Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/58/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. A.P., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - Q. A., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: H. XX, A. a otca - H. H., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: T.Í. XXX, A., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, na odvolanie matky voči rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2020, č.k. -104, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2020, č.k. -104 vo výroku o bežnom výživnom na maloletého B. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX zo sumy 100,- € na sumu 200,- €, počnúc dňom 01.09.2019, ktorú sumu je otec p o v i n n ý zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. novembra 2020, č.k. -104 vo výroku o zročnom výživnom na maloletého B. A., narodeného dňa XX.XX.XXXX m e n í tak, že zročné výživné na maloletého B. za obdobie od 01.09.2019 do 31.07.2022 vo výške 2.450,- € je otec p o v i n n ý zaplatiť matke v mesačných splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.10.2009 č.k. -92, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 05.05.2010, č.k. -112 vo výroku o výživnom.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 23.11.2020, č.k. -104 rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. A. zo sumy 100,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne s tým, že výživné uložil otcovi povinnosť platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15.-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2019. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 30.11.2020 vo výške 450,- € súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Súd prvej inštancie návrh matky vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.08.2019 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého B. zo sumy 100,- € na sumu 200,- € mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že sa zvýšili náklady na maloletého, ktorý už začal navštevovať druhý stupeň základnej školy a výživné nebolo upravené od roku 2010. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti môže súhlasiť so zvýšením výživného na sumu 115,- € mesačne.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch rodičov, s rozpisom výdavkov maloletého, so spismi Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. a sp.zn. , ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého B. rozhodované v rámci konania o určení otcovstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -92 zo dňa 19.10.2009 s tým, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,- € mesačne, zročné výživné súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach. V čase tohto rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke a otec bol živnostník, maloletý B. bol vo veku X rokov. Matka vo výpovediach uviedla, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom syn ešte nechodil ani do materskej školy a v súčasnosti už navštevuje 6. triedu základnej školy. K výdavkom maloletého uviedla, že sa zvýšili najmä na oblečenie, školu, stravu a syn sa venuje záujmovému krúžku, za ktorý sa platí 40,- € mesačne. Ďalej uviedla, že žije s maloletým sama a otec na jeho výživu prispieva pravidelne, je riadne zamestnaná, má príjem asi 780,- € mesačne netto a iný príjem nemá. K synovým výdavkom doplnila, že mu bol predpísaný fixný zubný strojček, ktorý bude stáť asi 250,- €, a keďže veľmi vyrástol, mala zvýšené výdavky na oblečenie a obuv. Otec vo výpovediach uviedol, že od 26.03.2020 mal prerušenú živnosť až do 26.09.2020 a dňa 26.03.2020 sa bol zaevidovať na úrade práce ako nezamestnaný, podporu v nezamestnanosti nepoberá, keďže mu nevznikol nárok, v rámci živnosti sa venoval montáži expozícií na výstavách a veľtrhoch, ale vzhľadom k tomu, že všetky akcie, ako sú koncerty a veľtrhy boli zrušené, tak sa jeho práca úplne rozpadla. Pokiaľ živnosť riadne fungovala, zarábal asi 1.400,- € mesačne brutto. Živnosť by si chcel ponechať aj v budúcnosti, ale aktuálne si hľadá zamestnanie s tým, že pokiaľ sa činnosť v rámci živnosti obnoví, zo zamestnania by odišiel. Na pojednávaní dňa 23.11.2020 uviedol, že sa od 26.10.2020 zamestnal, zatiaľ má dohodnutú mzdu vo výške minimálnej mzdy, pretože firma sa rozbieha a nevedia mu zaručiť vyšší príjem, lepšie platenú prácu si bude hľadať. Pre prípad, že by sa vyskytla nejaká práca, má aj obnovenú živnosť. Od svojej sestry ma požičaných 1.500,- € a tiež má aj dlh na výživnom pre plnoletú dcéru, k čomu dodal, že ak je niekomu niečo dlžný, veľmi ho to trápi a snaží sa dlh čo najskôr vyrovnať. V prípade, že mu bude zvýšené výživné, žiadal o povolenie splátok. Kolízny opatrovník uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo už 10 rokov, a teda je nepochybné, že náklady maloletého sa zvýšili a odporučil výživné zvýšiť maximálne na 150,- € mesačne. Matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2019 (s výnimkou mesiaca apríl, máj, jún) bol 815,44 € priemerne mesačne netto a v roku 2020 (január až október) dosiahla príjem 830,30 € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému Q. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom strednej školy. Otec bol živnostníkom a v období od 26.03.2020 do 26.09.2020 mal živnosť prerušenú, od 26.03.2020 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a od 26.10.2020 je zamestnaný s dohodnutou mzdou vo výške 476,74 € mesačne netto. Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby vyplýva, že mal v roku 2019 základ dane 1.092,55 € a daň 207,58 €. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej R. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je študentkou vysokej školy.

4. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa ustanovení a , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vecne vychádzal zo skutočného stavu, keďže na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého B. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -92 zo dňa 19.10.2009, t.j. pred viac ako 10 rokmi. Súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. Zároveň súd prvej inštancie považoval za nesporné, že prechod maloletého na vyššie stupne vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na jeho strane, pričom v priebehu 10 rokov od posledného rozhodnutia výrazným spôsobom vzrástli jeho výdavky, preto považoval návrh matky za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že zvýšené výživné na sumu 130,- € mesačne je primerané, zodpovedá veku, potrebám a výdavkom maloletého, ktoré sú porovnateľné s výdavkami detí v jeho veku. Určené

výživné zároveň zodpovedá aj aktuálnemu príjmu otca, ktorý sa v dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie výrazne znížil oproti predošlému obdobiu, čo súd zohľadnil. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 01.09.2019, t.j. od nástupu maloletému na 2. stupeň základnej školy, čo je kvalifikovanou zmenou pomerov na strane maloletého. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca bol ustálený dňom 01.09.2019 a otec v období od 01.09.2019 do 30.11.2020 neprispieval dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 450,- €. V označenom období mal zaplatiť 15 mesiacov x 130,- € (spolu 1.950,- €) a zaplatil 15 mesiacov po 100,- € mesačne (1.500,- €) a teda rozdiel je 450,- €. Dlh na výživnom súd otcovi povolil súd prvej inštancie v zmysle splácať v primeraných mesačných splátkach zohľadňujúc jeho príjem.

