Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/7/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: nrtm. F. B., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom Q. č.XX, G., právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA, MHA, advokát, Masarykova č.2, Košice proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č.8, 832 47 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného zo dňa 2. júna 2017 č. W.-XXX/XXXX-OVS, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou podanou dňa 18. júla 2017 Krajskému súdu v Prešove domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - písomnej odpovede Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie kontroly, z 2. júna 2017 č. W.-XXX/XXXX-OVS, ktorým žalovaný vybavil žiadosť žalobcu o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 27. apríla 2017 - písomne zaujatého stanoviska, resp. oznámenia Vojenského útvaru 6335 Prešov z 10. apríla 2017 č. vkPO-XXX-XX/XXXX-FES mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku. Žalobca v petite žaloby žiadal súd, aby zrušil správne rozhodnutie žalovaného zo dňa 2. júna 2017, vrátil vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalobcom náhradu trov konania. Alternatívne žalobca žiadal, aby súd zakázal žalovanému pokračovať v zásahu vo veci a uložil mu obnoviť stav pred zásahom vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie v lehote 7 dní, ako aj priznal žalobcovi náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené dňa 9. júla 2017. K veci samej uviedol, že v jeho prípade neboli splnené podmienky na priznanie príplatku výkonného letca iba vo výške 15% hodnostného platu, keďže žalobca spĺňa jedinú podmienku, ktorá je stanovená na priznanie príplatku vo výške 30% z hodnostného platu podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov ako aj služobného predpisu Hlavného služobného úradu č. 79/2015 z 2. decembra 2015. Mal za to, že žalovaný pri rozhodovaní nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného odporuje Správnemu poriadku z dôvodu, že žalovaný neozrejmil žalobcami namietané skutočnosti, iba sa obmedzil na tvrdenie, že nápravu žalobcovia nemôžu dosiahnuť v zmysle Správneho poriadku.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca prevzal písomné oznámenie profesionálnemu vojakovi o výške a zložení platu vkPO-XXX-XXX/XXXX zo dňa 9. januára 2017 od Vojenského útvaru 6335 Prešov. Vo vzťahu k tomuto oznámeniu o výške a zložení platu podal žalobca žiadosť zo dňa 27. februára 2017 o jej preskúmanie, adresovanú Vojenskému útvaru 6335 Prešov, veliteľovi útvaru. Veliteľ Vojenského

útvaru listom zo dňa 10. apríla 2017, označeným - „Žiadosť o preskúmanie písomných oznámení- zaujatie stanoviska“ č. vkPO-XXX-XX/XXXX-FES, oznámil žalobcovi, že po preskúmaní celého obsahu považuje za zrejmé, že ide o opakovanú písomnosť, na ktorú odpovedal dňa 18. apríla 2016 a ktorá bola vybavená komplexne a správne. Žalobca neuvádzal v merite veci nové skutočnosti a ani nedošlo k zmene všeobecných záväzných právnych predpisov ani interných predpisov Ministerstva obrany SR, ani na strane žalobcu, v dôsledku čoho by malo dôjsť k zmene percentuálnej výšky predmetného príplatku (príplatku výkonným letcom podľa ).

4. Následne žalobca žiadosťou zo dňa 27. apríla 2017, označenou ako žiadosť o preskúmanie ozhodnutia mimo odvolacieho konania požiadal žalovaného - Ministerstvo obrany SR o preskúmanie rozhodnutia veliteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov podľa § 65 Správneho poriadku a nasl. a o zrušenie tohto v celom rozsahu, namietajúc nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom, dôvodiac konzistentne v rámci všetkých svojich podaní vo vzťahu k splneniu podmienok pre priznanie mu príplatku výkonného letca v požadovanej výške.

