Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-20-2020.pdf
PDF · 110.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: W. R., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: Q. R., N.. XX.XX.XXXX, C. W.: N. XXX, v konaní zastúpená: W. R., N.. XX.XX.XXXX, C. W.: N. XXX, a otca: V. T., N.. XX.XX.XXXX, C. W.: K. XXX, o návrhu otca na úpravu styku s mal. W. takto
rozhodol:
Z a k a z u j e sa styk otca s mal. W. R., N.. XX.XX.XXXX.
O náhrade trov konania r o z h o d n e súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom zo dňa 25.06.2019, doručeným pôvodne Okresnému súdu Malacky dňa 25.06.2019, navrhol, aby bol upravený jeho styk s mal. W. každý druhý víkend v domácnosti otca.
2. Otec pred súdom 30.7.2020 uviedol, že je vo výkone väzby ÚVV Leopoldov, preto navrhuje, aby mu aspoň raz mesačne bolo umožnené stretávať sa s mal. W. na 1 hodinu.
3. Matka pred súdom 30.07.2020 s návrhom otca na úpravu styku s mal. W. nesúhlasila vôbec z dôvodu, že v čase, keď spolu s otcom žili v spol. domácnosti, otec chodil domov opitý, tiež bral drogy. Otec bol právoplatne odsúdený pre spáchanie trestného činu vo vzťahu k matke - obmedzovanie osobnej slobody, za ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol odložený podmienečne na 3 roky. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že otec si vo vzťahu k maloletému neplní vyživovaciu povinnosť od novembra 2017 doposiaľ. Keďže otec si naďalej vyživovaciu povinnosť neplní, bolo voči nemu vznesené obvinenie za prečin zanedbania povinnej výživy. Zároveň poukazuje na závery znaleckého dokazovania, ktoré vyplynuli zo spisu Okresný súd Piešťany pod sp. zn. 9P/45/2016 v konaní o zmenu priezviska maloletého, v ktorom súd udelil súhlas na zmenu priezviska. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že nie je vhodné stretávanie otca s maloletým, z vlastných vyjadrení otca vyplynulo, že keby nemusel platiť výživné, ani sa so synom nemusí stretávať. Poukázala aj na skutočnosť, že v r. 2015 maloletý chodil do K. k babke, ktorá si pre maloletého k matke chodila. Vtedy otec vôbec neprejavoval záujem o maloletého, ani mu nič nekúpil. V danom období tiež dávali maloletému možnosť telefonicky sa dohodnúť s otcom, kedy pre neho príde, pričom sa dohodli v utorok, že otec si pre neho príde v piatok, čo však otec nevyužil a pre maloletého si neprišiel. Otec sa od r. 2014 o maloletého vôbec nezaujímal, nikdy si nezisťoval u lekára, aký má zdravotný stav, tiež si nezisťoval, aké mal učebné výsledky v škole, nezisťoval si o maloletom akékoľvek skutočnosti. Otec, ako aj jeho matka, majú k dispozícii číslo na mal. W., pričom ho už viac ako 5 rokov vôbec nekontaktovali. Mal. W. sa vyjadril, že nechce ísť ani k otcovej mame.
4. Matka pred súdom 18.08.2022 navrhla, aby súd rozhodol tak, že mal. W. sa s otcom stretávať nebude, nakoľko ho ani nepovažuje za svojho otca. Z podaného znaleckého posudku vyplýva, že maloletý vie už sám zodpovedne posúdiť, čo je pre neho najlepšie, sám sa vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce, pretože si otca ani nepamätá, keďže ho nevidel už 8 rokov, nemá k nemu vôbec žiadny citový vzťah. Otec bol v čase vykonávania znaleckého dokazovania vo výkone trestu odňatia slobody, teda ani nebolo možné vhodne upraviť styk otca s maloletým. U otca znalkyňa zistila, že je agresívny a labilný, v ďalšom poukazuje na bod 3 záverov znaleckého posudku uvedených na strane 30, kde znalkyňa podrobne opisuje charakter otca, tiež na bod 9 znaleckých záverov v posudku na str. č. 33, kde znalkyňa odporučila zvážiť, do akej miery by styk s otcom mohol narušiť harmonické zázemie maloletého, v ktorom vyrastá, a ktoré zároveň spĺňa všetky predpoklady pre jeho zdravý celostný vývin. Otec sa sám priznal, že užíval drogy, pervitín a fajčil marihuanu.
