Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-20C/46/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., zastúpená KUBINEC&PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Skuteckého č. 6, Banská Bystrica, IČO: 36851574, proti žalovanému: JUDr. Peter Petrán správca konkurznej podstaty so sídlom Odborárske nám. č. 4, Bratislava, IČO: 34398431, s ktorým súd koná namiesto dlžníka: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. E. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Súd vyporiadava zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo nasledovne: I. Z vecí patriacich do masy BSM bývalých manželov sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX:

- byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na C. D. E. XX, súp. č. XXXX, postavený na C-KN parcele s parc. č. XXXX/XX o výmere 648 m2 a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu a k pozemku vo výške 912/100000 zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre okres: F. H., obec F., k. ú.: I., v hodnote 70.000 euro.

II. Žalobkyni sa prikazujú spoločné záväzky žalobkyne a žalovaného spolu v sume 8.804,86 eur nasledovne :

- spoločný záväzok (dlh) voči spol. MORRIS, s.r.o vo výške 5.701,89 eur (vymáhaný v exekúcií pod č. EX 076/2004);

- spoločný záväzok (dlh) voči spol. Classinvest Slovakia vo výške 134,77 eur (vymáhaný v exekúcií č. EX 2601/1998);

- spoločný záväzok (dlh) voči p. J. K. vo výške 863,04 eur (26 000 Sk) (pôžička)

- spoločný záväzok (dlh) voči p. L. M. vo výške 896,24 eur (27 000 Sk)

- spoločný záväzok (dlh) voči p. B. A. vo výške 331,94 eur (10 000 Sk)

- spoločný záväzok (dlh) voči p. A. K. vo výške 876,98 eur (26 420 Sk).

III. Žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 23.597 euro v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 500 eur mesačne k rukám JUDr. Petra Petrána, správcu konkurznej podstaty, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.06.2013, doplnenou neskoršími podaniami zo dňa 23.06.2004, zo dňa 26.07.2004 a 21.12.2004 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (BSM), ktoré zaniklo dňa 25.11.2003 rozvodom manželstva žalobkyne a G. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „žalovaný“), na základe rozsudku bývalého OS Bratislava III zo dňa 27.06.2003, sp. zn. -47.

2. Skutkovým základom žaloby bolo, že žalobkyňa a žalovaný manželia počas manželstva, ktoré vzniklo dňa XX.XX.XXXX a zaniklo dňa XX.XX.XXXX nadobudli majetok, a to

- ad a) byt č. XX nachádzajúci sa na 4. posch. domu, súp. č. XXXX na C. D. E. XX N. F., postavený na parcele registra C, č. XXXX/XX o výmere 648 m2 a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu a k pozemku vo výške 912/100000 zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F., katastrálnym odborom pre okres: F. III, obec F., k. ú.: I. (ďalej len „Byt“), za ktorý žalobkyňa dňa 22.04.2002 uhradila cenu 20.690,-Sk, a to z peňažnej pôžičky od netere J. K.;

- ad b) hnuteľné veci (spolu v sume 53.600 Sk/1.779 €)

- písací stroj Consul a v hodnote 3000 Sk

- kufríkový šijací stroj Lada v hodnote 8000 Sk

- rádiomagnetofón v hodnote 2200 Sk

- farebný televízor Tesla 445 v hodnote 16000 Sk

- 6 ks zlaté prstene v hodnote 20000 Sk

- zlaté náušnice v hodnote 4400 Sk. Žalobkyňa ďalej uviedla že počas manželstva vznikli viaceré peňažné pohľadávky z dôvodu, že žalovaný odnášal počas jej neprítomnosti zo spoločnej domácnosti hnuteľné veci a rozpredával výlučne majetok žalobkyne, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva, pričom svojim nezodpovedným správaním prinútil žalobkyňu žiadať od neho, aby jej podpisoval prihlásenia s uvedením konkrétnych vecí a žalobkyňou uhradených nedoplatkov spolu s penále za spoločné užívanie Bytu, ktoré mal pritom podľa ich dohody platiť iba žalovaný. Žalobkyňa špecifikovala, že počas manželstva vo viacerých prípadoch uhradila finančné prostriedky, ktoré si požičal žalovaný, a ktoré žiadala, aby jej žalovaný vrátil, a to :

- sumu 1.000,- CHF, ktorú z titulu pôžičky vrátila A. K.

- sumu 10.000,- Sk, ktorú z titulu pôžičky vrátila B. A.

- sumu 2.400,- Sk, ktorú z titulu pôžičky vrátila L. K. (otec žalobkyne)

- sumu 30.000,- Sk, ktorú z titulu pôžičky vrátila L. K. (otec žalobkyne)

- sumu 10.000,- Sk, ktorú z titulu pôžičky vrátila B. A.

- sumu 2 x 3.000,- Sk, ktorú z titulu pôžičky vrátila J. K.

- sumu 29.500,- Sk, z titulu úhrady za bývanie u rodičov žalobkyne, v ubytovni v I. a na iných miestach. Žalobkyňa ďalej opísala, že žalovaný neuhrádzal úhrady spojené s užívaním Bytu, z ktorého dôvodu vznikali vysoké nedoplatky, ktoré následne uhradili tak, že si požičali peniaze. Konkrétne si na nedoplatok za rok 1997 požičali od L. M. sumu 28.000 Sk a tento dlh postupne uhrádzala žalobkyňa a na nedoplatok za rok 2001 si požičali od J. K. sumu 20.041 Sk. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nedoplatok za rok 2002 v sume 3.906,- Sk + 5.026,- Sk uhradila dňa 16.09.2003 zo svojich finančných prostriedkov. Na základe toho žalobkyňa žiadala od žalovaného vrátiť jednu polovicu z uvedených nedoplatkov za užívanie Bytu, vyčíslenú v celkovej sume 30.722,- Sk (1.020 eur). Žalobkyňa ďalej vyčíslila, že voči žalovanému jej vznikla pohľadávka aj z ďalších dôvodov - za kupónovú knižku 12.000,- Sk, iný dlh v sume 8.500,- Sk na základe prehlásenia žalovaného z 19.05.1998, vykonanie exekúcie sume 4.060,- Sk, úhrada za byt a mzdu 10.000,- Sk a 1 nákladov za psa v sume 4.222,- Sk. Žalobkyňa počas trvania manželstva začala podnikať na podnet svojho manžela, pričom počas doby jej liečenia, viedol predaj a podnikateľskú činnosť žalovaný ako jej manžel, kedy došlo k dvom krádežiam a zničeniu stánku a vznikla celková škoda sume 100.000,- Sk. Okrem toho z titulu nedoplatku na dani z príjmov fyzických osôb, eviduje daňový úrad voči žalobkyni nedoplatok vo výške 124.494,- Sk a z toho titulu ho od nej vymáha exekučným príkazom a preto žalobkyňa žiada tento nedoplatok od žalovaného, ktorý mal nedoplatok zaviniť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v roku 1998 požičala žalovanému na úhradu jeho záväzkov sumu 230.000,- Sk po tom, čo ju prišiel požiadať o odpustenie a opätovne sa skúsiť spoločne žiť v manželstve bez násilia, pričom táto suma za 6 rokov narástla o ročnú úrokovú sadzbu o 32.430,- Sk, tzn. na sumu 262.430,- Sk, ktorú rovnako považuje za pohľadávku voči žalovanému. Neskorším podaním zo dňa 07.05.2008 žalobkyňa upresnila rozsah vecí patriacich do BSM ku dňu zániku manželstva tak, že okrem hnuteľných vecí, znehodnotených rokmi ich užívania bez zostatkovej hodnoty, upresnila peňažné pohľadávky bývalých manželov spolu v sume 742.348,- SK nasledovne:

- dlh k 01.07.1994 v sume 8.500,- Sk (za odnesené veci žalovaným podľa písomného prehlásenia z čl. 7)

- špecifikované hnuteľné veci spolu v sume 53.600,- Sk

- kupónová knižka + exekúcia za kupónovú knižku v sume 16.060,-Sk

- prenájom 29.500,-SK

- peniaze otcovi v sume 2.400,-Sk

- peniaze rodičom v sume 30.000,-Sk

- peniaze B. A. v sume 53.600,- Sk

- 13.05.1998 nedoplatok za byt do r. 1997 v sume 13.699,- Sk

- prehlásenie 19.05.1998 v sume 38.000,-Sk

- 18.12.1998 zničenie a neprevádzkovanie stánku v sume 100.000,-Sk

- nedoplatok dane + penále DÚ Ba III v sume 124.494,-Sk

- záväzky + úroky za 6 rokov v sume 262.430,-Sk

- 11.10.2001 nedoplatok za byt do r. 2000 v sume 10.038,-Sk

- 01.11.2001 a 01.05.2002 pôžička od J. K. 2 x v sume 3.000,-Sk

- 31.04.2003 nedoplatok za byt r. 2002 v sume 1.959,-Sk

- penále v sume 5.026,-Sk

- pes - kokršpaniel v sume 4.222,-Sk

- nedoplatok od r. 1997 sume 7.000,-Sk

- ošetrenie a utratenie v sume 644,-Sk a 800,-Sk. Na základe toho si žalobkyňa voči žalovanému vyčíslila celkovú pohľadávku v sume 742.348,- Sk, ktorú žiadala zohľadniť pri vyporiadaní. Žalobkyňa poukázala aj na to, že bývalý manžel ešte pred zánikom manželstva dňa 30.06.2003 spísal prehlásenie, že sa dobrovoľne vzdáva akéhokoľvek nároku na hnuteľný a nehnuteľný majetok vrátane vyššie uvedeného bytu na C. D. E. XX N. F., vrátane zariadenia a na čestné prehlásenie z 18.12.1998, že žalobkyni uhradí vzniknutú škodu neprevádzkovaním a zničením predajného stánku. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že v rámci vyporiadania BSM netrvá na vydaní písomnosti, ktoré sa týkajú jej osoby a ktoré si žalovaný odniesol so sebou. Za daného stavu preto žalobkyňa navrhla, aby súd zaniknuté bezpodielové vlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadal nasledovne: a) do výlučného vlastníctva žalobkyne navrhla prikázať Byt s príslušenstvom (bez náhrady na vyrovnanie podielu) b) žalovanému uložiť povinnosť uhradiť žalobkyni peňažnú pohľadávku vo výške 742.348,- Sk, ktorú bude uhrádzať žalovaný žalobkyni formou splátok vo výške 6.000,- Sk k rukám žalobkyne do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku c) žalovaný žalobkyni vráti všetky písomnosti týkajúce sa výlučne jej osoby, ktoré odniesol.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.03.2007 uviedol, že pri uzatvorení manželstva so žalobkyňou 20.10.1984, v poradí druhom, mal v nájme trojizbový byt na ulici D. XX N. D. O., ktorý po dohode so žalobkyňou, postúpili v lete 1985 za úhradu členského v bytovom družstve švagrovi, ktorý im vyplatil 10.000,- Sk. Časť hnuteľného majetku z uvedeného bytu v D. O. manželia preniesli do spoločného bytu na P. E. X N. F.. V roku 1985 si z mladomanželskej pôžičky 29.600,- Sk manželia zabezpečili nové zariadenie bytu a spotrebiče, čím nahradili časť pôvodných vecí a zariadenia. Ďalej žalovaný uviedol, že v roku 1986 si kúpili auto za 28.000 Sk pričom peniaze si požičali od H. C. v sume 20.000 Sk a od rodičov žalobkyne v sume 8.000 Sk, a z toho je doposiaľ nesplatený dlh v sume 10.000,- Sk. V dôsledku dopravnej kolízie v roku 1987 žalobkyňa utrpela zdravotné poškodenia (depresie), ktoré riešila liekmi a jej zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že bola rok práceneschopná. Hoci jej zdravotný stav jej nedovoľoval nastúpiť do práce, nešla ani na invalidný dôchodok a od septembra 1987 zostala v domácnosti, 7 rokov bez príjmu. Od roku 1988, kedy žalobkyňa ochorela a bola bez práce, v splácaní mladomanželskej pôžičky, ktorú do tej doby splácala žalobkyňa, pokračoval žalovaný a keď po roku 1990 ostal bez príjmu, prestali pôžičku splácať úplne. Následne žalobkyňa uhradila zostatok mladomanželskej pôžičky v sume 25.963,10 Sk na základe platobného rozkazu z 21.02.2000. Obdobie od roku 1990 až 1995 žalovaný označil za najhoršie obdobie medzi manželmi a to aj z finančného hľadiska, ktorého dôsledkom boli viaceré exekúcie – Ex 236/96 z titulu pôžičky 100.000 Sk z banky v roku 1990; Ex 164/96 z titulu pôžičky 120.000 Sk od B. C.; Ex 170/05 z titulu opakovaných pôžičiek - finančnej výpomoci od sestry žalovaného na chod domácnosti; Ex 394/99 v prospech Mediapress pre nesplácanie faktúr za dodávku tlače a denníkov do trafiky ktorú prevádzkovala žalobkyňa, fakturované na živnosť žalovaného. Žalovaný v súvislosti s návrhom žalobkyne na vyporiadanie a jej tvrdeniami nesúhlasil s tým, že by výlučným vlastníkom Bytu bola žalobkyňa z dôvodu, že uhradila poštovou poukážkou odkupnú cenu Bytu podľa Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.04.2002, z pôžičky od netere J. K.. Žalovaný popieral, že by dlh J. K. splácala iba žalobkyňa, nakoľko od 01.06.1991 mal žalovaný príjem z SBS

Wackenhut, z ktorého sa uhrádzali rôzne náklady spoločnej domácnosti bývalých manželov. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobkyne ohľadom peňažnej pohľadávky, ktorú si voči nemu vyčíslila a uviedol že pokiaľ odnášal a rozpredával veci zo spoločnej domácnosti, bol to výlučne jeho majetok, resp. majetok kupovaný zo spoločných peňazí, teda spoločný, ktorý bol takto založený alebo odpredaný za účelom úhrady dlhov a pôžičiek bývalých manželov. Žalovaný preto žiadal, aby súd zamietol návrh žalobkyne ako nedôvodný a žalobkyňu a žalovaného zaviazal rovnakou mierou podieľať sa na splatení záväzkov, ktoré im vznikli počas manželstva od roku 1984 do roku 1993, a to aj predajom spoločného Bytu a hnuteľného majetku (zariadenia Bytu). Spoločné záväzky žalobkyne a žalovaného konkretizoval nasledovne: vrátenie pôžičiek p. C. v sume 10.000,-Sk, p. Q. v sume 25.000 Sk a p. B. v sume 25.900 Sk, tzn. spolu v sume 60.900,- Sk.

4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkyne J. K., zápisnicami o pojednávaní a rozhodnutiami z pripojených spisov OS Bratislava III pod sp.zn. a sp.zn. , zápisnicou o pojednávaní zo dňa 15.05.2006 vo veci vedenej na OS v Nových Zámkoch sp. zn , spisom katastrálneho úradu v F., správa katastra F. H. sp. zn. V 1762/02, a ďalej listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, najmä: Potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 25.06.2008, Prehlásenie B. A. (nedatované), Čestné prehlásenie J. K. zo dňa 29.04.2003, Poštový ústrižok zo dňa 22.04.2002 o zaplatení sumy 20.690,- Sk na meno žalobkyne, Výpis z katastra nehnuteľností LV č.XXXX pre okres Bratislava III, obec F. - B. E. I., katastrálne územie: I., Nájomná zmluva uzavretá medzi MEOPTA Bratislava š. p. F. a A. B. zo dňa 17.06.1994, Súhlas starostu Mestskej časti Bratislava Rača k dohode o vzájomnej výmene bytov zo dňa 14.06.1994, , Výzva na odkúpenie bytu SKP MEOPTA Bratislava a.s., JUDr. Zoroslava Kollára zo dňa 05.04.2002, Zmluva o prevode vlastníctva Bytu (č. XXXXXX) MEOPTA Bratislava a.s. ako predávajúcim a G. B. a A. B. ako kupujúcimi zo dňa 24.04.2002, Návrh A. B. na pozastavenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.04.2003, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. kataster nehnuteľností, obchodný, živnostenský register a pod.), na základe ktorého zistil skutkový stav rozhodujúci pre právne posúdenie veci.

5. V konaní nebolo sporné, že manželstvo žalobkyne a žalovaného (u oboch v poradí druhé), ktoré uzatvorili dňa XX.XX.XXXX pred bývalým ObNV v Bratislave III, bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava III, Sp. zn. -47 zo dňa XX.XX.XXXX, L. M. XX.XX.XXXX, ktorým dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného podľa (ďalej aj „“).

