Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/81/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členiek senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. D. H., nar. X.X.XXXX, štátna príslušnosť SR, bytom u matky, dieťa rodičov: matky E.. H. H., S.. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť SR, trvale bytom Z. Č.. XXX/XX, P. O. - W., právne zastúpenej: JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., advokátska kancelária, Krivá ul.č. 23, Košice a otca O.. Ľ. H., S.. H., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť SR, trvale bytom v H., Q..Č.. Š. Č.. X, R. Č.. XXX, B. S., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. -39 zo dňa 2.7.2024 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. vyhlásil, že nemá právomoc konať v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa a konanie v tejto časti zastavil podľa a v spojení s a Nariadením Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 (Nariadenie). Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa . V dôvodoch uviedol, že mu je z jeho činnosti známy rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 13.10.2023 č.k. -105, právoplatný dňa 30.11.2023, ktorým súd manželstvo účastníkov konania, uzatvorené dňa 10.10.2010, s miestom uzavretia manželstva vo J. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu J. D., vo zväzku X,. ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX, rozviedol. Uznesením Okresného súdu Košice II, t.č. Mestského súdu Košice, zo dňa 27.1.2023, č.k. -37, právoplatným dňa 01.03.2023, súd vyhlásil, že Okresný súd Košice II nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie v časti o úpravu rodičovských práv a povinností k tomuto zastavil, keď vyhodnotil, že obvyklým pobytom maloletej v čase začatia konania, miestom, kde maloletá žije, kde má vytvorené rodinné a sociálne zázemie, je členský štát Európskej únie B. republika v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. a/, čl. 8 ods. 1, čl. 17 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, v spojení s , . V danom prípade nedošlo k zmene obvyklého pobytu dieťaťa z územia B. na územie Slovenskej republiky, preto justičné orgány Slovenskej republiky podľa súdu prvej inštancie nenadobudli právomoc vo veci konať a rozhodnúť v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b/, čl. 9, čl. 17 Nariadenia Rady (EU) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 v spojení s , a vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej a konanie v tejto časti podľa zastavil s tým, že matka sa vzhľadom na obvyklý pobyt maloletej môže domáhať úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na súde alebo inom príslušnom orgáne B..

2. O zamietnutí obsahom totožného návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v znení: „ I. Súd zveruje maloletú J. D. H., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. Obidvaja rodičia sú oprávnení J. D. H., nar. X.X.XXXX, zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. III. Styk s maloletou sa neupravuje. IV. Súd ukladá otcovi maloletej J. D. H., nar. X.X.XXXX povinnosť platiť na výživu maloletej výživné vo výške 250 EUR vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od podania návrhu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. „

