Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1C-96-2018.pdf
PDF · 73.74 KB
Case nature
Subarea
1C/96/2018
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobkyne A.. Y. O., K.. M., X.. XX.XX.XXXX, L. F. X. XXXX/XXA, XXX XX L., zastúpenej Mgr. Martinom Černákom, advokátom so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanej H.. C. M., X.. XX.XX.XXXX, L. E. H. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou, advokátska kancelária so sídlom Nám. 1. mája 11, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 27.267,83 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 27.267,83 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy tohto konania.
2. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd) rozsudkom č. k. 1C/96/2018-334 zo dňa 25.11.2019 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 27.267,83 eur s úrokom vo výške 2,10 % ročne od 24.02.2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 27.267,83 eur od 23.04.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
3. Žalovaná podala proti predmetnému rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5Co/102/2020-442 zo dňa 03.08.2021 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Dňa 08.08.2022 bolo súdu doručené podanie, prostredníctvom ktorého zobrala žalobkyňa podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadala súd, aby konanie zastavil.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 17.08.2022 uviedla, že súhlasí so späťvzatím žaloby, ako aj so zastavením konania a navrhuje súdu zákonný postup ohľadom rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Okrem iného žalovaná uviedla, že počas celého konania musela vyvíjať aktívnu procesnú obranu a v dôsledku jej procesnej obrany v konaní jej vznikli preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s bránením svojho práva. Nebyť včasnej procesnej obrany žalovanej v konaní, nepodaním odporu proti platobnému rozkazu, došlo by k nezákonnému postihu žalovanej za nárok žalobkyne, ktorý nemá právne opodstatnenie. Žalobkyňa neakceptovala procesnú obranu žalovanej, stalo sa tak až po ďalšom procesnom vyjadrení žalovanej, kedy svoj dispozičný prejav žalobkyňa učinila. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa podala nedôvodnú žalobu, pretože žalovaná až v mimosúdnej korešpondencii zo dňa 15.04.2018 namietala existenciu zmluvy o pôžičke, vôbec jej uzavretie, výšku, splatnosť, kedy, akým spôsobom bola
poskytnutá v samotnom odpore neuznávala nárok žalobkyne, nakoľko neboli preukázané podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Na základe uvedeného žalovaná navrhla aby jej súd priznal trovy konania v rozsahu 100 %, ktorých výška bude predmetom osobitného rozhodovania a priznania na základe uznesenia súdu.
6. Podľa §144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd má za nesporné, že žalobkyňa zobrala podanú žalobu v celom rozsahu späť. Na základe uvedeného v súlade s dispozičným prejavom žalobkyne a súhlasom žalovanej súd konanie zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, ktorá zo strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
14. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 256 ods. 1 CSP ako aj skutkových okolností daného konania. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP modifikuje v otázke náhrady trov konania všeobecnú zásadu úspechu vo veci zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Trovy konania je teda povinná nahradiť tá zo strán, ktorá procesne zavinila zastavenie konania. Pojem procesné zavinenie, použitý ustanovením § 256 CSP, sa tak posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie uvedenej zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Štandardným prípadom zastavenia konania je zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby, tak ako tomu bolo aj v danom konaní. V zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách, aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne platí, že pokiaľ žalobca zoberie svoju žalobu späť, zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť žalovanému trovy konania (napr. NS SR, sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba žeby bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn.7MCdo/4/2010). Predpokladom pre právny záver súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú) povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia (keď je nesporné, že by ďalšie konanie viedlo k zamietnutiu jeho žaloby z dôvodu zániku záväzku žalovaného jeho splnením). Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby
žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením.
15. Za danej procesnej situácie súd konštatuje, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania. Náhradu trov konania v plnom rozsahu preto súd priznal žalovanej. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.