Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/158/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu B E F A N A spol. s r.o., so sídlom Rožňava, Štítnická 68, IČO: 36 601 918, proti žalovanej Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Rožňava, so sídlom Rožňava, Námestie Baníkov 20, IČO: 17 91 08, zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, IČO: 45 026 556, o vypratanie inžinierskej stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -106 z 30.6.2021 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej vypratania a odovzdania inžinierskych stavieb vo vlastníctve žalobcu - spevnené plochy a komunikácie na pozemkoch KN „C“ č. 4484/30, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 384 m2, pozemok KN „C“ č. 4484/28, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 258 m2, pozemok KN „C“ č. 4484/25, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 225 m2, vo vlastníctve žalovanej o veľkosti 1/1, zapísaný na LV č. XXXX, na parcele KN „C“ č. 4484/49, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 859 m2, na parcele KN „C“ č. 4484/45, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2717 m2, v podiele žalovanej 4/216 a 174/216, zapísaný na LV č. XXXX, na parcele KN „E“ č. XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/1, zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu parcely KN „C“ č. 4484/85 o výmere 1140 m2 a KN „C“ č. 4484/87 o výmere 155 m2, v rozsahu parcely KN „C“ č. 4484/86 o výmere 294 m2, na parcele KN „E“ 1552/1 vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/1, zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu parcely KN „C“ č. 4484/85 a KN „C“ č. 4484/87 a KN „C“ č. 4484/86, na parcele KN „C“ č. 4484/19, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2703 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/1, zapísaný na LV č. XXXX, na parcele KN „C“ č. 4484/27, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 86 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zapísaný na LV č. XXXX, na parcele KN „C“ č. 4484/35, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1415 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zapísané na LV č. XXXX, na parcele KN „C“ č. 4484/42, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 530 m2, vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zapísané na LV č. XXXX, na parcele KN „E“ č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX, vo vymedzení rozsahu parcely KN „C“ č. 4484/31 o výmere 776 m2, KN „C“ 4484/95 o výmere 941 m2, KN „C“ č. XXXX/X o výmere 2525 m2, KN „C“ č. 4484/8, na parcele KN „E“ 1557/1, zapísaný na LV č. XXXX v rozsahu parcely KN „C“ č. 4484/3, KN „C“ č. XXXX/X o výmere 3023 m2, KN „C“ č. 4484/31, KN

„C“ 4484/95, na parcele KN „E“ 1556/1, zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu parcely KN „C“ č. 4484/3, KN „C“ 4484/50 o výmere 17 m2, KN „C“ 4484/26 o výmere 85 m2, zapísané Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor pre obec A., k. ú. A. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca zároveň žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania.

Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v k. ú. A. a to stavby - administratívna budova so súpisným číslom XXXX, na parc. č. XXXX/X a sklad so súpisným číslom 2249 na parc. č. XXXX/X. Mal za to, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2006 sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností a rovnako aj betónových komunikácií a spevnených plôch, v zmysle prílohy č. 1 predmetnej kúpnej zmluvy. Uvedené stavby sa nachádzajú v lokalite Rožňavská baňa. Vklad do katastra nehnuteľností bol Správou katastra Rožňava povolený dňa 27.2.2006. Betónové komunikácie a spevnené plochy sa nachádzajú na pozemkoch špecifikovaných v bode 2. tohto odôvodnenia ale aj na parcele KN „E“ č. XXXX/X vo vlastníctve tretích osôb, avšak spevnené a betónové plochy užíva žalovaná, ktorá ich aj prenajíma iným subjektom. Výmera spevnených plôch a komunikácií, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalovanej, činí spolu 18.133 m2. Žalobca vyzval žalovanú písomne dňa 25.8.2019 na usporiadanie majetkovo-právnych vzťahov v lokalite Rožňavská baňa ku betónovým komunikáciám a spevneným plochám, lebo táto ich využíva alebo prenajíma iným subjektom bez právneho dôvodu, lebo nie je ich vlastníčkou. Vlastníctvo týchto spevnených plôch žalobca odvodzuje od kúpnej zmluvy z 24.1.2006 uzavretej so Stavebnou mechanizáciou a dopravou, a. s., Hraničná 12, Poprad, pričom predmet kúpy bol špecifikovaný v prílohe č. 1 tejto zmluvy a zároveň aj projektovou dokumentáciou. Poukázal na znenie katastrálneho zákona, podľa ktorého sa spevnené plochy a betónové komunikácie do katastra nehnuteľností nezapisujú, preto nie sú evidované na LV. Žalovaná nemá k týmto spevneným plochám žiadne užívacie právo, odmieta ich však vypratať a uvoľniť, komunikácie a spevnené plochy teda užíva bez právneho dôvodu a neoprávnene ich prenajíma tretím subjektom. Žalobcovi zaberajú spevnené plochy rôzne nákladné autá a drevo - guľatina a drevené dosky - porez, napriek tomu, že žalovaná nie je vlastníkom týchto spevnených plôch a komunikácií a žalobca na to nedal súhlas. Žalobca je týmto ukrátený vo svojom vlastníckom práve.