3. Súd prvej inštancie rozhodol podľa článku 15 ods. 1 až 3 Nariadenia Rady (EU) 2019/1111 (Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení v naliehavých prípadoch) v spojení s a nasl. a a nasl. , pretože navrhovateľka - matka maloletých detí neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov, ani nebezpečenstvo hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Maloletá pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené, pričom rodičovské práva a povinnosti k maloletej doposiaľ neboli upravené rozhodnutím súdu a faktickú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka na základe písomnej dohody oboch rodičov. Od mája 2021 rodičia s maloletou žili v spoločnej domácnosti v B.. Od septembra 2022 matka s otcom nežije v spoločnej domácnosti, maloletá ostala bývať spolu s matkou v B. a neskôr v januári 2024 sa matka spoločne s maloletou presťahovala na Slovensko. Matkou v návrhu popisované negatívne prejavy správania zo strany otca po jej presťahovaní na Slovensko od januára 2024 utíchli aj z dôvodu, že otec zostal bývať v B.. Z vyjadrení rodičov, aj aktuálneho šetrenia pomerov vyplýva, že matka nie je v osobnom kontakte s otcom, otec maloletú od presťahovania sa na Slovensko nenavštívil, o stretnutie s dieťaťom sa nepokúsil a teda negatívne formy správania sa otca maloletá aktuálne nepociťuje. Matka uviedla, že otec ju kontaktuje iba kvôli záležitostiam, ktoré súvisia so spoločným majetkom bývalých manželov a maloletá nie je v žiadnom kontakte s otcom už viac ako rok. Z vyjadrenia otca súd nadobudol dojem, že s výkonom starostlivosti matky o maloletú súhlasí, chce mať s maloletou aj do budúcna zachovaný kontakt, pri rešpektovaní aktuálnej rodinnej situácie. S návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia otec nesúhlasí, avšak trvá na úprave styku, v súvislosti s čím prejavil ochotu presťahovať sa dočasne na Slovensko, aby sa styk mohol realizovať. Šetrením pomerov, v rámci ktorého bol vykonaný aj pohovor s maloletou bolo preukázané, že dieťa má záujem naďalej bývať s matkou, s ktorou má blízky citový vzťah a s ktorou si rozumie. Navrhovateľka v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla tiež žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že uspokojovanie nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa je toho času bezprostredne ohrozené, čo potvrdila aj správa kolízneho opatrovníka, preto nebola osvedčená ani naliehavá potreba na úprave výživného.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala v celom rozsahu odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že otec maloletej svojim konkludentným správaním súhlasí s tým, aby maloletá žila na Slovensku. Súčasťou podaného návrhu bola dohoda rodičov zo dňa 20.5.2022 s úradne overenými podpismi, kde sa otec vyslovene zaviazal, že maloletá ostane výlučne vo výchove, starostlivosti a opatere matky a to aj v čase pri oddelení sa manželov zo spoločnej domácnosti. V kontexte pasívneho správania sa otca ďalej odvolateľka k situácii považuje za dokázané, že otec nemá záujem sám iniciatívne situáciu riešiť akýmkoľvek spôsobom, a teda vyhovuje mu stav, v ktorom sa vec nachádza. Otec potvrdil fakt, že maloletá žije momentálne v P. a on v B., nebude to jednoduché riešiť, ale je ochotný pre stretávanie sa s dcérou na určité obdobie v každom roku presťahovať sa k svojej matke, čím podľa odvolateľky dal jednoznačne najavo, že akceptuje pobyt maloletej na Slovensku. Otec maloletej žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal problém s presťahovaním maloletej na Slovensko, resp. že by žiadal návrat maloletej do B.. Naopak, svojim správaním dáva najavo, že akceptuje život maloletej na Slovensku, komunikuje s jej triednou učiteľkou a je ochotný cestovať za maloletou na Slovensko kvôli realizácii styku. Už v dohode z roku 2022 uviedol, že bude akceptovať starostlivosť matky o maloletú. Úrad práce poskytol otcovi jeden deň na emailovú odpoveď, čo považuje odvolateľka za postup v rozpore so zákonom, nakoľko otec nemal možnosť sa podrobnejšie oboznámiť s návrhom, jeho odôvodnením a tiež tu nebol priestor na doplnenie dokazovania pre objektívne zistenie skutkového stavu. Maloletá pobývala od mája 2021 do januára 2024 v B. a od tohto dátumu pobýva na Slovensku, kde je evidentné z výsluchov a listinných dôkazov, že na území Slovenskej republiky má okrem pobytu vybudované aj zázemie, rodinné väzby a je etablovaná na život v Slovenskej republike.

