Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-191-2013.pdf
PDF · 159.44 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/191/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľky T.. Y. K., T.. št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L. XXXX/XX, zastúpenej R.. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom Trenčín, Braneckého 14 proti odporcovi R. K., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom M., L. XX, zastúpenému JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Legionárska 618, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Byt č. XX na 3. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. M., obec M., okres M.; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. M., obec M., okres M. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku p. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. M., obec M., okres M., ktorý mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d a j ú do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
II. Garáž s. č. XXXX, postavená na pozemku p. č. XXXX/XX a pozemok p. č. XXXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. M., obec M., okres M., ktorý mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d a j ú do výlučného vlastníctva odporcu.
III. Osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, X.: M v hodnote 1 500,- €, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á do výlučného vlastníctva odporcovi.
IV. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu čiastku 3 706,82 €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným na súd dňa 06.12.2013 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a to tak, že žiada, aby súd do jej výlučného vlastníctva prikázal nehnuteľnosti: byt č. XX na 3. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M.; spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku p. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M.. M. do svojho výlučného vlastníctva žiada prikázať hnuteľné veci: motorové vozidlo zn. M. Z. X.: M televízor, študentská zostava, spálňová posteľ a chladnička. Garáž s.č. XXXX, postavenú na pozemku p.č. XXXX/XX, pozemok p.č. XXXX/XX o výmere 19 m2 zastavané plochy a
nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M. a ostatné hnuteľné veci, vrátane motorového vozidla zn. Škoda Octavia žiada prikázať odporcovi s tým, že jedna alebo druhá strana podľa výsledkov dokazovania zaplatí druhému manželovi súdom stanovenú sumu na vyrovnanie podielu druhého manžela. V návrhu uviedla, že hnuteľné veci (televízor, študentská zostava, posteľ, kuchynská zostava, chladnička) majú hodnotu spolu 430,- €, hodnota motorového vozidla zn. Toyota Carina je 2 000,- €, hodnota motorového vozidla zn. Škoda Octavia je 500,- €. Zdôraznila, že byt s príslušenstvom bol pridelený ako náhradný byt rozhodnutím Mestského národného výboru v Trenčíne, bytový odbor č. Byt - XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX jej rodičom z dôvodu asanácie budovy, kde jej rodičia dovtedy bývali. Podľa vtedy platnej právnej úpravy jej rodičom vzniklo právo byt spoločne užívať, a to na základe dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu zo dňa 04.10.1973. Ako ich dcéra byt užívala s rodičmi, čo vyplýva aj z evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 04.10.1973. Po smrti jej otca prešlo právo užívania bytu na matku navrhovateľky, s ktorou do uzavretia manželstva v roku 1981 bývala, následne sa do bytu nasťahoval aj odporca, ale spoločný nájom bytu im nevznikol. Právo spoločného užívania bytu odporcovi vzniklo až v roku 1983, po smrti jej matky. Pri následnej legislatívnej zmene osobného užívania bytu na nájom a možnosti odkúpenia bytu im bol byt odpredaný v roku 1995 za zostatkovú cenu 688,87 € kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.1995. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa o nadobudnutie bytu takmer vôbec nepričinil. Oproti súčasnej trhovej cene bytu, ktorú odhaduje na 47 000,- €, sa odporca pričinil o získanie bytu len v rozsahu polovičnej kúpnej ceny za byt, t.j. 344,43 €, čo predstavuje necelé 1%. Požadovala disparitu podielov v rozsahu 99% v jej prospech oproti 1% v prospech odporcu. Garáž bola účastníkmi nadobudnutá za trvania manželstva, pričom jej súčasná hodnota predstavuje 8 630,- €. Poukázala na násilné správanie odporcu za trvania manželstva, pričom na súde sa pod sp.zn. 15C/31/2012 vedie konanie o vylúčenie odporcu z užívania bytu. Odporca za trvania manželstva vyberal zo svojich účtov rôzne peňažné čiastky, ktoré neminul pre potreby rodiny. V rokoch 2000-2001 z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva prispel svojej matke sumou 27 000,- Sk na zakúpenie bytu a v roku 2008 sumou 35 000,- Sk na vykurovanie, všetko za situácie, keď na potreby domácnosti takmer vôbec neprispieval. Požadovala disparitu podielov v rozsahu 99% v jej prospech oproti 1% v prospech odporcu.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 04.11.2015 tak, že nesúhlasí s navrhovanou disparitou podielov. O nadobudnutie nehnuteľností sa pričinili obaja rovnakým dielom, byt získali na základe kúpnej ceny a kúpnu cenu uhradili z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Byt následne spoločne rekonštruovali v roku 1989 a 2003. Navrhovateľka z bytu odišla v novembri 2014, odvtedy všetky náklady súvisiace s prevádzkou bytu uhradí odporca. Poprel tvrdenie navrhovateľky ohľadne psychického násilia vo vzťahu k jej osobe, pričom žaloba navrhovateľky bola v konaní na Okresnom súde Trenčín rozsudkom č.k. 15C/31/2012-66 zo dňa 27.03.2013 zamietnutá.
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom účastníkov, svedkyne Y. V. K., oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami účastníkov podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/227/2010, a to najmä listinami: návrh, rozsudok č.k. 11C/227/2010-32 zo dňa 03.12.2010, podstatným obsahom spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 15C/31/2012, a to najmä listinami: návrh, rozsudok č.k.15C/31/2012-76 zo dňa 27.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/ 615/2013-129 zo dňa 02.10.2014, výpismi z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. M., rozhodnutím o pridelení náhradného bytu zo dňa 25.07.1973, evidenčným listom, zápisom o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.10.1973, znaleckým posudkom K.. Y. Q. č. XX/XXXX, vyjadrením realitnej kancelárie zo dňa 26.11.2015, internetovými inzerátmi ohľadne predaja motorového vozidla zn. Škoda Octavia, správami peňažných ústavov, výpismi z účtov účastníkov, čestným prehlásením E. R. zo dňa 05.05.2016, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 11C/227/2010 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 11C/227/2010-32 zo dňa 03.12.2010, právoplatným dňa 30.12.2010.