5. Kolízny opatrovník pre súdom odporučil v plnom rozsahu návrh otca zamietnuť v zmysle záverov podaného znaleckého posudku, ako aj s prihliadnutím na vyjadrený názor maloletého.
6. Matka, otec a kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadrili.
7. Zo Znaleckého posudku č. 4/2022 zo dňa 28.02.2022 vypracovaného znalkyňou PhDr. Martinou Piačkovou súd zistil, že matka prejavuje voči maloletému kladný emocionálny vzťah, podporuje integritu jeho osobnosti v nastupujúcom období adolescencie, vytvorila mu vhodné rodinné zázemie, kde sa cíti byt prijímaný ako pevný článok rodiny, dohliada na jeho študijný prospech, podporuje jeho záujmy a snahy, primárne uspokojuje jeho materiálne, biologické a emocionálne potreby, snaží sa o jeho všestranný zdravý psychomotorický vývin, predstavuje pre neho prirodzenú autoritu, ich vzťah je založený na dôvere a vzájomnej akceptácii. Otec deklaruje záujem kontaktovať sa s maloletým W.. Počas odpykávania si trestu v nápravnovýchovnom zariadení sa pokúša všetkými dostupnými prostriedkami o znovuobnovenie kontaktu s maloletým, avšak na základe vyjadrení matky v interview, v období, kedy mal možnosť sa so synom stretávať, tento záujem neprejavoval. Ním prezentované kroky, ktoré podniká (spochybnenie otcovstva, testy DNA, či je biologickým otcom, neustále súdne podnety, obštrukcie) nekorešpondujú s vyjadreniami ktoré uviedol znalkyni v rozhovore počas vyšetrenia. Uvádza, že sa rozhodol ponechať možnosť obnovenia ich vzájomného vzťahu na synovi W., on sa má rozhodnúť, či sa s ním bude stretávať, keď dovŕši 18 rokov, bol by tomu veľmi rád, ak by W. chcel. Vzápätí však znalkyni uviedol s týmto rozhodnutím nekorešpondujúce vyjadrenie, že chce všetko, čo sa rieši súdnou cestou, dotiahnuť do konca, a ak to nedopadne v jeho prospech, celú kauzu zverejní v médiách. Osobnosť otca maloletého W. je slabšie štruktúrovaná, simplexná, emočne a sociálne nezrelá, priznáva spontánne telesné a verbálne akty agresie, s tendenciou afekty odreagovávať podľa okolností, je impulzívny, nekľudný, s výraznou potrebou zmeny. Vykazuje zvýšenú dráždivosť, nízku frustračnú toleranciu, ľahko sa dostáva do zlostnej nálady. Vtedy je agresívny, bez rozmyslenia vyslovuje hrozby a jeho konanie môže byť afektívne. Je družný, ľahko uzatvára kamarátstva, má široký okruh známych. Javí sa by aktívny, zhovorčivý a pohotový. Má tendenciu presadzovať vlastné záujmy, jeho obraz sveta je egocentrický. Je otvorený, s bezstarostným postojom voči okoliu. Možno ho charakterizovať ako impulzívny typ. Má sklony k zvýšenej agresivite, ľahko stráca trpezlivosť, svoje city nekontroluje dostatočne, býva nespoľahlivý. Zvýšené skóre dosahuje v dimenzii nepriamej agresivity prejavujúcej sa mrzutosťou, výbuchmi zlosti a v dimenzii podozrievavosti prejavujúcej sa projekciou hostility na iných ľudí, nedôverčivosťou, presvedčením že o ňom hovoria, posmievajú sa mu, snažia sa ho rozčúliť či uraziť. Aktuálny globálny intelektový výkon sa v rámci populačnej normy nachádza v pásme hlbokého podpriemeru (CIQ=84). Osobnosť matky je dobre štruktúrovaná, ide o kľudný vyrovnaný typ príznačný nízkou psychickou vzrušivosťou. Vyznačuje sa spojením emocionálnej stability s regulovanosťou. Javí sa byť psychicky vyrovnaná s dostatočným sebaovládaním. V štruktúre osobnosti matky nenachádza známky depresívneho, úzkostného ladenia, ani zvýšené neurotické tendencie. Aktuálny globálny intelektový výkon sa v rámci populačnej normy nachádza v pásme priemeru (CIQ=108). Maloletý je svojmu veku primerane zrelá osobnosť, ktorá si už dokáže vytvoriť vlastný