Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-87-2020.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr. Boris Sobolovský, súdny exekútor, so sídlom Ružová dolina č. 8, 821 09 Bratislava, IČO: 30 791 383, právne zastúpenému: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tatranská č. 49, 841 06 Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica, IČO: 47 245 042, o zaplatenie 3.233,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/237/2018-52 zo dňa 06.02.2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/237/2018-52 zo dňa 06.02.2020 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II . priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 392 ods. 1, § 397 a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčíslil a u žalovaného uplatnil listom zo dňa 17.12.2015. Základnou otázkou pre právne posúdenie veci bolo vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, posúdiť, či bola táto námietka vznesená dôvodne. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. „Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda povedať, že povinnému subjektu je poskytnutá námietkou premlčania ako účinná možnosť jeho ochrany pred uvedenými negatívnymi dopadmi dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv. Je potom na úvahe
tohto povinného subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ch ohrozovaniu a poškodzovaniu.“ (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 11.05.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99). „Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.08.2008, sp. zn. 1 M Obdo 1/2007).
V žalovanej veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3.233,64 eur z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti odviesť vymoženú dlžnú sumu v exekučnom konaní na účet žalobcu ako oprávneného. Ustanovenie odseku 1 § 393 Obchodného zákonníka obsahuje pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti (napr. pri práve odstúpiť od zmluvy a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty). V týchto prípadoch premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Toto pravidlo platí vždy, pokiaľ nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava (napr. § 393 ods. 2, § 398). Rozhodujúca preto nie je splatnosť zmluvnej pokuty, ale okamih porušenia zabezpečenej povinnosti. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval za obdobie od 18.11.2010 do 12.03.2013. Keďže zmluvná pokuta bola určená percentom z dlžnej sumy za každý deň omeškania, premlčacia doba začala plynúť nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 29.10.2018, jeho nárok je premlčaný a po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného súd uplatňovaný nárok nemohol priznať. Na podporu svojich záverov súd prvej inštancie poukázal aj na konštantnú judikatúru či už Najvyššieho súdu SR alebo Najvyššieho súdu ČR. „Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou z určenej sumy za každý deň omeškania s platením peňažného záväzku začína plynúť premlčacia doba podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka nielen prvým dňom omeškania, ale aj každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty vzniknutej za určitý deň omeškania sa preto premlčí uplynutím štvorročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.10.2002, sp. zn. 29 Odo 847/2001). Argumentáciu žalobcu, že začiatok premlčacej doby je v danom prípade potrebné počítať až odo dňa, kedy bola žalovanému doručená výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty (podporne poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 146/2008 z 31.07.2008) súd nepovažuje za správnu. Jednak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je pre odlišnosť skutkového a právneho stavu na daný spor použiteľné (jedná sa o právo vzniknuté z porušenia povinnosti), ako aj z dôvodu, že predmetné rozhodnutie bolo ojedinelé a prekonané neskoršími rozhodnutiami najvyššieho súdu. Okrem toho, nárok na zmluvnú pokutu nie je v zmluve (článok II. ods. 7. a 8.) viazaný na žiadnu predchádzajúcu výzvu alebo inú podobnú formu uplatnenia tohto nároku pred jeho vymáhaním prostredníctvom súdu. Vzhľadom na žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie nemohol uplatnený nárok priznať a žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu. Žalobca súhlasí, že každým porušením povinnosti žalovaného začala plynúť lehota na uplatnenie nároku na úhradu zmluvnej pokuty, ale nie na jej uplatnenie pred súdom, ale na uplatnenie pred exekútorom, pričom táto lehota je štyri roky. Pokiaľ by žalobca neuplatnil najskôr zmluvnú pokutu u žalovaného, nárok na úhradu zmluvnej pokuty by nikdy nebol vznikol, keďže uplatnenie zmluvnej pokuty je výlučne dispozičným právom žalobcu. V opačnom prípade by neexistovalo právo žalobcu, ktoré by bolo možné na súde uplatniť, nedostatok actio nata, s ktorým sa súd prvej inštancie nevysporiadal vo svojom rozhodnutí, čím je rozsudok nepreskúmateľný. Jeho posúdenie je pritom zásadné na riadne určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Skutkový