6. Spornou otázkou bolo na začiatku konania predovšetkým to, čo ku dňu zániku manželstva tvorilo masu ich bezpodielového spoluvlastníctva a teda čo je predmetom jeho vyporiadania. Spornou bola aj hodnota vyporiadavaných vecí z majetku v BSM (hnuteľných vecí a nehnuteľnosti), výška spoločných záväzkov, resp. aj otázka či ide o spoločné záväzky alebo nie, a tiež otázka, ktorý z manželov uhradil a z akých prostriedkov nadobúdaciu cenu Bytu, s tým súvisiaca otázka zásluhovosti o jeho nadobudnutie, udržanie resp. spornými boli konkrétne okolnosti spolužitia manželov, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie pri vyporiadaní zmysle zásad podľa . Zásadnou spornou otázkou v konaní však bola predovšetkým otázka, či byt č. XX na C. D. E. XX N. F., patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobkyňa a žalovaný za trvania manželstva nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX na C. D. E. XX N. F., evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. I., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu a na zastavanom pozemku (špecifikované v ods. 2), na základe prevode vlastníctva bytu č. XXXXXX, uzatvorenej podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej vklad bol povolený pod V-1762/02 zo dňa 15.04.2005, s účinkami odo dňa 02.05.2002 (ďalej len „“). Išlo o Byt, ktorý mali žalobkyňa a žalovaný v nájme. Kúpna cena Bytu podľa bola vo výške 20.690,- Sk. Napriek tomu, že žalobkyňa pri podaní žaloby zahrnula Byt do masy BSM a žiadala ho vyporiadať prikázaním do výlučného vlastníctva, v priebehu konania namietala, že by bol Byt súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to najmä s odkazom na prehlásenie žalovaného z 30.06.2003 a ďalšie skutkové okolnosti súvisiace s jeho odkúpením od pôvodného vlastníka (Meopta Bratislava, a.s. v zastúpení správcom konkurznej podstaty), z ktorého dôvodu aj iniciovala ďalšie súdne konania.

8. Konkrétne v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. o určenie neplatnosti o prevode vlastníctva Bytu, v ktorom súd zamietol žalobný návrh z 18.07.2007 rozsudkom zo dňa 27.11.2008, sp. zn. -270, právoplatným dňa 30.11.2011 v spojení s uznesením KS v Bratislave, sp. zn. -168 z 31.10.2011, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a nedostatok v označení okruhu účastníkov konania. Nakoľko otázku platnosti/neplatnosti o prevode Bytu považoval súd v tomto konaní za významnú, pre posúdenie či Byt patrí do BSM a teda je predmetom vyporiadania alebo nie, predmetné konanie prerušil uznesením podľa (od 14.11.2008 do 24.02.2012).

9. Následne žalobkyňa iniciovala ďalšie súdne konanie a žalobou zo dňa 17.09.2014 sa domáhala v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. určenia, že je výlučnou vlastníčkou Bytu. Otázka výlučného vlastníckeho práva k predmetnému Bytu, ktorý podľa súčasného stavu je vecou patriacou do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, je otázkou významnou pre rozhodovanie súdu o jeho vyporiadaní súdom v danom konaní (tzn. či vlastnícke právo k Bytu patrí výlučne žalobkyni alebo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spôsobilým predmetom jeho vyporiadania). Súd preto konanie opäť prerušil do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. , pričom súd v tejto veci po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol rozsudkom súdu prvej inštancie z 20.10.2016, sp. zn. -198 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu z 21.11.2018, sp. zn. -279, právoplatným dňa 12.02.2019.

10. Účelom predmetných súvisiacich súdnych konaní iniciovaných žalobkyňou bolo vylúčenie Bytu z masy BSM v rámci jeho vyporiadania. Skutkovým základom uvedených žalôb bolo to, že žalobkyňa a žalovaný nadobudli vlastnícke právo k Bytu kúpnou , ktorej vklad bol povolený pod V-1762/02 dňa 15.4.2005, s právnymi účinkami vkladu dňa 02.05.2002, tzn. za trvania manželstva. Avšak podľa tvrdenia žalobkyne zápis vlastníckeho práva v prospech oboch bývalých manželov ako nadobúdateľov nie je v súlade so skutočnosťou, pretože na jeho kúpu boli použité výlučne finančné prostriedky patriace do jej individuálneho vlastníctva, nakoľko finančné prostriedky na úhradu celej kúpnej ceny Bytu v sume 20.690,- Sk (686,78 €) darovala žalobkyni jej neter J. K.. Preto Byt nemôže byť predmetom vyporiadania BSM a výlučnou vlastníčkou Bytu mala byť zapísaná iba žalobkyňa. Súviselo to s tým, že asi päť rokov pred uzatvorením predmetnej , v čase, keď manželia dlhodobo nežili v spoločnej domácnosti a žalovaný sa zdržiaval v D. O., bola žalobkyňa z dôvodu zlej finančnej situácie nútená vymeniť svoj dvojizbový byt na P. R. E. X N. F. (išlo o byt v nájme) za predmetný Byt (rovnako za byt v nájme). Avšak pri odkúpení Bytu do vlastníctva, správca konkurznej podstaty úpadcu MEOPTA a.s. Bratislava (JUDr. Z. Kollár) trval na tom, že nie je možné, aby Byt odkúpila do výlučného vlastníctva iba žalobkyňa, nakoľko so žalovaným boli manželia, neboli rozvedení, išlo o spoločný nájom manželov počas trvania manželstva. Preto im bola daná možnosť buď vyrovnať nedoplatky na nájomnom a odkúpiť Byt spolu s manželom, alebo bude Byt predaný tretej osobe. Žalobkyňa sa tomu najskôr bránila, nakoľko žalovaný mal podľa žalobkyne neustále vytvárať dlhy a boli voči nemu vedené viaceré exekúcie, a preto mala obavu, že ak dôjde k exekúcii predajom Bytu, stratila by svoje vlastnícke právo k Bytu. Žalovaný tieto tvrdenia z časti popieral a naopak tvrdil, že asi rok po uzavretí manželstva so žalobkyňou predal svoj trojizbový byt v D. O., D. R. E. XX, za sumu 10.000,- Sk/331,94 € (správne previedol členský podiel v družstve a nájom k bytu) a vyplatené peniaze použili so žalobkyňou v spoločnej domácnosti v F. na ul. P. E.X. Poukázal na to, že v období kúpy Bytu žalobkyňa nepracovala a dlhodobo sa liečila po úraze, pričom na kúpu Bytu nemali našetrené žiadne finančné prostriedky a preto si ich museli požičať. Popieral, že by peniaze na Byt žalobkyňa získala darom od netere J. K. a tvrdil, že išlo pôžičku, o čom predložil čestné prehlásenie J. K. zo dňa 29.4.2003, ktorá v ňom prehlásuje, že svojej tete A. B. požičala celkovú sumu 47.000,- Sk a z toho dňa 22.4.2002 sumu 21.000,- Sk na kúpu bytu. Okrem toho, podľa vyjadrenia žalovaného, použili na kúpu Bytu finančné prostriedky aj od sestry žalovaného S. D., a to v sume 9.000,- Sk (298,74 €). Nakoľko táto pôžička nebola vrátená, S. D. si uplatnila právo voči žalovanému dlžníkovi u súdneho exekútora H. B. S. XXX/XX (zapísané na LV). Žalovaný po nástupe do práce splácal tento dlh v sumách od 500 Sk do 1.000 Sk. Uviedol, že i keď sa počas rozvodového konania žalovaný na žiadosť žalobkyne z Bytu odsťahoval (október 2003), nezaniklo mu jeho vlastnícke právo k Bytu.

11. Odvolací súd v svojom potvrdzujúcom rozsudku k meritu veci konštatoval, že žalobkyňa v celom konaní nepreukázala, že by bol Byt nadobudnutý výlučne len z jej patriacich finančných prostriedkov, pričom bolo preukázané, že v manželstve manželia nemali úspory, že mali dlhy na nájomnom bytu a aj za

služby spojené s užívaním bytu, pričom tieto pred uzatvorením kúpnej museli vyrovnať. V tomto konaní žalobkyňa nepreukázala ani tvrdenie, že výlučne žalobkyni jej neter J. K. darovala peniaze na kúpu Bytu, ale naopak bolo čestným prehlásením J. K. zo dňa 29.04.2003 preukázané, že všetky peniaze nedarovala ale požičala. Čo sa týka vôle žalobkyne nadobudnúť Byt do svojho výlučného vlastníctva túto odvolací súd označil za právne irelevantnú, nakoľko Byt mohli nadobudnúť iba obaja manželia do ich BSM a v opačnom prípade by ich nenadobudol ani jeden z nich. Odvolací súd pritom zdôraznil, že pokiaľ na základe platného právneho úkonu manželia nadobudli nehnuteľnosti do BSM, ani súdne rozhodnutie tento právny režim nemôže zmeniť.

12. Vychádzajúc z týchto záverov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v konaní bývalého OS Bratislava III, sp. zn. (ods. 9 až 11 rozsudku) je zrejmé, že predmetný Byt je súčasťou masy BSM a predmetom vyporiadania.

13. Žalobkyňa v priebehu konania trvala na tom, že sa vo väčšej miere pričinila o nadobudnutie Bytu, nakoľko uhrádzala nájomné za Byt a od jeho kúpy sa sama o Byt stará, platí všetky náklady spojené s jeho užívaním, dane a poistenie. Naopak žalovaný svojím konaním spôsobil, že na Byte viazne niekoľko exekučných záložných práv, pretože sa za trvania manželstva a aj po rozvode niekoľko krát zadlžil a svoje záväzky voči tretím osobám nesplácal. Žalobkyňa zabezpečila rekonštrukciu Bytu aj vďaka finančnej podpore svojej netere, pričom výšku nákladov na rekonštrukciu Bytu vyčíslila v sume 10.000 eur. Žalobkyňa poukazovala aj na prehlásenie žalovaného pred notárom dňa 30.06.2003, v ktorom prehlásil, že sa dobrovoľne vzdáva akéhokoľvek nároku na hnuteľný a nehnuteľný majetok v prospech žalobkyne. Preto žalobkyňa žiadala prideliť Byt do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti náhrady vyrovnacieho podielu. V prípade, že by sa súd nestotožnil s takýmto návrhom, požadovala zohľadniť všetko čo žalobkyňa zo svojho majetku vynaložila na Byt, a to : sumu 20.690,- SK (686,78 eur) na kúpu bytu, sumu 4.343,81 eur predstavujúcu 1/2 iných nákladov na Byt v sume 8.687,63 eur, a sumu 5.000 eur predstavujúcu 1/2 nákladov na rekonštrukciu Bytu v sume 10.000 eur. Ohľadom zisťovania ceny nehnuteľností uviedla, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny v danom mieste a čase ku dňu vyporiadania BSM, za ktorú by ju bolo možné reálne predať a musí predstavovať podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti. Na základe toho určila hodnotu Bytu ku dňu vyporiadania BSM (uvedené v podaní zo dňa 30.11.2012) v sume 30.000 eur. Ďalej žalobkyňa žiadala vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva z ich spoločného hospodárenia a teda žiadala vyporiadať BSM v tzv. širšom zmysle. Na pojednávaní dňa 02.07.2012 žalobkyňa predložila zoznam záväzkov, ktoré boli v tom čase zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vo forme exekučného záložného práva a tých záväzkov, o ktorých mala žalobkyňa vedomosť, hoci na liste vlastníctva zapísané neboli, avšak zistila, že na základe týchto záväzkov voči stranám sporu prebieha exekúcia. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že pri väčšine záväzkov nejde o spoločné záväzky manželov, nakoľko sa netýkali spoločných vecí manželov, ale boli to výlučne záväzky žalovaného. Uviedla, že išlo o dlhy, ktoré zaväzujú výlučne toho z manželov, ktorý za trvania manželstva ako dlžník bez súhlasu druhého manžela uzavrel o pôžičke a v danom prípade to bol žalovaný. Preto žiadala, aby súd pri vyporiadaní na túto okolnosť prihliadal. Žalobkyňa špecifikovala záväzky ktoré patria a ktoré nepatria do BSM nasledovne : (i) do BSM podľa žalobkyne nepatria záväzky:

- voči S. D. (EX 171/05 OS Nové Zámky)

- voči B. T. C. (EX 164/96 OS Bratislava III)

- voči SLSP, a.s., postupník Majetkový holding a.s. (EX 236/96)

- voči K. K. (EX 12/11 OS Bratislava III)

- voči T-mobile Slovensko (EX 402/2008 OS Bratislava III)

- voči SLSP, a.s., (EX 382/00) (ii) do BSM podľa žalobkyne patria záväzky (spoločné):

- voči spol. MORRIS, s.r.o vo výške 171.775,11 Sk/5.701,89 eur (EX 076/2004)

- voči spol. Classinvest Slovakia vo výške 134,77 eur (EX 2601/1998);

- voči J. K. vo výške 26.000,- Sk/863,04 eur (pôžička)

- voči L. M. vo výške 27.000,- Sk/896,24 eur

- voči B. A. vo výške 10.000,-Sk/331,94 eur

- voči A. K. vo výške 26.420,- Sk/876,98 eur. Okrem toho žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný v rámci vyporiadania BSM vyplatil finančné prostriedky spolu v sume 12.215 eur, ktoré mu žalobkyňa poskytla počas trvania manželstva a ktoré sa jej žalovaný písomne zaviazal vrátiť.

14. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, neskorším písomným podaním zo dňa 17.02.2020 uviedla, že všeobecná trhová cena vyporiadavaného Bytu je najviac 65.000 eur, pričom cena nezohľadňuje exekučné záložné práva zapísané na príslušnom liste vlastníctva, ktoré uvedenú trhovú cenu znižujú. Poukázala na to, že nakoľko sa pri určení ceny nehnuteľnosti patriacej do BSM vychádza zo stavu veci, v akom sa nachádzala v čase zániku BSM, avšak z ceny v čase kedy sa vyporiadanie vykonáva, došlo od podania návrhu (2004) k niekoľkonásobnému zvýšeniu ceny Bytu (v roku 2012 sa jeho cena pohybovala okolo 30.000 eur). Poukázala na skutkový stav medzi zánikom BSM a jeho vyporiadaním, v súvislosti s požiadavkou uplatnenia zásad pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM tak, aby pokiaľ možno bola vec prikázaná tej strane konania, ktorá mala vec naposledy v držaní a u ktorej došlo k jej amortizácii. Zároveň žiadala, aby súd v tomto prípade výnimočne nevychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké (zásada parity), ale určil podiel iným pomerom (zásada disparity), pričom nemusí ísť o vyjadrenie percentom alebo zlomkom, ale prikázaním veci len jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný na finančnú náhradu druhému manželovi. Žalobkyňa poukázala na to, že z vykonaného dokazovania a zistených skutočností aj v rámci súvisiacich súdnych konaní bolo preukázané, že žalovaný nežil so žalobkyňou v spoločnej domácnosti nepretržite a z Bytu sa opakovane odsťahoval, o Byt neprejavoval záujem, na Byte viazli a stále viaznu viaceré dlhy žalovaného, ktoré naviac čiastočne vyplatila aj žalobkyňa, vrátane kúpnej ceny za Byt v čase keď boli manželmi, z čoho má prospech predovšetkým žalovaný. Poukazovala na to, že predmetný Byt žalobkyňa odkúpila v čase, kedy síce manželstvo trvalo, avšak so žalovaným nežila v spoločnej domácnosti, nakoľko sa počas rozvodového konania odsťahoval, vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom žalovaný v tom čase prehlásil, že si nebude voči žalobkyni uplatňovať žiadne nároky na Byt, avšak napriek tomu boli naň zapísané viaceré exekučné záložné práva zabezpečujúce záväzky žalovaného. V neposlednom rade poukázala aj na to, ako sa žalovaný počas trvania manželstva nestaral o domácnosť a ako sa správal k žalobkyni. Preto požadovala v rámci spravodlivého usporiadania vzťahov medzi bývalými manželmi s akcentom na korektív dobrých mravov zohľadniť skutočnosť, že v súčasnosti je trhová cena Bytu evidentne niekoľko násobne vyššia a žalovaný tak získa oveľa vyšší prospech, aký by mal v čase zániku BSM napriek tomu, že sa na kúpe, nákladoch, udržiavaní a zhodnocovaní Bytu žiadnym spôsobom nepodieľal.

