Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Sa-11-2021.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Subarea
43Sa/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobkyne: MUDr. N. Z., nar. X.X.XXXX, bytom E., K. XX/XXXX, zastúpená advokátkou JUDr. Darina Kurňavová, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10286-4/2021-BA zo dňa 17. februára 2021, t a k t o
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 10286-4/2021- BA zo dňa 17. februára 2021, ktorým žalovaná podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. Pd 186/19/2207-4 zo dňa 22.8.2019 podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 774-51/2017-TT zo dňa 16.5.2017, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, a to vzhľadom k tomu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
2. Žalobkyňa namietala, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie obsahuje i nesprávne poučenie o jeho nepreskúmateľnosti súdom, nakoľko, hoci ide o rozhodnutie procesnej povahy, má za následok ujmu na jej subjektívnych právach, čím nebola naplnená jedna z podmienok vylučujúcich preskúmateľnosť súdom podľa § 7 písm. e) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok).
3. Podľa žalobkyne prokuratúra vzala podaný protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021, hoci podľa § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora, z čoho je zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn ani na späťvzatie protestu, nakoľko inak by ustanovenie § 6 ods. 9 stratilo opodstatnenie vznikom možnosti jeho obchádzania. Pokyn generálnej prokuratúry zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov je pritom v rozpore aj s ústavnou zásadou legality zakotvenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa žalobkyne je zrejmé, že tento postup možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do jej základných práv (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016).
4. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu Generálnej prokuratúry SR, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.
6. Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: 774-51/2017-TT zo dňa 16. mája 2017, rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 28.2.2009, ale až 31.12.2010. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2017. Dňa 23.8.2019 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo: Pd 186/19/2207-4 podaný proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nemienila protestu prokurátora vyhovieť, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ho predložila na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. Ešte predtým, ako bolo o proteste prokurátora rozhodnuté, prokurátor podaním zo dňa 18.1.2021 vzal protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava späť. Sociálna poisťovňa, ústredie, preto v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre rozhodnutím číslo: 10286-4/2021-BA zo dňa 17.2.2021, konanie o proteste prokurátora zastavila. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2021.
7. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23 ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnutím zastaviť konanie o proteste prokurátora (ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté). Z podania prokurátora vyplýva, že Okresná prokuratúra Trnava berie protest prokurátora č. Pd 18/21/2207-2 zo dňa 18.1.2021 späť, a to s poukazom na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Sociálna poisťovňa, ústredie v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre nemohla po doručení späťvzatia protestu prokurátora konať inak, ako rozhodnutím zastaviť konanie (Sociálna poisťovňa, ústredie, nevydala rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora na základe pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale toto rozhodnutie, po doručení späťvzatia protestu prokurátora, vydala na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ktorý bola povinná v danej veci aplikovať).
8. Žalovaná taktiež uviedla, že ani Sociálna poisťovňa a ani žalobkyňa nemá vedomosť, čo bolo obsahom usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: Vl/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 5. januára 2021, jedná sa len o ničím nepodložené domnienky žalobkyne o tom, že zo strany Generálnej prokuratúry SR išlo o direktívny pokyn podriadenej prokuratúre.
9. Pokiaľ žalobkyňa na svoju obranu poukazovala na nález I.ÚS 320/2016, podľa žalovanej nejde o prípad aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko sa týkal zákonnosti pokynu prokurátora vyšetrovateľovi na vznesenie obvinenia, nie použitia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre.
10. Žalovaná trvá na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, nie je podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením sp. zn. 23Sa/25/2021-19 zo dňa 26. apríla 2021, podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, odmietol obdobnú správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení konania o proteste prokurátora (dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie protestu prokurátora). Krajský súd v Nitre v predmetnom uznesení konštatoval, že: „pokiaľ účastník konania podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu. Fyzické a právnické osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Takéto rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest spať', preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.“. Totožný záver zaujal Krajský súd v Nitre aj v uzneseniach sp. zn. 23Sa/27/2021, sp. zn. 23Sa/17/2021, obe zo dňa 26. apríla 2021.
11. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa, okrem iného, poukazovala na dva odlišné právne názory Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
12. Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie je so späťvzatím protestu prokurátora skutkovo a právne previazané a nie je možné ich od seba izolovať, preto skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu možno považovať za imanentnú súčasť prieskumu napadnutého rozhodnutia.
13. Podľa žalobkyne je správny orgán povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to ako z formálnej, tak aj z materiálnej stránky. Ak správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora, ako základného determinantu, ktorý tvoril podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc len na naplnenie jeho formálnych predpokladov, je potom, akcentujúc na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úlohou súdu, aby napadnuté rozhodnutie podrobil náležitému súdnemu prieskumu jeho zákonnosti, spočívajúcom okrem iného aj v náležitom posúdení zákonnosti všetkých okolností, ktoré predchádzali jeho vydaniu, keďže len v takom prípade možno hovoriť o materiálnom naplnení princípu legality zakotveného v ustanovení článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na súdnu a inú ochranu, zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
14. K vyjadreniu žalovanej, že napadnuté rozhodnutie má byť poukazujúc na § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, žalobkyňa uviedla, že predmetné ustanovenie sa nevzťahuje na tie rozhodnutia, ktoré mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (výklad a contrario), pričom preskúmateľnosť, resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy je potrebné vnímať a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do práv ich adresátov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf29/2010). Inými slovami, napadnuté rozhodnutie možno po formálnej stránke považovať síce ako rozhodnutie procesné, avšak vzhľadom na skutočnosť, že jeho vydaním došlo v spojení so späťvzatím protestu prokurátora podaním č. Pd 18/21/2207-2 zo dňa 18.1.2021 k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne, konkrétne práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je aplikácia ust. § 7 písm. e) SSP v tomto prípade ex lege vylúčená.