5. Proti rozsudku podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie a to z dôvodu, že naposledy bolo výživné na maloletého stanovené pred viac ako 10 rokmi, odvtedy sa podstatne zvýšili náklady na maloletého. Matka poukázala na to, že všetku starostlivosť o maloletého zabezpečuje sama, pričom zvýšiť výživné na sumu 200,- € ako navrhovala, jej pripadalo adekvátne k veku a k potrebám maloletého. Zároveň k návrhu otca zvýšiť výživné o 15,- € uviedla, že je to podľa jej názoru vzhľadom na vek maloletého nepostačujúce. Tiež poukázala na to, že v rámci dohody navrhovala sumu 180,- €, ale kolízny opatrovník navrhol sumu 150,- €, s ktorou by súhlasila, ak by uvedenú sumu kolízny opatrovník nepodmienil tým, aby sa vzdala zročného výživného, s čím nesúhlasila. Podľa matky suma 130,- € určená súdom prvej inštancie nie je vôbec kompromisná ani primeraná. Zároveň matka namieta skutočnosť, že otec bol nezamestnaný od marca roku 2020 a zamestnal sa v mesiaci október, pričom súd prvej inštancie neskúmal, aký má príjem za uvedené obdobie a z čoho žil. Matka sa domnieva, že otec má vedľajší príjem, ktorý neuviedol. Zároveň matka vo svojom odvolaní namietala aj to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že otec má dlh na výživnom aj na dospelú dcéru, ktorá študuje na vysokej škole, a ktorej má povinnosť platiť výživné v sume 150,- €. V nadväznosti na to, matke nie je zrejmé, prečo na dospelú osobu by mal otec platiť viac, keď tá je schopná si zarábať aj sama. Zároveň matka namietala, že zákonná sudkyňa sa vo svojom rozhodnutí odvoláva aj na pandemickú situáciu, pričom v čase keď matka podávala návrh na súd prvej inštancie koronakríza ešte nebola, preto si nemyslí, že by mal maloletý doplácať na skutočnosť, že prvý termín pojednávania bol súdom prvej inštancie vytýčený až o 9 mesiacov od podania návrhu, kedy už koronakríza bola aj u nás. Čo sa týka zročného výživného, matka namieta, že súd prvej inštancie navrhol splátky až na 22,5 mesiacov, keďže maloletý potrebuje výživné teraz. Na základe uvedených skutočností navrhuje odvolaciemu súdu, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 100,- € mesačne na sumu 200,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15.-dňa v mesiaci, počínajúc dňom 01.09.2019. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 30.11.2020 vo výške 1.500,- € je otec povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Otec maloletého k odvolaniu matky uviedol, že ich vzťah s matkou bol krátkodobý a asi po mesačnej známosti mu bolo oznámené, že otehotnela. Zároveň dal do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť, že nebolo jasné, kto je otcom maloletého, preto si dal vypracovať genetický test, ktorý potvrdil tvrdenie matky, že je otec a odvtedy výživné platí riadne a bez omeškania. Otec uviedol, že v súvislosti s vypuknutou pandémiou COVID - 19 v marci 2020 prišiel o riadne platenú prácu a vo firme, pre ktorú pracoval od januára do marca 2020 vyfakturoval 2.850,- €, následne poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 128,- €. V uvedenom období bol nútený si požičať finančné prostriedky od svojej rodiny, preto aktuálne sestre dlhuje sumu 2.500,- €. Otec uviedol, že odo dňa 26.10.2020 sa mu konečne podarilo opätovne zamestnať a zarába mesačne 477,- € netto. Otec vyhlásil, že aktuálne naozaj nie je schopný platiť matkou požadované výživné, a preto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania, podľa ustanovenia boli splnené zákonné podmienky (bolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči rozsudku je dôvodné, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil ( ).

9. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke

duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

10. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

11. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase od predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

12. V prejednávanej veci odvolací súd doplnil dokazovanie o zistenie a porovnanie pomerov na strane maloletého, ako aj na strane jeho rodičov v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2010), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci (t.j. v roku 2020 v čase rozhodovania na súde prvej inštancie a v roku 2022 t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu). Odvolací súd opakovane uvádza, že naposledy bolo o určení vyživovacej povinnosti k maloletému B. rozhodované v čase, keď mal maloletý B. X roky a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. mája 2010 č.k. -92, v rámci konania o určenie otcovstva k maloletému B. s tým, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a matka bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil súd povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné vo výške 1.033,08 € otcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke formou mesačných splátok vo výške 50,- € mesačne, spolu s bežným výživným. Styk otca s maloletým B. nechal súd prvej inštancie na dohodu s matkou. V súčasnosti t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletého B., mal maloletý B. už XX a X/X roka (v čase rozhodovania odvolacieho súdu má skoro XX rokov). Odvolací súd má za to, že je nepochybné, že podstatná zmena pomerov nastala hlavne na strane maloletého B., keďže výživné mal naposledy určované v čase pred 12 rokmi. Maloletý nepochybne vyrástol, zvýšili sa mu výdavky v súvislosti s nástupom do škôlky, a následne do školy, a súčasne aj s prechodom na 2. stupeň povinnej školskej dochádzky. Odvolací súd doplnil dokazovanie tým, že zistil aktuálne výdavky na maloletého B., ktoré predstavujú toho času strava - 180,- eur/mesačne lieky - 30,- eur/mesačne, oblečenie, obuv 50,- €, krúžok 50,- €, drogéria 15,- €, mobil 10,- €, pomôcky do školy, knihy, divadlo 10,- €, adekvátna časť nájmu 80,- €, elektrina 12,50 €, plyn 2,50 €, ZRPŠ 42,- eur polročne t.j. 5,- € mesačne, hygienické potreby do školy 1,2 € mesačne, zubný strojček 540,- € (jednorázovo), zubné kontroly štvrťročne 15,- €