5. Žalovaný v rámci vybavenia žiadosti žalobcu a prešetrenia podania žalobcu Sekciou kontroly v odpovedi zo dňa 2. júna 2017 konštatoval, že písomnosť Veliteľa Vojenského útvaru zo dňa 10. apríla 2017 nie je výsledkom správneho konania, t.j. nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní v zmysle Správneho poriadku a nápravu namietaných skutočností nemožno tak dosiahnuť využitím právnych prostriedkov uvedeného V ďalšom Sekcia kontroly konštatovala zhodné závery ako Veliteľ VÚ 6335 vo vzťahu k prešetrovaným námietkam žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16. novembra 2017 k správnej žalobe, okrem konštatovania už uvedených skutočností, týkajúcich sa postupu orgánov žalovaného a citujúc príslušné ustanovenia (ďalej S.s.p.), poukázal na to, že predmetná správna žaloba zo dňa 17. júna 2017 neobsahuje zákonné náležitosti podľa S.s.p. a v žalobe absentujú dôvody, v ktorých žalobca vidí nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností, na ktorých je postavené tvrdenie žalobcu o nesprávnosti rozhodnutí. Tiež, že zo žaloby nie je zrejmé, ktoré subjektívne práva žalobcu boli napadnutým rozhodnutím, resp. postupom žalovaného porušené. Žiadal preto, aby správny súd žalobu podľa S.s.p. odmietol ako neprípustnú, resp. ak nebude dôvod na odmietnutie žaloby, aby predmetné súdne konanie podľa S.s.p. zastavil, poukazujúc podporne na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. z 12. apríla 2017. Vo vzťahu k veci samej, t.j. k výške príplatku výkonného letca, žalovaný poukázal na o štátnej službe profesionálneho vojaka, účinný od 1. januára 2016, ďalej Služobný predpis hlavného služobného úradu č.107/2015 o podrobnostiach o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, o podrobnostiach o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie funkcií pre garantov vojenských odborností z 22. decembra 2015 a na Služobný predpis č. 79/2015, z ktorých vychádzal žalovaný, pričom žalobca nebol nijakým spôsobom postihnutý na svojich právach a právom chránených záujmoch. Posledný uvedených služobný predpis v prílohe č. 1 upravuje jednotlivé špecializácie a stupne vycvičenosti s určením konkrétnej výšky príplatku v percentách z hodnostného platu profesionálneho vojaka, pričom žalobca dosiahol stupeň vycvičenia 1. triedy v špecializácií palubný technik, teda prislúchajúca výška príplatku bola 15% z hodnostného platu. Žalobca, podľa žalovaného, v žalobe neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali nárok na priznanie príplatku výkonným letcom vo výške 30 % hodnostného platu profesionálneho vojaka a preto považuje žalovaný žalobu za nespôsobilú vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného nie je v tomto prípade dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa S.s.p. zamietol.

7. Žalobca v replike zo dňa 12. júna 2019 predložil negatívne vyjadrenie k stanovisku žalovaného zo dňa 16. novembra 2017 a naďalej trval na opakovane uvádzaných skutočnostiach. Žiadal, aby správny súd žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Námietku žalovaného, týkajúcu sa absencie pasívnej legitimácie, považuje žalobca za nedôvodnú. Nestotožňuje sa ani s námietkou nemožnosti preskúmania rozhodnutia o priznaní príplatku výkonného letca, keďže výkladom žalovaného by žiaden profesionálny vojak nemohol spochybniť výšku, či zloženie platu a to ani pri chybe v počítaní, čo považuje ako diskriminujúci postup za neprípustné.

8. Žalovaný v duplike z 25. júna 2019 ku splneniu podmienok na priznanie príplatku žalobcovi konštatoval opakovane už uvedené skutočnosti a v širšom rozsahu namietal absenciu rozhodnutia a orgánu verejnej

správy, ktorý mal rozhodnutie vydať v predmetnej veci, tvrdiac naďalej, že odpoveď zo dňa 2. júna 2017 nepodlieha súdnemu prieskumu podľa zákonných podmienok, stanovených . Žalovaný zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu, a to aj so subsidiárnou pôsobnosťou o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, nevyplýva Ministerstvu obrany SR ako ústrednému orgánu štátnej správy v kontexte jeho pôsobnosti podľa , o organizácii činnosti vlády a organizácii orgánov ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, povinnosť vydať v predmetnej veci formálne rozhodnutie so stanovenými zákonnými náležitosťami. Ministerstvo obrany SR nie je možné v predmetnej právnej veci považovať za orgán verejnej správy, ktorý vykonával svoju pôsobnosť v oblasti verejnej správy, t.j. v administratívnom konaní a teda nie ani možné, aby bolo účastníkom konania pred správnym súdom podľa S.s.p. Podľa žalovaného absentuje zákonná úprava deklarujúca vertikálny prvok v administratívnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený na podklade žiadosti o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 27. apríla 2017 možno považovať len za vzťah horizontálny. V rámci argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 30. septembra 2015 a na Dôvodovú správu k S.s.p.

