Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/22/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX, V. E., v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. E. XXX, V. E., zastúpená Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 3, IČO 42 122 899 a A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. nad O., A. Z. XXX/XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Richsovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Stoličková 4, IČO 51 427 826, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného, úpravu styku, takto

rozhodol:

I. Súd maloleté dieťa Q. X., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 29.03.2022 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu sumou 300 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 29.03.2022 do 31.08.2022 vo výške 799 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia

IV. Otec má právo sa s maloletým dieťaťom Q. X., nar. XX.XX.XXXX stýkať každý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 13.00 hod. za prítomnosti matky do 18.01.2023. Od 19.01.2023 má otec právo sa s maloletým dieťaťom stýkať prvé tri víkendy v mesiaci každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá matke v mieste bydliska matky. Matka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať.

V. Matka je p o v i n n á písomne, prípadne emailom podávať otcovi správy o náhlom zhoršení zdravotného stavu maloletého dieťaťa.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2022 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že mal. dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 600 eur mesačne a styk otca s dieťaťom upraviť na každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky. Návrh odôvodňovala tým, že s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2020. Z dôvodu ochladenia

citových vzťahov sa odsťahovala k svojim rodičom. Dňa 18.01.2021 sa narodilo mal. dieťa, ktoré od narodenia otec vídaval málokedy, v podstate iba vtedy, keď sa vrátil na víkend na Slovensko. Otec s dieťaťom trávil spočiatku víkendy a v poslednej dobe väčšinou už len pol dňa. Do decembra 2021 jej otec mal. dieťaťa posielal pravidelne na účet 200 eur ako výdavky na mal. dieťa. Od januára 2022 otec prestal s platením a uviedol, že mu nevyšli financie na dieťa, nakoľko má svoje vysoké výdaje. Otec dieťaťa pracuje v Nemecku ako vedúci stavby a jeho mesačný príjem je 3 500 eur. Vlastní motorové vozidlo Audi A4 a nehnuteľnosti v kat. území O. nad O. na LV č. XXX a v kat. území Q. na LV č. XXXX. Mesačný príjem matky je vo výške 383 eur. Výdavky na mal. dieťa pozostávajú z nákladov na vitamíny, lieky 10 eur, plienky 40 eur, drogéria 15 eur, sušené mlieko 70 eur, potraviny 200 eur, oblečenie 50 eur. Matka s mal. dieťaťom býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom, ktorým prispieva na náklady na bývanie vo výške 250 eur. Keďže otec mal. dieťaťa neposiela žiadne finančné prostriedky, matka má problém, aby z príspevku uhradila základné potreby na syna, a preto jej v súčasnej dobe finančne pomáhajú rodičia.

2. Otec sa k návrhu matky vyjadril písomne podaním zo dňa 09.06.2022 (č. l. 80), v ktorom uviedol, že so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke súhlasí, ako aj s tým, že maloleté dieťa budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otec uviedol, že je ochotný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne s poukazom na vek maloletého dieťaťa, ako aj to, že okrem výživného prispieva na maloleté dieťa pri každej návšteve, keď mu donesie plienky, prípadne to, čo mu matka povie. Nie je pravdou, že si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, pretože dobrovoľne prispieval na výživu maloletého dieťaťa a rovnako finančne pomáhal i matke. K predloženým listinným dôkazom výdavkom na maloleté dieťa uviedol, že matka predložila bločky, z ktorých absolútne nevyplýva, že by sa jednalo o preukázané výdaje. Mal za to, že je potrebné vychádzať z reálnych výdavkov jeden a pol ročného zdravého dieťaťa. Čo sa týka úpravy styku navrhol, že do dvoch rokov veku dieťaťa sa s ním bude stýkať každý týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a po dovŕšení dvoch rokov každú párnu sobotu a nedeľu tak, že si otec dieťa vyzdvihne v sobotu o 09.00 hod. v mieste bydliska matky a odovzdá ho v nedeľu o 17.00 hod. na dohodnutom mieste inak v mieste bydliska otca. Po dosiahnutí troch rokov by sa otec stýkal s maloletým dieťaťom i počas vianočných sviatkov, ako aj Silvestra a Nového roku. Zároveň otec žiadal, aby matka bola zaviazaná na posielanie mu 10 kusov fotografií každý kalendárny týždeň prostredníctvom emailu alebo iných aplikácií s tým, že otcovi bude umožnená telefonická komunikácia s maloletým dieťaťom každú kalendárnu stredu v trvaní 15 minút.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením predložených listinných dôkazov:

3.1 Maloleté dieťa Q. X., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch je evidované v knihe narodení Matričného úradu Nové Zámky, vo zväzku 167, ročník 2021, na strane 13, pod por. č. 65. Otcom mal. dieťaťa je A. X., nar. XX.XX.XXXX a matkou P. O., nar. XX.XX.XXXX.

3.2 Z potvrdenia ÚPSVaR Nové Zámky vyplýva, že matka mal. dieťaťa poberala rodinné prídavky na jedno mal. dieťa od januára 2021 do decembra 2021 vo výške 25,50 eur mesačne a v septembri 2021 vo výške 100 eur. V roku 2022 poberá rodinné prídavky vo výške 25,88 eur mesačne.

3.3 Matka mal. dieťaťa poberala rodičovský príspevok od augusta 2021 vo výške 378,10 eur do decembra 2021 a v roku 2022 poberá rodičovský príspevok vo výške 383,80 eur.

3.4 Otec mal. dieťaťa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. území O. nad O. vykazovanej na čiastočnom LV č. XXX, parc. č. 961 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 319 m2, parc. č. 962 záhrada o výmere 339 m2, ktoré nadobudol titulom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.05.2011.

