Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: L.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. X, N., zastúpená O. A., bytom M. F. XX, N., korešpondenčná adresa: V.O. XX, N., proti osobe povinnej platiť výživné: L.. W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. X, N., zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom: Krížna 14, Bratislava, o určenie výživného na manželku, na odvolanie navrhovateľky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 03. augusta 2020, č.k. -639, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 03. augusta 2020, č.k. -639 v napadnutom výroku o výživnom m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky od 06.10.2017 do 31.12.2017 sumou 300,- € mesačne, od 01.01.2018 do 31.12.2019 sumou 350,- € mesačne, a od 01.01.2020 do 10.06.2020 sumou vo výške 500,- eur mesačne.

II. Dlžné výživné za obdobie od 06.10.2017 do 10.06.2020 vo výške 3.875,27 eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 03. augusta 2020, č.k. -639 vo zvyšnom napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 03.08.2020, č.k. -639 rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250,- € mesačne od 06.10.2017 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , t.j. do dňa 10.06.2020. Dlžné výživné súd neurčil a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 160,50 € na účet Okresného súdu Bratislava IV do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným výrokom návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Bratislava IV pod č.k. -17 zo dňa 27.09.2017 zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom domáhala uloženia povinnosti odporcovi prispievať na jej výživu sumou 600,- € mesačne. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia, majú tri deti, pričom od decembra 2014 ju odporca opustil, odvtedy žije vo vlastnej domácnosti a uvedené sprevádzalo aj zablokovanie spoločných účtov, a preto si navrhovateľka musela požičiavať mesačne t.j. sumu 1.000,- € od svojich rodičov. Zároveň uviedla,

že od septembra 2014 prebieha na okresnom súde konanie o rozvod ich manželstva, pričom odporca v mesiacoch január a február v roku 2015 prispieval na výživu navrhovateľky sumou 240,- € mesačne, následne už však na jej výživu neprispieval. Príjem navrhovateľky zo zamestnania predstavoval sumu cca 620,- € mesačne, pritom mala poznatok, že mesačný príjem odporcu predstavoval sumu 4.030,- €. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že potom, čo ju odporca opustil a založil si novú vlastnú domácnosť, vznikol priepastný rozdiel v ich životnej úrovni, a preto sa domáha, aby mu súd uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 600,- € mesačne. Súčasne s podaným návrhom navrhla nariadiť aj neodkladné opatrenie, ktorým súd zaviaže odporcu prispievať na jej výživu sumou 600,- € mesačne. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.09.2017 navrhovateľka uviedla, že v návrhu na začatie konania došlo k chybe v písaní, keď správne malo byť uvedené požadované výživné 1.600,- € mesačne, namiesto sumy 600,- €, taktiež neodkladným opatrením navrhla výživné v sume 1.600,- € mesačne namiesto sumy 600,- € mesačne. Navrhovateľka uvedené odôvodnila tým, že po sčítaní príjmov oboch manželov vyjde suma 4.600,- € a po vydelení dvomi, suma 2.300,- €, po odpočítaní jej príjmu 600,- €, preto výsledná suma, ktorú navrhovateľka požaduje je 1.600,- € mesačne.

3. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že neodkladným opatrením zo dňa 27.09.2017, č.k. -17, právoplatným dňa 27.03.2018, súd uložil odporcovi platiť na výživu navrhovateľky výživným v sume 250,- € mesačne. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.10.2017 navrhovateľka súdu oznámila, že navrhuje uložiť odporcovi povinnosť platiť na jej výživu sumu 600,- € mesačne od podania návrhu na začatie konania do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Následne podaním doručeným okresnému súdu dňa 26.10.2017 navrhovateľka navrhla pripustiť zmenu návrhu, v ktorom žiadala zaviazať odporcu platiť na jej výživu sumu 1.600,- € mesačne s odôvodnením, že z vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu v konaní vedenom pod sp.zn. zistila, že v období od 12/2015 do 8/2017 bola hrubá mesačná mzda odporcu 124.357,88 € a čistá mesačná mzda odporcu za uvedené obdobie bola 87.865,50 €. Navrhovateľka uvedené odôvodnila tým, že keďže životná úroveň manželov má byť rovnaká, navrhla uložiť odporcovi povinnosť platiť na jej výživu sumu 1.600,- € mesačne.

4. Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že nesúhlasí s návrhom a potvrdil, že sa od manželky odsťahoval v decembri 2014, pričom ale podotkol, že zásadným problémom v ich spoločnom živote bolo práve jej nekontrolované míňanie finančných prostriedkov a jej finančné nároky považuje za absolútne neprimerané. Odporca uviedol, že jeho čistý mesačný príjem za obdobie od 01/2017 do 08/2018 bol cca 3.990,- € mesačne a za obdobie od 09/2017 až 11/2017 bol 2.720,26 €. Zároveň uviedol, že manželia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. X na D. X.. X S. N., spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, garáž na V. X.. S. N. a dve osobné motorové vozidlá. Súčasne uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností v okrese A., titulom dedenia po svojom otcovi a tiež spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach - byte č. XX a XX v N. - A.V.. Odporca poukázal na to, že uhrádza platby za byt, hypotekárny úver, platby týkajúce sa bytu na D. ul. X, výživné na deti, a nad rámec výživného uhrádza aj iné ďalšie platby týkajúce sa iných, ako nevyhnutných potrieb ich maloletých detí, ktoré predstavujú mesačne sumu cca 100,- €, pričom žije v prenajatom byte, kde hradí náklady cca 700,- € mesačne.

5. V nadväznosti na uvedené navrhovateľka súdu prvej inštancie uviedla, že jej mesačné náklady predstavujú úhrady hypotekárneho úveru vo výške 450,- € mesačne, nájomné za byt v sume 251,- € mesačne, 33,- € za elektrinu, 8,- € za plyn, 55,- € internet, mobily pre deti, 50,- € doprava do zamestnania, 20,- € hygiena, 200,- € strava, 100,- € ošatenie, 160,- € ročné zákonné poistné za auto, 140,- € ročné poistné bytu, čo je spolu 1.167,- € mesačne, pritom náklady na tri maloleté deti uviedla v sume 2.095,- €.

6. S poukazom na uvedené, odporca vo svojom vyjadrení súdu prvej inštancie uviedol, že od 01/2015 do 08/2017 hradil všetky platby spojené s užívaním nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka a ich maloleté deti žijú (hypotéku, poplatky správcovskej spoločnosti, plyn, elektrinu, poistenie domácnosti, daň z nehnuteľnosti, televíziu, internet) a pravidelne hradil výživné na maloleté deti, ako aj platby spojené s voľnočasovými aktivitami a zdravotnou starostlivosťou. Ako dôvod, prečo od septembra 2017 zmenil spôsob financovania domácnosti, odporca uviedol, že napriek tomu, že všetko uhrádzal, navrhovateľka iniciovala konanie na súde o výživné na manželku, preto začal od 09/2017 uhrádzať len polovicu výšky hypotekárneho úveru. Zároveň dal do pozornosti súdu, že rozhodnutím v konaní vedenom pod sp.zn. zo dňa 21.02.2018 ho súd zaviazal povinnosťou platiť na výživu detí sumu 1.200,- € mesačne a od 01/2018 prestal uhrádzať platby správcovskej spoločnosti za byt, elektrinu a plyn za nehnuteľnosť, kde býva navrhovateľka. Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka

uvádza svoj priemerný mesačný príjem 620,- €, k tomu poberá prídavky na deti cca 70,- €, daňový bonus cca 64,- € mesačne, výživné od neho 1.200,- € mesačne a výživné na manželku 250,- € mesačne. Celkovo tak mesačne dostane cca 2.204,- €, z ktorých by mala uhradiť polovicu splátky hypotéky (227,75 eur), náklady za byt (správcovská spoločnosť, elektrina, plyn) a náklady na seba a maloleté deti. Poukazoval na to, že jeho príjem za obdobie od 01/2018 do 03/2018 je vo výške 2.638,02 €, preto po uhradení nevyhnutných platieb mu nezostávajú finančné prostriedky na pokrytie bežných potrieb. Tvrdenie navrhovateľky, že ich životná úroveň by mala byť v zásade rovnaká, a preto je potrebné na jej výživu určiť výživné v sume 1.600,- € mesačne, vyznieva podľa neho v kontexte uvedeného paradoxne. Zároveň uviedol, že jeho povinné mesačné náklady sú 1.200,- € výživné na deti, 250,- € výživné na manželku, 227,75 € predstavuje 1 splátku hypotéky za byt, 670,- € nájomné za byt, v ktorom býva, to je celkovo 2.347,75 €.

7. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.10.2018 pripustil zmenu návrhu navrhovateľky, aby uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 1.600,- € mesačne od 06.10.2017 po dobu 5 rokov po rozvode manželstva účastníkov. Dňa 20.12.2018 odporca požiadal o zrušenie neodkladného opatrenia, keďže mal za to, že súdom uložené výživné na manželku vo výške 250,- € mesačne je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na viaceré súdne konania týkajúce sa účastníkov konania a ich maloletých detí, ktoré iniciovala navrhovateľka a k uzneseniu, ktorým súd na návrh navrhovateľky pripustil zmenu návrhu uviedol, že príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať až odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode za predpokladu, že budú pre to splnené zákonné predpoklady. Následne navrhovateľka vo vyjadrení uviedla, že na základe spoločnej dohody s odporcom sa zriekla profesijnej osobnej kariéry, aby sa venovala starostlivosti a výchove ich troch maloletých detí, a že si nemôže budovať svoju vlastnú kariéru do doby, kým jej deti nebudú ohrozené nástrahami ulice. Navrhovateľka vyčíslila svoje priemerné mesačné výdavky na sumu 973,09 €, z toho: hypotéka 240,- €, platby za byt 125,59 €, elektrina 25,- €, telefón P. 40,- €, Telekom 30,- €, poistenie auta 12,50 €, pohonné hmoty 120,- €, strava 300,- €, oblečenie 40,- €, priemerné náklady na servis auta 40,- €. Odporca zopakoval, že jeho povinné mesačné náklady, ktoré musí vynaložiť bez ohľadu na ostatné výdavky sú: výživné na maloleté deti v sume 1.200,- € mesačne, výživné na manželku 250,- €, splátky hypotekárneho úveru 227,75 €, nájomné za byt, v ktorom býva 670,- €, celkovo 2.347,75 €. Ďalšie pravidelné mesačné náklady, ktoré uhrádza nad rámec vyššie uvedených platieb sú: splátka pôžičky do júla 2018 v sume 130,35 €, obedy 90,- €, stravné lístky 20,- €, nákup potravín 120,- €, Orange telefón 80,- €, drogéria 20,- €, obuv, ošatenie 40,- €, náklady na pohonné hmoty a dopravu 110,- €, výdavky súvisiace s autom 20,- €, voľnočasové aktivity 80,- €, lekáreň 15,- eur, právne služby 300,- €, spolu cca 1.000,- €. Odporca uviedol, že jeho mesačný príjem je cca 2.900,- € netto, pričom zdôraznil, že po úhrade povinných platieb mu z jeho relatívne vysokého platu zostane cca 550,- € na jeho ostatné potreby.

8. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa ustanovení , a , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, pričom zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.12.2018, č.k. -570 bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 21.02.2018, č.k. -427, ktorým bolo rozhodované o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom súd prvej inštancie týmto rozsudkom zveril maloleté deti O., O., O. V. S. do starostlivosti matky a otcovi detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. sumou 500,- € mesačne, na výživu maloletej O. sumou 400,- € mesačne a na výživu maloletého S. sumou 300,- € mesačne. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 03.03.2020, č.k. -2038 súd prvej inštancie zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené. O úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bolo rozhodnuté tak, že maloleté deti O., O. a S. boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. sumou 250,- € mesačne, na výživu maloletej O. sumou 200,- € mesačne a na výživu maloletého S. sumou 150,- € mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.06.2020. Súd prvej inštancie z potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 16.11.2018 zistil, že priemerný čistý príjem navrhovateľky za obdobie od 01/2017 do 06/2017 bol 628,75 €. Z jednotlivých potvrdení o príjme navrhovateľky súd prvej inštancie zistil, že priemerný čistý príjem navrhovateľky za obdobie od 01/2017 do 12/2018 bol 637,- €, za obdobie od 07/2018 do 06/2019 bol 740,70 € a za obdobie od 01/2019 do 11/2019 bol vo výške 774,57 €. Z potvrdenia o príjme odporcu súd prvej inštancie zistil, že priemerný čistý príjem odporcu za obdobie

od 12/2015 do 08/2017 bol 4.184,07 €, za obdobie od 01/2018 do 11/2018 bol 2.876,83 €, za obdobie od 01/2018 do 12/2018 je 3.597,56 € a za obdobie od 01/2019 do 12/2019 bol vo výške 3.761,74 €.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zákonné podmienky pre priznanie výživného sú splnené, keďže navrhovateľka za trvania manželstva v období od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva mala priemerný mesačný príjem od 637,- € netto do 774,57 € netto a odporca v uvedenom období mal priemerný mesačný príjem od 4.184,07 € netto. Súd prvej inštancie mal za to, že vzhľadom na to, že obaja rodičia sú zdraví, nemajú ničím zvyšované svoje potreby, zabezpečí priznaná čiastka navrhovateľke v zásade rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň, ako má odporca. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že odporca má pomerne vysoký príjem, ale musí z neho uhrádzať nevyhnutné výdavky, a to výživné na maloleté deti, za trvania manželstva išlo o sumu 1.200,- € mesačne, výživné na manželku stanovené neodkladným opatrením v sume 250,- €, splácať hypotekárny úver v sume 227,75 € mesačne, ako aj svoje osobné nevyhnutné výdavky. Zároveň súd prvej inštancie podotkol, že napriek výške príjmu odporcu, je potrebné uviesť, že ho dosahuje v dôsledku zvládania náročnej práce, a preto má nárok aj na regeneráciu a obnovu svojej pracovnej sily. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi a aj pri vyživovacej povinnosti na manželku platí ustanovenie , podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri uvedenom súd uviedol, že navrhovateľka ku dňu 30.04.2020 skončila svoj pracovný pomer v W. A. N. V..Z.., a tým sa bez dôležitého dôvodu vzdala svojho príjmu. Súd prvej inštancie mal za to, že takýto postup si môže dovoliť len človek, ktorý má z čoho žiť a nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že maloleté deti už nie sú vo veku, kedy by si vyžadovali stálu osobnú starostlivosť matky, a preto má za to, že od navrhovateľky je dôvodné odporcom požadovať, aby nastúpila do práce a hradila si výdavky sama.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že prizná navrhovateľke výživné od povinného vo výške 1.600,- € mesačne odo dňa 06.10.2017 do právoplatného rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , t.j. do dňa 10.06.2020 alebo alternatívne žiada, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a prikázal mu rozhodnúť tak, ako je uvedené vyššie. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že podľa jej názoru dôvody, pre ktoré žiadala od manžela výživné boli takmer učebnicové. Navrhovateľka ako prvé namieta, že súd prvej inštancie vo veci výživného na manželku nerozhodol v priebehu troch rokov, teda v čase, keď manželstvo trvalo, ale rozhodol až v čase, keď bolo právoplatne rozhodnuté o rozvode manželov, a pritom nakoniec bolo stanovené výživné v rovnakej sume, ako bolo rozhodnuté neodkladným opatrením vydaným tri roky skôr, t.j. vo výške 250,- € mesačne, a že zároveň rozhodol tak, že neurčil dlžné výživné tzv. zročné. Má za to, že je exaktne preukázané, že ako manželka žila v čase trvania manželstva za sledované obdobie za podmienok takmer 6 - násobne nižšej životnej úrovne, ako jej manžel. Skutkový stav je podľa nej v priamom rozpore s právom manželov na zásadne rovnakú životnú úroveň, ktorá vyplynula z ústavného práva rovnosti, ale tiež z medzinárodného Dohovoru o ľudských právach. Navrhovateľka opätovne uviedla, že súd pred rozhodnutím vo veci samej bol informovaný o skutočnosti, že v čase trvania manželstva bola osobou so statusom ženy v domácnosti, a to po dohode oboch manželov, za účelom komplexnej starostlivosti o ich tri maloleté deti, ako aj o skutočnosti, že obaja manželia sú absolventmi rovnakej vysokej školy, preto mali východziu pozíciu pre získanie dobrého zamestnania rovnakú. Navrhovateľka v odvolaní namieta odôvodnenie súdu prvej inštancie, že sa vzdala zdroja príjmu bez dôležitého dôvodu výpoveďou zamestnanca a odôvodnenie, že stanovených 250,- € mesačne zodpovedá zákonným kritériám na zásadne rovnakú životnú úroveň sa podľa nej javí ako výsmech spravodlivosti, výsmech práva na rovnosť a výsmech zásady solidarity. Ďalej poukázala na to, že po spočítaní jej mzdy ako oprávnenej spolu s výživným 250,- € predstavuje sumu celkom 930,- €, zatiaľ čo manželov čistý mesačný príjem predstavoval sumu dosahujúcu takmer 4.000,- € mesačne. Navrhovateľka má za to, že z uvedeného nemožno ustáliť právny názor, že ako manželia žili na rovnakej životnej úrovni. Navrhovateľka uviedla, že ak bol súd presvedčený, že nemala právo na rovnakú životnú úroveň s odôvodnením, že bez dôležitého dôvodu podala výpoveď, tak tento právny názor mohol uplatniť len za obdobie odkedy sa stala nezamestnaná, t.j. odo dňa 01.05.2020 do právoplatnosti rozvodu manželstva, t.j. do dňa 10.06.2020, čo je spolu 41 dní, keďže v predchádzajúcom období 31 mesiacov, t.j. od podania žaloby t.j. odo dňa 06.10.2017 do skončenia výpovednej lehoty t.j. do dňa 30.04.2020 bola riadne a dlhodobo zamestnaná. Ďalej navrhovateľka namietala aj odôvodnenie súdu prvej inštancie, že manžel má právo aj na regeneráciu a obnovu svojej pracovnej sily, pritom podotkla, že ona ako matka,

ktorá vykonáva starostlivosť o tri maloleté deti, si tiež zaslúži právo na oddych a regeneráciu. V závere jej odvolania namietala aj časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, že je dôvodné od navrhovateľky odporcom požadovať, aby nastúpila do práce, nakoľko v tejto veci navrhovateľka pripomenula, že je nezamestnaná od mája 2020, pričom práva na zásadne rovnakú úroveň sa domáha za obdobie od podania žaloby zo dňa 06.10.2017 do rozvodu manželstva, do dňa 03.03.2020, a preto sa podľa jej názoru uvedené odôvodnenie vymklo meritu veci. Navrhovateľka poukázala na to, že z preukázaných a súdom ustálených dôkazov podľa čistého mesačného príjmu povinného v porovnaní s jej mesačnou výškou príjmu v sume priemerne 650,- € je nepochybné, že výška výživného na manželku v sume 250,- € z čistého platu povinného v sume priemerne 4.000,- € nezodpovedá právu na zásadne rovnakú životnú úroveň manželov. Navrhovateľka má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie poprelo právo na spravodlivosť dosiahnutú súdnym rozhodnutím, s čím sa musí odvolací súd spravodlivo vysporiadať a do veci vrátiť právo.