Podľa zhodných výpovedí účastníkov k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov dohodou nedošlo.
Podľa výpisov z LV č. XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. Trenčín, účastníci konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktorých hodnota medzi nimi sporná nebola:
- byt č. XX na 3. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M., spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku p.č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M., v hodnote 47 000,- €
- garáž s.č. XXXX, postavená na pozemku p.č. XXXX/XX a pozemok p.č. XXXX/XX o výmere 19 m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. M., v hodnote 10 000,- €. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca K.. Y. Q. predstavuje hodnota garáže s pozemkom sumu 10 071,52 € a hodnota bytu s príslušenstvom sumu 50 087,49 €.
Podľa vyjadrenia realitnej kancelárie M. M., s.r.o. zo dňa 26.11.2015 predstavuje hodnota bytu s príslušenstvom sumu 46 500,- €.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci (televízor, študentská zostava, posteľ, kuchynská zostava, chladnička, sporák, sada antikorových hrncov, 2 sady tanierov, vysávač, kuchynské náradie, príbor, obraz, paplóny, obliečky, uteráky, žehlička, sušič na prádlo, koberec), ktorých vyporiadanie súdom napokon nežiadali, keď na pojednávaní dňa 21.06.2016 zhodne prehlásili, že netrvajú na súdom vyporiadaní hnuteľných vecí, špecifikovaných navrhovateľkou v návrhu (č.l. 2-3: televízor, študentská zostava, posteľ, kuchynská zostava, chladnička) a hnuteľných vecí, špecifikovaných odporcom (č.l. 57-58: sporák, sada antikorových hrncov, 2 sady tanierov, vysávač, kuchynské náradie, príbor, obraz, paplóny, obliečky, uteráky, žehlička, sušič na prádlo, koberec) vzhľadom na nepatrnú hodnotu týchto vecí.
Účastníci dňa 04.12.2015 zhodne prehlásili, že netrvajú na vyporiadaní motorového vozidla zn. Toyota Carina EČV: M pretože toto už neexistuje.
Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: M účastníci ustálili ako nesporné, že do výlučného vlastníctva ho nadobudne odporca, pričom jeho hodnota predstavuje sumu 1 500,- €.
Podľa správy VÚB, a.s. zo dňa 31.12.2015 (č.l. 63-69) bola navrhovateľka ku dňu 30.12.2010 majiteľkou účtu (termínovaný vklad) č. XXXXXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu v sume 2 613,48 €/ 3 492,13 €.
Podľa správy VÚB, a.s. zo dňa 06.06.2016 (č.l. 169) bol účet navrhovateľky č. XXXXXXXXXX zriadený dňa 14.04.2003, pričom banka eviduje výpisy len za obdobie 10 rokov, následne sú skartované. Z výpisov z predmetného účtu za obdobie od 18.04.2006 do 31.12.2010 vyplýva, že počiatočný stav účtu ku dňu 18.04.2006 bol 3 191,26 USD; ku dňu 29.12.2006 stav 3 241,02 USD/ 85 063,81 Sk, pričom do dňa 29.12.2006 bol na účet pripísaný len kreditný úrok a na jeho ťarchu bola zaúčtovaná daň z úroku. Stav účtu ku dňu 31.12.2007 bol 3 350,23 USD/ 76 619,76 Sk, pričom za obdobie od 30.12.2006 do 31.12.2007 bol na účet pripísaný len kreditný úrok a na jeho ťarchu bola zaúčtovaná daň z úroku. Stav účtu ku dňu 31.12.2008 bol 3 428,65 USD/ 73 321,68 Sk, pričom za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 bol na účet pripísaný len kreditný úrok a na jeho ťarchu bola zaúčtovaná daň z úroku. Stav účtu ku dňu 31.12.2009 bol 3 485,06 USD/ 2 419,17 €, pričom za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 bol na účet pripísaný len kreditný úrok a na jeho ťarchu bola zaúčtovaná daň z úroku. Stav účtu ku dňu 30.12.2010 bol 3 492,13 USD/ 2 613,48 €, pričom za obdobie od 01.01.2010 do 30.12.2010 bol na účet pripísaný len kreditný úrok a na jeho ťarchu bola zaúčtovaná daň z úroku.
Podľa správy VÚB, a.s. zo dňa 31.12.2015 (č.l. 63, 70-72) bol odporca ku dňu 30.12.2010 majiteľom účtu (termínovaný vklad) č. XXXXXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu v sume 5 141,75 €. Odporca bol ku dňu 30.12.2010 majiteľom vkladnej knižky č.ú. XXXXXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu 3,32 € (č.l. 63-64).
Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 31.12.2015 (č.l. 73 -93) bola navrhovateľka ku dňu 30.12.2010 majiteľkou účtu č. XXXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu v sume 978,55 € a účtu č. XXXXXXXXX (termínovaný vklad) so zostatkom k uvedenému dňu vo výške 1 500,- €.
Podľa správy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 31.12.2015 (č.l. 73 -93) bol odporca ku dňu 30.12.2010 majiteľom účtu č. XXXXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu v sume 150,96 €.
Podľa správy Poštovej banky, a.s. zo dňa 05.01.2016 (č.l. 99-112) bola navrhovateľka ku dňu 30.12.2010 majiteľkou účtu č. XXXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu v sume 3,63 €.
