Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sa-4-2022.pdf
PDF · 148.33 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/4/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: Z.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S. C., právne zastúpená JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 37693-3/2017-BA zo dňa 12. decembra 2017, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 08.02.2018 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovanej (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. 27315-21/2017-PB zo dňa 21.03.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2006, ale toto zaniklo až dňa 30.06.2008.
2. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu, žiadala priznať náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že bola povinne nemocensky a dôchodkovo poistená až do 30.06.2008 a že rozhodujúcou skutočnosťou je to, že mala Licenciu L1A a teda platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalobkyňa uviedla, že najpodstatnejšou otázkou je posúdenie, či mala v čase od 01.07.2006 do 30.06.2008 postavenie SZČO v zmysle ust. § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.07.2006 a tiež v následnom znení do 31.12.2010, pričom v uvedenom období ona bola zamestnaná v OMZA TRADE s.r.o., zamestnávateľ ju prihlásil ako zamestnanca do systému poistenia a plnil si svoje povinnosti a teda ona nemala postavenie SZČO. I keď licenciou disponovala, nemohla vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle osobitného predpisu a teda poskytovať zdravotnú starostlivosť, pretože k jej poskytovaniu môže dochádzať výlučne v zdravotníckom zariadení, na prevádzku ktorého sa vyžaduje vydanie povolenia. Žalobkyni zaniklo povolenie na prevádzkovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti ku dňu 30.06.2006. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že v zmysle § 83 ods. 1 Zákonníka práce, by musela mať na výkon tejto činnosti i písomný súhlas od zamestnávateľa. Keďže žalobkyňa v období od 30.06.2006 do 30.06.2008
neposkytovala zdravotnú starostlivosť výkonom samostatnej zdravotníckej praxe, nevykonávala teda činnosť SZČO, žalovaná vec nesprávne právne posúdila.
3. Žalobkyňa zároveň v žalobe poukázala i na ustanovenie § 24 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 a na to, že od 01.07.2006 bola zamestnaná u zamestnávateľa OMZA TRADE s.r.o., ktorý prevádzkoval ambulantné zdravotnícke zariadenie a tiež na to, že vyhlásenie o tom, že nevykonáva činnosť SZČO nie je žiadnym spôsobom konkretizované. Ona má za to, že samotným zrušujúcim rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R. zo dňa 09.06.2006 a registračným listom FO - odhláška z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia predloženým Sociálnej poisťovni, došlo k vyhláseniu v zmysle zákona, a to naviac s poukazom na prihlášku do Sociálnej poisťovne od 01.07.2006, kedy vznikol jej pracovný pomer na podklade pracovnej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému má žalobkyňa za to, existencia licencie nemá vplyv na ďalšie trvanie jej povinného poistenia. Žalobkyňa poukázala i na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 426/2012, týkajúci sa výkladu zákona.
4. Žalobkyňa v podanej žalobe namietala aj procesnoprávne vady, keď správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci, keďže sa vôbec nezaoberali skutočnosťou, či žalobkyňa mala možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť prostredníctvom iného poskytovateľa, ktorý mal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Poukázala aj na to, že prvostupňové rozhodnutie má povahu rozhodnutia po obnove konania, keďže mení svoje skoršie rozhodnutie. Uviedla, že správne orgány výslovne nepopreli, že by došlo k vyznačeniu v spise, ktoré nahrádza rozhodnutie v nesporových prípadoch v písomnej forme. V prípade, ak došlo k vyznačeniu v spise, pričom takéto vyznačenie žalovaná dáva v nesporných prípadoch, nemôže potom považovať vec za spornú a následne rozhodovať ako o spornom prípade. Zároveň z rozhodnutia správnych orgánov nevyplýva, ktoré ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. umožňuje vydať nové rozhodnutie o zániku poistenia, ak pôvodné rozhodnutie o zániku poistenia sa zrejme stalo právoplatným a nedošlo k jeho zrušeniu. Postup správnych orgánov tak bol podľa žalobkyne nepreskúmateľný.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom uviedla, že za rozhodujúcu skutočnosť zakladajúcu fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak teda fyzická osoba má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť podľa osobitného predpisu aj vykonáva. Za osobitný predpis sa v súvislosti s posudzovaním statusu SZČO na účely sociálneho poistenia považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a za oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status SZČO, sa podľa tohto zákona považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobkyňa nebola povinná mať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v spoločnosti OMZA TRADE s.r.o. od 01.07.2006 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá sa považuje za oprávnenie podľa osobitného predpisu a oprávňuje svojho držiteľa dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ale licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu (L1C), vydanú podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. Keďže žalobkyňa nebola povinná na vznik pracovného pomeru disponovať licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ale licenciou na výkon funkcie odborného zástupcu (L1C), ktorá sa však nepovažuje za oprávnenie podľa osobitného predpisu na účely sociálneho poistenia, nemohlo jej dňom, od ktorého vykonáva činnosť odborného zástupcu v pracovnom pomere, t. j. od 01.07.2006, zaniknúť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 tak, ako namieta žalobkyňa.
6. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa bola považovaná za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z .z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe
povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 30.06.2006 rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R., zo dňa 09.06.2006. V čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z., č. F., vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 18.04.2006, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi status SZČO. Do 30.06.2006 mala žalobkyňa právne postavenie SZČO aj podľa § 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 vzhľadom na to, že do tohto dátumu mala oprávnenie prevádzkovať živnosť, čo vyplýva z Výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu S. č. XXX-XXXXX, ako aj z Oznámenia o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z .z., vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia SZČO.
7. Žalovaná je toho názoru, že na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (1.987.718,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO od 01.07.2006 do 30.06.2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1.111.328,00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2007 do 30.06.2008. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 30.06.2006, kedy bolo žalobkyni zrušené oprávnenie prevádzkovať živnosť, ako aj povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30.06.2006, tak ako žalobkyňa namieta. Žalobkyňa nebola povinná mať licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A na výkon činnosti odborného zástupcu v pracovnom pomere. S účinnosťou do 31.12.2010 nie je pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO, na účely sociálneho poistenia právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva. Právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. V čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o zrušenie živnostenského oprávnenia, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. F.. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. F. bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňom 04.06.2017, čo však nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
8. Žalovaná sa nestotožnila s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia v nesporových prípadoch nemá písomnú formu a toto sa vyznačuje len v spise. Vyznačenie určitej skutočnosti v spise poistenca nemá povahu rozhodnutia. V prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa vyznačí tento zánik len v spise poistenca. Ďalej žalovaná uviedla, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že vyznačenie tejto skutočnosti sa považuje za rozhodnutie. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že odhlášku zo sociálneho poistenia je možné považovať za vyhlásenie fyzickej osoby na účely § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010.
9. Žalovaná záverom konštatovala, že žalobkyňa pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 30.06.2006 neoznámila správnemu orgánu I. stupňa, že je držiteľom licencie F ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je poistenec povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. V prípade, ak by tieto skutočnosti žalobkyňa správnemu orgánu I. stupňa oznámila pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia, bola by ihneď upozornená, že zánik povinného sociálneho poistenia nenastal. Túto skutočnosť však správny orgán I. stupňa, zistil až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016. Do toho času Sociálna poisťovňa nemala reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), a teda do času, kým sa nepreukázal opak, nepovažovala zánik sociálneho poistenia dňom 30.06.2006 za sporný. Na základe uvedených skutočností žalovaná dospela k záveru, že pred vydaním rozhodnutia bol zo strany správneho orgánu I. stupňa skutkový stav veci riadne právne posúdený. Podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci zániku sociálneho poistenia, boli postačujúce na rozhodnutie vo veci samej. V rámci odvolacieho konania bola celá vec z hľadiska skutkového a právneho opätovne preskúmaná a riadne právne posúdená.
10. O žalobe žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom č.k. 25Sa/2/2018-45 zo dňa 24.04.2018, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a tiež rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu a žalobkyni priznal náhradu trov konania. Rozhodnutie správny súd odôvodnil nedostatočne zisteným skutkovým stavom, keď správne orgány nepreverili tvrdenie žalobkyne týkajúce sa vyhlásenia, že nebude vykonávať činnosť SZČO.
11. Po podaní kasačnej sťažnosti žalovanej Najvyšší správny súd SR rozsudkom zo dňa 27.04.2022 pod sp.zn. 7Sžsk/98/2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/2/2018-45 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd poukázal na právny záver Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 týkajúci sa obdobnej veci, ako i na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu SR. Zároveň dal do pozornosti správnemu súdu, že žalobkyňa odhlášku z povinného sociálneho poistenia podala ešte dňa 26.06.2006, teda pred účinnosťou z. č. 310/2006 Z.z. a podľa § 21 ods. 4 písm. b) z. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 30.06.2006 u samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. b) a c) sa vyžadoval pre zánik povinného sociálneho poistenia zánik oprávnení, ktorá skutočnosť k 30.06.2006 však u žalobkyne nenastala, čo žalobkyňa v konaní ani netvrdila (nenamietala).
