Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-96-2018.pdf
PDF · 92.46 KB
No categories available
1C/96/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobkyne A.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X. XXXX/XXA, XXX XX L. - K., zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Čučmianska 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanej H.. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. H. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 27.267,83 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobkyni 27.267,83 Eur s úrokom vo výške 2,10 % ročne od 24. 02. 2018 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 27.267,83 Eur od 23.04.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd ďalej z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 27.267,83 Eur s prísl. a nahradiť trovy tohto konania. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanej poskytla v súhrne pôžičku vo výške 30.828,83 Eur s úrokom vo výške 2,1 % ročne, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť v mesačných splátkach minimálne vo výške 200,- Eur. Na termíne splatnosti sa dohodli do 31.12.2016. Poskytnuté finančné prostriedky žalovaná čiastočne jej vrátila, a to vo výške 3.561,- Eur.
2. Podstatou vzniku zmluvy o pôžičke bola insolventnosť žalovanej, z ktorého dôvodu vo svojom mene, avšak na účet žalovanej čerpala finančné prostriedky pre žalovanú od viacerých nebankových subjektov. Predmetom zmluvy o pôžičke bol záväzok žalobkyne poskytnúť čerpané finančné prostriedky žalovanej a oproti tomu záväzok žalovanej tieto poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach a v termínoch splatnosti. Žalovaná napriek výzve požičanú sumu doposiaľ nevrátila.
3. Žalobkyňa zároveň predložila žiadosť o splatenie úveru adresovanej žalovanej od Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Bratislava, a to vo výške 3.125,03 Eur. Ďalej predložila potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 06.06.2015 na sumu 200,- Eur, zo dňa 10.06.2015 na sumu 2.925,40 Eur, zo dňa 08.06.2015 na sumu 272,08 Eur, zo dňa 10.06.2015 na sumu 5.076,02 Eur, zo dňa 02.12.2015 na sumu 562,42 Eur, zo dňa 08.06.2015 na sumu 45,41 Eur. Ďalej predložila výpis z bežného účtu, z ktorého vyplýva, že pre nebankové subjekty bola prevedená celkom suma 21.632,59 Eur, a to na splatenie dlhov žalovanej.
4. Zo správy od ČSOB vyplýva, že z účtu žalobkyne bola prevedená suma 300,- Eur dňa 06.08.2015, suma 140,- Eur dňa 13.02.2015, suma 383,95 Eur dňa 07.04.2015, suma 1.100,- Eur dňa 06.10.2015,
suma 100,- Eur dňa 07.04.2015, suma 1.050,- Eur dňa 06.07.2015, suma 2.150,- Eur dňa 06.11.2015, suma 1.100,- Eur dňa 07.09.2015, suma 1.070,- Eur dňa 07.12.2015, suma 50,- Eur dňa 10.03.2014, suma 350,- Eur dňa 20.05.2014, suma 20,- Eur dňa 24.07.2015, suma 20,- Eur dňa 23.05.2014, suma 30,- Eur dňa 24.03.2014, suma 102,28 Eur dňa 22.04.2014, suma 50,- Eur dňa 16.07.2014, suma 70,- Eur dňa 21.03.2014, suma 80,- Eur dňa 19.08.2014, suma 430,- Eur dňa 05.05.2014, suma 200,- Eur dňa 24.02.2014, suma 250,- Eur dňa 14.04.2014, suma 200,- Eur dňa 08.04.2014, suma 250,- Eur dňa 12.05.2014, suma 200,- Eur dňa 31.03.2014, suma 400,-Eur dňa 14.03.2014, suma 50,- Eur dňa 22.01.2014, suma 500,- Eur dňa 13.03.2014, suma 100,- Eur dňa 04.02.2014, suma 300,- Eur dňa 16.01.2014, suma 100,- Eur dňa 20.02.2014, suma 100,- Eur dňa 28.02.2014, suma 50,- Eur dňa 04.03.2014, suma 30,- Eur dňa 17.01.2014 na účet žalovanej.
5. Z účtu žalobkyne vedenej vo VÚB, a.s. bola prevedená pre žalovanú celkom suma 330,60 Eur.
6. Žalobkyňa predložila súdu Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretú dňa 25.05.2015 s VÚB banka, a.s. Bratislava, z ktorej vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 50.400,- Eur.
