Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/112/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P. M., bytom N., Z. F. XX,. zast. JUDr. I. K., advokátom v N., F. XX,. proti žalovanej: A. M., bytom N., G. XX,. zast. JUDr. E. S., advokátkou v N., F. XX,. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. -427 zo dňa 21. 3. 2007 rozhodol

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 42.851,- Sk advokátke JUDr. E. S. do 3 dní.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom s odkazom na ust. § 142, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 Obč. zákonníka vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“), ktoré účastníci nadobudli za trvania ich manželstva v dobe od jeho uzavretia dňa 21. 10. 1972 do právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 25. 6. 1998. Nehnuteľnosti vedené na Správe katastra v N., zapísané na LV č. 1384 kat. úz. Z., dom súp. č. 2042 na parc. č. 2960/2, parc. č. 2960/1 - záhrady vo výmere 596 m2 a parc. č. 2960/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 202 m2, v hodnote podľa znaleckého posudku 5.032.750,- Sk, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Do výlučného vlastníctva žalobcu súd prikázal bytové zariadenie - sekretár, sedaciu súpravu, 2 kreslá, 2 lustre, súpravu hrncov, tanierov, príborov a pohárov, mrazničku, vysávač, fotoaparát, prietokový ohrievač a spálňu, v celkovej hodnote 4.290,- Sk. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci - obývačku TOPAS, obývaciu stenu, chladničku C., automatickú práčku Tatramat, sedaciu súpravu - gauč, hifi-vežu, naparovaciu žehličku, chladničku s mrazničkou, dva lustre, záclony, súpravu hrncov, tanierov, príborov, pohárov, čiernobiely televízor a žehličku, v celkovej hodnote 9.125,- Sk. Žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 2.468.630,70 Sk do 3 dní a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 15.000,- Sk do 30 dní. Návrh na vyporiadanie rádia zn. Eurofon, platní, 2 kusov skríň s nadstavcami, 2 kusov váľand, farebného televízora zn. Orava, odšťavovača, dvojpostele, sedacej súpravy, konferenčného stolíka, jedálenského stola, 6 kusov stoličiek, osobného automobilu zn. M., ŠPZ NRJ 03-09, a zn. Š. 120, EČ NR365AP, klavíra, 3 kusov kuchynských liniek, dreva a plynového sporáku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobcu a žalovanú zaviazal zaplatiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie podľa , každého v sume po 7.267,80 na účet súdu Sk do 3 dní. Súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v sume 100.000,- Sk podľa a uložil zaplatiť obom účastníkom spoločne a nerozdielne.

Prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej súd odôvodnil s ohľadom na sociálnu situáciu účastníkov, ich oprávnené potreby a na okolnosť, že žalovaná býva v rodinnom dome spolu s plnoletými deťmi, pochádzajúcimi z manželstva - s dcérou a jej rodinou a aj so synom, pričom všetci z nich sú odkázaní na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti zo sociálneho hľadiska preukazujú vyššiu potrebu prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej, ktorá je schopná zabezpečiť finančné vyrovnanie žalobcu. Prikázanie hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva toho- ktorého účastníka súd odôvodnil podľa toho, ako ich užívali a ako to aj oni sami v konaní navrhovali. Sporné veci, ktoré žalobca žiadal zahrnúť do BSM - dvojposteľ, sedaciu súpravu, konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek - súd do vyporiadania nepojal, pretože výpoveďami svedkov mal preukázané, že tieto veci nadobudla žalovaná darom od svojich rodičov. Do masy BSM nezahrnul ani osobný automobil zn. M., EČ NRJ-03-09, vychádzajúc z toho, že ho kúpil brat žalovanej, J. K., z peňazí, ktoré mu darovali rodičia, s prihliadnutím na to, že vozidlo bolo na žalovanú zapísané do evidencie vozidiel len formálne, v rozpore so skutočným stavom. Osobný automobil zn. Š. 120, EČ NR 365AP, súd tiež do BSM nepojal, lebo v skutočnosti je vlastníctvom syna účastníkov. Konštatoval, že žalovaná zo svojho majetku na spoločný nehnuteľný majetok vynaložila celkovú sumu 192.038,40 Sk a túto čiastku zohľadnil pri vyporiadaní znížením ceny vyporiadaných nehnuteľností. U žalobcu zohľadnil ním vynaložené prostriedky na spoločný majetok v sume 29.000,- Sk a o túto sumu zvýšil výšku finančného vyporiadania žalovanej. Žalovanú zaviazal na zaplatenie jej podielu na záväzku účastníkov voči S. S., a.s., v sume 19.274,90 Sk a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 15.000,- Sk ako jej podiel výnosu z predaja osobného motorového vozidla Š. 105.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť. Namietal, že sumu 192.038,40 Sk žalobkyňa nevynaložila zo svojho majetku na spoločný nehnuteľný majetok, pretože takúto čiastku peňazí od svojich rodičov nedostala; jej rodičia totiž nemali príjmy na finančnú podporu všetkých svojich detí, čo tvrdili na pojednávaní. Z rovnakých dôvodov nemohli poskytnúť ani sumu 200.000.- Sk bratovi žalovanej, J. K., na kúpu osobného automobilu zn. M., pričom táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Namietal ďalej aj práce vykonané na rodinnom dome obchodnou spoločnosťou S., s.r.o., na domovej nehnuteľnosti tvrdiac, že fakturované práce v skutočnosti neboli vykonané a faktúry sú len fiktívne. Za týmto účelom navrhoval znalecké dokazovanie Kriminalisticko- expertným v B.. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že zo svojho osobného majetku na spoločný majetok vynaložil vyššiu sumu, než akú súd vyporiadal. Z peňazí darovaných matkou, ktoré nadobudla z príjmov zo zamestnania, pestovania kvetín a poľnohospodárskych produktov on vynaložil v skutočnosti až 245.000,- Sk. Súd mal podľa jeho názoru z vyporiadavanej hodnoty odpočítať sumu 18.000,- Sk, keďže išlo o výnos z predaja vozidla Š. 105. Tieto peniaze dostal darom od matky v roku 1985 na kúpu vozidla Tatra 2003, ktoré potom predal a získané peniaze použil na kúpu vozidla Š. 105. Ďalej tvrdil, že do BSM patrí aj dvojposteľ, sedacia súprava, konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek. Nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti žalovanej a žiadal ich prikázať jemu s ohľadom na to, že žalovaná nemala záujem o stavbu domu, že výstavbu organizoval výlučne sám s pomocou svojich priateľov, preto mal súd prihliadnuť aj na mieru zásluhovosti pri nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Žalovaná sa do nehnuteľnosti nasťahovala protiprávne, po opustení spoločnej domácnosti. V dome s ňou bývajú ich plnoleté deti, ktorých povinnosťou je zabezpečiť si vlastné bývanie. V konaní nebolo podľa jeho názoru preukázané, že žalovaná je schopná zabezpečiť dostatok peňazí na vyrovnanie jeho podielu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že pri vyporiadaní BSM si uplatnila len časť investícií, ktoré vynaložila výlučne zo svojho majetku, a aj napriek tomu, že súd neuznal všetky ňou uplatňované investície, nepodala odvolanie v snahe čo najrýchlejšie ukončiť toto konanie. Odvolanie žalobcu považovala za neopodstatnené. Uviedla, že žalobca na spoločný majetok nevynaložil žiadne svoje investície, lebo žiadne nemal. Finančnými prostriedkami jej pomáhali rodičia, ktorí boli zamestnaní a ktorí mali aj ďalšie príjmy. Žalobca ponechal dom v rokoch 1994 až 1995 v rozostavanom stave, čo bolo preukázané jeho výpoveďou v konaní sp. zn. ; vtedy vypovedal, že v roku 1995 bola ukončená hrubá stavba a že v prácach prestal pokračovať. Dom dokončila ona z vlastných prostriedkov a odsťahovaním sa z ich spoločného bytu stratila naň právo; byt je v súčasnosti značnej hodnoty a žalobca tam doposiaľ býva. Žalobcom namietané hnuteľné veci nepatria do BSM, lebo ich dostala darom, a vozidlo zn. Š. 105 nadobudli zo spoločných prostriedkov.

Odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa súc viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (213 ods. 1 ) a dôvodmi odvolania (, ) dospel k záveru, že nie je daný dôvod ani na zrušenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu.

Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 Obč. zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. V konaní o vyporiadanie BSM súd prvého stupňa nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani čo sa týka rozsahu tohto spoluvlastníctva a ani spôsobu jeho vyporiadania. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.

Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré nadobudli za trvania manželstva od 21. 10. 1972 do 25. 6. 1998. Žalobca sa žalobu podanou dňa 31. 5. 2001 domáhal vyporiadania BSM a v žalobe označil rozsah vecí patriacich do BSM ako obývačku zn. TOPAS, fotoaparát, obývaciu stenu, chladničku zn. Calex, automatickú práčku zn. Tatramat, gramorádio, sedaciu súpravu, 2 kusy skríň, 2 kusy váľand, farebný televízor zn. Orava, hifi-veža, odšťavovač, naparovaciu žehličku, chladničku s mrazničkou, dvojposteľ, sedacio súprava + konferenčný stolík, jedálenský stôl + 6 stoličiek, lustre, záclony, súpravu hrncov, tanierov, príborov, pohárov, motorové vozidlá zn. M. combi, zn. Š. 120 a nehnuteľnosti v kat. úz. Z., zapísané na LV č. 1384, popísané vyššie. Zároveň označil aj pôžičku na stavbu rodinného domu v zostatkovej hodnote 38.549,85 Sk. Vyporiadanie navrhol tak, aby nehnuteľnosti a časť hnuteľných vecí boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Do vlastníctva žalovanej navrhol prikázať hnuteľné veci s tým, že na vyrovnanie podielu jej vyplatí sumu 631.030,- Sk do 30 dní. Žalovaná žiadala nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva a do BSM požadovala zahrnúť aj vozidlo zn. Škoda 105 a vylúčiť motorové vozidlo M., z dôvodu, že patrí jej bratovi J. K., a aj zn. Š. 120, pretože patrí ich synovi, Ing. P. M.. Ďalej žiadala z BSM vylúčiť hnuteľné veci - dvojposteľ, sedaciu súpravu a konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek tvrdiac, že sú len jej, lebo ide o dar rodičov. Požadovala úhradu finančných prostriedkov v sume 155.720,- Sk, ktoré vynaložila zo svojho majetku na spoločný majetok a ktoré dostala darom od rodičov. Žiadala vyporiadať aj sumu 25.000,- Sk, investovanú z jej výlučných prostriedkov do bytu žalobcu, a sumu 243.189,- Sk vynaloženú na dokončenie domu. Žalobca oproti tomu žiadal uhradiť sumu 245.000,- Sk vynaloženú zo svojich prostriedkov na spoločný majetok tvrdiac, že tieto prostriedky dostal darom od svojej matky.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na zisťovanie okruhu majetku, aktív a pasív patriacich do BSM a so spornými stanoviskami účastníkov sa vyporiadal tak, ako je popísané vyššie. Žalovaná proti rozsudku odvolanie nepodala a žalobca podal odvolanie, v ktorom v podstate namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu z niekoľkých dôvodov. Namietal zohľadnenie sumy 192.038,40 Sk ako investície žalovanej do

