k týmto

pohľadávkam je ust. § 171 ods. 2 Zákona o konkurze logické a teda možno dospieť k záveru, že v prípade fyzickej osoby tieto pohľadávky nezanikajú ani vtedy, ak neboli uplatnené u správcu ako pohľadávka proti podstate, avšak veriteľ si môže ich neskorším vymáhaním zhoršiť svoje postavenie napr. v tom zmysle, že dôjde k uplynutiu premlčacej doby, čo sa v prejednávanom prípade nestalo.

7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 s prihliadnutím na prechodné ust. § 470 ods. 1, 2, 3 po zaslaní upovedomenia zo strany odvolacieho súdu v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. (t.č. ust. § 382 , v rámci ktorého boli účastníci konania vyzvaní na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 171 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze v znení neskorších predpisov, ktoré v doterajšom rozhodovaní použité nebolo, dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť podľa § 388 a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z nasledovných dôvodov:

8. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že účastníci uzatvorili dňa 14.09.2003 zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytnutie dodávok a predaja plynu žalovanej.

9. Následne žalobca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté dodávky plynu, celkovo za zúčtovacie obdobie od 25.02.2011 do 16.12.2011.

10. Takto vystavil žalobca žalovanej faktúru č. 4900045644 na sumu 76,23 eur, splatnú dňa 02.01.2012, ďalej faktúru č. 7401145763 na sumu 256,04 eur so splatnosťou 16.03.2012, z ktorej žalovaná uhradila čiastku vo výške 220,- eur a faktúra č. 7401145768 na sumu 19,60 eur so splatnosťou 16.03.2012. Celkovo takto nedoplatok žalovanej voči žalobcovi predstavuje sumu 131,87 eur, zaplatenia ktorej sa žalobca v tomto konaní voči žalovanej domáhal.

11. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17.02.2011, č.k. 32K 3/2011-117 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz s tým, že za správcu bol ustanovený Prvý správcovský dom, k.s. so sídlom v Bratislave, Rudnajovo nám. 1 a zároveň boli vyzvaný všetci veritelia žalovanej, aby do 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky v dvoch rovnopisoch na adresu kancelárie správcu.

12. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 31.01.2013, č.k. 32K 3/2011-1168, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2013 bol zrušený konkurz na majetok úpadcu žalovanej po splnení konečného rozvrhu výťažku. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že súd pri rozhodovaní zistil, že správca speňažil konkurznú podstatu úpadcu v celom rozsahu a to predajom nehnuteľností na dražbe, pričom návrh konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty správca zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 10.08.2012, pričom zároveň bol správca povinný uspokojiť ako zabezpečeného veriteľa, tak aj nezabezpečených veriteľov s tým, že v zozname veriteľov sa žalobca v danom uznesení nenachádza.

13. Uznesením zo dňa 23.08.2013 č.k. 32NcKR 7/2012-24 Okresný súd Nitra povolil oddlženie dlžníčky, teda žalovanej s tým, že do funkcie správcu bol Prvý správcovský doma, k.s. so sídlom v Bratislave, zároveň bol určený rozsah právnych úkonov dlžníčky, ktoré budú počas 3-ročného skúšobného obdobia podliehať písomnému súhlasu správcu s tým, že dlžníčka je povinná počas 3-ročného skúšobného obdobia na konci každého skúšobného roka poskytnúť správcovi na uspokojenie svojich záväzkov peňažné prostriedky v sume 1.080,- eur, ak táto suma presiahne 70% čistého príjmu dlžníka za uplynulý skúšobný rok s tým, že v odôvodnení daného uznesenia sa konštatuje, že do konkurzu riadnym spôsobom prihlásili svoje pohľadávky veritelia, ktorých pohľadávky správca uspokojil na základe schváleného konečného rozvrhu výťažku a jeho doplnenia s tým, že účelom oddlženia je, aby sa dlžník, ktorý je fyzickou osobou po zrušení konkurzu zbavil svojich dlhov. O oddlžení súd rozhodne po uplynutí skúšobného obdobia a len vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Tieto pohľadávky sa zverejnením uznesenia oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú nevymáhateľné (§ 171 ods. 2 ZoKR). Pred tým, ako súd rozhodne o oddlžení dlžníka prebieha 3-ročné skúšobné obdobie, počas ktorého sa pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, môžu uspokojovať iba spôsobom v rozsahu ustanovenom zákonom o konkurze, pričom podľa § 168 ods. 1 Zákona o konkurze to bude pomerným rozdelením určenej sumy po odpočítaní odmeny správcu podľa konečného rozvrhu výťažku. Z uvedeného potom vyplýva, že nepôjde o akékoľvek pohľadávky veriteľov (dlhy dlžníka), ale iba riadne prihlásené a zistené pohľadávky veriteľov, ktoré boli súčasťou konečného rozvrhu výťažku a neboli plne

uspokojené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013, pričom medzi účastníkmi je nesporné, že žalobca sa v zozname veriteľov v tomto kontexte nenachádza.