7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe a žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu 27.267,83 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že ona uzatvárala so žalovanou zmluvu o pôžičke v roku 2015 s tým, že išlo o sumu 30.828,83 Eur. Oni sa vtedy dohodli, že túto pôžičku vráti najneskoršie do konca roka 2016. Ona mala vedomosti o tom, že matka má podlžnosti voči bankovým aj nebankovým subjektom a na základe toho bola vyčíslená táto suma s tým, že ona vedela o jej dlhoch vo výške 21.632,59 Eur, ovšem do sumy 30.828,83 Eur. Táto suma je vyššia, pretože ona matke požičiavala od roku 2011 s tým, že tieto pôžičky jej nevrátila a preto bola suma započítaná. Má k dispozícii výpisy zo svojho účtu, kde za matku uhrádzala splátky úveru a to pre bankové a nebankové subjekty, čo bola suma 21.632,59 Eur. Nakoľko matka do konca roku 2016 tento dlh nesplatila, ona podávala túto žalobu. Matka jej vrátila sumu 3.561,- Eur. Okrem toho ona si zobrala hypotéku a s matkou sa dohodli, že ona bude z časti splácať a to mesačne sumu 155,- Eur. Kvôli tomu, že splátky neuhrádzala, ich vzťahy sa veľmi zhoršili. V čase, keď splácala za matku úvery, ona pracovala vo firmy A. L., kde mala hrubý príjem 2.350,- Eur. O tejto pôžičke vedel jej priateľ, ako aj jej otec.
8. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 30.07.2018, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni 27.267,83 Eur s úrokom 2,10 % ročne od 24.02.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 23.04.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
9. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že 27.03.2018 žalobkyňa ju vyzývala na zaplatenie dlhu vo výške 27.267,83 Eur. Žalobkyňa podľa žalovanej doposiaľ nepreukázala obsah ústnej zmluvy o pôžičke, preto nárok žalobkyne neuznáva.
10. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ona nepopiera, že žalobkyňa splácala úvery, ovšem to nebolo len pre ňu, ale pre celú rodinu. Žalobkyňa v tom čase nebývala s ňou v spoločnej domácnosti, ale bývala v L.. Jej manželstvo s otcom žalobkyne bolo rozvedené v auguste 2015. Má vedomosti o tom, že žalobkyňa splácala aj úver pre bývalého manžela, o čom sa dozvedela v konaní ohľadom BSM.
11. Vypočutý svedok A.. H. M. uviedol, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené v auguste 2015, ovšem oni spolu nežili v spoločnej domácnosti od roku 2011. On preto nemohol vedieť, že žalovaná má nejaké dlhy. Tieto dlhy vznikli už počas doby, keď spolu nežili, ale bolo to ešte pred rozvodom ich manželstva. On sa náhodou dozvedel od spoločnosti Consumer Finance Holding, že žalovaná im dlhuje 3.000,- Eur. Okrem toho chceli rodinný dom predať, bol aj záujemca, od ktorého si žalovaná požičala 1.000,- Eur, ale samozrejme to nevrátila. Dcéra sa na neho obrátila, či bude súhlasiť s tým, aby ona zobrala úver a z toho by sa prefinancovali ich dlhy. Nakoľko sa dohadovali so žalovanou ohľadom vyporiadania ich BSM, hlavne ohľadom domu, on s tým súhlasil s tým, že dcéra vybrala úver vo výške 50.000,- Eur, z toho mali byť zaplatené ich spoločné dlhy, a to do VÚB banky. Nakoniec zistil, že suma 20.000,- Eur nebola prefinancovaná. Nevedel či sa jednalo o takúto sumu. On tento úver splácal, hoci je pravdou, že do roku 2015 mu na to prispievala aj žalovaná. Potom sa našiel ďalší kupec, ktorý mal záujem o kúpu rodinného domu, čo chceli obaja s tým, že z kúpnej ceny by sa vyporiadali ich spoločné dlhy ako aj dlhy žalovanej a že žalovaná bude dcére splácať úver, ktorý ona zobrala. Z úveru vo výške 50.000,- Eur, ktorý vybrala žalobkyňa, sa prefinancovala suma 5.000,- Eur pre Š. O. K. L. a 3.000,- Eur
na spotrebný úver. Boli to ich spoločné dlhy. Okrem toho aj žalobkyňa mala úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa z toho prefinancoval. Zbytok zo sumy 50.000,- Eur išiel na úhradu dlhov žalovanej. Žalovaná určitú sumu z úveru dcéry splácala, ovšem konkrétne nevie o akú sumu sa jedná. Tým, že žalovaná začala splácať, to považoval za uznanie dlhu. Peniaze, ktoré žalovaná mala z poskytnutých úverov, používala na bežné potreby a to síce ohľadom vedenia domácnosti, pretože oni v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti. Dcéra v tom čase žila v L.. Podľa dcéry ona matku podporovala už vlastne od roku 2012, keď on už rok nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou. Má o tom vedomosti, že žalobkyňa so žalovanou chceli vyriešiť túto zlú finančnú situáciu a preto sa dokonca radili aj s finančnou poradkyňou, ktorá im tento postup navrhla. Išlo o to, aby bol zachránený rodinný majetok. Žalovaná nezobrala úver z toho dôvodu, že bola zadlžená, pretože nikto by jej nový úver nedal.