spoločného majetku, vylúčenie vozidla M. z masy BSM, zohľadnenie prác vykonaných spoločnosťou S., s.r.o., na rodinnom dome tvrdiac, že ide o fiktívne položky, ďalej namietal neuznanie jeho investícií na spoločný majetok v celkovej sume 245.000,- Sk a sumy 18.000,- Sk získaných darom od matky na zakúpenie motorového vozidla Liaz 203 a následne investovaných na kúpu vozidla Š. 105. Hnuteľné veci - dvojposteľ, sedaciu súpravu, konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek žiadal zahrnúť do BSM a nesúhlasil s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej pre nesprávne posúdenia miery jeho zásluh pri ich nadobudnutí. Odvolací súd v zmysle a preskúmal napadnutý rozsudok v nadväznosti na dôvody odvolania a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, trovách štátu a súdnom poplatku.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že nehnuteľnosti žiadali sebe prikázať do výlučného vlastníctva obaja účastníci. Žalobca poukazoval na to, že o výstavbu nehnuteľnosti sa pričinil sám, žalovaná nechcela stavať, pri stavbe mu pomáhala jeho matka, inak práce vykonával sám. Žalovaná poukazovala na to, že žalobca od roku 1996 o dom záujem nemal, dom zanechal nedokončený a následne ho dokončila sama; v dome býva spolu so svojimi plnoletými deťmi, ktoré nemajú inú možnosť bývania, pričom žalobca býva sám v byte, ktorý nadobudli počas trvania ich manželstva a ktorý potom odkúpil sám do jeho výlučného vlastníctva. Pre rozhodnutie o tom, komu bude nehnuteľnosť prikázaná, bolo potrebné skúmať, akou mierou sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je naň viac odkázaný a v neposlednom rade aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi. Súd prvého stupňa prijal správny záver, že miera ich zásluhovosti na nadobudnutí nehnuteľností bola rovnaká, pretože žalobca spočiatku zabezpečoval výstavbu rodinného domu a žalovaná na druhej strane zabezpečovala potreby spoločnej domácnosti a výchovu v tom čase dvoch maloletých detí. Po vyvrcholení krízy v manželstve žalovaná sa spolu s deťmi do domu nasťahovala a stavbu domu dokončovala už bez žalobcu. V dôsledku opustenia bytu v spoločnom nájme sa žalobca stal výlučným nájomcom bytu a neskôr jeho výlučným vlastníkom. Keďže žalobca má uspokojenú bytovú otázku vlastníctvom bytu, nie je odkázaný na bývanie v rodinnom dome, v ktorom už dlhodobo žije žalovaná spolu so synom, s dcérou a jej rodinou. Súd prvého stupňa prijal správny záver, že zo sociálneho hľadiska je daná väčšia potreba na strane žalovanej pre prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, lebo nemá zabezpečené iné bývanie, pričom finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalobcu si je schopná zabezpečiť. Odvolací súd ustálil, že prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva je spravodlivé a zodpovedajúce zásade, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka).

Odvolací súd súc viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, bez potreby zopakovania dokazovania, ktoré žalobca ani nenavrhoval, sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu o investíciách účastníkov konania do majetku tvoriaceho BSM. Žalovaná listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov, ktorých pravdivosť a vierohodnosť hodnotil súd prvého stupňa, preukázala, že zo svojho majetku na spoločný nehnuteľný majetok vynaložila sumu 192.038,40 Sk, pozostávajúcu zo sumy 4.000,- Sk na kúpu pozemku, ďalej zo sumy 41.000,- Sk za darované drevo, zo sumy 93.984,- Sk za montáž a brúsenie parkiet, zo sumy 27.555,- Sk za montáž bielej techniky, WC, umývadiel, batérie, zo sumy 1.647,- Sk na zakúpenie dverí a ističa, zo sumy 130,10 Sk za splachovač, zo sumy 11.990,- Sk na kúpu sporáka, zo sumy 4.092,- Sk na oplotenie, zo sumy 1.777,- Sk na kúpu cementu a vápna, zo sumy 3.500,- Sk na kúpu batérií a napokon zo sumy 2.354,30 Sk za montáž plynoinštalácie. Vynaloženie týchto investícií preukázala listinnými dokladmi o nákupe a výpoveďami svedkov O. K. a J. K.. Ich svedecké výpovede prvostupňový súd napriek ich blízkemu príbuzenskému pomeru k žalovanej, považoval za vierohodné, a to s ohľadom na to, že boli podopreté aj inými dôkazmi preukazujúcimi vynaloženie investícií žalovanou na spoločný majetok v čase, keď medzi účastníkmi už neboli dobré vzťahy. Žalobca sa v novembri r. 1995 v rodinnom dome účastníkov dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu útokom voči žalovanej a deťom, za čo bol dňa 12. 2. 1996 uznaný za vinného zo spáchania priestupku s uložením pokuty 500,- Sk. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v dome zostala bývať len žalovaná, ktorá v priebehu nasledujúcich rokov dokončovala stavbu domu vynaložením vyššie uvedených investícií.