Podľa správy Poštovej banky, a.s. zo dňa 05.01.2016 (č.l. 99-112) bol odporca ku dňu 30.12.2010 majiteľom účtu č. XXXXXXX so zostatkom k uvedenému dňu v sume 6 011,46 € a účtu č. XXXXXXXX (termínovaný vklad) so zostatkom k uvedenému dňu v sume 3 074,52 €.
Podľa správ: ČSOB, a.s. zo dňa 30.12.2015, J&T Banka, a.s. zo dňa 31.12.2015, OTP Banka Slovensko, a.s. zo dňa 05.01.2016, Prima Banka Slovensko , a.s. zo dňa 11.01.2016, Tatra banka, a.s. zo dňa 18.01.2016, mBank S.A zo dňa 22.03.2016 účastníci konania nemali ku dňu 30.12.2010 zriadené účty v týchto peňažných ústavoch.
Podľa čestného prehlásenia E. R. zo dňa 05.05.2016 vo VÚB, a.s., pobočke v Trenčíne na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno navrhovateľky ku dňu 14.10.2010 evidované prostriedky USD v hodnote 3 489,30 sú peniaze, ktoré E. R. s manželom H. R. príležitostne venovala jej krstnej dcére Y. V. K. a nepatria do BSM rodičov menovanej - R. a Y. K..
Navrhovateľka dňa 21.122.015 uviedla, že hodnota garáže s pozemkom predstavuje 10 071,52 €, ktorá cena vychádza zo znaleckého posudku K.. Y. Q. č. XX/XXXX. Q. motorového vozidla zn. Škoda Octavia predstavuje 2000,- €.
Odporca dňa 04.01.2016 uviedol, že hodnota garáže podľa realitnej kancelárii je 5 100,- €, táto nehnuteľnosť bola postavená v roku 1989 a je v zlom technickom stave. Ostatné hnuteľné veci označené navrhovateľkou sú podľa jeho názoru bez hodnoty, pričom pokiaľ navrhovateľka trvá na ich vyporiadaní, žiada, aby súd vyporiadal aj iné nehnuteľné veci nadobudnuté účastníkmi za trvania manželstva: sporák, sada antikorových hrncov, 2 sady tanierov, vysávač, kuchynské náradie, príbor, obraz, paplóny, obliečky, uteráky, žehlička, sušič na prádlo, koberec v celkovej hodnote 230,- €.
Dňa 01.03.2016 navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na správy peňažných ústavov jej titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva patrí polovica peňažných prostriedkov na účte odporcu v Poštovej banke, a.s. č. XXXXXXX v sume 6 011,45 €, na terminovanom vklade v Poštovej banke, a.s. č. XXXXXXXX v sume 3 074,52 € a na účte odporcu vo VÚB, a.s č. XXXXXXXXXX v sume 5 141,75 €, teda jej patrí suma 7 113,86 €. Poukázala na výbery odporcu z účtov v Poštovej banke, a.s. č. XXXXXXX dňa 03.01.2008, 07.03.2008, 20.02.2009, 04.05.2009, 02.03.2009, 07.05.2009, 08.11.2010 i na vyber odporcu z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2009, ktoré sumy žiadala uhradiť v prípade, že odporca nepreukáže ich použitie pre potreby rodiny.
Na pojednávaní dňa 01.03.2016 účastníci konania zhodne prehlásili, že medzi nimi nie je sporná hodnota nehnuteľnosti - bytu s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom na pozemku 47 000,- €, hodnota garáže s príslušným pozemkom 10 000,- € a hodnota motorového vozidla zn. Škoda Octavia 1 500,- €.
V podaní zo dňa 18.03.2016 sa navrhovateľka vyjadrila k poštovým poukážkam, predloženým odporcom na sumu 150 000,- Kč a na sumu 100 000,- Kč, ktorý je adresátom, a ktoré žiadal zohľadniť pri vyporiadaní ako dar.
Odporca dňa 01.04.2016 doručil súdu písomné vyjadrenie k použitiu peňažných prostriedkov vybratých z účtov odporcu dňa 03.01.2008, 07.03.2008, 02.03.2009, 04.05.2009, 07.05.2009, 08.11.2010 a 15. 05.2009. Žiadal, aby súd vysporiadal aj zostatok peňažných prostriedkov na účtoch navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. XXXXXXXX vo výške 978,55 €, č. XXXXXXXXX vo výške 1 500,- € a a na účte navrhovateľky vo VÚB, a.s. vo výške 3 492,- € tak, že mu bude zaviazaná zaplatiť polovicu z uvedených prostriedkov, teda sumu 2 985,28 €. Taktiež namietol hotovostné výbery navrhovateľky z účtov v Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 12.07.2007, 05.05.2008, 18.08.2008, 08.05.2010, 02.08.2010 a prevody prostriedkov z týchto účtov zo dňa 11.10.2007, 03.11.2008, 14.07.2008, 26.10.2008, 12.11.2008, 18.11.2008, 14.12.2008, 14.12.2009, 09.06.2010, ktoré sumy žiadal uhradiť v prípade, že navrhovateľka nepreukáže ich použitie pre potreby rodiny.
Navrhovateľka dňa 13.05.2016 súdu doručila vyjadrenie, v, ktorom je uviedla, že prostriedky na účte č. XXXXXXXXXX vo výške 3 492,13 USD/ 2 476,51 € predstavujú prostriedky, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania, pretože ide o peniaze, ktoré E. R. s manželom H. R. príležitostne darovali ich krstnej dcére - dcére účastníkov konania Y. V. K., o čom predložila čestné prehlásenie. Odporca sa po rozvode od decembra 2010 do apríla 2012 zdržiaval v spoločnom byte, v ktorom bezplatne býval, bezplatne sa stravoval, preto si voči nemu uplatňuje sumu 1 239,27 € ako náhradu za stravu a bývanie za obdobie asi 15 mesiacov. Prostriedky, ktoré za trvania manželstva vybrala zo svojich účtov nepoužila pre svoju potrebu, pretože výlučne ona zabezpečovala celý chod domácnosti vrátane výživy detí.