Žalovaná nesúhlasila s názorom žalobcu, že je vlastníkom inžinierskych stavieb - spevnených plôch a komunikácií označených v žalobe, ktoré žiada vypratať, pričom dôvodila, že nijakým spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom práve týchto spevnených plôch a komunikácii. K prílohe č. 1 ku kúpnej zmluve, ktorou žalobca preukazoval vlastnícke právo k inžinierskym uviedla, že táto príloha nie je právne relevantným dôkazom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcu, pretože neobsahuje žiaden bližší popis inžinierskych stavieb (plochy a komunikácie), ich umiestnenia, výmery, prípadne iný popis, z ktorého by bolo jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide práve o inžinierske stavby uvedené v žalobe. Inžinierska stavba je nehnuteľnosťou a pre túto je potrebné, aby táto bola dostatočným spôsobom identifikovaná označením pozemku, na ktorom je umiestnená a jej výmerou, aby tak bola dostatočným spôsobom odlíšiteľná od zostatku plochy. Nakoľko príloha neobsahuje toto označenie, je označenie uvedené v prílohe č. 1 neurčité a nezrozumiteľné. Argumentovala, že základnou náležitosťou právnych úkonov ako prejavov vôle smerujúcich k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je ich určitosť. Žalobca nepreukázal, že by sa sporná komunikácia nachádzala na ním označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu a žalovanej. Takýto nedostatok prejavu vôle, ktorý je neurčitý a nezrozumiteľný, sa nedá nahradiť iným dokazovaním, nakoľko kúpna zmluva ako nadobúdací titul je v tomto smere neplatná s poukazom na ust. . Žalovaná zároveň konštatovala, že je vlastníčkou inžinierskych stavieb, vypratania ktorých sa žalobca svojou žalobou domáha. Na preukázanie svojho vlastníckeho práva predložila kúpnu zmluvu uzavretú s predávajúcim Pozemné stavby Rožňava, štátny podnik v likvidácii zo dňa 3.4.1995 ako aj kúpnu zmluvu uzavretú s predávajúcim Kongregácia Milosrdných sestier svätého Vincenta - Satmárok zo dňa 3.8.2001, z ktorých dokladov podľa žalovanej jednoznačne vyplýva, že žalovaná sa stala - okrem iného - aj vlastníčkou inžinierskych stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch. Nad rámec uvedeného žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že užíva od uvedeného obdobia, t. j. od roku 1995 uvedené inžinierske stavby ako svoje vlastníctvo, čo potvrdzuje aj žalobca vo svojej žalobe. V prípade, že by sa aj nestala vlastníčkou týchto stavieb na základe kúpnej zmluvy, nadobudla by vlastnícke právo vydržaním s ohľadom na ust. . Mala za to, že žalobca nepreukázal vlastnícke právo k stavbám, ktorých vypratania sa domáha.