15. Žalobkyňa pred súdom ohľadom nadobudnutia Bytu vypovedala (na pojednávaní dňa 03.06.2008), že ešte pred uzavretím manželstva so žalovaným v roku 1984, bola po rozvode prvého manželstva nájomcom dvojizbového zariadeného bytu na P. X N. F. a žalovaný mal byt v D. O.. Žalovaný sa prisťahoval do bytu žalobkyne a asi desať rokov v ňom spolu bývali ako manželia, kúpili si posteľ, stolík a sedačku. Žalobkyňa uviedla, že na začiatku manželstva mali spoločné peniaze, obaja pracovali. Uviedla, že žalovaný asi rok po uzavretí manželstva žalobkyňu aj fyzicky napadol. Neskôr v 80.-90. rokoch však žalovaný prestal pracovať, hľadala ho viac krát polícia, stále si požičiaval peniaze, do bytu začali chodiť rôzni ľudia, ktorí žiadali vrátiť dlhy, ich manželský život sa skomplikoval a žalobkyňa začala mať z toho dôvodu z rôzne zdravotné a psychické problémy, musela užívať lieky, na ktorých sa stala časom závislou a musela sa zo závislosti liečiť. Okrem toho sa situácia ešte viac skomplikovala keď v dôsledku dopravnej nehody bola žalobkyňa práceneschopná. Žalovaný v 90. rokoch riadne nepracoval, mal dlhy z dôvodu, že si požičiaval peniaze od rôznych osôb, od rodiny žalobkyne a známych a aj od žalobkyne, ktorá mu po malých čiastkach požičiavala peniaze a sčasti uhrádzala dlhy žalovaného. Žalovaný v čase, keď bola na liečení (r. 1994), odniesol z domácnosti viaceré hnuteľné veci (písací a šijací stroj, rádiomagnetofón, televízor, zlaté prstene a náušnice a ďalšie), ktoré mala žalobkyňa ešte pred manželstvom. Ohľadom týchto skutočností dala žalobkyňa podľa rady známych žalovanému podpisovať prehlásenia o jeho dlhoch, pôžičkách a pod.. Žalovaný sa za tejto situácie odsťahoval so spoločnej domácnosti na P. X, N. F.. Nakoľko na nájomnom za byt mali veľké nedoplatky, žalobkyňa mala zdravotné problémy, bola často práceneschopná, bola nútená odsťahovať sa z tohoto dvojizbového bytu na P. X, N. F. výmenou za menší, jednoizbový byt na C. D. XX, F., kde bol žalovaný prihlásený k trvalému pobytu (ďalej len „Byt“). Po čase sa žalovaný a žalobkyňa dohodli, že žalovaný sa opäť nasťahuje k žalobkyni do spoločnej domácnosti v Byte s tým, že bude uhrádzať nájom a platby za užívanie Bytu, ktoré však neuhrádzal. Preto v tom čase narástli rôzne dlhy žalovaného voči žalobkyni, nakoľko žalobkyňa uhradila dlh na nájomnom a ďalšie dlhy žalovaného z vlastných peňazí, resp. si požičala od známych, aby ju „nevyhodili“ z Bytu. V tom čase, asi od r. 1990 do 1995 žalovaný nepracoval a žalobkyňa bola istý čas tiež nezamestnaná alebo pracovala v rôznych zamestnaniach. Preto v tomto období získala živnostenské oprávnenie a začala podnikať, prevádzkovala dve trafiky, časom neúspešne, lebo ju vykradli, zničili jej stánok a spôsobili škodu cca 100.000,-Sk, čím jej vznikli ďalšie nedoplatky na dani,

penále a pod.. Žalovaný žalobkyňu v roku 2000 fyzicky nadol a v roku 2001 sa trvalo z Bytu odsťahoval, pričom žalobkyňu opäť nechal v dlžobách, ktoré sa snažila uhrádzať, najmä za Byt, aby ju nevysťahovali, nakoľko vlastník Bytu (Meopta, a.s.) žalobkyňu vyzval na úhradu dlhu na nájomnom a na odkúpenie Bytu s tým, že v prípade neuhradenia dlžného nájmu nebude môcť Byt odkúpiť a Byt bude predaný inému záujemcovi. Žalobkyňa uviedla, že za tejto situácie bola donútená okolnosťami odkúpiť Byt ešte v čase pred rozvodom manželstva, aj keď v tom čase bolo manželstvo iba formálne a peniaze na odkúpenie Bytu poskytla žalobkyni J. K.. Podľa žalobkyne si žalovaný, ktorý v tom čase s ňou už nebýval, mal uvedomovať túto situáciu, a to, že žiadnym spôsobom na kúpu neprispel, a preto spísal aj prehlásenie z 30.06.2003 a zaslal ho žalobkyni poštou. O tom, že žalovaný má viaceré exekúcie a Byt je zaťažený exekučným záložným právom, sa žalobkyňa dozvedela až z listu vlastníctva. Ohľadne zaplatenia kúpnej ceny za Byt žalobkyňa v súvisiacom konaní (na OS Bratislava III, sp. zn. o určenie výlučného vlastníctva žalobkyne k Bytu) uviedla, že požiadala svoju neter J. K. o poskytnutie finančných prostriedkov na odkúpenie Bytu v sume 20.690 Sk a tiež na zaplatenie dlžného nájomného v sume 20.690 Sk, ktoré jej dala S. K. v hotovosti a naraz. Žalobkyňa z týchto peňazí zaplatila kúpnu cenu za Byt a aj nedoplatky na nájomnom poštovou poukážkou, pričom žalovaný jej žiadne peniaze na odkúpenie Bytu a úhradu nedoplatkov nájomného neposkytol. Uviedla, že S. K. nikdy od žalobkyne nežiadala vrátenie uvedených finančných prostriedkov, nakoľko dohoda medzi nimi bola taká, že žalobkyňa jej peniaze vráti keď bude mať, k čomu doposiaľ nedošlo. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 14.05.2012 pred súdom prehlásila (a potvrdila vlastnoručným podpisom do zápisnice), že v čase zániku manželstva neexistoval žiaden hnuteľný majetok, ktorý by bol súčasťou BSM.

16. Žalovaný k okolnostiam spolužitia a nadobudnutia Bytu pred súdom vypovedal (na pojednávaní dňa 08.07., 02.09. a 02.10.2008), že v čase uzatvorenia manželstva so žalovanou mal trojizbový družstevný byt na D. XX N. D. O.. Krátko po svadbe sa žalovaný a žalobkyňa dohodli, že nebudú platiť poplatky za tento byt, nakoľko spolu bývali v byte žalobkyne na P. a preto žalovaný v roku 1985 previedol členský podiel k tomuto družstevnému bytu za sumu 10.000 Sk svojmu švagrovi, p. D., a získané peniaze následne manželia spotrebovali a použili v období pred Vianocami na darčeky, náklady spoločnej domácnosti a pod.. Následne bývali v dvojizbovom byte na adrese P. X, N. F., ktorého bola nájomcom žalobkyňa. Ako dôvod výmeny tohto bytu za menší jednoizbový byt na C. D. XX N. F., kde bol prihlásený k trvalému pobytu aj žalovaný, uviedol nedostatok finančných prostriedkov a množstvo dlhov, pričom vhodný byt na výmenu hľadali spoločne so žalobkyňou. Ďalej žalovaný uviedol, že pri výmene bytu na Hubeného 1 za menší Byt bolo manželom vyplatených „odstupné“ 200.000,- Sk, z ktorých 30.000,- Sk použili na prechádzajúce dlžoby, 40.000,- Sk použili na nákup akcií a zvyšok použila žalobkyňa na potreby domácnosti. V súvislosti s prevodom vlastníctva k Bytu žalovaný uviedol, že podpísali v priebehu roku 2002 keď so žalobkyňou žili v Byte v spoločnej domácnosti a až následne v roku 2003, sa dohodli na polročnom odlúčení a žalovaný sa na žiadosť žalobkyne odsťahoval. Vrátil sa bývať k rodičom do D. O. a až po čase obdržal návrh na rozvod manželstva zo strany žalobkyne. Ohľadom Čestného prehlásenia zo dňa 30.06.2003 žalovaný v tomto konaní uviedol, že ho písal a naformuloval sám a žalobkyni ho dal v čase, keď chcel mať od všetkého pokoj, nechcel vyhrotiť situáciu tesne po rozvode, kedy žalobkyňa žiadala vydať súdny zákaz vstupu žalovaného do Bytu. Naopak v súvisiacom konaní (na OS Bratislava III, sp. zn. o určenie výlučného vlastníctva žalobkyne k Bytu) žalovaný uviedol, že Čestné prehlásenie zo dňa 30.06.2003 o vzdaní sa nároku na hnuteľný a nehnuteľný majetok v prospech žalobkyne, najmä Bytu vrátane jeho zariadenia, ktoré je súčasťou katastrálneho spisu V 1762/02, osobne nespísal, ale mu ho predložila a dala na podpis žalobkyňa a toto prehlásenie podpísal žalovaný pod jej nátlakom a preto ho považoval za irelevantné. Žalovaný preto nesúhlasil s návrhom žalobkyne na také vyporiadanie BSM, pri ktorom by bol Byt prikázaný žalobkyni do výlučného vlastníctva bez akejkoľvek protihodnoty, nakkoľko situácia v ktorej sa so žalobkyňou ocitli bola komplikovaná v dôsledku mnohých a vysokých dlžôb, ktoré vznikli počas trvania manželstva obom manželom spoločne. Žalovaný ohľadom dlhov a exekúcií uviedol, že síce mnohé dlhy vznikli pri jeho podnikateľskej činnosti, avšak viaceré dlhy boli spoločné dlhy oboch manželov, nakoľko v určitom období nebol zamestnaný žalovaný a v určitom období bola dlhodobo nezamestnaná žalobkyňa z dôvodu jej práceneschopnosti a liečenia. Práve počas tohto obdobia, najmä od roku 1990 do 1995 vznikali dlhy z pôžičiek a v dôsledku neplatenia pravidelných mesačných platieb (nájomné, odvody a pod.), pretože obaja mali nulový príjem a v tomto čase aj z toho dôvodu predali niektoré veci, aby získali nejaké peniaze. Uviedol, že viaceré pôžičky boli napokon použité na chod domácnosti, konkrétne pôžička od SLSP v sume 90.000 Sk v

rokoch 1990-1991, bola použitá na nákup zariadenia baru, ktorý prevádzkoval žalovaný, avšak po jeho likvidácii a predaji zariadenia pôžičku vrátil a časť výťažku použil na domácnosť, ďalej pôžička od B. U. vo výške 120.000 Sk, mala byť najskôr na podnikanie žalovaného a napokon bola použitá výlučne na domácnosť, rovnako na domácnosť bola použitá pôžička v sume 80.000 Sk od S. D.. Ďalšie dlhy žalobkyni a žalovanému vznikli neuhrádzaním faktúr za noviny a tlač v súvislosti s prevádzkovaním živnosti (trafiky) žalovanou a neskôr žalovaným. Žalovaný konštatoval, že v podnikaní sa mu moc nedarilo a nemal z podnikania takmer žiadny príjem. Popieral, že by bol dlhoval žalobkyni k 01.07.1994 sumu 8.500,- Sk podľa písomného prehlásenia za odnesené veci (písací a šijací stroj, rádio, TV, zlato, prstene, náušnice) a ďalšie sumy, ktoré opísala žalobe (ods. 2 rozsudku – 1.000 CHF A. K., peniaze rodičom a B., za kupónovú knižku, za nájom 29.500 Sk, dedovi 2.400 Sk), nakoľko išlo o pôžičky alebo predaj vecí za peniaze, ktoré boli použité buď na domácnosť, stravu, životné náklady alebo na lekársku terapiu pre oboch manželov v čase, keď nemali príjmy. Čo sa týka zlata, ktoré spomínala žalobkyňa, žalovaný poprel, že by nejaké zlaté šperky patriace žalovanej predal a poukázal na to, že boli speňažené v rámci exekučného konania týkajúceho sa vrátenia pôžičky od J.. Namietal sumu 12.000 Sk za kupónovú knižku žalobkyne, ktorá bola predaná rovnako ako jeho kupónová knižka a výťažok z predaja oboch, bol použitý na auto Lada 1200, na ktorom sa vozila aj žalobkyňa. K sume 4.060 Sk žalovaný uviedol, že popiera, že by išlo o jeho dlh, nakoľko zrejme ide o sumu, ktorú spolu s trovami od žalobkyni vymáhala firma, ktorá za žalobkyňu zaplatila 1.000 Sk v II. vlne kupónovej privatizácie. Žalovaný nesúhlasil s tým, že dlhuje žalobkyni sumu 29.500 Sk za nájom Bytu, nakoľko dlh vznikol v čase, keď bývali v Byte v spoločnej domácnosti (1996 až 2003), pričom žalovaný bol až na krátke obdobie (1,5 mesiaca v roku 1998) celý čas v zamestnaneckom vzťahu kde zarábal od 8.700 Sk do 11.500 Sk brutto, pričom podľa dohody so žalobkyňou výplatu priniesol domov aj s výplatnou páskou, vzal si z nej cca 500 Sk týždenne a zvyšok používala žalobkyňa na domácnosť. Poukazoval na to, že žalobkyňa v roku 1997 prestala prevádzkovať trafiku, rekonštruovala ju a zamestnala sa u pochybných zamestnávateľov, pričom šeky za nájom boli vystavované na meno žalobkyne, nie žalovaného. Nesúhlasil ani s ďalšími sumami, ktoré by mal dlhovať žalobkyni – 2.400 Sk podľa prehlásenia z 01.07.1994, sumou 38.000 Sk podľa prehlásenia 19.05.1998, nakoľko zrejme išlo o prehlásenia podmienené umožnením vrátiť sa do Bytu. K údajnému nedoplatku v sume 13.699 Sk žalovaný namietal, že v tom čase pracoval a nesúhlasil, aby bola suma zohľadnená ako jeho dlh v rámci vyporiadania BSM. Ďalej žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami o dlhoch v sume 100.000 Sk, 124.494 Sk a 262.430 Sk, ktoré by mal mať voči žalobkyne z dôvodu zničenia jej stánku, nakoľko žalobkyni poisťovňou vyplatila poistné plnenie, pričom sa jednalo o jej podnikanie aj účtovníctvo. Žalobkyňa mala nedoplatok, ktorý jej vyrúbil daňový úrad, pretože z vyplatenej sumy poisťovňou neodviedla daň a žalovaný nevie o žiadnom inom nedoplatku, záväzkoch a úrokoch. Nesúhlasil ani so sumami 10.038 Sk, 1.959 Sk a 5.026 Sk, ktoré by podľa vyjadrenia žalobkyne mali predstavovať nedoplatky za Byt do roku 2000, nakoľko v tomto období riadne prispieval na domácnosť a žalobkyni dával výplatu. K pôžičkám 2 x 3.000 Sk od J. K. žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že by sa jednalo len o jeho dlh, nakoľko peniaze boli použité v súvislosti s dvomi návštevami rodičov žalobkyne, keď im žalobkyňa robila sprievod. Ohľadom sumy 4.222 Sk uviedol, že je pravdou, že si v roku 1994 zaobstarali psa, o ktorého sa spoločne starali a asi 2 roky a po rozvode ho zo zdravotných dôvodov dala žalobkyňa utratiť, avšak nesúhlasil, aby táto suma bola zohľadňovaná pri vyporiadaní BSM. K sume 30.000 Sk žalovaný uviedol, že ide o vklad žalobkyne do baru Bonita využitého k podnikaniu, pričom súhlasil, aby v rámci vyporiadania BSM bola zohľadnená polovica, nakoľko podnikali spoločne. K ďalším sumám žalovaný uviedol, že sumu 25.000 Sk si požičali od p. Q. spolu so žalobkyňou v r. 2000 – 2001, pôvodne za účelom dovezenia auta pre p. Q. a napokon ju použili na domácnosť, nakoľko v tej dobe nemali dosť financií. Suma 10.000 Sk bola pôžičkou od p. C. (pôvodne 20.000 Sk asi rok po uzavretí manželstva na auto, pričom v roku 1995 sumu 10.000 vrátili). Sumu 25.900 Sk si požičali od p. B. na splatenie mladomanželskej pôžičky z r. 1987, ktorú menovaná uhladila ako ručiteľka za žalobkyňu a žalovaného, pričom mladomanželskú pôžičku použili na nákup zariadenia do bytu na P. X N. F.. K sume 9.000 Sk žalovaný uviedol, že ide o zostatok dlhu z pôžičky od p. K. na kúpu baru, suma 34.000 Sk je dlh z titulu pôžičky od C., ktorú si pôvodne vzal v roku 1996 - 1997 v sume 8.000 Sk a použili ju na nákup vianočných darčekov. Sumu 60.000 Sk žalovaný dlhuje osobe s ktorou na jeseň 1995 uzatvoril , podľa ktorej mal zaobstarať tejto osobe osobné motorové vozidlo, ktoré však nedoviezol, pričom žalobkyňa z tejto sumy 10.000 Sk vrátila a zvyšok sumy spolu minuli na domácnosť s tým, že žalobu uvedenej osoby súd zamietol a od toho času má od tejto osoby žalovaný pokoj. Žalovaný o žiadnych ďalších finančných záväzkoch, ktoré by mal mať voči žalobkyni nemá vedomosť. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.05.2012 prehlásil (a potvrdil vlastnoručným podpisom do zápisnice), že ku dňu zániku manželstva rozvodom, nevlastnili so žalobkyňou žiadne hnuteľné veci, ktoré by mohli byť predmetom BSM a vyporiadania.

17. Svedkyňa J. K. ohľadom poskytnutia peňazí na odkúpenie Bytu žalobkyni v tomto konaní (dňa 02.10.2008) vypovedala, že žalobkyňa jej tetou a v roku 2001 a 2002 jej poskytla 2 krát pôžičku, pričom suma 21.000 Sk, ktorú poskytla žalobkyni dňa 22.04.2002 bol dar, ktorý nežiada vrátiť, pretože išlo o situáciu, že žalobkyňa nemala na odkúpenie Bytu peniaze. Ďalšiu sumu 20.000 Sk poskytla žalobkyni dňa 10.10.2001 ako pôžičku na úhradu nedoplatkov nájomného, pričom so žalobkyňou sa dohodla, že tieto peniaze jej vráti, keď bude mať; táto suma podľa svedkyne nebola darom. Okrem toho svedkyňa uviedla, že žalobkyňa požičala 2 x 3.000 Sk na dovolenku pre žalovaného a na vrátenie týchto súm trvá, rovnako podľa dohody vtedy, keď bude mať žalobkyňa peniaze. K spoločnému životu a hospodáreniu žalobkyne a žalovaného sa svedkyňa vyjadriť nevedela, avšak osobne uvítala rozhodnutie svojej tety (žalobkyne) so žalovaným sa rozviesť.