Žalobca žiadal z hodnoty spoločného majetku odpočítať sumu 245.000,- Sk použitú na spoločný majetok z jeho výlučných prostriedkov. Tvrdil, že ich nadobudol darom od matky. Súd prvého stupňa vychádzajúc z výpovedí svedkov K. M., I. S. a J. Ď. mal za preukázané vynaloženie výlučných prostriedkov žalobcu na spoločný majetok len v sume 29.000,- Sk, z toho sumu 4.000,- Sk na kúpu pozemkov, sumu 15.000,- Sk za tesárske práce a sumu 10.000,- Sk za klampiarske práce. Žalobca na dôkaz darovania finančných prostriedkov nad sumu 29.000,- Sk právne významné dôkazy na preukázanie

tejto skutočnosti nenavrhol, pričom ani presne nešpecifikoval, na aký účel boli peniaze vo vyššej sume použité. Odvolací súd pri viazanosti skutkovými závermi súdu prvého stupňa a bez potreby zopakovania dokazovania ustálil, že vyvodený právny záver zo zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom nie je v rozpore s ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a jeho vyporiadaní, a je, ako bolo vyššie uvedené, aj v súlade s dobrými mravmi v zmysle ust. Obč. zákonníka.

Uvedený záver sa týka aj posúdenia, že vozidlá zn. M. a zn. Š. 120 nepatria do BSM. Vozidlo zn. M. bolo síce zakúpené počas trvania manželstva účastníkov konania a bolo zapísané na žalovanú ako držiteľku vozidla, no účastníci ho neužívali; používal ho výlučne brat žalovanej, J. K., ktorého vlastníctvo súd prvého stupňa mal za preukázané aj ďalšími dôkazmi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Žalobca nepreukázal, že sumu 18.000,- Sk, ktorú žiadal zohľadniť ako dar matky na kúpu vozidla zn. Liaz a potom výťažok z predaja na kúpu vozidla zn. Š. 105, mu matka darovala a že tieto peniaze použil na zakúpenie vozidla zn. Š. 105. Rovnako nepreukázal, že práce vykonané spoločnosťou S., s.r.o., boli iba fiktívne, a že neboli žalovanou na dome vykonané. Dôvody o fiktívnosti faktúr zostali len v polohe tvrdení, na preukázanie ktorých žalobca nenavrhol žiadne právne významné dôkazy. Hnuteľné veci - dvojposteľ, sedacia súprava, konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 stoličiek boli zakúpené v predajni nábytku v N. v máji 1996 na meno O. K., bytom B. B., otca žalovanej, a preto tvrdenia žalovanej, že tieto veci nadobudla darom od svojich rodičov, bolo možné hodnotiť ako pravdivé, a to s ohľadom aj na zhodné vyjadrenia svedkov, Z. K. a Ing. P. M..

S ohľadom na vyššie popísané závery odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav z navrhnutých dôkazov ( ), vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacím návrhom žalobcu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť v zmysle jeho predstáv, a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a zodpovedajúce vyššie citovaným zákonným ustanoveniam podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si uplatnila právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Podľa a jej odvolací súd priznal náhradu týchto trov, ktoré spočívajú v odmene a nákladoch advokátky v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Advokátka si vyúčtovala odmenu za 2 úkony z hodnoty predmetu odvolacieho konania, t.j. z polovice zistenej masy BSM - 2.538.082,- Sk. Zástupkyňa vykonala v odvolacom konaní dva úkony - písomné vyjadrenie k odvolaniu a zastupovanie na odvolacom pojednávaní, za ktoré jej patrí odmena 2 x po 17.850,- Sk (, , , cit. vyhlášky), spolu v sume 35.700,- Sk, k čomu jej patrí aj 19% DPH v sume 6.783,- Sk ( cit. vyhl.). Advokátke patrí tiež náhrada hotových výdavkov za prvý úkon v sume 178,- Sk a za druhý úkon 190,- Sk, spolu v sume 368,- Sk ( cit. vyhlášky). Celkové trovy odvolacieho konania tak činili sumu 42.851,- Sk.

Náhradu trov konania je žalobca povinný v zmysle zaplatiť advokátke zastupujúcej v konaní žalovanú v lehote 3 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.