Účastníci konania na pojednávaní dňa 24.05.2016 zhodne prehlásili, že netrvajú na tzv. širšom vyporiadaní peňažných prostriedkov, vybratých manželmi si ich účtov za trvania manželstva. Ustálili, že žiadajú vyporiadať nehnuteľnosti: byt s príslušenstvom a garáž, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ostatné hnuteľné veci a zostatky oboch manželov na účtoch v Poštovej banke, a.s., VÚB, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s. tak, ako boli súdom zistené ku dňu 24.05.2016.
Podľa platobného príkazu zo dňa 27.05.2016 bola na účet navrhovateľky v tento deň zložená suma 12 000,- €.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.15C/31/2012-76 zo dňa 27.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/ 615/2013-129 zo dňa 02.10.2014 bola zamietnutá žaloba navrhovateľky o vylúčenie odporcu z užívania bytu z dôvodu fyzického a psychického násilia s tým, že účastníci spolu nedokážu komunikovať, dochádza medzi nimi dlhodobo ku konfliktom vyvolávaných jednou alebo druhou stranou, pričom nejde tak o násilie, ale o konflikty, v ktorých sa stretli dve rovnocenné strany.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že odporca zastával názor, že peniaze, ktoré zarába, sú jeho. On si ušetril, ona čo zarobila, spotrebovala na rodinu, mala vždy dve práce. Odporca prišiel do zariadeného bytu, kde bývala s rodičmi od r. 1973, neskôr ho spolu kúpili. Na účte vo VÚB č. XXXXXXXXXX je taká suma preto, že s tým rokmi nebolo hýbané, pripisovali sa tam len úroky. Z toho účtu napríklad dcére hradila aj brigády. Dcéra sa narodila v r. XXXX, účet pôvodne založil odporca a dal naň zhruba 1 000,- dolárov. Keď v r. 1997 opustil rodinu, tento účet previedla tak, že otvorila nový účet na moje meno. Krstná matka raz, dvakrát ročne dávala dcére určitú sumu, zhruba po 200,- - 300,- USD, max. to bolo 700,- USD, naposledy jej dala 200,- €. Tie prostriedky boli pre dcéru, nepovažovala za potrebné s tými účtami nakladať, myslela, že je jedno, na akom účte tie peniaze sú. Dcéra peniaze od darkyne dostávala v hotovosti, vlani jej poslala na jej účet. Dala to vždy jej k rukám, navrhovateľka to prevzala, príležitostne potom odniesla do banky, ale vždy to bolo pre dcéru, aby mala na štúdium. Ona s tým nehýbala, až vlani jej prispela z týchto peňazí na letenku, keď mala ísť do Ameriky.
Ďalej uviedla, že ohľadne tohto účtu vo VÚB č. XXXXXXXXXX bolo preukázané, že sa s peniazmi nehýbalo a vzhľadom na predložené čestné vyhlásenie a výpoveď dcéry účastníkov, je zrejmé, že išlo o dar pre dcéru účastníkov. Z tohto dôvodu žiadala, aby táto suma bola z vyporiadania vylúčená. Účet bol založený v r. 1997, peniaze naň vložené slúžili vždy len dcére účastníkov, ide o dary krstných rodičov. Dcéra ich jasne identifikovala ako jej peniaze. Potvrdením o vklade 12 000,- € na účet navrhovateľky preukazuje svoju solventnosť. Odporca vedel o tom, že krstná matka peniaze na dcéru dáva. Navrhovateľka tiež uviedla, že byt s príslušenstvom, ktorého hodnota bola ustálená dohodou na sumu 47 000,- €, žiada prikázať jej. Garáž, ktorej hodnota bola ustálená dohodou na sumu 10 000,- € a osobné motorové vozidlo, ktorého hodnota bola ustálená na sumu 1 500,- €, navrhla prikázať odporcovi. Ďalej žiadala, aby súd započítal polovicu zostatkov na účte odporcu ku dňu 31.12.2010, čo predstavuje spolu sumu 7 113,76 € a polovicu zostatkov na účtoch navrhovateľky k uvedenému dňu, čo predstavuje sumu 1 239,27 €. Pokiaľ ide o byt, bolo preukázané, že užívacie právo k nemu pôvodne vzniklo v prospech rodičov navrhovateľky, odporca nadobudol právo nájmu zo zákona, pričom účastníci ho odkúpili za trvania manželstva len za zlomkovú hodnotu. Toto videla ako dôvod disparity podielov účastníkov a žiadala, aby byt bol prikázaný navrhovateľke, bez povinnosti náhrady odporcovi, prípadne, nech súd stanoví percentuálne mieru tejto disparity. Odporca v konaní neprejavil záujem o pririeknutie bytu. Navrhla, aby súd zohľadnil aj skutočnosť, že tam s navrhovateľkou žijú deti z manželstva účastníkov, ktorý jeden syn je diabetik.