Po vykonaní dokazovania súd zistil, že kúpnou zmluvou z 24.1.2006 (ďalej len „zmluva č. 1“) predávajúca spoločnosť STAVEBNÁ MECHANIZÁCIA A DOPRAVA, a. s. ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A., previedla na žalobcu sklad so súpisným číslom 2249, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/X a administratívnu budovu so súpisným číslom 2187, nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX. Podľa bodu 3.1 zmluvy č. 1, súčasťou administratívnej budovy bola aj opravárenská dielňa a sklady. Predmet zmluvy č. 1 bol špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá je výpisom z účtovných dokladov predávajúcej spoločnosti. V prílohe č. 1 k zmluve č. 1 je uvedená špecifikácia nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. A. a to inventárnym číslom, názvom objektu, zostatkovou cenou - daňovou a zostatkovou cenou účtovnou (v slovenských korunách). Pod inventárnym číslom 202796 je uvedený názov objektu - Komunikácie a spevnené plochy so zostatkovou cenou - daňovou 267.568,- Sk (8.881,63 €) a so zostatkovou cenou - účtovnou 267.568,- Sk (8.881,63 €). Žiadne iné údaje (bližšia špecifikácia, o ktorý nehnuteľný majetok má ísť, resp. jeho rozsah, na ktorých parcelách sa má nachádzať) vo vzťahu k objektu komunikácie a spevnené plochy z kúpnej zmluvy č. 1 nevyplývajú. Z kúpnej zmluvy z 3.4.1995, uzavretej medzi predávajúcim POZEMNÉ STAVBY Rožňava, štátny podnik v likvidácii a žalovanou ako kupujúcou (ďalej len „zmluva č. 2“) súd zistil, že predávajúci ako výlučný vlastník nehnuteľností - stavieb zapísaných na LV č. X, k. ú. A. na ulici Štítnická 48, Rožňava, previedol na žalovanú dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX/XX, dom súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/XX, sklad, dielňu na parcele č. XXXX/X, kotolňu na parcele č. XXXX/XX, vrátnicu na parcele č. XXXX/XX, garáž na parcele č. XXXX/XX, prístrešok na parcele č. XXXX/XX, ostatnú plochu/ manipulačný priestor na parcele č. XXXX/XX, ostatnú plochu/účelovú komunikáciu na parcele č. XXXX/ XX. Prevod pozemkov nebol predmetom kúpnej zmluvy č. 2. Podľa časti zmluvy s názvom „Stavby technickej infraštruktúry“ súčasťou prevodu malo byť okrem iného prevod komunikácie a parkoviska, spevnených plôch závodnej kuchyne, komunikácií a terénnych úprav stavebného dvora, príjazdová cesta k centrálnej betonárke, terénne úpravy dočasnej ubytovne A16, hrubé terénne úpravy stavebného dvora a ďalšie. Dňa 3.8.2001 predávajúca Kongregácia Milosrdných sestier svätého Vincenta - Satmárok ako výlučná vlastníčka nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. A. previedla na žalovanú parcelu č. XXXX/XX o výmere 1888 m2 - ostatné plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 225 m2 - zastavané plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 86 m2 - zastavané plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 258 m2 - zastavané plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 182 m2 - ostatné plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 4183 m2 - ostatné plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 1415 m2 - zastavané plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 1890 m2 - ostatné plochy, parcelu č. XXXX/XX o výmere 118 m2 - ostatné plochy a to bez stavieb a trvalých porastov.