11. Dňa 07.09.2020 navrhovateľka doplnila svoje odvolanie a uviedla, že ho dopĺňa o ďalšie zásadné dôkazy, z ktorých je podľa nej explicitne preukázané, že súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní jej práva na zásadne rovnakú životnú úroveň s manželom bez dôkazov a rozhodol v rozpore so skutkovým stavom. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že postup a neprimerané riziko (výpoveď v zamestnaní) si môže dovoliť len človek, ktorý má z čoho žiť, no najmä, ktorý nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, uviedla navrhovateľka, že ide podľa jej názoru o chybný názor súdu, keďže k uvedenému právnemu názoru nie je možné dospieť zo žiadnych vykonaných dokazovaní. Podľa navrhovateľky, súd prvej inštancie vo svojom názore, že „. R. Č. Ž., bez označeného dôkazu postupoval v rozpore s jej právom na spravodlivé súdne konanie, ktorého základom je rozhodnutie s presvedčivým, dôveryhodným, preskúmateľným odôvodnením. V predmetnej veci výpovede zo zamestnania na dovysvetlenie uviedla, že výpoveď podala z dôvodu pandémie COVID 19, pretože jej zamestnávateľ W. A. neumožnil prácu z domu (home office), keďže v tom čase postupne uzatvárali školy aj školské družiny. Ďalej uviedla, že v čase začínajúcej pandémie sa jej naskytla príležitosť nastúpiť do novoznikajúcej spoločnosti, ktorá jej takúto formu práce umožňovala za celkovo výhodných podmienok, no pre celospoločenskú neistotu s mimoriadne negatívnymi ekonomickými ukazovateľmi došlo k rozhodnutiu, že nie je priaznivá doba na vznik novej súkromnej spoločnosti. K rozhodnutiu došlo v čase, keď jej plynula výpovedná lehota. Na záver svojho doplnenia odvolania oznámila, že prácu si aktívne hľadá aj za spolupráce so spoločnosťou A., rovnako tak za súčinnosti s ÚPSVaR, zatiaľ, žiaľ neúspešne.

12. Dňa 29.09.2020 navrhovateľka opätovne doplnila svoje odvolanie, v ktorom predložila odvolaciemu súdu list zo dňa 02.07.2020, ktorý doručila súdu prvej inštancie ešte pred rozhodnutím vo veci samej, v ktorom uviedla dôvodné dôkazy spochybňujúce nezaujatosť konajúcej sudkyne M.. H. A.. Navrhovateľka dala do pozornosti odvolaciemu súdu, že v uvedenom liste vyjadrila obavy z toho, že konajúca sudkyňa sa nejaví podľa nej ako nezávislá a nezaujatá, pretože jej správanie a konanie na pojednávaní dňa 02.07.2020 vnieslo dôvodné obavy, že koná výhradne v záujme povinného, ktorý si dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke tak, aby bolo možné konštatovať, že obaja manželia žijú za zásadne rovnakých podmienok. Ďalej predložila odvolaciemu súdu námietku (sťažnosť) pre porušovanie zákonnosti pred ukončením dokazovania na pojednávaní dňa 02.07.2020, kde poukázala na množstvo nezákonných procesných úkonov. Na základe uvedeného navrhovateľka žiada odvolací súd, aby sa vysporiadal aj s uvedenými skutočnosťami ktoré vniesli do konania podľa nej dôvodné pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne na súde prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie, v ktorom jej bolo upreté právo na zásadne rovnakú životnú úroveň manželov.

13. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, vychádza z reálne zisteného a preukázaného skutkového stavu. Odporca uviedol, že z odvolania navrhovateľky nie je zrejmé, z akých odvolacích dôvodov bolo odvolanie podané. Keďže navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne konkrétne zákonom predpokladané odvolacie dôvody, a to i napriek tomu, že v rámci rozhodnutia bola súdom prvej inštancie riadne poučená, má za to, že odvolací súd by mal postupovať v súlade s ustanovením a odvolanie odmietnuť. Odporca uviedol, že nie je úlohou odvolacieho súdu doslova hľadať zákonné odvolacie dôvody v odvolaní a tieto dedukovať z obsahu odvolania, pretože tým by bol popretý princíp neúplnej apelácie a kontradiktórnosti, na ktorom je civilný sporový proces postavený. Poukázal aj na zásadu rímskeho práva „vigilantibus iura scripta sunt", ako aj na rozhodnutie NS SR v konaní vedenom pod sp.zn. , zo dňa 21. novembra 2017, v ktorom je uvedené, že „absencia relevantného

odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní meritórne rozhodnúť“, ako aj že: „pre absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní úpadcu ako neodstrániteľnej vady odvolania nemôže odvolací súd v odvolacom konaní pokračovať tak, že by o odvolaní meritórne rozhodol (posudzoval správnosť odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie)“. Odporca taktiež uviedol, že časť odvolania navrhovateľky sa zameriava iba výlučne na popis skutkového stavu, vnímaný navrhovateľkou, v ktorom rozoberá a porovnáva jeho príjem a svoj príjem za určité obdobia, žiadne právne dôvody odvolania, predpokladané , však neuvádza. Odporca poukázal na skutočnosť, že trvalou súčasťou všetkých súdnych sporov, ktoré sa medzi účastníkmi konania vedú, je množstvo bezpredmetných a zavádzajúcich podaní navrhovateľky, ktorými sa snaží vyvážiť svoje fabulácie a nepravdy množstvom podaní, avšak má za to, že tieto sú ním opakovane spochybnené a vyvrátené podloženými faktami, dôkazmi, výpismi z účtov a pod. Odporca považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek opakovaným lživým a tendenčným vyjadreniam navrhovateľky sa nikdy svojej vyživovacej povinnosti voči deťom nebránil a vždy ju riadne plnil. Poukázal aj na zvukový záznam z pojednávania zo dňa 02.07.2020, ktorý podľa neho veľmi vystihuje celkovú atmosféru jednotlivých konaní a spôsob prejavu navrhovateľky a jej zástupkyne, v rámci všetkých konaní, ktoré na Okresnom súde Bratislava IV prebiehajú a prebiehali. Zároveň poukázal aj na to, že navrhovateľka obvinila aj jeho právnu zástupkyňu, že nezákonne získala informácie z Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré sa týkajú sťažnosti navrhovateľky na znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok v konaní o rozvod manželstva, a ktorý nebol pre ňu priaznivý a predložila ako dôkaz odvolaciemu súdu list Ministerstva spravodlivosti SR začatý na základe podnetu navrhovateľky, pritom bol ukončený a podnet bol odložený ako nedôvodný. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že je podľa jeho názoru zrejmé, že navrhovateľka masívne maloleté deti voči nemu manipulovala, ako aj manipuluje a maloleté deti sa s ním nestretávajú nie preto, že by nemal záujem, či nechcel, ale preto, že zo strany navrhovateľky došlo a dochádza aj naďalej k bráneniu styku otca s maloletými deťmi. Ďalej uviedol, že navrhovateľka vedome smerom k súdu uvádza nepravdivé informácie, aby bola oslobodená od súdnych poplatkov, preto má za to, že by jej nemalo byť oslobodenie od súdnych poplatkov priznané a ak jej bolo priznané, mal by súd toto oslobodenie od súdnych poplatkov odňať a mala by jej byť uložená poriadková pokuta. Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky, v ktorých uvádza, že žije z finančnej pomoci jej rodičov, tak k týmto považoval odporca za potrebné znova uviesť, že čestné vyhlásenia jej rodičov sú v rôznych konaniach používané rôzne a v rôznej podobe, podľa toho, ako sa to v danom momente hodí do súdneho konania. Zároveň odporca uviedol, že nikdy zo strany navrhovateľky nebolo reálne preukázané, že jej zo strany rodičov boli tieto údajné finančné prostriedky poukazované, zatiaľ čo preukázané je, že rodičia navrhovateľky žiadajú vrátenie údajne poskytnutej pôžičky navrhovateľke, a to aj od odporcu. Uvedené je podľa odporcu iba ďalší dôkaz toho, že navrhovateľka a jej rodičia doslova vyrábajú údajné dôkazy do súdnych spisov v úmysle obohatiť sa na jeho úkor. V kontexte uvedeného poukázal na vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 30.06.2019, ktoré neskôr korigovala a poprela, že by sa rodičia navrhovateľky dostávali na hranicu chudoby. Odporca uviedol, že je absolútne zrejmé, ako navrhovateľka a jej zástupkyňa klamlivo informujú súd, a nakoľko sú ich tvrdenia, o ktoré sa opierajú relevantné a dôveryhodné. Odporca navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne a priznal odporcovi voči navrhovateľke plnú náhradu trov konania.

14. Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu k odvolaniu uviedla, že odporca vo svojom vyjadrení uvádza vyfabulované nepravdy, množstvo poloprávd a množstvo vecne irelevantných argumentov. Navrhovateľka má za to, že podľa ustanovenia odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, a preto prvé tri a pol strany „vyjadrenia" odporcu poslúžia len na vytvorenie si vlastného názoru o kvalite platených služieb za právne zastupovanie odporcu. Podľa jej názoru sa právna zástupkyňa odporcu v minimálnej časti vyjadrenia „trafila" do predmetu konania. Zároveň podotkla, že ak by povinný riadne platil primerané výživné na deti tak, ako to tvrdí, nebolo by potrebné, aby súd určil výživné neodkladným opatrením. K tvrdeniu, že nedôvodne uzatvorila zmluvu o pôžičke so svojimi rodičmi s účelom príspevku na výživu maloletých detí, na ktoré ich otec - povinný neprispieval v primeranej výške predložila navrhovateľka dôkaz, a to rozhodnutie odvolacieho súdu sp.zn. zo dňa 06.02.2020, kde súd konštatuje, že obranu navrhovateľky o nedostatku finančných prostriedkov na mesačné náklady na výživu detí, ktoré musela riešiť finančnou výpomocou od jej rodičov, nemožno vyhodnotiť ako nereálnu, nedôvodnú a ani ako prejav jej márnotratnosti. Navrhovateľka k hanlivému tvrdeniu zástupkyne odporcu, že posudok zhotovený znalkyňou A.. O.. I. T. nedôvodne označuje ako zbytočný zdrap papiera, uviedla, že menovaná znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychologička nebola v roku 2016

- 2017 oprávnená skúmať maloleté deti vo veku do 15 rokov (ani jedno z maloletých detí tento vek v

sledovanom období nedosahovalo), oprávnenie skúmať deti vo veku do 15 rokov nadobudla až v máji 2018 ako klinická detská psychologička a predložila odvolaciemu súdu ako dôkaz uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania a námietku pre zlé zaobchádzanie znalkyne s deťmi, ktoré sa jej báli. Na záver uviedla, že žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok tak, ako žiada vo svojom odvolaní, ktoré doplnila o ďalšie dôvody a dôkazy doručené odvolaciemu súdu dňa 07.09.2020 a dňa 20.09.2020.

15. Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že ďalej zotrváva na jeho stanovisku, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a vychádza z reálne zisteného a preukázaného skutkového stavu. Zároveň trvá na jeho návrhu, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne a priznal mu voči navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Odporca dal do pozornosti odvolacieho súdu, že v odvolacom konaní sa nachádza aj spis týkajúci sa rozvodu účastníkov konania a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode manželstva, ktorý bol vedený na Krajskom súde Bratislava pod sp.zn. . Odporca žiada odvolací súd, vzhľadom na skutočnosť, že obaja s navrhovateľkou odkazujú aj na listiny, ktoré sú súčasťou súdneho spisu vedeného pod sp.zn. , aby tento pripojil k tomuto súdnemu konaniu aj predmetný spis a oboznámil sa s jeho obsahom. Odporca k tvrdeniam navrhovateľky uviedol, že ak niekto porušuje základné ľudské práva, tak to nie je súd prvej inštancie ako tvrdí navrhovateľka, ale práve ona, ktorá dlhodobo marí možnosť stretávať sa s jeho deťmi. K opakovaným tvrdeniam navrhovateľky, že riadne nehradil výživné na maloleté deti odporca uviedol, že uvedené už považuje za hraničiace s ohováraním, nakoľko opakovane zdokladoval do všetkých súdnych spisov prehľad platieb. Odporca uviedol k exekúcii, na ktorú opakovane navrhovateľka poukazuje, že sa týkala výživného za marec 2018

- konkrétne rozdielu výživného podľa neodkladného opatrenia (č.k. -123) a rozhodnutia o úprave práv a povinností na čas do rozvodu (č.k. -427), pričom sa jednalo o sumu 600,- €, ktorá bola vymáhaná prostredníctvom troch rôznych exekučných konaní. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. -427, v ktorom sa konštatuje, že otec na výživu prispieval dostatočne ba až nadpriemerne. V závere svojho vyjadrenia poukázal na žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo s navrhovateľkou, nakoľko ďalšie jeho trvanie považoval za v rozpore s dobrými mravmi. Odporca poukázal na to, že súd prvej inštancie v uvedenom konaní rozhodol tak, že zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, zároveň zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. , ako aj zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. . Zároveň odporca dal do pozornosti odvolacieho súdu, že navrhovateľka sa voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolala a Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol, vo výrokoch o zamietnutí návrhov na prerušenie konania napadnutý rozsudok potvrdil a určil, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odporca uviedol, že voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie, a to na základe dovolacích dôvodov podľa v spojení s a podľa v spojení s a , pričom prípustnosť dovolania je založená podľa a a .

16. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu zopakovala, že trvá na tom, že rozhodnutím súdu prvej inštancie boli porušené jej ústavné práva rovnosti, a následne aj jej práva vyplývajúce zo , podľa ktorých majú manželia právo na zásadne rovnakú životnú úroveň. Ďalej navrhovateľka uviedla, že podľa jej názoru, povinný ani za spolupráce právnej zástupkyne nepredložil ani jeden ústavne akceptovateľný dôkaz, pre ktorý by mohol súd priznať povinnému 6-násobne vyššiu životnú úroveň oproti jej životnej úrovni. Navrhovateľka ďalej uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí ako súdna svojvôľa, pretože sudkyňa rozhodnutie neodôvodnila takým dôkazom, ktorým bolo možné doslova obísť princíp rovnosti a práva na zásadne rovnakú životnú úroveň manželov. Má za to, že povinný v konaní nepredložil dôkaz toho, že má zvýšené finančné náklady na zdravotnú starostlivosť v ním doručených potvrdeniach o osobných mesačných nákladoch a nikdy sa mu nepodarilo, napriek enormnému úsiliu presvedčiť súd, že jej správanie vykazuje znaky amorálneho správania.

17. Navrhovateľka podaním zo dňa 25.04.2021 predložila odvolaciemu súdu prehľadný súhrn jednotlivých zásadných dôkazov, ktoré sa už v súdnom spise nachádzajú. Zároveň opakovane zdôraznila, že zákonná sudkyňa na súde prvej inštancie svoje rozhodnutie presvedčivo a dôveryhodne neodôvodnila. Má za to, že bez opory v zákone a bez označenia vlastnej právnej úvahy zákonná sudkyňa dopustila, aby žila za existenčných podmienok 7-násobne nižšej životnej úrovne, ako žil v sledovanom

období odporca, pričom súd prvej inštancie disponoval každoročne predloženým potvrdením o ročnom príjme manželov. Navrhovateľka požiadala odvolací súd o zvýšenú pozornosť, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie svoje nedôveryhodné až nekorektné rozhodnutie oprel o ustanovenie , podľa ktorého pri určovaní výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možností povinného. Navrhovateľka opakovane namietala odôvodnenie súdu prvej inštancie, podľa ktorého má odporca právo na regeneráciu a obnovu svojej pracovnej sily, keďže podľa nej ani sám odporca si uvedené nenárokoval. Zároveň opätovne odvolaciemu súdu predložila potvrdenie o mesačných nákladoch povinného, keďže sa chce uistiť, že odvolací súd má k dispozícii pred rozhodnutím všetky listinné dôkazy zásadného charakteru. Navrhovateľka namieta aj to, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje zohľadnenie skutočnosti, že sa výhradne sama stará o tri maloleté deti a výhradne sama vedie domácnosť bez súčinnosti odporcu už viac ako 6 rokov tak, aby deti dosiahli tie najlepšie možné školské výsledky. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že je nevyhnutné, aby odvolací súd zrušil, následne zmenil napadnutý rozsudok tak, že prikáže povinnému prispievať na jej výživné v sume 1.600,- € s povinnosťou uhradiť zročné od podania návrhu až do právoplatného rozhodnutia o rozvode.

18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný dôvodmi odvolania ( ), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia boli splnené zákonné podmienky (bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil ( ).

19. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku. Manželia, ako to vyplýva z ustanovenia , majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výslovne uvedené v . Ide najmä o ustanovenie , ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ustanovenia vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov.

20. V danom prípade odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie o všetky skutočnosti, ktoré boli pre dané obdobie rozhodné. Z obsahu spisu vyplýva, že za rozhodné obdobie, počas, ktorého vznikol navrhovateľke nárok na výživné bolo možné považovať obdobie od podania návrhu na začatie konania t.j. odo dňa 06.10.2017 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. 10.06.2020. Z dokazovania zisteného súdom prvej inštancie vyplynulo, že príjem otca za pomernú časť roka 2017 bol vo výške 3.367,35 eur (t.j. za obdobie od októbra 2017 do decembra 2017), za rok 2018 bol priemerný čistý netto príjem otca vo výške 3.597,56 eur, za rok 2019 vo výške 3.505,43 eur. Odvolací súd však z predmetného spisu nevedel zistiť príjem otca za obdobie od januára 2020 do 10. júna 2020, a preto v tejto súvislosti doplnil dokazovanie o zistenie tohto príjmu, pričom zistil, že príjem otca za toto obdobie bol vo výške 4.412,52 eur/netto. Z obsahu spisu bolo taktiež preukázané, že v rozhodnom období bolo rozhodované o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, pričom z dokazovania realizovaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 21.02.2018 č.k. -427 bolo rozhodnuté tak, že maloleté deti O. O., O., S. boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich

majetok budú obaja rodičia. Súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 500,- eur mesačne, na výživu maloletej O. sumou 400,- eur mesačne a na výživu maloletého S. sumou 300,- eur mesačne a to počnúc dňom 01.9.2017.

21. Doplneným dokazovaním odvolací súd ďalej zistil, že otec v roku 2018 otec predal 1/8 nehnuteľnosti rodinného domu v Y., ktorý zdedil po svojom otcovi a z kúpnej zmluvy predloženej otcom vyplýva, že otec za svoj podiel na tejto nehnuteľnosti mal dostať sumu vo výške 9.675,- eur. Výsluchom otca odvolací súd zistil, že časť z týchto finančných prostriedkov použil na pomník pre otca a časť cca vo výške 8.000,- eur mu bola pripísaná na účet. O túto sumu teda odvolací súd zvýšil príjem otca za rok 2018 (t.j. 666,66 eur/mesačne).