stav bol zistený správne, teda je preukázané, že vymáhaná pohľadávka bola žalovanému uhradená na jeho účet dňa 18.11.2010, no žalovaný vymoženú sumu uhradil žalobcovi až dňa 12.03.2013, čím sa dopustil konania v rozpore s platnou zmluvou a vznikol nárok žalobcu uplatniť si u žalovaného zmluvnú pokutu. Právo žalobcu požadovať zmluvnú pokutu vyplýva z čl. II ods. zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pričom ide o právo, nie o povinnosť, resp. objektívna povinnosť žalovaného ju aj bez uplatnenia žalobcom uhradiť. Právo uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu na súde vzniká až uplatnením si tohto nároku u žalovaného, v opačnom prípade právo reálne nevznikne. Uplatnenie práva u žalovaného na zmluvnú pokutu je teda v dispozícii žalobcu, ktoré právo sa premlčí uplynutím
všeobecnej štvorročnej premlčacej lehoty. V predmetnom prípade došlo dňa 12.03.2013 k naplneniu podmienok práva žalobcu uplatniť si u žalovaného nárok na zmluvnú pokutu. Toto právo žalobca využil dňa 28.12.2015, kedy žalovanému doručil výzvu na úhradu zmluvnej pokuty, čím de facto aj de jure vznikla zmluvná pokuta. Týmto dňom vzniklo žalobcovi právo uplatniť si zmluvnú pokutu aj na súde, a to v premlčacej dobe štyri roky. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o dve samostatné práva a právo sa mohlo uplatniť na súde až keď vzniklo. K uplatneniu práva na súde došlo dňa 29.10.2018. Oba právne úkony tak boli urobené v rámci samostatne plynúcej premlčacej dobe. Uvedené argumenty žalobca uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie, napriek tomu neboli žiadnym spôsobom vyhodnotené, čo zakladá nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku. Žalobca má za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný a rozsudok súdu prvej inštancie je postavený na nesprávnom právnom posúdení premlčania a žiada preto, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a zároveň prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.05.2020. Podľa žalovaného žalobcovi nič nebránilo si nárok uplatniť na súde deň nasledujúci po omeškaní žalovaného s preposlaním prijatej úhrady. Uplatnenie takého nároku by v žiadnom prípade nebolo predčasné ako sa to snaží žalobca účelovo tvrdiť vo svojom odvolaní. Doručovanie predžalobnej výzvy dlžníkovi je v praxi často využívané ako efektívny prostriedok pre vyhnutie sa súdnemu konaniu. Takáto výzva však nie je nijako spôsobilá ovplyvniť samotný nárok, a teda ani jeho existenciu, jeho vznik, zánik, či plynutie premlčacej doby. Účelová argumentácia žalobcu, prostredníctvom ktorej sa snaží predĺžiť premlčaciu dobu, slúži len na prekrytie jeho nečinnosti. Žalovaný pri množstve svojej agendy nevedome pochybil, avšak hneď ako svoje pochybenie zistil, sám a bezodkladne vymožené finančné prostriedky zaslal žalobcovi. Následne žalobcovi trvalo dva a pol roka, kým poslal žalovanému výzvu na úhradu zmluvnej pokuty a následne ďalšie tri roky, kým podal žalobu na okresný súd. Žalobca si vedome nechal premlčať svoje pohľadávky a následne ešte aj svojím odvolaním živí spor, v ktorom nemôže pre vznesenú námietku premlčania uspieť. Nečinnosť žalobcu pri uplatnení jeho nároku nemôže byť nijako na ujmu žalovaného. V danom prípade sa uplatňuje štvorročná objektívna premlčacia doba, ktorej začiatok plynutia nemôže v žiadnom prípade závisieť od nečinnosti alebo subjektívnych rozhodnutí žalobcu. Hneď po porušení povinnosti zo strany žalovaného, na ktoré bola viazaná sankcia v podobe zmluvnej pokuty, si žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde, žiadny medzikrok sa z jeho strany nevyžadoval, ako to správne konštatoval v napadnutom rozsudku aj okresný súd. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/146/2008, na ktoré žalobca poukazuje, je rozhodnutím, ktoré v aplikačnej praxi predstavuje exces a v ktorom došlo k odchýleniu sa od inak konštantného právneho názoru, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že toto rozhodnutie kolégium Najvyššieho súdu SR odmietlo zverejniť v zbierke, nikdy sa nestalo judikátom a konštantná judikatúra ním nemohla byť prekonaná, čo potvrdzuje aj neskoršia rozhodovacia prax. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 19.05.2020 a uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore a svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní proti rozsudku, ako aj na svojich vyjadreniach v predmetnom konaní a žiada, aby odvolací súd predmetný rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu dňa 04.06.2020 v krátkosti uviedol, že žalobca nereaguje na žiaden argument žalovaného vo vyjadrení a bez ďalšieho žiada odvolací súd, aby zmenil rozsudok a rozhodol v tak v rozpore s ustálenou judikatúrou. Vyhovenie takejto žiadosti žalobcu by zásadným spôsobom narušilo právnu istotu nielen žalovaného, a preto jej nie je možné vyhovieť. Z dôvodu správnosti a presnosti rozsudku okresného súdu žalovaný žiada odvolací súd, aby prvostupňový rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku.
8. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
9. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
10. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
11. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
12. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
13. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
14. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
16. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
17. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
18. Podľa čl. II ods. 7 Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcii zo dňa 15.04.2009 uzatvorenej medzi žalobcom ako oprávneným a žalovaným ako exekútorom, exekútor je povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného (vrátane čiastkových úhrad) na účet oprávneného uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie, vedený v Štátnej pokladnici, okrem prípadov uvedených v Exekučnom poriadku. V prípade nesplnenia tejto povinnosti exekútorom, má oprávnený právo požadovať od exekútora zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0,1% zo sumy, ktorá bola v rozpore s touto zmluvou odvedená na iný účet ako účet oprávneného.
19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.
22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné.
Význam inštitútu premlčania spočíva predovšetkým v tom, že motivuje subjekty, aby včas realizovali svoje práva. Veriteľa motivuje k tomu, aby si včas uplatnil svoj nárok, t. j. prejavil aktivitu pri realizácii svojho práva, a tým vyjasnil aj svoju pozíciu v právnych vzťahoch. Dlžník je motivovaný k tomu, aby sledoval svoje práva (staral sa o ne), a v prípade uplynutia premlčacej doby sa mohol zbaviť plnenia svojej povinnosti lege artis v súlade s objektívnym právom, a to vznesením námietky premlčania.
Tak veriteľ, ako aj dlžník sú motivovaní akceptovať a napĺňať všeobecnú zásadu súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt (t. j. právo patrí bdelým, resp. každý sa musí o svoje práva starať), ktorá sa presadzuje aj prostredníctvom inštitútu premlčania. V oboch prípadoch, tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka, právo netrpí ľahostajný prístup subjektov k svojim právam. Včasné uplatňovanie subjektívnych práv potom zabezpečuje právnu istotu v právnych vzťahoch, a to predovšetkým tým, že zabraňuje tomu, aby subjektívne práva a povinnosti pretrvávali neobmedzene dlhý čas. Premlčanie v určitom ohľade pôsobí preventívne, a tým, že zohráva úlohu aj pri predchádzaní vzniku ujmy, prípadne jej zväčšovaniu.
Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy o spolupráci pri vykonávaní exekúcii zo dňa 15.04.2009 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda sa jedná o obchodnoprávny vzťah a je daná podriadenosť režimu Obchodného zákonníka. Otázka premlčania je tak upravená ustanoveniami § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným je obchodnoprávny, vzťahuje sa naň premlčacia doba 4 roky (§ 397 Obchodného zákonníka).