9. Správny súd v rámci procesného postupu a skúmania splnenia podmienok na konanie a rozhodnutie v zmysle § 97 S.s.p. uznesením č.k. -47 zo dňa 6. februára 2018 rozhodol o postúpení predmetnej veci Okresnému súdu Poprad, dôvodiac, že právomoc správnych súdov sa vzťahuje na preskúmanie zákonnosti aktov, ktoré musia spĺňať týmto zákonom vymedzený charakter, teda musí ísť o akty orgánov verejnej správy a súčasne tieto musia byť vydané v oblasti verejnej správy, pričom správny súd dospel k záveru, že žalovaný vystupoval v pozícií hlavného služobného úradu a nie v oblasti verejnej správy a zároveň odpoveď žalovaného nemožno považovať za akt vydaný v administratívnom konaní. Na základe nesúhlasu Okresného súdu Poprad s postúpením veci, vyslovil kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR uznesením zo dňa 14. marca 2019 č.k. XKO/X/XXXX-XX príslušnosť Krajského súdu v Prešove na konanie vo veci. V dôvodoch rozhodnutia konštatoval kompetenčný senát právomoc (príslušnosť) Krajského súdu v Prešove na rozhodovanie v predmetnej veci na základe záveru, že vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (pracovnoprávne), pričom služobný pomer je a vždy bol charakterizovaný ako inštitút verejného práva, použijúc záujmovú, mocenskú a organickú teóriu a metódu právnej regulácie. Právna povaha štátnej služby profesionálneho vojaka postihuje osobitnú povahu zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia profesionálneho vojaka do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Ide o špecifický služobný pomer verejného práva podľa Navyše poukázal kompetenčný senát na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu v Českej republike, kde sa možno stretnúť s tým, že správne súdy preskúmavajú v správnom súdnictve rozhodnutia, týkajúce sa obdobne odmeňovania profesionálnych vojakov, napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. zo dňa 25. októbra 2018, sp.zn. zo dňa 16. júla 2014.

10. V intenciách a na základe záväznosti právoplatného rozhodnutia kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu SR prejednal správny súd predmetnú žalobu v súlade so závermi kompetenčného senátu a vo veci následne rozhodol uznesením č.k. -116 zo dňa 28. novembra 2019, ktorým žalobu odmietol podľa S.s.p. ako neprípustnú. Správny súd teda konštatoval, že Vojenský útvar 6335 Prešov konal v danom prípade ako služobný úrad v zmysle ustanovenia a rozhodoval vo verejnoprávnej veci, keďže služobný pomer je inštitútom verejného práva. Citujúc ustanovenia ,, , , , v spojení s ,, , , , , a o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správny súd uzavrel, že napriek skutočnosti, že vec patrí do správneho súdnictva, teda správny súd má právomoc preskúmať podanú žalobu z dôvodu, že sa jedná o verejnoprávnu vec, žalobcom napadnutý akt orgánu verejnej správy, ktorý žiadal preskúmať, nebolo možné posúdiť ani ako rozhodnutie ani ako správnym súdom preskúmateľné opatrenie orgánu verejnej moci s poukazom na S.s.p., keďže v správnom súdnictve sa možno domáhať súdneho prieskumu len takých opatrení, ktoré priamo alebo potencionálne zasahujú do subjektívnych práv žalobcu. Správnou žalobou napadnutý list žalovaného č.SEKO-XXX/XXXX-OVS zo dňa 2. júna 2017, ktorým žalovaný odpovedal na žiadosť žalobcu o

preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie je výsledkom správneho konania, t.j. nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa Správneho poriadku, a preto podanie žalobcu žalovanému nebolo možné posúdiť ako žiadosť o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Správny súd po preskúmaní podanej správnej žaloby ako všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 a nasl. S.s.p. konštatoval, že napriek jej označeniu žalovaným, sa nejedná o správnu žalobu v sociálnych veciach. Žaloba smeruje voči listu žalovaného, ktorý nie je rozhodnutím v sociálnych veciach, ako je to vymedzené v uvádzacej vete § 199 ods. 1 S.s.p. Správny súd, súc v zmysle zásady iudex ne eat ultra petita partium, vymedzenej v § 134 S.s.p., viazaný rozsahom petitu žaloby, ktorý smeroval voči oznámeniu žalovaného, uzavrel, že z konštatovaných dôvodov predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci nemôže byť samotné oznámenie o zložení platu. Nad rámec správny súd dodal, že dospel k záveru, že uvedený akt (oznámenie o výške platu) je možné posúdiť ako opatrenie orgánu verejnej správy, teda jedná sa o individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy žalobcovi, ktorý je spôsobilý dotknúť sa jeho práv, resp. jeho právom chránených záujmov. Uvedený akt bol prijatý v administratívnom konaní, teda procesne formalizovaným postupom, upraveným v , ktorý upravuje platové pomery profesionálnych vojakov a stanovuje kto, v akej lehote a akým spôsobom oznámi profesionálnemu vojakovi zloženie a výšku platu. Keďže ako lex specialis upravuje osobitné administratívne konanie, nie je možné naň vzťahovať úpravu Správneho poriadku. síce pripúšťa subsidiárnu pôsobnosť Správneho poriadku v ustanovení , avšak z predmetného ustanovenia jasne vyplýva, že Správny poriadok sa podporne aplikuje iba v prípadoch rozhodovania v rámci prieskumného konania podľa a 101 ako aj na konania vo veciach služobného pomeru podľa ustanovenia , ktoré upravuje vydanie personálneho rozkazu. V ostatnom rozsahu je aplikácia Správneho poriadku na vzťahy upravené vylúčená. Uvedený záver vyplýva aj z dôvodovej správy k predmetnému zákonu. V zmysle uvedeného správny súd ďalej konštatoval, že keďže voči oznámeniu o výške a zložení platu nepripúšťa opravný prostriedok, písomné oznámenie profesionálnemu vojakovi podľa v spojení s , vydané Vojenským útvarom 6335 Prešov ako služobným orgánom, je opatrením orgánu verejnej správy podľa S.s.p., ktoré nadobudlo právoplatnosť jeho odovzdaním, prípadne doručením. Voči uvedenému opatreniu bol žalobca oprávnený podať správnu žalobu v lehote 2 mesiacov od jeho oznámenia. Žalobca však v uvedenej lehote správnu žalobu nepodal. Svojím konaním, teda podaním žiadosti Vojenskému útvaru č. 6335 Prešov o preskúmanie písomnosti č. vkPO-XXX-XXX/XXXX zo dňa 9. januára 2017 inicioval konanie o sťažnosti podľa o sťažnostiach, účinného v čase podanej žiadosti, teda ku dňu 27. februára 2017. Predmetné podanie žalobcu, po posúdení jeho obsahu, spĺňalo podmienky sťažnosti podľa v spojení s . Vojenský útvar 6335 Prešov podanie žalobcu ako sťažnosť aj posúdil a podľa žalobcovi oznámil spôsob jej vybavenia listom č. vkPO- XXX-XX/XXXX-FES zo dňa 10. apríla 2017, pričom tento žalobca žiadal prostredníctvom Ministerstva obrany SR, teda žalovaného, preskúmať ako rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na čo žalovaný odpovedal listom zo dňa 2. júna 2017 č. SEKO-XXX/XXXX-OVS a oznámil, že nápravu namietaných skutočností nemožno odstrániť prostredníctvom inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa Správneho poriadku s tým, že žalobcu upovedomil, že jeho podanie voči postupu veriteľa Vojenského útvaru 6335 Prešov pri priznávaní príplatku výkonného letca bola v roku 2016 prešetrená ako sťažnosť podľa osobitného predpisu, s výsledkom ktorej bol žalobca oboznámený listom č. W.-XXX- XX/XXXX-ZH-OVS zo dňa 26. augusta 2016.