15. V následnom podaní žalovaná poukazovala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.5.2021, kde ústavný súd uviedol, že: „Dozor prokuratúry tvorí so správnym súdnictvom systém vonkajšej kontroly orgánov verejnej správy. Oproti správnemu súdnictvu je však podstatou dozoru prokuratúry ochrana zákonnosti, pričom ochrana subjektívnych práv fyzických a právnických osôb je v rámci neho sekundárna, prípadne môže i absentovať.“ Konaním o proteste prokurátora disponuje prokurátor, ktorý ho podal. Prokurátor je oprávnený vziať protest späť (§ 23 ods. 3 zákona o prokuratúre) a v takomto prípade orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví (§ 24 ods. 15 zákona o prokuratúre) Na späťvzatie protestu nie je potrebný súhlas orgánu verejnej správy ani súhlas toho, kto podal podnet na protest prokurátora. ... Späťvzatie protestu prokurátora je výlučným dispozičným úkonom prokurátora, ktorý prokurátor neodôvodňuje nielen orgánu verejnej správy či účastníkom konania, ale ani tomu, kto jeho podanie podnetom inicioval. .. Zákon o prokuratúre ako aj Správny súdny poriadok vzhľadom na osobitné postavenie prokuratúry vo vzťahu k orgánom verejnej správy prokuratúre neukladajú povinnosť, aby v prípade nevyhovenia protestu podali proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy správnu žalobu. Z toho, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne bol podaný protest prokurátora, nemožno vyvodiť povinnosť prokurátora v prípade nevyhovenia protestu podať proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu .... Z výkonu právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. ... Vzhľadom na to, že základné právo sťažovateľky na inú právnu ochranu týmto úkonom
prokuratúry (rozumej späťvzatím protestu prokurátora") porušené nebolo, nedošlo ani k porušeniu jej základného práva následným zastavením konania o proteste prokurátora, keďže išlo o zákonom predpokladaný následok späťvzatia protestu prokurátora." Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 161/2021-20, zo dňa 20. apríla 2021.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
21. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
22. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
23. Správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru, že vecné prejednanie žaloby nie je dôvodné, nakoľko podľa jeho zistenia je žaloba v danom prípade neprípustná (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP), vzhľadom na skutočnosť, že smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy procesnej povahy (procesný charakter rozhodnutia žalobca nespochybňoval), ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania - žalobcu (§ 7 písm. e) SSP).
24. V súlade s právnym názorom žalovanej bolo potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nebola a nemohla byť zákonnosť postupu či úkonu prokurátora, či už prokurátora, ktorý vzal späť protest prokurátora, alebo nadriadeného prokurátora, ktorý k späťvzatiu protestov nižšie zložky prokuratúry inštruoval.
25. Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, správne akty ktorého by spadali do prieskumnej kompetencie správneho súdnictva, ale samostatným štátnym orgánom plniacim úlohy, obdobne ako súd, v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu.
26. Významným pre rozhodnutie súdu nie je dôvod späťvzatia protestu, ktorý inak podľa obsahu tohto procesného úkonu spočíval v zmene judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie v rešpektovaní pokynu nadriadeného prokurátora alebo nadriadenej prokuratúry.
27. Podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je právom účastníka administratívneho konania, ale právom prokurátora, ktorému ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre poskytuje oprávnenie vziať podaný protest späť, pričom rovnaký zákonný predpis v ustanovení § 24 ods. 15 upravuje žalovanou aplikovaný postup orgánu verejnej správy v prípade, ak bol protest vzatý späť skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté.
28. Nie je preto dôvodné ani usudzovať o možnosti prekročenia právomoci prokurátora pri späťvzatí ním podaného protestu, rovnako ako o nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý konanie o
proteste zastavil pri splnení oboch zákonom vyžadovaných podmienok - späťvzatí protestu prokurátora a vykonaní tohto procesného úkonu skôr, ako bolo o proteste rozhodnuté.
29. Konanie o proteste prokurátora je v celom rozsahu v dispozičnej sfére prokurátora a je právne nepredstaviteľným, aby takéto konanie prebiehalo proti jeho vôli prejavenej späťvzatím protestu. Je konaním o uplatnenom práve prokurátora, rovnako ako zastavenie konania je rozhodnutím o práve prokurátora vziať protest späť. Nemá preto za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka (zastavenie konania), ktorý ochranu svojich práv a právom chránených záujmov mohol uplatňovať zákonnými prostriedkami v administratívnom konaní správneho orgánu, ktorého výsledkom bolo protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie, a za splnenia podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.
30. Vo vzťahu k zasiahnutiu do práv žalobkyne tvrdeným nezákonným pokynom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je argumentácia žalobkyne právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v Náleze sp. zn. I.ÚS 320/2016 zjavne nedôvodná. Odhliadnuc už od skutočnosti, že týmto nálezom bolo konštatované porušenie základných práv sťažovateľa rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, v jeho odôvodnení prezentovaný právny názor ústavného súdu sa týkal úkonu prokurátora ako orgánu činného v trestnom konaní, podobnosť ktorého s úkonom či postupom prokurátora v konaní o proteste prokurátora objektívne nebolo možné vzhliadnuť.
31. Nakoľko rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má procesný charakter a ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, je ustanovením § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.
32. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.