Zistený skutkový stav súd posudzoval podľa ust. , , (ďalej len „OZ, , o pozemných komunikáciách (ďalej len „“), o katastri nehnuteľností. Konštatoval, že žalobca podal zapieraciu, negatórnu žalobu, v prípade ktorej základným predpokladom jeho úspechu je preukázanie, že je vlastníkom veci, vydania ktorej sa domáha. V tejto súvislosti uviedol, že ak je predmetom konania nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností, preukazuje sa vlastnícke právo k nej príslušným výpisom z katastra nehnuteľností a v prípade, ak je predmetom konania nehnuteľnosť, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, tak vlastnícke právo musí vlastník preukazovať na základe niektorého z titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva (napr. zmluva, rozhodnutie súdu alebo iného orgánu a podobne). Žalobca tvrdí, že okrem stavieb administratívnej budovy so s. č. 2187 na parc. č. XXXX/X a skladu so s. č. 2249 na parc. č. XXXX/X (ktorá skutočnosť je medzi stranami sporu nesporná), je výlučným vlastníkom betónových komunikácií a spevnených plôch vo výmere spolu 18133 m2, čo odvodzuje od prílohy č. 1 ku kúpnej zmluve č. 1 z 24.1.2006. Dôvodil tiež, že podľa znenia katastrálneho zákona sa spevnené plochy a betónové komunikácie do katastra nehnuteľností nezapisujú, preto nie sú evidované na liste vlastníctva. Súd k tomuto uviedol, že žalobcom citované ust. Katastrálneho zákona bolo účinné od 1.5.2010 do 30.9.2018, teda nebolo účinným ani v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy (táto bola uzavretá v roku 2006) a nebolo účinným ani v čase podania žaloby na súd (september 2020). Navyše Katastrálny zákon v citovanom ustanovení zápis inžinierskych stavieb a drobných stavieb do katastra nehnuteľností úplne nevylúčil, čo potvrdzuje formulácia „...spravidla nezapisujú“. Súd ďalej argumentoval, že právne predpisy (predovšetkým ako aj iné predpisy) spájajú s platnosťou zmlúv o prevode nehnuteľností pomerne prísne formálne a obsahové náležitosti - okrem iného je nevyhnutné, aby každá zmluva o prevode nehnuteľností (teda aj v prípade,

ak sa daná nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností nezapisuje) obsahovala ako podstatnú náležitosť presné označenie prevádzanej nehnuteľnosti. Preto je potrebné označiť prevádzanú nehnuteľnosť podľa katastrálnych území a parcelných čísel evidovaných v katastri, podľa druhu, uviesť súpisné číslo nehnuteľnosti, popisné číslo, názov ulice (ak je na pomenovanej ulici), kde nehnuteľnosť leží a aj výmeru nehnuteľnosti. Zmluva o prevode nehnuteľností musí spĺňať aj zákonné požiadavky v zmysle ust. , predovšetkým ich dostatočnú určitosť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že uvedené náležitosti v kúpnej zmluve zo dňa 24.1.2006 (resp. v jej prílohe č. 1) predloženej žalobcom vo vzťahu k betónovým komunikáciám a spevneným plochám chýbajú.

Podľa názoru súdu ak bolo zámerom zmluvných strán kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.1.2006 prevádzať zároveň okrem nehnuteľností - administratívnej budovy so súpisným č. XXXX na parc. č. XXXX/X a skladu so súpisným č. 2249 na parc. č. XXXX/X, aj vlastnícke právo k betónovým komunikáciám a spevneným plochám, tak ako na tieto odkazuje bod 3.1 zmluvy a príloha č. 1 ku kúpnej zmluve, bolo potrebné tieto v kúpnej zmluve aj náležitým spôsobom identifikovať a uviesť ich výmeru (uviesť presné označenie prevádzaných betónových komunikácií a spevnených plôch), aspoň v takom rozsahu v akom boli označené aj prevádzané nehnuteľnosti - sklad a administratívna budova. V tomto prípade však absentuje akákoľvek špecifikácia predmetných betónových komunikácií a spevnených plôch, ktoré mali byť prevádzané na žalobcu. Pri týchto je v prílohe č. 1 ku kúpnej zmluve z 24.1.2006 uvedené iba inventarizačné číslo a zostatková cena daňová a účtovná. Súd zdôraznil rozsah betónových komunikácií a spevnených plôch, ktoré žalobca od žalovanej žiadal vypratať a to vo výmere 18133 m2, z ktorých podstatná väčšina sa má nachádzať na pozemkoch, ktoré podľa výpisu z listu vlastníctva patria žalovanej alebo u ktorých je žalovaná evidovaná ako podielová spoluvlastníčka, teda žalobca žiada vypratať väčšinu miestnych prístupových komunikácii v lokalite Rožňavská baňa a vlastníctvo k týmto odvodzuje len od kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2006, ktorá neobsahuje žiadne označenie týchto komunikácii ani rozsah týchto komunikácii, ktoré sa podľa tvrdení žalobcu mali kúpnou zmluvou prevádzať. Za takéhoto skutkového a právneho stavu súd prisvedčil tvrdeniam žalovanej, že uvedená listina predložená žalobcom, z ktorej odvodzuje svoje vlastníctvo k betónovým komunikáciám a spevneným plochám nespĺňa požiadavku dostatočnej určitosti a zrozumiteľnosti a taktiež nespĺňa v tejto časti ani podstatnú náležitosť - presné označenie prevádzanej nehnuteľnosti. Súd preto uzavrel, že kúpna zmluva je v tejto časti (v časti týkajúcej sa prevodu betónových komunikácií a spevnených plôch) absolútne neplatným právnym úkonom.