Odporca na pojednávaní uviedol, že potreby rodiny zabezpečoval, zo svojho účtu platil napríklad rekonštrukciu bytu, nákupy, lyžovačky, dovolenky. Synovi tiež poskytol prostriedky na zabezpečenie bytu a motorového vozidla. Taktiež mal dve zamestnania, pracoval v zahraničí. Podľa predložených poštových poukážok na sumu 150 000,- Kč a 100 000,- Kč, ide o peniaze, ktoré zdedila matka odporcu a následne ich darovala odporcovi. Tieto boli prevedené na slovenské koruny, odporca ich z účtu, na ktorý boli prevedené, vybral a vložil na svoj účet. Sumu prostriedkov navrhovateľky na účte vo VÚB č. XXXXXXXXXX vo výške 2 613,48 €, o ktorej navrhovateľka uvádza, že išlo o dar dcére účastníkov konania spochybňuje, pretože skutočnosť, že ide o dar, z výpisu účtu v banke nevyplýva, nie je zrejmé, kto a v akej sume tieto prostriedky na účet vložil. Nejde o okrúhlu sumu, čo je obvyklé pri dare a tiež neboli vložené na účet alebo sporiaci účet dcéry, ale priamo matke. Z výpisov z účtu bolo zistené, že od r. 2006-2010 na účte nedošlo k žiadnym výberom ani vkladom, boli pripisované iba úroky a odpisované iba poplatky, čo je v rozpore s tvrdeniami navrhovateľky a jej dcéry ohľadne poskytovania peňazí 1-2- krát ročne s tým, že následne mali byť vkladané na tento účel. Vzhľadom k tomu, že výpisy sú len od r. 2006, nie je možné overiť, či sa tak dialo pred r. 2006. Z tohto dôvodu navrhovateľka nepreukázala, že tvrdenia o vkladoch sú pravdivé a sumu 2 476,- € žiadal zahrnúť do vyporiadania. Do r. 1991 pracoval v zahraničí, potom tiež následne 2 roky na dolárový účet ukladal peniaze. Keď to navrhovateľka v r. 1997 previedla na svoj účet, bral to tak, že je to pre rodinu, na auto a podobne. Asi 600,- dolárov, maximálne 700,-, dal Dušan, keď tu boli.
Odporca ďalej uviedol, že medzi účastníkmi v zásade zostali sporné len dve skutočnosti, a to spôsob vyporiadania pokiaľ ide o disparitu a či suma na účte navrhovateľky vo VÚB, a.s. patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o peňažné prostriedky, tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Nachádzali sa na účte navrhovateľky, ktorá ich tam vkladala, pričom manželia R. tam prostriedky nevkladali, ako dar pre dcéru odovzdávali len hotovosť. V konaní nebolo preukázané, že prostriedky na účte predstavujú túto hotovosť ako dar pre dcéru. Čestné prehlásenie predložené protistranou nie je dôveryhodné, pretože obsahuje údaje, ktoré manželia R. nemohli vedieť, keďže peniaze dávali v hotovosti - ako číslo účtu, a taktiež vzhľadom k tomu, že darovávali v sumách po 100,- dolárov, nemohli vedieť presnú sumu nachádzajúcu sa na účte v centoch. Z tohto dôvodu žiadal, aby táto suma bola zaradená do masy bezpodielového spoluvlastníctva a polovica z nej pripadla odporcovi. Čo sa týka disparity podielov, byt mali v nájme rodičia navrhovateľky, pričom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, došlo k prechodu práva nájmu bytu na odporcu rovnakým spôsobom ako na navrhovateľku. Byt spoločne odkúpili, kúpna cena bola vyplatená zo spoločných prostriedkov, a preto nevidel dôvod, aby miera pričinenia na nadobudnutí mala byť pri odporcovi nižšia ako pri navrhovateľke. K tvrdenému násiliu zo strany odporcu nedošlo, čo bolo konštatované aj vo veci sp. zn. 15C/31/2012. Žiadal, aby súd navrhovateľke prikázal byt, peňažné prostriedky na jej účtoch s tým, že odporcovi na vyrovnanie podielu zaplatí 25 979,34 € a odporcovi prikázal garáž, motorové vozidlo a peňažné prostriedky na jeho účtoch s tým, že navrhovateľke zaplatí sumu 12 939,34 €.
Svedkyňa Y. V. K. uviedla, že je dcérou účastníkov konania a žije v spoločnej domácnosti s matkou. Pokiaľ ide o prostriedky, ktoré mala od detstva dostávať ako dar od E. R. s manželom H. R., menovaní sú jej krstní rodičia, ktorí žijú v Amerike. Vždy, keď prišli, tak jej dali nejaké peniaze na prilepšenie, čo jej rodičia odložili. Dávali to matke, pretože bola malá, ona to potom dávala na účet. Keď mala 18 rokov, dostala prístup k tomuto účtu. Dostávala asi 100,- - 200,- dolárov pri jednej príležitosti, ale za tie roky sa to nazbieralo. Dávali jej to príležitostne, nemali deti, tak si to asi trošku kompenzovali. Minulý rok časť použila, lebo musela odcestovať. Peniaze boli určené pre ňu.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 143 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa § 175 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1991ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
Podľa § 179 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1991 ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Podľa § 180 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.12.1991 ak zomrie jeden z manželov, ktorým patrilo právo spoločného užívania bytu, spoločné užívanie zanikne a jediným užívateľom bytu sa stane pozostalý manžel.
Podľa § 871 ods. 1 veta prvá z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom.
Súd pri rozhodovaní vychádzal i z ustálenej súdnej judikatúry:
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 09.11.2006, sp.zn. 22/Cdo/999/2006 v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd vyporiada len tie veci ( majetok ) patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Ak žiadny z účastníkov nepožiadal o to, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho oddelených prostriedkov na získanie spoločnej veci, bolo by prekročením návrhu nad rámec ustanovenia § 153 ods. 2 O. s. p., pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.01.2008 sp.zn. 7Co/112/2007 pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať, akou mierou sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.11.2006 sp.zn. 1Co/200/2006 právne významnou okolnosťou pre posúdenie, komu má byť v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva prikázaný spoločný byt do výlučného vlastníctva, je aj to, kto sa oň stará (okrem iného platí dohodnutú časť nájomného, ako aj dlhy, ktoré vznikli v súvislosti s neplatením časti nájomného zo strany druhého manžela ) a kto môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku aj v budúcnosti.