3.5 Kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.2021 otec mal. dieťaťa nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v kat. území Q. na čiastočnom LV č. XXXX, parc. č. 3613/139 ostatná plocha o výmere 271 m2, parc. č. 3613/224 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 187 m2, s rozostavaným rodinným domom na parcele č. 3613/224.

3.6 Zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom u matky mal. dieťaťa mal súd preukázané, že dňa 21.04.2022 bolo zrealizované šetrenie bytových, rodinných a sociálnych pomerov v domácnosti matky P. O., nar. XX.XX.XXXX na adrese V. E. XX. Na uvedenej adrese sa nachádzal 5 izbový rodinný

dom s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov zo strany matky G. O., nar. XX.X.XXXX a K. O., nar XX.X.XXXX.Mesačné náklady na chod domácnosti sú vo výške 139,00 Eur za elektrinu, plyn 85,00 Eur, voda 15,00 Eur. Matka má spolu s maloletým k dispozícii jednu izbu, ktorá je účelne a vhodne zariadená k potrebám matky ako aj potrebám maloletého dieťaťa. Dieťa malo v domácnosti matky k dispozícii všetky osobné potreby, hygienické potreby ako i vhodné didaktické hračky pre dieťa v jeho veku. Bytové priestory sú zariadené účelne a sú prispôsobené potrebám členov rodiny. Domácnosť je vybavená všetkými potrebami, ktoré sú nevyhnutné k jej plynulému chodu. V spoločnej domácnosti s matkou žijú aj jej rodičia, pán G. O., ktorý je zamestnaný v NSR ako robotník na stavbách a pani K. O. je zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku. Matka dieťaťa je poberateľkou PND vo výške 25.88 Eur a rodičovského príspevku vo výške 383,80 Eur mesačne. Pani O. v rámci šetrenia uviedla, že na podanom návrhu trvá. S otcom maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti pred jeho narodením. Následne sa matka spolu s dieťaťom vrátila na Slovensko a od tej doby žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Matku podporujú vo všetkých smeroch a zároveň jej finančne vypomáhajú. Otec na maloleté dieťa začiatkom roka odmietol prispievať, keď sa dozvedel o podanom návrhu, v mesiaci marec 2022 jej poslal na dieťa 100,00 Eur a v mesiaci apríl 2022 sumu 150,00 Eur. Pani O. uviedla, že vzhľadom k príjmovým možnostiam otca, ktoré sú podľa jej vedomostí vo výške 3500,00 Eur mesačne by mohol na maloleté dieťa prispievať mesačne aj viac. V súčasnej dobe sa otec s maloletým Q. stretáva iba za prítomnosti matky a pani O. na úprave styku trvá v takom rozsahu ako je uvedené v návrhu. Nad rámec navrhovanej úpravy styku sa s otcom dieťaťa bude vedieť dohodnúť. Dieťa pána X. v súčasnej dobe nevníma ako svojho otca, čo matka odôvodňuje najmä slabou intenzitou styku otca so synom. V súčasnej dobe sa otec snaží s dieťaťom stretávať častejšie. Uplynulý víkend bol otec dieťaťa na Slovensku a spolu s matkou a s dieťaťom trávili celý víkend v mieste bydliska otca, kde aj s dieťaťom prespali. Otec pri návštevách dieťaťu prinesie plienky, sušené mlieko alebo sa matky spýta, čo pre dieťa potrebuje. V súčasnej dobu svoju komunikáciu s otcom dieťaťa považuje za zlepšenú, čo je podľa nej následkom podaného návrhu na súd. Na základe vykonaného šetrenia pomerov na matky možno konštatovať, že matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa.

3.7 Čiastočné LV č. XXX v kat. území O. nad O., z ktorého mal súd preukázané vlastnícke právo otca k nehnuteľnosti v 1/1, ktoré nadobudol titulom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 18.05.2011.

3.7.1 Čiastočné LV č. XXXX pre kat. územie Q., z ktorého mal súd preukázané vlastnícke právo otca k nehnuteľnosti v 1/1 titulom kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.2021.

3.8 Potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov matkou za roky 2021 vo výške 25,50 eur a za rok 2022 vo výške 25,88 eur.

3.9 Lustrácia zo Sociálnej poisťovne na otca maloletého dieťaťa za posledné 2 roky (č. l. 41), z ktorej mal súd preukázané, že otec je zamestnaný od 18.03.2019 u zamestnávateľa Slávia production Systems a. s. Detva, Dúbravy, areál PPS 48.

3.10 Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby - otca za rok 2021, z ktorého mal súd preukázané, že základom dane bola suma 19900,92 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 1658 eur. Vyplatená daň zo základu dane vo výške 3781,17 eur.

3.10.1 Zamestnávateľ otca predložil súdu potvrdenie o výške príjmu otca za obdobie od 06/2021 do 05/2022 v zmysle ktorého bola otcovi vyplatená čistá mzda vo výške 20080,19 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 1673 eur. Za rovnaké obdobie boli otcovi vyplatené diéty vo výške 12213 eur, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 1017 eur.

