Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžsk/131/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného (sudca spravodajca) vo veci žalobcu: L., nar. XX. T. XXXX, D., Q., t. č. H., zastúpeného advokátskou kanceláriou: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47 254 581, Hlavná 11, Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 5. marca 2019 č. 0149430402019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -60 z 20. augusta 2020 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca spoločne s ďalším spolupáchateľom v apríli 2010 úmyselne usmrtili D.. Za tento skutok ich Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 21. augusta 2013 uznal za vinných z trestného činu vraždy podľa . Odvolania podané proti tomuto rozsudku zamietol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013.

2. Žalovaná vyplatila deťom po D. za obdobie od marca 2014 do februára 2015 sirotské dôchodky v úhrnnej výške 4.248,60 €. Následne žiadala, aby jej túto sumu zaplatili žalobca a jeho spolupáchateľ ako náhradu škody podľa o sociálnom poistení. Okresný súd Trnava ich svojím platobným rozkazom č. k. -60 zo 16. februára 2016 spoločne a nerozdielne zaviazal na jej zaplatenie. Za obdobie od marca 2016 do februára 2017 vyplatila žalovaná deťom po D. sirotské dôchodky v úhrnnej výške 4.268,74 € a znova žiadala, aby jej ju žalobca so spolupáchateľom nahradili. Preto im Okresný súd Trnava ďalším platobným rozkazom sp. zn. -59 z 21. septembra 2017 uložil povinnosť, aby ju spoločne a nerozdielne zaplatili. Obidva platobné rozkazy nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými.

3. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. vyhlásil na majetok žalobcu konkurz na oddlženie podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. marca 2017. V tomto uznesení zároveň zbavil žalobcu dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze podľa cit. zák. V čiastke 60/2018 Obchodného vestníka, vydanej 26. marca 2018, správkyňa podstaty žalobcu oznámila, že konkurz na majetok žalobcu sa končí, lebo konkurzná podstata nepokryje ani jeho náklady.

4. Pobočka Sociálnej poisťovne v Trnave rozhodla 30. januára 2019 o začatí vymáhania pohľadávok, ktoré jej priznali obidva platobné rozkazy Okresného súdu Trnava. O začatí vymáhania upovedomila žalobcu upovedomením z 1. februára 2019 č. 0149430402019. Žalobca v odvolaní proti tomuto upovedomeniu namietol, že obe pohľadávky sa stali nevymáhateľné v dôsledku skončenia konkurzu. Žalovaná však tu napadnutím rozhodnutím z 5. marca 2019 toto odvolanie zamietla s odôvodnením, že tieto pohľadávky sú podľa oddlžením nedotknuté.

5. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. -60. Takisto zdôraznil, že obe pohľadávky žalovanej sú pohľadávkami na náhradu škody z úmyselného konania žalobcu, preto podľa sú oddlžením nedotknuté. Možnosť uplatniť tieto pohľadávky prihláškou podľa cit. zák. neznamená, že by ich neuplatnenie viedlo k ich zániku alebo nevymáhateľnosti.

II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej a vec sa jej vráti na ďalšie konanie. Zopakoval svoj názor, že žalovaná mohla svoje pohľadávky voči žalobcovi uplatniť v konkurze, čo nevyužila. Jej pohľadávka by pritom v konkurze bola riadne uspokojená. Účelom konkurzného konania je práve to, aby dlžník na konci zostal s „čistým štítom“.

7. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zdôraznila, že účelom nie je to, aby neprihlásená pohľadávka zanikla alebo stala sa vymáhateľnou. Navyše, ani prihlásením by sa situácia žalovanej nezmenila, pretože žalobca nemal dostatok majetku na uspokojenie nijakej pohľadávky.

III.

Posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ), na ktorý od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body ( v spojení s ).

9. V prerokúvanej veci nie je sporné, že žalobca svojím úmyselným konaním spôsobil smrť D., v dôsledku čoho bola žalovaná povinná vyplácať jeho pozostalým sirotské dôchodky. Žalobca tak svojím zavineným konaním spôsobil žalovanej škodu v podobe vyplatených dávok a bol na jej náhradu zaviazaný podľa dvoma platobnými rozkazmi Okresného súdu Trnava. Tieto platobné rozkazy sú exekučnými titulmi podľa pre vymáhanie pohľadávok spôsobmi podľa uvedeného zákona. Konanie o vymáhanie bolo v zmysle cit. zák. začaté rozhodnutím z 30. januára 2019 a žalobca ako povinný bol o ňom upovedomený upovedomením z 1. februára 2019. Podľa môže účastník do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré (okrem iného) bránia vymáhateľnosti pohľadávky. Sporným zostalo, či v prerokúvanej veci zanikla vymáhateľnosť pohľadávok žalovanej z oboch platobných rozkazov v dôsledku oddlženia žalobcu konkurzom.