Napokon súd poukázal na charakter sporového konania a konštatoval, že žalobca bol povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením, tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha vypratania a odovzdania nehnuteľností - betónových komunikácií a spevnených plôch o výmere spolu 18133 m2, o ktorých tvrdí, že je ich vlastníkom. Súd zdôraznil, že žalobca súdu nepredložil žiadnu platnú listinu, ktorá by preukazovala ním tvrdené vlastnícke právo k uvedeným betónovým komunikáciám a spevneným plochám v žalobcom uvádzanej výmere, lebo žalobcom predložená kúpna zmluva z 24.1.2006 takouto listinou nie je. Z uvedeného dôvodu súd nemá za preukázané vlastnícke právo žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré žiada vypratať, čím nebol naplnený jeden zo základných predpokladov úspešnosti podanej negatórnej žaloby v zmysle ust. . Žalobca preto nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Z uvedených dôvodov žalobu žalobcu súd v celom rozsahu zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedených Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v k. ú. A. a to stavby - administratívna budova so súpisným číslom XXXX, na parc. č. XXXX/X a sklad so súpisným číslom XXXX na parc. č. XXXX/X. Mal za to, že v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.2006 sa stal vlastníkom týchto uvedených nehnuteľností a rovnako aj betónových komunikácií a spevnených plôch v zmysle prílohy č. 1 predmetnej kúpnej zmluvy. Vlastníctvo preukázal jednak kúpnou zmluvou a jej prílohou a jednak aj projektovou dokumentáciou. V danom prípade bol v kúpnej zmluve dostatočne vymienený a označený predmet kúpy ako aj kúpna cena. Betónové komunikácie a spevnené plochy boli špecifikované nezameniteľne s inými vecami. Predmet kúpy bol odovzdaný o čom svedčí odovzdávací protokol z 29.5.2006. Súčasťou predmetu kúpy bola aj projektová dokumentácia k objektu, teda aj k betónovým komunikáciám a spevneným plochám. Odvolateľ vytkol súdu prvej inštancie, že prevod nehnuteľností, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisujú, posúdil rovnako ako pri nehnuteľnostiach, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností. Mal za to, že súd pochybil, keď nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz - oboznámenie sa s projektovou dokumentáciou. Nesúhlasil s názorom žalovanej, že je vlastníčkou inžinierskych stavieb na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a predávajúcim Pozemné stavby Rožňava, štátny podnik v likvidácii zo dňa 3.4.1995, nakoľko Hospodárskou zmluvou z roku 1990 Pozemné stavby Rožňava previedli celý objekt aj s komunikáciami a spevnenými plochami na Stavebnú mechanizáciu s dopravu a.s. Poprad.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozsudok je vecne správny, súd vykonal dostatočné dokazovanie, náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď ustálil, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že je vlastníkom práve týchto spevnených plôch a komunikácií. Ak žalobca ako dôkaz preukazujúci jeho vlastnícke právo k inžinierskym stavbám uviedol Prílohu č. 1 ku kúpnej zmluve, súd správne konštatoval, že príloha nie je relevantným dôkazom preukazujúcim vlastnícke právo žalobcu, pretože neobsahuje žiaden bližší popis inžinierskych stavieb (plochy a komunikácie), ich umiestnenia, výmery, prípadne iný popis, z ktorého by bolo jednoznačné a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ide práve o inžinierske stavby uvedené v žalobe. Inžinierska stavba je nehnuteľnosťou a je potrebné, aby táto bola dostatočným spôsobom identifikovaná označením pozemku, na ktorom je umiestnená a jej výmerou, aby tak bola dostatočným spôsobom odlíšiteľná od zostatku plochy. Nakoľko príloha neobsahuje toto označenie, je označenie uvedené v Prílohe č. 1 neurčité a nezrozumiteľné. Uviedla, že žalobca predložil časť projektovej dokumentácie, s ktorou sa súd aj žalovaná oboznámili - projektová dokumentácie však nie je listinou, ktorá by preukazovala vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď vykonanie tohto dôkazu zamietol. Žalovaná mala za to, že je vlastníčkou spevnených plôch a komunikácii. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.8.2012, v zmysle ktorého spevnené plochy a komunikácie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené. Nadobudnutím vlastníctva k pozemku, na ktorom sa tieto spevnené plochy a komunikácie nachádzajú, prechádzajú spolu s pozemkom aj jeho súčasti. Žalovaná preto tvrdila, že spolu s vlastníctvom pozemkov na ňu prešlo aj vlastníctvo spevnených plôch a komunikácií, ktoré sú považované v zmysle súdnej praxe za súčasť pozemku. Navrhla odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca v reakcii na písomné vyjadrenie žalovanej zopakoval, že je vlastníkom spornej inžinierskej stavby, čo preukázal kúpnou zmluvou s prílohou a projektovou dokumentáciou. Žalovaná, podľa názoru odvolateľa, nemôže byť vlastníčkou spevnených plôch a komunikácií a na uvedený prípad nie je možno aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.8.2012. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 11.10.2006, v zmysle ktorého nemožno vylúčiť, že miestna komunikácia môže byť stavbou, a teda samostatnou vecou v občianskom zmysle, a že právne vzťahy nej nemusia byť totožné so vzťahmi k pozemku, na ktorom bola zriadená.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( .), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§