Podľa uznesenia Krajského súdu v Nitre, spzn. 25Co/5/2007 ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto
spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo všeobecnosti by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov. Vždy treba dbať aj na to, aby účastníkom bolo zrejmé, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci a práva podľa zistenia súdu patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2001, sp.zn. 22Cdo/2433/1999 podľa § 150 prvá veta Občianskeho zákonníka sú síce podiely obidvoch manželov na spoločnom majetku zásadne rovnaké, súd však môže tieto podiely určiť inak s prihliadnutím na zásady uvedené v tomto ustanovení.
Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 30.12.2010, k tomuto dňu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. K vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo medzi nimi dohodou, preto je ho potrebné vykonať na základe návrhu navrhovateľky, ktorý bol učinený do 3 rokov od zániku ich manželstva.
Všetky nehnuteľnosti i motorové vozidlo, ktorých vyporiadania sa účastníci domáhajú, nadobudli za trvania manželstva, pričom nebolo zistené, že by kúpna cena za niektorú z nich bola uhradená z ich výlučných prostriedkov, nepatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Patria teda do masy ich bezpodielového spoluvlastníctva a treba ich vyporiadať.
Pokiaľ ide o byt s príslušenstvom, navrhovateľka žiadala, aby súd vyvodil disparitu podielov účastníkov na ňom ( v jej prospech 99 %, v prospech odporcu 1%) z dôvodu, že odporca sa o nadobudnutie bytu takmer vôbec nepričinil. Byt bol pridelený ako náhradný byt dňa 25.07.1973 jej rodičom z dôvodu asanácie budovy, kde dovtedy bývali. Byt prevzali na základe dohody o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu zo dňa 04.10.1973, pričom navrhovateľka ako ich dcéra byt užívala s rodičmi, čo vyplýva aj z evidenčného listu zo dňa 04.10.1973. Po smrti jej otca prešlo právo užívania bytu nájom matku navrhovateľky, s ktorou do uzavretia manželstva v roku 1981 bývala len navrhovateľka, následne sa do bytu nasťahoval aj odporca. Právo spoločného užívania bytu odporcovi vzniklo až v roku 1983, po smrti jej matky. Pri následnej legislatívnej zmene osobného užívania bytu na nájom a možnosti odkúpenia bytu im bol byt odpredaný v roku 1995 za zostatkovú cenu 688,87 € kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.1995.
Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/202/2010 zo dňa 16.12.2010).
Súdny odklon od princípu rovnosti podielov /tzv. disparita podielov/ je však výnimočný a musí byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami. Právna úprava modifikácie princípu rovnosti podielov pritom patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktoré nechávajú na uvážení súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Záleží teda na uvážení súdu vyporiadavajúceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré okolnosti tvrdené účastníkmi a v konaní preukázané, bude považovať podstatné a významné pre prípadnú disparitu podielov. Na tomto mieste je rovnako podstatné uviesť, že Občiansky zákonník v § 150ods. 1 ani v inom svojom ustanovení nestanovuje, akým konkrétnym spôsobom sa má disparita podielov premietnuť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdna prax v prvom rade pripúšťa, aby disparita podielov bola vyjadrená zlomkom, či percentom pri samotnom určení výšky podielov manželov na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov /teda napríklad podiel jedného z manželov na vyporiadavanom bezpodielovom spoluvlastníctva manželov je 75 %a podiel druhého 25 %/. Nie je ani vylúčené, že disparita podielov sa prejaví v tom, že niektorá vec z bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude prikázaná pri vyporiadaní jednému z nich bez povinnosti vyplatiť druhému z manželov za ňu vyrovnací podiel ( uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/809/2014 zo dňa 25.03.2015).
V prejednávanej veci súd zistil skutočnosti, odôvodňujúce modifikáciu zásady rovnosti podielov manželov pokiaľ ide o vyporiadanie bytu účastníkov, spočívajúce v zásluhovosti o nadobudnutie tejto spoločnej veci.
Medzi účastníkmi nebolo sporné ( a vyplýva to i z listinných dôkazov: rozhodnutie o pridelení náhradného bytu zo dňa 25.07.1973, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 04.10.1973, evidenčný list), že byt č. XX bol dňa 25.07.1973 pridelený S. J. (otec navrhovateľky) z dôvodu asanácie budovy, v ktorej dovtedy rodičia navrhovateľky ( i s navrhovateľkou samotnou bývali). K odovzdaniu bytu menovanému došlo dňa 04.10.1973, pričom k tomuto dňu v ňom bývali rodičia navrhovateľky a navrhovateľka. Po smrti otca navrhovateľky prešlo právo užívania bytu podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka (§ 180) na jeho manželku - matku navrhovateľky, s ktorou v byte do uzavretia manželstva s odporcom dňa XX.XX.XXXX bývala len samotná navrhovateľka. Po uzavretí manželstva sa síce odporca do bytu nasťahoval, avšak právo osobného užívania bytu podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka mu nevzniklo. V roku 1983, po smrti matky navrhovateľky prešlo právo osobného užívania bytu podľa § 179 ods. 1 vtedy platného Občianskeho zákonníka na oboch manželov, pričom po roku 1989 došlo k zmene toho právneho vzťahu na vzťah nájomný. V konaní bolo nesporné, že byt odkúpili účastníci konania za trvania manželstva v roku 1995 z prostriedkov patriacich do manželstva.
Na druhej strane, v konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky ohľadne násilného správania sa odporcu, keď rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.15C/31/2012-76 zo dňa 27.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/ 615/2013-129 zo dňa 02.10.2014 bola zamietnutá žaloba navrhovateľky o vylúčenie odporcu z užívania bytu z dôvodu nepreukázania existencie násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke.