14. Žalobca na výzvu odvolacieho písomne reagoval a uviedol, že nesúhlasí s posdením nároku podľa § 171 zák.č. 7/2005 Z.z.. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie ako aj na § 10 ods. 2 cit. zákona s tým, že správcovia odmietajú predmetné pohľadávky uhradiť ako pohľadávky proti podstate z dôvodu, že úhrada nákladov na energie je bežný právny úkon. Je zrejmé, že úpadca mal počas konkurzného konania finančné prostriedky, ktoré nepodliehajú konkurznému konaniu a teda mal možnosť zabezpečiť úhrady nákladov spojených so základnými životnými potreba. Preto možno tento nárok považovať za pohľadávku vzniknutú titulom bežného právneho úkonu a teda zo strany žalovaného mala byť uhradená riadne a včas.

15. Žalovaná podala k výzve odvolacieho súdu písomne vyjadrenie, v rámci ktorého uviedla, že trvá na doposiaľ preukázaných tvrdeniach s tým, že platia ustanovenia zákona o konkurze. Žalobca bol povinný si pohľadávku uplatniť riadne a včas u Správcu konkurznej podstaty. Tento záväzok s poukazom na zákon o konkurze nevznikol jej ako úpadcovi, ale mohol vzniknúť správcovi. S poukazom na uvedené žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Z vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že žalobcom uplatnené pohľadávky na základe faktúr, ktoré boli splatné dňa 02.01.2012 a 16.03.2012 vznikli v čase, kedy bol na majetok žalovanej platne vyhlásený konkurz, ktorý bol v konečnom dôsledku uznesením zo dňa 31.01.2013 právoplatným a dňa 25.02.2013 zrušený, pričom následne uznesením zo dňa 23.08.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013 bolo povolené oddlženie žalovanej s tým, že zároveň je nepochybné, že žalobca si svoju pohľadávku voči správcovi konkurznej podstaty neuplatnil. Podľa § 166 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze v znení neskorších predpisov, dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

17. Podľa § 171 ods. 1, 2 cit. zákona, súd zruší skúšobné obdobie, ak zistí, že dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo, že príjem dlžníka nepostačuje ani na úhradu odmeny správcu. Uznesenie o zrušení skúšobného obdobia súd doručí dlžníkovi a správcovi. Proti uzneseniu môže dlžník podať odvolanie. Právoplatné uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa končí skúšobné obdobie a zaniká funkcia správcu. Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.

18. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, pokiaľ by bol úpadcom právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, táto sa zo zákona zrušuje ako dôsledok zrušenia konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z tohto pohľadu majú dlžníci, právnické a fyzické osoby nerovnaké postavenie, pretože dlhy fyzickej osoby v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze nezanikajú. Inštitút oddlženia fyzickej osoby však túto nerovnosť čiastočne vyvažuje. Podstatou oddlženia fyzickej osoby je, že za splnenia podmienok a postupu podľa § 166 a § 171, môže dôjsť k takému právnemu usporiadaniu majetkových vzťahov dlžníka voči veriteľom, ktorých pohľadávky neboli uspokojené v konkurze, že dlžník je voči týmto veriteľom zbavený dlhov rozhodnutím súdu. pohľadávky veriteľov síce nezanikajú, ale stanú sa voči nemu nevymáhateľnými. Inštitút oddlženia je zákonom koncipovaný ako právo dlžníka podať súdu návrh na zbavenie sa dlhov, nie však ako právo na zbavenie sa dlhov. Právo domáhať sa oddlženia dlžník nemá len v prípade zrušenia konkurzu preto, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate, t.z. že zrušenie konkurzu z iného dôvodu nebráni tomu, aby súd oddlženie dlžníkovi - fyzickej osobe povolil. Súd má tiež povinnosť dlžníka primerane poučiť jeho právo domáhať sa návrhom podaným súdu v konkurznom konaní zbavenia sa svojich dlhov prostredníctvom konania o oddlžení. Lehota na podanie návrhu dlžníkovi končí dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o zrušení konkurzu. V uvedenej lehote musí byť návrh dlžníka na to, aby bol súdom zbavený dlhov doručený konkurznému súdu.

19. Ako ďalej vyplýva z ust. § 171 cit. zákona, konanie o oddlžení končí rozhodnutím súdu o zrušení skúšobného obdobia, alebo o oddlžení dlžníka. Súd môže zrušiť skúšobné obdobie len pri naplnení niektorého z dvoch zákonom taxatívne stanovených dôvodov. Prvým je neplnenie povinnosti dlžníkom počas skúšobného obdobia, avšak musí ísť o závažné porušenie povinnosti alebo opakovanie menej závažné porušovanie, čo však nie je prejednávaný prípad. Druhým dôvodom je nedosiahnutie príjmu postačujúceho aspoň na odmenu správu, čo však rovnako nie je prejednávaný prípad.