11. Správny súd v predchádzajúcom rozhodnutí o odmietnutí správnej žaloby vyslovil názor, že akt žalovaného - list č. W.-XXX/XXXX-OVS z 2. júna 2017, nemožno posúdiť ako opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré zasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný je v zmysle o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ústredným orgánom štátnej správy pre riadenie a kontrolu obrany Slovenskej republiky, výstavbu, riadenie a kontrolu ozbrojených síl Slovenskej republiky, koordináciu činností a kontrolu orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky, koordináciu obranného plánovania, zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky, koordináciu vojenskej letovej premávky s civilnou letovou premávkou, vojenské spravodajstvo, alternatívnu službu a zabezpečuje správu vojenských obvodov a vojenských lesov, v rámci svojich ustanovení v prípade rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vyžaduje na ich prieskum splnenie štyroch podmienok, ktorými sú prieskum výlučne rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy, ukrátenie fyzickej, resp. právnickej osoby na jej právach a právom chránených záujmoch uvedeným rozhodnutím alebo opatrením, vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov voči

napadnutému rozhodnutiu/opatreniu a napokon, že takýto prieskum rozhodnutia nie je vylúčený ustanovením § 7 S.s.p. V prípade listu žalovaného sa jedná o akt orgánu verejnej správy, ktorý nebol vydaný v administratívnom konaní, ktoré by bolo upravené určitým právnym predpisom. Žalovaný predmetným listom iba odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť, čo učinil s cieľom vysvetliť žalobcovi procesnú situáciu. Nejednalo sa o postup orgánu verejnej správy, z ktorého by žalobcovi vyplývala povinnosť, ktorý by bol upravený právnym predpisom a na vykonanie ktorého by mal žalobca zákonný nárok. Vydaním predmetného listu žalobca nebol dotknutý na svojich subjektívnych právach, prípadne právom chránených záujmoch. Správny súd považoval za nevyhnutné poukázať na to, že aj v prípade, ak by v hypotetickej rovine súd pripustil skutočnosť, že sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy a existujú dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 S.s.p., v dôsledku takéhoto postupu, teda zrušenia listu žalovaného, by nedošlo k zmene procesnej situácie, nakoľko ako správny súd vyššie vysvetlil, na vec nemožno subsidiárne aplikovať zákonné ustanovenia Správneho poriadku, a teda žalovaný by nemohol vec preskúmať mimo odvolacieho konania, ako sa domáhal žalobca. S poukazom na to, že opatrenie žalovaného nebolo vydané v administratívnom konaní, ani svojim obsahom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcu (list nespôsobuje ich zmenu, vznik, zánik a pod.), nemožno jeho správnosť a zákonnosť preskúmať na základe správnej žaloby.

12. Na rámec správny súd v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ by bolo predmetom súdneho prieskumu, okrem napadnutého listu žalovaného č. SEKO-XXX/XXXX-OVS z 2. júna 2017, aj opatrenie služobného úradu Vojenského útvaru 6335 V. č. vkPO-XXX-XXX/XXXX z 9. januára 2017, žalobu by bolo aj v takom prípade nevyhnutné podľa § 98 ods.1 S.s.p. odmietnuť, keďže prípadná žaloba v prípade preskúmania tohto opatrenia služobného úradu Vojenského útvaru 6335 Prešov by bola podaná oneskorene po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty podľa § 181 ods. 1 S.s.p.

