Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Sa/21/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX C. E., t. č. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, Gucmanova 670/19, 920 41 Leopoldov, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová, JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Ul. Hlavná č. 11, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 0627890402019 zo dňa 16.08.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala podľa ustanovení a , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. 0627890402019 zo dňa 30.07.2019 (prednostnej náhrady škody) v celkovej sume 2 130,10 Eur, a to na základe právoplatného a vymáhateľného exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. -47 zo dňa 12.09.2016, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody (prednostnú) vo výške 2 130,10 Eur.

2. Žalobca vyššie uvedené upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok napadol včas odvolaním, v ktorom namietal, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 03.01.2018 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie. Zároveň uviedol, že dňa 27.03.2018 bol tento konkurz zrušený pre nedostatok majetku úpadcu a zrušenie konkurzu z uvedeného dôvodu nemá vplyv na povinnosť zastaviť exekúciu. Žalobca v odvolaní namietal, že predmetná pohľadávka mohla byť uspokojená len v konkurze a dodal, že v prípade jej neuplatnenia v konkurze sa považuje za nevymáhateľnú.

3. Sociálna poisťovňa, ústredie na odvolanie žalobcu vydala rozhodnutie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. 0627890402019 zo dňa 16.08.2019, ktorým odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok potvrdila. Vo vzťahu k obsahu odvolacích námietok žalovaná dôvodila, že pohľadávkami ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze sú len pohľadávky uvedené v ustanovení o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“, príp. „ZKR“). V nadväznosti na uvedené dala žalovaná do pozornosti, že v predmetnom konaní vymáhaná pohľadávka je v zmysle zákona o konkurze nedotknutou pohľadávkou a podľa citovaného zákona

oddlžením nedotknuté pohľadávky, ktorými sú okrem iného aj pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva tejto pohľadávky, možno uplatniť v konkurze. Žalovaná v tejto súvislosti doplnila, že oprávnená pobočka žalovanej si túto pohľadávku v konkurze neprihlásila a dňa 25.07.2019 začala konanie podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení na podklade právoplatného exekučného titulu. Na základe uvedeného žalovaná prijala záver, že predmetné konanie vo veci vymáhania pohľadávok bolo začaté v súlade so zákonom.

II. Rozsah a dôvody žaloby

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 0627890402019 zo dňa 16.08.2019 ako aj upovedomenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 0627890402019 zo dňa 30.07.2019 , vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 5. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaná si predmetnú pohľadávku neprihlásila v konkurznom konaní, pričom dňa 21.03.2018 správca konkurznej podstaty žalobcu vydal oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, čím sa skončilo konkurzné konanie proti majetku žalobcu. 6. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 167l ods. 1 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že pohľadávka žalovanej mohla byť uspokojená v konkurznom konaní proti majetku žalobcu, nakoľko on nezatajoval skutočnosť, že žalovaná je jeho veriteľom a nepopieral existenciu pohľadávok žalovanej. Podľa názoru žalobcu nie je zrejmé, prečo si žalovaná ako veriteľ v konkurzom konaní neuplatnila svoje právo a neprihlásila si pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené v konkurznom konaní voči žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že keby si žalovaná uplatnila svoju pohľadávku v konkurznom konaní, táto by bola riadne uspokojená, nakoľko ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Pre žalobcu nie je zrejmé, prečo si žalovaná účelovo neuplatnila predmetnú pohľadávku voči žalobcovi v konkurze a čakala, kým konkurzné konanie proti majetku žalobcu skončí. Žalobca podporil svoju argumentáciu o povinnosti žalovanej prihlásiť pohľadávku v konkurzom konaní vedenom na majetok žalobcu poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí súdov, napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 13.10.2014 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 17.08.2016. Dodal, že súčasná judikatúra súdov Slovenskej republiky je vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke v rámci konkurzného konania veľmi striktná a jednoznačná, a preto sa nemožno stotožniť s dôvodmi napadnutého rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k zákonnosti začatia vymáhania predmetnej pohľadávky. 7. V nadväznosti na uvedené žalobca označil konanie žalovanej za špekulatívne, nakoľko v upovedomení, ako aj v rozhodnutí žalovaná nepoukázala na objektívne skutočnosti a dôvody, na základe ktorých si neuplatnila pohľadávku v konkurznom konaní proti majetku žalobcu a svoje konanie zdôvodnila iba poukazom na ustanovenie , ktoré pojednáva o nedotknutých pohľadávkach zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním, avšak podľa ustanovenia citovaného zákona o konkurze si žalovaná mohla uplatniť pohľadávku aj v konkurznom konaní vedenom voči žalobcovi.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí druhého stupňa, zotrvala na jeho správnosti a zákonnosti, a preto navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 166c ods. 3 zákona o konkurze žalovaná dôvodila, že oddlžením nedotknuté pohľadávky možno uplatniť prihláškou, z čoho vyplýva, že ide o fakultatívnu možnosť veriteľa prihlásiť pohľadávku do konkurzu. Žalovaná má za to, že ide o právo veriteľa, a nie o jeho povinnosť, pričom z postavenia týchto pohľadávok, ktoré im zákon priznáva, je vylúčené, aby neprihlásením pohľadávky v konkurze zanikla vymáhateľnosť takejto nedotknutej pohľadávky. Výkladom ustanovenia § 166c ods. 3 zákona o konkurze žalovaná dospela k záveru, že pohľadávky nedotknuté oddlžením majú za dôsledok, že dlžník ich bude musieť splácať aj po oddlžení a napriek oddlženiu zostávajú veriteľovi zachované. 10. Žalovaná zároveň vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu, že žalovaná si mohla predmetné pohľadávky uplatniť v konkurznom konaní a následne by došlo k ich uspokojeniu. V tejto súvislosti dala žalovaná do pozornosti skutočnosť, že konkurzné konanie vedené na majetok žalobcu skončilo vydaním