22. Na základe uvedeného potom odvolací súd po riadnom zistení skutočného príjmu otca v rozhodnom období zisťoval aj jeho oprávnené výdavky. V danom prípade už súdom prvej inštancie bolo ustálené, že sumy určeného výživného na maloleté deti bolo potrebné zahrnúť do oprávnených výdavkov otca t.j. od 01.09.2017 do 10.06.2020 bol otcov oprávnený výdavok suma 1.200,- eur mesačne t.j. určené výživné na maloleté deti. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca odišiel od manželky v decembri 2014, pričom do augusta 2017 (časť výdavkov do novembra 2017) uhrádzal nielen všetky platby súvisiace s bytom, ktorý mali manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a v ktorom zostala bývať manželka s maloletými deťmi, ale taktiež úver týkajúci sa predmetného bytu. Tieto náklady otca však odvolací súd v tejto veci nezohľadnil, nakoľko výdavky otca vynaložené v tomto období nespadajú do rozhodného obdobia. Na druhej strane však odvolací súd ako oprávnený mesačný výdavok otca zohľadnil úhradu nájmu bytu otca vo výške 670,- eur mesačne, a to z dôvodu, že zo spoločnej nehnuteľnosti sa otec odsťahoval po vzájomných manželských nezhodách ohľadom financií, ale súčasne aj potom, čo sa do tejto nehnuteľnosti nasťahovali rodičia navrhovateľky, a to napriek tomu, že títo mali vlastné bývanie riadne zabezpečené. Následne navrhovateľka v predmetnom byte vymenila zámky a otcovi náhradný kľúč neposkytla. Aj na základe týchto vyššie uvedených skutočností odvolací súd vzhliadol ako dôvodný a oprávnený výdavok otca týkajúci sa nájmu jeho bytu vo výške 670,- eur mesačne. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že od septembra 2017 začal odporca uhrádzať manželke výživné, na základe nariadeného neodkladného opatrenia a to vo výške 250,- eur mesačne. Rovnako tento výdavok otca bolo treba považovať za oprávnený, objektívne znižujúci netto príjem otca. Na základe uvedeného bolo potrebné uzavrieť, že od netto príjmu otca bolo pre objektívne stanovenie jeho príjmu potrebné odpočítať vyššie uvedené oprávnené výdavky. Z týchto dôvodov príjem otca v rozhodnom období t.j. v roku 2017 bol teda vo výške (3.367,35 eur - 1.200,- eur/výživné - 670,- eur/nájom - 250,- eur výživné na manželku = 1.247,35 eur, za rok 2018 je to teda suma 3.597,56 eur + 666,66 eur - 1.200,- eur/výživné - 670,- eur/nájom - 250,- eur výživné na manželku = 2.144,22 eur, za rok 2019 možno za netto príjem otca považovať sumu 3505,43 eur - 1.200,- eur/výživné - 670,- eur/nájom - 250,- eur výživné na manželku = 1.385,43 eur, a za rok 2020 predstavuje netto príjem otca sumu vo výške 4.412,52 eur - 1.200,- eur/ výživné - 670,- eur/nájom - 250,- eur výživné na manželku = 2.292,52 eur.

23. Pre objektívne posúdenie oprávnenosti návrhu navrhovateľky bolo potrebné v rámci skutočného stavu objektívne zistiť aj príjem navrhovateľky v rozhodnom období. Odvolací súd z dokladov založených v súdnom spise zistil, že navrhovateľka mala za rozhodné obdobie v roku 2017 t.j. októbra 2017 do decembra 2017 netto mesačný príjem vo výške 685,11 eur, (výpočet mzdy + výplata nemocenských dávok), za rok 2018 mala navrhovateľka netto príjem (+ vyplatené nemocenské) v celkovej výške 728,49 eur mesačne v roku 2019 mala navrhovateľka netto príjem vo výške vo výške 787,17 eur mesačne, pričom doplneným dokazovaním odvolací súd zistil príjem matky od januára 2020 do júna 2020, ktorý pozostával zo mzdy od zamestnávateľa z nároku na ošetrovné. Z dokladov požadovaných odvolacím súdom za účelom zistenia príjmu navrhovateľky v rozhodnom období t.j. aj za mesiace od 01/2020 do júna 2020 vyplýva, že navrhovateľka mala v 1/2020 príjem 565,50 eur, v 2/2020 mala príjem 792,63 eur, v 3/2020 mala príjem 36,81 eur a v apríli 0,- eur. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná ako nezamestnaná v období od 11.05.2020 do 31.10.2020, avšak v období od 11.05.2020 do 30.06.2020 jej vznikol nárok na ošetrovné, ktorého výšku navrhovateľka odvolaciemu súdu nepreukázala napriek tomu, že ju odvolací súd k uvedenému riadne vyzval. K uvedenému odvolací súd navrhovateľku vypočul nakoľko nedoložila všetky súdom požadované doklady a zistil, že ošetrovné navrhovateľka poberala za obdobie od februára 2020 do júna 2020 a to v priemernej výške 332,42 eur/mesačne. Takže celkový príjem navrhovateľky za obdobie od 01/2020 do 06/2020 tvorila mzda a príjem z ošetrovného v priemernej výške 797,40 eur. Pri posudzovaní objektívneho príjmu matky odvolací súd bol povinný k netto príjmu matky za každý rok pripočítať sumu vo výške 250,- eur/

mesačne t.j príjem matky za rok 2017 predstavuje sumu vo výške 685,11 eur + 250,- eur/ výživné na manželku = 935,11 eur, za rok 2018 príjem 728,49 eur + 250,- eur/ výživné na manželku = 978,49 eur za rok 2019 príjem 787,17 eur + 250,- eur/ výživné na manželku = 1.037,17 eur a za rok 2020 príjem 797,40 eur + 250,- eur/ výživné na manželku = 1.047,40 eur.

24. Ak teda porovnáme reálne netto príjmy účastníkov v rozhodnom období tak zistíme, že otec priemerne za rok 2017 v rozhodnom období mal netto príjem 1.247,35 eur a matka 935,11 eur, v roku 2018 otec 2.144,22 eur a matka 978,49 eur, za rok 2019 mal otec netto príjem vo výške 1.385,43 eur a matka vo výške 1.037,17 eur a v roku 2020 otec 2.292,52 eur a matka 1.037,17 eur. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v právach aj v povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku, avšak neuplatňuje sa mechanicky, len odôvodnením z ich zárobkov. Súd musí skúmať aj potreby oprávneného, ako aj výkon starostlivosti o domácnosť pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné, majetkové pomery manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí teda zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Odvolací súd má za to, že pri určovaní výšky výživného na manželku je potrebné zohľadniť starostlivosť o domácnosť a taktiež osobnú starostlivosti o deti. Výkon týchto činností je postavený na úroveň finančnému zabezpečeniu potrieb rodiny. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že manželia sa počas trvajúceho manželstva dohodli tak, že manželka bude zabezpečovať starostlivosť o deti a domácnosť a manžel bude mať viac času za budovanie kariéry a získanie vyššieho príjmu. Na túto skutočnosť poukazuje navrhovateľka v priebehu celého konania, t.j. aj v rámci odvolacieho konania. Na tento argument navrhovateľky odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že manžel opustil spoločnú domácnosť v roku 2014 a manželka podala návrh na začatie tohto konania až v roku 2017 t.j. 3 roky potom, čo manžel opustil spoločnú domácnosť a bol podaný návrh na rozvod. Inak povedané, v tomto prípade nešlo o situáciu, že manželia spolu žili, a manželka sa starala o domácnosť a o deti. V čase začatia tohto konania bol rozvrat medzi manželmi nepochybný. Navrhovateľka mala síce v rozhodnom čase (od roku 2017 do roku 2020) maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, avšak táto jej starostlivosť o deti a domácnosť sa premietla do výšky vyživovacej povinnosti určenej na maloleté deti, a preto táto skutočnosť nemôže byť zohľadnená takpovediac dvakrát t.j. aj pri určovaní výšky výživného na manželku. Odvolací súd však pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj skutočnosť, že manželia mali v rozhodnom čase porovnateľné majetkové pomery t.j. mali byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorý užívala manželka spolu s deťmi, otec zdedil podiel na nehnuteľnostiach, jazdili každý na motorovom vozidle. Na základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že majetkové pomery oboch rodičov považoval za porovnateľné, preto bolo potrebné vychádzať hlavne zo zárobkových pomerov účastníkov, nakoľko zostávajúce rozhodné faktory boli u oboch manželov porovnateľné.