355 až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.8.2022 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. , ktorý odvolateľ uplatnil, predpokladá, že strana navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu (, , ) odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových strán, a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a právne predpisy a relevantné zák.

ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle ust. , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a zároveň v súlade s cit. ust. konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie v danom spore v prospech žalobcu. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a spôsobom právneho posúdenia veci vo vzťahu k uplatnenému nároku, ako aj so správnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba tak, ako bola uplatnená, je nedôvodná. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

Súd prvej inštancie uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel, závery, ktoré prijal vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej.

Tak, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie, v sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať) dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a ), resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí. Súd vyhodnotiac výsledky dokazovania, t.j. ktorá strana ako uniesla svoje dôkazné bremeno, dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že je vlastníkom betónových komunikácií a spevnených plôch, vypratania ktorých sa domáha. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

K námietke žalobcu v odvolaní o nevykonaní ním navrhnutého dokazovania, odvolací súd uvádza, že s touto argumentáciou sa vysporiadal už súd prvej inštancie, keď v zápisnici z pojednávania z 30.6.2021 uviedol, že súd návrh žalobcu na vykonanie dokazovania spočívajúceho v oboznámení sa s originálom projektovej dokumentácie zamietol z dôvodu, že jeho časť bola súčasťou žaloby a súd (a aj žalovaná, pozn. odvolacieho súdu) bol s ňou oboznámený, takže vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a navyše podľa názoru súdu navrhovaný dôkaz nie je listinou, ktorá by preukázala vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré žiada vypratať, z ktorého dôvodu by vykonanie tohto dôkazu bolo neúčelné. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 14.9.2011, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993). O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu“( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. 5. 2009 sp. zn. , ).

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že žalobca až vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu prvýkrát poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. z 11.10.2006 .

Ustanovenie taxatívne vymedzuje, kedy odvolací súd prihliada na tzv. novoty v odvolacom konaní, teda na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli použité pred súdom prvej inštancie (písm. d/ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie). Tieto dôvody žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a odvolací súd ani nezistil žiadny zo zákonných dôvodov, pre ktorý by malo byť prihliadané na tento dôkaz predložený žalobcom až v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu nemá charakter novoty v odvolacom konaní, na ktorý by mal odvolací súd prihliadať.

Navyše za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ako najvyššieho stupňa všeobecného súdnictva, treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 pod pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 6.3. 2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle treba zahrnúť

aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.1.2018 sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako judikát R 71/2018]. S prihliadnutím na do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017 sp. zn. ).

Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že sa s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Námietky žalobcu v odvolaní sú neopodstatnené, preto odvolací súd podľa , rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).