oznámenia o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu, a preto je zrejmé, že pohľadávky prihlásené do konkurzu neboli uspokojené. 11. Na podporu svojho tvrdenia žalovaná demonštrovala, že do konkurzu prihlásila inú pohľadávku na základe rozhodnutia zo dňa 02.11.2009, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie júl 2007 až december 2008, pričom táto pohľadávka sa stala po zrušení konkurzu nevymáhateľnou. Z uvedeného vyplýva, že by nebola uspokojená ani nedotknutá pohľadávka, a teda tvrdenia žalobcu o možnom uspokojení tejto pohľadávky v prípade, ak by bola včas prihlásená do konkurzu, nie sú pravdivé. 12. Žalobca na vyjadrenie žalovanej repliku v lehote stanovenej správnym súdom nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 16. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa . 17. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 18. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 20. Podľa rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 21. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 22. Podľa zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. 23. Podľa zákona o sociálnom poistení právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu. 24. Podľa (Pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom) ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2018, ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

25. Podľa § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2018 pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

26. Podľa § 166c (Nedotknuté pohľadávky) ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2018 oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol

správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka.

27. Podľa § 166c ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2018, ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka.

28. Podľa § 166c ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2018 oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou. 29. Podľa § 167l ods. 1 vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2018 veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), za splnenia procesných podmienok ( a ), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 31. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia následkov neuplatnenia nedotknutej pohľadávky ( ) v konkurze vyhlásenom na jeho majetok, t. j. v rámci oddlženia podľa Štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorými mal byť podľa názoru žalobcu zánik vymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z dôvodu jej neprihlásenia žalovanou v konkurze. 32. Naproti tomu žalovaná zastala právny názor, že konkurzný veriteľ nemá povinnosť prihlasovať nedotknutú pohľadávku v konkurze a jej neprihlásením v konkurze sa právo na jej vyplatenie alebo vymáhanie po skončení konkurzu neprekluduje. 33. Správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej z obsahu administratívneho spisu zistil, že exekučným titulom pre začatie vymáhania spornej pohľadávky (prednostnej náhrady škody) v celkovej sume 2 130,10 Eur bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trnava č. k. -47 zo dňa 12.09.2016, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody (prednostnú) vo výške 2 130,10 Eur. 34. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podkladom na vydanie vyššie uvedeného exekučného titulu boli sirotské dôchodky vyplatené žalovanou trom deťom - sirotám A. M., nar. XX.XX.XXXX, N. M., nar. XX.XX.XXXX a S. M., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom X. XXX, ktorým po nebohom Q. M., nar. XX.XX.XXXX vznikol nárok na výplatu sirotského dôchodku. Uvedené sirotské si žalovaná uplatnila na príslušnom okresnom súde voči žalobcovi titulom regresného nároku podľa a zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že predmetné sirotské bolo vyplácané v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalobcu, pričom existencia subjektívnej zavinenej zodpovednosti žalobcu vyplýva priamo z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. -1462 zo dňa 21.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.11.2013, a ktorým bol žalobca uznaný vinným v spolupáchateľstve podľa z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa ods.