18. Z poštovej poukážky zo dňa 22.04.2002 vyplývalo, že A. B. uhradila adresátovi MEOPTA a.s. Bratislava sumu 20.690,- Sk.

19. Podľa Čestného prehlásenia J. K. zo dňa 29.04.2003, menovaná svojej tete A. B., bytom na C. D. XX N. F., požičala celkovú sumu 47.000 Sk, ktorá do dnešného dňa nebola ešte splatená, a to dňa 10.10.2001 sumu 20.000,- Sk na splatenie nedoplatkov týkajúcich sa nájomného, dňa 01.11.2001 sumu 3.000,- Sk pre manžela, dňa 22.04.2002 sumu 21.000,- Sk na kúpu bytu a dňa 01.05.2002 sumu 3.000,- Sk pre manžela.

20. Z obsahu pripojeného spisu OS Bratislava III, sp. zn. vyplývalo, že žalobkyňu oslovil s ponukou na odkúpenie Bytu v rámci speňažovania majetku JUDr. Zoroslav Kollár, správca konkurznej podstaty úpadcu MEOPTA Bratislava a.s.,, (ďalej len „SKP“), avšak bolo potrebné okrem kúpnej ceny Bytu v sume 21.690 Sk uhradiť aj nedoplatky na nájomnom (cca 20.000 Sk). Hoci žalobkyňa najskôr nechcela Byt odkúpiť do vlastníctva spolu so žalovaným, s ktorým v tom čase už nežila v spoločnej domácnosti a boli v rozvodovom konaní, pristúpila napokon v roku 2002 k podpísaniu , v ktorej ako kupujúci Bytu boli uvedení obaja manželia - žalobkyňa a žalovaný. Žalobkyňa sa snažila zabrániť zápisu žalovaného ako vlastníka Bytu na liste vlastníctva z titulu o prevode vlastníctva k Bytu uzatvorenej v roku 2002, pričom manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené v roku 2003. Zo o prevode vlastníctva vyplývalo, že Byt bol prevedený do výlučného vlastníctva kupujúcich (spoluvlastnícky podiel 1/1), vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na pozemku (912/100000) za kúpnu cenu 20.690 Sk, pozostávajúcu z ceny bytu vrátane príslušenstva v sume 11.825 Sk a z ceny spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku v sume 8.865 Sk. Podľa mali kupujúci uhradiť kúpnu cenu vo výške 20.690 Sk predávajúcemu do 15 dní odo dňa podpísania , pričom k úhrade došlo dňa 22.04.2002. Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava povolila vklad o prevode vlastníctva bytu dňa 15.04.2005 pod. č. N. XXXX/XX, pričom právne účinky vkladu nastali dňa 02.05.2002. V súvislosti s vlastníckym právom k Bytu bolo v tomto konaní ďalej zistené, že žalovaný v konaní pred OS Nové Zámky dňa 15.06.2006 vypovedal, že žalobkyňa mu predložila na podpis dohodu o odstúpení od o prevode vlastníctva bytu, ktorú sa nepodpísal z dôvodu, že Byt by mohol byť predmetom uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, pričom žalobkyňa toto konanie žalovaného považovala za konanie v rozpore s dobrými mravmi a preto na neho podala trestné oznámenie.

21. Počas konania, uznesením Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 27.10.2020, vyhláseného v Obchodnom vestníku 215/2020 dňa 06.11.2020 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený JUDr. Peter Petrán so sídlom Odborárske nám. 3, Bratislava, IČO: 34398431 (ďalej len „správca“).

22. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

23. Podľa v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

24. Podľa veta druhá ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie.

25. Podľa ak úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu, ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu.

26. Podľa na účinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné schválenie príslušným súdom.

27. Súd v zmysle cit. ustanovenia vyzval správcu listom doručeným správcovi dňa 28.01.2021, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či navrhuje pokračovanie v konaní, resp. súhlasí s pokračovaním v konaní a vstupuje do konania namiesto žalovaného úpadcu.

28. Písomným podaním zo dňa 05.02.2021 podal správca konkurznej podstaty úpadcu/žalovaného návrh na pokračovanie v konaní podľa zákona číslo o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na základe čoho súd ďalej konal so správcom konkurznej podstaty namiesto žalovaného (úpadcu), ktorý vstúpil do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu, v súlade s .

29. Právny zástupca žalobkyne v ďalšom konaní (na pojednávaní dňa 26.04.2022, č.l. 585 spisu) a následne aj písomným podaním zo dňa 29.07.2022 špecifikoval masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú žiada vyporiadať v tzv. širšom zmysle, v rámci ktorého sa okrem vecí tvoriacich súčasť bezpodielového spoluvlastníctva zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a záväzkov (dlhov) manželov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ním, s primeraným použitím ustanovení a 150. Pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: a ďalšiu rozhodovaciu súdnu prax, podľa ktorej sa za právne úkony týkajúce sa spoločným vecí nepovažujú napr. o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, tzn. ak si požičiava jeden z manželov a v o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel, a na jej platnosť nie je potrebný súhlas druhého manžela, keď sa netýka spoločných vecí. Masu BSM špecifikoval právny zástupca žalobkyne ako zoznam aktív a pasív ku dňu zániku manželstva, ktoré majú byť predmetom vyporiadania, a to nasledovne: Aktíva (majetok) patriace do BSM

- byt č. XX D. C. D. XX N. F. (v hodnote 62.000 €) Pasíva spojené s vyporiadaním BSM (spoločné záväzky a pohľadávky ku dňu zániku manželstva)

- záväzok voči Classinvest Slovakia v sume 134,77 €

- záväzok voči Moris, s.r.o. v sume 5.701,89 € (171.775,11 Sk)

- záväzok voči J. K. v sume 863,04 € (26.000 Sk)

- záväzok voči L. M. v sume 896,24 € (27.000 Sk)

- záväzok voči B. A. v sume 331,94 € (10.000 Sk)

- záväzok voči A. K. v sume 876,98 € (26.420 Sk)

Uvedenú masu BSM navrhol právny zástupca žalobkyne vyporiadať tak, že : (i) žalobkyňa by sa zaviazala zaplatiť v celosti nasledovné spoločné záväzky (dlhy) s tým, že by jej žalovaný zaplatil 1 výšky záväzku, a to spoločný záväzok voči

- MORRIS, s.r.o., pričom žalovaný by zaplatil žalobkyni 1 záväzku t. j. 2.850,94 €

- Classinvest Slovakia, pričom žalovaný by zaplatil žalobkyni 1 záväzku t. j. 67,38 €

- J. K., pričom žalovaný by zaplatil žalobkyni 1 záväzku t. j. 431,52 €. (ii) ohľadom ďalších spoločných záväzkov (dlhov), ktoré zaplatila žalobkyňa zo svojich výlučných finančných prostriedkov spolu vo výške 2.105,16 € navrhoval, aby žalovaný žalobkyni zaplatil 1 výšky týchto záväzkov, t. j. sumu 1052,58 – ide o spoločný záväzok voči

- L. M. v sume 896,24 €

- B. A. v sume v sume 331,94 €

- A. K. v sume 876,98 €.

Okrem toho právny zástupca žalobkyne navrhoval, aby súd v rámci vyporiadania BSM zohľadnil aj záväzok žalovaného vo výške 12.215,36 eur (368.000 Sk), ktorý sa žalovaný písomne zaviazal vrátiť žalobkyni v zmysle čestného vyhlásenia zo dňa 19.05.1998. Išlo o spoločné finančné prostriedky, ktoré žalovaný použil ako investíciu na svoj individuálny majetok v rámci jeho podnikania, ktoré preto pri vyporiadaní BSM navrhoval nahradiť žalobkyni. Ďalej právny zástupca žalobkyne požadoval, aby súd pri vyporiadaní uplatnil výnimočne zásadu disparity, čo znamená že podiely oboch manželov nebudú rovnaké, ale určené iným pomerom, s prihliadnutím na mieru pričinenia manželov o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Uviedol, že východiskové hľadisko rovnosti podielov nemožno zachovať v prípade, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory alebo inak poškodzoval rodinu (napr. bral pôžičky iba pre svoju potrebu a pod.). Poukázal na to, že disparita môže byť vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať (odkázal pritom na viaceré rozhodnutia - NS SR, sp. zn. , KS v Bratislave, sp. zn. zo dňa 16.02.2017, KS v Nitre zo dňa 06.02.2014, sp. zn.: a rozhodnutia ústavného súdu - nález ÚS SR zo dňa 13.05.2013, sp. zn. , nález ÚS SR zo dňa 25.11.2014, sp. zn. ). V tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade z vykonaného dokazovania a aj zo skutočností preukázaných v rámci súvisiacich súdnych konaní vedených stranami sporu je preukázané, že žalovaný nežil v Byte a v spoločnej domácnosti so žalobkyňou nepretržite, už pred rozvodom manželstva sa z Bytu odsťahoval a od toho času o Byt neprejavuje akýkoľvek záujem, pričom na Byte boli evidované viaceré ťarchy, ktoré za žalovaného vyplatila žalobkyňa, ktorá zaplatila aj kúpnu cenu za Byt, všetko v čase, keď boli žalobkyňa so žalovaným manželmi už len formálne. Naopak žalobkyňa Byt užívala nepretržite pred rozvodom, po rozvode a aj v súčasnosti, udržiava ho na vlastné náklady, sama uhrádzala a uhrádza všetky poplatky a dane spojené s užívaním Bytu a bez akejkoľvek súčinnosti žalovaného žalobkyňa zabezpečila a zrealizovala rekonštrukciu Bytu za náklady vo výške 10.000 eur. Pokiaľ ide o zásluhy o nadobudnutie a udržiavanie Bytu poukázal na to, že v konaní nebolo sporné, že bezprostredne pred nadobudnutím Bytu bolo manželstvo strán už len formálne, žalovaný dlhodobo nežil v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplnilo svoj účel a žalovaný len formálne ako manžel podpisoval o prevode vlastníctva bytu č. XXXXXX (ďalej len ako „Zmluva“) so správcom konkurznej podstaty JUDr. Zoroslavom Kollárom spoločnosti MEOPTA Bratislava, a. s. „v konkurze“, na základe ktorej nadobudol spolu so žalobkyňou vlastnícke právo k Bytu. Žalobkyňa musela Byt odkúpiť v čase už len formálneho trvania manželstva a preto nie je možné spravodlivo hovoriť o akýchkoľvek „(pro)aktívnych“ zásluhách, či úmysle žalovaného vo vzťahu k nadobudnutiu a následnému udržiavaniu Bytu. Žalobkyňa pritom mala snahu u správcu konkurznej podstaty dosiahnuť zastavenie vkladového konania. Žalovaný naviac, napriek viacerým svojim vyhláseniam, že si nebude voči žalobkyni uplatňovať akékoľvek nároky na Byt, práve naopak, v dôsledku nezodpovedného finančného správania Byt zaťažil viacerými ťarchami - exekučnými záložnými právami zabezpečujúcimi pohľadávky veriteľov žalovaného, čo žalovaný potvrdil už na pojednávaní v tomto konaní dňa 08.07.2006, pričom toto nezodpovedné finančné správanie žalovaného vyvrcholilo vyhlásením konkurzu formou oddlženia (uznesenie OS Bratislava I z 27.10.2020, sp. zn.: ). Okrem toho právny zástupca žalobkyne žiadal prihliadnuť aj na to, že žalovaný sa ešte počas trvania manželstva absolútne nestaral o Byt a o domácnosť ako takú a navyše sa voči žalobkyni správal preukázateľne násilne. Na základe všetkých uvedených dôvodov a opísaných skutočností je podľa žalobkyni pri vyporiadaní aktív BSM (tzn. Bytu), daná výnimka z uplatnenia princípu parity. Ohľadom určenia ceny Bytu právny zástupca žalobkyne uviedol, že pri nehnuteľnosti patriacej do BSM sa vychádza zo stavu veci, v akom sa nachádzala v čase zániku BSM a z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva, pričom je evidentné, že od podania návrhu na vyporiadanie BSM (rok 2004) sa ceny bytov v F. (a aj v rámci celého územia SR) niekoľkonásobne zvýšili. Hoci dĺžka súdneho konania nemá vplyv na určenie trhovej ceny v čase vyporiadania BSM, existujú zo zásady určenia ceny nehnuteľnosti k času vyporiadania viaceré výnimky, tzn. že uvedená zásada neplatí

absolútne, nakoľko nemožno prehliadať to, čo sa stalo v medziobdobí medzi zánikom BSM a dňom jeho vyporiadania. Pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno, najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené bývanie manželov, boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní a u ktorej došlo k ich amortizácii. Preto podľa žalobkyne by mali byť pri vyporiadaní BSM v rámci spravodlivého usporiadania všetkých majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, zohľadnené všetky vyššie uvedené závažné skutočnosti, s dôrazným akcentom na zásadu ekvity a na korektív dobrých mravov, najmä ak je v súčasnosti trhová cena Bytu niekoľkonásobne vyššia. V opačnom prípade by žalovaný získal oveľa väčší prospech, hoci sa na kúpe, udržiavaní a zhodnocovaní Bytu žiadnym spôsobom (materiálne alebo imateriálne) nikdy nepodieľal a doteraz nepodieľa. Na základe uvedených skutočností a dôvodov žalobkyňa navrhovala, aby súd v rámci vyporiadania BSM prikázal Byt do jej výlučného vlastníctva bez uloženia povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu na vyrovnanie podielov (vyrovnací podiel), pretože sú pre tento postup splnené všetky podmienky vyplývajúce z a tento záver explicitne podporuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález ÚS zo dňa 13.05.2013, sp. zn.: ). Pre prípad, že sa súd nestotožní s uvedeným návrhom a právnym názorom žalobkyne, žalobkyňa trvá na tom, aby súd v takom prípade pri rozhodovaní o výške povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému vyrovnací podiel, zohľadnil všetky výdavky žalobkyne na Byt, a to finančné prostriedky na kúpu Bytu vo výške 686,78 eur, náklady na rekonštrukciu Bytu vo výške 10.000 eur a náklady na Byt vo výške 8.687,63 eur. Čo sa týka hnuteľných vecí, právny zástupca žalobkyne len odkázal na žalobu a jej neskoršie doplnenia a podania, bližšie hnuteľné veci nešpecifikoval a navrhoval, aby súd všetky hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel, v bližšie neurčenej výške, s odkazom na obsah žaloby v znení neskorších doplnení.

30. Správca v konaní pred súdom k veci uviedol, že po tom čo bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty, obhliadol Byt, ktorý je súčasťou konkurznej podstaty, osobne komunikoval so žalobkyňou a ústretovo pre účely konkurzu ocenil Byt na sumu 70.000 eur. Uviedol, že žalobkyňa prihlásila svoje existujúce pohľadávky voči žalovanému spolu v sume 2.310,09 eur, predstavujúce náhradu nákladov spojených s užívaním Bytu, ktoré budú v rámci konkurzu uspokojené, pričom žiadne iné pohľadávky neboli prihlásené zákonným postupom. V súvislosti s veriteľmi žalobkyne a žalovaného, voči ktorým majú spoločné záväzky, tak ako ich špecifikovala žalobkyňa, správca uviedol, že je ústretový voči žalobkyni, avšak žiadny zo spomínaných veriteľov svoje pohľadávky v rámci konkurzu neprihlásil, pričom po vyhlásení konkurzu došlo k oddlženiu žalovaného v zmysle . Správca predložil zoznam prihlásených pohľadávok v konkurze (žalovaného ako dlžníka/úpadcu) ku dňu 25.04.2022, ktoré predstavujú spolu sumu 27.587,03 eur (čl. 586-587 spisu), pričom s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, sociálnu situáciu strán sporu uznal a nesporoval predloženú špecifikáciu spoločných záväzkov žalobkyne a žalovaného ku dňu zániku manželstva podaním z 29.07.2022 (ako sú uvedené v predchádzajúcom ods. 29 rozsudku – pasíva spojené s vyporiadaním BSM / spoločné záväzky a pohľadávky ku dňu zániku manželstva, ktoré spolu predstavujú sumu 8.804,86 €, tzn. 1 žalovaného predstavuje sumu 4.402,43 €). Správca ďalej uviedol, že uznáva pri vyporiadaní BSM zohľadnenie záväzku žalovaného v prospech žalobkyne vo výške 12.215,36 eur (368.000 Sk), ktorý sa žalovaný písomným čestným vyhlásením zo dňa 19.05.1998 zaviazal vrátiť žalobkyni, predstavujúci spoločné finančné prostriedky, ktoré žalovaný investoval na svoj individuálny majetok v rámci jeho podnikania. Rovnako správca uznal nárok týkajúcich sa výdavkov žalobkyne na kúpu Bytu v sume 686,78 eur a žiadal ho zohľadniť v prospech žalobkyne pri vyporiadaní BSM. Správca naopak namietal pri vyporiadaní BSM v prospech žalobkyne zohľadňovať náklady na rekonštrukciu Bytu v sume 10.000 eur a súčet nákladov spojených s užívaním Bytu v sume 8.687,63 eur, nakoľko žalobkyňa po celú dobu Byt užívala sama, amortizovala ho a nie je žiadny dôvod, aby tieto náklady boli zohľadňované iba v prospech jedného z manželov (žalobkyni) pri vyporiadavaní BSM. Ohľadom ceny Bytu správca navrhoval vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny ku dňu vyporiadavania ako bola naposledy stanovená v súpise majetku uverejnenom v obchodnom vestníku č. 30/2021 zo dňa 15.02.2021 vo výške 70.000 eur a v tomto smere nenavrhoval s prihliadnutím na dĺžku konania a sociálne pomery bývalých manželov ďalšie dokazovanie. Správca pri vyporiadavaní BSM navrhoval uplatniť paritu, tzn. rovnosť podielov so zohľadnením vyššie uvedených záväzkov žalovaného, ktoré budú napokon uspokojené v rámci konkurzného konania, pričom poukázal na na základe, ktorého dôjde k speňaženiu polovice majetku v BSM (prislúchajúcej žalovanému) dražbou a uspokojeniu prihlásených veriteľov.