Žalovaný ako exekútor bol povinný vymáhať finančné prostriedky v rozsahu vymáhaného nároku oprávneného (vrátane čiastkových úhrad) na účet žalobcu ako oprávneného, ktorý bol uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade nesplnenia tejto povinnosti vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za každý deň omeškania, a to vo výške 0,1% zo sumy, ktorá bola odvedená na iný účet ako účet žalobcu (oprávneného). V exekučnom konaní sp. zn. EX 8458/2010 žalovaný uviedol v upovedomení o začatí exekúcie len svoj účet, na ktorý mu povinná z daného exekučného konania plnila pohľadávku vo výške 4.298,86 eur dňa 18.11.2010. Žalovaný jednoznačne porušil túto zmluvnú povinnosť a vymohol finančné prostriedky na svoj účet, nie na účet žalobcu. Až následne takto vymožené plnenie dňa 12.03.2013 poukázal žalobcovi. Uvedené skutočnosti v konaní sporné neboli.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu o plynutí dvoch samostatných premlčacích dôb (jednej pre vznik nároku uplatnením si práva u žalovaného a druhej pre uplatnenie si nároku na súde). Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pre vznik nároku bolo potrebné najskôr uplatnenie si práva na zaplatenie zmluvnej pokuty u žalovaného výzvou. Nie je možné prisvedčiť názoru žalobcu, podľa ktorého je vznik nároku na zmluvnú pokutu žalobcu viazaný až na uplatnenie si tohto práva u žalovaného. Takýmto výkladom by sa súd odklonil od zmyslu zákona a rozhodovacej praxe a tým narušil právnu istotu žalovaného, keď uplynutie premlčacej doby ako právna skutočnosť má objektívny charakter (udalosť) a nezávisí ani od vôle povinného subjektu, ani od vôle oprávneného subjektu. Plynutie premlčacej doby (tak jej začiatok, ako aj uplynutie) nemôže byť závislé od toho, kedy sa žalobca rozhodne uplatniť svoje právo, t. j. v danom prípade nemôže byť závislé od toho, kedy sa žalobca rozhodol poslať žalovanému výzvu na úhradu zmluvnej pokuty.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako taký vznikol už samotným porušením zmluvnej povinnosti žalovaným a nie až doručením výzvy žalovanému, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty. Právo žalobcu sa stalo nárokom priamo porušením zmluvnej povinnosti žalovaným (actio nata) a už nebol potrebný žiadny ďalší úkon. Okamihom porušenia zmluvnej povinnosti, ktoré bolo sankcionované zmluvnou pokutou, bola možnosť úspešne uplatniť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Doručenie výzvy žalovanému preto nemá žiadny vplyv na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Skutočnosť, že žalovaný prijal dňa 18.11.2010 plnenie v rozpore so zmluvou, ktorú uzatvoril so žalobcom, spôsobila vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to za každý deň omeškania až do poukázania tohto plnenia žalobcovi.
Od vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty je ďalej potrebné odlíšiť skutočnosť, kedy si žalobca mohol tento svoj už vzniknutý nárok uplatniť na súde prvýkrát. Je nepochybné, že žalobca mohol svoje
právo uplatniť na súde vtedy, keď mohol (z objektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu - zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, t. j. hneď ako sa o porušení povinnosti žalovaným dozvedel (12.03.2013). Preto začiatok premlčacej doby v tomto prípade nastáva nasledujúci deň po dni, kedy žalovaný ako exekútor poukázal žalobcovi vymožené plnenie z exekučného konania. Premlčacia doba tak začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, teda v danom prípade sa právo mohlo prvýkrát na súde uplatniť dňa 13.03.2013 a štvorročná premlčacia doba trvala do dňa 13.03.2017. Žalobca žalobu podal dňa 29.10.2018 (elektronicky) na Okresnom súde Bratislava II. Teda žaloba voči žalovanému bola podaná až po uplynutí premlčacej doby a žalovaný voči takto uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania.
Odvolací súd s poukazom na všetky uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, keďže 4 - ročná lehota na uplatnenie nároku začala plynúť dňa 13.03.2013 a uplynula dňa 13.03.2017, ktorý deň pripadol na pondelok. S ohľadom na uvedené by žaloba voči žalovanému bola podaná včas, ak by bola podaná najneskôr dňa 13.03.2017. Pretože však žaloba bola podaná na Okresnom súde Bratislava II elektronicky dňa 29.10.2018, t. j. viac ako 17 mesiacov po uplynutí premlčacej doby, nebola žaloba voči žalovanému podaná včas.
V dôsledku márneho uplynutia premlčacej doby dochádza k premlčaniu práva a až dôvodným uplatnením námietky premlčania dochádza k zániku nároku. Žalovaný v danom spore vzniesol námietku premlčania, a teda boli splnené obe podmienky pre zánik nároku žalobcu, tak uplynutie premlčacej doby, ako aj kvalifikované uplatnenie námietky premlčania. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o zániku nároku žalobcu premlčaním, ktorého následkom bolo zamietnutie žaloby.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.
25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).