t.j. 5,- € mesačne, letný tábor 367,- € jednorazovo t.j. 30,58 € mesačne, letný tábor break dance 300,- eur/jednorázovo t.j. 25,- eur/mesačne, členské a licencia na tanečné súťaže 18,- eur/ ročne t.j. 1,5 eur/ mesačne, stojkový kurz 30,- eur /jednorázovo t.j. 2,5 eur/mesačne, dovolenka 652,- € ročne t.j. 54,33 € mesačne. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že príjem matky za obdobie od augusta 2019 t.j. od podania návrhu do decembra 2019 bol priemerne vo výške 884,80 €/netto, za obdobie roka 2020 od januára do decembra bol príjem matky vo výške 832,- €/netto, za rok 2021 bol vo výške 855,66 eur/ netto mesačne a pomernú časť roka 2022 bol vo výške 626,84 eur/netto mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že matka je výlučnou vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v W. na H. ulici č. XX, ide o X - izbový byt, pričom tento byt nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 27.05.2015. Iný príjem nemá. Matka už nemá inú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Odvolací súd doplneným dokazovaním zistil, že v spise sa nachádza daňové priznanie otca za rok 2019, podľa ktorého základ dane z príjmov u otca za rok 2019 predstavoval sumu 5.029,90 € t.j. 419,15 € mesačne. Odvolací súd lustráciou otca v Sociálnej poisťovni zistil, že otec bol od 1.7.2005 do 30.9.2021 evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, a teda za obdobie od 08/2019 do 09/2021 je otec evidovaný ako živnostník poberajúci odmenu zo živnosti, pričom vymeriavací základ za toto obdobie t.j. od augusta 2019 do septembra 2021 bol vo výške od 477,- € až po 546,- €. V období od 26.10.2020 do 30.6.2021 (t.j. v tomto istom čase je otec evidovaný ako živnostník poberajúci odmenu zo živnosti) bol otec aj zamestnaný vo firme Y., s.r.o. s tým, že vymeriavací základ otca bol vo výške 680,- € mesačne. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni taktiež vyplýva, že otec je od 1. februára 2022 zamestnaný na letisku V. T. Š. - P. A., P..B.. s vymeriavacím základom 1.200,- € mesačne. Doplneným dokazovaním odvolací súd taktiež zistil, že otec podal daňové priznanie za rok 2020, pričom celkový príjem otca za rok predstavoval sumu 6.185,80 eur a základ dane predstavoval sumu 994,10 eur. Otec podával daňové priznanie aj za rok 2021, pričom príjmy otca za rok 2021 predstavujú sumu 17.501,95 eur a základ dane uvedený v daňovom priznaní otca je suma 4.708,57 eur. Otec na výzvu odvolacieho súdu nedoručil príjem od terajšieho zamestnávateľa t.j. letisku V. T. Š.N. - P. A., P..B.., pričom na dopyt odvolacieho súdu uviedol, že toto opomenul. V konaní pred odvolacím súdom otec uviedol, že jeho terajší príjem predstavuje sumu cca do 1.000,- eur netto, a súčasne uviedol, že za obdobie, počas ktorého bol nezamestnaný nepoberal dávky v nezamestnanosti, nakoľko mu na ne nevznikol nárok. Doplneným dokazovaním odvolací súd taktiež zistil, že otec je vyučený elektrikár, býva v nehnuteľnosti vo Vajnoroch, ktorá patrí do dedičstva po jeho nebohej manželke (dedičské konanie stále nie je ukončené), ale on má k nehnuteľnosti doživotné právo bývanie, pričom toto právo ma riadne zapísané aj v katastri nehnuteľností. Doplneným dokazovaním odvolací súd zistil, že otec má stále vyživovaciu povinnosť voči plnoletej R. H., ktorá v súčasnosti XX rokov, a navštevuje divadelnú fakultu VŠMÚ. Voči V. H. (synovi) už vyživovaciu povinnosť nemá. Na základe takto ustáleného skutočného stavu veci odvolací súd ustálil, že s ohľadom na vek maloletého B., ako aj s ohľadom na reálne vyčíslené výdavky, a príjem otca, že schopnosti a možnosti otca sú na takej úrovni, aby otec platil výživné na maloletého B. vo výške 200,- € mesačne. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe odvolací súd uvádza, že výdavky na B. vo výške cca 380,- € mesačne, (XX ročného chlapca) sú zodpovedajúce rozhodovacej praxi a súčasne aj objektívne vynaloženým výdavkom zo strany matky. Na základe objektívne zvýšených výdavkov na maloletého B. odvolací súd zvýšil výživné na maloleté dieťa o sumu 100,- € za dobu 12 rokov t.j. za rok o 8,33,- €, čo považuje odvolací súd za minimálne adekvátne a primerané. Odvolací súd pri určovaní výšky výživného za rozhodné obdobie, kedy otec bol živnostník, bol nezamestnaný a následne bol aj zamestnancom vychádzal aj z potencionality príjmu otca, nakoľko otec je vyučený elektrikár, predtým, ako podnikal, pracoval aj v Nemecku, hlavne na výstavách a jeho priemerný mesačný príjem bol cca 1.200,- € netto. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem ( veta druhá ). Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.2. 2019, sp.zn. ). Otec mal podľa názoru odvolacieho súdu schopnosti a možnosti aj v