Správca žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhoval, avšak navrhol rozhodnúť o vyporiadaní BSM formou zmieru pred súdom, pričom písomným podaním zo dňa 12.12.2022 predložil súdu návrh zmieru s ohľadom písomné vyjadrenie žalobkyne zo dňa 27.07.2022 a špecifikáciu všetkých pasív, ktoré žalobkyňa požadovala zohľadniť pri vyporiadaní BSM s tým, že žiadnu položku nenamieta a uznáva ad a) existenciu spoločných záväzkov strán sporu v súhrnnej výške 8.804,86 € ku dňu zániku manželstva a z toho uznal polovicu sumy vo výške 4.402,43 € ako dlh pripadajúci na žalovaného, ad b) spoločný záväzok vo výške 12.215,36 € vyplývajúci z čestného vyhlásenia žalovaného zo dňa 19.05.1998, z toho uznal polovicu sumy vo výške 6.107,68 € ako dlh pripadajúci na žalovaného, ad c) spoločný výdavok na kúpu Bytu vo výške 686,78 €, z toho uznal polovicu vo výške 343,39 € ako dlh pripadajúci na žalovaného, ad d) spoločný výdavok strán sporu na rekonštrukciu Bytu vo výške 10.000,00 €, z toho uznal polovicu sumy vo výške 5.000,00 € ako dlh pripadajúci na žalovaného, pričom s návrhu zmieru správca ad e) súhlasil s tým, aby do spoločných pasív boli zahrnuté aj výdavky spojené s užívaním Bytu, ktoré žalobkyňa vyčíslila vo výške 8.686,28 eur a z tejto sumy uznal polovicu vo výške 4.343,14 eur ako dlh pripadajúci na žalovaného, a to napriek preukázanej skutočnosti že Byt po celú dobu užívala výlučne žalobkyňa a žalovaný nemal do Bytu žiadny prístup. Na základe uvedeného podľa správcu patria do BSM spoločné pasíva v celkovej sume 40.393,38 eur a z toho polovica, tzn. suma 20.196,69 eur pripadá na žalovaného. Preto jediným nevyporiadaným aktívom patriacim do BSM Byt č. XX D. C. D. XX, zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. I., na určenie všeobecnej hodnoty ktorého správca nenavrhoval znalecké dokazovanie (ku dňu vyporiadania BSM) s tým, aby sa na účely vyporiadania BSM vychádzalo zo súpisovej hodnoty Bytu vo výške 70.000,00 eur (podľa súpisu majetku všeobecnej podstaty žalovaného v konkurze č. k. , zverejnené v Obchodnom vestníku č.30/2021 dňa 15.02.2021 (zapísaný spoluvlastnícky podiel žalovaného v hodnote 35.000 eur). Na základe uvedeného správca navrhol uzavretie zmieru medzi stranami, ktorý podlieha schváleniu súdom v zmysle , v nasledovnom znení: 1) Byt č. XX na X. p. bytového domu súpisné č. XXXX, N. C. D. XX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres F. H., obec F. – m. č. I., k. ú. I. v hodnote 70 000,00 eur sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. 2) Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu na vyrovnanie podielov (vyrovnací podiel) vo výške 14.803,31 eur do 10 dní od uzavretia súdneho zmieru. 3) Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu konania. 31. Súd preto vyzval advokáta žalobkyne, aby sa k predmetnému návrhu na uzatvorenie zmieru vyjadril, na čo právny zástupca žalobkyne reagoval písomným podaním z 09.01.2023, v ktorom najmä zopakoval doterajšie vyjadrenia, pričom zdôraznil, že v predmetnom konaní sa vyporiadava zaniknuté bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného), ktoré vzniklo XX.XX.XXXX A. O. XX.XX.XXXX v tzv. širšom zmysle, v rámci ktorého sa okrem vecí tvoriacich súčasť BSM vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a záväzkov (dlhov) manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva podľa a 150 , pričom je určujúcim nielen to, že určitá spoločná vec existovala v dobe zániku BSM, ale aj jej stav z hľadiska veku, kvality, miery opotrebenia a pod., na účely ocenenia veci.

32. V prvom rade advokát žalobkyne namietal nedostatok procesných podmienok na strane žalovaného v zmysle vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, a to oddlžením podľa štvrtej časti . Žalobkyňa vychádzajúc z názoru, že právna úprava konkurzu formou oddlženia podľa štvrtej časti komplexne upravuje riešenie úpadku fyzických osôb, pričom vybrané ustanovenia druhej časti sa použijú primerane alebo rovnako, len ak to jednotlivé ustanovenia štvrtej časti predpokladajú, sa preto nepoužije subsidiárne právna úprava riešenia vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva podľa , nakoľko upravujúce otázku zániku a/alebo vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neobsahuje odkazovaciu normu na použitie tohto ustanovenia . Vzhľadom na tento názor, nemohol podľa žalobkyne ustanovený správca konkurznej podstaty vstúpiť do predmetného konania namiesto žalovaného podľa a preto ani nemá procesnú subjektivity v konaní. Nedostatok procesnej subjektivity správcu spôsobuje absenciu jednej z procesných podmienok v zmysle v spojení s , ktoré súd skúma ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania. Žalobkyňa preto namietala postúp súdu po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v tom, že súd mal podľa žalobkyne ďalej konať so žalovaným ako procesnou stranou a nie so správcom, nakoľko osobitne procesne neupravuje možnosť vstupu správcu konkurznej podstaty do už začatého konania o vyporiadaní BSM namiesto úpadcu, ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo

pred vyhlásením konkurzu na majetok (aspoň) jedného z manželov, pričom ani súhlas správcu na pokračovanie v konaní nemohol procesne založiť jeho postavenie strany v konaní namiesto žalovaného. Podstatou tejto argumentácie teda bola komplexnosť právnej úpravy konkurzu formou oddlženia a riešenia otázok prebiehajúcich súdnych konaní po vyhlásení konkurzu výlučne podľa , ktoré neobsahuje odkaz na subsidiárne použitie (preto správca nie je oprávnený (ne)dávať súhlas na pokračovanie v konaní), a to zastavením konania (nie jeho prerušením) bez zbytočného odkladu, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú (). Žalobkyňa vychádzajúc z uvedeného názoru nemohla akceptovať návrh správcu na uzavretie zmieru pred súdom s tým, že ani je možné v konaní uzavrieť so správcom konkurznej podstaty súdny zmier. Nakoľko však v priebehu konania došlo u žalovaného k zásadným zmenám v jeho osobnej a majetkovej sfére, keď bol podľa vyhlásený na majetok žalovaného konkurz (uznesenie OS Bratislava I z 27.10.2020, sp. zn.: , zverejnené v OV dňa 06.11.2020, č.215/2020, K080457), správca konkurznej podstaty žalovaného vyhotovil dňa 07.01.2021 súpis všeobecnej podstaty (zverejnený v OV dňa 15.02.2021 pod č. 30/2021), pričom súpisovou zložkou č.1 a č.2 sú nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1 v súpisovej hodnote 35.000 eur, ktoré sú aj predmetom vyporiadania v tomto konaní (Byt v BSM), ako aj s ohľadom na skutkové vyjadrenia správcu na pojednávaní dňa 29.09.2022, žalobkyňa zosumarizovala tzv. masu BSM (aktíva a pasíva patriace do BSM) rovnako ako v bode 24. tohto rozsudku, a predložila nový návrh na vyporiadanie BSM, reflektujúc uvedené vyjadrenia správcu a vyhlásený konkurz na majetok žalovaného. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu konštatovala, že v konaní nepovažuje za spornú nasledovnú masu BSM (pri hnuteľných veciach opäť len odkázala na ich bližšiu špecifikáciu v návrhu v znení neskorších doplnení, ktorá však bola v konaní sporná – ods. 2. ad b) a ods. 3. rozsudku, naviac obe strany vyhlásili, že ku dňu zániku BSM nevlastnili žiaden spoločný hnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom BSM – ods. 15. a16. rozsudku): Aktíva (majetok) patriace do BSM

- nehnuteľné veci:

- Byt č. XX, X. posch. na C. D. XX N. F., súp. č. XXXX s príslušenstvom, na C-KN parcele č. XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu a k pozemku vo výške 912/100000, zapísané na LV č.XXXX vedenom úradom pre okres: F. H., obec: F., k. ú.: I. (v hodnote 62.000 €)

- hnuteľné veci:

- písací stroj Consul a v hodnote 3000 Sk (99 €)

- kufríkový šijací stroj Lada v hodnote 8000 Sk (266 €)

- rádiomagnetofón v hodnote 2200 Sk (73 €)

- farebný televízor Tesla 445 v hodnote 16000 Sk (531 €)

- 6 ks zlaté prstene v hodnote 20000 Sk (664 €)

- zlaté náušnice v hodnote 4400 Sk (146 €). Pasíva spojené s vyporiadaním BSM (spoločné záväzky a pohľadávky ku dňu zániku manželstva)

- záväzok voči Classinvest Slovakia v sume 134,77 € (vymáhaný v exekúcií č. EX 2601/1998)

- záväzok voči MORRIS, s.r.o. v sume 5.701,89 € / 171.775,11 Sk (vymáhaný v exekúcií č. EX 076/2004)

- záväzok voči J. K. v sume 863,04 € / 26.000 Sk (pôžička poskytnutá žalobkyni)

- záväzok voči L. M. v sume 896,24 € / 27.000 Sk (žalobkyňa zaplatila zo svojich výlučných finančných prostriedkov)

- záväzok voči B. A. v sume 331,94 € / 10.000 Sk (žalobkyňa zaplatila zo svojich výlučných finančných prostriedkov)

- záväzok voči A. K. v sume 876,98 € / 26.420 Sk (žalobkyňa zaplatila zo svojich výlučných finančných prostriedkov). Na základe uvedenej špecifikácie pasív a reflektovaním na uznávací prejav správcu žalobkyňa navrhla, aby predmetom vyporiadania BSM boli aj uvedené spoločné záväzky žalobkyne a žalovaného, ktoré žiadala vyporiadať tak, že: 1) záväzok voči MORRIS, s.r.o. sa žalobkyňa zaväzuje zaplatiť v celosti v sume 5.701,89 € s tým, že žiadala v 1 (2.850,94 €), ktorú by inak mal žalovaný zaplatiť žalobkyni, zohľadniť pri vyporiadavaní aktív BSM, 2) záväzok voči Classinvest Slovakia sa žalobkyňa zaväzuje zaplatiť v celosti v sume 134,77 € s tým, že žiadala v 1 (67,38€), ktorú by inak mal žalovaný zaplatiť žalobkyni, zohľadniť pri vyporiadavaní aktív BSM,

3) záväzok voči J. K. sa žalobkyňa zaväzuje zaplatiť v celosti v sume 863,04 € s tým, že žiadala v 1 (431,52 €), ktorú by inak mal žalovaný zaplatiť žalobkyni, zohľadniť pri vyporiadavaní aktív BSM, 4) záväzky voči p. L. M., p. B. A., p. A. K. spolu vo výške 2105,16 €, ktoré zaplatila žalobkyňa zo svojich výlučných finančných prostriedkov, žiadala v 1 (1052,58 €), ktorú by inak mal žalovaný zaplatiť žalobkyni, zohľadniť pri vyporiadavaní aktív BSM, 5) záväzok žalovaného voči žalobkyni vo výške 12.215,36 € (368.000 Sk), ktorý sa žalovaný na základe čestného vyhlásenia zo dňa 19.05.1998 písomne zaviazal vrátiť a ktorý žalovaný od začiatku konania účinne nepoprel a v konaní je preto nesporné, že išlo o spoločné finančné prostriedky z BSM, ktoré žalovaný použil ako investíciu na svoj individuálny majetok v rámci jeho podnikania a mal by ich inak nahradiť do BSM, žalobkyňa žiadala zohľadniť pri vyporiadavaní aktív BSM. Poukázala pritom na súdnu rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. o pôžičke uzavretá len jedným z manželov a preto ak v o pôžičke vystupuje ako dlžník len jeden z manželov, je zo o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a na jej platnosť nie je potrebný súhlas druhého manžela, nakoľko sa netýka spoločných vecí (požičané peniaze sa ešte len stávajú spoločnou vecou). 6) špecifikované hnuteľné veci (ods. 2. ad b) rozsudku) spolu v sume 53.600 Sk (1779 €), žalobkyňa navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorému súd uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v zmysle žalobného návrhu v znení jeho doplnení. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jedinou spornou otázkou v konaní je preto vyporiadanie Bytu (aktíva patriaceho do BSM), pričom s odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej platí, že „Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške).“ žiadala, aby sa súd výnimočne odklonil od základnej zásady pre vykonanie vyporiadania BSM tak, že podiely oboch manželov sú rovnaké a určil podiely iným pomerom, podľa tzv. zásady disparity. Ako dôvody odklonu a uplatnenia princípu disparity pri vyporiadaní BSM všeobecne uviedla ako príklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu (domácnosť), nepričinil sa, hoci mohol o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí, alebo nadmerne zadlžoval spoločný majetok, alebo situáciu, keď jeden z manželov musel za trvania manželstva uhradiť spôsobenú ujmu, na ktorej sa druhý manžel nijak nepodieľal a ktorá mala negatívny dopad na hospodárenie so spoločným majetkom, tzn. aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil mieru pričinenia sa o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku a starostlivosť o rodinu, avšak nie iba paušálne a mechanicky podľa výšky príjmov toho- ktorého manžela. Východiskové hľadisko rovnosti podielov nemožno zachovať iba výnimočne, ak si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, napr. utrácal spoločné úspory alebo inak poškodzoval rodinu a spoločný majetok nadmerným zadlžovaním alebo povinnosťou nahradiť spôsobenú ujmu tretej osobe. Žalobkyňa pritom poukázala aj na možnosť vyjadriť disparitu nielen percentom alebo zlomkom, ale aj prikázaním veci iba jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom vyporiadať (nález ÚS SR z 13.05.2013, sp. zn. , tiež z 25.11.2014, sp. zn. ). Podľa súdnej praxe by dôvodom na nerovnomerné určenie podielov pri vyporiadaní BSM mohli byť aj také okolnosti, keď „...sa jeden z manželov väčšou mierou zaslúžil o nadobudnutie spoločného bytu a sám platil dlhšiu dobu nájomné a ďalšie platby spojené s bývaním, zatiaľ čo druhý manžel opustil spoločnú domácnosť, neprispieval na úhrady spojené s užívaním bytu a opakovane sa dopúšťal voči členom rodiny fyzického násilia.“ Preto je žalobkyňa toho názoru, že v týchto prípadoch je treba bezpochyby uplatňovať korektív dobrých mravov, pričom je presvedčená, že v predmetnom konaní je v súvislosti s vyporiadaním Bytu v BSM daná výnimka z uplatnenia princípu parity, nakoľko v tomto a aj v rámci iných súvisiacich konaní (civilných či trestných) medzi žalobkyňou a žalovaným boli preukázané viaceré dôvody pre uplatnenie zásady disparity pri vyporiadaní BSM. Konkrétne ako dôvod uviedla, že žalovaný sa opakovane správal k žalobkyni násilne, ešte pred rozvodom nežil v spoločnej domácnosti v Byte so Žalobkyňou a sa z Bytu odsťahoval, o Byt ani čiastočne neprejavoval a neprejavuje akýkoľvek záujem, pričom na Byte boli evidované viaceré ťarchy, ktoré za žalovaného vyplatila žalobkyňa, vrátane kúpnej ceny za Byt, a to všetko ešte v čase, kedy boli už len formálne manželmi. Naopak žalobkyňa Byt nepretržite pred aj po rozvode až do súčasnosti sama užíva, udržiava a na vlastné náklady uhrádza všetky poplatky a dane spojené s vlastníctvom a užívaním Bytu. Na Byte sú aktuálne stále evidované ťarchy v podobe exekučných záložných práv, u ktorých ide o vymáhanie výlučne záväzkov žalovaného a preto žalobkyňa považuje za nespravodlivé, ak by po prikázaní Bytu do jej výlučného vlastníctva musela naďalej znášať tieto ťarchy a navyše vyplatiť žalovanému podiel titulom vyporiadania. Pre žalobkyňu by to znamenalo neprimerané finančné zaťaženie v dôsledku nutnosti úhrady nevyhnutných nákladov na Byt a aj pohľadávok žalovaného, ktorý sa o Byt nikdy nestaral,