13. Toto pôvodné rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci o odmietnutí žaloby č.k. -117 zo dňa 28. novembra 2019 bolo na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcom zo dňa 11. decembra 2019 uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27. januára 2021 zrušené a vec bola správnemu súdu vrátená na ďalšie konanie podľa § 462 ods.1 S.s.p. V dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia kasačný súd po oboznámení sa s vecnými skutočnosťami, v nadväznosti na závery kompetenčného senátu vo veci kompetencie správneho súdu na konanie a rozhodnutie, konštatoval zistenie, že mimo odvolacie konanie v danom prípade nebolo iniciované v podnetu žalovaného v rámci výkonu dozoru, ale na základe podania sťažovateľa. Žalobca v predmetnom podaní výslovne žiadal zrušenie stanoviska veliteľa s poukazom na hmotnoprávne aj procesnoprávne dôvody. Podľa kasačného súdu, extenzívne ponímajúc problematiku prípustnosti súdneho prieskumu, napadnuté (správnou žalobou) oznámenie aj s ohľadom na skutkové okolnosti, predstavuje list, ktorý z materiálneho hľadiska disponuje charakterom opatrenia, keďže žalovaný obsahom konštatuje a odôvodňuje, prečo stanovisko veliteľa nepreskúma mimo odvolacieho konania a ak by súd v danom prípade v správnom súdnictve odmietol meritórne prejednať sťažovateľom podanú žalobu, smerujúcu proti uvedenému oznámeniu, malo by to za následok odopretie spravodlivosti, osobitne v prípade, ak nie je na mieste iný typ konania ako nečinnosť správneho orgánu, nezákonný zásah orgánu verejnej správy. Kasačný súd za relevantnú pre posúdenie považuje aj skutočnosť, že vo veci už rozhodoval aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR, z ktorého rozhodnutia je zrejmé, že vec má byť prejednaná v rámci správneho súdnictva, v dôsledku čoho je vylúčené podanie žaloby v civilnom procese. Kasačný súd napokon, vychádzajúc z logického výkladu argumentum a maiori ad minus ustanovenia § 65 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods.7 tohto zákona skonštatoval, že v mimo odvolacom konaní možno preskúmať nielen finálnu formu činnosti správnych orgánov vo forme právoplatného rozhodnutia, ale aj ostatných finálnych foriem činnosti, uvedených v Správneho poriadku, napr. pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, pričom v explicitne nevylúčil všeobecnú subsidiárnu pôsobnosť správneho poriadku, t.j. ani ustanovenia Správneho poriadku na predmet svojej právnej úpravy. Proces preskúmavania opatrení v mimo odvolacom konaní je neformálny, žalovaný sa musí zaoberať meritom veci.

14. Správny súd, po vrátení mu veci kasačným súdom na ďalšie konanie, následne dostal do dispozície rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 12. mája 2022, ktorý jednomyseľne vyslovil názor v skutkovo a právne totožnej veci vo vzťahu k rovnakému žalovanému (vedenej Krajským súdom v Prešove od sp.zn. ), v zmysle ktorého v danej veci (z hľadiska rozhodovania správneho súdu totožnej) nie je daná právomoc správnych súdov na preskúmanie oznámenia žalovaného podľa § 6 ods.1 S.s.p., nakoľko oznámenie žalovaného nie je

rozhodnutím a ani opatrením orgánu verejnej správy s tým, že žalovaný nemal právomoc postupovať podľa ustanovení o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa štvrtej časti tretieho oddielu správneho poriadku, nakoľko na predmetný proces sa správny poriadok nevzťahuje. Totožná právna vec bola Veľkému senátu predložená senátom kasačného súdu v konaní vedenom podľa sp.zn. uznesením zo dňa 28. októbra 2022 (uvedenie dátumu zrejme nesprávne) na prejednanie a rozhodnutie podľa § 22 ods.1 písm. a/ S.s.p., keďže predkladajúci senát dospel k právnemu záveru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v odlišnom uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. septembra 2020 pod sp.zn. . Odlišnosť obidvoch skupín právnych názorov sa týka dvoch základných skutočností, pričom prvou z nich je spornosť existencie právomoci správnych súdov na preskúmanie oznámenia žalovaného a druhou z nich je spornosť v možnosti aplikácie správneho poriadku na proces vydávania tohto oznámenia.

