Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-31-2012.pdf
PDF · 93.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne: H.. E. O. H.., nar. XX.XX.XXXX, občianka SR, bytom Q., J. č. XX, práv. zast. Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Šafárikova č. 12 proti žalovanému : D. O., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom Q., J. č. XX, práv. zast. JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Legionárska č. 618 o vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela k bytu a iné takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a.
Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 334,72€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám JUDr. Kataríny Jančárovej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa konečným návrhom domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z užívania bytu č. XX na X.pochodí v byt. dome súp. č. XXXX v k. ú. Q. na ulici J. č. XX v Q., ktorý je zapísaný Správou katastra Q. pre obec Q. na LV č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, bez povinnosti zabezpečiť náhradné bývanie; uloženia povinnosti žalovanému vysťahovať sa z tohto bytu a vypratať ho do 3 od právoplatnosti rozsudku, pričom toto rozhodnutie stráca účinnosť dňom právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželova a náhrady trov konania. Uviedla, že spolu so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Boli manželmi, rozviedli sa rozsudkom Okresného súdu Q. sp. zn. 11C/227/2010 zo dňa 03.12.2010. V súčasnej dobe spolu v predmetnom byte žijú, žalovaný nijakým spôsobom neprispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním ani na stravu. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa k nej správa v rozpore so zásadami uvedenými v Zákone o rodine, tým že ju ponižuje, pohŕdavo s ňou zaobchádza, neustále ju sleduje, vyvoláva strach a stres a ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie. Toto správanie žalovaného nie je vhodné pre výchovu mal. dcéry E. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá s nimi žije v spoločnom byte. Žalovaný ju minimálne od októbra XXXX neustále sleduje, do kalendára si každodenne zapisoval jej príchody z práce, vytýkal jej pobyt v práci, pohŕdavo a vulgárne sa o nej a jej práci a náboženskom presvedčení vyjadruje a to aj pred deťmi. Žalovaný napriek svojmu príjmu 600€ mes. dlhé roky neprispieva na chod domácnosti, ale prostriedky zo svojho príjmu si ukladá na vlastné účty. Žalovaný ju po nociach budí, nenechá ju zaspať a v roku XXXX ju tiež fyzicky napadol, takže zotrvávať s ním a užívať spoločnú domácnosť je naďalej neznesiteľné. Žalovaný sa jej vyhrážal fyzickým násilím a to i pred tretími osobami. Žalovaný ju slovne napáda pred deťmi aj tretími osobami, vulgárne sa vyjadruje, kričí, máva záchvaty zúrivosti a to aj v prítomnosti dcéry. Taktiež ponižuje aj dcéru, pričom jeho zotrvanie v domácnosti nevhodne vplýva na dcérin zdravotný stav. Žalovaný má možnosť bývať v 3-izbovom byte svojej matky, ktorá v ňom žije sama, takže má zabezpečené vlastné bývanie. Žalobkyňa tvrdila, že sú splnené všetky podmienky pre vylúčenie odporcu z užívania bytu, s tým, že má obavu, že jeho násilné správanie bude pokračovať.
Správanie sa žalovaného narúša vývoj maloletej dcéry, ktorá tento stav ťažko psychicky znáša a intenzita psychického násilia a bezprostredná hrozba fyzického násilia spôsobila výrazné zníženie kvality spoločného bývania účastníkov v byte. Byt s nimi užíva tiež syn H., ktorý má priznaný invalidný dôchodok, pričom vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je uvedené spolunažívanie vhodné.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o existencii fyzického alebo psychického násilia, resp. hrozbu násilia voči nej alebo ich spoločným deťom a teda nie sú dané podmienky pre je vylúčenie z užívania bytu. Uviedol, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na J. ul. č. XX v Q. a sú rozvedení od roku XXXX. Manželstvo označil za harmonické, iba s občasnými menšími nezhodami. Pravidelne chodievali so žalobkyňou a deťmi na letné a zimné dovolenky. Poslednú spoločnú dovolenku trávili v lete XXXX. Návrh na rozvod dňa 18.08.2010 podala žalobkyňa a to napriek tomu, že bola na spoločnej dovolenke a on sa o rozvode dozvedel až z predvolania od súdu. Žalovaný poukázal na to, že skutočnosti uvedené v žalobe nie