k žalobkyni sa správal agresívne a počas manželstva produkoval hlavne dlhy. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že nebolo v konaní sporné, že bez akejkoľvek materiálnej (finančnej) či inej súčinnosti žalovaného zabezpečila a zrealizovala rekonštrukciu Bytu, ktorej náklady boli vo výške 10.000 eur, a to z finančných prostriedkov patriacich do jej výlučného vlastníctva. Ohľadom zásluh o nadobudnutie a udržiavanie Bytu nebolo v konaní sporné, že bezprostredne pred nadobudnutím Bytu bola žalobkyňa v situácii, kedy v čase už len formálneho trvania manželstva, keď žalovaný dlhodobo nežil v spoločnej domácnosti, vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo neplnilo svoj účel, žalobkyňa musela spoločne ako zmluvná strana so žalovaným uzavrieť o prevode vlastníctva Bytu a odkúpiť ho od spoločnosti MEOPTA Bratislava, a. s. „v konkurze“, zastúpenej správcom konkurznej podstaty JUDr. Kollárom, ktorý podmienil uzavretie tým, aby bol žalovaný zmluvnou stranou. V opačnom prípade by neuzavrel a žalobkyňa by bola nútená Byt ihneď opustiť bez možnosti iného dostupného ubytovania. Nakoľko bol žalovaný bol v dobe uzatvorenia už len formálne v právnom postavení manžela žalobkyne, na základe ktorej nadobudli spoločne Byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nepochybné, že nemožno spravodlivo hovoriť o akýchkoľvek zásluhách, čí úmysle žalovaného nadobudnúť a následne udržiavať Byt. Napriek viacerým vyhláseniam žalovaného, že si nebude voči žalobkyni uplatňovať akékoľvek nároky na Byt, tieto vyhlásenia nedodržal. Žalovaný navyše aj na pojednávaní 08.07.2006 potvrdil, že Byt zaťažil viacerými ťarchami - exekučnými záložnými právami zabezpečujúcimi pohľadávky veriteľov žalovaného, čo bol dôsledok jeho nezodpovedného finančného správania, ktoré napokon vyvrcholilo vyhlásením konkurzu formou oddlženia na jeho majetok (uznesenie OS Bratislava I z 27.10.2020, sp. zn.: ). K určeniu ceny vyporiadavaného Bytu žalobkyňa uviedla, že všeobecne platí, že sa vychádza zo stavu veci, v akom sa Byt nachádzal v čase zániku BSM, pričom pri stanovení ceny sa spravidla vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Nakoľko v predmetnej veci od podania návrhu na vyporiadanie BSM v roku 2004 uplynulo takmer 19 rokov a ceny nehnuteľností a bytov (nielen) v Bratislave sa niekoľkonásobne zvýšili oproti trhovým cenám aktuálnym v čase podania návrhu na vyporiadanie BSM, pričom dĺžka súdneho konania na určenie trhovej ceny Bytu v čase vyporiadania BSM nemá vplyv, nie je zanedbateľné, že zo zásady určenia ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania existujú viaceré výnimky a nemožno prehliadať čo sa udialo medzi zánikom BSM a dňom jeho vyporiadania. Žalobkyňa poukázala na to, že pri rozhodovaní o prikázaní veci pri vyporiadaní BSM sa uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno (najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tej strane konania, ktorá ju mala naposledy v držaní, a u ktorej došlo k ich amortizácii, a aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu bola čo najnižšia. Žalobkyňa je preto presvedčená, že všetky uvedené dôvody, ktoré boli v konaní preukázané alebo ani neboli medzi stranami sporné, by mali byť v rámci spravodlivého usporiadania všetkých majetkových vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným zohľadnené s dôrazným akcentom na zásadu ekvity a korektív dobrých mravov, najmä ak je v súčasnosti trhová cena Bytu niekoľkonásobne vyššia. V opačnom prípade by žalovaný získal oveľa väčší prospech pri vyporiadaní aj napriek tomu, že sa na kúpe, udržiavaní a zhodnocovaní Bytu a domácnosti žiadnym spôsobom nepodieľal a nestaral. Okrem toho sa žalovaný sa k žalobkyni správal násilne, čo je opísané napr. aj v Oznámení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2007 (čl.215-220) a v dôsledku svojho dlhodobého nezodpovedného finančného života spôsobil zaťaženie Bytu niekoľkými exekučnými záložnými právami. Preto žalobkyňa navrhovala, aby súd po zohľadnení všetkých uvedených a v konaní preukázaných alebo nesporných skutočností a aj vzhľadom na uznávací prejav žalovaného vo vzťahu k spoločným pasívam, vyporiadal Byt v BSM prikázaním do výlučného vlastníctva Žalobkyne bez uloženia povinnosti zaplatiť Žalovanému náhradu na vyrovnanie podielov (vyrovnací podiel), nakoľko sú na to splnené všetky podmienky vyplývajúce z . Uvedený právny záver a spôsob vyporiadania explicitne podporuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. identický právny názor v skutkovo a právne obdobnej preskúmavanej veci vyslovil aj Ústavný súd SR v Náleze ÚS zo dňa 13.05.2013, sp. zn.: ). Žalobkyňa pre prípad, že sa súd nestotožní s jej právnym názorom a s navrhovaným spôsobom vyporiadania Bytu a uloží žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému vyrovnací podiel za Byt, žalobkyňa trvá na tom, aby súd v takom prípade zohľadnil všetky ad (i) výdavky žalobkyne na Byt (finančné prostriedky na kúpu Bytu v sume 686,78 eur, náklady na rekonštrukciu Bytu v sume 10.000 eur a náklady na Byt v sume 8.687,63 eur), ad (ii) skutočnosti týkajúce sa spoločných záväzkov a pohľadávok (pasíva) pri vyporiadaní BSM a ad (iii) vyrovnací podiel.

33. Dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vysporiadal len tie veci resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy takomto konaní môže súd podľa 153 ods. 2 (teraz ), len pokiaľ ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s (teraz ) a išlo by o vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.9.2004, sp. zn. ).

34. Predmetom vyporiadania BSM v tzv. širšom zmysle, o ktorých súd ďalej konal, sa na základe dispozičného práva strán sporu a existencia, ktorých v čase zániku BSM nebola sporná alebo bola dôkazne v konaní preukázaná, sa stali nasledovné veci :

(a) Aktíva (majetok) patriaci do BSM ku dňu zániku manželstva nehnuteľné veci:

- byt č. XX na C. D. XX N. F. (v hodnote 70.000 €) (b) Pasíva spojené s vyporiadaním BSM (spoločné záväzky a pohľadávky ku dňu zániku manželstva)

- záväzok voči Classinvest Slovakia v sume 134,77 €

- záväzok voči Moris, s.r.o. v sume 5.701,89 € (171.775,11 Sk)

- záväzok voči J. K. v sume 863,04 € (26.000 Sk)

- záväzok voči L. M. v sume 896,24 € (27.000 Sk)

- záväzok voči B. A. v sume 331,94 € (10.000 Sk)

- záväzok voči A. K. v sume 876,98 € (26.420 Sk).

35. Súd nezahrnul do masy BSM hnuteľné veci spolu v cene 53.600 Sk (1.779 €), ktoré žalobkyňa navrhovala vyporiadať prikázaním do výlučného vlastníctva žalovaného s uložením povinnosti vyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel (ods. 29. rozsudku ), nakoľko išlo o veci, ktoré mal nesporne žalovaný odnášať zo spoločnej domácnosti a rozpredávať v období pred rokom 1994 za účelom získania prostriedkov na úhradu rôznych dlhov, okrem iného aj nákladov na byt, spoločnú domácnosť, pôžičky a pod.. Uvedené vyplýva z písomných vyjadrení tak žalobkyne ako aj žalovaného, pričom sporné bolo iba to, či išlo o spoločné veci alebo veci len jedného z manželov, príp. či boli nadobudnuté pred manželstvom alebo z výlučných prostriedkov len jedného z manželov a tiež to, či sa z predaja týchto vecí v tom čase (pred r. 1994) uhrádzali spoločné dlhy a náklady alebo išlo len o dlhy žalovaného. Avšak v každom prípade bolo nesporné, že predmetné hnuteľné veci v čase zániku BSM (k 25.11.2003) reálne netvorili spoločný majetok manželov, neexistovali ako predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže boli takmer 10 rokov pred zánikom BSM rozpredané, resp. odnesené zo spoločnej domácnosti a použité na úhradu vtedajších životných potrieb a dlhov. Tieto hnuteľné veci ku dňu zániku BSM neexistovali ako reálny spoločný majetok manželov a za tohto stavu nemohli preto tvoriť ani súčasť masy BSM a predmet súdneho vyporiadania. Konkrétne malo ísť o písací stroj Consul v hodnote 3000 Sk (99 €), kufríkový šijací stroj Lada v hodnote 8000 Sk (266 €), rádiomagnetofón v hodnote 2200 Sk (73 €), farebný televízor Tesla 445 v hodnote 16000 Sk (531 €), 6 ks zlaté prstene v hodnote 20000 Sk (664 €) a zlaté náušnice v hodnote 4400 Sk (146 €). Napokon v priebehu konania žalobkyňa a žalovaný na pojednávaní súdu dňa 14.05.2012 prehlásili (a aj potvrdili vlastnoručnými podpismi do zápisnice), že ku dňu zániku manželstva rozvodom nevlastnili žiadne spoločné hnuteľné veci, ktoré by mohli byť predmetom BSM a vyporiadania (čl. 303-304, os. 15. a 16. rozsudku).

36. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

37. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

38. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v . 39. Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 40. Podľa , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov podaný od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci v bezpodielovom spoluvlastníctve pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. 41. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 42. Citované zákonné ustanovenia vytvárajú právny rámec usporiadania vzájomných majetkových vzťahov medzi manželmi. Ide o formu majetkového spoločenstva, ktorej existencia je zásadne viazaná na trvanie manželstva. S uzavretím manželstva sú zo zákona spojené významné právne dôsledky v oblasti statusových aj majetkových práv manželov. Majetkové vzťahy medzi manželmi podliehajú zvláštnemu právnemu režimu vzhľadom na účel a funkciu manželstva a spoločenský záujem. Trvanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je viazané na dobu trvania manželstva a jeho zánikom zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a vykoná sa jeho vyporiadanie ( , ďalej len „OZ“).

43. Základnou zásadou vyporiadania je podľa zásada rovnosti podielov (princíp parity), v zmysle ktorej podiely oboch manželov na spoločnom majetku sú rovnaké. Od rovnomerného stanovenia podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné sa odchýliť a podiely manželov na spoločnom majetku určiť v rozdielnom pomere (disparita), avšak len výnimočne, pričom vyporiadanie majetkového spoločenstva medzi manželmi musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti a princípom dobrých mravov ( ).

44. Odklon od rovnosti podielov a uplatnenie disparity, musí byť vždy odôvodnený individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu v súlade s , ktoré ako norma s relatívne neurčitou hypotézou, prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností a zistené konkrétne skutkové okolnosti úvahou súdu premietol do rozsahu, ktorým princíp rovnosti podielov modifikuje a na základe toho určil výšku podielov každého z bývalých manželov. Táto úvaha však nemôže byť ľubovoľná a súd pri nej musí dôsledne prihliadať ku všetkým okolnostiam konkrétneho prípadu a určenie výšky (veľkosti) podielov oprieť a odôvodniť preukázanými skutkovými zisteniami, pričom relevantné sú predovšetkým okolnosti uvedené v (demonštratívny výpočet), ale aj ďalšie relevantné okolnosti, najmä týkajúce sa vzájomných práv a povinností manželov vyplývajúcich z a ďalej sa zohľadňujú predovšetkým 1/ záujem maloletých detí, 2/ zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, 3/ starostlivosť o rodinu, deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, 4/ negatívne okolnosti v manželstve, 5/ príp. ďalšie významné okolnosti. Pre odklon od zásady parity je relevantná miera odlišnosti pričinenia sa každého z manželov na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Prevažná časť odbornej literatúry aj súdnej praxe zastáva názor, že odklon od princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak "je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi", resp. zistenie, že "ten, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti, bol menší, nevyužíval svoje schopnosti a možnosti“, alebo napr, to, že "zvýšené úsilie" jedného z manželov malo za následok nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty". Súdna prax vychádza z toho, že zabezpečovanie starostlivosti o rodinu, deti a spoločnú domácnosť každým z manželov, môže byť uspokojovaná rôznymi spôsobmi. Zabezpečovanie hmotných potrieb rodiny zárobkovou činnosťou, príp. investovaním jedným z manželov, plne kompenzuje zabezpečovanie osobnej starostlivosti o rodinu druhým z manželov a naopak. „Uplatnenie disparity pri vyporiadaní by mohlo založiť to, že jeden z manželov nepracoval, hoci by pracovať mohol, najmä v

prípadoch, keď sa práci vyhýbal“ (rozhodnutia NS ČR v sp. zn. zo dňa 17.04.2013, sp. zn. zo dňa 25.03.2013). Tiež sa v súdnej praxi uplatňuje zásada, že „Pokiaľ sa jeden z manželov počas manželstva staral o deti a obstarával spoločnú domácnosť, nemožno znižovať jeho zásadne rovnaký podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku manželov s argumentáciou, že sa o nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojím zárobkom."( NS ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.01.2012). Je preto potrebné, aby boli preukázané zásluhy manžela na nadobudnutí spoločného majetku natoľko výnimočné, že odôvodňovali nerovnomerné stanovenie podielov, pričom sa zdôrazňuje potreba individuálneho posudzovania každého prípadu z mnohých do úvahy prichádzajúcich hľadísk. Odklon od rovnomerného stanovenia podielov by mal byť preto v konkrétnom prípade vždy odôvodnený mimoriadnymi okolnosťami a jednoznačným preukázaním vyššej, mimoriadnej miery zásluhovosti jedného z manželov na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku.

45. vychádza pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva z toho, že podiely manželov na spoločnom majetku sú rovnaké, dáva však súdom možnosť, aby ich výšku určili aj v inom pomere. Hľadiská, z ktorých súdy pri určovaní veľkosti podielov majú vychádzať, podrobnejšie a vyčerpávajúcim spôsobom nevymedzuje. Je preto vecou úvahy súdu, aby na základe riadne zisteného skutočného stavu veci v rámci vymedzenom ustanovením určil výšku týchto podielov. Pritom táto úvaha nie je ľubovoľná, takže je potrebné určenie výšky podielov oprieť o dostatočne zistený stav a riadne odôvodniť (R 42/1972, s. 139 ods. 2).

46. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných veci zaslúžil len v podstatne menšej miere (Z I, s. 451).

47. Znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie určitej veci, ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil, aby druhému manželovi, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil určitú finančnú sumu. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita môže byť vyjadrená nielen percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, že pokiaľ ide o túto vec, je zaviazaný na finančné vyporiadanie s druhým manželom (rozsudok NS ČR z 25.10.2001, sp. zn. ).

48. V súdnej praxi sa v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva uplatňuje zásada, aby pokiaľ možno so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva či na oddelené bývanie manželov boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držbe a u ktorého došlo k ich amortizácii (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 02.12.2003 sp. zn. ).

49. Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať, akou mierou sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatiť podiel druhému účastníkovi (rozsudok Krajského súdu v Nitre z 24.01.2008, sp. zn. ).

50. Nemožno vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by boli všetky veci prikázané do vlastníctva jedného z manželov, ktorému bolo umožnené vyrovnať celý podiel druhého manžela v peniazoch, pričom výnimočne možno povoliť aj splátky (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.04.2007, sp. zn. ).

51. Na základe uvedených záverov a súvisiacej judikatúry možno zhrnúť, že pri úvahe o použití disparity podielov pri vyporiadaní BSM, je vždy zdôraznená potreba prísneho individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu. Stanovenie nerovnakej výšky podielov možno zásadne uplatniť iba v prípade zjavnej nerovnomernosti účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť, hoci aj realizovanú rôznymi spôsobmi, tzn. len vo výnimočných prípadoch mimoriadnych zásluh jedného z manželov na nadobudnutí spoločného majetku, alebo naopak v prípade, ak jeden z

manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny a spoločného majetku bez prijateľného dôvodu výrazne zanedbával alebo sa dopúšťal konania v príkrom rozpore s dobrými mravmi (napr. opustenie rodiny, domáce násilie jedného z manželov, nadmerné zadlžovanie spoločného majetku jedným z manželov, uväznenie alebo trest odňatia slobody u jedného z manželov a účelnosť využitia vecí v BSM).