12. Vypočutý svedok H. M. uviedol, že matka mu veľmi pomohla, pretože on bol chorý a len teraz dostal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 130,- Eur. Vlastne matka ho živila, za čo jej je vďačný. Pomohla im aj sestra, ktorá zobrala úver a z toho splácala úvery matky. Ale splácala aj pôžičku pre otca ako aj svoje pôžičky. Nevedel sa konkrétnejšie vyjadriť, aké pôžičky a v akej výške matka mala. Mal vedomosti o tom, že matka dlhuje jeho sestre. Je však presvedčený, že matka jej bude splácať pôžičku, nakoľko teraz sa jej končí úver v S. L. a potom si bude môcť vybrať nový úver. On si tak isto vyberie úver, ktorý mu dajú už aj z toho dôvodu, že mu bude matka ručiť. Matka pred ním prezentovala, že chce sestre vrátiť peniaze.
13. Vypočutý ako svedok H. O. uviedol, že je priateľom žalobkyne. Žijú v spoločnej domácnosti od mája 2014. Potom sa dozvedel, že rodičia žalobkyne sa rozvádzajú a potom, že si vyporiadavajú majetok. Priateľka finančne vypomáhala matke, pretože v tom čase nebola nikde zamestnaná. Neskoršie sa dozvedela, že má úvery od nebankových subjektov, ktoré riadne nespláca. Preto požiadala o hypotekárny úver, ktorý jej bol vyplatený v máji 2015. Z týchto peňazí časť išla na účet žalovanej, a sčasti splatila niektoré nebankové úvery, ktoré jej žalovaná vyčíslila. On tak isto im vypomáhal, pretože bratovi žalobkyne dával peniaze v hotovosti.
14. Podľa jeho vedomostí žalobkyňa vybrala úver vo výške 50.000,- Eur s tým, že z tejto sumy asi sumu 30.000,- Eur poskytla na splácanie dlhov pre nebankové subjekty. Oni tiež sú v zlej finančnej situácii, pretože behom pol roka táto hypotéka bola vyčerpaná, pričom prevažná časť týchto peňazí išla pre žalovanú. Oni spolu bývali v jednej izbe, kde platili 300,- Eur mesačne, len aby sa uskromnili. On je architekt, mal dve práce a ešte chodil aj upratovať. Z toho dôvodu museli ísť pracovať aj do zahraničia. Aj žalobkyňa dobre zarábala, ovšem veľa peňazí išlo pre žalovanú. Majú pozemok, kde chcú postaviť rodinný dom, ovšem do tej doby, kým hypotéka nie je splatená, nemôžu zobrať ďalší úver.