sú pravdivé. So žalobkyňou s a spoločnom byte takmer vôbec nestretáva, pretože je takmer celý deň v práci a takmer každý deň trávi vo fitnes centre s priateľmi a taktiež aj víkendy. Domov prichádza až večer a každý druhý víkend v mesiaci pracuje ako vedúci pokladníkov na futbalovom štadióne v Q.. Žalobkyňa tiež prichádza domov večer, často krát neskôr ako on, pravdepodobne kvôli jej pracovnej zaneprázdnenosti. O žalobkyni sa žalovaný nikdy vulgárne nevyjadroval ani doma ani pred tretími osobami. Má odlišný názor na niektoré záležitosti , ale ani počas trvania manželstva ani po jeho skončení sa pohŕdavo nevyjadroval, ani žalobkyni žiadnym spôsobom nebránil v realizácii jej náboženského presvedčenia alebo pracovných povinností. Žalovaný pripustil, že raz v roku XXXX dal žalobkyni facku, ale za to sa jej ospravedlnil a viackrát sa to nestalo. K tejto situácii došlo aj z dôvodov na strane žalobkyne, ktorá sa pohŕdavo vyjadroval o jeho rodine. Predložené potvrdenia od H.. D. R. ( spolužiačky žalobkyne) o domácom násilí označil žalovaný za nepravdivé, nedôveryhodné, neobjektívne a neodborné, vypracované na osobnú žiadosť žalobkyne. H. R. vydala potvrdenie o domácom násilí bez akejkoľvek odbornej diagnostiky oboch účastníkov, čo potvrdila aj v telefonickom rozhovore, okrem toho pracuje pre Slovenský výbor UNICEF a táto organizácia nie je oprávnená vydávať odborné stanoviská. Žalovaný poprel, že neprispieva na domácnosť a v skutočnosti prispieva na úhradu výdavkov spojených s užívaním bytu sumou 60,--€, čo je približne 1-ica výdavkov sa byt, pričom stravu a drogériu si kupuje za svoje finančné prostriedky. V danom prípade neboli splnené podmienky pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu a žaloba je podaná len za účelom získania spoločného bytu do výlučného užívania žalobkyňou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov E. P. O. a D. O., oboznámil potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX, písomné vyjadrenie E. P. O., H. O., T.. J. M., H.. E.. I. A., vyjadrenie žalovaného k žalobe, spis tunajšieho súdu 11C/227/2010, správu od E.. U., výpis z LV č. XXXX v k. ú. Q., a zistil nasledovný skutkový stav veci :
Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX na X.pochodí v byt. dome súp. č. XXXX v k. ú. Q. na ulici J. č. XX v Q., ktorý je zapísaný Správou katastra Q. pre obec Q. na LV č. XXXX. Z. účastníci tento byt užívajú spolu s dcérou E. P..
Rozsudkom Okresného súdu Q. č. k. 11C/227/2010-32 zo dňa 03.12.2010 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, mal. C. E. P. O., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol zaviazaný platiť jej výživné po 150€ mes. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2010 a neobsahuje odôvodnenie. Návrh podala žalobkyňa, a tento odôvodnila zmenou správania žalovaného, ktorá mala nastať od roku XXXX. Tento strácal záujem o rodinu a voľný čas venoval práci, svojim záľubám -ležaniu na gauči a sledovaniu televízie. Mal známosť s inou ženou, s ktorou sa zoznámil na pracovisku, neskôr zmenil správanie a začal byť k žalobkyni agresívny a vyvolával zvady. Dokonca ju 2x fyzicky napadol a často ju urážal, ponižoval v prítomnosti detí a tretích osôb. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa k nej správa v rozpore so zásadami uvedenými v Zákone o rodine, tým že ju ponižuje, pohŕdavo s ňou zaobchádza, neustále ju sleduje, vyvoláva strach a stres a ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie. žalovaný nijakým spôsobom neprispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním ani na stravu. Žalovaný ju minimálne od októbra XXXX neustále sleduje, do kalendára si každodenne zapisoval jej príchody z práce, vytýkal jej pobyt v práci, pohŕdavo a vulgárne sa o nej a jej práci a náboženskom presvedčení vyjadruje a to aj pred deťmi. Žalovaný napriek svojmu príjmu 600€ mes.
dlhé roky neprispieva na chod domácnosti, ale prostriedky zo svojho príjmu si ukladá na vlastné účty. Žalovaný ju po nociach budí, nenechá ju zaspať a v roku 2009 ju tiež fyzicky napadol, takže zotrvávať s ním a užívať spoločnú domácnosť je naďalej neznesiteľné. Žalovaný sa spočiatku nechcel rozviesť, príčiny rozpadu manželstva videl v nedostatočnej komunikácii a usvedčil žalobkyňu z nevery. V konaní o rozvod žalovaný pripustil, že žalobkyňu 2x fyzicky napadol, keď sa hanebne vyjadrovala o jeho sestre.