20. V prípade, že dlžník neporušil žiadnu zo svojich povinností, uplynutím 3-ročnej skúšobnej doby, skúšobné obdobie automaticky nekončí. Skončí až rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka, t.j. o tom, že pohľadávky veriteľov, ktoré zostali neuspokojené po zrušení konkurzu a neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia sa stali voči dlžníkovi nevymáhateľné. V takom prípade sa dosiahne cieľ konania o oddlžení, teda, že sa dlžník zbaví nesplatené zvyšku dlhu v tom zmysle, že síce nezaniknú, ale veritelia strácajú právo vymáhať svoje neuspokojené pohľadávky voči dlžníkovi. Ich právo domáhať sa ich plnenia voči tretím osobám, napr. voči spoludlžníkom a ručiteľom zostáva zachované.

21. Na rozdiel od výslovnej úpravy riadne a včas neprihlásených pohľadávok v reštrukturalizácii pre prípady úspešnosti (§ 155 ods. 2), v zákone chýba výslovná úprava zániku vymáhateľnosti do konkurzu riadne a včas neprihlásených pohľadávok v dôsledku rozhodnutia súdu o oddlžení dlžníka. Zákonná dikcia vymedzenia rozsahu dlhov, ktorých sa dlžník oddlžením zbavuje, podľa ktorej ide o tie pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, teda vyžaduje interpretáciu toho, o ktoré pohľadávky vlastne ide. Jednoznačne ide o neuspokojené pohľadávky uvedené v zozname pohľadávok, ktorý správca po zrušení konkurzu odovzdal súdu, t.z. o pohľadávky veriteľov, ktoré mali postavenie konkurzných veriteľov. Po zrušení konkurzu však zostali neuspokojené nielen pohľadávky veriteľov, ktoré boli do konkurzu prihlásené a to z dôvodu, že majetok úpadcu podliehajúci konkurzu na ich uspokojenie nepostačoval, ale aj tie, ktoré v konkurze neboli uspokojené ani sčasti, pretože neboli prihlásené ani do zverejnenia zámeru správcu zostaviť konečný rozvrh zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku. Aj v tomto prípade ide o pohľadávky, ktoré neboli v konkurze, ani počas skúšobného obdobia uspokojené.

22. Pritom je nepodstatný dôvod, pre ktorý sa tak nestalo. Potom aj vzhľadom na účel oddlženia, ktorým je umožnený dlžníkovi zbaviť sa všetkých dlhov, ktorých neschopnosť splácania spôsobil jeho úpadok a umožniť mu po úspešnom ukončení skúšobného obdobia začať novú ekonomickú existenciu nezaťaženú minulosťou, zaniká vymáhateľnosť aj tých pohľadávok, ktoré v konkurze mohli byť, ale neboli uplatnené prihláškou. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dlžník týmto rozhodnutím nie je zbavený iných dlhov a toto rozhodnutie ho nezbavuje povinnosti zaplatiť tie dlhy, ktoré vznikli počas skúšobného obdobia, čo však rovnako nie je prejednávaný prípad. Uznesenie o povolení oddlženia súd zverejní v Obchodnom vestníku a doručí dlžníkovi a správcovi. Odvolanie proti nemu nie je prípustné. Právoplatnosťou tohto rozhodnutia, teda deň nasledujúci po zverejnení v Obchodnom vestníku končí konanie o oddlžení, skončilo skúšobné obdobie a zanikla funkcia správcu.

23. Pokiaľ teda v prejednávanom prípade si žalobca svoju pohľadávku voči žalovanej neuplatnil proti správcovi konkurznej podstaty a následne nebol zahrnutý do zoznamu veriteľov, ktorých mala žalovaná uspokojiť počas skúšobnej doby, je potom nutné konštatovať, že týmto spôsobom zanikla vymáhateľnosť daného nároku žalobcu voči žalovanej. Preto na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že žalobu je potrebné z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodnú zamietnuť.

24. Na tomto právnom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že sa jednalo o pohľadávku z tzv. bežného právneho úkonu definovaného v § 10 cit. zákona, nakoľko aj takéto úkony podliehajú režimu reštrukturalizačného konania tak, ako je to definované v § 114 zákona o konkurze, pričom § 171 cit. zákona nerozlišuje medzi jednotlivými typmi pohľadávok a jednoznačne definuje, že všetky pohľadávky sa zverejnením uznesenia o oddĺžení stávajú nevymáhateľnými.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1/ v spojení s § 396 ods. 2 a v spore úspešnej žalovanej bola priznaná plná náhrada trov konania podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 voči žalobcovi, ktorý v konečnom dôsledku úspech vo veci nemal.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .