Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/77/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: ZELENÝ DVOR KOŠICE, s.r.o., Jakobyho 1, 040 01 Košice, IČO: 36 592 595, proti žalovanému v 1. rade: EKONOMIK SERVIS s.r.o., Trieda SNP 58, 040 11 Košice, IČO: 36 569 747, zastúpený: JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát, s.r.o., Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, žalovanému v 2. rade: 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, zastúpený: HUSAR AND PARTNERS S.R.O., Vojenská 14, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 53 519 141, žalovanému v 3. rade: Dušan Malo, nar. 01.10.1957, Hemerkova 1320/10, 040 23 Košice (adresa na doručovanie Baltická 19, 040 12 Košice), o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12. novembra 2021, č.k. -307, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 12. novembra 2021, č.k. -307.

II. Žalovanému v 1. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade, stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a zároveň priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby: (i) súd určil, že štvrtá opakovaná dobrovoľná dražba konaná dňa 8.10.2019 na návrh žalovaného v 1. rade a vykonaná prostredníctvom žalovaného v 2. rade, ktorej priebeh je zaevidovaný v Notárskej zápisnici N 1285/2019, Nz 32908/2019, NCRIs 33658/2019 a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z. zapísané na LV č. XXXXX a príslušenstvo, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva je neplatná; (ii) súd určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Z. zapísanej na LV č. XXXXX a príslušenstvo, ktoré sa nezapisuje alebo nie je zapísané na liste vlastníctva prostredníctvom ním určeného súdneho znalca zapísaného v zozname znalcov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, pričom tento znalecký posudok tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.2.2013 došlo medzi žalovaným v 1. rade na strane veriteľa a B. Y., S. Y. a žalobcom ako dlžníkmi spolu na strane dlžníka k uzatvoreniu Zmluvy o úvere č.