52. V danom prípade masu BSM súd ustálil z vecí patriacich do BSM (ods. 34. - 35 rozsudku), ktoré zhodne označili strany sporu, a ktorých existencia ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konaní bola dôkazne preukázaná, resp. nebola sporná a s prihliadnutím na závery súdu uvedené v právoplatných rozhodnutiach v súvisiacich sporoch vedených na bývalom Okresnom súde Bratislava III, konkrétne pod sp. zn. o určenie neplatnosti o prevode vlastníctva Bytu a pod sp. zn. určenia, že je výlučnou vlastníčkou Bytu (ods. 8 až 11. rozsudku). Pri vyporiadaní súd vychádzal z hodnoty vyporiadavaných vecí, v danom prípade aktív (Bytu) a pasív (spoločných záväzkov), podľa ich stavu ku dňu zániku BSM (25.11.2003) a podľa ich hodnoty ku dňu vyporiadania rozhodnutím súdu tak, ako bola ich hodnota preukázaná v rámci dokazovania, resp. nebola sporná na základe zhodných vyjadrení strán sporu. Hnuteľné veci, ktoré v žalobe a jej doplneniach označila žalobkyňa, ku dňu zániku BSM neexistovali ako reálny spoločný majetok manželov, išlo o veci, ktoré boli vynesené zo spoločnej domácnosti, príp. rozpredané a preto neboli ku dňu zániku súčasťou masy BSM a nemôžu byť ani predmetom súdneho vysporiadania BSM. Táto skutočnosť bola v priebehu konania medzi stranami nesporná a vyplývala aj z ich vyjadrení na pojednávaní súdu dňa 14.05.2012.

53. Súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania (odseky 7. až 11., 15. až 20. rozsudku) s použitím vyššie uvedených zásad, vyplývajúcich z ustanovení § 149 ods. 1 a 3 v spojení § 150 Občianskeho zákona a ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorých mal súd v danom prípade za odôvodnené, odkloniť sa od zákonného princípu rovnosti podielov oboch manželov a pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného vychádzal z disparity podielov (ods. 45. až 51. rozsudku).

54. Súd mal v konkrétnom prípade preukázané významné dôvody, resp. mimoriadne okolnosti pre uplatnenie disparity podielov. Konkrétne nebolo sporným, že na nadobudnutí a udržaní Bytu, ako v podstate jediného spoločného majetku žalobkyne a žalovaného, ktorý je predmetom vyporiadania, mala zásadnú zásluhu predovšetkým žalobkyňa, ktorá zabezpečila finančné prostriedky na odkúpenie Bytu (od netere S. K.) a aj na vyplatenie nedoplatkov nájomného (bez čoho by k odkúpeniu Bytu nemohlo dôjsť), nakoľko dokazovaním bolo preukázané, že peniaze od svojej netere S. K. obdržala žalobkyňa dňa 22.04.2002 a sumu 20.690 Sk použila na zaplatenie kúpnej ceny Bytu, čo vyplýva z rovnakého dátumu 22.04.2002 na poštovej poukážke, ktorou uhradila uvedenú sumu Meopte. a.s.. Z ďalších listín (najmä poštových poukážok, prehlásení) vyplývalo, že žalobkyňa dlhodobo sama zabezpečovala úhradu nákladov spojených s užívaním Bytu, resp. uhrádzala nedoplatky (úhrada z 13.05.1998 v sume 27.361 Sk – vodomery + r.1997, úhrada z 11.10.2021 v sume 20.041 Sk Meopte, a.s.) z peňazí získaných z príjmov žalobkyne a žalovaného počas manželstva, resp. z pôžičiek od známych, rodiny, o Byt a domácnosť sa starala a zhodnocovala ho (rekonštrukcia po rozovde). Rovnako bolo nesporné, že žalovaný naopak svojim spôsobom života (neustále požičiavanie peňazí od fyzických aj právnických osôb) a spôsobom podnikania, sa dlhodobo zadlžoval (za trvania manželstva a aj po rozvode), v dôsledku čoho na Byte viazne niekoľko exekučných záložných práv (exekučné konania, záznamy na LV č. XXXX, k.ú. I.), nakoľko svoje záväzky voči tretím osobám nesplácal, na nadobudnutí spoločného majetku (Bytu) sa takmer žiadnym spôsobom nepodieľal a nestaral sa o jeho údržbu, neuhrádzal súvisiace náklady (dane, poplatky, preddavky a pod.), pričom v čase jeho odkúpenia od správcu konkurznej podstaty (zastupujúceho spoločnosť Meopta a.s. v konkurze vlastniacu byt), žalobkyňa a žalovaný boli v rozvodovom konaní, žalovaný sa zo spoločnej domácnosti odťahoval a v Byte žila iba žalobkyňa. Skutočnosť, že obaja bývalí manželia v čase sobáša „mali“ byty nebola preukázaná, nakoľko v oboch prípadoch išlo o nájomný vzťah (u žalobkyni k dvojizbovému bytu na P. E. X N. F. a u žalovaného k trojizbovému družstevnému bytu na D. R. E. XX N. D. O.), pričom v oboch prípadoch pri výmene bytov (resp. prevode členského podielu) získali bývalí manželia finančné prostriedky, ktoré spoločne minuli počas manželstva na domácnosť, úhradu dlhov a pod.. Okrem toho z predložených listín v tomto a v súvisiacich konaniach (čl. 215 až 220) vyplývalo, že žalovaný sa voči žalobkyni dopustil opakovane agresívneho správania, čo možno tiež podradiť pod relevantnú (negatívnu) okolnosť v manželstve, ktorú v zmysle vyššie uvedených a opísaných zásad a východísk pri vyporiadavaní BSM súd zohľadní aj použitím disparity podielov, nakoľko ide o neprípustné správania len jedného z manželov (nešlo

o obojstranné, „štandardné“ správanie oboch manželov) a preto použitie disparity podielov, je aj v súlade s princípom dobrých mravov podľa .

55. Pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné pri úvahe o stanovení výšky podielov zohľadniť aj skutočnosť, že sa účastník v dobe trvania manželstva dopúšťal voči členom rodiny násilného konania (domáceho násilia), pričom treba vziať do úvahy aj jeho intenzitu, dobu trvania a všetky ďalšie okolnosti prípadu, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie veci v súlade s princípom dobrých mravov. Ak však dôjde k násiliu medzi bývalými manželmi až po zániku manželstva, slúžia k ochrane pred ním a na reparáciu vzniknutej ujmy iné právne prostriedky (Ro NS ČR z 27.06.2012, sp. zn. ).

56. S ohľadom na citované rozhodnutie, súd nerovnaký pomer podielov (disparitu podielov) pri vyporiadaní BSM stanovil v rozsahu 2/5 a 3/5 v prospech žalobkyne. Tento rozsah súd považoval za primeraný konkrétnym okolnostiam a preukázaným resp. nesporným zisteniam, na ktoré sa súdu javilo neprimerané, aby súd disparitu podielov uplatnil tak, že by spoločný majetok v hodnote (70.000 eur) a záväzky (v hodnote 8.804,86 eur) prikázal len jednému z manželov (žalobkyni) bez vyrovnacieho podielu (žalovanému). Súd vychádzal z toho, že v konaní mal síce za preukázané, že žalovaný, tak ako bolo vyššie uvedené si počas manželstva nekontrolovane požičiaval peniaze a zadlžoval rodinný rozpočet, avšak zároveň nebolo preukázané, že by žalovaný tieto peniaze používal výlučne na osobnú potrebu, resp. na nekalú činnosť, a to na úkor životnej úrovne žalobkyne (napr. na hazardné hry, alkohol, gamblerstvo a pod.). Z vykonaného dokazovania (výpovedí žalobkyne, žalovaného, svedkyne a z predložených listín) v tomto aj v súvisiacich konaniach vyplývalo, že značnú časť požičaných peňazí predstavovali pôžičky na splatenie predchádzajúcich dlhov, na úhradu životných nákladov, darčeky, dovolenku, lieky a pod., a tieto prostriedky užívali obaja bývalí manželia, neslúžili výlučne iba žalovanému a spotrebovali ich počas manželstva. K pôžičkám (odhliadnuc od tých, ktoré si žalovaný požičiaval v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou a nie sú predmetom vyporiadania) dochádzalo za trvania manželstva a nebolo preukázané, že by ich výlučne spotreboval žalovaný. Z ničoho nevyplývalo, že by žalobkyňa mala počas manželstva taký príjem resp. iný oddelený majetok, z ktorého by požičiavala žalovanému peniaze a z ktorého by sama platila spoločné náklady. Zárobok každého z manželov počas manželstva sú súčasťou spoločného majetku a nemožno hovoriť o pôžičke medzi manželmi, pokiaľ sa nejedná o pôžičku z oddeleného majetku len jedného z manželov. Bolo zjavné, že od začiatku a počas celého manželstva mali žalobkyňa a žalovaný dlhy, ktoré sa navyšovali o rôzne úroky, poplatky a penále a ktoré vznikali z rôznych dôvodov, napr. počas obdobia nezamestnanosti oboch manželov, počas práceneschopnosti a liečenia žalobkyne, nedoplatky na odvodoch a daniach pri podnikateľskej činnosti žalobkyne a žalovaného, ktoré obaja manželia uhrádzali zo spoločných peňazí, resp. pôžičiek. To znamená, že dôvodom pôžičiek a množstva dlhov, ktoré si manželia brali od fyzických a právnických osôb, bol aj ich spôsob hospodárenia a životného štýlu pri nízkych príjmoch oboch bývalých manželov. Rovnako nebolo preukázané, že by žalobkyňa pred manželstvom alebo počas manželstva mala/nadobudla majetok do výlučného vlastníctva, ktorý by slúžil na zabezpečenie spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania, tzn. najmä Bytu. Prostriedky, z ktorých uhradila kúpnu cenu a nedoplatok na nájomnom síce získala od netere S. K. a súd túto okolnosť zohľadnil v rámci rozhodovania o prikázaní Bytu do výlučného vlastníctva a neuplatnení zákonnej parity podielov (ale výnimočne disparity podielov), avšak pred súdom bolo preukázané, že išlo o spoločný záväzok oboch manželov, ktorý počas manželstva sčasti uhradili a z časti predstavuje spoločný záväzok, ktorý je predmetom vyporiadania. Preto nemožno hovoriť o takej mimoriadnej zásluhovosti žalobkyne o nadobudnutie spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku BSM predstavoval Byt, pre ktorú by fakticky žalovanému neprináležal na spoločnom majetku žiadny podiel. K tvrdeniam žalobkyne, že peniaze na kúpu Bytu a úhradu nedoplatku na nájme od netere S. K., resp. ich časť boli darom, neboli v tomto a ani v súvisiacom konaní (sp. zn. ) preukázané, nakoľko žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že neter výlučne len jej darovala peniaze na kúpu Bytu. Naopak z Čestného prehlásenia J. K. zo dňa 29.04.2003 vyplývalo, že všetky peniaze žalobkyni požičala. Išlo o finančnú pôžičku za trvania manželstva, vynaloženú na spoločné záväzky (nedoplatok na nájomnom) a spoločný majetok (kúpu Bytu za trvania manželstva). Okrem toho súd pri výpočte sumy vyrovnacieho podielu žalovaného zohľadnil (odrátal) pomernú časť spoločných záväzkov žalovaného (4.402,43 eur), ktoré prikázal v celosti žalobkyni. Čo sa týka ďalšieho dôvodu uplatnenia disparity podielov - agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni, súd tento dôvod rovnako vzal do úvahy s prihliadnutím na konkrétne preukázané okolnosti a intenzitu tohto správania žalovaného, pričom rovnako nepovažoval za primerané uplatniť disparitu

podielov žalobkyňou navrhovaným spôsobom prikázaním Bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne bez určenia vyrovnacieho podielu žalovanému. Súd zohľadnil, že v konaní nebolo preukázané, že by išlo o štandardné správanie žalovaného počas celého trvania manželstva takej intenzity, aby ho bolo možné označiť za „domáce násilie“, nakoľko takáto skutočnosť nevyplývala ani zo skutkových tvrdení žalobkyni v tomto a ani iných konaní a ani z výsledkov vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní na základe podnetu žalobkyne. Z dokazovania vyplývalo, že počas trvania manželstva išlo o niekoľko prípadov agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni, do ktorého eskalovali časté hádky medzi žalobkyňou a žalovaným počas ich manželstva, často zrejme pre neschopnosť oboch manželov riešiť finančné problémy. Z predloženého oznámenia prokurátorky Generálnej prokuratúry SR zo dňa 26.10.2007, č. IV/4 GPt 99/07-5 (čl. 2015 až 220) vyplývalo, že žalobkyňa opakovane dala podnet na žalovaného a obvinila ho fyzického a psychického týrania, pričom prokurátorka preskúmala vyšetrovací spis, uznesenie vyšetrovateľa polície a aj spisy dozorového okresného prokurátora a dohľadového krajského prokurátora, podľa ktorých vyšetrovateľ stíhanie žalovaného zastavil, nakoľko nebolo zistené, že by žalobkyňou opísané konanie žalovaného bolo trestným činom. V oznámení GR SR sa konštatuje, že prokurátorka po oboznámení sa s dôkaznou situáciou zistila, že žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie počas prebiehajúceho rozvodového konania, pred vynesením rozsudku. Z troch lekárskych správ za sedem rokov, na ktoré žalobkyňa odkazovala, vyplývajú len drobné poranenia poškodenej, pričom vznik alergie na roztoče a astmy, ktorú spájala žalobkyňa s manželskými hádkami, nebola preukázaná. Ani z výpovedí žalobkyňou navrhnutých svedkov nevyplývali usvedčujúce skutočnosti, pričom naopak svedok H. M. potvrdil hlučnosť susedských hádok medzi žalobkyňou a žalovaným a väčšiu intenzitu pripísal práve žalobkyni. Nebolo preukázané psychické týranie žalobkyne v dôsledku nadmernej žiarlivosti žalovaného a zneužívania psychickej závislosti žalobkyne na žalovanom, pričom primárnym dôkazom pre orgány činné v trestnom konaní bol znalecký posudok z odboru zdravotníctva , odvetvie psychiatria, z ktorého záveru vyplývalo, že žalobkyňa má zmiešanú poruchu osobnosti, trpí liekovou závislosťou a žalovaný ako vtedajší manžel ohrozoval jej psychické zdravie tým, že u nej vyvolával napätie, obavy a strach. Zároveň však žalobkyňa neutrpela vplyvom tohto konania žalovaného psychiatrickú diagnózu. Z posudku a iných lekárskych správ vyplývalo, že osobnostnú štruktúru žalobkyne charakterizuje podráždenosť, konfliktogénnosť a hašterivosť, je emotívne nestabilná so sklonom k impulzivite s histriónskymi črtami. Prokurátorka konštatovala, že na základe vyšetrovania je nepochybné, že medzi žalobkyňou a žalovaným dochádzalo v priebehu manželstva k hádkam, ktorých impulzom bola najmä ich zlá finančná situácia a spôsob, akým ju riešili. Tieto vzájomné hádky medzi žalobkyňou a žalovaným vyústili trikrát počas siedmich rokov do násilného závažného konania, ktorého sa dopustil žalovaný voči žalobkyni a ktoré bolo evidované lekárom. Avšak poranenia žalobkyne nemali charakter ani ľahkej ujmy na zdraví v zmysle . Z toho dôvodu v danom prípade tieto manželské hádky, ojedinele spojené s fyzickými útokmi so vznikom drobných poranení, bez akýchkoľvek náznakov syndrómu týranej osoby a bez zistenia psychických následkov u žalobkyne, nepostačovali pre obžalovanie žalovaného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa . Preto s odkazom aj na tieto zistenia v rámci trestného konania dospel súd k názoru, že intenzita agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni nedosahovala takú mieru jednostranného násilného konania, ktorú by bolo možné v porovnaní s inými obdobnými prípadmi podradiť pod dôvod pre uplatnenie disparity podielov spôsobom, aby celý podiel získal len jeden z manželov (žalobkyňa) bez vyrovnania podielu vo vzťahu k druhému manželovi (žalovanému).

57. Nakoľko pod vyporiadaním sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, potom platí, že v rovnakom pomere ako sa manželia podieľajú na spoločnom majetku sa podieľajú aj na spoločných dlhov. To znamená, že obdobne ako pri vyporiadaní aktív v majetku, sa vychádza z hľadísk uvedených v aj pri vyporiadaní spoločných dlhov a záväzkov (pasív).