názor a podložene ho prezentovať bez ovplyvnenia iných osôb. Matku vníma ako pevnú súčasť svojho života, od narodenia mu zabezpečuje primárne biologické, hmotné i emocionálne potreby. Akceptuje jej nového životného partnera, ktorý mu nahradil optimálny model otca. Otčim je schopný rodinu vrátane maloletého zabezpečiť a zároveň vytvoriť pre neho pozitívny mužský vzor, podporuje ho vo všestrannom rozvoji, venuje sa mu, zdieľa s ním jeho záľuby. Maloletý taktiež vrelo prijal nového súrodenca, s ktorým rád trávi čas. S týmto modelom rodiny je stotožnený a spokojný, rovnako prijal zázemie širšej rodiny z otčimovej strany. Teší
sa na presťahovanie do nového domu. Nakoľko sú všetky jeho potreby uspokojené, nemá tendenciu stretávať sa s biologickým otcom, ktorého si nepamätá. Nevidel ho od útleho detstva a na základe zistení, v období kedy bol súčasťou ich domácnosti bolo súžitie problematické, sťahovaním, agresívnymi výstupmi a celkovou nestabilitou sprevádzané rozchodmi, sťahovaním, agresívnymi výstupmi a celkovou nestabilitou a neistotou. Na základe vyššie uvedených skutočností maloletý na základe vlastného rozhodnutia nemá aktuálne potrebu sa s otcom stretávať, či kontaktovať. Osobnosť mal. W. je detská vo vývine, veku primerane štruktúrovaná. Aktuálne emočné prežívanie mu nebráni vidieť veci realisticky, vie sa prispôsobiť novým skutočnostiam. Nemá v obľube hrubých ľudí, vyhýba sa nebezpečným situáciám. Oplýva dostatočnou sebadôverou, je veselý, dokáže si poradiť s bežnými problémami. Vie sa ovládať, usiluje sa o osvojenie uznávaných mravných noriem, snaží sa dosahovať úspechy, záleží mu na tom, ako ho vidí a vníma okolie. Nemá sklon trpieť neodôvodnenými obavami, dráždivosťou, zvýšeným napätím a vnútorným nekľudom. Výsledky testov nenaznačujú prítomnosť známok psychopatológie. Nevykazuje schizoidné, depresívne, paranoidné, antisociálne ani impulzívne tendencie, známky psychasténie, ani instability. Nie sú prítomné znaky zvýšenej úzkostlivosti. Nedisponuje zlou náladou, interpersonálnymi ťažkosťami, anhedóniou či zníženým sebahodnotením. Je už vo veku, kedy dokáže vnímať správanie a konanie svojich rodičov kriticky, jeho názory sú jeho mienkou a nedá sa tak ľahko zmanipulovať žiadnym z rodičov. Dá sa predpokladať, že sa vzhľadom k faktu, že sedem rokov žije v rodinnom prostredí ktoré mu vytvorila matka s manželom, ktorý prijal W. za svojho, podieľa sa na jeho výchove, trávi s ním voľný čas, venujú sa spoločným záľubám, je s výchovným prostredím u matky stotožnený a pokladá ho za svoj domov. Cíti sa v ňom prijímaný, akceptovaný. Negatívne vplyvy pri výchove maloletého W., prípadne jeho ovplyvňovanie zo strany matky zistené neboli. Aktuálne žije v prostredí harmonickej a funkčnej rodiny, v ktorej ako deklaroval a aj na základe vyšetrenia je spokojný a šťastný. Preto z psychologického hľadiska má znalkyňa za to, aby bol rešpektovaný názor a vôľa maloletého ohľadne jeho styku s otcom. Z perspektívy jeho ďalšieho vývinu je potrebné zvážiť, do akej miery by styk s otcom mohol narušil harmonické zázemie, v ktorom vyrastá, a ktoré spĺňa všetky predpoklady pre jeho zdravý celostný vývin.
8. Z rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. 11P/84/2013 - 33 z 12.02.2014, súd zistil, že mal. W. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 27,13 eur mesačne od 01.01.2014. Styk otca s mal. W. bol výslovne neupravený, keď z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že tak bolo rozhodnuté z dôvodu, že otec sa nachádzal vo väzbe. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.03.2014.
