Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a Mgr. Mareka Janigloša, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Y. H., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/XX, H., Q. republika, o vymoženie sumy 418,24 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. EX 2804/05, o odvolaní oprávneného zo dňa 25. 06. 2013 proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. -12 zo dňa 14. 05. 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Odvolací súd návrhy oprávneného zo dňa 25. 06. 2013 na prerušenie konania z a m i e t a . Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu v predmetnej veci.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ust. , , až j/, , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), v znení neskorších predpisov.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica č. N 2560/2005, NZ 25336/2005 zo dňa 05. 06. 2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Dňa 14. 10. 2005 súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad so sídlom Šaľa, P. Pázmaňa 51/19 poverenie na vykonanie exekúcie.

4. Obsahom notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou. Mgr. Tomášovi Kušnírovi malo byť udelené plnomocenstvo na spísanie citovanej notárskej zápisnice ako exekučného titulu povinnou osobou pri uzavretí zmluvy o úvere zo dňa 24. 02. 2005. Splnomocnenie (predtlačený text o určení vopred konkrétnej osoby - zástupcu) udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je súčasťou zmluvy o úvere č. 4340068 zo dňa 31. 01. 2005. Toto bolo vopred pripravené oprávneným, ide o predtlačený formulár splnomocnenia, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, táto je vyplnená ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 232,36 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok vo výške 185,88 eur v 10 mesačných splátkach po 41,82 eur počnúc dňom 21. 02. 2005 na účet oprávneného.

5. Predtlačený formulár zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného (veriteľa), nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných a

aj ako splnomocnenec spoločnosti oprávneného, teda ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo podľa názoru súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom (§ 22 O.z.) a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce , a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Uvedené plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinného), ktorý má splnomocnenec za jeho osobu uznať a predmetné plnomocenstvo ako súčasť zmluvy o úvere je nejasné a neurčité. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011 č.k. -16 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 2007.

6. V závere svojho uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že exekúcia bola zastavená z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého podkladom bol exekučný titul (notárska zápisnica ), ktorý nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie zo dňa 25. 06. 2013.

8. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal náležite dokazovanie a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ tvrdil, že súd neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať svoje stanoviská ku skutkovým a právnym otázkam. Činnosťou súdu nastalo ústavne neakceptovateľné porušenie práv, keď exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej a rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Zároveň oprávnený v podanom odvolaní navrhol, aby súd konanie podľa ust. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“ K tvrdeniu, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec zverenej právomoci oprávnený uviedol, že všeobecný súd v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto konania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako keby bol exekučný titul zrušený. V predmetnej veci došlo k revíznemu postupu súdu v situácii, keď v zmysle ust. Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, oprávnený navrhol, aby všeobecný súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom oprávnený uviedol, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu a nevykonaniu náležitého dokazovania oprávnený uviedol, že exekučný súd nevykonával dokazovanie a k svojim záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. V prípade, ak by bol postup súdu považovaný za vykonávanie dokazovania, tak toto nebolo vykonané zákonným spôsobom a účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, resp. navrhnúť dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. K nesprávnemu právnemu posúdeniu oprávnený uviedol, že povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu. Udelením tohto plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pokiaľ by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, mohol plnomocenstvo v zmysle ust. kedykoľvek odvolať. Plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku, nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Súd môže vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím porušuje základné právo účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku).

9. V závere odvolania sa oprávnený vyjadril k návrhu na prerušenie konania na základe ust. a podaniu prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, a to: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy ?, 2/ je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. v znení neskorších predpisov - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (ust. , , , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 20. 06. 2014 podľa ust. , potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ako nedôvodné zamietol návrhy oprávneného na prerušenie konania, ktoré boli súčasťou podaného odvolania.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 04. 10. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného zo dňa 21. 09. 2005 na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie udelil dňa 14. 10. 2005 súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 2560/2005, NZ 25336/2005 dňa 05. 06. 2005. Písomným podaním zo dňa 29. 05. 2012 oprávnený navrhol zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 20. 06. 2014 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil. O návrhu oprávneného zo dňa 29. 05. 2012 súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím uznesením č.k. -36 zo dňa 26. 06. 2014 (ktoré vydal vyšší súdny úradník) tak, že tento návrh zamietol. Na základe odvolania oprávneného zo dňa 14. 10. 2015 proti uvedenému uzneseniu sa v zmysle ust. predmetné uznesenie č.k. -36 zo dňa 26. 06. 2014 zrušilo a o návrhu oprávneného zo dňa 29. 05. 2012 rozhodol sudca súdu prvej inštancie tak, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Uznesenie sudcu podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 03. 2020. Úlohou odvolacieho súdu tak bolo rozhodnúť o odvolaní oprávneného zo dňa 25. 06. 2013 proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie zo dňa 14. 05. 2013.

12. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. Podľa , vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, Podľa , vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa , vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Proti rozhodnutiam podľa , , až h), až m) je prípustné odvolanie.

14. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa , v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2005 (v čase uzavretia zmluvy o úvere a udelenia plnomocenstva), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

16. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj , ktorý bol dňom 01. 07. 2016 zrušený . Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti , postupoval v súlade s ust. , prvej vety , podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ust. a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrh oprávneného zo dňa 21. 09. 2005 (ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 04. 10. 2005) sa dňa 04. 10. 2005 začalo exekučné konanie, v ktorom exekučný súd, t.j. Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora pod č.k. -10 dňa 14. 10. 2005 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod č. N 2560/2005, NZ 25336/2005 dňa 05. 06. 2005. Súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením rozhodol v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku o zastavení exekúcie.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ust. Exekučného poriadku. Jedným z nich je i ust. Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začatú exekúciu tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekúcia začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným v zmysle ust. Exekučného poriadku. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. zo dňa 20. 10. 2011, podľa ktorého „v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Vzhľadom na to, že

prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania“.

20. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, a to či splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijal Mgr. Tomáš Kušnír, aby uznal dlh v mene povinného voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v spornej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ust. . Dospel k správnemu záveru, že plnomocenstvo je neplatné podľa ust. , čo spôsobuje nespôsobilosť notárskej zápisnice byť materiálne vykonateľným exekučným titulom a je dôvodom pre jej zastavenie. Odvolací súd sa s uvedeným záverom stotožnil.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupoval opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti poukazuje, že ust. vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s uvedeným ustanovením, tieto v zmysle ust. spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil v zmluve o úvere za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia.

22. Odvolací súd dodáva, že povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Spôsobilým exekučným titulom je vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (, ). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle ust. , a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa ust. Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

24. S poukazom na návrhy oprávneného na prerušenie konania uvádzané v podanom odvolaní sa odvolací súd zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle ust. , , čomu od 01. 07. 2016 zodpovedá ust. § , , , . Vychádzajúc z ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (podľa ktorého, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku), ako aj s poukazom na ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ktoré sa v predmetnej veci použije a ktoré vylučuje aplikáciu , , , odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť. Podľa ust. , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 bolo v rozpore s , s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa . Ďalej odvolací súd uvádza, že povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. V danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor EÚ o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru EÚ návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh strany sporu. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konania o prejudiciálnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 10. 2010 sp. zn. ). Odvolací súd vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania podľa ust. v znení účinnom do 30. 06. 2016 nepovažoval za potrebné požiadať o výklad komunitárneho práva Súdny dvor Európskej únie, pretože otázka komunitárneho práva nie je pre riešenie daného prípadu relevantná.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ust. , , ako nedôvodné zamietol.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp. zn. ).

27. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. - ust. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.