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd opätovne preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej podľa § 199 a nasl. SSP vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžsk/98/2018 zo dňa 27.04.2022. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.
13. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 16.08.2022 pred správnym súdom uviedla, že aj napriek rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/98/2018 zo dňa 27.04.2022 nesúhlasí s právnym posúdením zániku jej oprávnenia ako SZČO a následného zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalobkyňa zopakovala, že existencia samotnej licencie L1A nemá podľa nej vplyv na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pričom dostatočne preukázala, že ku dňu 01.07.2006 nevykonávala podnikateľskú činnosť, nakoľko jej vznikol pracovný pomer, odovzdala živnosť, zrušila svoje DIČ na Daňovom úrade a zároveň pri odhláške v Sociálnej poisťovni urobila vyhlásenie, že nebude vykonávať podnikateľskú činnosť z dôvodu, že od 01.07.2006 bude v pracovnom pomere. Samotná Sociálna poisťovňa vykonala u nej kontrolu v roku 2008 so záverom, že neboli zistené žiadne nedostatky. Napriek tomu, že táto právna otázka bola riešená rozhodnutím Veľkého senátu Správneho kolégia NS SR pod sp. zn. 1Vs/3/2019, ktoré rozhodnutie si osvojil aj senát NSS SR v konaní 7Sžsk/98/2018, žalobkyňa poukázala i na stanovisko Veľkého senátu NSS SR sp. zn. 1Vs/1/2019.
14. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20220601>, ak je žalobcom fyzická osoba.
16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
18. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
19. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
21. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 12.12.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. XXXXX-XX/XXXW. zo dňa 21.03.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2006, ale toto zaniklo až dňa 30.06.2008.
22. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že rozhodnutím č. R.XXXX/XXXXX/.. zo dňa 04.12.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2002, Trenčiansky samosprávny kraj povolil žalobkyni poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, a to v ambulancií v odbore X. s miestom výkonu činnosti M. XXXX/XXX s dňom začatia činnosti XX.XX.XXXX.
23. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Považská Bystrica č. XXX-XXXXX, ako aj z Oznámenia o ukončení podnikania ohlasovacej živnosti zo dňa 26.06.2006 vyplýva, že žalobkyňa mala od 07.04.2004 do 30.06.2006 postavenie SZČO.
24. Dňa 28.03.2006 vydala Slovenská lekárska komora žalobkyni Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore otorinolaryngológia č. F. s dátumom vzniku oprávnenia 18.04.2006.
25. Na základe žiadosti žalobkyne vydal Trenčiansky samosprávny kraj vydal dňa 09.06.2006 rozhodnutie č. R., ktorým zrušil povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré bolo povolené rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R. zo dňa 04.12.2002, pričom deň zrušenia povolenia bol 30.06.2006.
26. Dňa 26.06.2006 predložila žalobkyňa správnemu orgánu I. stupňa registračný list FO - odhlášku, ktorým oznámila dátum zániku poistenia ku dňu 30.06.2006.
27. Následne bola správnemu orgánu I. stupňa poskytnutá informácia zo strany Slovenskej lekárskej komory, že žalobkyni bola dňa 28.03.2006 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. F. s dátumom vzniku oprávnenia 18.04.2006.
28. Podľa údajov Daňového riaditeľstva SR žalobkyňa dosiahla za rok 2004 príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vo výške 1.545.184,00 Sk, za rok 2005 dosiahla príjem vo výške 1.987.718,00 Sk a za rok 2006 dosiahla príjem vo výške 1.111.328,00 Sk. Za rok 2007 žalobkyňa daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb nepodala.
29. Na základe vyššie uvedených skutočností správny orgán I. stupňa vydal dňa 21.03.2017 prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodol, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2006, ale až dňa 30.06.2008 z dôvodu, že na základe trvania licencie F. zo dňa 28.03.2006 mala žalobkyňa naďalej postavenie SZČO a zároveň dosiahla za rok 2005 a za rok 2006 príjem uvedený v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010
v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni ako SZČO zaniklo dňa 30.06.2008 podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z .z. v znení účinnom do 31.12.2010 z dôvodu, že za rok 2007 žalobkyňa nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, a preto príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za rok 2007 nepresiahol 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu.