2013/02 v znení jej dodatkov č. 1 až 4, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver v celkovej výške 323.500,- eur, s termínom jeho vrátenia dňa 30.4.2013. Poskytnutý úver bol zabezpečený na základe Záložnej zmluvy č. ZP2013/02A stavbou WELLNES hotel - Zelený dvor, evidovanou na LV č. XXXXX, okres: Košice III, obec: Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, k.ú. Z.. Dňa 12.11.2018 bolo žalobcovi doručené od žalovaného v 1. rade Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktorým sa žalovaný v 1. rade domáha uspokojenia neuhradenej istiny úveru 274.978,- eur a zmluvnej pokuty 80.000,- eur. Žalobca dôvodil, že Zmluva o úvere a Záložná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností a procesné pravidlá pre konanie dražieb boli výrazne porušené, preto je predaj nehnuteľností nezákonný. Napriek uvedenému sa dňa 20.6.2019 konalo prvé kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľností, dňa 18.7.2019 opakované kolo, dňa 13.8.2019 druhé opakované kolo, dňa 10.9.2019 tretie opakované kolo, ktoré boli neúspešné. Dňa 7.10.2019 bola žalobcovi zaslaná výzva žalovaného v 2. rade na sprístupnenie nehnuteľností, za účelom vypracovania v poradí 4. znaleckého posudku, čo potvrdzuje pravdivosť tvrdenia, že znalecký posudok, ktorý bol podkladom pre nezákonné speňaženie nehnuteľností je nekonzistentný a dražba, ktorej bol podkladom, je nezákonná. Dňa 8.10.2019 sa konalo štvrté opakované kolo dobrovoľnej dražby nehnuteľností, prostredníctvom žalovaného v 2. rade, ktoré bolo úspešné. Žalovaný v 3. rade vydražil nehnuteľnosti za sumu 1.531.000,- eur. Priebeh štvrtej opakovanej dobrovoľnej dražby je zachytený v Notárskej zápisnice zo dňa 8.10.2019, sp.zn. N 1285/2019, Nz 32908/2019, NCRIs 33658/2019 (ďalej len Notárska zápisnica). Uvedenou dražbou boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže bola rozlične určená všeobecná hodnota nehnuteľností v jednotlivých podaných znaleckých posudkoch. Zároveň v priebehu dražby bola: (i) rozdielna identifikácia mimoriadnych rizík pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností; (ii) nesprávna identifikácia a lokalizácia príslušenstva nehnuteľností, ktoré sa speňažili; (iii) porušené ustanovenie § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách a s tým súvisiaca nezákonnosť všetkých opakovaných dražieb; (iv) porušené ustanovenia § 17 ods. 7 a ods. 8 Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch; (v) speňažovanie nehnuteľností na základe Znaleckého posudku č. 72/2019, zároveň paralelné vypracovanie Znaleckého posudku č. 27/2019 a Výzva na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ohodnotenia nehnuteľností znalcom dňa 22.8.2019; (vi) uplatnenie výhrad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, speňažovanie hnuteľných vecí, ktoré nie sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Všetky uvedené porušenia a nezákonné postupy odôvodňujúce absolútnu nezákonnosť dražby a hrubé porušovanie platnej právnej úpravy boli predmetom námietok žalobcu, ktoré sú zachytené v Notárskej zápisnici. Žalovaný ďalej uviedol, že počas konania a bezprostredne po konaní štvrtého kola opakovanej dobrovoľnej dražby určenej na deň 8.10.2019 došlo ku viacerým porušeniam Zákona o dobrovoľných dražbách a to najmä, no nie výlučne ustanovenia § 24 ods. 1 a ods. 3, § 14 ods. 1. Naliehavý právny záujem je daný v prípade potreby určenia neplatnosti dražby a určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Je neakceptovateľné, aby bola dosiahnutá cena, ktorú sa zaviazal žalovaný v 3. rade zaplatiť nižšia ako napr. cena najnižšieho podania vychádzajúca zo znaleckého posudku č. 27/2019. Žalobca poukázal, že po doplatení zvyšnej ceny prejde na žalovaného v 3. rade vlastnícke právo. Preto hrozí stav objektívnej právnej neistoty spočívajúcej v speňažení nehnuteľností a vykonávaní úkonov smerujúcich ku zmene formálnej evidencie v katastri nehnuteľností zo žalobcu na žalovaného v 3. rade. Existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty je daná aj pri zmätočnom určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností, čo žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nevyriešil, len vybral jeden z viacerých znaleckých posudkov a na základe toho dražil. Doposiaľ nie je jasné, aká je všeobecná hodnota nehnuteľností, napriek tomu sa vykonala dražba a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Ku konaniu štvrtého kola opakovanej dobrovoľnej dražby (5. kolo) žalobca uviedol, že jej konaním a vydražením nehnuteľností došlo k zásadnému porušeniu jeho práv a iba formou určenia neplatnosti dražby je možné eliminovať porušenie práv žalobcu ad maiori ad minus, ich ohrozenie.

4. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že v právnom postavení žalobcu ani iných strán sporu neexistuje v súčasnosti žiadna spornosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Štvrtá opakovaná dražba, ktorá je predmetom sporu, bola zmarená neuhradením ceny vydraženého predmetu dražby žalovaným v 3. rade v ustanovenej lehote, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa 29.10.2019. Prípadné súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dražby, ktoré je konštitutívne, by za týchto okolností vyvolávalo iba presne tie isté právne následky, ktoré už predtým nastali priamo zo zákona s poukazom na § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách. Na takomto určení nemôže existovať žiadny právny záujem na strane žalobcu a navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia sa ani neodstraňuje žiadna spornosť v právnom postavení strán sporu. Žalobca ako vlastník v dôsledku dražby nikdy neprišiel o svoje vlastnícke právo, žalovaný

v 3. rade ako vydražiteľ toto vlastnícke právo nikdy nenadobudol. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o zmarenú dražbu, žalobca nebol a ani nemohol byť touto dražbou akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach, preto ani nemá aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že s poukazom na ustanovenie a nemožno vyhovieť návrhu žalobcu a určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností, z dôvodu údajných vád znaleckých posudkov, ktoré boli podkladom pre štvrtú opakovanú dražbu, keďže hodnota nehnuteľností nie je právom patriacim žalobcovi a žiadnym spôsobom ani nesúvisí s právnymi vzťahmi medzi stranami sporu. Ide iba o právnu skutočnosť, ktorú súd môže určiť iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ak by aj bol naliehavý právny záujem u žalobcu preukázaný, v zmysle znenia na určenie právnej skutočnosti nepostačuje. Žalovaný v 1. rade považuje všetky výhrady žalobcu voči znaleckým posudkom za nedôvodné, účelové a vykonštruované. Aj keby tieto posudky mali vady, tak jediná možnosť ingerencie súdu do otázky určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností je v rámci následného rozhodovania o neplatnosti riadne zrealizovanej a úspešnej, t.j. nie zmarenej dražby. Súd nemôže vopred nariadiť záložnému veriteľovi a dražobníkovi, z akej všeobecnej hodnoty predmetu dražby majú do budúcnosti vychádzať.

5. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k nároku na určenie neplatnosti dražby uviedol, že štvrté kolo opakovanej dražby bolo zmarené nakoľko vydražiteľ v stanovenej lehote neuhradil cenu predmetu dražby dosiahnutú vydražením. Zmarenie dražby bolo uverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa 24.10.2019. Dôsledkom zmarenia dražby je v zmysle ustanovenia § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách to, že účinky príklepu zanikli ku dňu príklepu. Dôsledkom zmarenia dražby je to, že takáto dražba nemá za následok žiadne právne účinky voči žalobcovi a nemohla sa žiadnym spôsobom dotknúť akýchkoľvek jeho práv. Príklep licitátora vyvoláva právne účinky v podobe prechodu vlastníckeho práva k predmetu dražby iba v prípade, ak došlo v stanovenej lehote k uhradeniu ceny predmetu dražby dosiahnutej vydražením. Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 21 ods. 2 počíta iba a len s možnosťou žaloby o neplatnosť dražby, ktorá bola reálne dovŕšená uhradením ceny dosiahnutej vydražením. S možnosťou žaloby o určenie neplatnosti zmarenej dražby Zákon o dobrovoľných dražbách neráta, čo je aj logické a správne. Dôsledkom zmarenia dražby je totiž to isté ako určenie dražby za neplatnú a to zánik účinku príklepu ku dňu príklepu. Nakoľko tie isté účinky ako rozhodnutie súdu o neplatnosti dražby má aj zmarenie dražby, neexistuje žiaden logický a ani zákonný dôvod na existenciu a možnosť úspešného podania žaloby v prípade dražby, ktorá bola zmarená. Zákon o dobrovoľných dražbách ale ani iný právny predpis nepočíta so žalobou o určenie neplatnosti zmarenej dražby. Takúto žalobu je preto potrebné považovať za určovaciu žalobu, kde je však potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Vzhľadom na to, že z dôvodu zmarenia dražby nastali účinky zániku príklepu ku dňu príklepu, takýto žalobný návrh je nevyhnutné zamietnuť pre neexistenciu akéhokoľvek právneho záujmu na požadovanom určení. Naviac podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách „v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o zmarenú dražbu, žalobca nebol a ani nemohol byť touto žalobou akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach, a preto ani nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. Súd nemôže určiť neplatnosť zmarenej dražby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vo vzťahu k návrhu na určenie ceny predmetu dražby žalovaný v 2. rade poukázal na ustanovenie a (ďalej len „“). Žalobca odôvodnil existenciu svojho naliehavého právneho záujmu najmä vadami znaleckých posudkov, ktoré boli podkladom pre štvrtú opakovanú dražbu. Hodnota nehnuteľností nie je právom patriacim žalobcovi, a žiadnym spôsobom ani nesúvisí s právnymi vzťahmi medzi stranami sporu. Jedná sa len o právnu skutočnosť, ktorú súd môže v súlade s vyššie citovaným určiť iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aj keby naliehavý právny záujem žalobcu bol preukázaný, v zmysle na určenie právnej skutočnosti nepostačuje. Uviedol tiež, že naliehavosť právneho záujmu na určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti súdom nikdy nemôže byť preukázaná vadami znaleckých posudkov. Aj keby tieto posudky mali vady, jediná možnosť ingerencie súdu do otázky určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností je v rámci následného rozhodovania o neplatnosti riadne zrealizovanej a úspešnej, t.j. nie zmarenej dražby. Súd nemôže vopred nariadiť záložnému veriteľovi a dražobníkovi, z akej všeobecnej hodnoty predmetu dražby majú do budúcnosti vychádzať.

6. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe nevyjadril.

7. Žalobca v replike zo dňa 18.3.2020 zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe. Poukázal, že neplatnosť dražby vyplýva z viacerých okolností, pričom jej konanie nemalo byť realizované pre závažné

rozpory s platnou právnou úpravou. Skutočnosť, že dražba bola zmarená nesúvisí s tým, že samotná dražba bola nezákonná a konať sa nikdy nemala. Naliehavý právny záujem na určení dražby za neplatnú tkvie v aktuálnom stave objektívnej právnej neistoty a ohrozenia právneho postavenia žalobcu. Nie je možné zhojiť nezákonnú dražbu okolnosťami týkajúcimi sa zmarenia dražby. Odporuje logike, aby sa legalizovalo konanie nezákonnej dražby tým, že sa bude argumentovať jej zmarením. Zmarenie je dôsledok zákonom predpokladaných skutočnosti a nie je spôsobilé liberovať porušenie platnej právnej úpravy v rozsahu konania nezákonnej dražby (nezákonných dražieb). Na určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností má žalobca výrazný záujem z dôvodu, že žalovaný v 2. rade si účelovo vyberá znalecký posudok, ktorý mu pre konanie dražieb vyhovuje a na tomto podklade vykonáva dražby. Argumentáciu žalovaného v 1. rade smerujúcu k ustanoveniu § 2 písm. a) a nasl. Zákona o dobrovoľných dražbách považoval žalobca za nesúvisiacu s prejednávanou vecou. Účelom žaloby nie je dosiahnuť určenie neplatnosti zmarenia dražby, skrz napádania splnenia podmienok neplatnosti dražby ale určenie, že dražba je neplatná, pre absenciu akýchkoľvek zákonných predpokladov pre jej konanie, s čím otázka zmarenia dražby nesúvisí. Skutočnosť, či si vydražiteľ plní alebo neplní svoje povinnosti a ako uvedené posúdi žalovaný v 2. rade ako dražobník žiadnym spôsobom nesúvisí s otázkou zákonnosti dražby. Zákonnosť konania dražby je otázkou, ktorú je potrebné separátne posúdiť, od otázky naplnenia podmienok zmarenia dražby. Otázka objektívnej právnej neistoty, ktorou odôvodňuje žalobca naliehavý právny záujem nesúvisí s evidenciou na LV č. XXXXX, k.ú. Z.. Objektívna právna neistota tkvie v tom, že sa dražilo na podklade nezákonného a subjektívne zvoleného znaleckého posudku, pričom neboli dodržané základné postupy pre konanie dražieb a nič nebráni tomu, aby sa dražilo ďalej v cyklicky opakovanej dražbe, ktorá nadväzuje na už konanú dražbu. Vyslovením neplatnosti dražby sa dá zvrátiť opakujúci sa a nezákonný postup konania dražieb, čím sa vyslovením neplatnosti jednej z mnohých dražieb dá zabrániť a predíde sa rozsiahlym škodám. V danom prípade sa konalo spolu päť nezákonných dražieb, ktorých výsledkom je aj dražba, ktorej neplatnosti sa v tomto konaní žalobca domáha. Jedným z dôsledkov určenia neplatnosti dražby je ten, že žalovaný v 2. rade nemôže realizovať v poradí ďalšiu dražbu ale túto dražbu musí opakovať. Súdne rozhodnutia majú okrem represie rozhodnutím o nezákonnosti dražby aj preventívny účinok, a to aby sa ďalšie nezákonné dražby cyklicky na konanú dražbu nekonali a zabránilo sa protiprávnemu stavu a objektívnemu ohrozovaniu a porušovaniu jeho práv. Podstata žaloby v rozsahu potreby určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností spočíva v tom, aby súd ustanovil znalca, ktorý nezávisle ohodnotí nehnuteľnosť, určí nesporne všeobecnú hodnotu nehnuteľností a následne sa bude dražiť na tomto podklade od prvej dražby, nanovo, pri dodržaní zákonných pravidiel. A ak sa žalovaný v 2. rade od tohto znaleckého posudku opätovne odkloní a nebude ho rešpektovať, nesie za tento postup plnú zodpovednosť.

8. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 16.6.2020 poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.11.2018, sp. zn. , ktorý v identickej veci uviedol, že žalobe by nemohol vyhovieť už len z dôvodu, že nedošlo k zásahu do práv žalobcu, nakoľko z dôvodu zmarenia dražby k strate vlastníckeho práva u neho nedošlo. Navyše, ak by aj konajúci súd navzdory vyššie uvedenému porušenie zákona skonštatoval a žalobe by vyhovel, uvedené by nemalo žiaden vplyv na postavenie žalobcu, ktorého vlastnícke právo pre neuhradenie ceny dosiahnutej vydražením nezaniklo. Povedané inak, neuhradenie ceny dosiahnutej vydražením v lehote uvedenej v § 26 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách je samo o sebe dôvodom, pre ktorý odpadol predmet konania.

9. Súd prvej inštancie v bode 12. až 14. odôvodnenia rozsudku uviedol, ktoré prostriedky procesného útoku a obrany použili žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný v 3. rade, hoci boli na pojednávanie nariadené na deň 12.11.2021 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, preto súd prvej inštancie vec prejednal v ich neprítomnosti.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dražbám predmetných nehnuteľností v zmysle žaloby. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané aj Oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 002/39-2019JŠ zo dňa 20.6.2019, Oznámením o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby PDS č. 002/46-2019JŠ zo dňa 18.7.2019, Oznámením o výsledku druhej opakovanej dobrovoľnej dražby PDS č. 002/55-2019JŠ zo dňa 13.8.2019, Oznámením o výsledku tretej opakovanej dobrovoľnej dražby PDS č. 002/62-2019JŠ zo dňa 10.9.2019, Oznámením o výsledku štvrtej opakovanej

dobrovoľnej dražby PDS č. 002/71-2019JŠ zo dňa 8.10.2019, Notárskou zápisnicou č. N 1285/2019 (Nz 32908/2019, NCRIs 33658/2019) zo dňa 8.10.2019.

12. Nebolo sporné ani to, že štvrtá opakovaná dražba bola zmarená. Táto skutočnosť bola súdu prvej inštancie preukázaná aj Oznámením o zmarení dražby zverejneným v Obchodnom vestníku č. 209/2019 zo dňa 29.10.2019 a Oznámením o zmarení dražby zverejneným v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 24.10.2019. Dôvodom zmarenia dražby bolo, že vydražiteľ v stanovenej lehote neuhradil cenu predmetu dražby dosiahnutú vydražením.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že sporné medzi stranami bolo, či môže súd rozhodovať o neplatnosti štvrtej opakovanej dražby napriek tomu, že bola zmarená, a či súd môže určiť všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností prostredníctvom ním určeného súdneho znalca.

14. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením s LV č. XXXXX pre katastrálne územie Z. zo dňa 5.2.2020 mal súd prvej inštancie preukázané, že aj po podaní žaloby a zverejnení oznámenia o zmarení dražby je vlastníkom dotknutých nehnuteľností žalobca.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , , o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú vymedzenie základných pojmov, podmienky postupu pri dražbách, ohodnotenie predmetu dražby, obhliadku predmetu dražby, oznámenia o dražbe, upustenie od dražby, zmarenie a neplatnosť dražby, opakovanú dražbu, zápisnicu o vykonaní dražby, úhradu ceny dosiahnutej vydražením a podľa , upravujúce výpočet druhu žalôb.

16. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním (Oznámením o zmarení dražby zverejneným v Obchodnom vestníku č. 209/2019 zo dňa 29.10.2019, Oznámením o zmarení dražby zverejneným v Notárskom centrálnom registri dražieb zo dňa 24.10.2019) mal preukázané, že štvrtá opakovaná dražba, určenie neplatnosti ktorej je predmetom konania bola zmarená neuhradením ceny vydraženého predmetu dražby žalovaným v 3. rade v stanovenej lehote /§ 2 písm. j) Zákona o dobrovoľných dražbách/. Žalobca je naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

17. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že ustanovenie § 21 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách spája tie isté právne následky v podobe zániku účinkov príklepu udeleného na dražbe s dvoma rôznymi právnymi skutočnosťami, a to so zmarením dražby, alebo s určením dražby súdom za neplatnú. V prejednávanej veci, vo vzťahu k štvrtej opakovanej dražbe zo dňa 8.10.2019, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 13182, tieto právne následky v podobe zániku účinkov príklepu už nastali, a to priamo zo zákona neuhradením ceny vydraženého predmetu dražby. Skutočnosť, že účinky príklepu zanikli, bola zverejnená v Obchodnom vestníku ako aj v Notárskom centrálnom registri dražieb.

18. Konštatoval súd prvej inštancie, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o zmarenú dražbu, žalobca nebol a ani nemohol byť touto dražbou akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach. Prípadné súdne rozhodnutie o určení neplatnosti dražby by za týchto okolností vyvolávalo iba presne tie isté právne následky, ktoré už predtým nastali priamo zo zákona. Na takomto určení nemôže existovať žiadny právny záujem na strane žalobcu, a navrhovaným výrokom súdneho rozhodnutia sa ani neodstraňuje žiadna spornosť v právnom postavení strán sporu. Žalobca ako vlastník v dôsledku dražby nikdy neprišiel o svoje vlastnícke právo, žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ toto vlastnícke právo nikdy nenadobudol.

19. Súd prvej inštancie poukázal, že ak by aj v priebehu dražby došlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, žalobe by nemohol vyhovieť z dôvodu, že nedošlo k zásahu do práv žalobcu, nakoľko z dôvodu zmarenia dražby k strate vlastníckeho práva u neho nedošlo. To znamená, že neuhradenie ceny

dosiahnutej vydražením v lehote uvedenej v § 26 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách je samo o sebe dôvodom, pre ktorý odpadol predmet konania v časti o určenie neplatnosti dražby.

20. Dôvodil súd prvej inštancie, že ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Skutočnosť, že žalobca uplatňuje proti žalovaným nárok na určenie ceny všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nie je zárukou odvrátenia budúcich sporov procesných strán. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

21. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca odôvodnil existenciu svojho naliehavého právneho záujmu vadami znaleckých posudkov, ktoré boli podkladom pre štvrtú opakovanú dražbu. Hodnota nehnuteľností nie je právom patriacim žalobcovi a žiadnym spôsobom ani nesúvisí s právnymi vzťahmi medzi stranami sporu. Jedná sa len o právnu skutočnosť, ktorú súd môže v súlade s ustanovením určiť iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Naliehavosť právneho záujmu na určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti súdom nikdy nemôže byť preukázaná vadami znaleckých posudkov. Aj keby tieto posudky mali nejaké vady, jediná možnosť ingerencie súdu do otázky určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností je v rámci následného rozhodovania o neplatnosti riadne zrealizovanej a úspešnej (t.j. nie zmarenej) dražby. Súd nemôže vopred nariadiť záložnému veriteľovi a ani dražobníkovi, z akej všeobecnej hodnoty predmetu dražby majú do budúcnosti vychádzať.

22. Konštatoval súd prvej inštancie, že v spore znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti by nebol vyhotovený z dôvodu jeho potreby pre posúdenie skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej, preto súd prvej inštancie mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností prostredníctvom súdom určeného súdneho znalca.

23. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol.

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / /. Poukázal, že napriek tomu, že informoval súd prvej inštancie, že nemá v spore zvoleného právneho zástupcu, tento nepostupoval správne. Ide o zložitý spor a žalobca usúdil, že je nevyhnutné, aby ho zastupoval advokát, čo mu súd prvej inštancie neumožnil. Meno právneho zástupcu s plnou mocou doručí súdu do 10 dní.

26. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že zmarená dražba sa uskutočnila dňa 8.10.2019, teda viac ako 2 roky pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, čo je dostatočne dlhá doba na to, aby si žalobca zvolil advokáta. Preto takýto postup žalobcu je nevyhnutné vyhodnotiť ako účelový. Skutočnosť, že žalobca po dvoch rokoch usúdil, že sa chce v spore nechať zastupovať advokátom, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania a ani akceptovateľný dôvod ospravedlnenia neprítomnosti žalobcu na pojednávaní.

27. Žalovaní v 2. a 3. rade vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodali.

28. Žalobca odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením žalovaného v 1. rade k podanému odvolaniu bola žalobcovi doručená dňa 21.3.2022.

29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

30. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

31. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa Odvolací súd zastáva názor, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

32. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalobcu na zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania ( ). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

34. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

35. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

36. Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

37. Z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej, resp. že v priebehu konania vôbec oznámil súdu prvej inštancie, že sa hodlá v spore zastúpiť advokátom. Žalobca síce v odvolaní uviedol, že uvedie označenie právneho zástupcu s plnou mocou do 10 dní, čo doposiaľ neuskutočnil. Preto odvolací súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že mu súd prvej inštancie neumožnil zvoliť právneho zástupcu, resp. akým konkrétnym procesným postupom súdu prvej inštancie k tomu malo dôjsť.

38. Odvolací súd musí konštatovať, že ak bol žalobca ako strana sporu riadne a včas na pojednávanie predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta včas a zároveň je advokát sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní (viď. uznesenie NS SR sp.zn. ). Preto ani prípadný postup na strane žalobcu v priebehu konania, ktorým by sa snažil až v priebehu konania, resp. pred pojednávaním nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, nie je možné vyhodnotiť inak ako špekulatívny, smerujúci k neúčelnému a zbytočnému predlžovaniu súdneho konania.

39. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že štvrtá opakovaná dražba, určenie neplatnosti ktorej je predmetom konania bola zmarená neuhradením ceny vydraženého predmetu dražby žalovaným v 3. rade v stanovenej lehote /§ 2 písm. j) Zákona o dobrovoľných dražbách/ a žalobca je naďalej vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu na takomto určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže existovať žiadny právny záujem na strane žalobcu. Zároveň určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti súdom má povahu určenia právnej skutočnosti, ktorú súd môže v súlade s ustanovením určiť iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je posudzovaný spor.

40. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, SR), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

41. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému v 1. rade, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. a 3. rade, stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalovaným v 2. a 3. rade v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).