9. Podľa čl. 5 písm. b), c), e), h) Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
10. Podľa § 36 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého
dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
13. Zásah do práva na rodinný život predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa (pozri rozhodnutie Veľká komora ESĽP vo veci Scozzari a Giunta vs. Taliansko z 13. 7. 2000). Orgány verejnej moci majú aj pozitívne záväzky, ktoré sú úzko spojené s účinným rešpektovaním rodinného života. Akonáhle je teda preukázaná existencia rodinného vzťahu, musia orgány verejnej moci v zásade konať tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať, a prijať vhodné opatrenia na zlúčenie rodiča s dieťaťom (Kutzner proti Nemecku či nález sp. Zn. II. ÚS 838/07 - pozri vyššie), pričom k týmto pozitívnym povinnostiam sa radí vedľa aktívnej pomoci s osobnými, sociálnymi, zdravotnými či majetkovými ťažkosťami aj povinnosť rodičov informovať a riadne poučiť o možných následkoch jeho rokovaní (pozri rozsudok ESĽP vo veci W. verzus Spojené kráľovstvo).
14. Podľa čl. 29 ods. 1 pís. c/ Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru súhlasia, že výchova dieťaťa musí smerovať k: c/ výchove zameranej na posilňovanie úcty k rodičom dieťaťa, kultúrnej svojbytnosti, jazyku a národným hodnotám krajiny, v ktorej dieťa žije, krajine svojho pôvodu a civilizáciám odlišným od svojej vlastnej.
15. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č.16969/90 zo dňa 26.5.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994). Byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko č. 22430/93 zo dňa 9.6.1998) vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
16. Súd starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003). Miera uváženia súdu závisí od povahy sporu a na význame ďalších dotknutých záujmoch, o ktoré ide. Súdy majú v prípadoch, ak rodičia samotní, a to ani za pomoci príslušných orgánov, k dohode nedospeli, široký priestor pre voľnú úvahu (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Görgülü vs.Nemecko č. 74969/01 zo dňa 26.2.2004).
17. Vykonaným dokazovaním rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. 11P/84/2013 - 33 z 12.02.2014, právoplatným 18.03.2014, mal súd za preukázané, že bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal. W. tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť, pričom styk otca s mal. W. bol výslovne neupravený z dôvodu, že otec sa nachádzal vo väzbe.
18. V predmetnom konaní sa otec domáhal úpravy styku s mal. W. v rozsahu každý druhý týždeň, potom z dôvodu, že bol vo výkone väzby a následne vo výkone trestu odňatia slobody, navrhol upraviť styk s maloletým raz mesačne na 1 hodinu. Aktuálne je otec z výkonu trestu odňatia slobody prepustený, na pojednávanie sa nedostavil, v ďalšom návrh na úpravu styku s maloletým nespresnil. Matka navrhla, aby súd rozhodol tak, že mal. W. sa s otcom stretávať nebude, nakoľko ho ani nepovažuje za svojho otca, z podaného znaleckého posudku vyplýva, že maloletý vie už sám zodpovedne posúdiť, čo je pre neho najlepšie, sám sa vyjadril, že sa s otcom stretávať nechce, pretože si otca ani nepamätá, keďže ho nevidel už 8 rokov, nemá k nemu vôbec žiadny citový vzťah.
19. Tu súd uvádza, že doposiaľ styk otca s mal. W. upravený nebol, pričom z vyjadrení oboch rodičov vyplýva, že na úprave styku sa dohodnúť nevedia. S poukazom vyššie citovanú judikatúru najvyšších súdnych autorít, keďže je zrejmá preukázaná existencia rodinného vzťahu medzi mal. W. a otcom, súd vzhľadom na skutočnosť, že otec sa s mal. W. nestretol viac ako 8 rokov nestretol, skúmal, či je v záujme maloletého prijať vhodné opatrenia na obnovenie jeho vzťahu s otcom.
20. Znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Martiny Piačkovej mal súd za preukázané, že mal. W. na základe vlastného rozhodnutia nemá tendenciu stretávať sa, či kontaktovať sa s
biologickým otcom, ktorého nevidel od útleho detstva, a ktorého si nepamätá, pričom všetky jeho potreby sú uspokojené v aktuálnom rodinnom prostredí. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že mal. W. má 16 rokov, pričom znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že aktuálne emočné prežívanie mu nebráni vidieť veci realisticky, vie sa prispôsobiť novým skutočnostiam, je už vo veku, kedy dokáže vnímať správanie a konanie svojich rodičov kriticky, jeho názory sú jeho mienkou a nedá sa tak ľahko zmanipulovať žiadnym z rodičov. Zároveň mal súd za preukázané, že neboli zistené negatívne vplyvy pri výchove maloletého W., prípadne jeho ovplyvňovanie zo strany matky, preto z psychologického hľadiska mala znalkyňa za to, aby bol rešpektovaný názor a vôľa maloletého ohľadne jeho styku s otcom.