čase pandémie pracovať (bolo hľadaných množstvo pracovných miest), pričom pri uplatnení princípu potencionality odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že otec je muž v produktívnom veku, schopný, predtým podnikateľsky aktívny s čiastočnou znalosťou cudzích jazykov (nemčina, angličtina), a preto si mohol aj v čase pandémie nájsť takú prácu, ktorá by zodpovedala jeho schopnostiam a možnostiam, t.j. prácu tak hodnotenú, aby zvládol platiť výživné na svoje deti. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval za potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a určiť výživné od 01.09.2019 t.j. od dátumu ako požadovala matka t.j. od prechodu na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky, avšak bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosti, ktoré nastali pred týmto časom a to rast a vývin maloletého, zabezpečovanie jeho potrieb, záľub. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že primeraná suma výšky vyživovacej povinnosti bude vo výške cca 3/5 vyčíslených nákladov na maloletého, ktoré objektívne predstavujú sumu cca 350,- eur až 380,- eur mesačne a teda 3/5 z uvedenej sumy je suma cca 200,- eur. Súd pri určovaním výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil aj skutočnosť, že otec sa s maloletým synom vôbec nestretáva, nemajú spolu žiaden vzťah, a preto je celá starostlivosť a výchova na matke, čo je vo svojej podstate taktiež plnenie vyživovacej povinnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom zmenil a určil, že otec je povinný platiť sumu 200,- €, počnúc dňom 01.09.2019, ktorú je povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej.

13. Súd výsluchom otca zistil, že všetko zaostalé výživné má riadne uhradené, a preto bolo úlohou odvolacieho súdu určiť zaostalé výživné už iba vo vzťahu k zvýšenému výživnému. Keďže odvolací súd zvýšil vyživovaciu povinnosť oproti rozsudku súdu prvej inštancie o 70,- € bolo potrebné vypočítať zaostalé výživné od 01.09.2019 do 31.07.2022 nakoľko k vyhláseniu rozsudku došlo dňa 10. augusta 2022, a teda výživné za mesiac august sa ešte splatným nestálo (splatnosť nastáva k 15. dňu v mesiaci). Odvolací súd zaostalé výživné vypočítal tak, že 35 mesiacov x 70,- € = 2.450,- €. Túto sumu odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 100,- € spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odvolací súd vzhliadol za dôvodné umožniť otcovi plniť svoj dlh v splátkach, nakoľko otec pristupuje k plneniu svojej vyživovacej povinnosti zodpovedne.

14. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).