15. Veľký senát, vychádzajúc z ustanovení § 3 ods.1 písm. b/, c/ S.s.p. konštatoval, že pre stanovenie právomoci správnych súdov je potrebné posúdiť, či predmetná listina z 2. júna 2017 (oznámenie žalovaného) je rozhodnutím podľa § 3 ods. 1 písm. b/ S.s.p. alebo opatrením podľa § 3ods. 1 písm. c/ S.s.p., považujúc za zrejmé, že rozhodnutím je akt, ktorým sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú jednotlivé práva a povinnosti a opatrením je akt, ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Ani jedna z uvedených podmienok však nie je pri oznámení žalovaného splnená. Toto oznámenie je len odpoveďou na list, ktorému navyše predchádzala už jedna v danej veci uskutočnená odpoveď na základe obdobného listu. V oznámení žalovaného vyjadrený určitý právny názor vo svojej podstate len odkazuje na už vydané písomnosti. Pokiaľ by právna prax pristupovala k tak extenzívnemu výkladu, ako je uvedený v odlišnom uznesení (kasačného súdu), preskúmateľné by bolo každé jedno stanovisko orgánu verejnej správy s odôvodnením, že každý takýto list môže mať potencionálny dosah na práva a povinnosti konkrétne určených alebo všeobecne identifikovaných osôb, spravovaných verejnou správou. Veľký senát tiež považoval za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by aj správne súdy oznámenie žalovaného zrušili, uvedené by nemalo žiaden vplyv na výšku príplatku výkonného letca. Z tohto dôvodu daným listom by nemohlo ani hypoteticky prísť k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Žalovaný nemal právomoc v danej veci postupovať podľa ustanovení o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa štvrtej časti tretieho oddielu správneho poriadku. Správny poriadok nie je generálnym právnym predpisom, upravujúcim všetky procesy vo verejnej správe. V zmysle jeho § 1 ods. 1 sa vzťahuje len na rozhodovacie procesy, výsledkom ktorých sú individuálne správne akty v podobe rozhodnutí správnych orgánov. Napádané oznámenie pritom nie je výsledkom a ani reakciou na závery rozhodovacieho procesu. Pre aplikáciu konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa v zmysle § 65 Správneho poriadku vyžaduje rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré je právoplatné. Žalobca pritom nenapadá právoplatné rozhodnutie, ale oznámenie reagujúce na obdobné oznámenie zo dňa 10. apríla 2017. Možnosť postupovať podľa štvrtej časti, oddielu 3 Správneho poriadku nemožno odvodiť ani z § 3 ods. 7 Správneho poriadku. Paragraf 3 ods. 7 Správneho poriadku odkazuje na primerané použitie základných zásad, uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 Správneho poriadku. Z predmetného paragrafu absolútne nevyplýva, že ustanovenia o prieskume rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 65 - 68 Správneho poriadku) by sa mali použiť aj na procesy preskúmavania iných aktov, ako sú rozhodnutia správnych orgánov. V zmysle § 3 ods. 7 správneho poriadku je možné na vydávanie osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení primerane aplikovať výlučne zásady upravené v ods. 1 až 6 tohto ustanovenia. Z daného ustanovenia preto nie je možné odvodiť, že sa na procesy vydávania predmetných aktov majú primerane vzťahovať aj iné ustanovenia správneho poriadku, vrátane ustanovení o opravných prostriedkoch.

16. V závere rozhodnutia Veľký senát uviedol, že si uvedomuje, že pri viacerých právnych vzťahoch môže byť v aplikačnej praxi problémové pre účastníkov týchto právnych vzťahov posúdiť, aké prostriedky ochrany zvoliť. Dokazuje to aj daná vec, v ktorej navyše existoval aj kompetenčný spor medzi civilným súdom a správnym súdom, rozhodovaný uznesením kompetenčného senátu (obdobne ako v predmetnej veci). Základ právnych vzťahov však dáva legislatívna moc, pričom súdne orgány, vrátane orgánov správneho súdnictva, sú povinné v súlade s čl. 2 ods. 2 právneho predpisu č. v účinnom znení konať len v medziach dovolených právnymi normami. Z tohto dôvodu súdy nikdy nemôžu ísť nad rámec pôsobnosti, ktorú im určujú účinné právne predpisy.

17. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR sa vo svojom rozhodnutí, so zreteľom na všetky skutočnosti, stotožnil s uznesením správneho súdu (Krajského súdu v Prešove č.k. -100

zo dňa 28. novembra 2019), ktorý odmietol žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm.g/ S.s.p. z dôvodu nedostatku právomoci na preskúmanie oznámenia žalovaného správnym súdom. Pre úplnosť, Najvyšší správny súd SR vo veľkom senáte v danej veci zamietol kasačnú sťažnosť a trovy kasačného konania účastníkom nepriznal podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhá veta S.s.p.