1, ods. 2 písm. b) s poukazom na , ktorým spoločným konaním žalobca úmyselne usmrtil nebohého poškodeného Q. M., nar. XX.XX.XXXX. 35. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že predmetná pohľadávka vyplývajúca z exekučného titulu, platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Trnava, má právny základ vzniku v súdom konštatovanom zavinenom protiprávnom konaní žalobcu, a teda svojím charakterom spadá do skupiny pohľadávok veriteľa, ktorá je pre účely konania o konkurze podľa Štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (Oddlženie fyzickej osoby) možné subsumovať pod nedotknuté pohľadávky podľa citovaného zákona. 36. Je nepochybné, že v danom prípade ide o vymáhanie pohľadávky, ktorá vznikla zo zodpovednosti žalobcu za škodu spôsobenú jeho úmyselným protiprávnym konaním. 37. Pokiaľ ide o právny osud takýchto oddlžením nedotknutých pohľadávok a o nakladanie s nimi pre účely ich uspokojenia v rámci oddlženia fyzickej osoby, zákonodarca tým, že v zákone o konkurze a reštrukturalizácii vytvoril explicitne pozitívnou enumeráciou takúto špeciálnu skupinu pohľadávok, vyjadril osobitný záujem spoločnosti na tom, aby pohľadávky zákonom privilegovaných veriteľov (napr. dieťaťa majúceho pohľadávku na výživnom - , Centra právnej pomoci za podmienok podľa ) alebo pohľadávky vzniknuté na základe zákonom privilegovaného titulu ( citovaného zákona), nepodliehali striktnej úprave prihlasovania pohľadávok v konkurze vyhlásenom na majetok fyzickej osoby. Rovnako tieto pohľadávky nepostihuje následok preklúzie - zániku právneho nároku na ich vyplatenie v prípade ich neprihlásenia do konkurzu alebo v prípadne zrušenia konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 38. Osobitnému režimu uplatňovanému vo vzťahu k nedotknutým pohľadávkam pri oddlžení fyzickej osoby zodpovedá aj zákonná úprava fakultatívneho prihlásenia, resp. uplatnenia tejto skupiny pohľadávok v konkurze fyzickej osoby podľa v spojení s vety prvej zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 39. Uvedený zámer , ktorou sa menil zákon o konkurze a reštrukturalizácii, kde vo vzťahu k ustanoveniu - nedotknuté pohľadávky uvádza, že „...Existuje však kategória nárokov, ktoré by napriek oddlženiu mali byť ich veriteľovi zachované. ... Napriek tomu, že oddlženie sa niektorých nárokov nedotýka, je možnosť si v konkurze tieto nároky uplatňovať prihláškou a podieľať sa tak na ich pomernom uspokojení spolu s ostatnými veriteľmi. Oproti iným nárokom však nenastane ten následok, že pohľadávka sa stane nevymáhateľnou a teda právny nárok stratí.“ 40. Z kontextu vyššie uvádzanej právnej úpravy inštitútu nedotknutých pohľadávok ( ) vyplýva, že nejde o špekulatívne konanie veriteľa, ktorému svedčí nedotknutá pohľadávka, keď nevyužije možnosť jej uplatnenia v konkurze na majetok fyzickej osoby prihláškou, ale uprednostní jej samostatné vymáhanie aj po zrušení konkurzu, keďže nevyužitie práva prihlásenia nedotknutej pohľadávky v konkurze nemá za následok prekludovanie nároku vyplývajúceho z nedotknutej pohľadávky. Inými slovami, takáto pohľadávka veriteľa jej neuplatnením v konkurze nezaniká. 41. Rovnako možno prijať záver, že v dôsledku zrušenia konkurzu z dôvodu nedostatku majetku dlžníka (konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu), nedotknutá pohľadávka nezaniká, pretože takýto následok so zrušením konkurzu zákon nespája. Preto je veriteľ oprávnený nedotknutú pohľadávku vymáhať za zákonom stanovených podmienok aj po zrušení konkurzu na majetok dlžníka, ktorý je fyzickou osobou ( ). 42. Ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálna právna úprava uplatňujúca sa pri oddlžení majetku fyzickej osoby v konaní podľa Štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( a nasl. ), a preto nie je možné na režim nedotknutých pohľadávok podľa aplikovať výklad zákonnej úpravy následkov (prekludovania nárokov) oneskoreného prihlásenia alebo neprihlásenia pohľadávok konkurzných veriteľov v konkurznom konaní vedenom podľa Druhej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii ( a nasl. ). Z uvedeného dôvodu správny súd konštatuje, že právne závery obsiahnuté v citácii rozsudkov krajských súdov, na ktoré žalobca poukázal v správnej žalobe (Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 13.10.2014 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 17.08.2016), nie sú vo vzťahu k meritu prejednávanej veci priliehavé a z nich vyplývajúce právne závery na tento prípad nemožno použiť. 43. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( ).

44. Právo na úplnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).