10. Podľa súd v uznesení o vyhlásení konkurzu rozhodne o oddlžení tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Podľa ods. 2 citovaného paragrafu sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Už zo znenia citovaných ustanovení je celkom zrejmé, že zbavenie dlhov sa týka len tých pohľadávok, ktoré podľa môžu byť uspokojené iba v konkurze. Rovnako je zo znenia citovaných ustanovení celkom zrejmé, že len v tomto rozsahu sa dlhy (pohľadávky) považujú za nevymáhateľné. Ustanovenie však už v úvodnej vete odseku 1 výslovne normuje, že sa použije len vtedy, ak zákon v alebo v neustanovuje inak. To znamená, že pohľadávky uvedené v týchto dvoch paragrafoch sa nepovažujú za pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze, pretože podliehajú osobitnému

režimu: pohľadávky podľa § 166b sa považujú za nevymáhateľné v celom tam uvedenom rozsahu, takže sa ani neuspokojujú v konkurze, zatiaľ čo pohľadávok podľa sa oddlženie vôbec nedotýka. Pohľadávky podľa sú teda výnimkou z , v dôsledku čoho sa na ne ani nevzťahujú účinky a , a to bez ohľadu na to, či ich veriteľ do konkurzu prihlásil alebo nie.

11. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) cit. zák. je oddlžením nedotknutá okrem iného pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Pohľadávka žalovanej v prerokúvanej veci vznikla v dôsledku úmyselného konania žalobcu. To, že konanie žalobcu bolo úmyselné, vyplýva z rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol odsúdený za trestný čin vraždy, ktorý predpokladá úmyselné zavinenie. Podľa sa na konanie vo veciach vymáhania pohľadávok vzťahujú ustanovenia o nedávkovom konaní podľa tretej časti, teda aj cit. zák. Podľa tohto ustanovenia je organizačná zložka Sociálnej poisťovne viazaná rozhodnutím o predbežnej otázke, o ktorej už právoplatne rozhodol iný orgán. Organizačná zložka je tak viazaná okrem iného rozsudkom trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, ako aj o tom, kto ho spáchal. Rovnako je však viazaná aj tým, ako tento skutok právne kvalifikoval trestný súd v rozsudku, teda vrátane formy zavinenia predpokladanej (porov. k obdobnému ustanoveniu rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , judikát R 35/1993). Takisto je tento rozsudok podľa záväzný aj pre správny súd.

12. Pohľadávka, ktorú žalovanej voči žalobcovi priznali platobné rozkazy Okresného súdu Trnava, tak bola pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním. Bola tak podľa pohľadávkou, ktorá nie je dotknutá oddlžením, v dôsledku čoho sa na ňu nevzťahujú účinky ustanovenia a cit. zák. Oddlženie žalobcu tak nemalo nijaký vplyv na vymáhanie týchto pohľadávok a nemohlo tak vo vzťahu k nim predstavovať okolnosť, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu a bránila by ich vymáhateľnosti v zmysle Odvolanie žalobcu podľa citovaného ustanovenia tak nebolo dôvodné a žalovaná rozhodla správne, ak ho preskúmavaným rozhodnutím zamietla.

13. So žalobcom možno vo všeobecnosti súhlasiť, že účelom oddlženia bolo umožniť jednotlivcovi začať s „čistým štítom“. Tento záujem však nebol jediným záujmom, ktorý zákonodarca musel zohľadňovať pri konštrukcii oddlženia. Ako správne zdôraznil už správny súd v napadnutom rozsudku, ustanovenie § 166c je tak prejavom iného záujmu - zdôrazniť význam určitých pohľadávok, ktoré zákonodarca považoval za tak závažné, že prevážia nad záujmom ponechať dlžníka s „čistým štítom“. Judikatúra, na ktorú žalobca vo svojich podaniach poukazoval, takisto nie je použiteľná. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. sa týkalo situácie, keď veriteľ počas konkurzu (nie po jeho skončení) uplatňoval voči správcovi konkurznej podstaty pohľadávku, ktorú si nestihol prihlásiť v určenej lehote. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. sa týkal oddlženia upraveného v a nasl. v znení účinnom pred 1. marcom 2017. V tejto úprave sa však pohľadávky nečlenili na rôzne kategórie tak, ako ich upravuje , 166b a 166c cit. zák. v znení účinnom od 1. marca 2017. IV. Záver 14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd v prerokúvanej veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Preto kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť podľa rozsudkom ( ) zamietol.

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa a 168 v spojení s , keď žalobca nebol vo veci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok na náhradu trov priznal.

16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.