25. Pokiaľ ide o námietku otca, že priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi odôvodnenú tým, že navrhovateľka vedie s odporcom množstvo súdnych sporov, že otec nemá možnosť stretávať sa s maloletými deťmi, nakoľko navrhovateľka mu v uvedenom bráni odvolací súd uvádza, že v rozhodnom čase odvolací súd výsluchom účastníkov zistil, že otec sa počas tohto obdobia s maloletými deťmi vôbec nestretával, a to napriek jeho snahe. Matka prostredníctvom svojej zástupkyne tvrdila, že otec sa nestretával s maloletými deťmi lebo chodil v nesprávny týždeň na styk s maloletými deťmi. V danom prípade odvolací súd neposudzuje, čo je príčinou nestretávania sa otca s maloletými deťmi, ale dovolí si konštatovať, že vyhrotené vzťahy rodičov sa nepochybne premietli do nestretávania sa otca s maloletými deťmi. Kto má na danej situácii väčší podiel viny je toho času podľa názoru odvolacieho súdu bezpredmetné konštatovať, nakoľko maloleté deti prichádzajú o kontakt so svojím otcom. Keďže z výsluchu účastníkov odvolací súd zistil, že úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode stále nie je právoplatne skončená, nebolo možné objektívne vyhodnotiť príčinu nestretávania sa maloletých detí s otcom. Odvolací súd uvedené skutočnosti zisťoval výlučne len z dôvodu námietky otca uvádzanej v rámci celého konania, podľa ktorej je priznanie výživného na manželku v tomto prípade v rozpore s dobrými mravmi. K tejto námietke odvolací súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia právo na výživné od povinného (okrem práva maloletých detí na výživné) musí byť v súlade s dobrými mravmi. Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná

slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonus mores). Podľa judikatúry k citovanému ustanoveniu výživné nemožno priznať len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného (danom prípade na strane navrhovateľky). Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Z dostupnej judikatúry teda možno usudzovať, že pre rozpor s dobrými mravmi nestačia vzájomne vyhrotené vzťahy medzi manželmi. Vyžaduje sa také správanie, ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých mravov. Posúdenie toho, či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie, je v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že konanie navrhovateľky, ktorá vedie s odporcom množstvo súdnych sporov nemožno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako nemožno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi skutočnosť, že otec sa už niekoľko rokov nestretáva s maloletými deťmi, a to aj s poukazom na to, že príčina nestretávania sa otca s maloletými deťmi nebola právoplatne a nesporne ustálená, nakoľko každý z účastníkov má za to, že príčina je práve v protistrane. Odvolací súd z celého kontextu správania sa navrhovateľky nedokázal ustáliť také konanie, ktoré by bolo možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to napriek vyhroteným vzťahom medzi účastníkmi, a preto k námietke otca týkajúcej sa dobrých mravov neprihliadol. Na základe uvedeného pri zohľadnení všetkých kritérií potrebných pre rozhodnutie o výživnom na manželku odvolací súd ustálil, že mierne zvýšenie pôvodne určenej vyživovacej povinnosti je s ohľadom na rozdielnosť príjmov oboch účastníkov dôvodné. Na základe uvedeného odvolací súd zvýšil výšku vyživovacej povinnosti na manželku, avšak zohľadnil pritom rozdielnosť príjmov oboch účastníkov v priebehu rokov, a preto odvolací súd určil výživné na manželku v rozhodnom období za roku 2017 na sumu 300,- eur mesačne, za rok 2018 a v roku 2019 pri zohľadnení rovnakých kritérií považoval za významné zvýšenie výživného na sumu 350,- eur, a za rok 2020 na sumu 500,- eur. Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a určil výživné na manželku vo vyššie uvedených sumách ( ).

26. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil výšku vyživovacej povinnosti a odporca navrhovateľke riadne výživné vo výške 250,- eur uhrádzal, bolo potrebné vypočítať zaostalé výživné za rozhodné obdobie, t.j. za obdobie od podania návrhu, t.j. odo dňa 06.10.2017 do 10.06.2020. Za mesiac október 2017 bolo potrebné vypočítať denné výživné už iba zo zvýšeného výživného t.j. zo sumy t.j. 50/31=1,612 eur x počet dní 26 dní = 41,94 eur + 50,- eur za každý mesiac (11,12/ 2017) t.j. 100,- eur t.j. spolu za rok 2017 zaostalé výživné predstavuje sumu 141,94 eur. Za rok 2018 a 2019 odvolací súd zvýšil výživné o sumu 100,- t.j. 24 mesiacov x 100,- eur = 2.400,- eur za rok 2018 a 2019. V roku 2020 odvolací súd zvýšil výživné o sumu 250,- eur t.j. za obdobie 5 mesiacov a 10 dní 5 x 250 + 10 dní t.j. 83,33 eur = 1.333,33 eur. Spolu teda zaostalé výživné predstavuje sumu 141,94 eur (rok 2017) + 2.400,- eur (rok 2018 a 2019) + 1.333,33 eur (rok 2020) = 3.875,27 eur, ktorú sumu uložil odvolací súd odporcovi uhradiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky ohľadom zaujatosti sudkyne súdu prvej inštancie v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že navrhovateľka vzniesla svoje podanie označené ako „námietku zaujatosti“ doplnila v rámci svojho odvolania. Podľa v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. V každej námietke zaujatosti musia byť uvedené tieto podstatné náležitosti: l/ proti komu smeruje, 2/ dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, 3/ kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela, 4/ a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť ( ). Absencia čo i len jednej podstatnej náležitosti má ten následok, že súd

na takúto námietku zaujatosti neprihliadne a v tomto prípade ani vec nadriadenému súdu nepredloží ( ). S poukazom na vyššie uvedené dôvody (absentuje samotná námietka zaujatosti), a citované zákonné ustanovenia, je nepochybné, že pre rozhodnutie v tomto štádiu konania, neboli splnené (dané) zákonné podmienky, a preto k nej odvolací súd neprihliadol.

28. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide nevzhliadol dôvody pre priznanie trov konania, napriek návrhom účastníkov.

30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).