Na účely posúdenia obvyklého pobytu maloletého dieťaťa nie je rozhodujúca len dĺžka pobytu v tej ktorej krajine, ale predovšetkým jeho integrácia, sociálne väzby, rodinné prostredie a samotná identifikácia dieťaťa, ako súčasť tej ktorej rodiny, ktorá ho bezvýhradne miluje a podporuje. S poukazom na prvoradý záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a na Deklaráciu práv dieťaťa v bode 2. a 4. je odvolateľka názoru, že na účel posúdenia veci je nevyhnutné za obvyklý pobyt maloletej považovať územie Slovenskej republiky. Nesúhlasí s posúdením súdu a so záverom, že k premiestneniu maloletej z jedného členského štátu z B. do iného členského štátu Slovenská republika došlo neoprávnene, keďže takéto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a žiadnom doterajšom rozhodnutí súdu. Rozhodnutie súdu považuje za predčasné a zbytočne urýchlené, keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevysporiadal sa s dohodou rodičov zo dňa 20.5.2022 a tak logicky súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v otázke obvyklého pobytu maloletej a v konečnom dôsledku tak aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. K odvolaniu sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol toto potvrdiť. Uviedol, že jeho dcéra bola prevezená bývalou manželkou na Slovensko pobývať bez jeho vedomia a preukázateľne sa o tom dozvedel až neskôr, čo potvrdzuje, že sa tak stalo bez jeho vedomia a súhlasu ako otca - rodiča. Vyjadril snahu nenarušovať život dcéry pomanželskými rozpormi s bývalou manželkou. Preto nijako nezasiahol do pobytu a života jeho dcéry na Slovensku. Nakoľko jeho nezasahovanie pretrváva dlhodobo, neodkladnosť opatrenia je preukázateľne neopodstatnená. Súčasne uviedol, že nezasahovanie a nenarušovanie pobytu jeho dcéry na Slovensku nemožno vykladať ako konkludentné súhlasné správanie sa a jeho súhlas s pobytom dcéry na Slovensku. S pobytom dcéry na Slovensku nesúhlasí. Odvolaciemu súdu predložil návrh dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorú mu zaslala bývalá manželka minulý mesiac a v zmysle ktorej jeden víkend v mesiaci, ak chce vídať svoju dcéru, musí absolvovať cestu skoro tisíc kilometrov tam a tisíc späť a stráviť víkend s dcérou v hotelovom ubytovaní na Slovensku. Býva pri tom v Slovákmi navštevovanej rekreačnej prímorskej oblasti na ostrove P., ktorú dcéra veľmi dobre pozná, zároveň tam chodila do školy do prevozu na Slovensko.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa a , preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v ustanoveniach a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario.

7. Prioritne pritom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok III.) vecne správne. Súd prvej inštancie postupoval v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vecne správne a správne aplikoval aj príslušné zákonné ustanovenia. Na doplnenie dôvodov rozhodnutia v kontexte odvolacích námietok, bez opakovania relevantných skutkových zistení a právneho posúdenia vzhľadom na to, že prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (ÚS SR vo veciach , , ), odvolací súd dopĺňa nasledovné.

8. V súlade s článkami 3 a 27 Dohovoru OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti súdu, týkajúcej sa detí.

9. Podľa podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. V danej veci sa matka maloletého dieťaťa domáha úpravy rodičovských práv a povinností neodkladným opatrením a tiež meritórnym súdnym rozhodnutím vo veci samej, iniciujúc súdne konanie pred súdom Slovenskej republiky, poukazujúc na aktuálny pobyt maloletej na slovenskom území z dôvodu rozchodu partnerov a jej obmedzených finančných možností v mieste pôvodného pobytu v B. republike, kde bola odkázaná na seba bez pomoci príbuzných. Potvrdila, že išlo o odchod maloletej z pôvodného bydliska bez súhlasu vopred, až následne akceptovaného otcom v jeho súvisiacich prejavoch vo vzťahu k maloletému spoločnému dieťaťu. Otcovi v styku s maloletou nebráni, čo netvrdil ani otec dieťaťa. Ten s pobytom dcéry na Slovensku nesúhlasí bez uvedenia relevantných dôvodov, len s

poukázaním na vzdialenosť, ktorú musí precestovať kvôli stretávaniu sa dcérou, pričom i v takom prípade ako možnosť udáva svoj prechodný pobyt u svojej matky na území Slovenska.

12. Podľa čl. 7 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktoré v širšom kontexte predmetnej rodinnej veci aplikoval súd prvej inštancie, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

13. Súd prvej inštancie postupoval v prípade predmetného návrhu vecne správne, keď skôr než začal konanie, preskúmal splnenie procesných podmienok, ktoré určuje zákon, aby mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú mu v rámci zákona kompetenčne zverené. vymedzuje právomoc súdov v a 4 , pričom ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Právomoc patrí ku základným podmienkam konania a jej nedostatok vedie k jeho zastaveniu.

14. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, je pre účely určenia právomoci súdu v rodinnoprávnych veciach, ktorou je i predmetná vec, potrebné skúmať najskôr obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase začatia konania, pričom je rozhodujúci vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia, ako to už uviedol súd prvej inštancie. Je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby vo veci konali a rozhodovali súdy, v ktorých obvode sa maloleté dieťa zdržuje, a to i s prihliadnutím k dosahu miestnych sociálnych, zdravotných a školských orgánov, je žiadúce, aby šetrenie pomerov bolo realizované úradmi a orgánmi v dosahu a blízko maloletého dieťaťa. 15. V znení Čl. 15 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie), od ktorého odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie, v časti konania odvodzuje svoju právomoc konať vo veci vzhľadom na aktuálny pobyt maloletého dieťaťa na území Slovenskej republiky, súd členského štátu môže len v naliehavých prípadoch prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto Nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu. Nariadením je upravená dočasná povaha týchto opatrení. Ich účinky zanikajú, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijme opatrenia, ktoré považoval za primerané. Pri určení príslušnosti členského štátu, uplatňuje sa vnútroštátny občianskoprávny postup tohto členského štátu.

16. Za správny tak považuje, ako už bolo uvedené, odvolací súd postup a záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého nedošlo k osvedčeniu nevyhnutnosti zásahu súdu v rozsahu úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu autoritatívnym súdnom nariadeným neodkladným opatrením a to ani po doplnení vyjadrení rodičov v odvolacom konaní. Doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu, keďže práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa neboli bezprostredne ohrozené a neboli tak splnené zákonné podmienky na aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia pre nedostatok naliehavosti potreby ochrany záujmu maloletého dieťaťa na okamžitej úprave. Otázka zverenia maloletého dieťaťa do jednej z foriem osobnej starostlivosti rodičov, vyživovacej povinnosti a tiež otázka úpravy styku s nepreferenčným rodičom v záujme maloletého dieťaťa, sa tak má najmä riešiť v konaní vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania a pri rešpektovaní práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Všetko za predpokladu, že nedôjde k zhode, resp. dohode rodičov, ktorú zákon vždy uprednostňuje.

17. Z predchádzajúcich konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že podstatná skutočnosť pre konanie vo veci samej, t.j. otázka právomoci súdu, založená na obvyklom pobyte maloletého dieťaťa, bola riešenia v predmetnému konaniu predchádzajúcom konaní Mestského súdu Košice, vedenom pod sp.zn. , v ktorom súd právoplatným rozsudkom zo dňa

13.10.2023 manželstvo účastníkov, uzatvorené dňa 10.10.2010, na návrh manžela rozviedol, keď predchádzajúcim samostatným uznesením zo dňa 27.1.2023, právoplatným dňa 1.3.2023, vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a konanie v tejto časti zastavil s poukazom na dlhodobé obvyklé bydlisko maloletého dieťaťa v B. v zmysle článku 7 Nariadenia. V čase uvedeného konania o rozvod manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej, mali účastníci trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v Piešťanoch, kde žili a kde sa narodila ich spoločná maloletá dcéra. Následne sa presťahovali kvôli podnikaniu do S.. Pre nezhody podala manželka 14.2.2017 návrh na rozvod manželstva Okresnému súdu Piešťany, kde odišla s dcérou. Po urovnaní vzťahu a návrate maloletá začala navštevovať prvý ročník základnej školy v rakúskom G. a súčasne bola zapísaná v slovenskej základnej škole v H.. Prvý ročník základnej školy od mája 2021 ukončila v mieste prechodného bydliska vo R. v B. republike, kde sa odsťahovali. Dňa 20.5.2022 uzavreli rodičia dohodu, podpísanú vlastnoručne pred úradom veľvyslanectva SR v B. W., v znení ktorej manžel - otec deklaroval slobodné rozhodnutie, že maloletá spoločná dcéra ostane výlučne vo výchove, starostlivosti a opatere matky do zavŕšenia veku dospelosti, pričom manžel - otec s podmienkami výchovy a starostlivosti súhlasil s tým, že nebude robiť prieky, alebo iné opatrenia pri výchove dcéry ani v čase oddelenia sa manželov zo spoločnej domácnosti, ani v čase pred ani po rozvode manželstva. Miesto obvyklého pobytu maloletej súhlasnou dohodou rodičov určené nebolo. Od septembra 2022 rodičia nevedú spoločnú domácnosť v B., z ktorej sa manžel odsťahoval a od januára 2024 žije matka s dcérou na území Slovenskej republiky.