Na základe uvedených dôvodov, čo sa týka vyporiadania nehnuteľnosti- bytu č. XX s príslušenstvom, súd rozhodol o disparite podielov medzi manželmi a to v pomere 70 % ku 30 % v prospech navrhovateľky, poukazujúc pritom na vyššie popísaný spôsob nadobudnutia bytu pôvodne rodičmi navrhovateľky, s ktorými navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti. Faktom zostáva, že bez pridelenia bytu rodičom navrhovateľky ako bytu náhradného a bez toho, aby navrhovateľka s nimi (pred i po uzavretí manželstva ) žila v spoločnej domácnosti, k nadobudnutiu bytu účastníkmi kúpnou zmluvou za trvania manželstva, by nedošlo.
Súd nezistil dôvody pre disparitu podielov v rozsahu, v akom navrhovala navrhovateľka (99 % ku 1 % v jej prospech) z dôvodu, že oproti súčasnej trhovej cene bytu, ktorú odhaduje na 47 000,- €, sa odporca pričinil o získanie bytu len v rozsahu polovičnej kúpnej ceny za byt, t.j. 344,43 €, čo predstavuje necelé 1%.
Byt bol zakúpený z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za dojednanú kúpnu cenu, ktorú ale nemožno zamieňať s aktuálnou trhovou hodnotou bytu tak, ako to činí navrhovateľka ( pričom navrhovateľka sa taktiež podieľala na úhrade kúpnej ceny bytu len vo výške 688,87 €, hoci byt má aktuálne hodnotu podľa zhodného vyjadrenia účastníkov 47 000,- €). Taktiež nemožno ustáliť, že by sa odporca na kúpe bytu podieľal len sumou 344,43 € ( 1-ica z dojednanej kúpnej ceny), pretože v konaní nebolo zistené, že by táto suma pochádzala z jeho výlučných prostriedkov, nepatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorú by bolo možné vysporiadať ako investíciu jedného z manželov z jeho výlučného majetku do majetku spoločného. Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva je iným hľadiskom (zásadou) dôležitým pre vyporiadanie spoločného majetku než je stanovenie výšky tzv. prínosu jedného z manželov do bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov, t.j. stanovenie čiastky, ktorá by mala byť nahradená zo spoločného majetku manželov jednému z nich a ktorej výška sa potom premietne v čiastke stanovenej na záverečné vyrovnanie medzi manželmi. Tieto hľadiská (zásady vyporiadania) nemožno zamieňať ani zmiešavať.
Súd potom do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal: byt č. XX na 3. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu s. č. XXXX na pozemku p. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M., spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX na pozemku p.č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M., v hodnote 47 000,- €, ktorá medzi účastníkmi na základe ich vyjadrení v priebehu konania sporná nebola.
Titulom vyporiadania predmetného bytu musí potom navrhovateľka odporcovi na vyrovnanie jeho podielu doplatiť sumu 14 100,- € (30 % hodnoty bytu 47 000,- €).
Súd takto rozhodol i s poukazom na skutočnosť zistenú z výsluchu účastníkov, že v predmetnom byte ku dňu vyhlásenia rozsudku býva navrhovateľka s deťmi účastníkov, pričom dcéra účastníkov ešte študuje. Navrhovateľka sa toho času o byt stará sama, sama uhrádza náklady spojené s jeho užívaním. Odporca sa z predmetného bytu odsťahoval, neplatí žiadne úhrady. Navrhovateľka nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti. Odporca napokon s prikázaním bytu do výlučného vlastníctva navrhovateľky neprejavil nesúhlas a nežiadal, aby byt bol prikázaný jemu. Súd zhodne s návrhmi účastníkov prikázal garáž s.č. XXXX, postavenú na pozemku p.č. XXXX/XX a pozemok p.č. XXXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX, k.ú. M., v hodnote 10 000,- €, ktorá medzi účastníkmi na základe ich vyjadrení v priebehu konania sporná nebola, odporcovi. Titulom vyporiadania predmetnej garáže musí potom odporca navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu doplatiť sumu 5 000,- € (polovicu hodnoty garáže).
Takéto prikázanie nehnuteľností účastníkom je podľa názoru súdu spravodlivé a zodpovedajúce zásade, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >).
Možno uzavrieť, že titulom vyporiadania všetkých nehnuteľných vecí musí teda navrhovateľka odporcovi na vyrovnanie jeho podielu doplatiť sumu 9 100,- € (14 100,- € mínus 5 000,- €).
Pokiaľ ide o motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: M súd vychádzal z dohody účastníkov ohľadne jeho hodnoty (1 500,- €) i toho, že vec pripadne do výlučného vlastníctva odporcu s tým, že tento vyplatí navrhovateľke titulom vyporiadania predmetného vozidla sumu 750,- €.
Súď ďalej vyporiadal zostatky na účtoch účastníkov konania ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov (30.12.2010) a to tak, že určil sumy na výplatu dorovnania podielu toho- ktorého z manželov, keďže ku dňu vyporiadania príslušné zostatky na účtoch účastníkov už neexistovali, s poukazom na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2001, sp.zn. 22/ Cdo/2433/1999.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte navrhovateľky vo VÚB, a.s.. č. XXXXXXXXXX sumu 2 613,48 €, z ktorej je navrhovateľka povinná odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť 1 306,74 €.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni, a.s.. č. XXXXXXXX sumu 978,55 €, z ktorej je navrhovateľka povinná odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť 489,28 €.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte navrhovateľky v Slovenskej sporiteľni, a.s.. č. XXXXXXXXX sumu 1 500,- €, z ktorej je navrhovateľka povinná odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť 750,- €.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte navrhovateľky v Poštovej banke a.s.. č. XXXXXXXX sumu 3,63 €, z ktorej je navrhovateľka povinná odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť 1,82 €.
Titulom vyporiadania zostatkov na účtoch navrhovateľky ku dňu 30.12.2010 je potom navrhovateľka povinná odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť spolu celkovú sumu 2 547,84 € ( 1306,74 € plus 489,28 € plus 750,- € plus 1,82 €).