58. Z aktuálnej judikatúry (NS SR sp. zn. ) „Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočíta ich plnej výške).“

59. Ako už bolo uvedené predmetom vyporiadania BSM je len ten majetok, ktorý existoval ku dňu zániku manželstva ako spoločný majetok. Pokiaľ sa v rámci vyporiadania BSM okrem vecí tvoriacich súčasť BSM vyporiadajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok

a záväzkov (dlhov) manželov, ktoré vznikli za trvania BSM a v súvislosti s ním, ide o vyporiadanie BSM v tzv. širšom zmysle, pričom sa na vyporiadanie pohľadávok a záväzkov aplikujú ustanovenia a za použitie analógie v zmysle . Spoločné majetkové pohľadávky a záväzky sa v rámci vyporiadania prikazujú rovnako, ako veci patriace do BSM a to spravidla tak, že ich na seba vezme alebo sa nimi zaťaží len jeden z manželov. Neprihliada sa na už uhradený dlh alebo zaniknutú pohľadávku za trvania manželstva (iba ak by boli uhradené z výlučných prostriedkov len jedného manžela), ale iba na splatné pohľadávky a dlhy, ktoré ku dňu zániku manželstva existujú a neboli uspokojené. Ak ku dňu vyporiadania BSM nie je spoločný dlh uhradený, vyporiadava sa len splatná časť dlhu s príslušenstvom a prikáže sa k úhrade niektorému z manželov, ku dňu vyporiadania. Pokiaľ sa niektorý z manželov po zániku BSM podieľal na zaplatení spoločného dlhu zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu podľa druhá veta . To znamená, že ak ku dňu vyporiadania BSM spoločný dlh, ktorý pôvodne ku dňu zániku manželstva existoval, bol uhradený len jedným z manželov z jeho výlučných prostriedkov, súd prihliadne na túto okolnosť a splatnú časť dlhu s príslušenstvom zohľadní pri vyporiadaní v rámci vyrovnacieho podielu. V zmysle právnej úpravy sa vyporiadanie pohľadávok a záväzkov manželov vykonáva iba medzi manželmi, nie vo vzťahu k tretím osobám. Práva tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM zostávajú vyporiadaním spoločných práv a záväzkov manželov nedotknuté. Zo zásady ochrany práv tretích osôb vyplýva, že manželia ako solidárni dlžníci nemôžu jednostranne zasahovať do práv svojich veriteľov a pokiaľ nedôjde k uzavretiu osobitnej dohody s veriteľom, manželia sú voči veriteľovi naďalej zaviazaný tak, ako pred vyporiadaním. Potom pokiaľ veriteľ vymôže dlh len od jedného z manželov, druhému z manželov, ako solidárnemu dlžníkovi vzniká právo požadovať od druhého manžela náhradu, podľa princípu rovnosti podielov a v tom rozsahu nárok na plnenie ( ). Pokiaľ takýmto spôsobom vznikla pohľadávka tretej osoby voči manželom je dôležité, či táto pohľadávka existuje v dobe zániku BSM a potom sa môže vykonať aj jej vyporiadanie podľa , v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle, tak ako to bolo uvedené vyššie.

60. Ku dňu vyporiadania BSM, mal súd aj pri absencii popretia týchto skutkových tvrdení a aj podľa predložených dokladov za nesporne preukázanú existenciu spoločných záväzkov bývalých manželov za trvania manželstva (bez záväzkov, ktoré vznikli výlučne žalovanému), tak ako boli ustálené v ods. 35 rozsudku a predstavovali ku dňu zániku BSM čiastku spolu 8.804,86 eur, ktorá jej bola súdom v celosti prikázaná (výrok II.) a to tak v časti, ktorú už žalobkyňa uhradila (896,24 € + 331,94 € + 876,98 €) ako aj v ostatnej časti (5.701,89 € + 134,77 € + 863,04 €). Na základe toho žalobkyni vznikol v rámci tzv. širšieho vyporiadania, nárok požadovať od žalovaného uhradenie polovice dlhu, splatného ku dňu zániku BSM a povinnosť voči tretím osobám uhradiť spoločné záväzky v celosti.

61. Ohľadom ceny vecí patriacich do vyporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva, uplatňuje sa zásada, že sa pri určení ceny vychádza zo stavu veci, v akom sa nachádzala v čase zániku BSM, avšak z ceny v čase kedy sa vyporiadanie vykonáva. Napriek tomu, že všeobecná cena Bytu sa na trhu nehnuteľností od podania návrhu (2004) ku dňu vyporiadania súdom (2024) niekoľkonásobne zvýšila (v roku 2012 sa cena Bytu pohybovala okolo 30.000 eur, v roku 2020 okolo 60.000 eur a v roku 2024 sa cena starších, nerekonštruovaných jednoizbových bytov/garsóniek v danej lokalite v F. pohybovala od 85.000 do 115.000 eur), táto okolnosť nie je kritériom pre zohľadnenie ceny Bytu pri vyporiadavaní BSM a určení výšky vyrovnacieho podielu. Pokiaľ ide o spoločný majetok, jeho hodnota môže ku dňu vyporiadania BSM súdom narásť a preto pokiaľ jeden z manželov získa spoločnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, tzn. v rádovo vyššej hodnote akú mala v čase zániku BSM, táto hodnota sa premietne aj do vyrovnacieho podielu. Preto čo sa týka hodnoty Bytu, súd vychádzal z ceny 70.000 eur, ktorá bola medzi stranami ustálená v priebehu konania, pričom vychádzala zo súpisovej hodnoty Bytu vo výške 70.000,00 eur (podľa súpisu majetku všeobecnej podstaty žalovaného v konkurze č. k. , zverejnené v Obchodnom vestníku č.30/2021 dňa 15.02.2021 - zapísaný spoluvlastnícky podiel žalovaného v hodnote 35.000 eur) a ako minimálna cena primerane korešpondovala s hodnotou porovnateľných nehnuteľností na realitnom trhu (starších, nerekonštruovaných). Rovnako v konaní nebola sporná výška spoločných záväzkov, tak ako bola ustálená priebehu konania (odsek 34. body a) a b) rozsudku).

62. V danom prípade žalobkyňa žiadala, aby súd pri vyporiadaní BSM a aplikácii zohľadnil ako významnú okolnosť to, že Byt rekonštruovala za sumu 10.000 eur z vlastných prostriedkov. K tomuto refundačnému nároku žalobkyne súd uvádza, že v zmysle druhej vety , pri vyporiadaní BSM, je síce každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, avšak ide o prípady, keď k takejto investícii do spoločného majetku došlo za trvania manželstva a ide o investíciu z výlučných finančných prostriedkov len jedného manžela z jeho oddeleného majetku. V danom prípade ani jedna podmienka nebola preukázaná. Žalobkyňa nepreukázala, že by rekonštruovala Byt za trvania manželstva a nepreukázala ani to, že by za trvania manželstva vykonávala rekonštrukciu zo svojich výlučných prostriedkov použila sumu 10.000 eur. Naopak z dokazovania vyplývalo, že počas celého manželstva žalobkyňa nemala žiadny vlastný majetok (tzn. buď nadobudnutý pred manželstvom alebo počas manželstva darom, dedením a pod.). Súd pri vyporiadaní BSM môže vyporiadať iba také hodnoty a investície, ktoré tvoria súčasť BSM ku dňu jeho zániku. Pri existujúcej pohľadávke ku dňu zániku manželstva, súd potom rozhoduje, komu z manželov túto pohľadávku voči tretím osobám prikáže a v akej hodnote. Pokiaľ žalobkyňa rekonštruovala Byt po zániku BSM, túto okolnosť nemožno zohľadniť pri jeho vyporiadaní, naviac keď sama Byt dlhodobo užívala a amortizovala. Rovnako túto investíciu do Bytu (rekonštrukciu) súd nemohol zohľadniť ani pri určení ceny vyporiadavaného Bytu, nakoľko sa vychádza zo stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM. Individuálne okolnosti v zmysle , ako normy s relatívne neurčitou hypotézou, sa môžu premietnuť predovšetkým do úvahy súdu o výnimke z princípu parity a prelomení tejto zásady rovnosti pri vyporiadaní majetku v BSM a do rozsahu, ktorým princíp rovnosti podielov modifikuje a uplatní pri určení výšky podielov manželov disparitu (ide najmä o okolnosti pričinenia sa o nadobudnutie majetku, jeho zveľadenie a ďalšie významné okolnosti), ich zohľadnenie však nemôže byť ľubovoľné, ale len v rámci zákona. To znamená, že tieto okolnosti musia súvisieť s vecami tvoriacimi majetok v BSM a vecami patriacimi do oddeleného majetku niektorého z manželov. Tieto predpoklady v danom prípade neboli naplnené. To, že žalobkyňa Byt po zániku BSM sama užívala, udržiavala a zveľaďovala, súd zohľadnil pri rozhodovaní o prikázaní Bytu do jej výlučného vlastníctva a pri uplatnení výnimky zo zásady parity podielov pri vyporiadaní BSM. Súd v tejto otázke odkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov všetkých stupňov (napr. aj závery uvedené v uznesení ÚS SR .

63. Súd v tejto súvislosti pripomína, že právnou úpravou podľa (v danom prípade v spojení s ) bol zavedený princíp formálnej pravdy, čím sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na , a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu, a za riadne plnenie si svojich povinností, v súvislosti s vedením súdneho konania. Podľa majú strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a pokiaľ sú sporné ich aj preukázať. Táto dôkazná povinnosť strán sporu v civilnom sporovom konaní, tzv. dôkazné bremeno, spočíva takmer vždy na strane v postavení žalobcu, ktorý je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, resp. sporné skutočnosti, o ktoré opiera uplatnený nárok (, a nasl. ). Ak strana sporu svoje tvrdenia, (vyjmúc tie, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné) nepreukáže, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa tak dostal do tzv. dôkaznej núdze, nakoľko súdu nepredložil alebo nemohol predložiť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa ním tvrdené a zároveň medzi stranami sporné skutočnosti, rozhodujúce (relevantné) pre výsledok sporu, preukázali.

64. V zmysle uvedeného súd pri rozhodovaní o rozdelení vyporiadavaných vecí prihliadol na ich účelné využitie a to, že žalobkyňa v Byte dlhodobo (viac ako 20 rokov) býva, stará sa oň a uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním, nakoľko žalovaný sa krátko pred rozvodom z Bytu odsťahoval, pričom otázka prikázania Bytu do výlučného vlastníctva žalobkyni medzi stranami ani nebola sporná. V danom prípade však nebola preukázaná dostatočná bonita žalobkyne na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovanému. Žalobkyňa ani žalovaný nedisponujú žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uhradiť vyrovnací podiel a aj s ohľadom na ich vek, nie je predpoklad, že by za týmto účelom mohli získať prostriedky napríklad z bankového úveru. Nepriaznivé majetkové pomery žalovaného, zaťažené mnohými exekúciami vyplývajú z faktu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz oddlžením. Rovnako neboli v konaní sporné osobné a sociálne pomery žalobkyne. Preto súd Byt s príslušenstvom a spoločné záväzky prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne (čo nebolo medzi stranami v priebehu konania

sporné) a zároveň uložil povinnosť žalobkyni vyplatiť žalovanému príslušnú sumu na vyrovnanie jeho podielu pri disparite podielov 2/5 ku 3/5 z celku v prospech žalobkyne.

65. Súd preto pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v tzv. širšom zmysle, vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, s použitím uvedených zásad vyplývajúcich z ustanovení § 149 ods. 1 a 3 v spojení § 150 Občianskeho zákona a ustálenej súdnej praxe, pri uplatnení výnimky zo zákonného princípu rovnosti podielov oboch manželov, tzn. pri uplatnení disparity podielov, bez preukázaných dôvodov na uplatnenie práva na refundačnú náhradu žalobkyne. Na základe uvedeného, súd hodnotu aktív masy BSM ustálil spolu v sume 70.000 eur (hodnota Bytu), pri disparite podielov 2/5 žalovaného ku 3/5 žalobkyne, predstavuje podiel každého z bývalých manželov na spoločnom majetku ku dňu zániku BSM (hodnota aktív): u žalobkyne sumu 42.000 euro (hodnotu 3/5 aktív masy BSM) a u žalovaného sumu 28.000 (hodnotu 2/5 aktív masy BSM). Hodnota pasív masy BSM (nesplatená suma spoločných záväzkov ku dňu zániku manželstva), ktorú súd ustálil vo výške v sume 8.804,86 eur, pričom podiel každého z bývalých manželov na pasívach predstavoval sumu 4.402,43 eur, ku dňu zániku BSM.

66. Potom pri disparite podielov výpočet vyrovnacieho podielu žalovaného je rozdiel medzi aktívami (28.000 eur) a pasívami (4.402,43 eur) žalovaného, ktoré pri prikázaní aktív a pasív v celosti žalobkyni (celého spoločného majetku a všetkých spoločných záväzkov žalobkyni, existujúcich ku dňu zániku BSM podľa výrokov I. a II. rozsudku), predstavuje sumu 23.597,57 eur, ktorú súd určil na vyrovnanie podielu žalovaného pri vyporiadaní BSM v širšom zmysle a pri disprarite podielov 2/5 k 3/5 v prospech žalobkyne.

67. Nemožno vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by boli všetky veci prikázané do vlastníctva jedného z manželov, ktorému bolo uložené vyrovnať celý podiel druhého manžela v peniazoch, pričom výnimočne možno povoliť aj splátky. (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19.04.2007, sp. zn. )

68. Vzhľadom na preukázané okolnosti, súd tento spôsob považoval za najvhodnejší spôsob vyporiadania, s ohľadom na spravodlivé usporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov po zániku BSM, pričom žalobkyni vzhľadom na jej preukázané sociálne a osobné pomery, umožnil vyrovnací podiel splácať žalovanému formou splátok po 500 eur mesačne .

69. Pre úplnosť súd uvádza, že námietku právneho zástupcu žalobkyne o nedostatku procesnej subjektivity správcu a tým namietanú absenciu jednej z procesných podmienok v zmysle v spojení s , považuje za nedôvodnú. Advokát žalobkyne v tejto súvislosti namietal aj postup súdu po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného s odkazom na komplexnosť právnej úpravy konkurzu formou oddlženia a riešenia otázok prebiehajúcich súdnych konaní po vyhlásení konkurzu, výlučne podľa , ktoré neobsahuje odkaz na subsidiárne použitie a preto mal súd ďalej konať so žalovaným ako procesnou stranou a nie so správcom konkurznej podstaty, nakoľko neupravuje možnosť vstupu správcu do už začatého konania o vyporiadaní BSM namiesto úpadcu, ak k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo pred vyhlásením konkurzu na majetok (aspoň) jedného z manželov. Preto ani súhlas správcu na pokračovanie v konaní nemohol procesne založiť jeho postavenie strany v konaní namiesto žalovaného. Túto námietku vzniesol právny zástupca žalobkyne po tom, čo správca konkurznej podstaty navrhol uzavrieť dohodu podliehajúcu schváleniu súdom v zmysle (v spojení s ), s ktorou nesúhlasil z dôvodu, že nie je možné v súdnom konaní uzavrieť so správcom konkurznej podstaty zmier. Podľa súdu, takýto názor je v príkrom rozpore s právnou úpravou podľa , konkrétne s ustanovením podľa ktorého, ako v danom prípade úpadcovo (žalovaného) bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred vyhlásením konkurzu a ak sa už začalo konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa doposiaľ právoplatne neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu. Zároveň podľa a v nadväznosti na veta druhá sa takéto konanie (týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi) sa prerušuje a pokračuje sa v ňom na návrh správcu ( a ), pričom ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadalo, treba vykonať jeho vyporiadanie ( veta druhá). Zároveň je v zmysle správca oprávnený vyporiadať BSM aj dohodou, ktorá však vyžaduje na účinnosť schválenie príslušným súdom. Účinky vyhlásenia konkurz sú v upravené v druhej časti, v piatej hlave (), za predpokladu, že neustanovuje v ďalších ustanoveniach inak, pričom osobitne je

v tejto časti upravený aj postup pri vyhlásení konkurzu v súvislosti so zánikom BSM (či už vyhlásením konkurzu alebo pred vyhlásením konkurzu a to v prípadoch keď sa súdne konanie o vyporiadanie BSM začalo alebo nezačalo). Štvrtá časť, na ktorú odkazoval právny zástupca žalobkyne upravuje postup pri oddlžení dlžníka (konkurzom alebo splátkovým kalendárom), pričom v § 167e upravuje postup pri konaniach, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b), tzn. nevzťahuje sa na konanie o vyporiadanie BSM.

70. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 71. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 72. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 73. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd postupoval podľa citovaného ustanovenia s prihliadnutím na predmet sporu (vyporiadanie BSM) a skutočnosť, že pre rozdielne postoje oboch bývalých manželov k spôsobu vyporiadania BSM, je rozhodnutie súdu o vyporiadaní predpokladaným právnym prostriedkom v záujme oboch strán, ktoré majú tak aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu v takomto spore a tiež na konkrétne okolnosti v danom prípade, kedy obe strany sporu boli s ohľadom na prekladané návrhy na vyporiadanie BSM čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné. Preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania voči druhej strane.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (ust. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.