30. Na základe podaného odvolania žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovaná napadnutým rozhodnutím rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potvrdila rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a zároveň zamietla odvolanie žalobkyne. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaná so závermi prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením, že žalobkyňa bola aj po 30.06.2006 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia (Licencia č. F.) a zároveň jej príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004 až 2006 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmov za roky 2004 až 2006. Skutočnosť, že žalobkyňa podľa svojich tvrdení licenciu F. nikdy nevyužívala a že na jej základe nikdy nemala príjem, nemala vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia, keďže predmetná licencia bola platná až do 04.06.2017. Z dôvodu, že žalobkyňa ako SZČO nemala za rok 2007 žiadny prijem zo samostatnej zárobkovej činnosti, žalobkyni v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008.
31. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.07.2006 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
33. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/.l> alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/.l>, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu34) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20101101.html> alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20101101.html>, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) z.č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 26.06.2006 (t.j. v čase podania odhlášky žalobkyňou) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení.
35. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení,
a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
36. Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov o ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.
37. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
38. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
39. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
40. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.
41. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.09.2005 zdravotnícke povolanie sa vykonáva na a základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20220801>).
42. Podľa § 4 písm. a) bod 1. zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľ je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia (§ 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20220801>) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
43. Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20220801>].
44. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. orgán príslušný na vydanie povolenia vydá povolenie právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 68 ods. 1 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2004/578/20220801>]; v prípade žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu podľa odseku 10.
45. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/20220801>) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.
46. Správny súd na úvod konštatuje, že medzi účastníkmi konania zostala sporná otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne ako SZČO a následného zániku povinného sociálneho poistenia z dôvodu, že žalobkyňa zastávala v správnej žalobe názor, že existencia licencie L1A nemá vplyv na ďalšie trvanie povinného sociálneho poistenia, keďže v rozhodnom období bola v pracovnoprávnom vzťahu, počas ktorého neposkytovala zdravotnú starostlivosť výkonom samostatnej zdravotníckej praxe, a teda
nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť. Naviac, vznikom pracovného pomeru žalobkyne dňom 01.07.2006 došlo v súlade s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 k zániku povinného sociálneho poistenia. Žalovaná však na rozdiel od žalobkyne zastáva názor, že nakoľko žalobkyňa bola aj po dni 30.06.2006 držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon povolania lekár, táto skutočnosť zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia aj po tomto dátume bez ohľadu na pracovný pomer žalobkyne a nevykonávanie zárobkovej činnosti na základe tejto licencie.
47. Správny súd poukazuje na to, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako SZČO v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/98/2018 zo dňa 27.04.2022. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021. S právnym názorom uvedeným v predmetných rozhodnutiach sa správny súd v plnej miere stotožňuje.
48. Správny súd uvádza, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 k otázke statusu SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 konštatoval, že „Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“
49. Správny súd je toho názoru, že jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C. Naopak jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B. t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].
50. Správny súd konštatuje, že pojem „povolenie,“ uvedený v § 4 písm. a) bod 1 a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) uvedeného zákona. teda tak že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania. tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe. ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní. v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.
51. Správny súd poukazuje na názor veľkého senátu, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu.“ Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ
zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/ dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.
52. Správny súd sa taktiež stotožňuje s názorom veľkého senátu Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ, vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod 1. zákona č. 578/2004Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby, na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.
53. Správny súd konštatuje, že ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Slovenská lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. V prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením
podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.
54. Na základe vyššie uvedených dôvodov veľký senát Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 s čím sa správny súd v plnej miere stotožňuje. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že na otázku „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.“ veľký senát Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 odpovedal tak, že „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“
55. Ohľadne otázky zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinnom do 31.12.2010, správny súd poukazuje na názor veľkého senátu Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, kde konštatoval, že „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj .“SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že „ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. či už na základe licencie L1A, alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B, na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a/, b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z.z.“
56. Správny súd ďalej v zhode s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/98/2018 zo dňa 27.04.2022 ako aj s rozhodnutím veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 uvádza, že osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.
57. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa deklarovala odhláškou, že jej zaniklo povinné poistenie dňom 30.06.2006, pričom odhlášku podala na prvostupňovom správnom orgáne dňa 26.06.2006. Podľa v tom čase platného ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) z.č. 461/2003 Z.z. pre zánik poistenia musela nastať skutočnosť - zánik oprávnenia, v prejednávanej veci zánik oprávnenia žalobkyne F., ku ktorému nedošlo v čase rozhodovania správnych orgánov. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná.
58. Podľa správneho súdu v priebehu konania o zániku povinného sociálneho poistenia bolo preukázané, že žalobkyňa bola držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. U., ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. aj po dátume 30.06.2006, ku ktorému dňu bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. R. zo dňa 09.06.2006 zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Je tak nepochybné, že žalobkyňa aj po dátume 30.06.2006 bola naďalej SZČO.
59. Z údajov Daňového riaditeľstva SR má správny súd zároveň preukázané, že žalobkyňa dosiahla v roku 2005 a 2006 (t. j. v kalendárnych rokoch rozhodujúcich na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO) príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti v roku 2005 v sume 1.987.718,00 Sk a v roku 2006 v sume 1.111.328,00 Sk. Nie je pri tom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti nadobudla. Rozhodujúcim je iba to, že fyzická osoba dosiahla v príslušnom kalendárnom roku príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Príjmy žalobkyne tak boli v rozhodujúcom období rokov 2005 a 2006 vyššie ako bola zákonom č. 461/2003 Z. z. stanovená suma pre rok 2005 vo výške 82.800,00 Sk a pre rok 2006 vo výške 91.200,00 Sk. Z uvedeného dôvodu žalobkyni ako SZČO vzniklo z dôvodu výšky príjmov za rok 2005 povinné sociálne poistenie od 01.07.2006 do 30.06.2007, ku ktorému dátumu došlo k opätovnému posudzovaniu príjmov žalobkyne za rok 2006, z ktorého dôvodu povinné sociálne poistenie pokračovalo aj od 01.07.2007. Nakoľko žalobkyňa nepodala za rok 2007 daňové priznanie, príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti žalobkyne podľa osobitného predpisu nepresiahol 97.200,00 Sk, t. j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. V súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné sociálne poistenie žalobkyne zaniklo ku dňu 30.06.2008.
60. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom síce žalobkyňa oznámila správnemu orgánu I. stupňa formou registračného listu - odhlášky z povinného poistenia, že toto jej zaniká ku dňu 30.06.2006, avšak u žalobkyne nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatne zárobkovej činnosti, keďže bola aj naďalej držiteľom platnej licencie L1A a jej príjmy z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmu boli vyššie ako zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 stanovená hranica príjmu, tak ako už správny súd konštatoval vyššie. Samotný registračný list fyzickej osoby - odhláška zo sociálneho poistenia (aj keď predložený s rozhodnutím TSK o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo dňa 09.06.2006) nespĺňa ani náležitosti vyhlásenia nevyhnutného na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z .z. v znení účinnom do 31.12.2010. Registračným listom fyzickej osoby - odhláškou zo sociálneho poistenia dotknutá fyzická osoba iba plní oznamovaciu povinnosť ustanovenú v § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.12.2010.
61. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že v rozhodnom období od 01.07.2006 do 30.06.2008 bola zamestnancom spoločnosti OMZA TRADE s.r.o., počas ktorého nevykonávala samostatnú zárobkovú činnosť poskytovaním zdravotnej starostlivosti, správny súd uvádza, že nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Zákon č. 461/2003 Z. z. umožňuje súbeh právneho postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia je v danom prípade rozhodujúce znenie § 5 zákona č. 461/2003 Z .z. v znení účinnom do 31.12.2010, a preto nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonávala. Významná je len tá skutočnosť, že fyzická osoba disponovala oprávnením, ktoré jej zakladalo status SZČO. Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovoval žiadne iné podmienky, ktoré by mala fyzická osoba splniť na to, aby nadobudla status SZČO.
62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na názor kasačného súdu uvedený v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/98/2018 zo dňa 27.04.2022 a názor veľkého senátu Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre súdy záväzný, správny súd považoval za potrebné konštatovať, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné sociálne poistenie dňom 30.06.2006, ktorým dňom bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ale toto zaniklo až dňa 30.06.2008 z dôvodu, že žalobkyňa v predchádzajúcom kalendárnom roku prestala dosahovať príjem potrebný pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Žalovaná ako i správny orgán I. stupňa vec po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnili.
63. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
65. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.