18. Správny súd v predmetnej veci v konaní o žalobcom podanej žalobe, vychádzajúc zo všeobecnej záväznosti právneho názoru, vyjadreného v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. zo dňa 12. mája 2022, odvodeného od § 466 ods.3 S.s.p., ktorý je pre senáty Najvyššieho správneho súdu záväzný, sa v ďalšom právnom posúdení opäť priklonil k právnemu posúdeniu, už raz vyslovenému v predmetnej veci v rozhodnutí o odmietnutí žaloby (zo dňa 28. novembra 2019), zrušenému kasačným súdom rozhodnutím sp.zn. zo dňa 27. januára 2021, na závery ktorého opätovne v celom rozsahu poukazuje, zhrnúc tieto v odsekoch 10 až 12 tohto uznesenia, s doplnením o závery vyslovené Veľkým senátom, uvedené v odsekoch 15 a 16 tohto uznesenia, s ktorými sa správny súd jednoznačne stotožňuje.

19. K záväznosti , či nadväznosti na závery Veľkého senátu vo všeobecnosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že Veľký senát, ako špecifický typ senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, koná a rozhoduje vo vymedzených veciach za účelom zjednocovania rozhodovacej činnosti, respektíve za účelom bránenia rozdielnej rozhodovacej činnosti senátov NS SR a v rámci správneho súdnictva, navyše, aj za účelom zjednocovania rozhodovacej činnosti správnych súdov a tiež správnych súdov a orgánov verejnej správy.

20. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. l SR, napr. ), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je aj požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (mutatis mutandis , a ), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Veľký senát je tak inštitucionálnym zabezpečením princípu právnej istoty podľa ).

21. Podľa § 2 ods. 1, 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 3 ods. 1 S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

24. Podľa § 181 ods. 1 S.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa § 134 ods. 1 S.s.p. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

26. Podľa a o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ), tento zákon upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len "") a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov. Na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje , ak to ustanovuje tento zákon.

27. Podľa Hlavný služobný úrad na účely tohto zákona je obrany Slovenskej republiky (ďalej len ""). Vedúcim hlavného služobného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len "minister").

28. Podľa služobný úrad na účely tohto zákona je organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len "") pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo vyčlenenie podľa .

29. Podľa služobný úrad v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru profesionálneho vojaka a v právnych vzťahoch s ním súvisiacich a plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona alebo ak tak ustanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy vydané na vykonanie tohto zákona.

30. Podľa v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu.

31. Podľa služobné predpisy sú predpisy, ktorými sa v medziach tohto zákona ustanovujú podrobnosti o štátnej službe a podrobnosti súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru.

32. Podľa ,,, pod margináliou Vzťah k správnemu poriadku , na prieskumné konanie podľa a 101 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v , a primerane vzťahujú ustanovenia až 17 a až 69 všeobecného predpisu o správnom konaní. Na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v primerane vzťahujú ustanovenia , , , a , , , , až 15, , , , až 24, , , , až 33, , až 43, , , , , až 60a a až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.

33. Vzhľadom na podanú žalobu, v nadväznosti na to, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičný princíp bezvýhradne, t.j. konanie sa začína len na základe návrhu - žaloby, ktorou plne disponuje žalobca, a správny súd posudzuje zákonnosť len aktov orgánov verejnej správy v zmysle žalobného návrhu, musel správny súd v kontexte vyššie uvedených skutočností a na základe vyslovených dôvodov (v odsekoch 10 až 12 a 15 a 16 uznesenia) žalobu odmietnuť pre neprípustnosť, keďže smerovala proti listu - úradnej písomnosti, ktorá mala podľa obsahu informačný charakter oznámenia a ako taká nepodlieha preskúmaniu správnym súdom podľa v spojení s .

34. Správny súd napokon rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a/ a § 467 ods.1 a 3 S.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

35. O trovách kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 467 ods. 1, 3 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na ich náhradu s tým, že o výške trov kasačného konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).