3.11 Zo správy dožiadaného ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko I. nad O. zo dňa 11.07.2022 mal súd preukázané, že sociálne šetrenie v domácnosti otca bolo vykonané dňa 30.06.2022 a v domácnosti sa nachádzali len starí rodičia. Sociálnym šetrením bolo zistené, že otec býva sám v rodinnom dome, ktorý má v osobnom vlastníctve a pozostáva z 5 izieb, ktoré sú zariadené moderným nábytkom a hygiena v domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Maloleté dieťa má v domácnosti otca vlastnú izbu, v ktorej sa nachádzali hračky, oblečenie a rozťahovací gauč. Otec má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa. Starí rodičia uviedli, že dieťa nevideli od začiatku mája a matka im bráni v styku. Naposledy, keď matka s dieťaťom prišla, bola len vonku na dvore, hádala sa

s otcom a uviedla, že s nimi nechce mať nič spoločné a všetky veci, ktoré dieťaťu zakúpili, im vrátila. Uvedená situácia ich mrzí a chceli by sa s dieťaťom stretávať. Otec pracuje v zahraničí a preto s ním komunikovali prostredníctvom emailu. Od septembra 2019 je pridelený k projektu pre BMW, kde mu zamestnávateľ prepláca cestovné v plnej výške a tento projekt končí na jeseň 2022. Celkové náklady na dom v O. sú okolo 170 eur. Keďže tento dom matke nevyhovoval, koncom roka kúpil rozostavaný dom v Q. tak, aby ani jedny rodičia neboli úplne nablízku. Jedná sa o stavbu, kde je ešte pomerne veľa práce a dom nie je skolaudovaný. Splátka úveru činí 370 eur mesačne. Počas poslednej návštevy sa matka vyjadrila, že jeho rodičia boli, sú a budú pre jeho syna nikto.

3.12 Otec maloletého dieťaťa v zmysle predloženého výpisu z účtu zaplatil matke výživné od marca 2022 vo výške 150 eur, v mesiaci apríl 2022 vo výške 150 eur, v mesiaci máj 280 eur a v mesiaci jún vo výške 140 eur, čo spolu predstavuje sumu 720 eur.

4. Matka vo svojej výpovedi upresnila, že jej príjem je rodičovský príspevok vo výške 380 eur, rodinné prídavky 25,88 eur, ktoré chodia na účet maloletého dieťaťa, pretože sa dohodli, že sa mu týmto spôsobom bude šetriť. Od narodenia dieťaťa býva u rodičov, kde ich priviezol otec dieťaťa a bol s nimi týždeň. Rodičom na bývanie neprispieva. Obaja rodičia pracujú v zahraničí. Matka s dieťaťom má k dispozícii detskú izbu a spoločné priestory. Okrem nich štyroch tam ešte prebýva 3 týždne do mesiaca sestra s partnerom, týždeň sú v Košiciach. Asi pred mesiacom mala zdravotné problémy, trhali jej zub múdrosti, na pohotovosti zaplatila 50 eur a v ambulancii 30 eur. 3 týždne je evidovaná v chirurgickej ambulancii, pretože mala úraz, má sadru. Jej matka pracuje v zahraničí ako opatrovateľka v 2 týždňových intervaloch, prípadne podľa potreby. Otec je 3 týždne v zahraničí a týždeň doma. Má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore agropodnikateľ. Pred nástupom na materskú pracovala tam, kde otec dieťaťa v I. a jej príjem so stravnými lístkami bol do 1 000 eur. V čase spoločného spolužitia otec maloletého dieťaťa pracoval v zahraničí, jeho príjem bol 2 000 eur a výdavky na dom 150 eur. Výdavky na potraviny predstavujú 100 eur, drogéria 10 eur a oblečenie. Celkové náklady na bývanie sú okolo 300 eur. Výdavky na mal. dieťa: plienky 40 eur, vitamíny 10 eur, drogéria 15 eur, sušené mlieko 70 eur, jedna krabica kozieho mlieka 16 eur na týždeň, potraviny 200 eur, oblečenie 50 eur. Po narodení dieťaťa bol otec s nimi týždeň, potom odišiel na dva mesiace, prišiel o tri týždne, o dva týždne. O mal. dieťati nevedel nič. Otcovi dieťaťa volala cez videohovor, ak sa mu neozvali, nezavolal 2 dni. Rovnako si neurobil voľný čas na piatky, aby chodil s nimi k pediatričke, tak ako sa dohodli. Od podania návrhu sa to zlepšilo, otec je s dieťaťom každý víkend, vždy niečo prinesie a pýta sa, či netreba niečo kúpiť. Asi 3 x boli i oni s dieťaťom u neho, potom nás vyhodil a museli prísť pre nás jej rodičia. Od podania návrhu starí rodičia zo strany otca videli dieťa, keď sme tam boli asi 3x. Predtým, keď tam bola 2 týždne a otec bol v zahraničí, navštívili ho málo alebo ho len hodinu kočíkovali, keď spal s odôvodnením, že nevedia, čo s ním majú robiť a nemajú na neho čas. Nesúhlasila, aby išlo dieťa s otcom k starým rodičom, keď s nimi nemá vybudovaný vzťah. Od narodenia sa snažila, aby sa otec vedel postarať o dieťa. Vie ho prebaliť, obliecť, nakŕmiť. Avšak pýta sa na jej rady, kedy a čo mu má dať jesť. Stalo sa, že otec bol s dieťaťom sám 2 - 3 hodiny, keď išla k lekárovi a na nákup. V domácnosti boli vždy ďalší rodinní príslušníci, ktorí mu povedali, čo má robiť. Maloleté dieťa sa vždy teší, keď niekto príde a venuje sa mu. Ak je ich viacej, niekoho si vyberie a nereaguje plačom na odchod otca. Snaží sa dieťaťu vysvetliť, kto jej jeho otec a rovnako mu hovorí o ostatných členoch rodiny. Otcovi dieťaťa vytvára priestor, aby mohol byť v kontakte s dieťaťom. Momentálne sa vzťah buduje a naberá dobrý smer. Od opustenia spoločnej domácnosti otec prispieval na výživu maloletého dieťaťa rôzne, záviselo to od toho, v akom boli vzťahu. Od podania návrhu zaplatil výživné v marci 100 eur, v apríli 150 a v máji 280 eur. Pred podaním návrhu žiadala otca, aby posielal výživné vo výške 300 eur, pretože mesačné výdavky na maloleté dieťa sú vo výške 450 eur. Maloleté dieťa by chcela dať skôr do jasiel alebo predškolského zariadenia, aby bolo čo najviac samostatné a preto by ho chcela odučiť od plienok. Nemyslí si, že by bol otec schopný realizovať styk bez jej prítomnosti. Od podania návrhu bol styk realizovaný cez víkend tak, že otec prišiel v sobotu, prespal u nich a odchádzal ráno po raňajkách dieťaťa a počas tohto obdobia sa o dieťa riadne staral pod jej dohľadom dieťa kúpal, uspával, kŕmil. Matka uviedla, že podľa jej názoru by sa mohol styk realizovať naďalej tak, ako to bolo v poslednom období od soboty do nedele. Otec prejavoval riadne záujem o maloleté dieťa, nikto mu v tom nebránil, utvrdzoval sa vo svojich konaniach. Sám sa bol s dieťaťom bicyklovať, na prechádzke, pozrieť kombajn, mohlo sa jednať o hodinové výlety. Matka by si predstavovala takto styk realizovať za jej prítomnosti do dvoch rokov dieťaťa a v prípade ďalšieho mentálneho rozvoja a vyspelosti dieťaťa je možné následne, aby si otec zobrať dieťa na jeden deň bez jej prítomnosti. Po vykonanom dokazovaní žiadala matka návrhu vyhovieť, dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 400 eur a styk upraviť na každý

víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 13.00 hod. za prítomnosti matky a po dvoch rokov dieťaťa prvé tri víkendy v mesiaci každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

4.1 Právna zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že návrh matky je dôvodný. Na základe týchto skutočností navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu. Otca zaviazať na platenie výživného vo výške 400 eur mesačne, vzhľadom na preukázané výdaje na mal. dieťaťa, ktoré sú pravidelné s prihliadnutím i na náhodné výdavky týkajúce sa nielen zdravotného stavu dieťaťa. Navrhované výživné je primerané i vzhľadom na každodennú starostlivosť matky, ako aj jej finančnú situáciu, keďže poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Výška výživného je primeraná i vzhľadom na známu judikatúru s tým, že nepredstavuje ani 20 % z príjmu povinného. Čo sa týka styku, súhlasí s tým, aby bol styk realizovaný do dovŕšenia 2 rokov dieťaťa každý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 13.00 hod. za prítomnosti matky a po 2 rokoch dieťaťa prvé tri víkendy v mesiaci každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Následne zatiaľ styk ďalej upraviť nenavrhuje.

5. Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že má ukončenú strednú školu s maturitou v odbore stolár a pracuje v odvetví strojárstva. Jeho príjem podľa vlastného vyhlásenia je 1 600 eur a je pravdou, že od novembra 2021 má voľnú živnosť a jeho príjem bol 2 000 eur. Okrem uvedeného príjmu má i diéty, ktoré závisia od počtu odpracovaných dní v zahraničí a sú použité na život v zahraničí. Podľa jeho vyjadrenia diéty mesačne sú vo výške 800 - 1 000 eur. V zahraničí si platí stravu vo výške 35 eur denne a hygiena 20 eur mesačne. Ubytovanie a cestovné je preplácané zamestnávateľom. Vlastní rodinný dom v O. nad O., titulom daru, náklady na bývanie, plyn 170 eur mesačne. V roku 2021 v novembri kúpil nehnuteľnosť v Q. za kúpnu cenu 134 000 eur, ktorá bola uhradená z hypotekárneho úveru vo výške 107 000 eur a zvyšok úspory. Úspory podľa vlastného vyhlásenia 5 000 eur, splátka hypotéky 370 eur. Keďže navrhovateľka nechcela ísť bývať do Q., uvedenú nehnuteľnosť sa chystá odpredať a bude investovať do nehnuteľnosti v O.. Podľa vlastného vyhlásenia je momentálne zdravý, ale asi pred 5 rokmi mu bola diagnostikovaná rakovina brušného prostredia s tým, že asi 5 rokov poberal najprv plný invalidný dôchodok a potom čiastočný. Je pravdou, že nenavštevuje onkologickú ambulanciu tohto času, pretože na to nemá čas. Pracovné povinnosti v týždňových intervaloch, v nedeľu odchádza o 15-tej a vracia sa v piatok poobede. V Nemecku má pracovný čas podľa potreby zákazníka. Vlastní motorové vozidlo Audi A4, rok výroby 2013, zakúpené v roku 2016 za kúpnu cenu 13 500 eur. Navrhované výživné vo výške 200 eur na mal. dieťa vzhľadom na jeho vek a potreby je primerané. Okrem výživného v rámci návštev vždy prispel potrebami, ktoré uviedla matka vo výške 20 - 30 eur. Denný režim dieťaťa je taký, že vstáva o siedmej, raňajkuje kašu, potom sa hrá, chodí s ním na ihrisko na bicykli. O 11-tej má kapsičku, 12.30 hod. obed polievku a druhé varené jedlo, spinká do 15-tej alebo dlhšie, olovrant chlebík so šunkou, mliečny výrobok, hranie, kúpanie o 20-tej, 200 ml. mlieka o 21.00 a 23.00 hod. Momentálne dieťaťu idú zúbky, pokaká sa 5x za deň. Je pravdou, že medzi ním a rodičmi navrhovateľky, ako aj medzi jeho rodičmi a navrhovateľkou sú narušené vzťahy. Nepoprel, že vymenil zámky na dome, pretože navrhovateľka prišla s jeho autom, bola u neho, neoznámila mu to. Od podania návrhu už jeho auto k dispozícii nemá. Pred dvoma mesiacmi uzavrel životnú poistku so sporením na mal. dieťa, kde je splátka 25 eur. Platí poistku na auto 13 eur, mobil 20 eur, internet 10 eur, TV 10 eur, oblečenie, obuv 50 eur, kozmetika, drogéria 40 eur, strava v Nemecku a na Slovensku 950 eur, lieky, vitamíny 15 eur, pohonné hmoty 150 eur, mesačne najazdí asi 2 000 km. V zahraničí používa motorové vozidlo, ktoré mu je pridelené a na Slovensku používa svoje. Do septembra má pridelené služobné motorové vozidlo, kým pracuje na projekte, potom mu bude odobraté. Domová daň 5 eur, smeti 5 eur, vodné a stočné 40 eur, RTVS 5 eur. Prispel rodičom na drevo sumou 600 eur, pretože otec by mal ísť na operáciu srdca.

Od posledného pojednávania bol s dieťaťom celý týždeň od soboty do soboty. Je pravdou, že dieťa spadlo a malo úraz na hlavičke. Minulý týždeň tam bol v sobotu, nedeľu a pondelok sprevádzal matku s dieťaťom na vybratie stehov a potom odišiel. Matka ho o maloletom dieťati neinformuje, chcel by, aby bola medzi nimi normálna rodičovská komunikácia o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Matka sama zmenila lekára. Nevie, ako je to s daňovým bonusom. Po vykonanom dokazovaní súhlasil s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke s tým, že on bude prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne a naďalej bude platiť poistku a sporenie vo výške 25 eur. Styk navrhol

upraviť každý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 21.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska matky a mal. dieťaťa a po uplynutí dvoch rokov dieťaťa, každý víkend v sobotu od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a aspoň raz si matka pre dieťa k otcovi do jeho miesta bydliska príde, pretože má 2 motorové vozidlá. Po uplynutí 2,5 roka veku dieťaťa má otec právo sa s dieťaťom stýkať každý druhý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a aspoň raz si matka pre dieťa k otcovi do jeho miesta bydliska príde.

5.1 Právna zástupkyňa otca v záverečnej reči uviedla, že otec mal. dieťaťa súhlasí s tým, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na vek dieťaťa, neprimerané a nepodložené výdavky na mal. dieťa vo veku 1,5 roka, navrhla určiť výživné vo výške 200 eur s tým, že otec bude naďalej platiť poistku a sporenie vo výške 25 eur. Styk navrhla upraviť tak, ako je uvedené vyššie vo výpovedi otca.

6. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči uviedol, že po vykonanom dokazovaní navrhuje mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na preukázaný príjem otca navrhuje určiť výživné vo výške 400 eur s tým, že táto suma neohrozí nijakým spôsobom životnú úroveň otca a navrhované výživné je primerané i vzhľadom na momentálne finančné možnosti matky. Čo sa týka úpravy styku do 2 rokov, súhlasí s vyjadreniami rodičov tak, aby bol styk realizovaný každý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele do 17.00 hod. za prítomnosti matky. Od 2 rokov dieťaťa každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky tak, aby bol styk realizovaný v mieste bydliska otca, aby sa dieťa adaptovalo po dobu 3 mesiacov a následne rovnako každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Čo sa týka prespávania u otca počas víkendov, navrhuje buď styk neupraviť alebo takto styk upraviť až po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa.

7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa, zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.

8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.

12. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť

neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

13. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.

14. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

15. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov

tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

25. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, pretože matka sa po narodení maloletého dieťaťa vrátila spolu s dieťaťom k svojim rodičom. S otcom maloletého dieťaťa bývali v spoločnej domácnosti do decembra 2020. Otec maloletého dieťaťa pracuje v zahraničí na projekte BMW od od septembra 2019 do septembra 2022. Je pravdou, že vzhľadom na pandemickú situáciu vo svete zo začiatku i vzhľadom na vyjadrenie matky, maloleté dieťa navštevoval menej a nebol ochotný ukončiť prácu v zahraničí. S dôrazom na obdobie po podaní návrhu otec začal prejavovať intenzívnejší záujem o maloleté dieťa, ktoré navštevuje pravidelne, skoro každý víkend v mieste bydliska matky, t. j. u rodičov matky. Obaja rodičia súhlasili s tým, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá mu poskytuje každodennú starostlivosť a opateru s tým, že otec nemal výhrady voči starostlivosti matky o maloleté dieťa. Z týchto dôvodov na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu, t. j. od 29.03.2022, pretože zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti nie je možné spätne. Čo sa týka úpravy rodičovských práv a povinností v zmysle § 28 ods. 1 písm. b, c Zákona o rodine súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok i s poukazom na § 28 ods. 2 Zákona o rodine, pretože v čase rozhodovania, súd mal preukázané, že rodičia majú úplnú spôsobilosť na právne úkony a neboli preukázané dôvody pre iné rozhodnutie.

25.1 Rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na výživnom. Návrhom sa matka domáhala určenia výživného vo výške 600 eur, vo svojej výpovedi uviedla, že pred podaním návrhu žiadal otca o platenie výživného vo výške 300 eur a po vykonanom dokazovaní sa domáhala určenia výživného vo výške 400 eur vzhľadom na finančné možnosti otca, ako aj známu judikatúru súdov. Mala za to, že žiadané výživné nepredstavuje ani 20% z príjmu otca. Otec maloletého dieťaťa bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne s poukazom na vek maloletého dieťaťa, ako aj tú skutočnosť, že pri každej návšteve nosí dieťaťu veci, ktoré sú potrebné v hodnote 20 - 30 eur každý týždeň. Vyživovaciu povinnosť si plnil i doteraz dobrovoľne a prispieval finančne i matke maloletého dieťaťa. Rovnako bol ochotný platiť naďalej i poistku vo výške 25 eur mesačne. Pri určení výživného je súd povinný zohľadniť potreby oprávnenej osoby v prejednávanej veci maloletého dieťaťa, ako aj finančné možnosti oboch rodičov. Súd považoval za preukázané a uznané výdavky maloletého dieťaťa, ktoré pozostávajú z výdavkov na plienky 40 eur, vitamíny 10 eur, drogéria 15 eur, sušené mlieko 70 eur, oblečenie 50 eur a potraviny vo výške 100 eur, čo spolu predstavuje sumu 285 eur. K uvedeným výdavkom súd pripočítal náklady na bývanie minimálne vo výške 100 eur, pretože matka uviedla, že celkové náklady na bývanie sú okolo 300 eur s tým, že v nehnuteľnosti bývajú jej rodičia, ktorí pracujú v zahraničí a občas k nim

chodí jej sestra. Uvedená suma je primeraná i k vzhľadom na všeobecne známe skutočnosti. Celkové výdavky na maloleté dieťa spolu s alikvotnou čiastkou na bývanie predstavujú sumu 385 eur. Ak otec maloletého dieťaťa z preukázateľného príjmu bez diét, ktoré sú využívané na stravu v zahraničí vo výške 1673 eur zaplatí určené výživné vo výške 300 eur, ktoré predstavuje 18% z príjmu otca, bude matka schopná zaplatiť všetky uznané výdavky na maloleté dieťa. V neposlednom rade obaja rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť a preto i matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Súd samozrejme zohľadnil príjem matky, ktorý pozostáva len z rodičovského príspevku vo výške 380 eur, ako aj každodennú starostlivosť matky o maloleté dieťa a preto mal za to, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 80 eur mesačne, čo predstavuje približne 1/3 určeného výživného otcovi a k týmto finančným prostriedkom je potrebné ešte pripočítať rodinné prídavky vo výške 25,88 eur. Súd mal za to, že takto určené výživné je primerané vzhľadom na vek, uznané potreby maloletého dieťaťa, ako aj finančné možnosti otca. Aj keď je príjem otca vyšší, neznamená to, že výživné by malo byť neúmerne vysoké vzhľadom na potreby dieťaťa. Pri určovaní výživného súd vychádzal i z toho, že celkový príjem otca spolu s diétami je vo výške 2690 eur. Ak z uvedeného príjmu otec zaplatí výdavky na stravu v zahraničí spolu vo výške 700 eur, na stravu na Slovensku 250 eur, náklady na bývanie 170 eur, splátku úveru 370 eur, televízia 10 eur, internet 10 eur, oblečenie, obuv 50 eur, kozmetika 40 eur, pohonné hmoty 150 eur, poistka pre dieťa 25 eur, domová daň 5 eur, smeti 5 eur, vodné a stočné 40 eur, poistka na auto 13 eur, mobil 20 eur, ako aj určené výživné, zostane mu suma vyššia ako je minimálna mzda, t. j. vo výške 832 eur. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a preto súd konštatuje, že určené výživné bude otec schopný platiť bez akejkoľvek ujmy. Je potrebné však zobrať do úvahy i tú skutočnosť, že okrem výživného otec prispieva na maloleté dieťa v podstate pri každej návšteve, minimálne vo výške 30 eur týždenne, čo za mesiac predstavuje sumu 120 eur. Rovnako je potrebné mať na zreteli i tú skutočnosť, že keď bude otec s dieťaťom, bude mať určité výdavky i v rámci styku. Zároveň bolo jednoznačne preukázané, že sociálna a finančná situácia otca je lepšia ako finančná situácia matky vzhľadom na vlastníctvo nehnuteľností otca, úspor, ako aj motorového vozidla. Matka maloletého dieťaťa nevlastní žiadne nehnuteľnosti.

25.1.1 Zročné výživné za obdobie od 29.032022 do 31.08.2022 vo výške 799 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa , pretože mal za to, že otec bude schopný i zročné výživné zaplatiť bez akejkoľvek ujmy. Výška splátky je primeraná dlžnej sume, ako aj preukázateľnému príjmu otca tak, aby zročné výživné bolo zaplatené v primeranej lehote. Zročné výživné pozostáva z výživného za mesiac marec 2022 vo výške 19 eur (2 dni) a z výživného vo výške 1500 eur za mesiace apríl až august 2022 (5 x 300 eur) s tým, že od uvedenej sumy súd odpočítal zaplatené výživné v zmysle predložených listinných dôkazov otca do júna 2022 od podania návrhu vo výške 720 eur. Je potrebné si však uvedomiť, že ak otec dieťaťa od júna 2022 do vyhlásenia rozsudku zaplatil nejaké výživné, je potrebné ho ešte od vypočítaného zročného výživného odpočítať.

26. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

28. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej

starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

29. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá . Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. -15).

30. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

31. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia, sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

31.1 Ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa odkázal na svoje uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2014 (publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu 2014 pod č. 57/2014), v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general principles) Dohovoru o právach dieťaťa (a nie sú teda priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe), možno zaradiť o. i. aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (pozri Hodgkin, R. - Newell, P. Implementation Handbook for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva: UNICEF Regional Office for Europe, 2007, pp. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Ustanovenie čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorý je zmluvný štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.