Zo správy od E.. E. U., psychiatričky žalovaného zo dňa 27.03.2013 vyplýva, že žalovaný sa u nej lieči od 01.06.2010 pre príznaky úzkosti a depresie a poruchou spánku. Jeho problémy vyplývajú z viacročnej manželskej disharmónie. Užíva antidepresíva, nízku dávku hypnotika na spanie a stabilizátory nálady, pričom psychiatričke nie je známe, že by žalovaný bol agresívny. Jeho psychický stav je aktuálne stabilizovaný.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Podľa § 146 ods.2 Občianskeho zákonníka ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že účastníci konania za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) vyššie uvedenú nehnuteľnosť, v ktorej po rozvode žijú spolu aj s dcérou E. P.. Spolužitie účastníkov je konfliktné, títo sa vzájomne slovne napádajú. Z výsluchu detí účastníkov ako samotných účastníkov jednoznačne vyplýva, že príčinou napätej situácie v domácnosti nie je psychické ani fyzické násilie, ale tá skutočnosť, že rozvedení manželia sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadne tohto bytu. Žiaden z nich nepodal na súd návrh na vyporiadanie BSM a žalobkyňa sa snaží vypratať žalovaného z bytu bez vyplatenia adekvátnej finančnej náhrady. Žalobkyňa využíva výbušnú povahu žalovaného, ktorého slovne provokuje, aby ju tento napadol. Žalovaný si je veľmi dobre vedomý toho, o čo sa usiluje a preto navštevuje psychiatra a berie utišujúce lieky, aby jej neposkytol zámienku pre obvinenie z údajného týrania a zdržuje sa preto v domácnosti v minimálnej miere. Atmosféra v byte je napätá a hustne, do celého sporu o byt sú nevhodne zaťahované deti účastníkov, ktoré by boli rady, aby bol žalovaný preč a došlo k uvoľneniu stresu v domácnosti. Obaja účastníci čakajú, kto z nich urobí chybu ako prvý, namiesto toho, aby dosiahli dohodu o vzájomnom majetkovom vyporiadaní. Žalovaný sa odmieta z bytu odsťahovať, kým nedostane adekvátnu výplatu v peniazoch, ktorú mu žalobkyňa nie je ochotná poskytnúť s ohľadom na jeho nedostatočné prispievanie na domácnosť v minulosti. Deti účastníkov potvrdili, že hádky v domácnosti sú pre peniaze za byt s tým, že žalovaný sa odsťahuje až keď ho žalobkyňa z bytu vyplatí.
Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že ju žalovaný psychicky týra ani že by jej fyzicky ubližoval a bránil jej akýmkoľvek spôsobom v realizácii jej životných plánov. Agresivita žalovaného tiež nebola v konaní preukázaná. Pokiaľ v dávnej minulosti k nejakému napadnutiu zo strany žalovaného došlo, vždy tomu predchádzal nejaký konflikt so žalobkyňou a aj teraz je zrejmé, že si účastníci robia napriek vzájomne. Žalovaný tiež neúnosnou situáciou v domácnosti trpí a lieči sa na depresie, avšak žiaden nechce
súčasnú patovú situáciu adekvátne riešiť. V danom prípade neboli splnené predpoklady na vylúčenie užívania žalovaného z bytu a už vôbec nie na jeho vypratanie bez bytovej náhrady, lebo byt patrí do BSM a žalovaný ho má právo až do vyporiadania BSM užívať v rovnakej miere, ako žalobkyňa. Nie je možné riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní spôsobom úplného vylúčenia jedného z vlastníkov z užívania bytu a takýmto spôsobom obchádzať konanie o vyporiadanie BSM. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nepodloženú a nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O. s. p tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci po 58,69€/úkon ( príprava a prevzatie veci dňa 26.10.2012, vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012) + 3x 7,63€ paušál a za 2 úkony právnej pomoci po 60,07€/úkon (za účasť na pojednávaní dňa 11.03.2013 a 27.03.2013) + 2x 7,81€ paušál podľa ust. § 11 ods.1 písma/, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy konania 334,72€ celkovej výške bude žalobkyňa povinná zaplatiť k rukám zástupkyne žalovaného.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd .
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje aza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.