15. Pôvodne žalobkyňa sa dohodla so žalovanou, že do Vianoc 2016 sa majú z rodinného domu vysťahovať, následne tento predať a potom z kúpnej ceny by bola uhradená požičaná suma. Chceli, aby rodinný dom bol rekonštruovaný, na čo už bol vyhotovený aj projekt, ovšem k tomu nedošlo, pretože peniaze na to vyčlenené boli tiež použité pre žalovanú. On spolupracoval pri predaji rodinného domu s tým, že sa ozvali traja záujemcovia, ale ten tretí mal najväčší záujem. Napriek tomu žalovaná odstúpila od dohody a už nechcela dom predať. Tento záujemca dokonca ešte aj teraz čaká na to, či dôjde k predaju. Žalovaná uznávala tento dlh voči žalobkyni a viackrát bol prítomný keď hovorila, že ona raz tento dlh vyplatí. Dokonca jednali aj s pani E., ktorá im vybavila úver. V čase, keď sa zoznámil so žalobkyňou, žalovaná nikde nepracovala.
16. Súd z pripojeného spisu 4C/308/2013 zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09.09.2014 bolo manželstvo navrhovateľa A.. H. M. s odporkyňou H.. C. M. rozvedené. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2015 a tak rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 21.08.2015.
17. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
19. V zmysle citovaného ustanovenia súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke. Žalovaná nespochybňovala uzavretie zmluvy o pôžičke, keď počas konania sa viackrát vyjadrila, že uznáva požičanie peňazí zo strany žalobkyne a bola aj ochotná pôžičku vrátiť, ale len v splátkach, s čím žalobkyňa nesúhlasila. Požičanie peňazí potvrdili aj vypočutí svedkovia, a to syn žalovanej ako aj bývalý manžel žalovanej a priateľ žalobkyne. Žalovaná počas trvania manželstva s bývalým manželom uzatvárala zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré riadne nesplácala a tým vznikali dlhy, o čom svedčia výzvy od nebankových subjektov. Žalobkyňa za účelom splatenia dlhov žalovanej z nesplatených úverov, vybrala úver vo výške 50.000,- Eur, z ktorého splatila dlhy na úveroch žalovanej. O tejto skutočnosti svedčia výpisy z účtu žalobkyne, z ktorej uhrádzala tieto dlhy žalovanej.
20. Pôvodne bola taká dohoda medzi žalobkyňou a žalovanou, čo potvrdil aj bývalý manžel žalovanej, že žalobkyňa vyberie úver, z čoho sa jednak vykoná rekonštrukcia rodinného domu a časť pôjde na splatenie dlhov žalovanej. Rekonštrukcia rodinného domu patriaceho do BSM žalovanej a jej bývalého manžela sa mala uskutočniť z dôvodu, že rodinný dom chceli predať, za čo najvyššiu cenu. Mali aj vážneho záujemcu o kúpu rodinného domu, ovšem žalovaná nakoniec s predajom rodinného domu nesúhlasila /rieši sa to v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov/.
21. Žalobkyňa aj pred uzavretím zmluvy o pôžičke, žalovanej posielala rôzne sumy, o čom svedčia výpisy z jej bankového účtu. To, že žalobkyňa skutočne splácala dlh žalovanej svedčí aj výpis z jej bankového účtu - č.l. 13 spisu, ako aj z ďalších výpisov, a preto v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa požičané peniaze použila na splácanie dlhov žalovanej. Žalovaná sa síce bránila, že peniaze použila na chod domácnosti a výpomoc synovi, ktorý nikde nebol zamestnaný, ovšem žalobkyňa túto vyživovaciu povinnosť voči nim nemala. Preto súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou skutočne došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, pričom žalobkyňa požičané peniaze žalovanej poskytla na splatenie jej dlhov. V konaní nebola sporná ani výška poskytnutej pôžičky.
22. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluvy o úveroch uzatvárala sama žalovaná, o čom jej bývalý manžel nemal vedomosti a že tieto zmluvy uzatvárala žalovaná v čase trvania ich manželstva, ovšem v čase, keď už s bývalým manželom už nežila v spoločnej domácnosti. V zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka záväzky jedného z manželov nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak teda zmluvu o úvere uzavrela ako dlžníčka iba žalovaná, ktorá k jej uzavretiu nepotrebovala súhlas bývalého manžela, je z tejto zmluvy zaviazaný a oprávnený len dlžník, ktorý zmluvu uzavrel. Z toho dôvodu súd rozhodol a na splatenie pôžičky zaviazal žalovanú.
23. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 Civilného sporového poriadku a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy tohto konania vo výške 100 %, pretože žalobkyňa mala v konaní plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.