31.2 V tomto ohľade platí aj pre rozhodovanie súdov, že prijaté opatrenia musia sledovať najlepší záujem dieťaťa. Povinnosť aplikačnej praxe sledovať pri rozhodovaní konkrétnej veci týkajúcej sa detí ich najlepší záujem vyplýva o. i. aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

32. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. - bod 16, , ).

33. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

34. Touto problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. januára 2017 pod sp. zn. , v ktorom uviedol, že v súčasnosti existuje široká zhoda ? a to aj v medzinárodnom práve ? na podporu myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci týkajúcom sa detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania.

35. Uvedené potvrdzuje v priestore Európskej únie aj napr. Charta základných práv Európskej únie, kde podľa čl. 24 ods. 2 „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“.

36. Záujem dieťaťa predpokladá pri rozhodovaní o jeho právach mať na zreteli najmä dva aspekty jeho záujmov. Na jednej strane stojí dikcia, že puto dieťaťa s jeho rodinou musí byť zachované, s výnimkou prípadov, keď sa rodinné prostredie ukázalo ako obzvlášť nevhodné. Z toho vyplýva, že rodinné väzby môžu byť prerušené len vo veľmi výnimočných prípadoch a je potrebné urobiť všetko pre zachovanie osobných vzťahov. Na druhej strane je v záujme dieťaťa zabezpečiť jeho rozvoj v zdravom prostredí a rodičia nesmú profitovať z takých opatrení alebo krokov, ktoré by v konečnom dôsledku poškodzovali zdravie a zdravý vývoj dieťaťa [porov. Neulinger and Shuruk v. Švajčiarsko, č. 41615/07, rozsudok Veľkej komory Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo 6. 7. 2010, bod 136; Elsholz v. Nemecko, č. 25735/94, rozsudok Veľkej 17 komory ESĽP z 13. 7. 2000, bod 50; Maršálek v. Česká republika, č. 8153/04, rozsudok ESĽP zo 4. 4. 2006, bod 71].

37. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom v zmysle už uvedených premís je potrebné zo strany konajúceho súdu (resp. zainteresovaných orgánov verejnej moci) zohľadniť viaceré konkrétne kritériá. Ide predovšetkým o nasledujúce 4 kritériá: existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a prianie dieťaťa (porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. a ).

38. Rodičia mal. dieťaťa neboli schopní uzatvoriť rodičovskú dohodu o úprave styku otca s mal. dieťaťom, avšak na pojednávaní dňa 19.07.2022 sa čiastočne dohodli na tom, že otec má právo sa s mal. dieťaťom

stýkať každý víkend od soboty od 09.00 hod. do nedele za prítomnosti matky, do 18.01.2023. S takouto úpravou styku obaja rodičia súhlasili. Rodičia sa nevedeli dohodnúť na dĺžke trvania styku v nedeľu, pretože matka navrhovala upraviť styk v nedeľu do 13.00 hod. s odôvodnením, že dieťa poobede spí a keď sa zobudí o 2 - 3 hodiny, už otec musí odísť, pretože následne odchádza za prácou do zahraničia. Otec žiadal upraviť styk v nedeľu do 21.00 hod. s odôvodnením, že sa chce aktívne podieľať na starostlivosti o mal. dieťa. Súd upravil styk otca počas každého víkendu do nedele do 13.00 hod., pretože zobral do úvahy tvrdenia matky, že dieťa poobede spí 2 - 3 hodiny a následne ešte musí otec absolvovať cestu späť do O. nad O., odkiaľ odchádza za prácou do zahraničia. Súd zobral do úvahy pozitívny prístup matky, ktorá sa nebránila tomu, aby sa styk otca s dieťaťom realizoval za jej prítomnosti v nehnuteľnosti jej rodičov a aby otec mohol nadobudnúť i rodičovské zručnosti týkajúce sa starostlivosti o dieťa. Je však potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve rodičov matky, v ktorej občas sa zdržiava i sestra matky s partnerom a počas víkendu je potrebné poskytnúť i ostatným členom rodiny súkromie, keďže sa styk má realizovať každý víkend do dvoch rokov veku dieťaťa, t. j. do 18.01.2023. Následne súd upravil styk otca s mal. dieťaťom, rovnako na návrh matky prvé tri víkendy v mesiaci, každú sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka v podstate nemala žiadne výhrady voči takto navrhnutému styku a odôvodňovala ho tým, aby aj ona mala s dieťaťom aspoň jeden víkend v mesiaci za účelom možnosti trávenia voľného času a naplánovania spoločných aktivít, prípadne i s rodinnými príslušníkmi. Tvrdenia otca, ktorý trval na úprave styku každú sobotu v mesiaci s odôvodnením jeho prejavovaného záujmu o starostlivosť o mal. dieťa, súd považoval za irelevantné, pretože sa domnieva, že každý rodič, i napriek veku dieťaťa by mal mať možnosť tráviť s dieťaťom aj určitý čas počas víkendov, kedy má možnosť realizovať spoločné aktivity i s ostatnými členmi bližšej rodiny. S návrhom otca, aby si matka aspoň raz pre dieťa prišla a po skončení styku si ho prevzala v mieste bydliska otca, sa súd nestotožnil v prvom rade z finančných dôvodov, pretože príjem otca v čase rozhodovania súdu bez diét je cca 3x vyšší ako príjem matky, ktorý pozostáva len z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. V druhom rade súd považoval za neprijateľné, aby naplnenie práv otca, styk s dieťaťom malo byť na úkor povinností matky, prísť si dieťa prevziať do miesta bydliska otca. Skutočnosť, že otec bude mať zvýšené výdavky týkajúce sa styku s mal. dieťaťom, súd zohľadňoval pri určení výživného. Na ďalšie obdobie už styk otca s mal. dieťaťom súd neupravil, pretože mal za to, že má byť v záujme rodičov, aby po uplynutí doby skoro jedného roka, boli schopní zvážiť a zhodnotiť situáciu jednak na strane mal. dieťaťa a prípadné zmeny pomerov na ich strane tak, aby sa dohodli na ďalšom styku, ktorý by bol v prvom rade v záujme mal. dieťaťa. Pri úprave styku súd vychádzal z toho, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Na základe upraveného styku je v podstate dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená, kde súd zohľadnil i vek mal. dieťaťa a momentálne pracovné povinnosti otca. V rámci styku by bolo potrebné umožniť mal. dieťaťu, aby nadväzovalo kontakty i so širšou rodinou na oboch stranách tak, aby o toto dieťa nebolo ukrátené. Záverom súd konštatuje, že dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia majú záujem zabezpečovať čo najlepšiu starostlivosť o mal. dieťa a podieľať sa na jeho výchove, čo vyplýva z toho, že matka je ústretová tomu, aby sa styk realizoval za jej prítomnosti v nehnuteľnosti jej rodičov, kde je otcovi dieťaťa umožnené zotrvať, a rovnako otec dieťaťa je ochotný každý víkend dochádzať za svojim dieťaťom a byť aktívny v starostlivosti o mal. dieťa, čo samozrejme vzhľadom na jeho vek bez prítomnosti matky a jej dohľadu nebolo možné, keďže matka od narodenia dieťaťa býva u svojich rodičov a spoločne ako rodina s mal. dieťaťom nefungovali, čo samozrejme nie je v záujme dieťaťa a je na rodičoch, aby táto vzniknutá situácia mala čo najmenší negatívny dopad na ich mal. dieťa. V neposlednom rade súd poznamenáva, že je pravdou, že styk mal. dieťaťa s druhým rodičom by mal predstavovať 1/2 voľného času dieťaťa, čo však v prejednávanej veci vzhľadom na vek mal. dieťaťa, rozdielne trvalé bydliská rodičov, ako aj zamestnanie otca, toho času v zahraničí, nebolo možné presne určiť. Súd sa nestotožnil ani s návrhom kolízneho opatrovníka, ktorý žiadal od 19.01.2023 upraviť styk tak, aby prvé tri mesiace ešte bol styk realizovaný za prítomnosti matky, aby sa dieťa adaptovalo. Súd konštatuje, že ak si dieťa na otca zvykne ešte v období pol roka, nemal by byť žiadny problém, aby sa dieťa adaptovalo i v jeho rodinnom prostredí, kde má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. dieťa, tak ako to vyplýva zo správy o prešetrení pomerov na strane otca. Rovnako je na rodičoch, aby sa snažili na túto situáciu počas obdobia pol roka dieťa pripraviť.

39. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude mal. dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati. Rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o mal. dieťati domáhať na súde.

40. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých vážnejších zdravotných a výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. Je to tiež odraz rodičovskej kooperácie. Pri nariaďovaní informačnej povinnosti, súd zohľadňuje povinnosť preferenčného rodiča, ale tiež (a hlavne) skutočnosť, či bolo alebo nebolo zasiahnuté do výkonu rodičovských práv a povinností nepreferenčného rodiča. Ako zákonní zástupcovia sa môžu informovať v škole, u lekára a pod. Na túto povinnosť rodiča nesmie súd pri ukladaní informačnej povinnosti zabudnúť a následne uložiť preferenčnému rodičovi povinnosť informovať druhého rodiča o záležitostiach, ktoré si môže (a má zo zákona povinnosť) obstarať sám. Nie je cieľom informačnej povinnosti napomáhať jednému z rodičov „vyhýbať sa“ plneniu svojich rodičovských povinností a navyše nimi ešte zaťažovať druhého rodiča. Informačnú povinnosť teda možno uložiť len ohľadne tých informácií, ktoré nepreferenčný rodič nemá možnosť si obstarať sám.

41. Súd vzhľadom na návrh otca ako aj vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, uložil matke povinnosť informovať ho o zhoršenom zdravotnom stave mal. dieťaťa, pretože je nepochybné, že ak sa zdravotný stav dieťaťa zhorší a matka hneď nevyhľadá lekársku pomoc, tak si otec nebude môcť preveriť, či je dieťa zdravé a samozrejme nie je vhodné, aby každý týždeň telefonátmi obťažoval pediatra mal. dieťaťa a v neposlednom rade, aby zbytočne neabsolvoval cestu z miesta trvalého bydliska po návrate z výkonu práce zo zahraničia za mal. dieťaťom.

41.1 Súd nezaviazal matku na zasielanie 10 ks fotografií mal. dieťaťa každý kalendárny týždeň, pretože v rámci upraveného styku bude otec s dieťaťom každý víkend a je nepochybné, že počas týždňa nemôže nastať až taká výrazná zmena. Opätovne sa súd domnieva, že je to potrebné riešiť vzájomnou rodičovskou dohodou, ak v čase neprítomnosti otca nastane nejaký mimoriadny okamih, aby bol o ňom otec informovaný. Rovnako z týchto istých dôvodov súd v čase rozhodovania nezaviazal matku na umožnenie telefonickej komunikácie otca s dieťaťom, hlavne s dôrazom na vek dieťaťa. I táto vzájomná komunikácia by mala byť na dohode rodičov a súd je presvedčený, že vzhľadom na pozitívny postoj oboch rodičov k plneniu si rodičovských povinností, to rodičia zvládnu bez úpravy súdu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté deti alebo iná peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).