21. Keďže doposiaľ styk otca s maloletým upravený súdnym rozhodnutím nebol, nebolo ho možné v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení obmedziť. Preto súd na základe vyššie vykonaného dokazovania s prihliadnutím na záujem mal. W., ktorý je pre súd prvoradým, v súlade so stanoviskom kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zákaz styku otca s mal. W. aj s prihliadnutím na jeho zistený názor, na ktorý súd v plnom rozsahu tiež prihliadol vzhľadom na jeho vek. Podporne súd uvádza, že styk otca s maloletým tiež zakázal aj z dôvodu, že v zmysle vyjadrenia znalkyne zvážil z perspektívy ďalšieho vývinu mal. W. aj skutočnosť, do akej miery by styk s otcom mohol narušil harmonické jeho zázemie, v ktorom vyrastá, a ktoré spĺňa všetky predpoklady pre jeho zdravý celostný vývin. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že maloletý dlhodobo - sedem rokov
- žije v rodinnom prostredí, ktoré mu vytvorila matka s manželom, ktorý prijal W. za svojho, podieľa sa na jeho výchove, trávi s ním voľný čas, venujú sa spoločným záľubám, je s výchovným prostredím u matky stotožnený a pokladá ho za svoj domov, cíti sa v ňom prijímaný, akceptovaný, žije v prostredí harmonickej a funkčnej rodiny, v ktorej ako deklaroval a aj na základe vyšetrenia je spokojný a šťastný, s týmto modelom rodiny je stotožnený a spokojný, rovnako prijal zázemie širšej rodiny z otčimovej strany. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že maloletý akceptuje životného partnera matky, ktorý mu nahradil optimálny model otca, otčim je schopný rodinu vrátane maloletého zabezpečiť a zároveň vytvoriť pre neho pozitívny mužský vzor, podporuje ho vo všestrannom rozvoji, venuje sa mu, zdieľa s ním jeho záľuby. Súd dopĺňa, že úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je prioritne chrániť rodičov, ale prioritne ochrániť záujem mal. W., pričom tu súd poukazuje na skutočnosť, že otec záujem o úpravu styku s maloletým dlhodobo doposiaľ v čase, kedy mal možnosť, neprejavoval. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že dôvody pre zákaz styku existujú aj na strane otca. Spočívajú v možnom negatívnom vplyve otca na mal. W. a jeho blízku rodinu - 1/ aktuálne odsúdenie otca pre drogovú trestnú činnosť, 2/ v minulosti násilné správanie vo vzťahu k matke maloletého, pre ktoré bol otec právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody, 3/ povahové črty otca preukázané znaleckým dokazovaním, t.j. jeho osobnosť je slabšie štruktúrovaná, simplexná, emočne a sociálne nezrelá, priznáva spontánne telesné a verbálne akty agresie, s tendenciou afekty odreagovávať podľa okolností, je impulzívny, nekľudný, s výraznou potrebou zmeny, vykazuje zvýšenú dráždivosť, nízku frustračnú toleranciu, ľahko sa dostáva do zlostnej nálady, kedy je agresívny, bez rozmyslenia vyslovuje hrozby a jeho konanie môže byť afektívne, má sklony k zvýšenej agresivite, ľahko stráca trpezlivosť, svoje city nekontroluje dostatočne, býva nespoľahlivý.
22. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú argumentáciu matky a otca zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, pričom na otázky, resp. problémy, ktoré sa nachádzali vo vyslovenom právnom názore odvolacieho súdu, súd zodpovedal (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 10CoP/29/2016 z 28.09.2016).
23. Na základe uvedeného súd v súlade s vyššie citovaným zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
29. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
30. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením s prihliadnutím na skutočnosť, že z vyjadrenia matky pred súdom vyplynulo, že uhradila preddavok na trovy znaleckého dokazovania, pričom z uznesenia Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/20/2020-196 zo dňa 16.06.2022 táto skutočnosť nevyplýva. Táto skutočnosť nevyplynula ani z lustrácie v súdnom manažmente.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany, v potrebnom počet písomných vyhotovení.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.