18. Podľa úvodného odseku 20 Nariadenia s cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa by sa právomoc mala v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti. Z toho vyplýva, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých situácií uvedených v tomto nariadení, napríklad v prípade zmeny miesta pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

19. V danom prípade príchod dieťaťa s matkou na Slovensko je možné vyhodnotiť ako nie dočasný, nie časovo obmedzený, pričom z dohody rodičov zo dňa 20.5.2022, spísanej v W. v B. vyplýva, že rodičia maloletých detí sa dohodli na výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú spoločnú dcéru. Od doby presťahovania sa dcéry na J., t.j. od 29. januára 2024, resp. od doby kedy sa o zmene bydliska dieťaťa, vrátane zmeny zázemia v rámci povinnej školskej dochádzky, lekárskej starostlivosti a pod. otec dieťaťa dozvedel, v konaní nebolo preukázané, že by otec podnikol kroky na zamedzenie prenesenia bydliska, resp. na vrátenie dieťaťa do miesta obvyklého pobytu, neinicioval tzv. návratové konanie a nestalo sa tak preukázane ani v priebehu odvolacieho konania, t.j. po dobu 9 mesiacov, možno konštatovať akceptovanie aktuálneho stavu otcom v rozsahu prenesenia bydliska dieťaťa až do doby začatia konania pred súdom. Otcovi nebol daný priestor na prejavenie súhlasu, resp. nesúhlasu s presťahovaním maloletého dieťaťa na územie Slovenska, čo matka nepopiera. Aktuálne otec, v súvislosti s predmetným konaním, deklamuje svoj nesúhlas so zmenou bydliska dcéry a s jej pobytom na Slovensku nesúhlasí. Zároveň však ponúka v rámci úpravy rodičovských práv a povinností riešenie na zabezpečenie styku jeho ako nepreferenčného rodiča s dcérou za zachovania aktuálneho stavu, na území Slovenska v mieste bydliska jeho matky, starej matky maloletého dieťaťa.

20. Maloletá mala nepochybne v čase začatia predmetného konania ako rozhodujúceho momentu podľa článku 7 v spojení s článkom 17 písm. a/ Nariadenia pre posúdenie kritérií právomoci uvedených v Nariadení obvyklý pobyt v B.. Kritérium uvedené v článku 7 ods. 1 Nariadenia sa uplatňuje s výnimkou článkov 8 až 10. V zmysle článku 9 Nariadenia v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa (o ktorom možno v tomto prípade hovoriť, keďže dieťa bolo premiestnené na územie Slovenska bez súhlasu otca) súdy B. republiky, v ktorej malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, si zachovávajú právomoc. Žiadna z výnimiek z tohto pravidla, uvedených v článku 9 Nariadenia zatiaľ nenastala, teda nie je známe a osvedčené, že dieťa nadobudlo obvyklý pobyt v inom členskom štáte (právoplatným súdnym rozhodnutím alebo dohodou rodičov) a zároveň každá osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva rodičovské práva a povinnosti (teda aj oprávnený ako nositeľ tohto práva v zmysle článku 2. 8 Nariadenia, t.j. osoba taktiež oprávnená určiť miesto pobytu dieťaťa ako podstatnú záležitosť dieťaťa v zmysle o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov), by sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo dieťa by sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol

dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a zároveň je splnená najmenej jedna z podmienok uvedených v bodoch i až v/ článku 9 Nariadenia.

21. Stále nie je vylúčená v ďalšom konaní ani možnosť založenia právomoci slovenských súdov podľa článku 10 Nariadenia, nakoľko dieťa má k Slovenskej republike podstatnú väzbu, pretože malo predtým v SR obvyklý pobyt a je jeho štátnym príslušníkom, účastníci konania o výkon rozhodnutia vrátane povinnej môžu výslovne prijať právomoc počas konania po informovaní o práve neprijať právomoc a ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. Napokon osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Právomoc založená na súhlase účastníkov konania je potom výlučná.

22. Zhrnúc uvedené, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle právnych predpisov, ktorými bol v tejto veci viazaný a nedopustil sa žiadnych vád, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že podanému odvolaniu nie je možné vyhovieť, preto napadnuté uznesenie postupom podľa v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa s použitím tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).