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte odporcu vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX sumu 5 141,75 €, z ktorej je odporca povinný navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu zaplatiť 2 570,89 €. Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte odporcu vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX sumu 3,32 €, z ktorej je odporca povinný navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu zaplatiť 1,66 €.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte odporcu v Slovenskej sporiteľni a.s. č. XXXXXXXXX sumu 150,96 €, z ktorej je odporca povinný navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu zaplatiť 75,48 €.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte odporcu v Poštovej banke a.s. č. XXXXXXX sumu 6 011,46 €, z ktorej je odporca povinný navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu zaplatiť 3 005,73 €.
Ku dňu 30.12.2010 predstavoval zostatok na účte odporcu v Poštovej banke a.s. č. XXXXXXX sumu 3 074,52 €, z ktorej je odporca povinný navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu zaplatiť 1 537,26 €.
Titulom vyporiadania zostatkov na účtoch odporcu ku dňu 30.12.2010 je potom odporca povinný navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu zaplatiť spolu celkovú sumu 7 191,02 € ( 2 570,89 € plus 1,66 € plus 75,48 € plus 3 005,73 € plus 1 537,26 €).
Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností je navrhovateľka povinná odporcovi na vyrovnanie jeho podielu zaplatiť spolu sumu 3 706,82 € (14 100,- € mínus 5 000,- € mínus 750,- € plus 2 547,84 € mínus 7 191,02 €).
V konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky ohľadne toho, že zostatok na jej účte vo VÚB, a.s.. č. XXXXXXXXXX vo výške 2 613,48 € predstavuje dar tretích osôb (manželia R.) dcére účastníkov a teda táto suma nepatrí do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Ako je uvedené vyššie, ak v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať.. Dôkazná povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. pritom znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch neuniesol.
Navrhovateľka nepreukázala, že by konkrétne peňažné prostriedky účte vo VÚB, a.s.. č. XXXXXXXXXX vo výške 2 613,48 € boli práve peňažnými prostriedkami, ktoré darovali manželia R. v hotovosti dcére účastníkov Y. V. K., a ktoré ona len spravovala, a ktoré z toho dôvodu nepatria do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Uvedené nemožno jednoznačne vyvodiť zo žiadneho listinného dôkazu a nevyplýva to ani z výpovede svedkyne, Y. V. K., ktorej sa navrhovateľka dovolávala.
Podľa čestného prehlásenia E. R. zo dňa 05.05.2016 vo VÚB, a.s., pobočke v Trenčíne na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX na meno navrhovateľky ku dňu 14.10.2010 evidované prostriedky USD v hodnote 3 489,30 sú peniaze, ktoré E. R. s manželom H. R. príležitostne venovala jej krstnej dcére Y. V. K. a nepatria do BSM rodičov menovanej - R. a Y. K..
Uvedené čestné prehlásenie mal súd za nevierohodné, a to s ohľadom na výpoveď svedkyne Y. V. K. i samotnej navrhovateľky, ktorá sama potvrdila, že manželia R. dávali peňažné prostriedky dcére účastníkov každoročne, opakovane, príležitostne, maximálne do sumy 700,- €, avšak vždy len v hotovosti, k rukám dcéry, ktorá ich následne odovzdala matke- navrhovateľke a tá ich následne príležitostne, v nezistenom čase, mala vložiť na predmetný účet. Takto mali manželia R. postupovať až do minulého roka (2015), kedy mali previesť prostriedky dcére priamo na účet. V konaní nebolo zistené ( a navrhovateľka ani netvrdila), že by manželia R. boli osobne prítomní pri tom, ako navrhovateľka vkladala prostriedky, ktoré darovali dcére účastníkov, na konkrétny predmetný bankový účet. Nie je potom zrejmé, odkiaľ má E. R. vedomosť o tom, že práve peňažné prostriedky na účte navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX sú peniazmi, ktoré predtým, v dlhšom časovom horizonte, v hotovosti odovzdávala dcére účastníkov; o tom, aký bol presný zostatok na tomto účte ku dňu 30.12.2010 (keďže podľa výpovede svedkyne i navrhovateľky dary boli v sumách stoviek dolárov), pričom každoročne boli bankou v prospech účtu pripočítavané úroky a na jeho ťarchu zúčtovaná daň a E. R. uvádzaná suma 3 489,30 USD predstavuje zostatok na účte vrátane týchto úrokov a odpočtu daní. Nevierohodnosti a účelovosti predmetného čestného prehlásenia nasvedčuje i konštatovanie E. JX. ktorá nie je účastníkom tohto
konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, o tom, že tieto prostriedky nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, čo nasvedčuje snahe privodiť priaznivé rozhodnutie v prospech navrhovateľky.
Svedeckej výpovedi Y. V. K. i výpovedi samotnej navrhovateľky, že manželia R. dávali peňažné prostriedky dcére účastníkov každoročne, v hotovosti, k rukám dcéry, ktorá ich následne odovzdala matke- navrhovateľke a tá ich následne príležitostne, v nezistenom čase, mala vložiť na predmetný účet, odporujú i výpisy z daného účtu, z ktorých vyplýva, že od roku 2006 (teda 4 roky pred rozvodom manželstva účastníkov) na daný účet nebola navrhovateľkou ani inou osobou vložená žiadna suma a na účte boli výlučne pripočítavané úroky a zúčtovavaná daň.
Navrhovateľka sa potom ocitla v dôkaznej núdzi, keď nepreukázala, že by práve peňažné prostriedky na účte vo VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 30.12.2010 vo výške 2 613,48 € boli tými peňažnými prostriedkami, ktoré mali manželia R. v hotovosti darovať v priebehu presne nezisteného dlhšieho časového obdobia dcére účastníkov Y. V. K., a ktoré by z tohto dôvodu mali byť vylúčené z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, pretože navrhovateľka ani odporca si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.